Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8Csp/112/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122336293
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6122336293.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, v zast.:
ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, XXX XX C., v zast.: JUDr. Andrea Chorvátová
Nagyová, advokát, Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, IČO: 47 134 747, o zaplatenie 14.415,80 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 7,71 % ročne zo sumy 14.415,80 eur od
13.07.2021 do 23.05.2022, vo výške 959,20 eur

z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.05.2022
a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2022 domáhal zaplatenia 14.415,80 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14.415,80 eur od 13.07.2021 do zaplatenia, nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 16 eur, úrok vo výške 2.226,57 eur, úrok z omeškania vo
výške 98 eur z dôvodov, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a. s., ( ďalej len „Slovenská sporiteľňa a.s. alebo pôvodný veriteľ“), uzatvorili dňa 22.09.2017 zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva”). Na základe tejto Zmluvy poskytla Slovenská
sporiteľňa a. s. žalovanému bezúčelový úver vo výške 19 800,00 EUR. Úver bol čerpaný dňa 22.09.2017
tak, ako vyplýva z priloženej platobnej histórie. Úver bol čerpaný v plnej výške. Žalovaný sa zaviazal úver

hradiť formou mesačných splátok v celkovom počte 96 splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 29.
dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac, nasledujúci po mesiaci v ktorom bola
uzatvorená Zmluva, t. j. 29.10.2017 a posledná splátka bola splatná 97 mesiacov po uzatvorení Zmluvy
t. j. 29.09.2025. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý
v Zmluve samotnej, a to vo výške, ktorá je uvedená v úvodnej časti zmluvy s názvom ,,Základné
podmienky“ a zároveň poplatok za poistenie vo výške 0 Eur mesačne a poplatok za vedenie účtu vo
výške 0 Eur. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 5 485,49 EUR. Žalovaný mal úver uhradiť

najneskôr do dňa 29.09.2025. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 25 285,49
EUR. Žalovaný pôvodnému veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto právny predchodca
súčasného veriteľa uplatnil svoje právo vyplývajúce zo Zmluvy a dňa 10.06.2021 zaslal žalovanému
výzvu k splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úverza splatný. Vzhľadom k tomu, že aj napriek tejto výzve žalovaný úver neuhradil, právny predchodca
súčasného veriteľa vyhlásil dňa 12.07.2021 úver za predčasne splatný. Žalovaný uhradil pôvodnému
veriteľovi 8 779,51 Eur Žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru t. j. ku dňu 12.07.2021 povinný uhradiť

právnemu predchodcovi súčasného veriteľa celkovo 15.800,76 Eur. Listom zo dňa 08.09.2021 pôvodný
veriteľ upozornil žalovaného, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splatnej pohľadávky.
Zároveň bolo Žalovanému dané do pozornosti, že pôvodný veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku
tretej osobe Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na Žalobcu postúpená zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2021 s účinnosťou odo dňa 21.12.2021. Na súčasného veriteľa

bola postúpená pohľadávka vo výške 16 526,11 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14 415,80
EUR, zmluvného úroku vo výške 1 724,31 EUR, zákonného úroku z omeškania vo výške 370,00
EUR a pôvodných poplatkov vo výške 16,00 EUR. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom
pôvodného veriteľa zo dňa 21.12.2021. Žalovaný uhradil v danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo
8 779,51 Eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Žalobca sa
v prospech žalovaného ako spotrebiteľa rozhodol uplatňovať len sumy, vyplývajúce zo samotného

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru so zákonným úrokom z omeškania a zmluvný úrok vo výške
7,71 % p. a. z dlžnej istiny vyčíslený od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru do podania žaloby.

2. Žalovaný namietal výšku istiny a príslušenstva, keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a teda je nesprávne uvedená celková výška sumy, ktorú má uhradiť.
Ďalej namietal konanie veriteľa, ktorý podľa názoru žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou
a to pri schválení úveru vo výške 19.800 eur, keďže jeho príjem predstavoval mesačne 700 eur, z ktorého
keď si odpočítal nevyhnutné náklady na životné potreby nebolo možné takto nastavený úver splácať.
Požiadal teda súd o preskúmanie úverovej zmluvy z postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany sporu.

Právny zástupca žalovaného súdu dňa 31.07.2023 doručil vyjadrenie, v ktorom k bonite klienta uviedol,
že žalovaný hradil mesačné náklady za energie spojené s užívaním domu a to: plyn v sume 102 eur,
elektrická energia v sume 60 eur, vodné v sume 6 eur. Táto suma predstavuje mesačne 168 eur.
Žalovaný dochádzal v roku 2017 denne za prácou z obce C. do mesta D., (vzdialenosť obcí je 18,7 km,
t. j. denne precestoval 37,4 km), mesačné náklady za cestovné predstavovali v čase pred podpisom

zmluvy 22.09.2017 sumu 30 eur. Už z tohto je zrejmé, že takto vyčíslené náklady, bez nákladov na
stravu, ošatenie, hygienu, paušálu za mobilný telefón, predstavujú sumu 198 eur. Priemerný mesačný
príjem žalobcu v roku 2017 predstavoval sumu približne 500,- € až 580,- €, podľa počtu opracovaných
hodín. Výška mesačnej splátky sporného úveru predstavovala sumu 263,41 eur. T. j. údaj poskytnutý
žalobcom nepredstavuje skutočné vyčíslenie nákladov na základné životné potreby žalovaného, ktoré

mal žalobca pred podpisom zmluvy zistiť. Bez ohľadu na vyššie uvedené, už pri spočítaní nákladov za
mesačné splátky úveru, a životných potrieb v sume 461 eur, bez stravy, nákladov na ošatenie, hygienu,
je zrejmé, že výška príjmu nepostačovala žalovanému ani na základné životné potreby po tom, čo
by uhrádzal výšku mesačnej splátky za poskytnutý úver. Má za to, že žalobca pred podpisom zmluvy
nekonal s odbornou starostlivosťou a nepreveril schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Z uvedeného

dokladu vyplýva, že žalovaný mal mať mesačný príjem v sume 580 eur, náklady na životné potreby z
dokladu zrejmé nie sú. Má za to, že právny predchodca žalobcu vôbec neskúmal náklady na základné
životné potreby žalovaného, čo vyplýva aj z predloženého dôkazu. Konal tak bez akejkoľvek odbornej
starostlivosti, v rozpore s ust. § 7 ods. 1, ods. 16, ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42 zákona č. 129/2010

Z. z. Ust. ods. 20 pritom výslovne zaväzuje skúmať aj náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa, čo v dôkaze predloženom žalobcom 28.02.2023 preukázané nie je.

3. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 11.08.2023 uviedol, že naďalej zastáva názor, že pôvodný
veriteľ dostatočne vyhodnotil bonitu svojho dovtedajšieho klienta pri poskytovaní predmetného úveru.

Ako už žalobca poukázal v bode II. Vyjadrenia k výzve súdu zo dňa 28.02.2023, refinancovaním troch
dovtedajších úverov sa znížili celkové nároky spotrebiteľské úvery o 18,88 eur mesačne, t. j. o 6,69 %,
pričomniejeznáme,žebystaršierefinancovanéúverybolinesplácané.Žalovanýnajmenej30mesiacov
riadne plnil svoje povinnosti dlžníka a to, že nedošlo v krátkej dobe po poskytnutí úveru k zlyhaniu
schopnosti splácať, považuje žalobca za dostatočné potvrdenie predikcie banky o schopnostiach

konkrétneho dlžníka splácať poskytnutý úver a k oveľa neskoršej strate schopností splácať úver došlo
v dôsledku skutočností, ktoré napriek množstvu zhromaždených informácii a ich logickej interpretácii,
nebolo možné v čase poskytnutia úveru rozumne vopred predpokladať. Žalobca ďalej poukazoval naexistenciu predchádzajúcich bankových produktov od rovnakého veriteľa, teda banka už mala s klientom
isté skúsenosti, ktoré bolo možné zohľadniť aj pri hodnotení schopnosti splácať.

4. Rozsudkom pod č.k. 8Csp/112/2022-187 zo dňa 08.10.2023 súd prvej inštancie konanie žalobu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd
v Nitre, ako odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
uznesením sp.zn. 26CoCsp/9/2024-266 zo dňa 23.05.2024, pričom v bode 24. uznesenia uložil súdu

prvej inštancie náležite sa vysporiadať s relevantnou a pre posúdenie veci podstatnou argumentáciou
strán a zároveň vysvetlí dôvody pre rozhodnutie vo veci vo väzbe na zistený skutkový stav.

5. Súd určil termín pojednávania na 05.11.2024, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalovaného.
Právny zástupca žalobcu sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa
30.10.2024 z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania, s tým, že žalobca aj právny

zástupca súhlasili s vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Súd pojednával
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu za splnenia podmienok podľa § 180 CSP.

6. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
Uviedla, že zotrváva na svojej procesnej obrane, mala za to, že pôvodný veriteľ neskúmal riadnu

schopnosť žalovaného splácať úver a z listinných dôkazov, ktoré predložil, mala za zrejmé, že overoval
schopnosť žalovaného úver splácať len formálne. Uviedol výšku výdavkov, ktorá je nereálna. Skutočné
výdavky neboli 199 eur, ale vyššie. Tento fakt vyplýva z dôkazov, ktoré žalovaný predložil a jednak aj
so samotnej žiadosti o úver. Uviedla, že právny predchodca nemal možnosť vyhlásiť úver za predčasne
splatný s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda nemohlo dôjsť ani

k platnému postúpeniu pohľadávky. Mala za to, že výzva pred zosplatnením úveru ani vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru sú neplatné právne úkony s poukazom na § 37 OZ. Sú neurčité a to
z dôvodu, že neobsahujú špecifikáciu splátky, pre ktorú sa pôvodný veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Súd pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania o stanovisko Národnej
banky Slovenska k výške RPMN zo spornej zmluvy.

7. Právny zástupca žalobcu zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 25.11.2024, v ktorom uviedol, že stanovisko
NBS nie je relevantné a pripojil podklady použité pôvodným veriteľom pri výpočte RPMN.

8. Súd pokračoval vo verejnom prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dňa 21.01.2025 za

prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobe
v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, keďže žalobca dostatočne preukázal skúmanie bonity
pôvodným veriteľom s odbornou náležitou starostlivosťou, špecifikácia samotnej splátky vo výzve pred
zosplatnením úveru, nemusí byť uvedená vo výzve pretože táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu, pričom vyplýva len povinnosť upozorniť dlžníka na omeškanie a splniť zákonné

lehoty. Mala za to, že preukázanie refinancovania pôvodných úverových zmlúv vyplýva zo samotnej
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.9.2017, konkrétne čl. 2 bod 1., že samotný poskytnutý úver bol
použitý na vyplácanie záväzkov v tej istej banke a to revolvingový úver v hodnote 900 eur s mesačnou
splátkou 45 eur, splátkový úver 9760,75 eur s mesačnou splátkou 187,29 eur a splátkový úver v hodnote
513 eur s mesačnou splátkou 50 eur. Následným prepočítaním všetkých týchto splátok vzniká rozdiel,

o ktorý žalovaný platil menej tým, že následne existoval len jeden splátkový úver. Vzhľadom k tomu, že
došlo k uzatvoreniu týchto úverov s rovnakým veriteľom, tento veriteľ už poznal žalovaného. Poznal jeho
schopnosť splácať úver a jeho bonitu. Žalobca tak preukázal zníženie celových nárokov žalovaného
na mesačné splátky, pričom žalovaným nebolo tvrdené ani preukázané, že by tieto úvery nesplácal.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní prednesom žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si

nárok na náhradu trov konania. Mala za to, že konanie pôvodného veriteľa nie je možné považovať
za konanie s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní úverovej zmluvy zo dňa 22.9.2017 ak navyšoval
úverové zaťaženie žalovaného o sumu 9273 eur a to napriek tomu, že v čase uzatvorenia tejto úverovej
zmluvy už žalovaný bol zaťažený úvermi v sume 11173,75 eur, pri výške mesačného príjmu 500
až 540 eur a to bez ohľadu na to, že výška mesačnej splátky bola 263 eur, t.j. o 18,81 eur menej

a došlo následne k predĺženiu úverového vzťahu. Považovala za nepreukázané, že pôvodný veriteľ mal
vedomosť o riadnom splácaní predchádzajúcich úveroch žalovaného za posledných 30 mesiacov.9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s ostatnými podaniami strán sporu,
slistinnýmidôkazmipredloženýmistranami,prednesmiprávnychzástupcovstránsporunapojednávaní,
ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 22.09.2017 bola medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa , a.s. a žalovaným uzatvorená
Zmluvaosplátkovomúvere(spotrebiteľskýúver)č.XXXXXXXXXX.Na základetejtozmluvysapôvodný
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazal poskytnúť bezúčelový žalovanému úver vo výške 19.800
eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v

sume 263,41 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 25.285,49 eur. Termín splatnosti splátok
bol dojednaný na 29. deň v mesiaci. RPMN bola uvedená 6,48%. Predpoklady použité pre výpočet
RPMN uvedenej v zmluve – úver poskytnutý dňa 22.9.2017 v plnej výške, dlžník bude sovje povinnosti
plniť za podmienok dohodnutých v zmluve, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platia do skončenia
úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa
podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo Zverejnení. Priemerná RPMN 8,96%,

odplata podľa Občianskeho zákonníka 7,71%. Bod II. zmluvy úver bude použitý na vyplatenie týchto
záväzkov vyplácaných v banke: č. XXXXXXXXXX revolvingový úver zostatok 900 eur/ splátka 45 eur
mesačne;č.XXXXXXXXXXsplátkovýúverzostatok9760,75eur/splátka187,29eurmesačne;splátkový
úvervinejbankezostatok513eur/splátka50eurmesačne.SúčasťouzmluvysúajŠtandardnéEurópske
informácie o spotrebiteľskom úver. Uzavretie zmluvy nebolo medzi stranami sporu sporné.

11. Z výpisu prehľadu úveru ( čl. 28-29) vyplýva, že žalovaný čerpal na základe zmluvy finančné
prostriedky spolu v sume 19 800 eur ( istina úveru) dňa 30.9.2017, riadne a včas ho nesplácal , spolu na
úver zaplatil 8779,51 eur, z dôvodu ktorého pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru k 12.7.2021.
Pôvodný veriteľ vyzval žalovaného výzvou zo dňa 10.06.2021 na úhradu dlžnej sumy 3351,72 eur do 15

dníododňadoručeniavýzvy.Výzvabolažalovanémudoručenádňa14.07.2021(doručenkač.l.76).Dňa
13.07.2021 Slovenská sporiteľňa, a.s. listom oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle
bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 1.1.2015 v aktuálnom znení – omeškanie Dlžníka so splácaním
pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Týmto listom žalovanému oznámia, že z uvedeného dôvodu

vyhlásila k 12.7.2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Pohľadávku vo výške 15800,76 eur
žiadala žalovaného uhradiť do 15 dní. Doručenka žalovanému zo dňa 16.07.2021 ( č.l. 78). Listom
zo dňa 8.9.2021 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 15 999,53 eur, nakoľko
je pohľadávka zo zmluvy v celom rozsahu splatná a žalovaný je v omeškaní so splácaním viac ako
tri mesiace ( doručené dňa 13.09.2021 žalovanému, doručenka č.l. 81). Listom zo dňa 21.12.2021

pôvodný veriteľ oznámi žalobcovi postúpenie pohľadávky podľa §526 a nasl. Občianskeho zákonníka
na žalobcu ( podací hárok č. E. na č.l. 83 zo dňa 22.12.2021). Žalobca predžalobnou výzvou formou
listu zo dňa 01.04.2022 upozornil žalovaného na úhradu dlhu 16723,59 eur do 13.04.2022. Žalovaný ani
v dodatočnej lehote nesplnil svoj záväzok. Celková výška istiny ku dňu podania žaloby predstavovala
sumu 14.415,80 eur s príslušenstvom. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok do zosplatnenia úveru 98 eur,

zákonný úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14415,80 eur od 13.7.2021 do zaplatenia, zmluvný úrok
2226,57 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 16 eur.

12. Zo žiadosti o úver z 22.09.2017 ( č.l. 112) vyplýva, že žalovaný v nej uviedol : rodinný stav slobodný,
počet členov domácnosti jeden, býva u rodičov, príjmy zo závislej činnosti 580 eur.

13. Z výplatných pások žalovaného vyplýva, že za mesiac 12/2022 mu bola vyplatená čistá mzda 873,96
eur, za mesiac 1/2023 mu bola vyplatená čistá mzda 910,63 eur, za mesiac 2/2023 mu bola vyplatená
čistá mzda 805,29 eur.

14. Z elektronickej odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 14.02.2023 ( vyžiadanej súdom)
ohľadom žalovaného tiež vyplýva, že vymeriavací základ žalovaného od zamestnávateľa bol za
posledné tri mesiace bol aspoň 548,43 eur a z výstupu dopytu z úverového registra zo dňa 22.09.2017
vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný tri existujúce úvery v zostávajúcej výške – splátkové
úvery 10 243 eur a kreditná karta 900 eur s výškou mesačnej splátky celkom 273 eur.

15. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2017 ( zmlluva uzatvorená do 20 dní po mesiaci
zverejnenia priemernej RPMN za druhý štvrťrok, § 9 ods. 15 ZoSU) so stavom ku dňu 30.06.2017zverejnené MFSR súd zistil, že pre spotrebiteľské úvery bola hodnota priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov vo výške 9,08 % pričom dvojnásobok tejto hodnoty je 18,16 %.

16. Výška životného minima zistená náhľadom na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR v čase poskytnutia úveru bola vo výške 199,48 eur, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

17. Podľa predloženého interného dokladu právneho predchodcu žalobcu označeného ako „Výpočet
primárnej návratnosti“ vychádzal právny predchodca pri poskytnutí úveru z týchto zistení: príjem

žalovaného 540 eur overený v SP, dopyt do SP vykonaný dňa 22.09.2017, rodinný stav: slobodný, počet
členov domácnosti: 1, životné potreby: 199 eur, nevyplácané záväzky: 0, vyplácané záväzky: 282, dátum
dopytu do ÚR: 22.09.2017, výška splátky k úveru 298 eur, výška minimálnej rezervy 0 %, reálna výška
vypočítanej rezervy: 13 %, reálna výška vypočítaného ukazovateľa schopnosti splácať: 0,87 (0 + 298)/
(540+0-199), výsledok: ukazovateľ schopnosti splácať splnený.

18. Z dokladov o životných nákladoch žalovaného ( č.l. 149-152) vyplýva, že v roku 2017 hradil mesačné
náklady za plyn 102 eur, elektrickú energiu 60 eur, vodné 6 eur.

19. Zo stanoviska o prepočet RPMN vydaného NBS SR dňa 08.11.2024 ( č.l. 297) vyplýva, že NBS
vykonala kontrolný prepočet hodnoty RPMN so záverom, že hodnota RPMN je vo výške 6,48%.

20. Z listiny- podklady pri výpočte RPMN A. B. č. XXXXXXXXXX ( č.l. 309) vyplýva hodnota RPMN
6,48%.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

21.Podľa§497Zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

23.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov

požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú
výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase omeškania žalovanej s úhradou
splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 54a prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase rozhodovania súdu,
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie §
151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

32. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým

poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné

úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

35. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorýnepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať.

37. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

38. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

39. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie
o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým

má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a
osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na

životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.

40. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

41. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), d), f), g), i), k), l), o), s), a z) Zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia,

rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) prípadne poplatky
za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a
čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov

na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom
za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenúpodľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za

príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

42. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o

spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,

poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15
alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b), f) veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia

spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

43. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

44. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

46. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

47. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.48. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

49. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

50. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

51. Podľa § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 385/2000 Z. z. zákon o sudcoch a prísediacich sudca je pri výkone

svojejfunkcienezávislýaprirozhodovaníviazanýlenÚstavouSlovenskejrepubliky,ústavnýmzákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi1) je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd

vyššieho stupňa.

52. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na
zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

53. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14415,80 eur
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že pôvodný veriteľ so žalovaným dňa 22.09.2017 ako
dlžníkom uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej len „zmluva o splátkovom

úvere“), na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanému úver, a tento sa zaviazal riadne a včas
splácať. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, a tak
pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 12.07.2021. Žalovaný na základe zmluvy
o splátkovom úvere čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 19 800 eur a pôvodnému veriteľovi
uhradil 8779,51 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny 14 415,80 eur, úroku 2226,57 eur, poplatkov

16 eur, úroku z omeškania 98 eur a úroku z omeškania v sadzbe 5% ročne z istiny od 13.07.2021 do
zaplatenia.

54. Procesná obrana žalovaného spočíva v skutkových tvrdeniach o bezúročnosti a bezpolatkovosti
poskytnutého úveru z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010

Z.z. ako aj z dôvodu, že žalobca pred poskytnutím úveru neskúmal schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver, čím hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona. Žalovaný namieta
nedodržanie zákonného postupu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, neprávnu výšku sumy ktorú
má uhradiť a neprávnu RPMN.

55. V konaní bolo nesporné, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a,s, ako banka, uzatváral zmluvu
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a žalovaný uzatváral
zmluvu ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, teda mal
postavenie spotrebiteľa. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak súd posúdil jednak ako Zmluvu
o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

56. Súd ex offo ako aj s poukazom na námietky žalovaného preskúmal v zmysle záverov

rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA ( spojené prípade C-240/98 až
C-244/98) opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane
spotrebiteľa a zaoberal sa aj tým či veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto
spotrebiteľského úveru žalovanému, a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu. Povinnosťsúdu ex offo zisťovať, či došlo skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS

sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 27.03.2014, C. C. F. C. proti G. B., C-565/12

uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne,alebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonityspotrebiteľa,aabyčlenskéštáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie
vyžadujeskúmaniebonityklientasodbornoustarostlivosťoustým,ženepostačujezostranyspotrebiteľa
len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie

analyzoval a vyhodnocoval. Cieľom zákonodarcu je tak efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Pri získavaní informácií o bonite spotrebiteľa
za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza, ako z informácií, ktoré
mu poskytne samotný spotrebiteľ ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Za
dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať

objektívny obraz o spotrebiteľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je tak povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať tak príjmy ako aj výdavky spotrebiteľa.

57. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,

domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo

od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok
NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

58. Zákon o spotrebiteľských úveroch skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1

zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní

svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním
aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa

takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavujeveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti

nepostačuje (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023).

59. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol si
utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať
dlh zo zmluvy.

60. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že pôvodný veriteľ sa pri poskytovaní úveru
žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť uspokojil s informáciami poskytnutými mu žalovaným
v žiadosti o úver a dopytom do úverového registra. V konaní síce žalobca tvrdil, že pôvodný veriteľ
vykonal aj dopyt do Sociálnej poisťovne, uvedenú skutočnosť však nepreukázal žiadnym listinným

dôkazom. Dopyt do Sociálnej poisťovne za obdobie 6 mesiacov pred poskytnutím úveru vykonal
súd na návrh žalovaného. Z dopytu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol vedený ako
zamestnanec od 01.06.2002 do 28.02.2022 a jeho vymeriavací základ za mesiac 6/2017 bol 569,75 eur,
07/2017 548,43 eur, 08/2017 635,10 eur. Ďalej žalobca predložil k procesu overovania bonity pôvodným
veriteľomtabuľkovýprehľad Výpočtuprimárnejnávratnostiäkalkuláciaukazovateľaschopnostisplácať)

s dátumom schválenia dňa 22.09.2017, teda v deň poskytnutia úveru. Z tohto prehľadu vyplýva, že
žalovaný je slobodný a jeho príjem dosahuje výšku 540 eur. V rámci nákladov na zabezpečenie
životných potrieb bral pôvodný veriteľ do úvahy sumu životného minima 199 eur. Pôvodný veriteľ
však vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovaného, nezisťoval aké ďalšie výdavky má spojené
so stravovaním, cestovaním, ubytovaním, ošatením, platbami za mobilný telefón, internet a ďalšie.

Žalovaný v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že jeho reálne mesačné životné náklady v rozhodnom
období boli na energie spojené s užívaním domu vo výške 168 eur, na cestovanie 30 eur , teda spolu
bez nákladov na stravu, ošatenie, hygienu, paušálu na mobil vo výške 198 eur. Podľa názoru súdu,
konanie pôvodného veriteľa pri posudzovaní bonity žalovaného bolo len formálne, bez náležitej odbornej
starostlivosti, vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovaného a súd konštatuje že pôvodný

veriteľ jeho výdavky, vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaný musel mať v čase poskytnutia
úveru popri mesačnej splátke 263,41 eur aj iné výdavky. Čo sa týka obrany žalobcu, že pôvodný
veriteľ mal so žalovaným skúsenosti, že žalovaný riadne plnil svoje povinnosti najmenej 30 mesiacov
pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere, súd túto skutočnosť považuje za nepreukázanú, najmä vo
vzťahu k úveru, ktorý mal žalovaný u iného veriteľa a preto táto námietka je v konaní nepreukázaná

a bez právneho významu. Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ zisťoval
bežné výdavky žalovaného, pričom pôvodný veriteľ mal, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru
súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom
účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude

daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia
kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným
zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon
ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať
úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a

následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a
požadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľbymalúverovúbonitudlžníkaaktívnezisťovaťapreverovať.61. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že pôvodný veriteľ - právny predchodca
žalobcu ako veriteľ porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa,
keďže mu poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek

ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie
bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.). K
posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil právny predchodca žalobcu
len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil
účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia

povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká
bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny
predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy
k predmetnému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť
schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak
z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

62. Žalobca nepreukázal, že by pôvodného veriteľa skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho
v konečnou dôsledku dostatočne nezaujímali ani jeho výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o
určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za
kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil

takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných
nákladov a celkovej schopnosti splácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011
zo dňa 11.10.2011). Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ
v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle
§ 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, že by jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjmovú
a výdavkovú stránku žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere. Navyše skúmanie výdavkov len
nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta
nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu
dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky

súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť
záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

63. Keďže právny predchodca žalobcu podľa názoru súdu nemal k dispozícii všetky relevantné údaje,
aby posúdil bonitu žalovaného, tak s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru.

64. Vychádzajúc z daného stavu možno uzavrieť, že postup právneho predchodcu žalobcu je možné

v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá
a druhá veta ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský
úver, ako aj hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik
oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na
uvedenéskutočnostimožnopotomkonštatovať,žeaknedošlokplatnémuzosplatneniuspotrebiteľského

úveru, tak neboli splnené ani podmienky pre platné postúpenie pohľadávky.

65. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0875/2021/CE zo dňa 14.12.2021 pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní
na žalobcu. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ

v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu (ktorým bola banka) a žalovaným.
Uplatneným právom žalobcu je teda právom zo spotrebiteľského úveru, ktorého poskytovateľom bola
banka, čoho dôsledkom je povinnosť súdu skúmať, či bol splnené podmienky v súlade s dikciou § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

66. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči
klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou len vtedy, ak predtým banka
písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním

zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu
s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov
zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

67. V danom prípade v zmysle § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ pre porušenie § 7 ods. 1 ZoSÚ došlo na strane

právneho predchodcu žalobcu k strate oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov nedošlo v čase postúpenia bankovej pohľadávky
(14.12.2021) k mimoriadnemu zosplatneniu úveru ku dňu 12.07.2021 zákonným spôsobom. V čase
postúpeniapohľadávkynenastalaeštekonečnasplatnosťúveru,ktorábolastanovenávúverovejzmluve
na deň 29.09.2025. Nebola splnená podmienka podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky a nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, a v

konečnom dôsledku zamietnutie žaloby.

68. Postúpenie pohľadávky banky (právneho predchodcu žalobcu) na žalobcu je v dôsledku uvedeného
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor
so zákonom, dôsledkom čoho je skutočnosť, že žalobcovi v tomto súdnom konaní nesvedčí aktívna

vecná legitimácia, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

69. Napriek tomu, že žaloba bola nedôvodná z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
súd na margo žalovaným vznesenými námietkami ohľadom absencie podstatných náležitostí zmluvy
osplátkovomúvere,súddospelkzáveru,žezmluvaneobsahujevšetkyzákonompožadovanénáležitosti

a to najmä podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov, dôsledkom čoho je poskytnutý úver žalovaného aj bezúročný a bezpoplatkový.

70. Pri prijatí záveru o absencii RPMN vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy, pričom je potrebné, aby boli v zmluve uvedené aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnejpercentuálnejmierynákladov,súdvychádzalzaktuálnehorozsudkuSúdnehoDvoraz23.januára
2025voveciC-677/23,predmetomktorejbolnávrhKrajskéhosúduvPrešovenazačatieprejudiciálneho
konania vo veci skutkovo a právne obdobnej ako prejednávaná vec v tomto konaní.

71. Krajský súd v Prešove prerušil konanie a položiť Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky, pričom
treťou otázkou sa pýtal, či článok 10 ods. 2 písm. g) [smernice 2008/48] v časti ‚zrozumiteľne a stručne‘
a ‚všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery‘ sa má vykladať tak, že predpoklady na výpočet
[RPMN] musia byť v zmluve explicitne označené ako predpoklady použité na výpočet RPMN, alebo

spotrebiteľ si má príslušný predpoklad na výpočet RPMN v zmluvných podmienkach sám identifikovať?
(bod 27 ods. 3). Krajský súd v Prešove si kládol otázku, z akého dôvodu smernica 2008/48 vyžaduje
nielen uvedenie RPMN v zmluve o úvere, ale aj uvedenie všetkých predpokladov na výpočet tejto
miery v tejto zmluve, keďže všetky predpoklady potrebné na tento výpočet sú povinnými náležitosťami
uvedenej zmluvy, ktoré v nej musia byť osobitne uvedené (bod 25). Zároveň uviedol, že sa domnieva, že

požiadavka stanovená v tejto smernici, aby sa v zmluve o úvere uviedli predpoklady použité na výpočet
RPMN, je odôvodnená skutočnosťou, že priemerného spotrebiteľa nemožno považovať za osobu, ktorá
je spôsobilá sama identifikovať všetky tieto predpoklady (bod 26). Súdny dvor v citovanom rozhodnutí
okrem iného uviedol, že na základe judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých
na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto

rozsudku,prespotrebiteľazásadnývýznam.Keďženeuvedenietýchtonáležitostívzmluveoúveremôže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku
veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú
v zmysle článku 23 smernice 2008/48. Predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je
potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť

spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.
Súdnydvorodpovedalnatretiuotázkutak,žečlánok10ods.2písm.g)smernice2008/48samávykladať
v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejtozmluvy (body 61-64). Táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi
právami a povinnosťami (bod 58). Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník
správnevypočítalRPMN,aaknie,uplatniťsvojepráva,najmäprávonaodstúpenieodzmluvystanovené

v článku 14 smernice 2008/48 (bod 59). Súdny dvor tiež dodal, že povinnosť uviesť predpoklady použité
na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g)
a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím
zmluvy (bod 56).

72. Zmluva dotknutá vo veci samej stanovovala RPMN vo výške 6,48% a celkovú čiastku na vrátenie
vo výške 25285,49 eur , priemerná RPMN 8,96 %. Pri údajoch o výške RPMN bolo v zmluve ďalej
uvedené,žepredpokladypoužiténavýpočetRPMN:úverbolposkytnutýdňa22.09.2017avplnejvýške,
Dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v Zmluve. Dohodnutý typ a výška Úrokovej
sadzby platia do skončenia Úverového vzťahu za predpokladu, že Dlžník počas celého obdobia trvania
Úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z Úrokovej sadzby uvedené v Zverejnení.

Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o splátkovom úvere neuvádzala predpoklady použité na výpočet
RPMN vo forme reprezentatívneho výpočtu. Žalobca síce predložil tabuľku (č.l. 309) A. B.- podklady pri
výpočte RPMN avšak nepreukázal, že by bola súčasťou zmluvy o splátkovom úvere.

73. Súd vzhľadom dispozitívny úkon žalobcu, na čiastočné späťvzatie žaloby, s ktorým žalovaný súhlasil,

konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 7,71% ročne zo sumy 14 415,80 eur od
13.07.2021 do 23.05.2022 vo výške 959,20 eur zastavil.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Žalovaný mal v spore plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100%.

76. V zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude
rozhodovaťsamostatnýmuznesenímvyššísúdnyúradník,do60dnípoprávoplatnostitohtorozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.