Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122387536
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122387536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája
173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: A. B.- GOMBA.stav, Bukovecká 1369/15,
040 12 Košice – Nad Jazerom, IČO: 52 198 634, právne zastúpený JUDr. Rastislav Lenart, Pollova 32,
040 18 Košice, o zaplatenie 13.453,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice II (teraz Mestský súd Košice) zo dňa 20. marca 2023, č.k. 31Cb/103/2022-71,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 31Cb/103/2022-71 zo dňa 20. marca 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (teraz Mestský súd Košice - ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol
takto: I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 13.453,72 eur spolu s úrokom vo výške 852,23 eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 13.203,76 eur od 24.3.2022 do zaplatenia. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu
trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorú žalobcaodôvodniltým,žedňa7.5.2019akoveriteľuzavrelsožalovaným
ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. SUA19/001717. Žalovanému podľa zmluvy o úvere poskytol úver vo
výške 14.993,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach.
Žalovaný sa s plnením svojich zmluvných povinností dostal do omeškania, keď úver riadne a včas
nesplácal. Žalobca dňa 7.3.2022 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k

splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovaný úver nesplatil.

3. Proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 27Up1081/2022
podal včas odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, a to z
dôvodu, že žalobca v návrhu nešpecifikoval, z akých častí pozostáva žalovaným uhradená časť úveru vo
výške 10.492,69 eura. Úver bol žalovanému poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. SUA19/001717
zo dňa 7.5.2019 vo výške 14.993,- eur za účelom kúpy osobného motorového vozidla zn. Mercedes

CLA. Ak žalovaný ku dňu podania žaloby splatil z úveru sumu 10.492,69 eura, je žalovaná istina vo
výške 13.203,76 eura nedôvodná. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca mal na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva č. SUA19/001717 zo dňa 7.5.2019 zriadené na predmetné motorové vozidlo
záložné právo a svoju pohľadávku mal preto uspokojiť zo zálohu. Žalovaný uviedol, že do právnehovzťahu so žalobcom vstupoval ako spotrebiteľ a namietol nekalosť zmluvných podmienok úverovej
zmluvy. Z dôvodu, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla (pričom likvidácia
poistnej udalosti nebola ukončená), žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie a námietku

neúplného okruhu žalovaných. Žalovaný navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného.

4. Žalobca v replike poprel tvrdenia žalovaného, že v konaní vystupuje ako spotrebiteľ, nakoľko úverovú
zmluvu podpísal ako podnikateľ. Úverovú zmluvu považoval v celom rozsahu za platnú, obsahujúcu
všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k výške uplatňovanej sumy a splatenej časti úveru

žalobca predložil splátkový kalendár Úverovej zmluvy č. SUA19/001717, z ktorého vyplýva v akom
rozsahu žalovaný svojimi splátkami splatil istinu a v akom rozsahu úrok z úveru. Žalovaný splatil 23
splátok. Žalobca poukázal na to, že je právom žalobcu, nie jeho povinnosťou pristúpiť k výkonu
záložného práva a speňažiť predmet záložného práva a zároveň uviedol, že poistné plnenie nemá vplyv
na okruh účastníkov konania. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 7.5.2019
sporové strany uzatvorili Úverovú zmluvu č. SUA19/001717 a Zmluvu o zriadení záložného práva
č. SUA19/001717. Žalovaný do zmluvných vzťahov vystupoval ako fyzická osoba podnikateľ. Na
základe Úverovej zmluvy č. SUA19/001717 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 14.993,- eur
s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 26,612848 %. Počnúc 4. júnom 2019 sa žalovaný zaviazal na

úhradu 60 splátok vo výške 453,57 eura, t.j. na zaplatenie sumy v celkovej výške 27.214,20 eura. Pre
prípad porušenia povinnosti splácať úver v dohodnutých splátkach zmluvné strany dojednali zmluvnú
pokutu vo výške 10% z predajnej ceny predmetu financovania, minimálne vo výške 165,- eur, ako aj
možnosť spoplatnenia celého dlhu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný splatil spolu 23 splátok
v celkovej výške 10.432,11 eura. Zo splátkového kalendára k Úverovej zmluve č. SUA19/001717 súd

zistil, že k Úverovej zmluve č. SUA19/001717 bolo na istinu započítaných 3.624,76 eura. Za účelom
zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa na vrátenie úveru a príslušenstva podľa Úverovej zmluvy
č. SUA19/001717 žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca dňa 7.5.2019 uzatvorili Zmluvu
o zriadení záložného práva č. SUA19/001717. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na
motorové vozidlo zn. Mercedes CLA, VIN C.. Výzvou zo dňa 8.3.2022 žalobca vyzval žalovaného na

zaplatenie celého úveru čerpaného na základe Úverovej zmluvy č. SUA19/001717 z dôvodu omeškania
s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, a to do 14 dní od vystavenia výzvy, t.j. najneskôr
do 22.3.2022.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ), §

261 ods. 6 písm. d/, § 261 ods. 7 ObZ, § 497 a nasl. ObZ (právna úprava úverovej zmluvy), § 365 ods. 1,
§ 369 ObZ, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (právna úprava omeškania dlžníka), § 151a
Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) (právna úprava záložného práva) §544 ods.1 OZ upravujúca
zmluvnú pokutu a § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 79
CSP § 151 ods. 2 CSP a čl. 8 CSP.

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy, súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
Vychádzal pritom zo skutočnosti, ktoré sporné neboli a za sporné považoval, či žalovaný vstupoval
do zmluvných vzťahov ako spotrebiteľ, či žalobca mal povinnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči
žalovanému výkonom záložného práva ako aj to, že žalovaný rozporoval rozsah splatenej istiny a svoju

pasívnu legitimáciu v spore. Súd prvej inštancie uzavrel, že sporové strany dňa 7.5.2019 uzatvorili
zmluvu o úvere, ktorá je tzv. absolútnym obchodom, pričom pri uzatváraní zmluvy obe strany vystupovali
ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Súd preto žalovanému nepriznal právne
postavenie spotrebiteľa, nakoľko nespĺňa znaky zákonnej definície spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ a
vzťah sporových strán posudzoval výlučne ako obchodnoprávny. Od žalovaného ako od podnikateľa sa

očakáva, že do právnych vzťahov vstupuje s odbornou starostlivosťou a podnikateľskú činnosť vykonáva
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Úverovú zmluvu č. SUA19/001717, súd prvej inštancie
preto posúdil v celom rozsahu ako platný právny úkon, ktorý zmluvné strany v celom rozsahu zaväzuje.

7.1 Vo vzťahu k žalovaným tvrdenej povinnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu zálohu

podľa zmluvy o záložnom práve, súd prvej inštancie poukázal na explicitné znenie § 151a OZ. Uvedené
zákonné ustanovenie záložného veriteľa „oprávňuje“ domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva, neukladá mu povinnosť tak urobiť. Záložný veriteľ je preto oprávnený sa rozhodnúť,
akým spôsobom sa bude uspokojenia svojej pohľadávky domáhať.7.2 K návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšej (žalovaným bližšie neurčenej) strany sporu do konania na
strane žalovaných, súd prvej inštancie s poukazom na § 79 a § 132 CSP uviedol, že výlučne žalobca ako

dominus litis, t.j. pán sporu určuje voči komu sa bude žalobou domáhať svojho nároku. Výlučne žalobca
je preto podľa § 79 CSP oprávnený podať návrh na pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania. Nebolo
sporné, že žalovaný Úverovú zmluvu č. SUA19/001717, z ktorej sa žalobca domáha svojho nároku,
v postavení dlžníka podpísal. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovaný je nositeľom pasívnej
vecnej legitimácie v spore. Výsledky šetrenia poistnej udalosti nemajú na posúdenie pasívnej legitimácie

žalovaného v konaní žiaden vplyv.

8.Súdprvejinštanciezistil,žežalobcažalovanémuposkytolúvervovýške14.993eursročnouúrokovou
sadzbou vo výške 26,612848 %. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnutý úver vrátiť v 60 splátkach po
453,57 eura, t.j. spolu vo výške 27.214,42 eura. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný do podania
žaloby splatil sumu 10.492,69 eura, pričom zo splátkového kalendára k úverovej zmluve vyplynulo, že z

tejto sumy bolo na istinu započítaných 3.624,76 eura. Žalobca sa v konaní domáhal doplatenia istiny vo
výške 13.203,76 eur, zmluvnej pokuty vo výške 249,96 eura, úroku z úveru vo výške 852,23 eur a úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.203,76 eura od 24.3.2022 do zaplatenia. Žalovaný výšku
zmluvnej pokuty a výšku úroku z úveru nerozporoval, preto nárok v tejto časti sa považoval s poukazom
na § 151 CSP za nesporný. Vo vzťahu k uplatnenej istine žalovaný uviedol, že žalobca dostatočne

nešpecifikoval, z akých častí pozostávala žalovaným uhradená suma vo výške 10.492,69 eura. Po
predložení splátkového kalendára s rozpisom zloženia jednotlivých splátok sa žalovaný k uplatnenej
výške istiny viac nevyjadril. Nakoľko v časti istiny žalobcom uplatnený nárok zodpovedá rozsahu jeho
nároku vyplývajúceho z listinných dôkazov, súd prvej inštancie žalobe aj v tejto časti vyhovel.

9. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 369 ods. 1, 2 ObZ.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal v
konaní úspešnému žalobcovi.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/,
f/, g/, h/ CSP.

11.1. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že nie je pasívne vecne legitimovaný, celý rozsudok je
zmätočný a nevzťahuje sa na osobu – občana A. B., ale na osobu podnikateľského subjektu označeného

v žalobe žalobcom A. B.- GOMBA.stav, IČO: 52 198 634, Bukovecká 1369/15, 040 12 Košice- Nad
Jazerom.A.B., fyzickáosobaneuzavrelažiadnuúverovúzmluvu,pretopohľadávkuprotijehoosobeako
občanovi neuznáva, keď nebol zmluvnou stranou. Žalovaný namietal aj nesprávne doručenie rozsudku
fyzickej osobe a nie živnostníkovi, avšak odvolanie musel podať a uplatňuje si náhradu trov konania.
Rozhodnutie považoval za predčasné a bez náležitého zistenia skutkového stavu.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu, súd prvej inštancie správne
označil žalovaného v uvedenom rozsudku, keďže aktuálna procesnoprávna úprava už nerozdeľuje
fyzické osoby na podnikateľské subjekty a nepodnikateľské subjekty. Žalobca považuje argumentáciu
žalovaného uvedenú v odvolaní za obsoletnú a písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220

ods. 1 v spojitosti s § 133 ods. 1 CSP, keďže fyzická osoba žalovaného je označená správne, teda
dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom ktorým je IČO, alebo meno, pod ktorým fyzická
osoba podniká.

13. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní.

14. Žalobca v odvolacej duplike sa vyjadril, že žalovaný bol od samého podania žaloby pasívne vecne
legitimovaný, keďže sa jedná o totožnú osobu a právny záver, ktorý uvádzal žalovaný, citujúc: „Teda bol
a je preukázaný zjavný rozpor medzi označením žalovaného v návrhu na vydanie platobného rozkazu /
A. B. - GOMBA.stav, IČO: 52 198 634 / a označením v napadnutom rozsudku / A. B., nar. XX.X.XXXX /“,

nič nemení na jeho pasívnej vecnej legitimácii. Skutočnosť, že všeobecný súd konal so stranou v konaní
v postavení žalovaného a žalobe vyhovel, znamená, že dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne
legitimovaný, pričom nie je nevyhnuté, aby túto skutočnosť v rozhodnutí výslovne (expresis verbis)
konštatoval. Ak žalovaný v spore nenamietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie a jeho obranaspočívala v tvrdení, že pasívne vecne legitimované sú aj iné subjekty, musí túto skutočnosť jednoznačne
tvrdiť a na jej preukázanie predložiť dôkazy. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
191/2018 z 13. novembra 2018).

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

16.Vprvomradesaodvolacísúdzaoberalskutočnosťou,čidôvodyuvádzanéžalovanýmsúprípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Žalovaný ako odvolacie dôvody uvádzal
všetky dôvody uvedené v § 365 ods. 1 CSP, ktoré len číselne vyznačil, no bez konkrétneho obsahu
a možno konštatovať, že sú obsahovo prázdne. Z tvrdení uvádzaných v odvolaní však vyplýva, že
žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, t.j. že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj to, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001, II.
ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.5.2025 pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade
s § 219 ods. 3 CSP.

20. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal.
Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, prihliadol
pritom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa
zásad uvedených v § 191 CSP. Zistený skutkový stav podriadil pod správne právne normy, z ktorých

vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP a dáva odpoveď na otázky relevantné pre rozhodovanie vo veci samej.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:

22. Žalovaný v odvolaní už nenamietal spotrebiteľský charakter sporu, keď súd prvej inštancie posúdil
vzťah žalovaného a žalobcu ako obchodnoprávny a nenazeral na neho ako na spotrebiteľa. Namietal,
že žalovaný, tak ako bol označený v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie, nie je pasívne vecne
legitimovaný v spore.

23. K námietke žalovaného, ktorý založil dôvod odvolania na nesprávnej pasívnej vecnej legitimácii
odvolací súd udáva, že žalobcom v písomnom vyhotovení žaloby bol žalovaný označený A. B. -
GOMBA.stav, IČO: 52 198 634, Bukovecká 1369/15, 040 12 Košice- Nad Jazerom. Zo súdneho spisu
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie doručoval písomnosti takto označenému žalovanému, ktorý si
písomnosti nepreberal v odbernej lehote (viď čl. 16, 54, 60 súdneho spisu). Súd prvej inštancie vykonal

lustráciu v dostupných registroch, a to živnostenskom registri ako aj Registri obyvateľov, na základe
čoho získal identifikačný údaj a to dátum narodenia žalovaného a adresu trvalého bydliska, ktorá bola
totožná s adresou uvádzanou v súvislosti s jeho podnikaním.

24. Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

25. Odvolací súd poukazuje na § 133 ods.1 CSP. Ak je stranou sporu fyzická osoba, musí byť v žalobe
označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo
iným identifikačným údajom. Ak je fyzická osoba označená identifikačnými údajmi, ktoré umožňujú jej

identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, žaloba nemusí ale môže obsahovať dátum narodenia
alebo rodné číslo. Právna úprava podľa § 14 CSP (Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého
obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobyt ) nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom
a fyzickou osobou nepodnikateľom. Podľa úpravy v bývalom procesnom predpise, Občianskom
súdnom poriadku v § 79 ods.1 platilo, že ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,

návrh musel obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo ak bolo pridelené. Zákonodarca
zmenu právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku odôvodnil stratou opodstatnenia doterajšej duality
režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov. Rozlišovanie súviselo s úpravou
obchodnéhosúdnictva.Výsledkomzmenyprávnejúpravyjeunifikáciaidentifikačnýchznakovprefyzické
osoby bez ohľadu na to, či vystupujú ako podnikatelia alebo nie. Miesto podnikania fyzickej osoby už

nie je v označení subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže, ak žalobca nedisponuje údajom
o trvalom pobyte žalovaného. Aktuálny procesný predpis už nerozdeľuje fyzické osoby na podnikateľské
či nepodnikateľské subjekty.

26. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nepochybil ak označil v rozsudku žalovaného dátumom

narodenia a nie identifikačným číslom (IČO) tak ako bolo uvedené v žalobe, keď sa jedná o tú istú osobu,
nezameniteľnú s inou osobou. Fyzická osoba žalovaného je označená správne ak je označená dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom napr. IČO, alebo menom, pod ktorým podniká ako fyzická
osoba. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok bol aj správne doručovaný. Ak nejde o doručovanie do
elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107

ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe
na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Pri adrese na doručovanie súd prvej
inštancie vychádzal z § 106 CSP, z ktorého vyplýva, že súd doručuje na adresu uvedenú v príslušnom
registri (§ 106 ods. 1). Doručovanie na túto adresu však nastupuje až vtedy, ak sa nebude doručovať priúkone súdu alebo do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, ak nejde o doručovanie podľa
§ 107 ods. 2 alebo ak adresát neuviedol inú adresu na doručovanie (pozri § 106 ods. 1).

27. Konštatovanie žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a bez náležitého zistenia
skutkového stavu bolo len všeobecné bez vymedzenia a uvedenia vlastných tvrdení, ktoré by
preukazovali žalovaným tvrdené nenáležité zistenie skutkového stavu a predčasné rozhodnutie. V tejto
súvislosti odvolací súd nemal podklad na preskúmanie takýchto všeobecných tvrdení.

28. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je aj zásada koncentrácie konania, ktorá znamená,
že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v
jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky
procesnéhoútokuaprocesnejobrany(skutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP), pre ktoré platí, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

dokazovanie končí (§ 154 CSP). Po tomto úkone súdu sa na ďalšie prostriedky procesného útoku resp.
procesnej obrany strán sporu neprihliada.

29. Na základe uvedeného tak bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387
ods. 1 CSP).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, vydaným
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§
393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je

prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
CSP). Ak 3Cob/12/2023 8 bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).