Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123468481
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6123468481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9C/9/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/9/2024 - 137
IČS: XXXXXXXXXX

Image

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevice,sudkyňouMgr.AlexandrouLisyovou,vsporežalobkyne:D.E.F.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H.- I. J., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Róbert
Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190/30, 014 01 Bytča – Veľká Bytča, IČO: 47 256 591,
proti žalovanému: K. L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/XX, XXX XX M., N. O. P. X, právne
zastúpená: JUDr. Ján Ondrášik, advokát so sídlom Q. R. XXXX/XXX, XXX XX M., IČO: 55 226 086,

o zaplatenie 13.900 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

9C/9/2024
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/9/2024 - 137
IČS: XXXXXXXXXX
I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

9C/9/2024
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/9/2024 - 137
IČS: XXXXXXXXXXOdôvodnenie

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica doručeným
dňa 22.11.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
13.900 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 13.900 eur od 01.06.2023 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že podľa čl. III bod 1 dohody o vyprataní, o užívaní
a o budúcom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, uzatvorenej medzi žalobkyňou, žalovaným

a ich deťmi K. E. F., nar. XX.X.XXXX a I. F., nar. XX.X.XXXX, dňa 8.5.2022 (ďalej aj „dohoda“), sa
žalovaný zaviazal v termíne do 31.5.2022 vypratať všetky hnuteľné veci v zmysle prílohy k dohode
z rodinného domu, garáže a pozemkov. Žalovaný si všetky hnuteľné veci z rodinného domu a garáže
reálne vypratal až ku dňu 11.10.2022. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj email od žalovaného zo dňa
11.10.2022 adresovaný žalovanej. Z článku III bod 5 dohody vyplýva, že sa všetky strany dohody pre
prípad nesplnenia povinnosti žalovaného vypratať jednotlivé nehnuteľnosti dohodli na zmluvnej pokute

100,- EUR za každý deň nevypratania nehnuteľnosti jednotlivo. Podľa článku III bod 5 uzatvorenej
dohody bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni nájomné za užívanie hospodárskej budovy za obdobie
od 1.1.2023 do 31.3.2023 vo výške 600,- EUR, t.j. po 200,- EUR za každý mesiac. Žalovaný bol v
omeškaní s vyprataním rodinného domu a garáže v období od 1.6.2022 do 11.10.2022, t.j. 133 dní,
v dôsledku čoho mu podľa dohody vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 26

600,- EUR, slovom dvadsaťšesťtisícšesťsto eur. Žalovaný nezaplatil podľa dohody žalobkyni nájomné
za užívanie hospodárskej budovy za obdobie od 1.1.2023 do 31.3.2023 vo výške 600,- EUR. Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni titulom zmluvnej pokuty 26 600,- EUR a titulom nezaplateného nájomného
600,- EUR. Žalobkyňa sa z jej dobrej vôle rozhodla, že bude od žalovaného žiadať zaplatenie zmluvnej
pokuty len vo výške 13 300,- EUR, slovom trinásťtisíctristo eur, teda akoby za neodovzdanie len jednej

vypratanej nehnuteľnosti. V takejto výške bola zaslaná žalovanému dňa 31.5.2023 a dňa 20.11.2023 aj
výzva na dobrovoľné zaplatenie dlžnej sumy, na ktoré ale žalovaný nereagoval. Pokiaľ ide o dohodu a
do nej rukou dopísané ustanovenia, tak tie boli dopísané na základe požiadaviek žalovaného v čase
uzatvárania dohody. Uvedené skutočnosti, ale aj iné môžu ako svedkovia preukázať aj naše deti K. E.
F., nar. XX.X.XXXX a I. F., nar. XX.X.XXXX. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania v zmysle § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Základná úroková sadzba NBS uplatňovaná ku dňu 1.6.2023 (deň
pozaslaníprvejvýzvy)predstavovala3,75%.Vzmysleustanovenia§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, si uplatňujeme zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 8,75%.

2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz 19Up/1963/2023 zo dňa 27.12.2023 proti ktorému podal
žalovanývčasodpor.Vodporeuviedol,žesuplatnenýmnárokomnesúhlasíapovažujehozanedôvodný
a najmä nepreukázaný.Dohodu o vyprataní, o užívaní a o budúcom vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva uzavretú dňa 08.05.2022 považuje za nevyváženú a neprimeranú a vo väčšej časti za

absolútne neplatnú. Dohodu žalovaný uzatváral za (pre neho)
nepriaznivých okolností v tiesni a pod tlakom vyhrážok zo strany účastníčky dohody č. 3 K. E. F.. V
čase uzatvárania dohody už v nehnuteľnosti, t.j. v byte ktorý mal byť predmetom vypratania fakticky
nebýval. Dňa 29.04.2022 sa presťahoval do prenajatého bytu nachádzajúceho sa na adrese XXX XX
I. XX. Odo dňa odsťahovania sa v byte trvalo nezdržiaval a nemal do neho žiaden prístup resp. na to

potreboval výslovný súhlas žalobkyne, ktorá musela byť v tom čase v byte prítomná. Zosúladiť časový
harmonogram žalobkyne bolo v tomto smere častokrát náročné. Žalovaný mal vedomosť o tom, že
žalobkyňa má záujem na uzavretí dohody o vyporiadaní BSM. Po rozvode manželstva o tom strany
sporu niekoľkokrát komunikovali. O zámere žalobkyne (resp. ostatných účastníkov dohody) uzavrieť
akúsi nepomenovanú dohodu o vyprataní a užívaní nehnuteľností vedomosť už žalovaný nemal. Dňa

08.06.2022(správnemalobyťuvedené08.05.2022),t.j.vdeňuzavretiapredmetnejdohodybolzostrany
žalobkyne resp. účastníčky dohody č. 3 nečakane (bez predchádzajúcej dohody) privolaný do spornej
nehnuteľnosti - bytu č. 1. Po dostavení sa do bytu bola žalovanému predložená predmetná dohoda
na podpis. Dohodu pritom nikdy nevidel a nemal sa s ňou možnosť vopred oboznámiť. S obsahom
dohody sa žalovaný oboznámil až v deň jej podpisu, na čo mu bola zo strany žalobkyne ( resp.

účastníčky dohody č. 3) poskytnutá lehota v dĺžke maximálne 5 minút. Je zrejmé, že s obsahom sa
žalovaný úplne neoboznámil a ako právne neznalá osoba niektorým ustanoveniam vôbec nerozumel.
Požiadavka nechať si dohodu revidovať právne znalou osobou bola zamietnutá. Pokiaľ mal žalovaný
k dohode pripomienky, tie žalobkyňa resp. účastníčka č. 3 odmietla. Počas uzatvárania dohody bolav byte prítomná žalobkyňa a účastníčka dohody č. 3 (dcéra strán sporu). Účastník dohody č. 4 (syn
strán sporu) I. F. nebol pri jej uzatváraní prítomný, nakoľko sa nachádzal pracovne vo Švédsku.
Tvrdenia žalovanej o tom, že pri podpise boli prítomní všetci účastníci dohody nie sú pravdivé.

Účastník dohody č. 4 pred žalovaným dohodu nepodpísal a je otázkou, či na žalobkyňou predloženej
dohode sa nachádza práve jeho podpis. V tomto smere žalovaný predkladá dôkaz - jeho rovnopis
uzavretej dohody, v ktorej absentuje podpis účastníka č. 4 (podpis účastníčky dohody č. 3 sa zrejme
nedopatrením nachádza na mieste podpisu účastníka č. 4). Dôkaz: dohoda o vyprataní, o užívaní
a o budúcom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva Celé okolnosti ohľadom uzavretia dohody

považuje žalovaný za neštandardné. Účastníčka dohody č. 3 vytvárala počas stretnutia na žalovaného
nátlak. Vyhrážala sa mu, že pokiaľ dohodu okamžite neuzatvorí, tak jeho osobné veci nachádzajúce
sa v nehnuteľnostiach zadrží, zamedzí k nim prístup a do budúcna mu ich nevydá. Žalovaný z obavy
o stratu osobných vecí dohodu podpísal, a to aj napriek tomu že s ňou nebol v celosti oboznámený
resp. že niektorým ustanoveniam nerozumel. V deň uzatvárania dohody žalovaný nemal vedomosť o
existencii ustanovenia o zmluvnej pokute, s čl. III. bod 5 sa oboznámiť nestihol (kvôli krátkosti času)

a lehotu 31.05.2022 (čl. III. bod 1) chápal ako lehotu na odsťahovanie sa z nehnuteľností. Žalovaný
považuje dohodu v časti za absolútne neplatnú, neurčitú, nezrozumiteľnú a nevykonateľnú. V zmysle
čl. III. bod 1 dohody vyplýva, že žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti (byt č.1 a garáž) najneskôr
do 31.05.2022, pričom zoznam vymedzených hnuteľných vecí sa mal nachádzať v prílohe, ktorá mala
tvoriť neoddeliteľnú súčasť dohody. Takýto zoznam hnuteľných vecí však v skutočnosti neexistuje a

k dohode žiadna príloha neprislúcha. Hnuteľné veci, ktoré mali tvoriť predmet vypratania teda nie sú
nijakým spôsobom vymedzené. S výslovným zvolením bol žalovaný v nehnuteľnostiach (byt č. 1 a
garáž) v lehote do 31.05.2022 niekoľkokrát, pričom do určeného termínu vypratal všetky svoje osobné
veci (oblečenie, doklady, hygienické potreby a pod.). Po tomto termíne ostali v nehnuteľnostiach iba
veci nepatrnej hodnoty (napr. náradie, kvety, magnetky a pod.) resp. veci tvoriace BSM účastníkov

konania. Žalovaný podotýka, že tieto veci (v e-mailovej správe z 11.10.2022 ich nesprávne označuje
za osobné) zostali v nehnuteľnostiach s vedomím žalobkyne. Žalobkyňa do októbra 2022 žalovaného
nikdy nevyzvala na to, aby si tieto veci prišiel vypratať, na zmluvnú pokutu ho neupozornila a taktiež
nikdy nevyužila svoje právo vypratať tieto hnuteľné veci na náklady žalovaného, čo jej vyplývalo z čl. III.
bod 3 dohody. Žalovaný teda nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, aké veci má z predmetných

nehnuteľností vypratať. Ako aj sám
naznačuje v e-mailovej správe z 11.10.2022 o ďalšie veci ani záujem nemal a dobrovoľne ich ponechal
žalobkyni. Žalovaný namieta (resp. spochybňuje) platnosť ustanovenia o zmluvnej pokute. Žalobkyňa
nie je, a v čase uzatvárania dohody ani nebola vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko z listu vlastníctva č.
XXXX založeného pre k.ú. I. J. a z listu vlastníctva č. XXXX založeného pre k.ú. I. J. vyplýva, že výlučnou

vlastníčkou sporného bytu č. 1 a garáže je D. E. F., nar. XX.XX.XXXX (t.j. účastníčka dohody č. 3). Z
uvedenéhodôvodusanaskytujeotázka,čižalobkyňavôbecmôžepožadovaťplneniezozmluvnejpokuty
a či takéto ustanovenie je platné. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nie je oprávnená požadovať
akýkoľvek nárok titulom zmluvnej pokuty, ktorá ako zabezpečovací inštitút ochraňuje výlučne vlastníčku
nehnuteľnosti D. E. F., nar. XX.XX.XXXX. Z tohto dôvodu žalovaný vzniesol námietku nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Tá nie je účastníčkou hmotno- právneho vzťahu, z ktorého sa
vyvodzuje uplatnený nárok. To aj napriek tomu, že sa vo vopred predpísanej dohode označuje ako
účastníčka, ktorej má žalovaný zmluvnú pokutu platiť. Takéto ustanovenie nemôže byť za žiadnych
akceptovateľné a platné. Žalovaný podotýka, že medzi ním a D. E. F. nebol žiadny nájomný vzťah
a nemal s ňou uzatvorenú ani žiadnu inú obdobnú zmluvu alebo dohodu. Spolu so žalovanou užíval

predmetnú nehnuteľnosť s predchádzajúcim súhlasom a vedomím vlastníčky. Zmluvná pokuta, ako
zabezpečovací inštitút v zmysle Občianskeho zákonníka, má charakter vedľajšieho práva k hlavnému
záväzkovému vzťahu, t.j. má vždy vzťah k porušeniu povinnosti v hlavnom záväzkovom vzťahu. V
zmysle právnej teórie má zmluvná pokuta najmä reparačnú funkciu, tzn. slúži na náhradu vzniknutej
škody resp. preberá a nahrádza prípadnú zodpovednosť za škodu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť,

že v tomto smere je nevyhnutné skúmať platnosť dojednania o zmluvnej pokute najmä z hľadiska
dobrých mravov s prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, pohnútky účastníkov a účel, ktorý sa
dojednaním zmluvnej pokuty sledoval. Z hľadiska primeranosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné
vziať do úvahy aj hodnotu zabezpečovanej povinnosti. V danom prípade je hodnota zabezpečovanej
povinnosti zanedbateľná. Nevyprataním ostatných vecí (ktoré navyše ani neboli nijakým spôsobom

špecifikované) nevznikla žalobkyni žiadna finančná škoda a ani iná ujma. Je taktiež potrebné dodať, že
žalobkyni žiadna škoda (iná ujma) ani nehrozila. Z jej konania možno usudzovať, že jej hnuteľné veci
nijakým spôsobom neprekážali a v prípade opaku mala možnosť ich vypratať na náklady žalovaného.
Žalobkyňa však veci nevypratala a len účelovo čakala na navyšovanie celkovej výšky zmluvnej pokuty.Zanedbateľná je aj samotná hodnota hnuteľných vecí. Vo svojej podstate sa ani nejedná o osobné
veci žalovaného, tie vypratal pri sťahovaní sa do nájomného bytu resp. boli vypratané do 31.05.2022.
Hnuteľné veci, ktoré žalovaný so súhlasom žalobkyne vypratal boli najmä veci patriace do BSM, a teda

aj vo vlastníctve žalobkyne resp. iné hnuteľné veci bez väčšej hodnoty. Je teda zjavné, že účelom
dojednania zmluvnej pokuty bola pohnútka žalobkyne neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného. V
tomto smere žalovaný poukazuje aj na výšku zmluvnej pokuty, ktorú považuje za zjavne neprimeranú
a najmä v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty možno posudzovať s
ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Je absurdné a právne neudržateľné,

aby za nevypratanie prakticky bezvýznamných a nehodnotných hnuteľných vecí žalobkyňa inkasovala
zmluvnú pokutu vo výške 100 eur za deň. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na
absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute resp. je názoru, že platnosť ustanovenia o zmluvnej
pokute musí byť posúdená príslušným súdom. V prípade, ak by mal príslušný súd opačný právny názor,
žalovaný si dovoľuje upozorniť na moderačné právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne z titulu nezaplatenia

nájomného za užívanie hospodárskej budovy žalovaný uvádza, že v období uvádzanom žalobkyňou
(t.j. od 01.01.2023 do 31.03.2023) strany sporu nehnuteľnosť vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov v pomere 1/1 k celku. Táto skutočnosť je konštatovaná aj v samotnej dohode zo dňa
08.05.2022. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva až na základe uznesenia OS
Žilinazodňa09.11.2023,t.j.včasekedyžalovanýužhospodárskubudovudávnoneužíval.Považovalza

absurdné, aby žalobkyňa požadovala od žalovaného (ako vlastníka nehnuteľnosti) plnenia nájomného
a na základe dohody mu umožňovala túto nehnuteľnosť užívať. Toto právo mal žalovaný ako vlastník
zaručené. To na rozdiel od žalobkyne, ktorá od neho požaduje nájomné bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Žalovaný považuje aj v tejto časti dohodu za absolútne neplatnú, odporujúcu akejkoľvek logike
a najmä príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ako aj Ústavy Slovenskej republiky. Nad

rámec tejto argumentácie žalovaný uvádza, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená ani riadna
nájomná (resp. iná obdobná) zmluva. Dohoda zo dňa 08.05.2022 nájomnú zmluvu za žiadnych okolností
nenahrádza. Nárok na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom nie je relevantne preukázaný. naviac
podaný návrh žalovaný považuje za účelový zmätočný a neurčitý. V návrhu nie sú ani konkrétne
špecifikovanénehnuteľnosti,ktorémalžalovanývyprataťresp.zaktorémaluhrádzaťnájomné.Žalovaná

dôvodnosť podaného návrhu preukazuje iba dohodu o vyprataní, o užívaní a o budúcom vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú žalovaný uzatvoril v tiesni a pod nátlakom. Okrem toho považuje
ustanovenia dohody týkajúce sa vypratania, zmluvnej pokuty a úhrad nájomného za sporné, pričom ich
platnosť týmto namieta. Žalobkyňa taktiež preukazuje svoj nárok e-mailovou správou zo dňa 11.10.2022.
Z tejto správy nijakým spôsobom nevyplýva, že by si žalovaný (v prípade platnosti ustanovení dohody)

svoju povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti nesplnil. Iné relevantné dôkazy žalobkyňa neuvádza.

3. Žalobkyňa v žalobnej replike uviedla, že žalovanej sumy sa domáhala v zmysle dohody o vyprataní,
o užívaní a o budúcom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, uzatvorenej medzi ňou ako
žalobkyňou, žalovaným a ich dvoma deťmi K. E. F., nar. XX.X.XXXX a I. F., nar. XX.X.XXXX, dňa

8.5.2022 (ďalej pre účely vyjadrenia aj ako „dohoda“). Podľa dohody sa žalovaný zaviazal v termíne
do 31.5.2022 vypratať všetky hnuteľné veci v zmysle prílohy k dohode z rodinného domu, garáže a
pozemkov. Žalovaný si všetky hnuteľné veci z rodinného domu a garáže reálne vypratal až ku dňu
11.10.2022. Žalovaný bol teda v omeškaní s vyprataním rodinného domu a garáže v období od 1.6.2022
do 11.10.2022, t.j. 133 dní, v dôsledku čoho jej podľa dohody vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 26.600,- EUR, slovom dvadsaťšesťtisícšesťsto eur. Žalovaný nezaplatil nájomné za
úplné užívanie hospodárskej budovy za obdobie od 1.1.2023 do 31.3.2023 vo výške 600,- EUR, čo
si tiež dohodli v dohode. Aj keď bol žalovaný povinný zaplatiť titulom zmluvnej pokuty sumu 26.600,-
EUR, uplatnila si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len vo výške 13.300,- EUR, teda akoby za
neodovzdanie len jednej vypratanej nehnuteľnosti. Ako dôkazy priložila dohodu o vyprataní, o užívaní a

o budúcom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, email zo dňa 11.10.2023, výzvu na zaplatenie
zmluvnej pokuty v zmysle dohody a navrhla výsluch jej ako strany konania a ich detí. Dohoda nebola
uzatváraná v tiesni a v žiadnom prípade nie pod jej alebo dcériným nátlakom. To pre povahu žalovaného
ani neprichádzalo v úvahu. Práve naopak. Ona, ale aj deti boli zo strany žalovaného dlhé roky doslova
tyranizované, žalovaného sa bála a dlho hľadala odvahu, aby sa s ním rozviedla. K okolnostiam jeho

správania sa, ktoré vyústilo aj do jeho právoplatného odsúdenia v trestnom konaní, sa podrobnejšie
vyjadrí priamo na pojednávaní. Nevedela, čo by malo byť na dohode nevyvážené, keď sa mu niekoľko
mesiacov od rozvodu doprosovala, aby rodinný dom a garáž, ktoré nikdy nevlastnil, opustil a aby jej
umožnil užívať hospodársku budovu, ktorá bola spoločná, ale ona do nej posledné štyri roky predrozvodom nemala prístup. Vyzval ju, aby mu odovzdala kľúče a radšej ich dobrovoľne odovzdala.
Pravdou je, že žalovaný odišiel z bytu dňa 10.5.2022, kedy jej aj odovzdal kľúče od rodinného domu.
Tvrdeniežalovanéhootom,žebolproblémsačasovozosúladiť,sanezakladánapravde.Jedôchodkyňa

a okrem toho, že ráno odprevádzala vnuka do materskej školy, bola každý deň od 8.00 hod doma. Nie
je pravdou, že žalovaný o plánovanom uzatvorení dohody nevedel. Preto, že sa s ním nedalo na ničom
dohodnúť, opakovane ho urgovala, aby sa dohodli na tých okruhoch problémov, ktoré boli nakoniec
zakomponované do dohody. Dohoda v znení, ktoré sa nakoniec odsúhlasilo, bolo nie prvou verziou a
už aj pred tým žalovanému predkladala iné návrhy znenia dohody. Žalovaný si návrh dohody riadne

preštudoval, dokonca s ním odišiel do spálne. Od momentu, ako mu návrh dohody predložili, až do
času jej podpísania, uplynuli cca 3 hodiny. Rukou upravené časti dohody boli vykonané na základe jeho
požiadaviek. Poprela, že by žalovaný žiadal čas na to, aby si dal dohodu pozrieť inej osobe. Syn nebol
vo Švédsku, ale je pravda, že priamo v miestnosti sa pri podpisovaní dohody nenachádzal. Ak chýba
na dohode jeden podpis, je to asi preto, že si žalovaný svoje vyhotovenie dohody zobral bez toho, aby
počkal na jej podpísanie všetkými účastníkmi dohody. Na dohode chýba podpis dcéry. Žalovaný nekonal

pod nátlakom a ustanoveniam o zmluvnej pokute porozumel veľmi dobre a na základe jeho požiadaviek
ju museli meniť znenie článku III dohody, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Zoznam hnuteľných
vecí samozrejme existuje a ako prílohu k dohode ho nepriložili asi omylom. Zoznam vecí vypracoval
žalovaný vlastnou rukou a každú stranu spolu s deťmi podpísali pri uzatváraní dohody. Nie je pravdou,
že si žalovaný vypratal všetky vecí do 31.5.2022. Žalovaný bol v byte ešte minimálne dňa 7.10.2022 a

dňa 9.10.2022. Dňa 04.09.2022 bola v súvislosti s tým dokonca privolaná aj hliadka polície, čo sa dá
pravdepodobne v prípade potreby preukázať. Okrem toho uvedená skutočnosť vyplýva aj z emailovej
komunikácie, kde časť z uvedených vecí aj demonštratívne vymenoval. Nie je pravdivé jeho tvrdenie,
že ani nevedel, aké veci má ešte z bytu vypratať a uvedené vyplývalo aj zo zoznamu hnuteľných vecí.
Je pravdou, že už v čase uzatvorenia dohody nebola vlastníčkou bytu. Byt, ale aj iné časti rodinného

domu, v ktorých mal žalovaný svoje vecí, ale užívala výhradne ona, ako oprávnená z vecného bremena
a bola osobou, ktorú tento stav obmedzoval a najmä jej žalovaný znepríjemňoval život tým, že do
rodinného domu opakovane chodil. Preto sa dohodli, že osobou, ktorá bude mať nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty pre porušenie povinností zo strany žalovaného budem ona. Výšku zmluvnej pokuty
nepovažuje za neprimeranú a jej výšku nenamietal v čase uzatvorenia dohody ani žalovaný. Okrem

toho si ju uplatňuje len v rozsahu 1/2, tak, ako už uviedla v podanom návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Každý, čo by prežil so žalovaným to, čo musela ona a ich deti, by nepovažoval výšku zmluvnej
pokuty za neprimeranú. Boli to naozaj ťažké roky spoločného života. Veci, ktoré si mal žalovaný vypratať,
jej prekážali. Ešte kým spolu žili, bol dom, garáž a hospodárska budova doslova zapratané vecami,
ktoré boli zbytočné a ktoré žalovaný „naznášal“ domov. Uviedla, že je pravdou, že žiada nájomné za

užívanie hospodárskej budovy, ktorej boli bezpodieloví spoluvlastníci manželov. Žiada ho ale zaplatiť
za obdobie, keď bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom a žalovaný aj napriek tomu
užíval hospodársku budovu výhradne sám, pričom jej do nej neumožnil prístup a kľúče vlastnil len on.
Pokiaľ má žalovaný problém s pojmom „nájomné“, je možné to vnímať aj ako nepomenovanú odplatu
za výhradné užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Navrhla vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu,

svedkov, zoznam hnuteľných vecí a emailovou komunikáciou.

4. Žalovaný v žalobnej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore a uviedol, že
beznátlakový a vopred premyslený súhlas na uzavretie dohody, ktorá obsahuje nevyvážené ustanovenia
vo neprospech strany odporuje akejkoľvek logike, ako aj vážnosti a určitosti takéhoto právneho úkonu.

Mal zato, že je len ťažko predstaviteľné, že žalovaný bol na uzatvorenie dohody urgovaný, s jej obsahom
vopred oboznámený resp. že mu bol poskytnutý dostatočný čas na preštudovanie. V takom prípade, by
(alebo aj hociktorá iná osoba spôsobilá na právne úkony) za žiadnych okolností dobrovoľne neuzatvoril
dohodu, ktorá ho zaviaže uhrádzať nájomné za nehnuteľnosť v jeho vlastníctve resp. zmluvnú pokutu
vo výške 100 eur za každý deň omeškania. To naviac v období kedy už de facto predmetný byt neobýval

a ani sa v ňom nezdržiaval. Mal zato, že je zrejmé, že žalobkyňa nebola pri uzatváraní takejto dohody
dobromyseľná. Právny úkon urobila iba s finančnou motiváciou obohatiť sa na úkor žalovaného, čo
odporujeúčeluzmluvnejpokutyvyplývajúcemuzpríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka,akoaj
samotnému charakteru takéhoto právneho vzťahu. Výška zmluvnej pokuty v sume 100 eur za každý deň
omeškania podľa názoru žalovaného odporuje dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

pričomnepoctivémukonaniužalobkynenemôžebyťposkytnutáprávnaochrana.Žalobkyňaprimeranosť
výšky zmluvnej pokuty zdôvodňuje zhoršeným manželstvom a snaží sa navodiť dojem, že bola (ako aj
deti) tyranizovaná. Žalovaného sa mala navyše báť a údajne hľadala odvahu na rozvod. Uvedené sa
nezakladá na pravde a tieto tvrdenia s predmetným sporom nijako nesúvisia. V opačnom prípade mohlažalobkyňa využiť všetky dostupné prostriedky ochrany vyplývajúce jej z právneho poriadku Slovenskej
republiky už skôr. Rovnako jej nebránilo nič v skoršom podaní návrhu na rozvod, čím nepochybne
mohla docieliť odlúčenie od manžela. Žalovaný podotýka, že ešte aj po rozvode strany sporu istý čas

tvorili spoločnú domácnosť. Je nemysliteľné, aby sa žalobkyňa domáhala akejsi satisfakcie z dôvodu
príkoria,týmžejupremietnedozabezpečovaciehoinštitúturesp.tým,žeodžalovanéhobudepožadovať
nájomné za majetok aj v jeho vlastníctve. Uvedené nemožno za žiadnych okolností nahrádzať inštitútom
zmluvnej pokuty a ani nájomným. Pokiaľ sa jedná o zoznam hnuteľných vecí, je pravdou že ten bol
vypracovaný žalovaným. Zoznam však bol vypracovaný za účelom vyporiadania BSM strán sporu. To

vyplýva aj z čl. II. bod 1 písm. b) dohody, kde je uvedené že účastníčka dohody č. 1 sa stane výlučnou
vlastníčkou hnuteľných vecí podľa prílohy, ktorá je súčasťou dohody (všetky veci s výnimkou, tých pri
ktorých je vyznačené x), ako aj z čl. II. bod 1 písm. c) dohody. Napriek uvedenému ustanoveniu, zoznam
hnuteľných vecí ani prílohu dohody netvoril. Zoznam obsahuje všetky hnuteľné veci nadobudnuté
počas manželstva účastníkov strán sporu a na jeho podklade sa strany dohodli, ktoré veci pripadnú
do výlučného majetku žalobkyne a žalovaného. Žalovaný dôrazne rozporoval, že by mal byť zoznam

vypracovaný za účelom vypratania hnuteľných vecí. Tieto skutočnosti chce účelovo navodiť žalobkyňa
z dôvodu, aby sa nedostala do dôkaznej núdze a uniesla tak svoju procesnú povinnosť podoprieť
tvrdeniadôkazmi.Uvedenýdôkazvšaknemožnopovažovaťzarelevantný,nakoľkonebolvyhotovenýza
účelom, ktorý uvádza žalobkyňa. Žalobkyňou predložený zoznam nie je jeho originálom. Tým disponuje
výlučne žalovaný a predložil ho ako dôkaz. Zoznam žalobkyne je zjavne pozmenený. V časti zoznamu

hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na „schodišti“ je v pravom hornom rohu doplnené v obdĺžnikovom
ráme veľké „X“ s dodatkom „si berie pre“ (bez pokračovania). To v originálnom vyhotovení absentuje.
Zoznam je navyše doplnený o podpisy. Žalobca rozporuje skutočnosť, že by zoznam podpísal. Podpisy
nachádzajúce sa na zozname predloženom žalobkyňou nepatria žalovanému. Na podpísanie zoznamu
nebol nikdy žiaden dôvod, nakoľko mal slúžiť iba ako pomôcka pri delení majetku. V prípade, ak bude

žalobkyňa naďalej zastávať názor, že zoznam hnuteľných vecí mal byť vypracovaný za účelom ich
vypratania, žalovaný navrhne znalecké dokazovanie na vypracovanie znaleckého posudku znalcom
z odboru písmoznalectva, a to za účelom overenia pravosti podpisu žalovaného. Žalobkyňa svoje
tvrdenia preukazuje aj mailovou komunikáciu a mail od žalovaného považuje ako dôkaz nevypratania a
nesplnenia podmienky vyplývajúcej z dohody. Žalovanému však nie je zrejmé prečo sú obsahom tejto

komunikácie hnuteľné veci, ktoré sa na zozname buď nenachádzajú alebo nie sú označené ako veci,
ktoré mal podľa nej vypratať (označenie písmenom „X“). Jedná sa napr. o magnetky, medaile, poháre z
haly, multikrájač z kuchyne alebo plechová skriňa na náradie, t.j. veci ktoré mal žalovaný demonštratívne
vymenovať. Tento mail teda nemôže preukazovať skutočnosť, že žalovaný vypratal hnuteľné veci po
termíne, pokiaľ sa teda malo jednať o veci vychádzajúce zo zoznamu (ako to uvádza žalobkyňa).

Žalovaný zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Rovnako má za to, že ustanovenie
o zmluvnej pokute je neplatné. Byt, spoločné priestory a ostatné časti užívali strany sporu spoločne, a
to až do momentu odsťahovania sa . žalovaného. Skutočnosť, že je žalobkyňa v postavení oprávnenej
z vecného bremena ešte nezakladá predpoklad, že by jej nevyprataním vecí mala hroziť akákoľvek
škoda. Vznik alebo hrozba škody nebola ani nijako osvedčená. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že

by ju mal tento stav akokoľvek obmedzovať. Skutočnosť, že žalovaný do nehnuteľnosti opakovane
chodil nemožno so zmluvnou pokutou akokoľvek spájať. Akým iný spôsobom mali byť veci vypratané.
Na tom, že bude mať žalobkyňa nárok na výplatu zmluvnej pokuty sa strany sporu nijako nedohodli.
Bola to jej výslovná vôľa. Taktiež nie je pravdou, že by mal žalovaný užívať stavbu hospodárskej
budovy výhradne sám a žalobkyni mal znemožňovať prístup. Obe strany sporu boli vlastníkmi tejto

nehnuteľnosti a svoje vlastnícke práva boli oprávnení uplatňovať v rovnakej miere. Rovnako teda užívala
hospodársku budovu aj žalobkyňa. Žalovaný nemá problém s pojmami, avšak s bezdôvodnými nárokmi
súhlasiťnemôže.Žalovanývšetkytvrdeniažalobkynerázneodmieta.Uviedol,žejezrejmé,žežalobkyňa
nedokáže relevantne osvedčiť vznik nároku na výplatu zmluvnej pokuty, jej výšku, ako aj plnenie za
užívanie nehnuteľnosti. Svoju argumentáciu podopiera jedine uzatvorenou dohodou. Iné dôkazy sú buď

irelevantné,nepravéalebosipriamoodporujú(napr.mailazoznam).Zkonaniažalobkynevyplývajedine
účelovosť a ziskuchtivosť. Naproti tomu žalovaný svoje tvrdenia preukázal a súdu predložil dôkazy, ktoré
ich vierohodnosť podporujú. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu
nárok na náhradu trov konania.

5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 11.06.2025 na, ktorý sa dostavili strany sporu ako
aj ich právny zástupcovia, a na ktorom súd spor prejednal a rozhodol. Právny zástupca žalobkyne
na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení tak ako
vyplynulo zo žaloby, aj z vyjadrenia k odporu zo dňa 14.2.2024. Nároku sa domáha titulom neuhradenejzmluvnej pokuty v zmysle dohody o vyprataní o užívaní a o budúcom vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, ktorá bola medzi stranami sporu a ich deťmi K. E. F. a I. F. uzatvorená dňa 08.05.2022.
V zmysle dohody bolo medzi stranami sporu a ďalšími dvoma účastníkmi okrem iného dohodnuté,

že žalovaný sa odsťahuje z rodinného domu do 10.5.2022 a byt č. 1 v RD povalu, pivnicu a garáž
vyprace najneskôr do 31.05.2022. Pre prípad, ak by nedošlo k splneniu uvedenej povinnosti zo strany
žalovaného, bolo medzi účastníkmi dohody v zmysle článku 3, bod 5 dohodnuté, že za každý deň
nevypratania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 100 Eur a to jednotlivo
za každú nehnuteľnosť. Žalovaný nedodržal podmienky Dohody s vyprataním RD a garáže sa dostal

do omeškania a k úplnému vyprataniu RD a garáže došlo až 11.10.2022. Žalovaný bol v omeškaní
od 01.06.2022 do 11.10.2022, teda 133 dní. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala nárok v zmysle
dohody na uplatnenie zmluvnej pokuty za každú nehnuteľnosť jednotlivo, a za každý deň vo výške
100 Eur, vznikol jej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26.600 Eur. Ako uviedli aj vo výzve
ktorá predchádzala podaniu žaloby, nie je účelom žalobkyne finančne zlikvidovať žalovaného, ide jej
len o určitú satisfakciu, a principiálny postoj a preto žalovaného vyzvala aj zažalovala len na zaplatenie

polovice zmluvnej pokuty vo výške 13.300 Eur. V zmysle Dohody, ktorá bola na žiadosť žalovaného pri jej
uzatvorení modifikovaná, mal žalovaný vypratať spoločnú hospodársku budovu, v lehote do 31.3.2023
stým,žesasostatnýmiúčastníkmidohodli,dohodolnazaplatenínájomnéhovovýške200Eur/mesačne
v období od 01.01.2023-31.03.2023. Ani uvedenú odplatu za výlučné užívanie spoločnej nehnuteľnosti
žalovaný nezaplatil, preto sa žalobkyňa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 13.900 Eur spolu

s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o samotnú dohodu, táto bola uzatváraná dňa 08.05.2022
v RD ktorý v tom čase vlastnila účastníčka dohody č. 3, to je dcéra strán sporu. Pri podpise dohody
boli žalobca, žalovaný a dcéra strán sporu. Syn žalobkyne a žalovaného podpísal dohodu pred tým,
a v čase jej podpisu sa v RD nenachádzal. Okolnosti za akých došlo k uzatváraniu dohody popísal
vo vyjadrení k odporu a v prípade potreby sa k nim vyjadrí žalobkyňa resp. ako svedkovia, deti strán

sporu. Ako príloha dohody bol aj rukou vypracovaný zoznam hnuteľných vecí, podľa jednotlivých častí
bytu a RD, ktoré v tom čase užívali strany sporu. Uvedený zoznam vypracoval a vlastnou rukou spísal
žalovaný. Žalovaný tento zoznam vyhotovil v originál, a v čase keď sa uzatvárala dohoda, sa vyhotovila
jeho ftk., na ktorú vlastnou rukou žalobkyňa dopísala v hornej časti strany, kde je uvedené schodište
„x, resp,. krížik s informáciou, že takto označené veci, si berie žalovaný. Uvedený zoznam hnuteľných

vecí spracovával žalovaný niekoľko týždňov pred tým, ako došlo k uzatvoreniu samotnej dohody. Bolo
tomu tak z dôvodu, že medzi účastníkmi dohody už niekoľko mesiacov prebiehali rokovania o tom, aby
sa žalovaný z RD dobrovoľne odsťahoval, a aby si so sebou zobral ja všetky veci, ktoré sa v priestoroch
RD, v garáži a v hospodárskej budove nachádzali. Priestory, ktoré spoločne užívali žalobkyňa a žalovaný
ale aj iné spoločné priestory, ktoré žalovaný ani nikdy nevlastnil, boli „zapratané“ veľkým množstvom

nepotrebných vecí, ktoré žalovaný do uvedených nehnuteľností naznášal. Žalovaný aj napriek tomu,
že nebol ich vlastníkom, bránil ostatným účastníkom dohody, a teda vrátane vlastníkov, užívať im časti
predmetných nehnuteľností, pričom ich mal umiestnené aj elektronické zariadení, ktoré mu hlásilo pohyb
účastníkom dohody v predmetných častiach nehnuteľnosti a pokiaľ chceli vstúpiť napr. do pivnice, tak
jemutojehosignalizačnézariadeniehlásilo,načonásledneneadekvátnymspôsobomreagoval.To,žesi

žalobkyňa a žalovaný spolu s deťmi dohodli v dohode predmetom ktorej bolo odsťahovanie žalovaného
vypratanie nehnuteľnosti a následne dohoda o vyporiadaní BSM vo výške tak ako bolo uvedené, nebolo
svojvoľné. Tak, ako uviedli aj vo vyjadrení, žalovaný sa dlhé roky dopúšťa voči žalobkyni a jej deťom
týrania za čo bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom OS Žilina zo dňa 20.12.2006. V zmysle
skutkovej vety obžaloby a výroku trestného rozkazu vyplýva že k takémuto konaniu dochádzalo min.

od roku 1999 do roku 2006. Toto konanie nasledovalo aj následne a preto sa žalobkyňa spolu s jej
dcérou, ktorá sa v roku 2021 stala výlučnou vlastníčkou RD, pokúšali už v priebehu rozvodu, ktoré
bolo zrealizované na základe tretieho návrhu, ktorý žalobkyňa počas manželstva podala, bol žiadaný
opakovane o vysťahovanie z RD, na čo žalovaný ale nereflektoval, a aj napriek tomu, že mal od
sept. 2021 v predmetom RD zrušený trvalý pobyt. Uvedené skutkové tvrdenia uviedol z dôvodu, že

dojednanie o zmluvnej pokute aj následný postup žalobkyne nebol svojvoľný, mal svoje opodstatnenie
v tom, aký bol ťažký život so žalovaným a v žiadnom prípade sa zo strany žalobkyne a jej dcéry
nemohli jednať o postup v rozpore s dobrými mravmi. Záverom pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že bol
v tiesni, tak uvedené tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, nakoľko uvedený návrh dohody
bol v porade už tretí ktorý sa žalovanému predkladal, rozdiel v ich obsahu bol minimálny, a žalovaný

pred tým ako uvedenú dohodu podpísal, tak si ju zobral cca na 3 hod. na preštudovanie, následne
sa vrátil do miestnosti kde bola žalobkyňa a ich dcéra a požiadal ich, aby boli časti dohody upravené
v zmysle jeho požiadaviek. Uvedené zmeny do dohody zakomponovala účastníčka v rade 3, a následne
všetci traja dohodu podpísali. A ak na vyhotovení dohody ktorú predložil žalovaný ako dôkaz v konaníchýba niekoho podpis, tak je tomu tak z dôvodu, že žalovaný si jedno vyhotovenie dohody zo 4roch
zobral zo stola pravdepodobne skôr ako bola podpísaná zo strany všetkých osôb. Ich skutkové tvrdenia
preukázali listinnými dôkazmi, a zároveň v konaní navrhli vypočuť žalobkyňu ako stranu konania a ako

svedkov obe deti žalobkyne a žalovaného. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré s týkajú spolužitia
všetkých účastníkov dohody v období pred jej uzatvorením, predložil súdu rozsudok OS Žilina o rozvode
manželstva a poukázal na časť 23. Ďalej predložil súdu trestný rozkaz, obžalobu a návrh na rozvod
manželstva. Po predbežnom právnom posúdení súdu uviedol, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 600
eur, ktorý si uplatnila žalobkyňa v zmysle dohody čl. 3, bod 4 a) následne rukou dopísaného textu, že je

síce pravda že v tom čase keď sa uzatvárala predmetná dohoda bola žalobkyňa a žalovaný vlastníkmi
hospodárskej budovy v podiele 1/1 nakoľko v tom čase nedošlo k vyporadniu BSM uznesením súdu,
ale nie je pravdivé tvrdenie, že hospodársku budovu užívali žalobkyňa a žalovaný spoločne, nakoľko
uvedenú budovu pred uzavretím dohody niekoľko rokov na základe svojvoľného rozhodnutia užíval
výhradne žalovaný. Ako už bolo spomenuté, mal v hospodárskej budove namontované aj signalizačné
zariadenie, aby mal prehľad o tom, či sa do budovy nesnaží niekto vstúpiť, napr. žalobkyňa. Kľúče od

zámkov na tejto budove mal len žalovaný. Podľa dohody, mal odovzdať vypratanú hospodárske budovu
žalobkyni najneskôr dňa 1.1.2023 z dôvodu, že dovtedy ju užíval výhradne on a preto aj keď v tom
čase nebolo vysporiadané BSM mala záujem užívať hospodársku budovu výhradne žalobkyňa. Nakoľko
ale žalovaný pri uzatváraní dohody ostatných jej účastníkov požiadal, aby mu poskytli na vypratanie
hosp. budovy ešte 3 mesiace navyše, dohodli sa, že s takouto úpravou bude žalobkyňa súhlasiť ale

pod podmienkou, že jej žalovaný zaplatí odplatu vo výške 200Eur mesačne. V takomto dojednaní aj keď
BSM v tom čase nebolo vysporiadané, nevidia nič nezákonné, a je súhlasné so zmluvnou voľnosťou,
ktorá existuje medzi subjektami právneho vzťahu v oblasti súkromného práva. Takéto dojednanie bolo
zakomponované v dohode vyslovene na žiadosť žalovaného. Považuje za prílišný formalizmus zo strany
súdu, pokiaľ má za to, že žalobkyňa nie je vo vzťahu k podania žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty

aktívne legitimovaná. Žalobkyňa bola v čase uzatvárania dohody oprávnenou z vecného bremena vo
vzťahu k častiam nehnuteľnosti, ktoré mali byť vypratané vlastnila so žalovaným v BSM časť vecí, ktoré
mali byť vypratané, ju existencia uvedených vecí, ktoré sa nachádzali v predmetných nehnuteľnostiach,
teda najmä v byte, ktorý spoločne so žalovaným užívala najviac obmedzovali. Ona mala záujem na
tom, aby bola dohoda a najmä dojednania o odsťahovaní sa žalovaného a vyprataní spoločných

nehnuteľností dodržané. To, že v zmysle dohody jej mala byť zmluvná pokuta zaplatená nepotvrdzuje len
skutočnosť, že by ona mala byť „platobným miestom“ ale aj tú skutočnosť, že nedodržaním zmluvných
dojednaní obsiahnutých v dohode bude poškodená najmä žalobkyňa. Žalovaný vo svojich vyjadreniach,
ale aj na dnešnom pojednávaní opakovane uvádza, že zoznam hnuteľných vecí tak ako ho predložili
spolu s našim vyjadrením k odporu nebol pred uzatvorením dohody v tomto znení vypracovaný

a spochybňuje aj svoj podpis na uvedenom zozname. Poukázal na to, že obsahom dohody neboli
len dojednania o odsťahovaní sa žalovaného a vypratanie nehnuteľnosti, ale aj dojednania o tom,
akým spôsobom si do budúcna vysporiadajú spoločný majetok. Podmienky vysporiadania spoločného
majetku boli dojednané v článku 2, Dohody, kde pod číslicou 1, psím b) a c) je vyslovene odvolávka
na hnuteľné veci podľa prílohy, ktorá je súčasťou dohody (všetky veci z výnimkou tých, pri ktorých je

vyznačený „x“ ako aj iných vecí). Na uvedenú prílohu sa odvoláva aj článok 3, bod 1 a tak isto článok
5, bod 5, kde je uvedené, že neoddeliteľnou prílohou je zoznam vecí, už z uvedených častí dohody
ktorú žalovaný podpísal na každej strane je zrejmé, že žalovaný neuvádza pravdu, najmä pokiaľ ide
o okolnosti vytvorenia predmetného zoznamu vecí a okolnostiam uvedené ho zoznamu ako prílohy
k predmetnej dohode. Nie celkom pochopil tvrdenia na pojednávaní, že žalovaný si myslel, že termín

jeho vysťahovania je rovnaký ako termín vypratania hnuteľných vecí, nakoľko v zmysle dohody sa
mal žalovaný najprv do 10.5.2022 vysťahovať a následne do 31.5.2022 si mal všetky hnuteľné veci
s predmetných nehnuteľnosti vypratať. Skutočnosť, že si hnuteľné veci nevypratal potvrdzuje minimálne
e-mailová komunikácia, kde žalovaný vyslovene potvrdzuje, že ešte aj 7.10.2022 si príde pre niektoré
veci. Nie je úlohou žalobcu v konaní preukazovať presne aké veci vypratané neboli nakoľko povinnosťou

žalovaného bolo vypratať všetky jeho veci a sám žalovaný v uvedenom listinnom dôkaze povedal že veci
k 31.5.2022 nevypratal. Okolnostiam za akých žalovaný v rozpore s dohodou opakovane chodil do RD
a do garáže, sa mala vyjadriť žalobkyňa a navrhovaní svedkovia. Pokiaľ súd chce vykonať navrhované
dôkazy, a to výsluch žalobkyne a detí strán sporu, k takému to postupu by rozumel v kontexte právneho
hodnotenia súdu, pokiaľ ide o jeho právny záver, že žalobkyňu nepovažuje za aktívne legitimovanú.

Nesúhlasíme so záverom súdu, ktorý sa stotožnil s návrhom právneho zást. žalovaného, že nie je
dôvod vypočúvať deti strán sporu, nakoľko ich výsluch by aj tak pravdepodobne nebol dôveryhodný.
O tom, či je výsluch svedkov dôveryhodný alebo nie, môže súd rozhodnúť až v rámci hodnotenia
dôkazov a v kontexte skutkových tvrdení, ktoré by uvedené osoby pred súdom predniesli. Trval na to,že žaloba je dôvodná, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná, nakoľko jej aktívna legitimácia vyplýva
priamo z uzatvorenej dohody, taktiež m e za to, že výška zmluvnej pokuty bola primeraná k porušeniu
právnej povinnosti zo strany žalovaného, kde ujmu v dôsledku porušenia zmluvných povinností pocítila

najmä žalobkyňa a taktiež si myslíme, že aj nárok na zaplatenie 600 Eur ako určitej odplaty za výlučné
užívanie spoločnej nehnuteľnosti po zániku BSM je takýto nárok v zmysle zmluvnej voľnosti považuje za
zákonný, pochopiteľný a dôvodný. Aj keď súd na dnešnom pojednávaní uviedol, že nebude prihliadať
na listinné dôkazy na dnešnom pojednávaní, poukázal na ľudský aspekt, s ktorým uzatváranie dohody
a vyvodzovanie z nej vyplývajúcich dôsledkov súvisí. Mali za to, že k uvedeným skutočnostiam sa bude

môcť minimálne žalobkyňa vyjadriť, nakoľko vo vyjadrení rámcovo uviedli, že žalovaná a jej deti boli
dlhé roky zo strany žalovaného týrané. Celkový obsah dohody možno nie je pre súd celkom bežný,
ale jeho obsah aj opatrenia ktoré v dohode boli uvedené súviseli práve s tým, aké boli vzťahy medzi
účastníkmi dohody a aké mali problémy, či už žalobkyňa alebo následne jej dcéra ako účastníčka dohody
č. 3 presvedčiť žalovaného aby sa dobrovoľne zo spoločnej nehnuteľnosti vysťahoval, aby si vypratal
veci, ktoré tam 10ročnia nezmyselne hromadil a kvôli ktorým nebolo možné predmetné nehnuteľnosti

normálne užívať. Trvá na tom, aby nimi navrhované dôkazy boli vykonané, a aby súd na základe takto
vykonaných dôkazov prehodnotil svoje právne posúdenie. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči
uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení a najmä skutkových tvrdení
ktoré odzneli na pojednávaní. Aj napriek predbežnému právnemu posúdeniu súdu má za to, že žaloba
je v celom rozsahu dôvodná a nároky sú zákonné. V prípade keby platil opak, tak by Okresný súd

v Banskej Bystrici nemohol vyhovieť návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol ale vydaný. Má
za to, že všetko dôležité pokiaľ ide o skutkové a právne tvrdenia už na dnešnom pojednávaní odznelo,
taktiež sa vyjadril aj k dôkazom ktoré boli vykonané a aj k rozhodnutiu súdu niektoré navrhované dôkazy
nevykonať. Žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal ka zaplateniu sumy
13 900 Eur s prísl. tak ako bolo žalobou uplatnené a ak isto žiadame aby súd priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich
písomných podaní a má za to, že nárok žalobkyne je nedôvodný nepreukázaný a neoprávnený.
Rozporuje tvrdenia žalobkyne prednesené aj na pojednávaní, tvrdenia žalobkyňa riadne nepreukázala,

atoanidôkazmipredloženýminapojednávaní,tiesanetýkajúmeritatohtosporu.Napriektomupožiadal,
aby s poukazom na koncentráciu konania súd na tieto neprihliadal, nakoľko žalobca mal po podaní
vyjadrenia žalovaného dostatok možností a času, aby tieto dôkazy predložil skôr a nie na pojednávaní.
Svoju procesnú obranu žalovaný rozvádza do viacerých rovín. V prvom rade má za to, že dohoda by
mala byť súdom posúdená ako absolútne neplatná, a to najmä vzhľadom k okolnostiam jej uzatvorenia,

jej neurčitosti, nezrozumiteľnosti a najmä nevykonateľnosti. Žalovaný uzatváral dohodu v tiesni za
nepriaznivých podmienok, pod tlakom vyhrážok žalobkyne a ďalšej účastnícky dohody. Nemal vopred
žiadnu vedomosť o tom, že žalobkyňa a ostatní účastníci majú zámer uzatvoriť akúsi nepomenovanú
dohodu,bedeliba,žesamedzinímažalobkyňoumáuzatvoriťvýlučnedohodaovyporiadaníBSMočom
sožalobkyňouporozvodeskutočneviedlirokovania.Samotnúdohodupredpodpísanínikdynevidel,mal

možnosť sa s ňou oboznámiť iba v priebehu niekoľko málo minút, ktoré mu poskytla žalobkyňa. Žalovaný
ustanoveniam dohody nerozumel, je osobou vyššieho veku, bez právneho vzdelania, a naviac bol na
neho vytváraný neúmerný nátlak až vyhrážky v zmysle, že pokiaľ dohodu na uzatvorení jeho veci budú
zadržané a stratí k nim prístup. Z obavy o svoje veci dohodu podpísal a to aj napriek tomu, že obsahu
úplne nerozumel. Lehotu na vypratania chápal ako lehotu na vysťahovanie. Dohoda bola vypracovaná

výlučne žalobkyňou, bola mu predložená bezprostredne pred podpisom a vopred ju nemal možnosť
nijak meniť, dopĺňať ani uparovať. Pokiaľ boli vykonané modifikácie dohody, tak len v rýchlosti, perom
a priamo do vytlačeného rovnopisu. Na modifikáciách trvala a odsúhlasovala ich aj žalobkyňa, a tie
museli byť len v jej prospech. Celkové okolnosti uzatvárania dohody boli neštandardné až odporujúce
zákonu, okrem toho, že žalobkyňa zjavne zneužila vek a nevedomosť žalovaného, zneužila aj to,

že mala vo faktickej moci zadržané jeho hnuteľné veci nachádzajúce saa v byte, ktorý už žalovaný
v tom čase neobýval. Tým mala oproti nemu vytvorenú výhodu. Dohodu zrejme nechala vypracovať
právnikovi,resp.PZpričomsamažalovanémuneumožnila,abysijejobsahdalposúdiťinémuprávnikovi.
Uzatvorená dohoda je v časti vypratania a zmluvnej pokuty nevykonateľná nakoľko neoddeliteľnú súčasť
dohody mal tvoriť zoznam hnuteľných vecí, ktoré mal žalovaný v požadovanej lehote vypratať. Zoznam

na toto určený však neexistuje a nikdy ani neexistoval. Žalovaný teda ani nemohol mať vedomosť o tom,
aké konkrétne veci má z nehnuteľnosti do termínu vypratať. Žalobkyňa v priebehu sporu síce predložila
zoznam hnuteľných vecí ten však bol vytvorený priamo žalovaným, ale za úplne iným účelom. Žalovaný
vyhotovil zoznam z dôvodu súpisu majetku patriaceho do BSM a pre potreby vyporiadania BSM.Explicitne zoznam neobsahuje hnuteľné veci, ktoré majú byť vypratané v lehote vyplývajúce z dohody.
Naviac žalobkyňa predložila zoznam, ktorý bol zjavne pozmenený a doplnený o podpisy účastníkov,
ako aj o psím. „x“ písané do zoznamu. Žalobkyňa si predložením pozmeneného zoznamu zjavne chcela

účelovo vylepšiť svoje postavenie v spore tak aby uniesla dôkazné bremeno. Pre konanie je významný
dôkaz, teda zoznam vecí, ani len nepredložila súdu s návrhom, ale až v priebehu sporu na vyjadrenie
žalovaného, čo len svedčí o tom, že si je vedomá toho, že tento zoznam bol vyhotovený na úplne
iný účel. Fotokópiu originálu vyhotovenia zoznamu žalovaný predložil krátkou cestou súdu, predložil aj
originál, ktorý vypracoval vlastnou rukou. Žalovaný zdôrazňuje, že zoznam nikdy nepodpisoval, nemal

na to dôvod, keďže ho aj sám vyhotovil. Podpisy na vyhotovení predloženou žalobkyňou nepatria jemu,
pričom je zrejmé, že na niektorých stranách sa ani len náznakom nezhodujú s jeho pravým podpisom,
ktorý sa nachádza napríklad na samotnej dohode. Z opatrnosti a na preukázanie svojich tvrdení uviedol,
že trvá na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmo znalectva, a to za
účelom posúdenia pravosti jeho podpisu. Napriek tomu, že žalovaný považuje dohodu za absolútne
neplatnú, a že ju podpísal za zjavne nevýhodných podmienok a nátlaku, hnuteľné veci v termíne vypratal

nakoľko v tom čase považoval termín vypratania aj za termín úplného odsťahovania. Do 31.05.2022
bol v predmetnom byte niekoľko krát, a za prítomnosti samotnej žalobkyne vypratal všetky veci, ktoré
mu patrili, napríklad ako oblečenie, doklady, rôzne potreby, hodnotnejšie hnuteľné veci a pod. O tomto
má žalobkyňa dobrú vedomosť, nakoľko kontrolovala všetko, čo žalovaný z bytu odnášal. Pokiaľ v byte
niečo ostalo, tak to boli veci nepatrnej hodnoty resp. veci, ktoré patrili do BSM strán sporu a teda k nim

mala vlastnícke právo aj samotná žalobkyňa. Vyslovene sa jednalo o drobnosti ako magnetky, poháre,
staré medaile a kvety. Takýchto vecí bolo len zopár, a nebolo ich veľa tak ako to tvrdí žalobkyňa. Je
pravdou, že tieto drobnosti si žalovaný chcel prísť zobrať až v priebehu jesene 2022 o čom vyplýva
aj e-mailová komunikácia, avšak žalobkyňa mu ani len neumožnila tieto veci odniesť, preto ďalej o ne
záujem nemal a žalobkyni ich dobrovoľne prenechal. Do októbra 2022 žalobkyňa žalovaného nikdy

nevyzvala na to, aby si veci prišiel zobrať. Pričom ich ani sama nevypratala, na náklady žalovaného, tak
ako jej to umožňovalo ust. dohody článku 3, bod, 3. Je zjavné, že len účelovo čakala na navyšovanie
zmluvnej pokuty, ako aj na získaní dôkazu teda mailu žalovaného, ktorým svoj nárok v spore preukazuje.
Zrejme aj preto si neuplatňuje zmluvnú pokutu z nevypratania hospodárskej budovy, pretože takouto
komunikáciou nedisponuje. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ani nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, z

ktorej mali byť veci vypratané, naskytuje sa právna otázka, a teda či je ust. o zmluvnej pokute platné,
zabezpečovací inštitút v danom prípade chráni predovšetkým vlastníčku hnuteľnosti K. E. F., ktorá však
ani len nebola účastníčkou vzťahu ktorý zmluvná pokuta zabezpečuje. Žalovaný v tomto smere trvá na
svojej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V prípade ak by sa súd nestotožnil s doterajšou
právnou argumentáciou žalovaného, a dohodu by považoval za platnú, potom má žalovaný za to, že

je potrebné skúmať samostatne aj platnosť ust. o zmluvnej pokute. Je nutné posudzovať z hľadiska
dobrých mravov s prihliadnutím na celkové okolnosti právneho úkonu, pohnútky účastníkov dohody,
účel ktorý sa dojednaním dohody sledoval a najmä hodnotu zabezpečovacej povinnosti. Nevyprataním
ostatných a hodnotovo zanedbateľných vecí nevznikla vlastníčke bytu a už vôbec nie žalobkyni žiadna
škoda a ani len nehrozila. Žalobkyňa sa dlhé obdobie po lehote na vypratanie správala pasívne,

žalovaného na vypratanie nevyzývala, sama veci nevypratala, tieto jej zrejme ani neprekážali pričom
jej ani prekážať nemohli, keďže boli aj jej vlastníctvom. Žalobkyňa teda nebola nijak obmedzovaná
na svojom práce byt užívať. Opak nebol v spore nijak preukázaný. V rozpore s dobrými mravmi je
dojednaná výška zmluvnej pokuty ktorú považuje žalovaný za neprimeranú s prihliadnutím na jeho
povinnosť. Je absurdné, aby bol sankcionovaný takto vysokou zmluvnou pokutou za nevypratanie

bezvýznamných vecí a to aj napriek tomu, že absolútnu väčšinu svojich vecí v lehote vypratal. Žalovaný
preto namieta aj absolútnu neplatnosť dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Je zrejmé, že
dojednaním žalobkyňa sledovala jediný ciel a to finančne sa obohatiť na úkor žalovaného. Nebola
dobromyseľná a o tom svedčí aj jej celkové konanie ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana.
Zjavne si neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty uvedomuje aj samotná žalovaná, keďže ju odôvodňuje

len zhoršeným manželstvom, a akousi satisfakciou za údajné správanie žalovaného v minulosti, čo
však v prípade potreby vysvetlí sám žalovaný. Z opatrnosti a v prípade opačného názoru súdu,
žalovaný poukazuje na moderačné oprávnenie súdu teda na možnosť zníženia neprimeranej výšky
zmluvnej pokuty tak, aby bola primeraná k porušenej povinnosti vyplývajúcej z dohody, samozrejme
ak sa v spore preukáže. Zároveň, aby zodpovedala zásadám vyplývajúcim zo zákona konštantnej

súdnej praxe, aby bola primeraná v hodnote zabezpečovacej povinnosti, dobrám mravom a celkovým
okolnostiam k prípadu. Žalovaný v celom rozsahu rozporuje aj nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje z titulu
neuhradenia nájomného. Poukazuje na to, že predmetnú nehnuteľnosť v čase uzatvárania dohody
a užívania strany sporu vlastnili BSM, žalobkyňa ju do výlučného vlastníctva nadobudla až na základerozhodnutia OS Žilina zo dňa 09.11.2023. V čase užívania bol žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti,
pričom je dôležité to, že ju užíval spoločne so žalobkyňou. Tá požaduje svoj nárok z nájomného bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Medzi stranami ani nebola uzatvorená riadna nájomná zmluva, ktorú

jedno ustanovenie dohody nahrádzať nemôže. Žalovaný považuje za absurdné, aby musel uhrádzať
nájom za nehnuteľnosť, ktorú vlastnil a riadne so žalobkyňou užíval. Aj v tejto časti pouvažuje dohodu
za absolútne neplatnú odporujúcu logike a právnemu stavu. S poukazom na svoju doterajšiu právnu
argumentáciu žalovaný považuje nároky žalobkyňa za nepreukázané, zmätočné a neurčité,. Žalobkyňa
nijak nepreukázala skutočnosť, že žalovaný si veci v dojednanom termíne nevypratal, rovnako tak

nepreukázala ani nešpecifikovala, aké konkrétne veci mali byť vypratané a v dojednanom termíne
vypratané neboli. Uzatvorenú dohodu považuje žalovaný za absolútne neplatnú. Žalovaný preto navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Pokiaľ sa jedná o návrh žalobkyne na výsluch svedkov, detí strán sporu, tu žalovaný navrhol, aby tento
výsluch a dôkaz nebol vykonaný najmä z dôvodu hospodárnosti konania, pretože deti strán sporu sú
dlhodobo na strane žalobkyne, so žalovaným nijak nekomunikujú, dohodu podpísali a nechali vyhotoviť

aj na svoj podnet, pričom ich výpoveďou by v tomto konaní boli zjavne v prospech žalobkyne a neboli by
hodnoverné. K predbežnému právnemu posúdeniu súdu uviedol, že ho akceptuje, nemá k nemu žiadne
pripomienky. Pokiaľ sa jedná o posledné vyjadrenie žalobkyne uvádza, že hospodársku budovu neužíval
výhradne on, ale mohla ju užívať aj žalobkyňa. V tomto jej práve nebolo bránené pričom pre toto konanie
je významné, že žalobkyňa opätovne svoje tvrdenia nepodporuje relevantnými dôkazmi. Žalovaný má

za to, že tvrdenia žalobkyne sú len účelové a nezakladajú sa na pravde. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje
na zmluvnú voľnosť tak ani tá nie je neobmedzená, akékoľvek dojednania nesmú obchádzať zákon
a musia byť v jeho súlade tak ako to už koniec koncov uvádza aj samotný súd. Žalobkyňa neuviedla ako
konkrétne ju hnuteľné veci bez hodnoty obmedzovali. Z logiky, veci ju ani obmedzovať nemohli keď aj
sama potvrdila že tieto veci boli v časti BSM. Taktiež žalobkyňa nepreukázala, ako mala byť poškodená

tým, že pár bez hodnotných vecí zostalo v byte, ktoré ani nevlastnila. Pokiaľ sa jedná o zoznam tých vecí
ktoré mali tvoriť prílohu v súlade so žalobkyňou poukazujem na článok 5, bod 5, Dohody ktorý v časti
prečítal aj PZ žalobkyne avšak ja tento článok musím dokončiť nakoľko je tam zrejmé, že zoznam vecí
patriacich do BSM manželov, ktoré si medzi sebou rozdelia účastníčka dohody 1 a účastník dohody 2.
Z tohto je potvrdené že existoval zoznam týkajúci sa vyporiadania BSM strán sporu. Čo sa týka vecí

podliehajúcich vyprataniu, z dohody článku 3, bod 1, jasne vyplýva, že žalovaný mal tieto veci vypratať
do 31.5.2022 podľa prílohy tejto dohody. Takáto príloha však neexistuje a ani nikdy nebude. Dôkazné
bremeno má predovšetkým uniesť práve žalobkyňa, a teda by mala preukázať, že žalovaný nevypratal
veci, ktoré mali tvrdiť prílohu tejto dohody. Aj za predpokladu, pokiaľ by mala byť táto príloha už predlož.
Dôkazom v spore, žalobkyňa nepreukázala ktorú konkrétnu vec do dojednaného termínu žalovaný

nevypratal. Žalovaný trvá na to, že všetky veci uvedené v zozname vypratal do dojednaného termínu.
V záverečnej reči uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných podaní ako aj obsiahlych ústnych
vyjadrení na pojednávaní. Nad rámec uvedeného v krátkosti dodal, že žalobkyňa vo vyjadrení odporu
uvádzala a doposiaľ ani nerozporovala že na dohode absentuje podpis dcéry K. E. F. teda nie je zrejmé,
kedy táto účastníčka dohodu podpísala a kedy nastala platnosť a účinnosť tejto dohody pričom poukázal

na článok 5, bod 4, Dohody. Vzhľadom k tvrdeniam a skutkovým okolnostiam a predložených dôkazom
navrhol, aby súd posúdil nároky žalobkyne ako nedôvodné, žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listín, a to najmä dohodou

o vyprataní a o budúcom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 08.05.2022 na č.l.29-31,
emailová komunikácia na č.l. 32, výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 31.05.2023 s podacím
lístkom na č.l. 33-34, výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 20.11.2023 s podacím lístkom na č.l.
34rub-35, dohodou o vyprataní a o budúcom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva na č.l. 52-54,
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 13C/34/2023-66 zo dňa 09.11.2023, zoznamom hnuteľných vecí

na č.l. 63-67, emailovou komunikáciou na č.l. 68, zoznamom hnuteľných vecí predloženým žalovaným
na č.l. 92-97, a ostatných ku spisu pripojených listín pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav :

8. Dňa 08.05.2022 bola medzi stranami sporu a ich deťmi (dcéra- účastníčka 3. a syn – účastník 4)
uzatvorená Dohoda o vyprataní, o užívaní a o budúcom vyporiadanní bezpodielového spoluvlastníctva.

V zmysle čl. I, bod 1, manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina
dňa 10.01.2022 sp. zn. 7Pc/14/2021-44, právoplatným dňa 23.02.2022. V zmysle bodu 2 strany sporu
prehlásili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi hospodárskej budovy bez súpisného čísla, v zmysle
identifikácia tam uvedenej. Z bodu 3 vyplýva, že účastník 3 a 4 sú vlastníkmi nehnuteľností, a to bytu č. 1,č. 2 a č. 3 v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. I. J., okres Žilina.
Účastníčka č. 3, dcéra strán sporu je výlučnou vlastníčkou garáže so súpisným číslom 2212 zapísanej
na LV č. XXXX. Z bode 5 vyplýva, že žalobkyňa má k bytu č. 1 zriadené vecné bremeno spočívajúce

v práve doživotného bývania. Z čl. III. bod 1 vyplýva, že sa účastníci dohodli, že žalovaný je povinný sa
úplne vysťahovať z bytu č. 1 v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, ako aj z ostatných častí domu
a pozemkov najneskôr do 10.05.2022 a tieto vypratať najneskôr do 31.05.2022 a to v tam stanovených
termínoch a podmienok (pričom dopísaním rukou došlo k ich zmene, bez uvedenia kto zmenu vykonal).
V zmysle bodu 2, čl. III. dohody sa účastníci dohodli, že žalovaný je oprávnený užívať do 31.12.2022

hospodársku budovu bez súpisného čísla, a to na účely skladovania vecí, ktoré podľa dohody patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorých vlastníkom sa stane žalovaný. Ďalej je uvedené, že
žalovanýjepovinnýzaplatiťzaužívaniehospodárskejbudovysumu93eurakonájomnézakaždýzačatý
mesiac a pomernú časť zaplatenej dane a úhradu spotrebovaných energií (v tejto časti je vyznačená
zmena *zmena: 87 eur (vrátane energie, poistky a dane)“ a následne v časti čl. III bod 5 dohody je
vyznačená zmena „? zmena: najneskôr vyprace hospodársku budovu do dňa 31.03.2023 s tým, že bude

platiť nájom 200 eur za mesiac + energia, dane a poistka.“). V bode 4 sa dohodli, že žalovaný vyprace
hospodársku budovu najneskôr do 01.01.2023, na čo následne bola vpísaná zmena, že najneskôr do
31.03.2023. V čl. III- bod 5 sa účastníci dohody dohodli, že za každý deň nevypratania je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 100 eur, a to jednotlivo za každú nehnuteľnosť.
V záverečných ustanoveniach je uvedené, že neoddeliteľnou prílohou dohody je zoznam vecí patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré si rozdelia sporové strany, pričom každá strana
dohody bude podpísaná stranami sporu a svedkami, dcérou a synom. V zmysle čl. II bod 1, žalobkyňa
sa stane výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí podľa prílohy, ktorá je súčasťou dohody (veci s výnimkou
tých, pri ktorých je vyznačený x).

9. Z výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 31.05.2023 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 13.300 eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa 02.06.2023.

10. Zo zoznamu hnuteľných veci bolo zistené, že táto obsahuje súpis hnuteľných vecí vykonaný po
jednotlivých miestnostiach, pričom pri niektorých z nich je vyznačené x.

11. Z emailovej komunikácie zo dňa 10.10.2022 do 11.10.2022 súd zistil, že žalobkyňa čaká na správu
od žalovaného, že má všetky veci z Bytčianskej ulice 63 vypratané, a že viac nepríde. Žalovaný dňa
odpovedal, že si chcel odviezť všetky svoje osobné veci, ale nebolo m u to umožnené, pretože mu
žalobkyňa odmietla pomoc

12. Z uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 13C/34/2023-66 zo dňa 09.11.2023 súd zistil, že bolo
vedené konanie o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého došlo k schváleniu zmieru súdom, a to uznesením
č. k. 13C/34/2023-66 zo dňa 09.11.2023 tak, že hospodársku budovu bez súpisného čísla, postavenú
na pozemku C KN parc. č. 441- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 112 m2 a pozemok C KN parc. č.

441 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 112 m 2 všetko zapísané na LV č. XXX pre okres Žilina, kat.
úz. I. J. prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zaviazal zaplatiť žalovanému sumu
20.000 eur. Spornou zostala skutočnosť, či žalovaný mal platiť nájomné v zmysle uzatvorenej dohody
žalobkyni vo výške 200 eur mesačne

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykovéhovyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

17. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.Podľa§136ods.1a2Občianskehozákonníka,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

21. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

22. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

23. Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

24. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

25.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

28. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.29. Podľa § 187 ods. 1 a 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd

30. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

31. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

32.Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťstranysporuzavýsledokkonania,tedaza

to, že by počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu by muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia, takže strana musí aj preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie

za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno leží pritom na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Posudzovanie dôkazného bremena je potom
súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov.

33. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Na to, aby sa niekto stal stranou
sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu

(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodanážaloba(vtakomprípadesastáva
žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom
povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná

legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu,
ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 <.). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Skúmanie vecnej legitimácie
je totiž procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Otázku, či žalobca je v spore aktívne
legitimovaný,t.j.čijenositeľomtvrdenéhohmotnéhoprávaačisprávneoznačilosobu-nositeľatvrdenej

povinnosti, t. j. či ním označený žalovaný je v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd v samotnom
závere konania, kedy z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie
pre účastníkov konania.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju

v celom rozsahu zamietol.

35. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 13.300 eur a to
titulom uzatvorenej Dohody zo dňa 08.05.2022, a to s odkazom na článok III bod 1 týkajúci sa vyprataniabytu vo vlastníctve ich detí a garáže vo výlučnom vlastníctve ich dcéry v v termíne do 31.05.2022 s tým,
že ak žalovaný nehnuteľnosti v zmysle uzatvorenej dohody nevyprace, tak v zmysle čl. III bod 5 dohody
za každý deň nevypratania uvedených nehnuteľností je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú

pokutu vo výške 100 eur a to jednotlivo za každú nehnuteľnosť. Súd mal preukázané, a toto v konaní
ani nebolo sporné, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktorých sa dohoda zo dňa 08.05.2022
v časti vypratania týkala. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že podanou žalobou sa domáhala
v prvom rade zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 13.300 eur z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného, ktorý nehnuteľnosti v zmysle dohody v stanovený termín (t.j. do 31.05.2022)

nevypratal, a vypratal ich až ku dňu 11.10.2022. Zo samotného skutkového tvrdenia žalobkyne je zrejmé,
žeužvčaseuzatvoreniadohodynebolavlastníčkoubytu,anigarážektorejvyprataniebolozabezpečené
zmluvnou pokutou, avšak uvádzala, že byt, ale aj iné časti rodinného domu, v ktorých mal žalovaný
svoje veci užívala výhradne ona, ako oprávnená z vecného bremena a bola osobou, ktorú tento stav
obmedzoval a najmä jej žalovaný znepríjemňoval život tým, že do rodinného domu opakovane chodil.
Odkazovala na to, že sa dohodli, že osobou, ktorá bude mať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre

porušenie povinností zo strany žalovaného bude ona. Súd k uvedenej argumentácii žalobkyne uvádza,
že pokiaľ ide o dohodu o vypratanie nehnuteľnosti a nároky z nej vyplývajúce súd dospel k záveru,
že účastníkmi tohto hmotnoprávneho vzťahu sú v zmysle vykonaného dokazovania žalovaný (účastník
dohody 2) a účastníci dohody 3 a 4, ktorým svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa
vypratanie týka. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa účastníci dohody si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad

porušenia povinnosti s tým, že táto má byť zaplatená žalobkyni dospel súd k záveru, že účastníci
dohody v tejto časti len určili miesto plnenia, avšak z jej znenia nevyplýva akékoľvek oprávnenie resp.
splnomocnenie žalobkyne vymáhať si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo
vlastnom mene a na vlastný účet. Súd nemal preukázané , že by medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol
akýkoľvek záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovanému vznikla povinnosť plniť v prospech

žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne, že sa dohodli, že osobou, ktorá bude mať nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty pre porušenie povinností zo strany žalovaného, pretože nehnuteľnosti užívala výhradne ona,
ako oprávnená z vecného bremena a bola osobou, ktorú tento stav obmedzoval, nie sú spôsobilé
založiť záväzkovo-právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na tom skutkovom základe na ktorom
sa podanou žalobou domáhala žalobkyňa splnenia povinnosti zo strany žalovaného vo výške 13.300

eur. Žalovaný naviac aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne sám namietal. Na základe vykonaného
dokazovania, a to najmä z nepopretých skutkových tvrdení samotnej žalobkyne, súd dospel k záveru,
že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 13.300 eur. Existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu súd nezistil ani z
listinných dôkazov predložených žalobkyňou, z dôvodov ktorých súd dospel k záveru o absencii vecnej

legitimácie na strane žalobkyne. Súd zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárok uplatňovať. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v konaní v časti o zaplatenie
13.300 eur nebolo preukázané, že žalobkyňa je nositeľkou hmotnoprávneho nároku voči žalovanému
a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. K argumentácii žalobkyne prednesenej na pojednávaní súd

uvádza, že oprávnený z vecného bremena má len právo vec, v danom prípade nehnuteľnosť užívať
(doživotne)astýmsúvisiacupovinnosťznášaťnákladysúvisiacesjejužívaním.Súdmávšakzato,žena
oprávneného z vecného bremena zriadením vecného bremena práva doživotného bývania in personam
neprechádzajú iné práva vlastníka nehnuteľnosti spojené s výkonom vlastníckeho práva, teda tieto
svedčia len samotnému vlastníkovi, pričom v konaní nebolo sporné, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti

svedčí dcére žalobkyne.

36. Žalobkyňa si v konaní proti žalovanému domáhala aj zaplatenia sumy vo výške 600 eur na
tom skutkovom základe, že podľa článku III bod 5 uzatvorenej dohody bol žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni nájomné za užívanie hospodárskej budovy za obdobie od 1.1.2023 do 31.3.2023 vo

výške 600,- EUR, t.j. po 200,- EUR za každý mesiac. Žalovaný nezaplatil podľa dohody žalobkyni
nájomné za užívanie hospodárskej budovy za obdobie od 1.1.2023 do 31.3.2023 vo výške 600,- EUR.
Žalovaný poprel nájomný vzťah s tým, že pokiaľ sa jedná o nárok z titulu nezaplatenia nájomného za
užívanie hospodárskej budovy tak v období uvádzanom žalobkyňou (t.j. od 01.01.2023 do 31.03.2023)strany sporu nehnuteľnosť vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v pomere 1/1 k celku.
Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva až na základe uznesenia OS Žilina zo
dňa 09.11.2023, t.j. v čase kedy žalovaný už hospodársku budovu neužíval. Právo užívať spoločnú

nehnuteľnosť mal žalovaný ako vlastník zaručené. To na rozdiel od žalobkyne, ktorá od neho požaduje
nájomné bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný považuje aj v tejto časti dohodu za absolútne
neplatnú, odporujúcu akejkoľvek logike a najmä príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ako
aj Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný namietal, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená ani
riadna nájomná (resp. iná obdobná) zmluva, nárok nie je relevantne preukázaný, návrh považuje za

účelový zmätočný a neurčitý, v návrhu nie sú ani konkrétne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré mal
žalovaný vypratať resp. za ktoré mal uhrádzať nájomné. Namietal, že by mal žalovaný užívať stavbu
hospodárskej budovy sám a žalobkyni mal znemožňovať prístup. Obe strany sporu boli vlastníkmi tejto
nehnuteľnosti a svoje vlastnícke práva boli oprávnení uplatňovať v rovnakej miere. Rovnako teda užívala
hospodársku budovu aj žalobkyňa.

37. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je viazané na trvanie manželstva. Zánikom manželstva
zaniká tiež bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželstvo zaniká z dôvodov uvedených v zákone
o rodine, a to právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva (§ 22 a nasl. ZR), smrťou (§ 21 ZR)
alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho (§ 21 ZR). V prípade zániku manželstva rozvodom
zanikábezpodielovéspoluvlastníctvomanželovdňomprávoplatnostirozsudkusúduvovýrokuorozvode

manželstva. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov tu nastáva priamo zo zákona a netreba
ho súdnym rozhodnutím ešte deklarovať.

38. Súd vychádzal z toho, že v danej veci nebolo medzi stranami sporné, že nadobudli hospodársku
budovu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich manželstvo zaniklo rozvodom manželstva

na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7Pc/14/2021-44, zo dňa 10.01.2022, právoplatným dňa
23.02.2022. Nesporná bola aj skutočnosť, že bolo vedené konanie o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého
došlo k schváleniu zmieru súdom, a to uznesením č. k. 13C/34/2023-66 zo dňa 09.11.2023 tak, že
hospodársku budovu bez súpisného čísla, postavenú na pozemku C KN parc. č. 441- zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 112 m2 a pozemok C KN parc. č. 441 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere

112 m 2 všetko zapísané na LV č. XXX pre okres Žilina, kat. úz. I. J. prikázal v celosti do výlučného
vlastníctvažalobkyne,ktorúzaviazalzaplatiťžalovanémusumu20.000eur.Spornouzostalaskutočnosť,
či žalovaný mal platiť nájomné v zmysle uzatvorenej dohody žalobkyni vo výške 200 eur mesačne.

39.Súdmalnazákladevykonanéhodokazovania,ženárokžalobkyneanivčastiozaplatenie600eurnie

je dôvodný, nakoľko je zrejmé, že v čase uzatvorenia dohody boli nehnuteľnosti stále v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, každý z nich mal právo užívať spoločnú vec (nehnuteľnosť) v celosti a to
bez nároku na odplatu, resp. nájom. Súd mal zato, že dohoda zo dňa 08.05.2022 v časti dojednania
nájomného (čl. III bod. 2) tak ako bola uzatvorená je neurčitá, a obchádza zákon. Neurčitosť spočíva
najmä v časti dojednanej odplaty, keď z bodu 2 čl. III vyplýva, že za užívanie hospodárskej budovy

sporové strany dojednali nájomné vo výške 93 eur za každý začatý kalendárny mesiac a pomernú časť
zaplatenej dane a úhradu spotrebovaných energií. Následne je pri sume 93 eur vyznačená „*zmena: 87
eur (vrátane energie, poistky a dane)“ a následne v časti čl. III bod 5 dohody je vyznačená zmena „?
zmena: najneskôr vyprace hospodársku budovu do dňa 31.03.2023 s tým, že bude platiť nájom 200 eur
za mesiac + energia, dane a poistka.“ Z uvedeného nie je zrejmé na čom sa sporové strany dojednali,

a k čomu smerovala vôľa a ich konsenzus, pri jednotlivých zmenách nie je uvedené kto ich vykonal,
a chýba aj podpis, teda súd ju považuje v tejto časti dojednaného nájmu resp. odplaty za neurčitú a
nezrozumiteľnú. Naviac má súd zato, že takéto dojednanie svojím obsahom a účelom odporuje zákonu,
resp. ide o obchádzanie zákona, teda ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, obe
strany sporu mali právo užívať svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v celom rozsahu,

nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že v čase jej uzatvorenia, síce manželstvo strán sporu bolo
právoplatne rozvedené, teda zaniklo, avšak nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, dohodou, zo zákona ani rozhodnutím súdu, k vyporiadaniu došlo až následne rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 7Pc/14/2021-44, zo dňa 10.01.2022, právoplatným dňa 23.02.2022,
teda až od tohto momentu by prípade užívania nehnuteľnosti žalovaným vznikol žalobkyni nárok

požadovať od žalovaného nájomné. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že takéto dojednanie
je neplatné z dôvodu obchádzanie (§ 39 OZ) kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o rozsahu
a trvaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o zmluvnú voľnosť medzi stranami sporu
v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcu sa jednotlivých dojednaní uvedených v dohode, súd má zato,že aj táto je obmedzená a to zákonom, pričom zákon nemožno obchádzať s odvolaním sa na zmluvnú
voľnosť strán sporu, teda táto je prípustná len v medziach zákona.

40. Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom
veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov
je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci
a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie
oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ zákon ustanovuje,

že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich
právo, a nie povinnosť veci užívať. Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov
uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Úhrada týchto
nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo
spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného
majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady takto

vynaložených nákladov. Spoločné práva a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve, a teda aj ich spoločné právo tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať
náklady na ne, trvajú aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť. Ustanovenie § 146
OZ neupravuje vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte
nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Prax, pripúšťajúc, že aj po

zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom
celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý
za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním
a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo
k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. Na základe vyššie uvedeného bolo preto potrebné

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že bezpodielová spoluvlastníčka sa podľa názoru
súdu nemôže domáhať uloženia povinnosti zaplatiť nájomné, resp. odplatu za užívanie žalovanému.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala iba úhrady nájomného, resp. odplaty za užívanie, neuplatňovala si
nárok na úhradu vynaložených nákladov, ktoré vynaložila na spoločný majetok, v zmysle vety druhej
ustanovenia § 150 OZ, a k tomuto ani nepredkladala dôkazy. Súd má zato, že nakoľko je zrejmé,

že v čase uzatvorenia dohody boli nehnuteľnosti stále v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
každý z nich mal právo užívať spoločnú vec (nehnuteľnosť) v celosti. Ak bol právnym dôvodom zániku
bezpodielového spoluvlastníctva rozvod, právne pomery manželov sa vyporiadajú podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 149
OZ). K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom podľa § 149 OZ dochádza aj v prípade

jeho zrušenia rozhodnutím súdu (§ 148 ods. 2 OZ, § 148a ods. 2 OZ) alebo po jeho zúžení dohodou
manželov podľa § 143a OZ.

41. Právny režim zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi
primerane úpravou Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzájomné

vzťahy manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase medzi zánikom a
vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. OZ.
Každý z manželov je do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný
majetok užívať a spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a
udržiavanie spoločného majetku. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové

spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 150 Občianskeho
zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,
a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

42. Vzhľadom uvedené neostávalo súdu nič iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a to v časti
o zaplatenie 13.300 eur pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne a v časti o 600 eur nakoľko neboli
v konaní preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou, žaloba v tejto časti nebola dôvodná.

43. Žalobca v konaní navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne, strany sporu a výsluchom

svedkov, detí strán sporu, ktorí boli účastníkmi uzatvorenej Dohody zo dňa 08.05.2022. Súd návrhy
žalobcu na doplnenie dokazovania na pojednávaní zamietol. Súd dospel k záveru, že nevykoná
dokazovanie výsluchom svedkov – detí strán sporu z dôvodu, že listinné dôkazy predložené žalobkyňou
svedčia len o skutočnosti, že v zmysle čl. III bod 5 bola žalobkyňa oprávnená prevziať plnenia titulomdojednanej zmluvnej pokuty, teda miesto plnenia, pričom nebolo sporné, že vlastníkmi nehnuteľností
(bytov), ktorých včasné nevypratanie bolo zabezpečené dojednanou zmluvnou pokutou, boli účastníci 3
a 4 dohody, teda odlišný od žalobkyne. Existenciu hmotnoprávneho nároku žalobkyne voči žalovanému

nebolispôsobilépreukázaťanivýsluchystránsporu,akoanisvedkov–ostatnýchúčastníkovuzatvorenej
dohody zo dňa 08.05.2022. Z právomoci súdu podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodovať, ktoré z navrhnutých
dôkazov súd vykoná, vyplýva, že je na súde, aby na základe odôvodnených návrhoch na vykonanie
dokazovania rozhodol o vykonaní len tých dôkazov, ktoré smerujú k preukazovaniu takých medzi
sporovými stranami sporných skutkových tvrdení, ktoré sú rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie súdu.

Rovnako tak pokiaľ ide o výsluch strán sporu, súd uvádza, že v rámci koncentrácie konania majú strany
uvádzať všetky podstatné skutkové tvrdenia už v písomnej fáze konania, odhliadnuc od toho, že výsluch
strany je podľa § 195 ods. 1 CSP len podporný dôkaz, na ktorého vykonanie je nutné preukázanie
toho, že dané skutočnosti nemožno preukázať iným dôkazným prostriedkom. Výsluch svedkov na
pojednávaní by naviac ani nebolo možné vykonať, pretože právny zástupca žalobcu nezabezpečil ich
prítomnosťnapojednávaní,naviactakakonapojednávaníuvádzalprávnyzástupcažalovanéhomalsúd

zato, že tieto by v konečnom dôsledku s prihliadnutím na samotné znenie uzatvorenej dohody a skutkové
tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rodinných vzťahov, mohli byť citovo motivované v prospech žalobkyne.
Súd neprihliadol ani na listinné dôkazy predložené na pojednávaní zo strany žalobkyne týkajúce sa
rozvodu strán sporu ako aj odsúdenia žalovaného, nakoľko mal zato, že žalobkyňa ich v súlade s §
153 CSP nepredložila, neuplatnila včas, pričom je zrejmé, že tieto mohla predložiť už spolu s podanou

žalobou, resp. aj neskôr v rámci svojho vyjadrenia k podanému odporu žalovaným. Sú zamietol aj návrh
žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko mal zato, že vykonanie takéhoto dôkazu je
nadbytočne, a vzhľadom na závery prijaté súdom aj nehospodárne.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP pretože
žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100%.

48. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

9C/9/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/9/2024 - 137
IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súdd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V Leviciach, dňa 11. júna 2025

Mgr. Alexandra Lisyová
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:

Patrícia Marková