Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423200579
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1423200579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. X, F., a otec G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, G. I., o zvýšenie výživného, o odvolaniach rodičov proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 6. júna 2024, č.k. B4-14P/26/2023-148, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
A. zo sumy 150 eur mesačne na 220 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa
v mesiaci do rúk matky (výrok I.), určil zročné výživné za obdobie od 02.03.2023 do 31.05.2024 v sume
1.050 eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 210
eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok (výrok II.), návrh otca na zníženie výživného
zamietol (výrok III.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 25P/174/2019-73 zo

dňa 15.06.2020 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú A. na sumu 400 eur mesačne.
Dôvodila, že v čase posledného určovania výživného mala maloletá 12 rokov, uplynuli 3 roky, od
septembra bude navštevovať strednú školu, náklady na ňu vzrástli. Navštevuje volejbalový krúžok,
ktorého cena je 80 eur na 4 mesiace plus tréning, cestovanie na tréning, sústredenia a iné výdavky.
Chodí na doučovanie z matematiky jedenkrát týždenne, ktorého cena doposiaľ bola od októbra 2022 do

marca 2023 386 eur. Výdavky na stravu sú 250 eur, podiel na zabezpečení bývania 187 eur, hygiena
60 eur, ošatenie 60 eur plus nepravidelné náklady napr. počas choroby, úrazu, plaváreň, kino. Taktiež
medzi jednorazové výdavky ročné patria výdavky na školské potreby 100 eur, špeciálne učebnice 20
eur, výlety, exkurzie. Príjem otca v tej dobe bol 531 eur mesačne, z ktorého súd vychádzal s tým, že
dôvodil, že otcovi je potrebné ponechať po prepustení z výkonu trestu dostatočný čas na to, aby sa
spamätal zo situácie, v ktorej sa nachádza. Matka sa domnieva, že otcovi bol ponechaný už dostatočný
čas nato, aby si našiel prácu. Otec s maloletou sa od posledného rozhodnutia súdu nekontaktoval,

netrávil s ňou žiaden čas, nekúpil jej žiaden darček. Matku maloletej si zablokoval na mobile. Keď ho
požiadala, aby prispel na zvýšené náklady na lekársku starostlivosť uviedol, že jej platí výživné a že ho
nemá otravovať, že peniaze nemá, lebo si potrebuje opraviť chladič na aute. Matka mu povedala, že
má známu, ktorá ho zamestná v sklade v Senci s čistou mzdou od 1.200 eur, otec na to reagoval, ženie je debil, aby išiel pracovať oficiálne, tým pádom by si mohla matka požiadať o zvýšenie výživného.
Matka sa tak domnieva, že otec je úmyselne zamestnaný oficiálne za minimálnu mzdu, aby sa vyhol
vyživovacej povinnosti. Taktiež má vedenú živnosť s predmetom podnikania masérske služby. Matka sa

od útleho veku stará o maloletú sama, to aj v období počas siedmich rokov, kedy si otec odpykával trest
odňatia slobody a matke hradil výživné v priemere od 6 do 20 eur mesačne. Matka ďalej dôvodila, že
otec s maloletou nekomunikuje, poukázala na to, že otec verejne zverejňuje fotky a videá na ktorých
je preukázané, že niekoľkokrát ročne chodí na dovolenky. Ďalej uviedla, že otec vo svojom vyjadrení
uvádza, že nesúhlasí so zvýšením výživného, keďže jeho hrubý príjem je 600 eur mesačne. Podľa jeho

vyjadrenia je súčet jeho výdavkov 780 eur, takže má za to, že otec úmyselne nepriznal svoj príjem,
nakoľko jeho príjem a výdavky sú v zjavnom vzájomnom nepomere. Otec dňa 25.05.2023 podal na
OS Trnava návrh na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby. Od vyhlásenia konkurzu nespláca exekúciu
vo výške 180 eur mesačne. Podľa nej otec doteraz dôveryhodným spôsobom nedeklaroval snahu
o zlepšenie svojej finančnej situácie, keď otec svoje tvrdenia, ktoré považuje za klamstvo, nijakým
spôsobom nepodložil. Je zdravý, nemá žiadne obmedzenia, ak by chcel, tak ako uvádza, bol by si vo

voľnom čase našiel brigádu a podieľal sa riadne na plnení vyživovacej povinnosti. Otec maloletej vo
svojom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že jeho životná situácia aká bola predtým, ako mu súd určil
výživné 150 eur mesačne, sa vôbec nezmenila. Jeho práca sa doteraz nezmenila a naďalej zarába 600
eur brutto. Suma 400 eur, ktorú požaduje matka na výživnom, je nemožná. Je klamstvom, že si nehľadal
inú prácu, snaží sa neustále nájsť lepšie platenú prácu, ale každý pýta výpis z registra trestov a ďalšou

požiadavkou na prácu je znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka, ktorý neovláda. Neovláda ani prácu
s počítačom. V práci, ktorú teraz má pracuje už 3 roky a má tam istotu výplat a odvodov. Vie, že je
to málo, ale aspoň prežije a spláca čo splácať má. Neprivyrába si masérstvom, jeho životnosť je už
niekoľko rokov pozastavená, certifikát na masírovanie je už neplatný. Pokiaľ ide o náklady na maloletú
vyčíslené matkou, súhlasí so všetkými a považuje ich za primerané. Maloletú nekontaktuje, pretože

mu matka kontakt s ňou zakazovala. Je zamestnaný ako bezpečnostný pracovník v spoločnosti J., H.
s čistým mesačným príjmom 790 eur. Býva v byte, ktorý patrí matke, má priateľku, s ktorou sa pozná
2,5 roka, ktorá si kúpila dom. Náklady na bývanie má 220 eur mesačne, tieto platí jeho matka, on jej
posiela peniaze. Uviedol, že má stredné odborné učilište bez maturity, lepšie sa zamestnať nevie, má
zdravotné problémy, má pruh, v auguste ide na operáciu, v poslednom čase si prácu nehľadal, pretože je

vo svojej terajšej práci spokojný, robí informátora v herni. Pracuje od 15.30 hod. do cca 03.30 hod. kedy
zatvára.Dovolenky,ktoréuvádzamatka,platilajehopriateľkaatozdôvodu,žejejpomáhal.Vsúčasnosti
býva u priateľky asi 2 týždne. Je práceneschopný, nezamestnaný, pracovný pomer skončil dohodou
k 30.04.2024 pretože pre neho nemali miesto. Dostal dvojmesačné odstupné. V súčasnosti poberá
nemocenské dávky vo výške 450 eur. Žiada o dočasné zníženie výživného na sumu 100 eur mesačne do

doby, kým si nenájde prácu. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh otca na zníženie výživného požaduje
zamietnuť a navrhuje, aby súd zvýšil výživné, pričom sumu ponecháva na úvahe súdu. Súd vykonaným
dokazovaním zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 15.06.2020, č.k. 25P/174/2019-73, a to sumou 150 eur mesačne. Rodičia nežili v tej dobe
vspoločnejdomácnosti,maloletáA.navštevovalašiestyročníkzákladnejškoly.Matkabolazamestnaná,

jej príjem bol od novembra 2019 do apríla 2020 2.076 eur. Otec maloletej bol do 20.10.2019 vo výkone
trestu odňatia slobody, od 01.12.2019 sa zamestnal s priemerným čistým mesačným zárobkom 531
eur. Mal dve exekúcie, jednu z nich splácal 180 eur mesačne. Bývanie mu hradila jeho matka. Matka
maloletej v súčasnosti v období od februára do decembra 2022 dosiahla zárobok 1.186,25 eur netto,
v roku 2023 bol jej čistý mesačný príjem 1.430,96 eur. Matka má vo výlučnom vlastníctve byt č. XX A.

K. L. XX, vlastní aj jednoizbový byt v F., ktorý byt prenajíma, z prenájmu dosahuje príjem vo výške 430
eur mesačne. Maloletá je v školskom roku 2023/2024 žiačkou prvého ročníka 5 ročného bilingválneho
štúdia na Obchodnej akadémii M. D. v F.. Otec sa s maloletou nestretáva. Pracoval v spoločnosti J., H.
ako bezpečnostný pracovník, v roku 2023 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem 671,75 eur, v januári
2024 bol jeho čistý mesačný príjem 790,86 eur. Pracovný pomer otca v tejto spoločnosti sa skončil

dohodou ku dňu 30.04.2024. Otcovi bol vyplácaný plat na účet jeho matky. Od mája 2023 do decembra
2023 bol na uvedenom účte príjem za ubytovanie odídenca z Ukrajiny vo výške 310 eur mesačne,
z tohto účtu otec platí na maloletú výživné 150 eur mesačne. Svedok C. D. uviedol, že pozná matku
maloletej, stretával sa s ňou keď boli s otcom maloletej partneri, otca pozná od detstva. Otcovi maloletej
požičiava peniaze ak je potreba, jedná sa o menšie sumy, naposledy mu požičal vo februári 2024 100

eur, doteraz mu otec dlhuje 2.000 eur. Svedok uviedol, že robí krupiera v kasíne, v ktorom pracoval aj
otec maloletej, kde zarába okolo 1.400 až 1.500 eur mesačne. Myslí si, že v kasíne teraz prepustili troch
zamestnancov, zmenili sa majiteľské pomery. Keď otec vyšiel z výkonu trestu odňatia slobody, býval 3
mesiace uňho, zatiaľ mu nevrátil nič. Vie, že otcovi požičiavajú peniaze aj ďalší kamaráti. Svedkyňa M.C. uviedla, že matku maloletej nepozná, otca pozná od októbra 2021, teraz ako je otec na PN, tak sa
zdržiava u nej. Je to asi od začiatku mája. Pomáhal jej v dome tesne pred nasťahovaním začiatkom
októbra 2022, zrekonštruoval jej vonkajší plot, robil bráničku, zámkovú dlažbu. Odmenila ho za to tak,

že boli spolu na dovolenke v Chorvátsku minulý rok v lete. Nepožičiava mu žiadne peniaze, uhrádzala
zaňho poplatky za mobilného operátora. Otec maloletej si momentálne prácu nehľadá, veď je na PN a to
od začiatku mája. Z webovej stránky N. mal súd preukázané, že priemerná nominálna mesačná mzda
zamestnanca v roku 2023 dosiahla 1.430 eur brutto, čo je v prepočte 1.003,09 eur v čistom. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 26, § 62, § 75, § 77 ods. 1, § 78 Zákona o rodine, podľa §

116, § 121 ods. 1 CMP. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od posledného rozhodovania
súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletej aj jej rodičov. Maloletá v súčasnosti je
študentkou prvého ročníka bilingválneho gymnázia, je teda staršia, náklady na výchovu a výživu sa
nepochybne od posledného rozhodovania zvýšili. Na strane matky sa pomery zmenili tým ,že matka
v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok, okrem toho je zamestnaná a má tiež príjem z prenájmu bytu,
takže jej celkové príjmy sú v súčasnosti približne 3.200 eur netto mesačne. Vlastní 2 byty, z ktorých

v jednom býva a druhý prenajíma. Na strane otca došlo k zmene tým, že sa mu zvýšil príjem, odpadla mu
splátka exekúcie 180 eur mesačne. Súd skúmal odôvodnené výdavky súvisiace s výchovou a výživou
maloletej. Pri výdavkoch nezobral do úvahy náklady na hypotéku vo výške 570 eur, ktoré uvádzala
matka. Podľa názoru súdu nie sú výdavky na hypotéku za byt, v ktorom matka s maloletou býva,
nevyhnutné.Matkamôžeracionalizovaťsvojevýdavkysbývanímanemusíplatiťhypotékuza2byty.Súd

tak považoval za primerané výdavky na maloletú v celkovej výške cca 600 eur mesačne. Súd skúmal
majetkové a príjmové pomery otca. Otec bol zamestnaný, súd považuje dohodu o skončení pracovného
pomeru za účelovú, otec žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod, pre ktorý dohodu uzavrel. V januári
2024 mu zamestnávateľ zvýšil plat, je teda krajne nepravdepodobné, aby ho o tri mesiace prepustil
z dôvodu nadbytočnosti. Otec uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru napriek tomu, že nemal

zabezpečený žiadny ďalší adekvátny príjem. Otec skončil výkon trestu odňatia slobody v roku 2019,
nepreukázal, že by ho nejaký zamestnávateľ odmietol kvôli tomu, že bol súdne trestaný. Námietky otca,
že sa nevie dostatočne zamestnať kvôli tomu, že neovláda jazyky a prácu s počítačom, súd považuje za
účelové. Nič mu nebráni v tom, aby absolvoval príslušný rekvalifikačný kurz a zvýšil si šancu zamestnať
sa. Otec nepreukázal, že by mal zníženú pracovnú schopnosť, navyše jeho zdravotné problémy vznikli

až v čase konania súdu o zvýšenie výživného. Nič mu teda nebráni v tom, aby si našiel lepšie platenú
prácu ako doteraz a dokázal zarobiť toľko finančných prostriedkov, aby mohol platiť dcére primerané
výživné. Otec maloletej sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom nikam neposunul. Takéto jeho
správanie, vzhľadom k tomu, že má vyživovaciu povinnosť, nie je možné zo strany súdu akceptovať. Pri
určení výšky príjmu otca súd vychádzal z princípu potenciality príjmu. Podľa názoru súdu mu nič nebráni

v tom, aby dosahoval príjem na úrovni priemernej mesačnej mzdy v SR, ktorá bola v roku 2023 cca
1.000 eur netto. Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR je vyživovacia povinnosť otca k maloletej
pri zohľadnení jej veku 24% jeho čistého príjmu. Otec by tak mal na výživu dcéry prispievať sumou 240
eur mesačne. Pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej, výšky čistého mesačného príjmu matky,
majetkových pomerov otca, súd považuje výživné vo výške 220 eur mesačne za primerané. Matka

zarába približne trikrát viac ako otec, otec by mal prispievať na jej výživu 1/3 a matka 2/3. Pri zohľadnení
odôvodnených potrieb maloletej vo výške cca 600 eur, považuje súd výživné 220 eur mesačne za
primerané. Súd zohľadnil, že otcovi odpadla exekúcia vo výške 180 eur mesačne, navyše býva u svojej
priateľky, ktorej nič neplatí. Keďže otec neprispieval na výživu súdom zvýšenou sumou, vznikol mu na
výživnom nedoplatok za obdobie od 02.03.2023 do 31.05.2024 v sume 1.050 eur, ktorý mu umožnil

zaplatiť v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolania obaja rodičia.
Matka v odvolaní dôvodila, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na pôvodné

rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.06.2020. Už pri tomto rozhodovaní súd ponechal
bez povšimnutia zásadnú skutočnosť, že otec bol v predchádzajúcom období vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom otec si v tomto čase plnil vyživovaciu povinnosť len cca 6 eur za mesiac. S maloletou
sa nestretával, i keď ho po prepustení z VTOS žiadala, aby sa podieľal a prispieval na bežné, alebo
jednorazové výdavky, toto otec nemiestnym spôsobom odignoroval. Súd neprejednal potenciálny príjem

otca, keďže otec priamo v prebiehajúcom konaní účelovo a dohodou ukončil svoj zamestnanecký pomer
ku dňu 30.04.2024. Má za to, že otec sa dobrovoľne zbavuje lepších finančných príjmov, keďže podľa
jeho tvrdení si bol schopný zarobiť v období od januára do decembra 2023 nanajvýš 531 eur, v roku
2024 sa jeho príjem zvýšil na 790,86 eur. Otec má živnosť na masérske služby. Za hodinovú masážz verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že klient zaplatí priemerne 40 eur. Ak by mal otec vôľu a snahu,
dokáže si masérskymi službami privyrobiť popri hlavnom príjme, od 1.500 do 2.500 eur. Matka otcovi
ponúkla prácu, avšak túto pracovnú ponuku otec odmietol. I na súdnom pojednávaní matka deklarovala

ponuku práce v sklade s príjmom 1.300 eur netto, čo otec otvorene a bez okolkov odmietol. Pokiaľ sa
týka odôvodnených výdavkov na maloletú, súd nezobral do úvahy predložené odôvodnené jednorazové
náklady, ako bola napr. vakcína na HPV pre maloletú A. (proti rakovine krčka maternice) vo výške 369
eur. Tiež uvádzala ďalšie nepredvídateľné jednorazové náklady na zubný strojček. Je pravdepodobné,
že bude potrebovať fixný zubný strojček, kde cena sa rádovo pohybuje okolo cca 2.500 eur. Pokiaľ

ide o všetky náklady na maloletú, ktoré matka uvádzala, otec sa vyjadril, že s nimi súhlasí a považuje
ich za primerané. Pokiaľ sa týka jej dvoch bytov, 3-izbový byt si zakúpila pre seba a svoju dcéru
prostredníctvom hypotekárneho úveru, pričom zostatková nezaplatená časť hypotéky predstavuje cca
120.000 eur. Hypotéku neplatí za 2 byty, ale za byt, v ktorom žije. 1-izbový byt bol služobný byt, ktorý
si odkúpila a možno ho iba prenajímať, nie však odpredať a to ešte 8 rokov, nakoľko je tam predkupné
právo Ministerstva vnútra. Príjem z prenájmu matka oficiálne priznáva a každoročne z neho zaplatí

daň z príjmu. Do budúcna ho chce prenechať svojej dcére. Nájomné je 430 eur, avšak po zaplatení
všetkých poplatkov je zisk z nájmu len 200 eur. Otec sa s maloletou nestretáva, nekupuje jej darčeky
k sviatkom, nikdy sa nepodieľal ani na lekárskej starostlivosti. Akékoľvek pobyty ako školy v prírode,
lyžiarsky výcvik, tábory a iné výlety si znáša výlučne matka. Otec si do svojich výdavkov zahrnul náklady
ako exekúcia vo výške 180 eur, ktorú už neplatí, keďže vyhlásil bankrot. Otec pri uvádzaní svojich

výdavkov súd účelovo zavádzal a fabuloval a to konkrétne vo výdavku na nájom u jeho matky vo výške
150 eur, keďže bolo preukázané, že v byte matky nebýva, výdavok tak nie je odôvodnený a nedá
sa v tomto konaní uplatňovať. Klamlivo uvádzal, že jeho výdavok je exekúcia 180 eur, ktorú však už
neplatí. Taktiež otec otvorene klamal súd a to v tvrdeniach, ktoré niekoľkokrát uviedol, že jeho živnosť
je niekoľko rokov pozastavená. Podľa výpisu zo ŽR SR je otcova živnosť s predmetom podnikania

masérske služby stále aktívna, pričom deň vzniku oprávnenia je 14.10.2002. Čo sa týka výpovede
svedka, tak v minulosti požičiavanie financií prebiehalo v opačnom garde a to tak, že aj otec maloletej
požičiaval financie svedkovi, ktoré mal svedok vrátiť prostredníctvom matky vo výške 2.000 eur. Matka
uvádza, že sa jednalo o čiastku 1.000 eur, ktorú postupne zaslal v priebehu 7 rokov počas toho, ako
bol otec vo VTOS. Táto čiastka však nebola určená na náklady na maloletú, ale matka z toho posielala

otcovi počas výkonu trestu balíky. Svedkyňu M. C. považuje za neobjektívnu, keďže je blízkou priateľkou
otca, žijúcou v spoločnej domácnosti s otcom, pričom otec je jej zaviazaný. Otec žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvod, pre ktorý dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrel. Uzavrel ju napriek tomu,
že nemal zabezpečený žiaden adekvátny príjem. Nič mu nebráni v tom, aby si našiel lepšiu prácu ako
doteraz a dokázal zarobiť toľko finančných prostriedkov, aby mohol platiť primerané výživné. Otec sa od

posledného rozhodnutia o výživnom nikam neposunul. Prvoinštančný súd napriek tomu zvýšil výživné
len o 70 eur, pričom bolo v celom konaní preukázaných množstvo fabulácií, klamstiev a zavádzania
súdu. Nie je namieste, aby súd odôvodnil, že určil výšku výživného na maloletú A. na základe princípu
potenciality príjmu otca, keďže možnosti a schopnosti otca konajúci súd nijakým spôsobom neskúmal,
uverilvyfabulovanýmtvrdeniamavýpovediamnedôveryhodnýchsvedkov.Navrhlarozsudokzrušiťavec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s cieľom vykonania kontrolného dokazovania.

3. Otec v odvolaní uviedol, že súd absolútne nebral do úvahy jeho doterajšiu situáciu, do ktorej sa
dostal a to nie vlastným pričinením a to, že z organizačných dôvodov s ním ukončil zamestnávateľ
pracovný pomer pre nadbytočnosť. Ďalšia absurdná vec zo strany súdu je, že vôbec nebral do úvahy

jeho zdravotný stav a sudca i matka maloletej sa stavali do role doktora a posudzovali a spochybňovali
jeho zdravotný stav. Od 02.05.2024 do 30.06.2024 bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky.
28.08.2024 ide na operáciu pruhu, na tento termín čaká 8 mesiacov, pričom doktor mu zdôraznil, že
nemá zdvíhať nič ťažké, namáhať sa, že to má vážne. Toto súd nebral do úvahy. Príde mu neadekvátne
aniemocrozumnézvyšovaťvýživnévjehofinančnejsituácii,vktorejsamomentálnenachádza.Peniaze

si požičiaval v čase pandémie Covid, kedy nepracoval, nakoľko všetky herne a kasína boli zavreté. Od
zamestnávateľadostávaliba180eur,pretomukamarátiarodinafinančnevypomohli.Chcelbypoukázať
na fakt, že sudca Rajňák a navrhovateľka sa poznajú a že je to akási služba pre navrhovateľku. Už keď
spolu s navrhovateľkou žili, chválila sa, ako vie u sudcov a prokurátorov na bratislavských súdoch I, II,
III, IV všetko vybaviť, že tam každého pozná. Keďže navrhovateľka bola vo vysokej funkcii na polícii,

často navštevovala súdy a rôzne súdno-firemno-policajné podujatia. Sudca bol od prvej chvíle voči jeho
osobe arogantný, odmeraný, nenechával ho dohovoriť vety. Pochopiteľne, že je to iba jeho domnienka
a nemôže to dokázať, že sa sudca a matka poznajú, ale pocit a priebeh konania akým sudca viedol
výsluch a pojednávanie v ňom vyvolalo dojem veľkého podozrenia a nespokojnosti. Je zamestnaný,vyživovaciu povinnosť si riadne a včas plní, to, že nie je študovaný a že má prácu akú má, aby mu to
niekto (súd) vytýkal a obviňoval ho z toho, že málo zarába, je nemiestne a veľmi ponižujúce. Nie každý
má schopnosti a vedomosti na to, aby sa zamestnal v top firme, kde ponúkajú plat 2.500 až 3.000 eur.

Treba si uvedomiť, že žiaľ Slovensko nie je Švajčiarsko. X-krát si hľadal prácu, ale pracovné zaradenie
pre niektoré pracovné ponuky preňho sú žiaľ nesplniteľné, čistý register trestov, práca s počítačom,
znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka a mnoho ďalších, preňho obmedzujúcich vecí. Je nelogické aby
nešielpracovaťdofirmy,kdebyzarábalaspoň1.500až1.800eur.Vžiadnomprípadebynemalnámietky
na zvýšenie výživného na 220 až 250 eur, ale obviňovať ho, že si nehľadá žiadnu novú lepšie platenú

prácu, nedáva žiadnu logiku. Veď aj on chce slušne zarábať, tak nech súd z neho nerobí nejakého
príživníka, asociála čo nechce ísť pracovať. To, že má záznam v registri trestov, mu veľmi sťažuje nájsť
si prácu finančne lepšiu. K odvolaniu doložil Dohodu o skončení pracovného pomeru, z ktorej vyplýva, že
dohodu uzavrel podľa § 60 Zákonníka práce, pracovný pomer skončil 30.04.2024, výška dohodnutého
odstupného je v zmysle Zákonníka práce dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Doložil výplatnú
pásku za obdobie apríl 2024, z ktorej vyplýva, že mu bolo vyplatené odstupné vo výške 2.000 eur. Doložil

tiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške nemocenských dávok a to 15,3077 eur za deň. Kolízny
opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí,
nemá voči nemu námietky, má za to, že je plne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že všetko, čo otec uviedol sú klamstvá, snaží

sa týmto odvrátiť pozornosť od prejednávanej veci. Je pre ňu zarážajúce kam až otec dokáže zájsť
v snahe vyhnúť sa výživnému. Bude zvažovať ďalšie právne kroky súvisiace s výrokom otca o osočovaní
jej osoby, že sa pozná so sudcami a vec prejednávajúcim sudcom. So žiadnym sudcom sa osobne
nepozná, taktiež nie je pravdou, že bola vo vysokej funkcii na polícii a navštevovala súd a rôzne súdno-
firemno-policajné akcie.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že finančné prostriedky na úhradu výživného
v sume 220 eur nemá, je nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti, prácu si hľadá, žiadny
vedľajší príjem nemá. Živnosť maséra je ukončená, certifikát na vykonávanie masérstva je minimálne
15 až 20 rokov neplatný. Doložil pozvánky na pracovné pohovory a potvrdenie o zaradení do evidencie

uchádzačov.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolania boli podané
včas, oprávnenými osobami – rodičmi maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce,bezohľadunarozsahadôvodypodanýchodvolaní(§65a§66CMP),keďmiestoačas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, nakoľko
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 14P/26/2023 je zmena výživného
na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a to jeho zvýšenie na základe návrhu matky a zníženie na základe
návrhu otca. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým výživné na maloletú A. zvýšil zo sumy 150 eur mesačne na 220 eur mesačne

s účinnosťou od 02.03.2023 a zároveň určil zročné výživné a návrh otca na zníženie výživného zamietol.

8. V priebehu odvolacieho konania podal otec maloletej námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi
JUDr. Petrovi Rajňákovi, ktorá bola obsiahnutá v odvolaní. Odvolací súd na uvedenú námietku zaujatosti
neprihliadol v súlade s ust. § 53 CSP keď mal za to, že námietka zaujatosti sa týka len okolností, ktoré

spočívajú v procesnom postupe sudcu a navyše námietku zaujatosti uplatnil povinný oneskorene, keď je
potrebné námietku uplatniť do 7 dní odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
V námietke zaujatosti povinný uviedol, že zaujatosť a odmeranosť voči svojej osobe vzhliadol už na
prvom pojednávaní. Námietku zaujatosti však uplatnil až v podanom odvolaní, teda po uplynutí zákonnej
lehoty.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutiedostatočne zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje
za správne (§ 387 ods. 2 CSP). Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu rodičov odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže
odvolatelia v odvolaniach neuviedli také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozsudku, vzhľadom k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza
nasledovné :
V zmysle ust. § 78 Zákona o rodine v spojení s ust. § 121 CMP predstavuje zmena pomerov

hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena
pomerovmusíbyťpodstatnáamusísatýkaťokolností,ktoréodôvodňujúvýškuvýživnéhozapodmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami
na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov.
Podstatná zmena pomerov musí byť preukázaná, takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov

v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu
v konaní o zvýšenie či zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených
potrieb vo vzťahu primeranosti určeného výživného k životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Odvolací súd, berúc do úvahy ustanovenie § 78 Zákona o rodine, po oboznámení sa s obsahom

spisu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané rodičmi v odvolaniach
nepredstavujú dôvod na zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne porovnal súčasné
pomery účastníkov konania s pomermi v čase ostatného rozhodnutia a skonštatoval, že k podstatnej
zmene pomerov došlo na strane všetkých účastníkov, na strane maloletej tým, že vyrástla, začala
navštevovať strednú školu, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili výdavky spojené s jej výživou. Na

stranematkydošlokzvýšeniupríjmuanastraneotcadošlotakistokzvýšeniupríjmu,ikeďminimálnemu,
pričom počet vyživovacích povinností rodičov zostal nezmenený. Súd tiež správne zistil odôvodnené
potreby maloletej. V dôsledku takto zistenej zmeny pomerov správne skonštatoval, že nie je dôvodné
zníženie výživného, naopak, dôvodné je zvýšenie výživného, pričom súd prvej inštancie považoval za
primerané zvýšenie výživného na sumu 220 eur s čím sa stotožnil i odvolací súd. Súd prvej inštancie

správne skonštatoval, že otec by mohol dosahovať príjem cca 1.000 eur netto mesačne. Odvolací súd
dodáva,žeotecmaloletejskončilpracovnýpomer,vktorommubolzvýšenýpríjemna790eurodjanuára
2024 zo sumy 671 eur dohodou k 30.04.2024. Uvedená dohoda neobsahuje dôvod skončenia, i keď
by tento dôvod obsahovať v súlade so Zákonníkom práce mala, ak je tvrdený dôvod nadbytočnosť,
či organizačné zmeny, avšak otcovi bolo vyplatené odstupné, ktoré v prípade rozviazania pracovného

pomeru dohodou sa vypláca iba v prípadoch, ak pracovný pomer skončil z dôvodov napr. nadbytočnosti,
ako tvrdí otec maloletej, či organizačnej zmeny. Takže odvolací súd mal za to, že pracovný pomer skončil
z tohto dôvodu. Pri určení výšky výživného bolo správne vychádzať z potencionality príjmu, kde otec
vzhľadomnajehovzdelanie,skutočnosť,žebolvovýkonetrestu,akoajďalšienáslednézamestnania by
mohol, ak by sa riadne zamestnal, dosiahnuť príjem od 800 do 1.000 eur netto mesačne. Z toho dôvodu

považoval odvolací súd určené výživné za správne, primerané odôvodneným potrebám maloletej, ako
aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 52 CMP.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).