Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100983
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0723100983.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Lesné pozemkové
spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. Tankistov 134, Bratislava, IČO: 307 810 35, právne
zastúpený: JUDr. Margita Medveczká, advokátka so sídlom Drotárska cesta 68, Bratislava proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Ružová dolina 27, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. Co 139/2023-BPR zo dňa 1. augusta 2023, v

konaní o odvolaní („kasačnej sťažnosti") žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k.
4S/105/2023-52 zo dňa 29. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie sa odmieta.

II. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 27. septembra 2023 všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č.
k. Co 139/2023-BPR zo dňa 1. augusta 2023. Správny súd žalobcu výzvou zo dňa 7. decembra 2023,
doručenou 19. decembra 2023, vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu do 10 dní
aj s poučením, že v opačnom prípade zastaví konanie. Žalobca súdny poplatok zaplatil až 9. januára
2024 a 10. januára 2024 navrhol, aby správny súd odpustil zmeškanie lehoty na jeho zaplatenie. Návrh
odôvodnil tým, že príslušná zamestnankyňa zadala príkaz na úhradu súdneho poplatku už 23. decembra

2023, no platba nebola prevedená, čo zistila až 9. januára 2024, po návrate z dovolenky.

2. Správny súd uznesením č. k. 4S/105/2023-52 zo dňa 29. februára 2024 (napadnuté uznesenie)
zamietol tento návrh. V odôvodnení odkázal na § 70 Správneho súdneho poriadku a dodal, že lehota
na zaplatenie súdneho poplatku nie je prepadnou lehotou. Jej zmeškanie však možno odpustiť len
vtedy, ak dôvody zmeškania sú ospravedlniteľné. Podľa neho bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť,

aby aj v čase dovoleniek a sviatkov bolo zabezpečené uloženie plnenej povinnosti. Nešlo podľa súdu
o nepredvídateľnú udalosť, na ktorú by sa žalobca nemohol pripraviť. Nepredložil však ani žiadne
dôkazy o skutočnom zadaní platieb 23. decembra 2023. Okrem toho súd pripomenul, že poplatková
povinnosť vznikla už podaním žaloby a mohol ju splniť kedykoľvek potom. V závere uznesenia súd poučil
účastníkov, že je proti nemu prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

3. Napadnuté uznesenie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené 15. marca 2024.

4.Žalobcazastúpenýadvokátkoupodal15.apríla2024protinapadnutémuuzneseniupodanieoznačené
ako „Kasačná sťažnosť“, ktorým sa domáhal zrušenia tohto uznesenia z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci správnym súdom a porušenia jeho práva na spravodlivý proces kvôli nepreskúmateľnosti
uznesenia, keď správny súd posudzoval návrh na odpustenie zmeškania súdom určenej lehoty podľa

podmienok pre odpustenie zmeškania zákonnej lehoty. Navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a
vrátenie veci na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa najskôr zaoberal otázkou povahy podaného opravného
prostriedku proti napadnutému uzneseniu, a svojej príslušnosti na jeho prejednanie a rozhodovanie.

6. Súdne poplatky sú upravené v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o súdnych poplatkoch“). Tento zákon
pod spoločnou rubrikou „Konanie“ v ustanoveniach § 12 až 14 obsahuje osobitnú procesnú úpravu.
Podľa § 12 ods. 1 platí, že vo veciach poplatkov zásadne rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať

poplatkový úkon; ďalšie ustanovenia potom osobitne upravujú príslušnosť na rozhodovanie vo veciach
poplatkov za konanie na odvolacom súde, za dovolanie, za kasačnú sťažnosť a za obnovu konania.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 tohto zákona sa na konanie vo veciach poplatkov primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 14 ods. 2 v konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonávať dôkazy, ktoré strany alebo
účastníci nenavrhli, a podľa § 14 ods. 4 v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny

úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania.

7. Z uvedených ustanovení § 14 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch tak vyplýva, že
konanie vo veciach poplatkov podľa uvedeného zákona je relatívne samostatným konaním, ktoré nie
je integrálnou súčasťou procesu upraveného Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým

poriadkom ani Správnym súdnym poriadkom. Preto rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkov v
zmyslecitovanýchustanoveníbezďalšiehonepodliehaaniprocesnejúpravepretietojednotlivéprocesy.
Ustanovenia § 12 až 14 zákona o súdnych poplatkoch sú ako osobitné predpisy (leges speciales)
samostatným procesným základom rozhodovania súdov vo veciach súdnych poplatkov, ktoré citované §
14 ods. 2, ods. 4 aj výslovne označuje za „konania podľa tohto zákona“. Použitie niektorého procesného

kódexu pri takomto rozhodovaní tak vyplýva len z toho, že tieto ustanovenia na jeho použitie odkážu ako
na subsidiárny zdroj procesnej úpravy. Taký odkaz je obsiahnutý v cit. ustanovení § 14 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2017 výslovne ustanovuje, že sa na toto rozhodovanie
majú primerane použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku. Aj vo veciach súdnych poplatkov za
kasačnú sťažnosť rozhoduje správny súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, za primeraného použitia

ustanovení Civilného sporového poriadku tak, ako to plynie zo znenia § 14 ods. 1 tohto zákona.

8. Posledná novela § 14 zákona o súdnych poplatkoch vykonaná zákonom č. 152/2017 Z. z. vypustila
prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zastavení konania, pričom odvolanie je upravené výlučne
v Civilnom sporovom poriadku. Judikatúra vyslovila záver, že konanie o súdnych poplatkoch od 1.

júla 2017 (vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku) je
jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie a proti takému uzneseniu o zastavení konania
nie je prípustné odvolanie ani dovolanie.

9. Na konanie vo veciach súdnych poplatkov sa tak použijú predovšetkým ustanovenia § 12 až 14

zákona o súdnych poplatkoch a na základe odkazu v § 14 ods. 1 tohto zákona primerane aj ustanovenia
Civilného sporového poriadku, a to aj vtedy, ak vo veciach súdnych poplatkov podľa uvedeného zákona
koná a rozhoduje súd správneho súdnictva, teda správny súd alebo najvyšší správny súd (§ 4 ods. 4
zákona č. 757/2004 Z. z.). Pod konaním vo veciach súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1
trebarozumieťkonaniepodľaktoréhokoľvekzustanovenízákonaosúdnychpoplatkoch,aleajkonanieo

iných procesných otázkach, ktoré v takomto konaní vyvstanú. Za konanie vo veciach súdnych poplatkov
tak treba považovať predovšetkým konanie a rozhodovanie o vyrubení poplatku podľa § 5 ods. 1 písm.
g), o zastavení konania v dôsledku jeho nezaplatenia v zmysle § 10 ods. 1, o vrátení poplatku podľa § 11,
o zrušení alebo zmene nesprávneho rozhodnutia o poplatkovej povinnosti podľa § 12 ods. 3 uvedeného
zákona, ale napríklad aj určenie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku vo výzve podľa § 10 ods. 1 tohto

zákona, jej predĺženie alebo odpustenie jej zmeškania, ďalej posudzovanie náležitostí podaní, ktorými
sa žiada o vrátenie poplatku, doručovanie rozhodnutí a ďalších písomností, ktoré sa týkajú súdnych
poplatkov alebo uvedených otázok, a podobne. Rovnako sa podľa Civilného sporového poriadku musia
posudzovať aj opravné prostriedky proti takýmto rozhodnutiam, čo znamená, že odvolanie proti nim je
prípustné len za podmienok ustanovených v § 355 a § 357 CSP a rozhodne sa o ňom podľa § 386 až

389 CSP.

10. Žalobca v prerokúvanej veci podal svoj opravný prostriedok, ktorý označil ako „Kasačná sťažnosť“,
proti uzneseniu súdu, ktorým zamietol žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdnehopoplatku. Na rozhodovanie o odpustení zmeškania tejto lehoty sa tak podľa uvedených ustanovení
zákona o súdnych poplatkoch musí vzťahovať Civilný sporový poriadok. V dôsledku toho mal už
správny súd postupovať podľa § 122 CSP, nie podľa § 70 SSP. Opravný prostriedok podaný proti jeho

uzneseniu možno takisto posudzovať len podľa Civilného sporového poriadku. Tento zákon pripúšťa
proti uzneseniu súdu prvej inštancie ako opravný prostriedok vo všeobecnosti len odvolanie (§ 355), a
preto možno opravný prostriedok žalobcu napriek jeho označeniu ako kasačnej sťažnosti považovať len
za takéto odvolanie. Podľa § 355 ods. 2 CSP je však odvolanie prípustné len proti uzneseniam, ktoré sú
vymenované v § 357, resp. v inom ustanovení zákona. Pretože ani § 357, ani iné ustanovenie CSP, ale

ani zákona o súdnych poplatkoch nepripúšťajú odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa nevyhovelo žiadosti
o odpustenie zmeškania lehoty (na zaplatenie súdneho poplatku), nie je toto odvolanie prípustné. Na
jeho neprípustnosti nič nemení ani poučenie, že je prípustná kasačná sťažnosť, pretože nesprávne
poučenie o prípustnosti opravného prostriedku samo osebe jeho prípustnosť nikdy nezakladá (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/14/2018 z 25. júla 2018, R 82/2018; ale
napr. aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžrk/1/2020, č. 13/2022

ZNSS). Preto bolo nutné tento opravný prostriedok žalobcu odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP ako
neprípustné odvolanie.

11. Pokiaľ ide o funkčnú príslušnosť na rozhodovanie o takomto odvolaní, od 1. júna 2023 v Civilnom
sporovom poriadku, ale aj v zákone č. 757/2004 Z. z. chýbajú ustanovenia, ktoré by upravovali funkčnú

príslušnosť súdu na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam novozriadených správnych súdov
vydaných vo veciach súdnych poplatkov za použitia Civilného sporového poriadku v zmysle § 14 ods.
1 zákona o súdnych poplatkoch. Tu však ide o zjavne nezamýšľanú medzeru v zákone, ktorá vyplýva z
toho, že zákonodarca pri zriadení najvyššieho správneho súdu, pri formulácii § 8a zákona č. 757/2004
Z. z. a následnom zriadení správnych súdov od 1. júna 2023 opomenul zohľadniť, že správne súdy

na základe citovaných ustanovení môžu konať a rozhodovať podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku, takže opravným prostriedkom proti ich rozhodnutiam nebude len kasačná sťažnosť, ale môže
nímbyťajodvolanie.Tútomedzerutrebavyplniťanalógiouspostavenímtunajšiehosúduakokasačného
súduvzmyslecit.§8aods.1zákonač.757/2004Z.z.Hocijekasačnásťažnosťmimoriadnymopravným
prostriedkom, najvyšší správny súd o nej rozhoduje už v druhej inštancii, teda v podobnom postavení,

v akom podľa Civilného sporového poriadku rozhoduje odvolací súd. Odvolacím súdom podľa § 34
ods. 1 a 3 CSP je zásadne krajský súd vo vzťahu k okresnému súdu a najvyšší súd vo vzťahu ku
krajskému súdu, teda vždy súd bezprostredne vyššieho stupňa. Podobne aj najvyšší správny súd je
bezprostredne vyšším súdom nad všetkými správnymi súdmi a rozhodnutie samotného správneho súdu
o odvolaní proti vlastnému rozhodnutiu zas neprichádza do úvahy, pretože typickým znakom odvolania

je práve devolúcia (rozhodovanie vyšším súdom). Najvyšší správny súd je tak prvým a jediným súdom
vyššieho stupňa vo vzťahu k správnym súdom, a preto je jediný, kto môže byť príslušný na rozhodnutie
o odvolaniach proti ich rozhodnutiam vydaným na základe § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
Pretože rovnako ako funkčná príslušnosť chýba aj určenie zloženia, v akom bude o veci rozhodovať,
musí sa vychádzať zo základného pravidla obsiahnutého v § 24b prvej vete zákona č. 757/2004 Z. z.

Najvyšší správny súd tak o týchto odvolaniach rozhoduje v senáte zloženom z troch sudcov, z ktorých
jeden je predsedom.

12. Na základe uvedeného tak najvyšší správny súd ako odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP
odvolanie žalobcu odmietol. Len mimochodom súd uvádza, že žalobca ani vo svojom opravnom

prostriedku nijako nereagoval na jednu zo základných a nosných výhrad súdu prvej inštancie a
nijako nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že jeho zamestnankyňa skutočne 23. decembra 2023
neúspešne zadala platbu súdneho poplatku.

13. Náhrada trov tohto odvolacieho konania nepatrí žiadnemu z účastníkov, pretože nebol daný žiaden

zo zákonných dôvodov, aby sa takáto náhrada priznala (§ 255, § 256 v spojení s § 396 CSP).

14. Konajúci senát pri posudzovaní prípustnosti opravného prostriedku vychádzal z uznesenia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/10/2024 zo dňa 31. marca 2025, a rovnako z uznesenia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/7/2024 zo dňa 6. marca 2025 v obdobnej veci rovnakých

účastníkov konania, v ktorom sú rozpracované ďalšie detailné úvahy na podporu týchto záverov, vrátane
historického výkladu. S týmito úvahami sa väčšina konajúceho senátu stotožnila a odkazuje na ne.
Zhodne tiež konajúci senát dodáva, že vie o iných uzneseniach tunajšieho súdu, ktorými boli obdobné
opravné prostriedky posúdené ako kasačné sťažnosti podľa § 439 a nasl. SSP. V teraz súdenej vecivšak nebolo možné postupovať podľa § 22 a § 466 SSP a predložiť vec veľkému senátu, pretože tieto
ustanovenia sa týkajú len konaní o kasačnej sťažnosti. Z vyššie podaného výkladu § 14 zákona o
súdnych poplatkoch však vyplýva, že Najvyšší správny súd SR nemôže vo veciach súdnych poplatkov

konať ako kasačný súd, ale len ako odvolací súd podľa Civilného sporového poriadku; v odvolacom
konaní však ani podľa CSP nemožno postúpiť vec veľkému senátu.

15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok .