Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010548
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423010548.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaných
A. B. C. D. E., pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 355 odsek 1, odsek 3
písmeno d) Trestného zákona Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv 149/23/4404 z 26.09.2023, na hlavnom pojednávaní, konanom
v Nových Zámkoch dňa 18.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
l. A. B. C. nar. XX.XX.XXXX v Phú Tho, Vietnamská socialistická republika, štátny
príslušník C. E. F., bytom E.
F. G., H., I. J. XX, t.č. vo výkone väzby v
ÚVV a ÚVTOS Nitra,

2. Duy B. K., nar. XX.XX.XXXX C. L., C. E. republika, štátny

občan C. E. F., H. C.
E. F., M. L. M., L. N. L., B.. L., t.č. vo
výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

3. D. L., nar. XX.XX.XXXX v A., D., štátny príslušník
D., trvale bytom E. F. G., H.,

I. J. XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

s ú v i n n í, ž e

obžalovaní A. B. C. a D. L. po predchádzajúcej vzájomnej dohode pricestovali dňa 24.03.2023 zo E. F.
G. do F. motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz, bielej farby, imatrikulovanom C. G., O.: A. D. XXXX za

účelom následného prevozu nelegálnych migrantov C. P. Q. R. F. A. E. F. G. s tým, že sa budú striedať
pri vedení tohto motorového vozidla, následne dňa 24.03.2023 vo večerných hodinách v batožinovom
priestore tohto motorového vozidla previezli bližšie nezistený počet bližšie neidentifikovaných osôb
z mesta B. na bližšie nezistené miesto pri F. L., kde ich z motorového vozidla vyložili a následne týmto
motorovým vozidlom prešli na územie S., kde dňa 25.03.2023 v skorých ranných hodinách na bližšie
nezistenommiestevblízkostiS.L.umožnilidobatožinovéhopriestorutohtomotorovéhovozidlanastúpiť

celkom 27 osobám štátnej príslušnosti C. E. F. za účelom ich ďalšieho prevozu do E. F. G. D. J. F.,
a to osobám:
l. K. C. B., G. XX.XX.XXXX,
X. Q. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
X. D. T., G., nar. XX.XX.XXXX,
4. L. H. G., nar. XX.XX.XXXX,
5. C. B. T., nar. XX.XX.XXXX,

6. G. M. H., nar. XX.XX.XXXX,7. K. C. L., nar. XX.XX.XXXX,
8. G. C. L., nar. XX.XX.XXXX,
9. B. C. L., nar. XX.XX.XXXX,

10. Q. T. B., nar. XX.XX.XXXX,
11. K. C. H., nar. XX.XX.XXXX,
12. U. B. L., nar. XX.XX.XXXX,
13. G. L. V., nar. XX.XX.XXXX,
14. A. C. G., nar. XX.XX.XXXX,

15. G. S. G., nar. XX.XX.XXXX,
16. G. G. T., nar.XX.XX.XXXX,
17. B. C. K., nar. XX.XX.XXXX,
18. E. B. B., nar.XX.XX.XXXX,
XX. G. B. U., nar. XX.XX.XXXX,
20. C. B. G., nar. XX.X.XXXX,

21. U. A. U., nar. XX.XX.XXXX,
22. L. B. B., nar.XX.XX.XXXX,
XX. G. B. L., nar. XX.XX.XXXX,
24. B. B. L., nar.XX.XX.XXXX,
25. C. C. C., nar. XX.XX.XXXX,

26. G. B. G., nar. XX.XX.XXXX,
27. S. B. V., nar. XX.XX.XXXX,
pričom 6 z týchto osôb po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným A. B. C. priviedol
k motorovému vozidlu obžalovaný A. B. K., ktorý ich pešo previedol cez F. L. na územie S. na
základepokynovainštruktážepríslušníkovskupiny,zaoberajúcejsaorganizovanímnelegálnejmigrácie,

a to potom, ako obžalovaného A. B. C. požiadal o poskytnutie ich ďalšieho prevozu z S. A. E. F.
G. D. J. F. z dôvodu zaistenia maďarskou políciou iného motorového vozidla, ktoré malo pôvodne
zabezpečiť ich ďalší prevoz, obžalovaný A. B. K. následne tiež nastúpil do kabíny tohto motorového
vozidla zn. Mercedes Benz, bielej farby, imatrikulovaného v G., O.: A. D. XXXX ako spolujazdec a
spoločne s obžalovanými A. B. C. a D. L. pokračovali v prevoze týchto 27 osôb do ich cieľovej krajiny,

obžalovaný A. B. C. a D. L. sa pri riadení motorového vozidla striedali, pričom dňa 25.03.2023 takto prešli
motorovýmvozidlomcezhraničnýprechodP.-Q.naúzemieE.F.anáslednechcelivprevozeuvedených
osôb pokračovať cez E. F. A. J. F. D. E. F. G., avšak dňa 25.03.2023 v čase o 09:00 hodine bolo
predmetné motorové vozidlo, v tom čase riadené obžalovaným A. B. C., zastavené hliadkou Krajského
dopravného inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície Levice, avšak obžalovaný A. B. C. začal s vozidlom

unikať riskantnou jazdou a nerešpektujúc výzvy a prostriedky hliadok polície na zastavenie vozidla, asi
1 km od mesta G. R. G. K. J. XX W. A. B. C. riadené motorové vozidlo narazilo do iného obiehaného
vozidla, potom do reklamného billboardu a plotu ovocného sadu, kedy hliadka polície po príchode na
miesto našla v batožinovom priestore vyššie uvedených 27 štátnych príslušníkov C. E. F., ktorí neboli
štátnymi občanmi E. F. ani osobami s trvalým pobytom na jej území, ako ani občanmi iného členského

štátu Európskej únie a nedisponovali ani platnými vízami umožňujúcimi ich vstup a zotrvanie na území
Slovenskej republiky,
pričom obžalovaný A. B. C. nelegálny prevoz týchto osôb aj cez územie E. F. vykonával za vopred
dohodnutú finančnú odmenu, u osoby B. T. C. vo výške 2.000,- Eur, u osoby L. H. G. vo výške 3.000,-
Eur, u ostatných osôb v nezistenej výške a obžalovaný D. L. za finančnú odmenu 1.500,- až 2.000,- Eur,

ktorú mu v závislosti na dĺžke trvania prevozu migrantov sľúbil obžalovaný A. B. C.,

teda

obžalovaný A. B. C.

- spoločným konaním s obžalovanými D. L. a A. B. K. v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu
pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej

územie umožnil a spáchal čin spôsobom, ktorý mohol ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb
a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách),

obžalovaný A. B. K.- spoločným konaním s obžalovanými A. B. C. a D. L. osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie štátnej

hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie umožnil a spáchal čin závažnejším spôsobom
konania (na viacerých osobách),

obžalovaný D. L.

- spoločným konaním s obžalovanými A. B. C. D. A. B. K. v úmysle získať pre seba priamo finančnú
výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod
cez jej územie umožnil a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách),

čím spáchali

obžalovaný A. B. C.

- spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s obžalovanými D. L. a A. B. K. zločin prevádzačstva

podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na
ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona,

obžalovaný A. B. K.

- spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s obžalovanými A. B. C. D. D. L. zločin
prevádzačstva podľa § 355 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138
písmeno j) Trestného zákona,

obžalovaný D. L.

- spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s obžalovanými A. B. C. D. A. B. K. zločin
prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom

na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona,

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný A. B. C.

Podľa§355odsek3Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §

37 písmeno m) Trestného zákona), na trest odňatia slobody 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 10 (desať) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. X. X Q., X.: XXXXXXXXXXXX so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX,

V. B. XXXXXX v priehľadnom obale,
- 1 ks mobilný telefón zn. IPhone 14, čiernej farby v priehľadnom obale, nezisteného IMEI čísla
a nezisteného prístupového kódu, so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXXX,
ktoré veci sú pripojené k súdnemu spisu ako príloha.Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- peňažných prostriedkov v sume 1.090,- (jedentisícdeväťdesiat) Eur, ktoré sa nachádzajú v úschove na

účte Okresnej prokuratúry Nové Zámky v Štátnej pokladnici, vedenom v banke C. D.. H., Q. G. R., číslo
účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v súvislosti so spisovou značkou 1Pv149/23/4404.

Obžalovaný A. B. K.

Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest
odňatia slobody 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. S., červenej farby, X. X: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, X. X:
XXXXXXXXXXXXXXX/XX, V. B. XXXX, E. E. V. J. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX D. E. V. J.
XXXXXXXXXXXXXXX,

ktorá vec je pripojená k súdnemu spisu ako príloha.

Obžalovaný D. L.

Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona na trest odňatia slobody 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. X. XX Pro, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX kód
telefónu XXXXXX, v obale bordovej farby, so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
ktorá vec je pripojená k súdnemu spisu ako príloha.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 26.09.2023 pod sp.zn. 1Pv/149/23/4404 na
obvinených A. B. C., A. B. K. D. D. L. obžalobu pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 355 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

obvinení A. B. C. D. C., A. B. K. a obvinení D. L. ako spolujazdci sediaci na predných sedadlách
motorového vozidla značky Mercedes Benz, bielej farby, imatrikulované v G., EČV: A. D. XXXX, C.
presne nezistenom čase dňa 25.03.2023 cez hraničný prechod E. F. E. S. umožnili dvadsiatim siedmim
osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a to takým

spôsobom,žetietoosobynaložilidňa25.03.2023vbližšienešpecifikovanomčasenanezistenommiestena území Maďarska do motorového vozidla značky Mercedes Benz, bielej farby, imatrikulované v G.,
EČV: A. D. XXXX a tieto previezli cez hraničný prechod Šahy - Parassapuszta na územie Slovenskej
republiky a následne s nimi chceli pokračovať cez Slovenskú republiku na neznáme miesto a dňa

25.03.2023 v čase o 09:00 hodiny hliadka Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície
Levice predmetné motorové vozidlo prenasledovala z dôvodu, že vozidlo sa po riadnom zastavení dalo
na útek, asi 1 km od S. G. R. G. K. J. XX, následne motorové vozidlo narazilo do iného obiehaného
vozidla, následne do reklamného bilbordu a plota ovocného sadu, pričom hliadka polície po príchode na
miesto našla vo vozidle okrem vodiča a dvoch spolu sediacich na predných sedadlách dvadsať sedem

osôb konkrétne:
l. K. C. B., G. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
2. Q. D. B., XX.XX.XXXX, G. , C. E. F.,
3. D. T., G. XX.XX.XXXX, G., C. E. F.,
4. L. H., G. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
5. C. B. T., G. XX.XX.XXXX, C. E. F.,

6. G. M. H., G. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
7. K. C. L., G. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
8. G. C. L., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
9. B. C. L., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
XX. Q. T. B., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,

11. K. C. H., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
12. U. B. L., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
13. G. L. V., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
14. A. C. G., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
15. G. S. G., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,

16. G. G. T., nar.XX.XX.XXXX, C. E. F.,
17. B. C. K., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
18. E. B. B., nar.XX.XX.XXXX, C. E. F.,
19. G. B. U., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
20. C. B. G., nar. XX.X.XXXX, C. E. F.,

21. U. A. U., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
22. L. B. B., nar.XX.XX.XXXX, C. E. F.,
23. G. B. L., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
24. B. B. L., nar.XX.XX.XXXX, C. E. F.,
25. C. C. C., G. XX.XX.XXXX, C. E. F.,

26. G. B. G., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
27. S. B. V., nar. XX.XX.XXXX, C. E. F.,
pričom všetci sú pôvodom z tretích krajín, bez dokladov totožnosti a platných víz, umožnili osobám
pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, hoci tieto osoby neboli
občanmi členského štátu Európskej únie a nedisponovali ani platnými vízami umožňujúcimi ich vstup a

zotrvanie na území Slovenskej republiky a Schengenského priestoru.

Obžalovaný A. B. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe,
obžalovaní A. B. C. a D. L. síce urobili vyhlásenie o vine, ale súd ich vyhlásenie o vine neprijal,
pretože podľa názoru súdu skutková veta obžaloby celkom nezodpovedala výsledkom dokazovania

v prípravnom konaní tak, ako boli tieto zadokumentované v spise. Súd preto považoval za nevyhnutné
vykonať dokazovanie vo vzťahu k účasti všetkých troch obžalovaných na žalovanom skutku, a to
v záujme riadneho objasnenia skutkového stavu veci a tiež pre potreby právnej kvalifikácie skutku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, prečítaním zápisníc

o výsluchu svedkov: B. V. S., B. T. C., L. H. G., B. L. S. a C. S., znaleckým dokazovaním a oboznámením
listinných dôkazov.

Obžalovaný D. L. vypovedal, že s obžalovaným C. sa zoznámil pri výkone svojej práce taxikára, tento
mu ponúkol, aby s ním išiel do F. za peniaze, pričom vtedy nevedel, o čo ide a skutočnosť, že ide

o tento trestný čin, sa dozvedel až v F.. Jeho úloha mala spočívať v tom, že sa s obžalovaným C.
bude striedať pri šoférovaní, pričom obžalovaný C. mu pred cestou sľúbil, že za ten čas, ktorý strávia
na ceste z G. A. F. a späť, dostane 1.500 až 2.000 Eur v závislosti od toho, ako dlho to bude trvať.
Zaplatiť mu mal až po návrate do G.. Vypovedal, že keď prišli do F., C. W. B. sa okolo 13.00. hod.ubytovali, ľahol si spať a spal až do večera do 20.00. hod. Potom sa s obžalovaným C. najedli a tento
mu povedal, že už pôjdu naspäť. Obžalovaný C. sa od neho oddelil a kázal mu upratať izbu a odovzdať
kľúče a mal prísť za ním do priestoru za hotelom. Tam mu obžalovaný C. Q., že idú kúpiť vodu a jedlo

pre zákazníkov, ktorých budú brať. Keď nakúpili, vrátili sa k autu a keď otvoril zadné dvere na aute, videl
tam ľudí. Preto sa hneď obžalovaného C. pýtal, či sú tí ľudia tam legálne alebo nelegálne a odmietol na
tom spolupracovať. Obžalovaný Vu mu ale povedal, že nemá čas na tieto spory a že v G. to doriešia.
Následne sa vydali na cestu k hraniciam, kde obžalovaný Vu vyložil tých ľudí z auta a obžalovaný L.
vyrozumel, že im povedal, že majú prejsť hranicu pešo. Následne sa s obžalovaným C. presunuli na

druhú stranu hranice s vozidlom. Keď tam prišli, jedna skupina ľudí ich už čakala, obžalovaný C. sa od
neho oddelil a potom sa vrátil s druhou skupinou ľudí, pričom obžalovaný C. od neho odišiel opakovane.
Keď naložili všetkých tých ľudí, pohli sa smerom na diaľnicu, na istý čas prevzal riadenie vozidla, potom
ho vystriadal C., zaspal a boli zadržaní. Obžalovaný vysvetľoval, že obžalovaného C. prvýkrát stretol
v taxíku 20. alebo 21.3.2023, obžalovaného K. prvýkrát stretol až vtedy, keď už boli na druhej strane
hranice. Tvrdil, že nevedel, aká je úloha tohto obžalovaného, pretože jazyk, s ktorým s C. komunikovali,

nerozumel, ale vydedukoval z toho celého, že obaja sa na tom čine podieľajú. Obžalovaný C. povedal,
že K. bude s nimi sedieť v kabíne a obžalovaný K. mu povedal, že ide s nimi do Nemecka. Obžalovaný
na otázky odpovedal i to, že na ceste do F. mali viacero zastávok, aj na čerpacích staniciach, aj na
iných miestach a pred ubytovaním v hoteli boli nakúpiť v potravinách veľký nákup, ten ďalší nákup bol
už menší. Obžalovaný tiež tvrdil, že keď sa presunuli na druhú stranu hranice, obžalovaný K. tam už

čakal s prvou skupinou ľudí. Obžalovaný tvrdil i to, že v minulosti v F. nebol. Uviedol aj to, že keď sa
pohýnali od rumunských hraníc smerom na Slovensko, tak obžalovaný C. vyzbieral migrantom mobilné
telefóny do tašky a tú dal do kabíny vozidla.
Súd prečítal časť výpovede tohto obžalovaného z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal,
že s obžalovaným C. išli cielene pre migrantov. Súd prečítal aj časť výpovede tohto obžalovaného

pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti s rozhodovaním o jeho vzatí do väzby, kedy rozdielne
vypovedal, že obžalovaného C. spoznal asi pred mesiacom v H., tento mu najskôr odmenu za cestu
nesľúbil a prvýkrát, keď išli z F. do H., tak mu nezaplatil nič, pretože mu tým ukázal, o akú prácu sa
jedná. Potom mu sľúbil, že keď s ním pôjde ešte raz, dostane odmenu 1.000 alebo 2.000,- Eur. Vtedy
tiež vypovedal i to, že prvý krát bol v F. začiatkom marca, a to 2. marca alebo 3. marca.

Obžalovaný tieto rozpory vysvetľoval tým, že až tak dobre neovláda nemecký jazyk, pričom žiadal
tlmočníka z perzského jazyka, ale nebolo mu to umožnené. Pokiaľ mal obžalovaný vysvetliť, prečo
zásadné rozpory vznikli výlučne v týchto dvoch jeho tvrdeniach, obžalovaný uviedol, že nemecký
tlmočník na neho hovoril dosť zložito.

ObžalovanýA.B.C.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,žeto,čojeuvedenévobžalobe,
sa zakladá na pravde, pričom až teraz sa dozvedel, že keď pomáha C. prekročiť hranicu, je to trestný čin.
Tvrdil, že chcel C. pomáhať, nerobil to kvôli peniazom a poukazoval na to, že aj z ich správ vyplýva, že
ho sami žiadali o pomoc, že sú hladní, je im zima a teda im naozaj iba pomáhal a nedostal za to peniaze.
Tvrdil, že obžalovaného L. poznal pred touto činnosťou trochu a obžalovaného K. predtým stretol

jedenkrát, keď niesol potraviny do jednej reštaurácie v B.. Predtým s obžalovaným K. nekomunikoval, až
keď sa stala táto vec, tento mu poslal správy a aj fotku, že auto, ktoré ich malo odviezť, bolo zadržané.
Vypovedal,žedoF.pricestovalpreto,žepotrebovalzaniesťtovardoreštaurácie,ktorýpodvečerzaniesol
a v noci odchádzal, pričom nikto ho nežiadal, aby prevážal migrantov, len obžalovaný K. mu poslal
správu, v ktorej ho žiadal o pomoc. V tejto súvislosti uviedol, že s obžalovaným K. si vymenil číslo vtedy,

keď sa s ním stretol prvýkrát v tej reštaurácii. Obžalovaný K. mu poslal fotku aj s polohou, išiel na to
miesto a tam bol prítomný obžalovaný K., ktorý si prisadol do kabíny, pretože on ho žiadal o pomoc.
Ostatní migranti nastúpili do batožinového priestoru. Obžalovaný na otázky odpovedal aj to, že jeho
náklady na cestu do F. predstavovali 500,- Eur, pričom zisk z predaja tovaru očakával vo výške okolo
2.800,- Eur. Tvrdil, že ani jedného z 27 migrantov nepoznal, oni poznali iba obžalovaného K., ktorý mu

povedal, že pracujú v F. a preto predpokladal, že majú povolenie na pobyt v F. a teda, že sú oprávnení
sa pohybovať v schengenských priestoroch. Tiež tvrdil, že v čase, keď mu bola doručená správa od
obžalovaného K. so žiadosťou o pomoc, bol na ceste domov, tesne pred hranicami F. D. S.. Podľa
vyjadreniaobžalovaného,obžalovanémuL.zapomocprišoférovanísľúbilfinančnúodmenupodľazisku,
najviac 800,- Eur. Tiež tvrdil, že cez aplikácie komunikoval pod označením C. X, pod označením C. H.

ani C. H. 1 nekomunikoval, k mobilnému telefónu IPhone 14 odmietol poskytnúť prístupový kód, pretože
vtedy ho zbili policajti a zabudol ho. Obžalovaný vypovedal, že nevie, či migranti mali pri sebe mobily,
pretože on ani nevystúpil z vozidla, s nikým sa nedohadoval o cene, za akú ich odvezie, nevedel ani,
koľko ľudí mu nastúpilo do auta.Súd postupom podľa § 2 odsek 11 a § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal časť výpovede
tohto obžalovaného z prípravného konania, a to z jeho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie
v súvislosti s rozhodovaním o jeho vzatí väzby, kedy rozdielne vypovedal, že ľudia, ktorých prevážal,

dali mobilný telefón do tašky a táto taška bola vpredu v kabíne vozidla, dali ju tam títo ľudia a nevie, kto
im to kázal. Tiež vtedy rozdielne vypovedal aj to, že nevie, odkiaľ obžalovaný K. vedel, kde sa práve
nachádza a pokiaľ mal uviesť prístupové heslá do jeho IPhonu, uviedol vtedy, že je to súkromná vec.
Obžalovaný tieto rozpory vysvetľoval tak, že pokiaľ ide o mobilné telefóny, teraz si nespomenul, nakoľko
už ubehol dlhší čas, predtým si nespomenul na to, že hovoril obžalovanému K., že večer ide domov

a pokiaľ vtedy netvrdil, že heslo do mobilného telefónu zabudol, pretože ho bili policajti, nebol celkom
pri zmysloch a nedostal potrebné lieky.

Obžalovaný A. B. K. sa v priebehu hlavného pojednávania bránil tým, že iba nedovolene prekročil štátnu
hranicu rovnako ako tých ostatných 27 osôb a trestného činu prevádzačstva sa nedopustil. Vypovedal,
že prevádzačská služba ho dňa 23.03.2023 požiadala, aby cestoval do H., kam odcestoval vlakom

v čase o 22.15. hod. Na druhý deň ho človek z prevádzačskej služby čakal v H., doviezli ho taxíkom
na jedno miesto na okraji H., kde stretol šesť Vietnamcov, ktorých vôbec nepozná a zistil, že aj tí chcú
ísť do G. ako on. Taxíky ich následne previezli k štátnej hranici, až na hranici mu poslali prevádzači
správu, že hranicu majú prekročiť na člnoch, ktoré boli v taxíku. Na hranici všetci dostali návod od
prevádzača, ako sa dostať k rieke, ale keďže v tom čase už bola tma, ak by všetci zapli mobily, tieto

by svietili a preto sa dohodli, že mobil zapne iba on, a to preto, že mal medzinárodnú SIM kartu a aj
rezervnú batériu. Išli podľa návodu prevádzača, po ceste videli skupinu ľudí si opekať, preto tam čakali
asi 2 hodiny, preto im prevádzač poslal návod, aby išli iným smerom. Keď sa dostali na miesto určené
prevádzačom, dostali od prevádzačov správu, že ich auto bolo zadržané maďarskou políciou. Čakali
tam asi ešte hodinu, potom mu prevádzači oznámili, že požiadali obžalovaného C., aby prišiel po nich.

Keďže obžalovaný poznal obžalovaného C. od konca februára 2023, prevádzač ho požiadal, aby sa
s ním skontaktoval. Potom obžalovaný zavolal a aj poslal správu obžalovanému C., aby im pomohol.
Na tom mieste čakali dňa 25.03.2023 asi od 01.00. hod. do 03.30. hod, kým prišiel obžalovaný C..
Keď prišlo auto, všetci nastúpili do zadnej časti vozidla, iba jemu obžalovaný C. povedal, aby si sadol
dopredu. V kabíne vozidla čakal asi pol hodinu, keď prišla ďalšia skupina ľudí, ktorá nastúpila do zadnej

časti vozidla a následne odišli. Obžalovaný tvrdil, že nevie, akým smerom išli, ale chcel ísť do G. s tým
že obžalovaný C. mu pomôže nájsť prácu. Keď ich zastavili policajti, obžalovaný C. najskôr vystúpil
z vozidla, niečo policajtom hovoril, potom naštartoval auto, boli prenasledovaní viacerými policajnými
vozidlami, mali haváriu a policajti ich zadržali. Obžalovaný tiež vypovedal, že najskôr on kontaktoval
prevádzačov, pretože chcel ísť do G., ale potom ho oni kontaktovali, aby vozil ľudí autom, pričom sa

to týkalo tých C., ktorí boli v F. a mali tam legálny pobyt a títo ľudia platili priamo jemu. Tvrdil aj to, že
obžalovaného C. spoznal koncom februára 2023 v meste V. ako človeka, ktorý robil šoféra pre službu,
ktorá robila prevádzačstvo ľudí z F. A. G. D. A. J., tento prišiel do ubytovne v blízkosti firmy, kde vtedy
obžalovaný pracoval. O niekoľko dní nato ho stretol tiež a bol s ním aj obžalovaný L., pozval ich na
jedlo a obžalovaného L. preto dňa 25.03.2023 videl druhý krát. Obžalovaného C. pred dňom 25.03.2023

naposledy kontaktoval 8-10 dní predtým, žiadal ho, aby mu pomohol dostať sa do G. s tým, že nemá
peniaze a bol by mu dlžný, ale ten to odmietol. Vypovedal, že následne si peniaze na cestu do G.
požičal dňa 23.03.2023 od dvoch C. C. F., ktorí ich poslali na účet jeho sestry vo Vietname a potom,
keď by prišiel do G., sestra by prevádzačom poslala tie peniaze. Kontaktoval preto prevádzačov a tí mu
povedali, že má ísť už v ten deň. Obžalovaný C. si od neho peniaze za prevoz nepýtal, tie mu mala

zaplatiť prevádzačská služba, tak sa s nimi dohodol obžalovaný C.. Podľa vyjadrenia obžalovaného
nikdy sa osobne nestretol s osobou U. K. B., táto osoba bola jeho kontaktnou osobou s prevádzačmi aj
v súvislosti s tými prepravami, ktoré vykonával pre osoby s legálnym pobytom v F.. Obžalovaného C. mu
predstavili prevádzači s tým, že robí pre nich šoféra. Obžalovaný tiež tvrdil, že na začiatku dostali správu
od prevádzačov všetci migranti v jeho skupine, ale potom to video dostal len on, pretože prevádzači

nechceli, aby všetci používali mobil. Tiež vypovedal, že ešte pred tým, ako prekročili maďarskú hranicu,
ostatní migranti mu dali svoje mobily, pretože mal na bruchu ľadvinku, do ktorej mu dali štyria zo šiestich
migrantov telefóny a potom im ich vrátil, keď boli na území S.. W. migranti síce mali ruksaky, ale
nechceli ich otvárať. Obžalovaný vypovedal aj to, že predtým, ako mu kázali prevádzači kontaktovať
obžalovaného C., nevedel, kde sa obžalovaný C. nachádza. Vypovedal, že obžalovaný C. vystupoval

vaplikáciiR.podmenomC.H.F.Y..Obžalovanývysvetľovalajobsahsvojejkomunikáciesobžalovaným
C., keď podľa neho kurčatami nazýval bývalých kolegov z firmy, ktorým tiež skončilo povolenie na pobyt
a chceli ísť do G. s tým, že ak by ich sprostredkoval, mal by 100 až 200 Eur na osobu pre seba a vedel
by ísť do Nemecka aj on. Keďže ale nešli, musel si peniaze požičať. Podľa neho vtedy pracoval sám,pretože už mal vlastné auto a týmto osobám musel zabezpečovať aj stravu, pretože tak sa s nimi dohodli
prevádzači.
Vzhľadom na viaceré rozdiely vo výpovedi obžalovaného K. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom

konaní súd prečítal časti jeho výpovedí z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal, že na telefón
mu prišlo video, kde bol postup, ako sa dostať k maďarskej hranici a aj do S., pričom toto video mal
len on a potom, ako vystúpili z taxíkov a dali im aj nafukovacie člny, viedol ich skupinu, pretože jediný
vedel, kam majú ísť. Skupinu viedol aj ďalej v S., kde malo prísť po nich auto, ostatným to video ukázal
a oni mu povedali, aby ich viedol. Tiež v prípravnom konaní rozdielne vypovedal, že podľa inštrukcií

prevádzača si zamenil F. peniaze za eurá.
Obžalovanýtentorozporvysvetľovaltak,ževšetcidostalisprávuodprevádzača,alesadohodli,žeonich
povedie,jedinýsistiaholtúaplikáciu,ktorúmuposlaliprevádzačicezR.atútoskutočnosťvovýpovedina
hlavnom pojednávaní neuviedol, pretože si myslel, že postačí, keď to uvedie tak, ako vypovedal. Pokiaľ
ide zámenu peňazí uviedol, že sa asi zle vyjadril, on požiadal prevádzača, aby ho zobral do zmenárne
Súd tiež prečítal aj tú časť výpovede obžalovaného K. z výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie

v súvislosti s rozhodovaním o jeho vzatí do väzby, kedy vypovedal, že čakali približne do 01.30. hod.,
kedy mu sprostredkovateľ volal, aby sa spýtal pána C., či vie po nich prísť, pričom obžalovaný písal
sprostredkovateľovi, že C. je pravdepodobne ďaleko, že pre nich nepríde, ale sprostredkovateľ na neho
naliehal, aby mu napísal.
Obžalovaný k tomuto vysvetľoval, že si myslel, že obžalovaný C. je v G. a to je ďaleko, aby pre nich

prišiel.
Obžalovaný vo svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie tiež rozdielne tvrdil, že video
s inštrukciami nedostali aj ostatní C. z dôvodu bezpečnosti, sprostredkovateľ mu volal, že nechce,
aby toľkí používali mobily, pričom sprostredkovateľ to video s inštrukciami poslal iba jemu s tým, aby
ho ukázal ostatným a sprostredkovateľ ho požiadal, aby ostatným migrantom zobral mobily, ktoré mu

odovzdali vtedy, keď vystúpili z taxíka.
Tieto rozpory obžalovaný vysvetľoval tým, že sprostredkovateľovi napísal, že ostatní si vypli mobily
a preto poslal video iba jemu a odkazoval na rozdiely medzi C. a slovenčinou v slovách „oznámiť niečo“
a „sprostredkovateľ požiada“ a dajú sa preto podľa neho ľahko zameniť.

Súd za podmienok podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov B. V. S., B.
T. C., L. H. G. a B. L. B. z prípravného konania a ktorí svedkovia boli zaistení vo vozidle, riadenom
obžalovaným A. B. C..
Svedok B. V. S. vypovedal, že mu v F. skončilo povolenie na pobyt, bol tam nelegálne, rozhodol sa ísť do
G. aj s priateľkou L. G. B., s prevádzačom sa dohodli na sume 100 miliónov vietnamských dongov, čo je

bežná cena za prevoz do G.. Prevádzač ho cez telefón navigoval k hranici, ešte na rumunskom území
stretli ďalšiu skupinu Vietnamcov, ktorí sa chystali prekročiť hranicu, pripojili sa k tejto skupine, prešli
spolu na člnoch do S. dňa 24.03.2023 v čase asi o 23.00. hod. Išli pešo popri rieke, pri nejakej priehrade
čakala biela dodávka, pred nastúpením do jej zadnej časti museli odovzdať mobilné telefóny C., ktorý
nemal vlasy a bol vyšší ako bežný C.. Svedok následne opisoval priebeh cesty s tým, že niekoľkokrát

zastavili, ale nikoho von nepustili a následne boli chytení políciou. Svedok tvrdil, že vodičovi nič neplatil.
Aj svedok B. T. C. vypovedal, že bol v F. nelegálne a chcel ísť do G. prostredníctvom prevádzačov s tým,
že k hraniciam s S. Q. R. H. v skupine 5 ľudí, do S. prešli na člnoch, kedy sa ich skupina rozrástla už
asi na 20 ľudí. Prišli k bielej dodávke, pričom sa nechal niesť skupinou a išiel tam, kam ostatní. Pri aute
videl šoféra, bol to C., Q., C. D. H. C. a ten mu povedal, že ak mu zaplatí 2.000,- Eur, tak ho zoberie do

G.. Dohodli sa tak, že mu peniaze zaplatí na účet, ak bude v G. a peniaze by mu poslala rodina z C..
Svedok tiež vypovedal, že pred nastúpením do vozidla musel tomuto vodičovi odovzdať mobil.
Svedok L. H. G. vypovedal, že nelegálne cestoval do G., Q. hranice F. D. S. prekročoval sám, rieku
preplával. Známy z Q. mu poradil cestu s tým, že pri priehrade zvyknú čakať autá, kde sa treba s vodičmi
dohodnúť. V aute na mieste šoféra sedel Vietnamec, s ktorým sa dohodol, že ho prevezie do Nemecka,

kde mu zaplatí vo vietnamských dongoch ekvivalent sumy 3.000,- Eur.
Svedkyňa B. L. B. vypovedala, že do G. cestovala nelegálne aj s kamarátom H., prevádzač im objednal
taxík z H. k S. hranici, tam nastúpili do bielej dodávky (tej istej, s ktorou neskôr havarovali na E.), táto
ich odviezla k hranici, ďalej museli ísť pešo, ale už nešli iba dvaja, ale asi desať ľudí. Do S. sa dostali
cez rieku na gumových člnoch, potom išli cez pole, pričom pred nimi bola ďalšia skupina asi 6 ľudí.

V blízkosti rieky ich čakala tá stá biela dodávka, ktorá ich viezla v F., nastúpili do nej a následne ich
už na E. R. polícia.Za podmienok podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku súd prečítal aj výpoveď svedka C. S., ktorý
vypovedal ako splnomocnený zástupca vlastníka zaisteného vozidla S. - H. O. G.: A. D. XXXX - E.
L.. Svedok predložil technický preukaz od vozidla ako aj nájomnú zmluvu s tým, že vozidlo si prenajal

obžalovaný A. B. C. a ako druhý šofér je vedený obžalovaný D. L.. Zmluvu podpisovala iba osoba, ktorá
si vozidlo požičala a za požičanie vozidla bola zaplatená záloha 701,34 Eur.

Zo zápisníc o vydaní vecí súd zistil, že obžalovaní dobrovoľne vydali veci, ktoré mali pri sebe v čase
ich zadržania, a to obžalovaný A. B. C. finančnú hotovosť vo výške 1.090,- Eur a mobilné telefóny zn.

IPhone 8 plus a IPhone 14, obžalovaný A. B. K. mobilný telefón zn. Motorola a obžalovaný D. L. mobilný
telefón zn. IPhone 12 Pro.

Predmetné mobilné telefóny boli predmetom znaleckého skúmania znalca z odboru elektrotechnika,
odvetvie riadiaca technika a výpočtová technika X. Z. S., ktorý výsledky znaleckého skúmania uviedol
v ním podaných znaleckých posudkoch č. 19/2023, č. 20/2023 a č. 21/2023.

Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na ním podaných znaleckých posudkoch v tejto veci, opísal
spôsob, akým dospel k záverom, ktoré v nich zosumarizoval s tým, že samotné dáta, ktoré sa mu
podarilo extrahovať zo skúmaných mobilných telefónov, prehľadne usporiadal do jednotlivých adresárov
na USB kľúčoch, ktoré tvoria prílohu znaleckých posudkov. Znalec vysvetlil, že niektoré dáta sa podarilo
extrahovať z týchto elektronických zariadení automatizovaným systémom a niektoré bolo potrebné

získať manuálne vo forme kópií obrazoviek telefónu.
Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 19/2023 zo skúmania mobilného telefónu, zaisteného
u obžalovaného D. L., znalec na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že v tomto boli obsiahnuté viaceré
správy od mobilných operátorov, z ktorých obsahu a času prijatia vyplýva, že obžalovaný sa v tomto čase
nachádzal v dosahu mobilnej siete F. W. (v dňoch 01.03.2023, 10.03.2023, 20.03.2023), maďarského

mobilného operátora (v dňoch 07.03.2023, 15.03.2023) a slovenského operátora (dňa 16.03.2023) a tiež
osobitne k fotografii po poradovým číslom 511 v priečinku Lokácie vysvetlil, že z údajov vyplýva, že
predmetná fotografia (na ktorej je zachytený obžalovaný D. L.) bola vytvorená dňa 20.03.2023 v J., C. P.
U..
Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 20/2023, ktorého predmetom bol mobilný telefón, zaistený

u obžalovaného A. B. K., znalec na hlavnom pojednávaní osobitne identifikoval požadované fotografie,
zachytávajúce potvrdenia o pôžičke, ako aj fotografie displeja telefónu, obsahom ktorej je komunikácia
obžalovaného s osobou U. K. B. prostredníctvom aplikácie Zalo.
Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 21/2023 znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal aj to, že
predmetom skúmania boli dva mobilné telefóny (zaistené u obžalovaného A. B. C.), pričom sa mu

podarilo analyzovať iba mobilný telefón zn. IPhone 8 plus a výsledky svojej analýzy uviedol v znaleckom
posudku a v jeho prílohe. Pokiaľ ide o mobilný telefón zn. IPhone 14, k tomuto mu nebol poskytnutý
prístupový kód, preto ho analýze podrobiť nevedel, nakoľko ide o najnovší typ IPhonu, pri ktorom pri
pokuse o prelomenie kódu hrozí vymazanie dát z telefónu.

Súd zo záverov znaleckého posudku č.19/2023 aj v kontexte s obsahom komunikácie, nachádzajúcej sa
v predmetnom mobilnom telefóne, založenej do spisu v listinnej podobe už v prípravnom konaní, zistil,
že obžalovaný D. L. tento telefón používal aj na komunikáciu s osobou pod označením C. H., pričom
v konverzácii je vo väčšej časti nastavený užívateľom C. H. režim miznúcich správ. Z konverzácie je
však zrejmé, že používatelia sa dohadujú a spomínajú príchod nejakého vozidla a v tejto konverzácii je

odfotený aj dokument nejakého vozidla.

Súd zo záverov znaleckého posudku č. 20/2023 aj v kontexte s obsahom komunikácii, fotografii a video
súborov, nachádzajúcich sa v predmetnom mobilnom telefóne, založených do spisu v listinnej podobe
aj s prekladom už v prípravnom konaní a následne aj v konaní pred súdom, zistil, že v tomto mobilnom

telefóne sa nachádzajú aj videosúbory z 24.03.2023, ktorých obsahom sú inštrukcie na prekročenie F.
L. vo vietnamskom jazyku, tiež fotografia z 25.03.2023, zachytávajúca osobu obžalovaného A. B. C. na
mieste vodiča motorového vozidla a tiež komunikácia používateľa tohto mobilného telefónu cez aplikáciu
Zalo s osobami, vystupujúcimi pod označením C. H. F., S. , B. G. a U. K. B., a tiež potvrdenia o pôžičke.
Z obsahu komunikácie medzi používateľom predmetného mobilného telefónu a osobou C. H. F. Y. vo

C. Z. súd zistil, že táto prebiehala v rôznych intervaloch, a to aj dňa 25.02.2023, pričom ich obsahom
sú informácie o „kurčatách“, ktoré budú privedené, o platbách za ich cestu, cene a podobne. Dňa
07.03.2023 používateľ predmetného mobilného telefónu informuje, že by chcel ísť koncom mesiaca do
J., z obsahu komunikácie zo dňa 10.03.2023 vyplýva, že používateľ predmetného mobilného telefónupozýva osobu C. H. F. - Y. na jedlo, pričom osoba C. H. F. Y. informuje, že „vodič je moslim“. Z rozsiahlej
komunikácie týchto osôb z 16.03.2023 súd zistil, že používateľ mobilného telefónu čaká na „kurčatá“
v počte od 22 do 25 s tým, že ak tieto pôjdu, budú peniaze aj pre neho budúci týždeň, zhromažďuje

kurčatá, bude ich okolo 5 a s tým, že pracuje sám a informuje o svojich cenových reláciách. Z obsahu
komunikácie zo dňa 25.03.2023 vyplýva, že používateľ mobilného telefónu žiada osobu C. H. F. Y., aby
prišiel pre neho, osoba C. H. F. Y. mu oznamuje, že majú čakať 2 hodiny, nemajú fajčiť s tým, že onedlho
tam príde auto, pričom používateľ mobilného telefónu mu poslal identifikáciu miest, na ktoré má prísť
a následne mu osoba C. H. F. Y. píše, aby išli von, k zadnej časti auta, aby boli kľudní, pretože zlúčil

skupiny a pýtal sa, kde tie osoby vystúpia. Nato používateľ mobilného telefónu odpísal, že 1 v J. a 6 v
G., pričom používateľ mobilného telefónu sám nevedel uviesť, či vystúpi v Česku alebo v G., pretože
sa sním musí poradiť.
Z obsahu komunikácie medzi používateľom mobilného telefónu a osobou pod označením S.
R. 24.03.2023 vyplýva, že táto ho informuje, ako sa má pripojiť k mobilnej sieti, tiež o tom, že čakajúce
auto zadržali, preto príde iné auto a nakoniec prikazuje používateľovi skúmaného mobilného telefónu,

aby hneď zavolal staršiemu bratovi A..
V mobilnom telefóne sa nachádzajú aj fotografie dokumentov o pôžičke z 23.03.2023, podľa ktorých si
obžalovaný A. B. K. požičal od osoby G. B. Q. sumu 26.000.000,- Vietnamských dongov a od osoby Q.
C. E. sumu 77.000.000,- C. A. D. tiež aj komunikácia s osobou U. K. B. R. XX.XX.XXXX, V. inštruuje
používateľa telefónu, aby išiel do H., odkiaľ pôjde auto o 12.00. hod.

Súd zo záverov znaleckého posudku č. 21/2023 aj v kontexte s listinnou formou časti komunikácie,
v telefóne obsiahnutej, zistil že v tomto mobilnom telefóne sa nachádza aj konverzácia z mobilnej
aplikácie Viber z dní 24.03.2023 a 25.03.20323 medzi používateľom predmetného mobilného telefónu
s užívateľským menom účtu C. H. (telefónne číslo 925854476) a používateľom aplikácie Viber C. H.

X s telefónnym číslom XXXXXXXXXXX, pričom mobilný telefón zn. IPhone 8 plus bol používaný ako
navigácia.

Z listinných dokladov, týkajúcich sa motorového vozidla zn. Mercedes Benz Sprinter, evidenčného čísla
A. D. XXXX, predložených spoločnosťou L. D. Y. D. C. kontexte s výpoveďou svedka C. S. mal súd

preukázané, že táto spoločnosť je vlastníkom predmetného motorového vozidla a toto bolo predmetom
zmluvy, ktorou bolo vozidlo prenajaté obžalovanému A. B. C. dňa 23.03.2023 do 25.03.2023, pričom
ako druhý vodič vozidla bol uvedený obžalovaný D. L..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu mal súd preukázané miesto zaistenia predmetného motorového

vozidla po nehode, ako aj podmienky prevozu osôb v jeho batožinovom priestore a z úradných
záznamov zakročujúcich hliadok polície tiež okolnosti prenasledovania obžalovaným A. B. C. riadeného
motorového vozidla. Podľa nich obžalovaný síce zareagoval na pokyny hliadky polície na zastavenie
vozidla, podrobil sa aj so spoluobžalovanými kontrole dokladov, ale keď mal otvoriť batožinový priestor
vozidla, nasadol do vozidla a začal unikať, nereagoval na výzvy na zastavenie vozidla, veľkou rýchlosťou

a riskantnou jazdou unikal viacerým hliadkam polície, ktoré sa následne zapojili do prenasledovania
vozidla, obchádzal služobné motorové vozidlá polície, ktoré opakovane blokovali cestu a až nakoniec
nezvládol riadenie vozidla, narazil do nákladného motorového vozidla, zišiel z cesty a narazil do
reklamného pútača a následne do plota ovocného sadu.

Z rozhodnutí Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky a jeho správy z 08.04.2024 mal súd
preukázané, že všetky osoby, ktoré boli zaistené v predmetnom motorovom vozidle dňa 25.03.2024
v jeho batožinovom priestore, boli osobami vietnamskej štátnej príslušnosti, ktoré neboli občanmi
Slovenskej republiky, ani iného členského štátu Európskej únie, neboli osobami s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky a nedisponovali platnými vízami, ktoré by ich oprávňovali vstúpiť na jej

územie. S výnimkou osôb C. L. B. a C. K. B., ktorí boli žiadateľmi o azyl v F. D. bol preto u nich následne
vykonaný dublinský transfer do F., boli všetky ostatné osoby príslušnými rozhodnutiami právoplatne
administratívne vyhostené z územia Slovenskej republiky a bol im uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov Európskej únie na dobu 3 roky.

Vyššie uvedené vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach,
v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré umožňujú konajúcemu súdu pozorovať jednotlivé
vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky a dospel k záveru, že obžaloba bola na všetkýchtroch obžalovaných podaná dôvodne a obžalovaní sa dopustili žalovaného skutku, i keď čiastočne za
iných skutkových okolností, než im kládla za vinu obžaloba prokurátora.

Z vykonaného dokazovania tak pre súd vyplynul bez akýchkoľvek dôvodných pochybností záver, že
všetkým uvedeným 27 osôb, ktoré sa nachádzali dňa 15.10.2023 v havarovanom motorovom vozidle,
riadenom obžalovaným A. B. C. potom, ako ho prenasledovali hliadky slovenskej polície, umožnili
spoločným konaním a po predchádzajúcej vzájomnej dohode prekročiť štátnu hranicu Slovenskej
republiky a následný prechod cez jej územie obžalovaný A. B. C. a obžalovaný D. L.. Títo obžalovaní

sa od F. L. pri riadení vozidla striedali. Šiestim z týchto 27 osôb umožnil tento prechod spoločne s nimi
aj obžalovaný A. B. K., ktorý ich po nelegálnom prekročení F. hranice priviedol k tomuto motorovému
vozidlu ako náhradnému a potom, ako za týmto účelom kontaktoval obžalovaného A. B. C..

ObžalovaníA.B.C.aobžalovanýD.L.tútosvojuaktivituaninepopierali,priznávaliju,hociobžalovanýD.
L. sa snažil zmierniť mieru svojej účasti na tomto skutku a obžalovaný A. B. C. mal snahu súd presvedčiť

o tom, že konal bezodplatne a iba reagoval na žiadosť svojich krajanov o pomoc v núdzi potom, ako
im zlyhal sľúbený iný transport a tvrdiac súčasne, že konal v presvedčení o legálnosti svojej činnosti.
V tomto smere súd týmto tvrdeniam obžalovaných neuveril a naopak, mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že sa do procesu umožnenia nelegálnej migrácie obaja zapojili cielene a už s týmto
zámerom vycestovali z G. A. F.. V tomto smere súd poukazuje na to, že obžalovaný A. B. C. na tento účel

použilprenajatévozidlo,užpreddňom24.03.2023komunikovalsobžalovanýmA.B.K.,pričomzobsahu
tejto komunikácie je podľa názoru súdu jednoznačne zrejmé, že komunikujú o nelegálnej migrácii, keď
migrantov označujú „kurčatami“, riešia cenové relácie ich prevozu a tiež je z nej zrejmé, že sa nestretli
prvý krát dňa 24.03.2023 ani dňa 25.03.2023. Z výpovede obžalovaného A. B. K. mal súd preukázané,
že sa s obžalovaným A. B. C. stretli aj pred tým, aj pred týmto dňom spolu komunikovali, pričom W. A.

B. C. v tejto komunikácii vystupoval pod označením C. H. F. Y., obžalovaného A. B. C. obžalovaný A.
B. K. aj pozval na jedlo, a to aj jeho spoločníka, ktorý bol moslim. Nielen obsahom tejto komunikácie,
ale predovšetkým výpoveďou obžalovaného A. B. K. mal súd za vyvrátené tvrdenie obžalovaného D.
L. na hlavnom pojednávaní, že nikdy v minulosti v F. nebol. Obžalovaný A. B. K. totiž vypovedal, že
obžalovaného D. L. stretol v spoločnosti obžalovaného A. B. C. aj v minulosti v F. C. S. V., a to niekoľko

dní potom, ako sa koncom februára 2023 zoznámil s obžalovaným A. B. C.. Obžalovaný D. L. pritom sám
v prípravnom konaní opakovane vypovedal, že už bol v F. aj pred tým, a to niekedy na začiatku mesiaca
marec 2023, kedy mu W. A. B. C. ukázal, o akú činnosť pôjde. V prípravnom konaní tiež vypovedal aj to,
že aj dňa 24.03.2023 išli s obžalovaný A. B. C. do F. K. pre migrantov. Obžalovaný D. L. sa síce snažili
uvedený rozpor vysvetliť nedostatočnou znalosťou nemeckého jazyka, v ktorom bol v tom čas vypočutý,

avšak jeho zmenene výpovedi súd neuveril jednak preto, že k rozporom nedošlo v žiadnej inej časti
jeho podrobnej výpovede v nemeckom jazyku o skutočnostiach, ktoré nevyžadujú žiadnu vysokú úroveň
znalosti jazyka (ktorý obžalovaný ako dlhoročne žijúci a pracujúci v Nemecku musí nevyhnutne ovládať
na bežnej, hoc aj hovorovej úrovni) a jednak preto, že aj z obsahu jeho telefónu súdu zistil SMS-správy,
predstavujúce notifikácie o dosahu mobilnej siete slovenského, maďarského a rumunského operátora,

a to opakovane, aj začiatkom mesiaca marec 2023. Uvedené tiež svedčí o tom, že obžalovaný bol
v F. aj v minulosti, a to práve aj začiatkom mesiaca marec 2023, ako o ňom tvrdil obžalovaný A. B.
K.. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného D. L., pred odchodom z F. s obžalovaným A. B. C. urobili
veľký nákup potravín pre „zákazníkov“ a určitý počet osôb do batožinového priestoru ich motorového
vozidla nastúpilo už v meste Temešvár, týchto potom vyložili pred F. hranicami a následne ich čakali na

maďarskej strane po ich prekročení na odľahlom mieste, mimo cestných komunikácií (ako vypovedala aj
svedkyňa B. L. B.), pričom tieto osoby tvorili viac ako jednu skupinu, ktorú priviedol obžalovaný A. B. K..
B. súd považoval v plnom rozsahu za vyvrátenú obranu obžalovaného A. B. C., že uvedeným migrantom
umožnil cestovať v predmetnom motorovom vozidle v podstate iba náhodne, na žiadosť obžalovaného
A. B. K. o pomoc v núdzi a rozhodne aj jeho tvrdenie, že nemal vedomosť o nelegálnosti tejto svojej

aktivity, a to osobitne vtedy, ak už bol za takú trestnú činnosť v Holandsku odsúdený. Obžalovaný A.
B. C. pritom obžalovanému D. L. sľúbil za jeho účasť na tejto aktivite sumu 1.500,- až 2.000,- Eur,
ktorej výška jednoznačne korešponduje s jej nelegálnym charakterom. Z vykonaného dokazovania mal
súd rozdielne od obžaloby preukázané, že predmetný skutok spáchali obaja títo obžalovaní motivovaní
finančne. Uvedený záver vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. vyplýva nielen z obsahu jeho komunikácie

s obžalovaným A. B. K. aj z predchádzajúceho obdobia a z výpovede samotného obžalovaného A. B.
K. (ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovanému A. B. C. mala zaplatiť za ním privedené
osoby cenu prevádzačská skupina okolo osoby U. K. B.), ale aj z výpovedí niektorých vypočutých
migrantov, ktorí sa až na mieste ich nástupu do motorového vozidla dohadovali o cene prevozu práves obžalovaným A. B. C., tohto opisujúceho ako vysokého, plešatého C. – šoféra, čo zodpovedá vzhľadu
obžalovaného. Svedkovia Ta T. C. D. L. H. G. v tejto súvislosti vypovedali o konkrétnych sumách za
ich prevoz do G., na ktorých sa s týmto obžalovaným dohodli – 2.000,- a 3.000,- Eur. Z okolností

riadenia predmetného motorového vozidla obžalovaným A. B. C. v snahe uniknúť hliadkam polície
mal súd preukázané, že v batožinovom priestore vozidla dodávkového typu prevážané osoby zisteným
spôsobom jazdy, ktorý skončil dopravnou nehodou, aj reálne ohrozil na živote a zdraví a jedna z týchto
osôb sa musela i podrobiť ošetreniu v nemocnici.

Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že s obžalovanými A. B. C. a D. L. konal spoločne
a vo vzájomnej súčinnosti aj obžalovaný A. B. K., ale len pokiaľ ide o 6 nelegálnych migrantov, ktorí
nastúpili do vozidla obžalovaných spolu s ním. Aj z výpovede samotného obžalovaného A. B. K.
vyplynulo, že táto skupina nelegálnych migrantov prekročila nelegálne F. hranicu spolu s ním, pričom on
túto celú skupinu viedol na základe inštrukcii prevádzačov, ktoré poskytli iba jemu a aj počas prechodu
hranice a aj následne po jej prekročení obžalovaného jediného inštruovali, jediného ho tiež informovali

o zadržaní vozidla, ktoré ich malo čakať a dali mu pokyn, aby sám túto situáciu riešil s obžalovaným
A. B. C. a kontaktoval ho. Práve W. A. B. K. H. tým, ktorému s ním idúci migranti pri prekročení hraníc
F. D. S. odovzdali mobilné telefóny, hoci podľa názoru súdu neexistoval žiadny logický dôvod na takýto
postup ako ten, že bol vodcom ich skupiny, poverený prevádzačmi. Obžalovaný pritom sám v tomto
smere vypovedal aj v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní sa pre súd nevierohodne snažil

zmenu svojej výpovede pripísať nepresnému prekladu alebo tomu, že sa zle vyjadril. Obžalovaný tak už
po prekročení F. hranice riešil problém s ďalším odvozom jeho skupiny tak, že na pokyn prevádzačov
kontaktoval obžalovaného A. B. C. a žiadal ho o pomoc s ďalším presunom svojej skupiny migrantov
do cieľovej krajiny, ktorou malo byť podľa obsahu jeho správy J. D. G.. Obžalovanému A. B. C. tiež
poslal údaje o svojej polohe a následne tak umožnil aj týmto 6 osobám v súčinnosti s obžalovanými A.

B. C. a D. L., v nimi riadenom motorovom vozidle pokračovať do ich cieľových krajín, a teda nedovolene
prekročiť hranicu Slovenskej republiky a tiež aj ďalší prechod cez jej územie. Na tento záver súdu nemá
žiadny vplyv skutočnosť, že obžalovaný samotný tiež pokračoval nelegálne v ceste do Nemecka, ktoré
tvrdenie obžalovaného súd ani nemal za spochybnené, naopak, tento jeho zámer potvrdzovali vo svojich
výpovediach aj spoluobžalovaní a aj obsah jeho skoršej komunikácie s obžalovaným A. B. C.. Ako je

vyššie uvedené, obžalovaný A. B. K. však nezabezpečil tento prevoz prostredníctvom obžalovaných
A. B. C. a D. L. iba sebe, ale aj zvyšným 6 migrantom zo svojej skupiny, ktorú aj dovtedy viedol, ktoré
konanie je protiprávne a plne subsumovateľné pod skutkovú podstatu trestného činu prevádzačstva.
Súd však zo žiadneho vykonaného dôkazu nemal u tohto obžalovaného preukázané, že by sa vo
vzťahu k uvedeným 6 migrantom konania dopustil za finančnú odmenu alebo jej prísľub. Ani jeden

z vypočutých svedkov totiž nevypovedal, že by zaplatil, sľúbil odmenu alebo sa o nej dohadoval s týmto
obžalovaným. Súčasne nebolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že sám musel prevádzačskej skupine
zaplatiť za sprostredkovanie svojej cesty do G., V. si pred odchodom z Rumunska požičal ekvivalent
sumy, zodpovedajúcej aj podľa vypočutých svedkov bežnej cene za také sprostredkovanie.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že ani jedna z obžalovanými vo vozidle prevážaných osôb
nie je občanom Slovenskej republiky, na jej území ani jednej z nich nebol poskytnutý azyl ani doplnková
ochrana, nemali oprávnenie na vstup na územie Slovenskej republiky. Všetky prevážané osoby boli
občanmi C. E. F., z ktorých 25 bolo následne administratívne vyhostených z územia Slovenskej republiky
a bol im uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov

Európskej únie na dobu 3 roky. Zvyšné 2 osoby boli ako žiadatelia o azyl v F. prevezené do tohto štátu.

Pre vyššie uvedený záver súdu postačovali tie dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ
obžalovaný A. B. K. navrhoval dokazovanie doplniť s tým, aby súd prikázal obžalovanému A. B. C.
poskytnúť prístupový kód k svojmu mobilnému telefónu X. 14, súd tento je návrh odmietol, pretože

súd nedisponuje právom nútiť obžalovaného k samoobviňovaniu a je súčasťou práva obžalovaného
na obhajobu poskytnutie takých údajov odmietnuť. Súd nevyhovel ani tomu návrhu obžalovaného
A. B. K., ktorým navrhoval znalecké skúmanie tohto mobilného telefónu, keďže predmetný mobilný
telefón bol predložený znalcovi na znalecké skúmanie, ktoré nebolo úspešné z dôvodu, ktorý vysvetlil
znalec na hlavnom pojednávaní a preto súd nevzhliadol za nezmenených okolností dôvod na opätovné

znalecké skúmanie tohto elektronického zariadenia. Pokiaľ obžalovaný A. B. K. navrhol vykonať
ďalšie dokazovanie za účelom preukázania jeho tvrdenia, že sám chcel cestovať a zostať v G., a to
prehliadnutieaspísanieobsahujehobatohu,tiežoboznámeniejehorozlúčkovejkomunikácieskolegami
pri odchode z F. a prípadne aj ďalšiu komunikáciu s osobou U. K. B., toto súd rovnako odmietol, keďžezáver, že aj obžalovaný A. B. K. sa chcel dostať do G., pre súd vyplynul nielen z jeho výpovede, ale aj
z výpovedí jeho spoluobžalovaných a obsahu už oboznámenej komunikácie z jeho mobilného telefónu.

Súd preto dospel k záveru o spáchaní skutku obžalovanými tak, ako je uvedené v skutkovej vete
výroku o vine tohto rozsudku, pričom rozdielne od obžaloby upravil tie skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania (priebeh skutku, rozsah jeho spáchania jednotlivými obžalovanými, finančnú
motiváciu konania obžalovaných A. B. C. a D. L., spôsob spáchania činu obžalovaným A. B. C., V.
prevádzané osoby ohrozil na živote a zdraví), a to pri zachovaní totožnosti žalovaného skutku podľa §

278 odsek 1 Trestného poriadku a s tým, že obžalovaných aj upozornil na možnosť odlišného právneho
posúdenia skutku.

Súd dospel k záveru, že obžalovaní vo výroku rozsudku opísaným protiprávnym konaním, naplnili všetky
formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, a to obžalovaný A. B. C. podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c),

písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona, obžalovaný
A. B. K. podľa § 355 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138
písmeno j) Trestného zákona a obžalovaný D. L. podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej
stránky,subjektuisubjektívnejstránky.Každýzobžalovanýchtotižúmyselne(§15písmenoa)Trestného

zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom (záujmu štátu na tom, aby jeho hranice
osoby prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi), a to tým, že:
- obžalovaný A. B. C. spoločným konaním s obžalovanými D. L. a A. B. K. v úmysle získať pre seba
priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s
trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej

republiky a prechod cez jej územie umožnil a spáchal čin spôsobom, ktorý mohol ohroziť životy a zdravie
prevádzaných osôb a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách),
- obžalovaný A. B. K. E. konaním s obžalovanými A. B. C. a D. L. osobe, ktorá nie je štátnym občanom
Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie umožnil a spáchal čin

závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách) a
- obžalovaný D. L. spoločným konaním s obžalovanými A. B. C. D. A. B. K. C. úmysle získať pre seba
priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s
trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej
republiky a prechod cez jej územie umožnil a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (na viacerých

osobách).
Súd súčasne nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaných a následkom ich činu na jednej strane a ich úmyselným zavinením
na strane druhej.
Z tohto dôvodu súd obžalovaných uznal vinnými tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pri ukladaní trestu obžalovaným, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Zdôvodnenie výroku o treste, uloženého obžalovanému A. B. C.:

Obžalovaný A. B. C. je štátnym občanom C. E. F., ktorý má trvalý pobyt v E. F. G.. Obžalovaný je
otcom maloletých detí a pred jeho vzatím do väzby bol v Spolkovej republike G. v riadnom pracovnom
pomere. Obžalovaný nemá záznam o spáchaní priestupku na území Slovenskej republiky ako ani

záznam v registri trestov, vedenom Generálnou prokuratúrou SR. Z európskeho informačného systému
registrov trestov však súd zistil, že obžalovaný má viacero záznamov pre spáchanie trestného činu na
území Spolkovej republiky Nemecko v súvislosti s jazdou bez vodičského oprávnenia a tiež záznam pre
spáchanie trestného činu na území Holandského kráľovstva. Súd za účelom posúdenia týchto odsúdení
obžalovaného zadovážil prostredníctvom európskych vyšetrovacích príkazov príslušné právoplatné

odsudzujúce rozhodnutia, a zistil nasledovné skutočnosti:
- Trestným rozkazom Okresného súdu Tiergarten sp.zn. (301Ds) 3022 Js 1321/23 (8/23) z 02.06.2023,
právoplatným dňa 21.06.2023, bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným pre trestný čin podľa § 21 odsek
1 č. 1 StVG a § 69a StGB, ktorého sa dopustil dňa 10.11.2022 úmyselným vedením motorového vozidla,hoci na to nemal potrebné vodičské oprávnenie. Bol mu uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a súčasne mu správny orgán
pred uplynutím lehoty 24 mesiacov nesmie vydať vodičské oprávnenie. Z predloženej informácie zo

spolkovéhocentrálnehoregistratrestovsúdzistil,žeobžalovanýmávtomtoevidovanéďalšie3záznamy
pre spáchanie zhodného trestného činu (v roku 2017, 2020 aj 2021), kedy mu boli ukladané peňažné
pokuty a zákazy vydania vodičského oprávnenia.
- Rozsudkom Okresného súdu Limburg v Holandskom kráľovstve, evidenčného čísla prokuratúry
03/659012-20 z 18.09.2020, bol obžalovaný Duc Thanh Vu uznaný vinným z trestného činu

prevádzačstva spolupáchateľstvom a trestného činu úmyselného použitia cestovného dokladu, ktorý
nebol vydaný na jeho meno, pričom trestného činu prevádzačstva sa dopustil dňa 07.06.2020 tak, že
v obci Velo v rámci organizovanej skupiny alebo sám pomáhal pri vstupe do Holandska alebo tranzite
cez územie Holandska trom osobám v osobnom motorom vozidle, ktoré šoféroval. Obžalovanému bol
uložený trest odňatia slobody 18 mesiacov s tým, že sa mu z výkonu trestu odňatia slobody odpočíta
doba, ktorú strávil vo väzbe pred výkonom trestu a súčasne súd vyslovil prepadnutie zaistenej hotovosti

vo výške 5.913,52 Eur. Z doplňujúcich informácii mal súd preukázané, že holandský právny poriadok
nepozná inštitút zahladenia odsúdenia a preto v registri trestov ostávajú všetky odsúdenia navždy,
pričom potvrdenie o bezúhonnosti vydáva ministerstvo ad hoc po individuálnom preskúmaní každej
žiadosti,pretosanaodsúdenéhovpredmetnejtrestnejvecivHolandskunehľadí,akobynebolodsúdený.

Súd obžalovanému nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j.
že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval), keďže obžalovaný síce priznával
nelegálny prevoz všetkých 27 migrantov v ním riadenom motorovom vozidle, avšak v priebehu celého
trestného konania popieral spáchanie uvedeného skutku za odplatu, hoci táto skutočnosť vyplývala
už z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní. Priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému

súčasne bránil aj jeho postoj k za vinu mu kladenému trestnému činu, ktorý prezentoval na hlavnom
pojednávaní, keďže v rozpore so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi ako aj vzhľadom na jeho
predchádzajúce odsúdenie za takú trestnú činnosť v Holandsku tvrdil, že nevedel o nelegálnom
charaktere ním páchanej trestnej činnosti a tomto sa dozvedel až po jeho zadržaní. Takýto postoj
obžalovaného podľa názoru nezodpovedá priznaniu k trestnému činu a už vôbec nie k jeho oľutovaniu,

tobôž nie úprimnému. Súd ale u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona, t j. že už bol za spáchanie trestného činu odsúdený. Súd ako na predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného v tejto súvislosti prihliadal v súlade s ust. § 7b odsek 2 Trestného zákona na
jeho vyššie uvedené odsúdenie holandským súdom pre zhodný trestný čin prevádzačstva, keďže toto
odsúdenie iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní bolo vydané pre trestný čin, ktorý

je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a podľa zistených informácii nie je toto jeho
odsúdenie zahladené. Vzhľadom na toto odsúdenie, ako aj vzhľadom na opakované predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného za spáchanie protiprávnych deliktov na území Spolkovej republiky Nemecko,
nebolo možné konštatovať, že by obžalovaný pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci
viedol riadny život tak, ako predpokladá Trestný zákon pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písmeno j) Trestného zákona. Rovnako neboli splnené ani podmienky pre priznanie obžalovanému
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže súd jednak nemal preukázaný
žiadny osobitný prínos obžalovaného k objasneniu trestnej činnosti v prejednávanej veci a jednak preto,
že za napomáhanie objasňovaniu trestnej činnosti rozhodne nemožno považovať postoj obžalovaného,
spočívajúci v odmietnutí prístupového kódu k jeho druhému mobilnému telefónu a teda v znemožnení

znaleckého skúmania jeho obsahu.

Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu
odňatia slobody 7 až 10 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru
závažnosti u obžalovaného zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii poľahčujúcich okolností podľa

§ 38 odsek 4 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 8 rokov, horná hranica trestu odňatia slobody zostala nezmenená.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo
výmere 8 rokov, pričom u obžalovaného nezistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho

ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona. Súd mal totiž za to, že uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby nielenže neodôvodňujú pomery obžalovaného ani okolnosti prípadu, ale naopak,
tieto ho dokonca vylučujú. Obžalovaný síce je otcom viacerých maloletých detí a na území Spolkovej
republiky Nemecko, kde trvale žije, bol v pracovnom pomere a mal príjem, napriek tomu sa zapojildo procesu nelegálnej migrácie, a to nie po prvý krát, keďže sa takej činnosti dopustil aj v minulosti
a bol za ňu v Holandsku aj právoplatne odsúdený po predchádzajúcom väzobnom jeho trestnom
stíhaní. Obžalovaný sa teda nedostal do rozporu s právnymi regulatívmi po prvý krát v prejednávanej

veci, pričom bol v minulosti opakovane odsúdený za spáchanie protiprávnych deliktov vždy zhodnej
povahy podľa právneho poriadku Spolkovej republiky Nemecko. Uvedené jednoznačne svedčí o jeho
postoji aj k právnemu poriadku štátu, v ktorom aktuálne žije a kde opakovane z jeho strany dochádza
k vedeniu motorového vozidla napriek tomu, že z dôvodu súdom uloženého zákazu mu nemôže byť
vodičské oprávnenie vydané. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaný nebol iba jedným

z posledných článkov celej hierarchie prevádzačov alebo len jednorazovým účastníkom tejto nelegálnej,
vysoko organizovanej trestnej činnosti, ale v komunite Vietnamcov, pracujúcich a zdržiavajúcich sa
v F., bol predstavovaný ako prevádzač a mal kontakty na osoby, ktoré nelegálnu migráciu týchto
osôb z F. do iných štátov Európskej únie organizujú. Obžalovaný pritom umožnil nelegálny vstup na
územie Slovenskej republiky a prechod cez jej územie celkom 27 osobám, pričom na účel prevozu
týchto osôb on sám najal za prísľub finančnej odmeny obžalovaného D. L. ako aj prenajal vozidlo s

požičovne. Migrantov takto obžalovaní prevážali v batožinovom priestore a teda v podmienkach, ktoré
nielenže nedovoľujú prepravu osôb, ale ktoré neboli ani len prispôsobené na takú prepravu. Naviac,
po zastavaní vozidla slovenskou políciou obžalovaný začal s vozidlom unikať, rýchlou a riskantnou
jazdou ohrozoval nielen prepravované osoby na živote a zdraví, ale aj ostatných účastníkov cestnej
premávky pri prenasledovaní vozidla viacerými policajnými hliadkami a keď v konečnom dôsledku

nezvládol riadenie a spôsobil dopravnú nehu, pri ktorej narazil do nákladného vozidla, reklamného
pútača a následne do oplotenia. Obžalovaný pritom naplnil zákonné znaky predmetného trestného činu
v kvalifikovanej skutkovej podstate až v dvoch alineách – závažnejším spôsobom konania (na viacerých
osobách) a spôsobom, ktorý mohol ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb. Súd preto dospel
k záveru, že na naplnenie účelu trestu u obžalovaného z hľadiska nápravy obžalovaného a individuálnej

prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti), je nevyhnutné
na obžalovaného pôsobiť represívne nepodmienečným trestom odňatia slobody práve vo výmere 8
rokov, ktorý trest súčasne dostatočne ochráni spoločnosť a aj iných odradí od páchania trestnej činnosti
(generálna prevencia).

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska
vonkajšej diferenciácie súd postupoval podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z odsudzujúceho rozhodnutia súdu Holandského kráľovstva síce vyplýva, že obžalovanému bol uložený
trest odňatia slobody a z odôvodnenia tohto rozhodnutia možno vyvodiť, že nebol povolený jeho

podmienečný odklad a že z neho bude „odpočítaná“ doba výkonu väzby, avšak súdu neboli oznámené
ďalšie okolnosti výkonu trestu a spôsobu jeho skončenia. Súd preto pri určovaní spôsobu výkonu trestu
pre tieto absentujúce informácie nemohol bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že by v posledných
desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd mal u obžalovaného splnené všetky zákonné podmienky na uloženie aj trestu vyhostenia podľa
§ 65 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou,
ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana a súčasne súd nezistil ani prekážky
pre uloženie tohto druhu trestu podľa § 65 odsek 2 Trestného zákona. Podľa názoru súdu obžalovaného
vzhľadom na charakter ním spáchanej cezhraničnej závažnej organizovanej trestnej činnosti je možné

dôvodne považovať za hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a preto mu uložil trest vyhostenia
z územia Slovenskej republiky na 10 rokov, ktorú výmeru súd považuje za dostatočnú na splnenie jeho
účelu, predovšetkým v záujme ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky.

Súd u obžalovaného vyslovil aj trest prepadnutia vecí, a to oboch u neho zaistených mobilných telefónov,

u ktorých mal preukázané, že boli použité na spáchanie trestnej činnosti v prejednávanej veci. Vo vzťahu
k mobilnému telefónu zn. IPhone 8 plus tento záver vyplýva predovšetkým zo znaleckého posudku
znalca Ing. Juraja Magulu zo skúmania obsahu tohto mobilného telefónu, ktorý bol používaný ako
navigácia. Pokiaľ ide o mobilný telefón zn. IPhone 14, jeho obsah nemohol byť znalecky skúmaný pre
odmietnutie prístupového kódu samotným obžalovaným, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že práve tento mobilný telefón obžalovaný používal na komunikáciu s osobami, ktoré zabezpečovali
organizáciu tejto trestnej činnosti, a aj s obžalovaným A. B. K., keďže táto ich vzájomná komunikácia
nebol nájdená v skúmanom mobilnom telefóne IPhone 8 plus.Súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia finančnej hotovosti vo výške 1.090,- Eur, ktorá bola u neho
zaistená pri jeho zadržaní. Rozdielne od návrhu prokurátora v obžalobe však súd nemal preukázané, že
by tieto peniaze boli výnosom z trestnej činnosti, pretože zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva,

že by obžalovaný počas uvedenej cesty do F. alebo z F. inkasoval finančnú hotovosť ako odmenu za
vykonanie tejto činnosti. Naopak, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že tak konal za prísľub finančnej
odmeny potom, ako osoby dopraví do cieľovej krajiny. Podľa názoru súdu však uvedené finančné
prostriedky boli určené na spáchanie trestnej činnosti, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že obžalovaný vycestoval do F. práve za účelom spáchania tejto trestnej činnosti, peniaze za údajný

dovoz tovaru do reštaurácie v F. mu vyplatené neboli, ale naopak, financoval nielen pohonné hmoty
do vozidla, ale aj nákup potravín pre migrantov vo vozidle. Súd preto podľa § 60 odsek 1 písmeno b)
Trestného zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia týchto finančných prostriedkov, toho času sa
nachádzajúcich v úschove na bankovom účte Okresnej prokuratúry Nové Zámky.

Zdôvodnenie výroku o treste, uloženého obžalovanému A. B. K.:

Obžalovaný A. B. K. je štátnym príslušníkom C. E. F., ktorý mal do decembra 2022 udelené pracovné
povolenie v F., následne sa na území F. zdržiaval nelegálne. Obžalovaný v odpise z registra trestov,
vedenom Generálnou prokuratúrou SR, nemá žiadny záznam a na území Slovenskej republiky nebol

postihnutý za spáchanie priestupku. Súd u obžalovaného ani z ostatných dostupných evidencii nemal
preukázané žiadne odsúdenie ani postih za protiprávne konanie v iných členských štátoch Európskej
únie.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život), keďže nemal preukázané, že by sa obžalovaný dosiaľ
dostal do rozporu so zákonom. Priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona súd u obžalovaného
nezistil žiadnu. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, kde je
základná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 10 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol
na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej okolnosti a pri absencii priťažujúcich

okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 9 rokov, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala
nezmenená.

Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39

odsek 1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného a okolnosti
prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne
a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než
7 rokov. V tomto smere súd zohľadňoval motív obžalovaného spáchať predmetný trestný čin, keď
tento sám (hoc tiež nedovolene a za nevyhnutnosti zaplatiť prevádzačom za jeho vlastný prevoz,

na čo si musel požičať finančné prostriedky) smeroval do Nemecka rovnako ako ostatní migranti,
ktorým túto cestu svojim konaním tiež umožnil, pričom tak konal potom, ako mu v decembri 2022
skončilo jeho pracovné povolenie v F. . Obžalovaný síce naplnil znaky predmetného zločinu vzhľadom
na závažný spôsob spáchania trestného činu – na viacerých osobách (t.j najmenej troch osobách),
súd však pri diferencovaní výmery trestu u jednotlivých obžalovaných posudzoval počet tých osôb,

ktorým obžalovaný umožnil nedovolene prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky a prechod cez
jej územie. Na rozdiel od obžalovaných A. B. C. a D. L. sa tak obžalovaný A. B. K. nepodieľal na
tomto nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky u všetkých 27 osôb, ktoré boli
zaistené v predmetnom motorovom vozidle, ale iba u 6 z nich, pričom nebolo žiadnym vykonaným
dôkazom preukázané, že by tak obžalovaný v tomto konkrétnom prípade konal motivovaný finančnou

odmenou alebo inou materiálnou výhodou. Súd tak dospel k záveru, že je možné aj vzhľadom na
vyššie uvedené osobitosti účasti tohto obžalovaného na predmetnom trestnom čine, aj s poukazom
na jeho osobu, ktorá dosiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody a aj jeho motív spáchania
trestnej činnosti (ktorý nebol vyvrátený) a súčasne mu ukladané aj iné druhy trestov (predovšetkým
trest vyhostenia) dôvodne očakávať, že nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska

individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní
aj nepodmienečný trest odňatia slobody v nižšej výmere než 7 rokov. Za dostatočný v tomto smere súd
považoval pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, ktorý súčasne dostatočne ochráni spoločnosť a aj iných odradí odpáchaniatrestnejčinnosti.Nadruhejstraneukladaniueštenižšiehotrestuvrámcizákonomstanoveného
limitu bránili faktory, týkajúce sa postoja obžalovaného k žalovanému trestnému činu a predovšetkým
okolností samotnej jeho trestnej činnosti. Z tohto hľadiska súd osobitne zdôrazňuje charakter trestnej

činnosti obžalovaného, ktorá koristí z nelegálnej migrácie ľudí, opúšťajúcich svoje domovské štáty
s prebiehajúcimi vojenskými konfliktmi alebo z ekonomických dôvodov a ktorá trestná činnosť, majúca
cezhraničný a vysoko organizovaný charakter, zaznamenala zvýšený trend. Súd tak ukladaním trestu
poddolnúhranicutrestnejsadzbyvovyššieuvedenejvýmeresledovalprevažnevýchovnýúčinok,snahu
na obžalovaného pôsobiť motivačne tak, aby boli vytvorené podmienky pre vedenie riadneho života

obžalovaným po výkone trestu odňatia slobody. V spojení s ukladaným trestom vyhostenia je zámerom
súdu zabezpečiť predovšetkým ochranu spoločnosti dovŕšením nápravy obžalovaného a elimináciou
akéhokoľvek jeho kriminogénneho správania aj týmto osobitným spôsobom, zameraným na konkrétnu
osobu obžalovaného.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd postupoval

podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na
výkontrestusminimálnymstupňomstráženia,keďženemalpreukázané,žebyobžalovanývposledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu
za úmyselný trestný čin.

Súd mal u obžalovaného (ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl
alebo bola poskytnutá doplnková ochrana) splnené všetky zákonné podmienky na uloženie aj trestu
vyhostenia podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaného vzhľadom na charakter ním
spáchanej cezhraničnej závažnej organizovanej trestnej činnosti je na mieste považovať za hrozbu pre
bezpečnosť Slovenskej republiky. U obžalovaného neboli zistené žiadne prekážky pre uloženie tohto

druhutrestu podľa§65odsek2Trestnéhozákonaapretomusúduložilajjemutrestvyhosteniazúzemia
Slovenskej republiky na 7 rokov. Uvedenú výmeru tohto druhu trestu súd považuje za dostatočnú na
splnenie jeho účelu, predovšetkým v záujme ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky.

Súd u obžalovaného vyslovil podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona aj trest prepadnutia veci –

mobilného telefónu zn. S., ktorý bol u neho zaistený pri jeho zadržaní, keďže tak z výpovede samotného
obžalovaného, ako aj z obsahom telefónu, zisteného znaleckým skúmaním, bolo preukázané, že tento
používal na komunikáciu so spoluobžalovaným Duc Than Vu, ako aj na komunikáciu s ostatnými členmi
prevádzačskej skupiny v súvislosti so spáchaním trestného činu v prejednávanej veci.

Zdôvodnenie výroku o treste, uloženého obžalovanému D. L.:

Obžalovaný D. L. je štátnym príslušníkom D., ktorý má dlhodobo trvalý pobyt v E. F. G., kde aj pracoval.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný. Obžalovaný v odpise z registra trestov, vedenom Generálnou

prokuratúrou SR, nemá žiadny záznam a na území Slovenskej republiky nebol postihnutý za spáchanie
priestupku. Súd u obžalovaného ani z ostatných dostupných evidencii nemal preukázané žiadne
odsúdenie ani postih za protiprávne konanie v iných členských štátoch Európskej únie.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa

k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), keďže nebolo
preukázané, že by sa obžalovaný dosiaľ dostal do rozporu so zákonom. Priťažujúcu okolnosť podľa§
37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa
§ 355 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 10 rokov, podľa

§ 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených
poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona
postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j.
na 9 rokov, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala nezmenená.

Súd u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1
Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného a okolnosti prípadu by
použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 7 rokov.V tomto smere súd zohľadnil predovšetkým postoj obžalovaného k za vinu mu kladenému trestnému
činu v prejednávanej veci, kedy tento priznal nielen v prípravnom konaní od začiatku, ale aj na hlavnom
pojednávaní, pričom priznával aj tú skutkovú okolnosť, ktorú prokurátor nepojal do skutkovej vety

obžaloby, a síce, že tak konal za sľúbenú finančnú odmenu. Obžalovaný si pritom uvedomil nesprávnosť
svojho konania a trestný čin súčasne i úprimne oľutoval. Súd preto posudzoval vyššie uvedený postoj
obžalovaného k ním spáchanému trestnému činu, aj jeho osobu, ktorá dosiaľ nebola vo výkone trestu
odňatia slobody ako sa ani dosiaľ nedostala do rozporu s právnym poriadkom ani v štáte svojho trvalého
pobytu, a tiež aj mieru jeho účasti na predmetnom skutku (keď jeho úloha spočívala výlučne v striedaní

sa pri šoférovaní vozidla s obžalovaným A. B. C., mal väzbu výlučne na tohto obžalovaného a nie na
žiadneho iného člena prevádzačskej skupiny, plnil výlučne pokyny obžalovaného A. B. C. a predstavoval
tak ten najnižší článok celej reťaze prevádzačskej činnosti). Podľa názoru súdu preto aj vzhľadom na
súčasne obžalovanému ukladané iné druhy trestov (predovšetkým trest vyhostenia) možno dôvodne
očakávať, že nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie
(výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj nepodmienečný

trest odňatia slobody v nižšej výmere než 7 rokov. Za dostatočný v tomto smere súd vyhodnotil trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, ktorý je v limite ust. § 39 odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s tým, že takýto trest dostatočne ochráni spoločnosť a aj iných odradí od páchania
trestnej činnosti a súčasne odráža aj charakter trestnej činnosti obžalovaného, ktorá koristí z nelegálnej
migrácie, má cezhraničný a vysoko organizovaný charakter a zvyšujúci sa trend. V tejto súvislosti

súd osobitne zdôrazňuje, že obžalovaný uvedeným skutkom naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej
podstaty žalovaného zločinu, keďže sa tohto dopustil na viacerých osobách, a to na 27 osobách. Na
druhej strane súd ukladaním trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo vyššie uvedenej výmere
sledoval predovšetkým výchovný účinok v snahe na obžalovaného pôsobiť motivačne tak, aby jeho
aktuálne prezentovaný kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti u neho pretrvával a boli tak vytvorené

podmienky preto, aby obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody viedol riadny život. Takýto trest
odňatia slobody aj v spojení s ukladaným trestom vyhostenia podľa názoru súdu dostatočne zabezpečí
ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky pre dovŕšenie nápravy obžalovaného a eliminuje akékoľvek
jeho protiprávne konanie v budúcnosti.

Súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebolo zistené, že by obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu
za úmyselný trestný čin.

Obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol v Slovenskej republike udelený
azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana a preto mal súd za splnené všetky zákonné podmienky
na uloženie aj trestu vyhostenia podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona. Podľa názoru súdu aj tohto
obžalovaného vzhľadom na charakter ním spáchanej cezhraničnej závažnej organizovanej trestnej
činnosti je možné dôvodne považovať za hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Keďže u

obžalovaného neboli zistené žiadne prekážky pre uloženie tohto druhu trestu podľa § 65 odsek 2
Trestného zákona, súd mu uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, a to na 7 rokov,
ktorú výmeru súd považuje za dostatočnú na splnenie jeho účelu, predovšetkým v záujme ochrany
bezpečnosti Slovenskej republiky.

Súd obžalovanému uložil podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona aj trest prepadnutia veci –
jeho mobilného telefónu zn. IPhone 12 Pro, keďže tento používal na komunikáciu s obžalovaným A. B. C.
v súvislosti s páchaním trestného činu v prejednávanej veci tak, ako vyplynulo z výsledkov dokazovania
na hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).