Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201430
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1719201430.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

sp. zn. 6C/39/2019

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám.
SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548 proti žalovanému 1/: D. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX a žalovanej 2/:
E. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária RK iuris s.r.o., Bernolákova
5750/23,Pezinok,IČO:56040423ozriadenievecnéhobremenaprávaprechoduaprejazducezpriľahlý

pozemok takto

r o z h o d o l :

sp. zn. 6C/39/2019

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno in rem v prospech vlastníka Stavby so súp. č. XXX, postavenej
na pozemkoch parc. č. XXXX/X o výmere 23m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc.

č. XXXX/X o výmere 20 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere
43 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovaných na LV XXXX, k. ú. C., spočívajúce v
práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X o
výmere 518 m2, Druh pozemku: Záhrada, nachádzajúci sa v k. ú. C., Obec C., Okres F. evidovaný na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, Katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom ako diel 1
o výmere 69 m2 v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 09.07.2019 spoločnosťou IGES,
s.r.o., Komenského 29, 902 01 Pezinok, IČO: 35 888 466, úradne overenom Okresným úradom Pezinok
dňa 23.07.2019 pod č. B./XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II.Žalovaní1a2sú povinní umožniťastrpieťvýkonprávaprechoduaprejazdumotorovýmivozidlami
cez pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 2838/1 o výmere 518 m2, Druh pozemku: Záhrada, nachádzajúci sa
v k. ú. C., Obec C., Okres F. evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, Katastrálny
odbor k Stavbe so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2, Druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 20 m2, Druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere 43 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie

evidovaných na LV XXXX, k. ú. C., v rozsahu vyznačenom ako diel 1 o výmere 69 m2 v geometrickom
pláne č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 09.07.2019 spoločnosťou IGES, s.r.o., Komenského 29, 902 01
Pezinok, IČO: 35 888 466, úradne overenom Okresným úradom Pezinok dňa 23.07.2019 pod č. B./
XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť Žalovaným 1 a 2 náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške
1.600, - EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.IV. Súd p r i z n á v a Žalobkyni voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti Žalovaných 1 a 2 nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 80%.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

sp. zn. 6C/39/2019

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2019 sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena in
rem v prospech žalobkyne a každodobého vlastníka nehnuteľnosti – stavby so súpisným číslom XXX,
postavenej na parcele č. XXXX/X o výmere 23 m2, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 a parc.č. XXXX/X
o výmere 43 m2, evidovaných na LV č. XXXX k.ú. C., spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu

motorovými vozidlami cez pozemok parc. reg. „C“, parc.č. XXXX/X o výmere 518 m2 k.ú. C., evidovaný
na LV č. XXXX katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok, v rozsahu vyznačenom ako diel 1
o výmere 69 m2 v GP č. XX/XXXX zo dňa 09.07.2019 s tým, že žiadala určiť povinnosť žalovaných
umožniť a strpieť výkon práva žalobkyne prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok
uvedený vyššie. Súčasne navrhla určiť povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovaným náhradu za zriadenie

vecného bremena vo výške 1.500,00 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/39/2019 - 630 zo dňa 20.01.2022, ktorým žalobe vyhovel
v plnom rozsahu a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalovaných odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8Co/66/2022 – 794 zo dňa 28.09.2023 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd v prvom rade považoval za potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o splnenie
predpokladov pre samotné zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a dospel správnym

skutkovým záverom.

4. Odvolací súd považoval za správne a majúce náležitú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania
závery prvoinštančného súdu, podľa ktorých bolo v konaní preukázané splnenie všetkých predpokladov
pre zriadenie vecného bremena tak ako žiadala žalobkyňa. Skutočnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou

stavby so súp. č. XXX, nie je vlastníčkou priľahlého pozemku a k tejto stavbe nemá zabezpečený priamy
prístup z verejnej komunikácie nepopierajú ani žalovaní. Na druhej strane, zistenie prvoinštančného
súdu, že prístup k stavbe žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak, vyplýva z výsledkov rozsiahleho
dokazovania, zahŕňajúceho okrem listinných dôkazov, výsluchov strán a svedkov aj vykonanie obhliadky
na mieste samom. Z týchto dôkazov, vrátane fotodokumentácie vyhotovenej počas vykonanej obhliadky,

súdprvejinštanciecelkomsprávnevyvodil,ževprípadežalovanýminavrhovanýchlesnýchprístupových
ciest k stavbe žalobkyne ide o prístupové cesty v nevyhovujúcom stave, nezabezpečujúce celoročne
možný prístup k stavbe, pričom cesta cez les zo strany od pozemku p. E. by takisto obmedzila
jeho vlastnícke právo, keďže prístupová cesta prechádza cez pozemok v jeho vlastníctve. Zriadenie
prístupovej cesty výlučne cez pozemok A. E. by zase vyžadovalo zbúranie oplotenia, vyrúbanie

niekoľkých stromov a úpravu terénu na prístupovú cestu. Za tohto stavu sa súd prvej inštancie
správne zameral aj na skúmanie širších súvislostí prípadu a dôsledne hľadal riešenie, ktoré by
bolo najhospodárnejšie, no predovšetkým najmenej zaťažovalo (obmedzovalo) vlastníka pozemku, ku
ktorému by malo byť zriadené vecné bremeno prechodu a prejazdu. Pokiaľ sa žalovaní v odvolaní
v tejto súvislosti pýtajú, na základe akého odborného stanoviska, prípadne posudku, alebo iného

dôveryhodného dôkazu súd dospel k záveru o nevyhovujúcom stave lesnej cesty na celoročný prístup a
konštatujú, že je to len subjektívny a ničím nepodložený názor zákonného sudcu, ktorý mal k takémuto
záveru prísť na základe jedného výjazdu so služobným autom OS Pezinok, odvolací súd uvádza, že k
takémuto záveru možno dospieť už len na základe fotodokumentácie, ktorá je založená v súdnom spise.
Dáva však osobitne do pozornosti žalovaných, že súd prvej inštancie neorganizoval žiadny "výjazd so

služobným autom OS Pezinok", avšak riadne vykonal navrhovaný procesný úkon obhliadky v zmysle§ 211 Civilného sporového poriadku a poznatky pri nej (aj priamo na základe vlastných zmyslových
vnemov) získané, dôsledne zohľadnil pri správnom ustálení skutkového stavu veci.

5. Odvolací súd ďalej vyhodnotil, že súd prvej inštancie celkom správne tiež považoval za významné,
že trasa navrhovaného prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných, je pokračovaním verejnej
komunikácie, pričom vedie cez časť pozemku žalovaných mimo oplotenia nimi užívaného pozemku.
V neposlednom rade súd správne zohľadnil aj to, že predmetná prístupová cesta bola na tento účel
využívaná dlhoročne aj v minulosti, pričom od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v r.

2008) do r. 2017 žalobkyňa a aj p. F. využívali časť pozemku žalovaných ako prístupovú cestu k svojim
stavbám so súhlasom žalovaných, F. F. aj naďalej prístupovú cestu užíva (aj keď na svoju nehnuteľnosť
sa dostavuje sporadicky), teda zriadením vecného bremena nedôjde prakticky k žiadnej faktickej zmene
pomerov na mieste.

6. Odvolací súd poznamenal, že nedôvodne žalovaní pokiaľ ide o správnosť ustálenia skutkového

stavu veci namietajú, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že stavba vo vlastníctve žalobkyne so súp. č.
XXX, je poľnohospodárskou účelovou stavbou a žalobkyňa vôbec nepoužíva a nevyužíva túto stavbu v
súlade s účelom na ktorý bola daná do užívania. Účel užívania stavby, ku ktorej sa má zabezpečiť jej
vlastníkovi prístup zriadením vecného bremena, je totiž so zreteľom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka v danej veci vzhľadom na zistené okolnosti celkom bez významu a preto ani nebol dôvod

touto otázkou sa bližšie zaoberať. Je totiž nepochybné, že žalobkyňa jej stavbu pravidelne využíva.
To platí aj ohľadne argumentácie žalovaných, že k stavbe žalobkyne budú jazdiť nie len osobné, ale
aj nákladné vozidlá, ktoré vozia zeminu a materiál požívaný žalobkyňou v rámci predmetu podnikania,
pričom výfukové splodiny, hluk, špina, motorový olej z nákladiakov len znásobujú dôvody prečo je takéto
konanie žalobkyne v rozpore nie len s ich záujmami, ale aj s celospoločenskými chránenými záujmami,

ak by bolo zriadené vecné bremeno, tak ako ho zriadil súd v napadnutom rozsudku. Ide totiž iba o
hypotetické úvahy žalovaných o tom, ako sa podľa ich subjektívneho presvedčenia bude právo prejazdu
žalobkyňou využívať, ktoré však rovnako nemôžu mať pre účely posúdenia splnenie predpokladov pre
zriadenie vecného bremena žiadnu relevanciu.

7. Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa používania motorových vozidiel v danom území, ani v
tomto smere námietky žalovaných podľa odvolacieho súdu neobstoja. Okresný úrad Bratislava, Odbor
starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
krajaakoorgánochranyprírodytotižnazákladežiadostižalobkyneaA.G.oudelenievýnimkynaprejazd
cezlesnýpozemokKN-Cp.č.XXXXvk.ú.C.zdôvoduprístupuknehnuteľnostinaLVXXXXvstanovisku

zo dňa 30.12.2021 uviedol, že na základe návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správy
Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. H.-XXX/XXXX zo dňa 25.10.2021, vzhľadom ku skutočnosti,
že účelová komunikácia, ktorá prechádza cez okraj lesného pozemku na parc. Reg. C-KN č. XXXX v
k.ú. C., dlhodobo slúži ako verejná prístupová pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného
vybavenia obce a vytvára jediné dopravné spojenie k nehnuteľnostiam v danej oblasti, bol tento úsek

cesty v zmysle § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. vyhradený okresným úradom ako úsek
cesty, na ktorom s účinnosťou od 15.01.2022 neplatí zákaz jazdenia a státia s motorovými vozidlami
v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny. Predmetná výnimka tak oprávňuje
žalobkyňu na používanie motorových vozidiel aj v danom území, vrátane prístupu k jej stavbe na základe
vecného bremena zriadeného napadnutým rozsudkom.

8.Odvolacísúdďalejpoukázalnato,žesúdprvejinštancienáležitezohľadnilvšetkyokolnostivýznamné
z hľadiska splnenia predpokladov pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pričom samotná skutočnosť, že v rozpore so subjektívnym presvedčením žalovaných
prakticky žiadne z relevantných okolností nevyznievajú v prospech zriadenia vecného bremena cez

pozemkyinéhovlastníka,nežžalovaných,eštebezďalšiehonemázanásledoknesprávnevyhodnotenie
vykonaných dôkazov.

9. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci pokiaľ ide o samotné zriadenie vecného
bremena súd prvej inštancie správne vec posúdil aj po právnej stránke, keď pri posudzovaní dôvodnosti

podanej žaloby dôsledne vychádzal z predpokladov pre zriadenie vecného bremena vyplývajúcich z ust.
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho záverom, že
tieto predpoklady boli v danej veci bezo zbytku naplnené. Osobitne považoval odvolací súd za potrebné
poukázaťnato,žeprvoinštančnýsúd,okremsplneniapredpokladovvýslovnevyplývajúcichzust.§151oods. 3 Občianskeho zákonníka, správne pri svojich úvahách zohľadnil aj potrebu zabezpečiť, aby stavbu
bolo možné riadne užívať a súčasne aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený, tiež to,
že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka

veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel, pričom správne zohľadnil, že je nevyhnutné porovnávať
ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z
vecnéhobremenaprevlastníkastavby.Výsledkomaplikácieuvedenýchkritériínaskutkovýstavustálený
v danej veci vykonaným dokazovaním je potom správny záver súdu prvej inštancie, že okrem toho, že
sú splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce výslovne z ust. § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka, nebráni jeho zriadeniu ani žiadna prekážka.

10. Napriek uvedenému, teda napriek tomu, že súd prvej inštancie pokiaľ ide o samotné zriadenie
vecného bremena vychádzal zo správne a dostatočne ustáleného skutkového stavu veci a tiež zo
správnych právnych záverov, však odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok zrušiť
v celom rozsahu, a to z dôvodu, že nemôžu obstáť skutkové a na to nadväzujúce právne závery

súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade za zriadenie vecného bremena. Dôvodne totiž žalovaní v
odvolaní namietajú, že pokiaľ ide o ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, súd prvej
inštancievýškutejtonáhradyurčilnesprávneasvojimprocesnýmpostupomarozhodnutímimznemožnil
realizáciu ich procesných práv do tej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces.

11. Odvolací súd považoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď neprihliadol na návrh
žalovaných na náležité zistenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena znaleckým dokazovaním
s odôvodnením, že uvedené prostriedky procesnej obrany nepredložili včas, keď uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania a výslovne stranám sporu určil lehotu do 27.06.2021 na predloženie prostriedkov
procesného útoky a procesnej obrany, a to o to viac, že tu chýba aj náležité vysvetlenie kritérií a

úvah, z ktorých súd vychádzal ohľadne výšky náhrady za zriadenie vecného bremena v odôvodnení
napadnutého rozsudku. V tomto smere totiž nemôže obstáť strohé konštatovanie, podľa ktorého výšku
náhrady považoval za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že sa ide iba o časť pozemku žalovaných,
ktorá je bez ohľadu na zriadenie vecného bremena súdom využívaná iba ako prístupová cesta k
pozemku žalobkyne.

12. V súvislosti s náhradou za zriadenie vecného bremena poukázal odvolací súd v súlade s čl. 2 ods. 2
C.s.p. na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2022, sp. zn. 7Cdo 257/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod
R 20/2022, v zmysle ktorého, cit.: "Vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi

súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne podmienený vzťah, čo musí vyplývať z výroku súdneho
rozhodnutia, a to aj v prípade, že sa takej náhrady nikto v spore nedomáhal. Vzájomná podmienenosť je
dôsledkom aplikácie článku 20 ods. 4 v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súdmi
Slovenskejrepubliky".Stýmitozávermivyplývajúcimizrozhodovacejčinnostinajvyššíchsúdnychautorít
(čl. 2 ods. 2 C.s.p.) sa odvolací súd stotožňuje a vychádzal z nich aj v odvolacom konaní. Najvyšší súd

SR v citovanom judikáte, ktorý reprezentuje jeho ustálenú rozhodovaciu prax, okrem iného konštatoval
aj to, že zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 OZ je obdobné trvalému
obmedzeniu vlastníckeho práva vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle
článku 20 ods.4 Ústavy SR a môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Ustanovenie § 151o ods. 3
OZ neustanovuje povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ide o právnu medzeru,

ktorú dovolací súd musel odstrániť ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods.4 Ústavy SR v
spojení s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 4 ods.1 C.s.p. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného
bremena je odbornou znaleckou otázkou. Môže byť však riešená aj dohodou strán sporu. Dovolací súd
poukazuje na to, že zriadenie vecného bremena za účelom zabezpečenia nevyhnutnej údržby bytového
domu implicitne obsahuje aj verejný záujem napr. protipožiarna bezpečnosť. Medzi zriadením vecného

bremena a zaplatením primeranej náhrady za jeho zriadenie je synalagmatický vzťah. Obmedzenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa zriaďuje oproti zaplateniu primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4
Ústavy SR). Výroky o zriadení vecného bremena a zaplatenie náhrady za jeho zriadenie sú vzájomne
podmienené.

13. Uvedené právne závery ustálenej rozhodovacej praxe majú podľa odvolacieho súdu v
preskúmavanej veci ten dôsledok, že rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nemožno
považovať za správne, keď bolo vydané na základe procesného postupu vykazujúceho nedostatky
vedúce k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie odmietolvykonať nimi navrhované znalecké dokazovanie len z dôvodu, že tento návrh mali vzniesť oneskorene,
napriek tomu, že pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, nemal k
dispozícii riadny skutkový základ, nakoľko aj podľa vyššie citovaného judikátu R 20/2022 stanovenie

náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou a nie vecou voľnej úvahy súdu.
Napadnutý rozsudok v časti náhrady za zriadenie vecného bremena preto vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v dôsledku nesprávnej
aplikácie ustanovení o sudcovskej koncentrácii v konaní o zriadenie vecného bremena podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka.

14. Vzhľadom na nesprávne a neudržateľné ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena
potom odvolaciemu súdu nezostalo iné, než zrušiť celý napadnutý rozsudok, hoci v časti samotného
zriadenia vecného bremena je inak vecne správny, vydaný na základe správne ustáleného skutkového
stavu a správneho právneho posúdenia veci. Poskytnutie náhrady za zriadenie vecného bremena je
totiž hmotnoprávnou podmienkou zriadenia vecného bremena, výroky o zriadení vecného bremena a

zaplatenie náhrady za jeho zriadenie sú vzájomne podmienené a preto bez správneho rozhodnutia o
priznaní náhrady ani samotné zriadenie vecného bremena nemôže obstáť.

15. Preto, keď procesný postup súdu prvej inštancie pokiaľ ide o uloženie povinnosti zaplatiť náhradu
za zriadenie vecného bremena, je zaťažený vadami majúcimi za následok porušenie práva žalovaných

na spravodlivý proces, za stavu, že rozhodnutie o zriadení vecného bremena je podmienené správnym
priznaním náhrady za jeho zriadenie, odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1
C.s.p.), v ktorom spor opätovne prejedná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru, že v danej veci
boli inak splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce z ust. § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka, bude sa opätovne zaoberať výškou náhrady za zriadenie vecného bremena a
po vykonaní predložených a navrhnutých dôkazov vo vzťahu k tejto otázke (za podmienok § 207 C.s.p.
a tiež § 253 C.s.p.) nanovo ustáli skutkový stav veci a znovu rozhodne vo veci samej, pričom výšku
priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena aj náležite odôvodní.

16. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení spisu na ďalšie konanie s pokynom odvolacieho
súdu zaoberať sa výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, došlo medzi stranami sporu k dohode
o výške náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1.600,- eur, preto súd vyhodnotil, že nariadenie
znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky náhrady by bolo nadbytočné (keď odvolací súd
citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo 257/2021,

uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod R 20/2022, z ktorého vyplýva,
že stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou, ktorá však môže
byť riešená aj dohodou strán sporu).

17. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, že v danej veci boli inak splnené

všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka a skutočnosti, že medzi stranami došlo k dohode o výške náhrady za zriadenie vecného
bremena, súd rozhodol o zriadení vecného bremena totožne ako v poradí prvom rozsudku s tým, že
žalobkyňu zaviazal na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena v medzi stranami dohodnutej
výške, teda 1.600,- eur.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP a žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, keď súd
jej žalobe čo do zriadenia vecného bremena v plnom rozsahu vyhovel a v časti náhrady došlo medzi
stranami k dohode. Súd však vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré znížil rozsah náhrady
zo 100% na 80% a to pre postoj žalovaných, ktorí preukázali vôľu uzatvoriť so žalobkyňou mimosúdnudohodu a v záujme vyriešiť vec mimosúdne akceptovali žalobkyňou navrhnutú náhradu za zriadenie
vecného bremena vo výške 1.600,- eur. Žalovaní boli ochotní uzatvoriť so žalobkyňou dohodu o zriadení
vecného bremena s obsahom totožným so žalobným petitom žalobkyne, k čomu však pre správanie

žalobkyne nedošlo (na rozdiel od žalobného petitu v mimosúdnej dohode žalobkyňa trvala na obsiahnutí
ďalších podmienok v dohode).

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP
a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súd posudzoval

úspešnosť v odvolacom konaní a dospel k záveru, že napriek tomu, že žalovaní boli v odvolacom konaní
úspešní, keď odvolací súd rozsudok prvej inštancie na ich odvolanie zrušil, nie je možné žalovaným
priznať náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolanie bolo vyhodnotené ako dôvodné len v časti
o náhrade za zriadenie vecného bremena. Odvolanie čo do samotného zriadenia vecného bremena
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, preto súd v tejto časti považoval odvolanie žalovaných za
neúspešné. V neposlednom rade treba prihliadnuť na tú skutočnosť, že v poradí prvý a druhý rozsudok

súdu prvej inštancie sa líšil len v časti náhrady trov konania (náhrada v „prvom“ rozsudku 1.500,- eur,
náhrada v „druhom“ rozsudku 1.600,- eur), teda rozdiel spočíval v 100,- eurách, sume podľa názoru
súdu pomerne zanedbateľnej v porovnaní s výškou náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré obe strany
v konaní znášali. Celé odvolacie konanie začaté podaním odvolania žalovanými možno tak považovať
za nadbytočné, zbytočne predlžujúce súdne konanie a navyšujúce jeho trovy.

Poučenie:

sp. zn. 6C/39/2019

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.