Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200653
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200653.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 5, 059 21 Svit, IČO: 36 171 093, právne zastúpeného: Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, so sídlom Skutockého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
101922316/2021 zo dňa 12.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie december 2017/

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2017. [Z kontroly bol vyhotovený protokol
č. 101474826/2019 zo dňa 17.06.2019. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 30.05.2018 a skončila

sa dňa 18.06.2019, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane prvýkrát rozhodol rozhodnutím zo 16.09.2019, ktoré bolo na
odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (žalovaného) zo
dňa 17.03.2020.

3. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 100634302/2021 zo dňa 19.04.2021 vyrubil žalobcovi

rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017 v sume 24.000,00 Eur, ktoré bolo rozhodnutím
žalovaného č. 101922316/2021 zo dňa 12.10.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) na odvolanie
žalobcu potvrdené.

4. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie december 2017 bol žalobcovi vyrubený
v dôsledku neuznania práva na odpočítanie DPH pre porušenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, t. j. pre nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok

odpočtu žalobcom z nasledovných zdaniteľných obchodov:

- dodanie reklamného banera 728x312 za obdobie máj 2017 až december 2017 od dodávateľa MEDIA
NET Europe s.r.o., so sídlom Duklianska 7233/19, Prešov (predtým Mliekarenská 8, Bratislava), IČO:50 408 291, podľa faktúry č.170160, zo dňa 11.12.2017, základ dane 40.000,00 Eur, DPH 8.000,00
Eur, a predloženej zmluvy zo dňa 26.04.2017 medzi žalobcom Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o. ako
objednávateľom a MEDIA NET Europe s.r.o. ako zhotoviteľom s predmetom služby: 1x reklamný baner

728x312; pokrytie: www.spray-media.sk, www.zábava-media.sk, www.lifestyle-media.sk; vyhotovenie
reklamných banerov; spolupráca v oblasti grafických návrhov; poradenská činnosť v oblasti internetovej
reklamy, aj v spojení s predloženou štatistikou reklamných kampaní (8ks listov) za jednotlivé mesiace
január až december 2017 a monitoring zobrazenej reklamy (16ks listov) a cenníkom banerovej reklamy
(totožným k obom faktúram),

- dodanie reklamného banera 300x600 za obdobie máj 2017 až december 2017 od dodávateľa MEDIA
NET Europe s.r.o., so sídlom Duklianska 7233/19, Prešov (predtým Mliekarenská 8, Bratislava), IČO:
50 408 291, podľa faktúry č.170161, zo dňa 11.12.2017, základ dane 80.000,00 Eur, DPH 16.000,00
Eur, a predloženej zmluvy zo dňa 26.04.2017 medzi žalobcom Mäsokombinát NORD SVIT, s.r.o. ako
objednávateľom a MEDIA NET Europe s.r.o. ako zhotoviteľom s predmetom služby: 1x reklamný baner

300x600; pokrytie: www.spray-media.sk, www.zábava-media.sk, www.lifestyle-media.sk; vyhotovenie
reklamných banerov; spolupráca v oblasti grafických návrhov; poradenská činnosť v oblasti internetovej
reklamy, aj v spojení s predloženou štatistikou reklamných kampaní (8ks listov) za jednotlivé mesiace
január až december 2017 a monitoring zobrazenej reklamy (16ks listov) a cenníkom banerovej reklamy
(totožným k obom faktúram).

5. Podstatné dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s
rozhodnutím správcu dane vymedzené nasledovne:

- Žalobca na preukázanie práva na odpočet DPH z označených zdaniteľných obchodov predložil

zmluvu o dielo uzavretú s dodávateľom MEDIA NET Europe s.r.o. zo dňa 26.04.2017, predložil
štatistiky reklamných kampaní (8ks listov) za jednotlivé mesiace – január až december 2017, monitoring
zobrazenej reklamy (16 ks listov) a k obom faktúram jeden cenník banerovej reklamy.
- Z dôvodu, že dodávateľské faktúry neobsahovali presný rozsah a druh dodanej služby a fakturovaná
cena nesúhlasila s cenou uvedenou v cenníku, správca dane požiadal k uvedenému o vyjadrenie

žalobcu. Na ústnom pojednávaní (24.01.2019) sa vyjadril Ing. Ľubomír Kozubík, konateľ žalobcu.
Zároveň sa žalobca vyjadril aj písomne (06.03.2019) na písomnú výzvu správcu.
- Pokus o miestne zisťovanie u dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o., v marci 2019 bol neúspešný.
- Bola vypočutá (11.03.2019) svedkyňa A. B., bývala konateľka dodávateľa Media Net Europe s.r.o. v
rozhodnom období, následne zaslala správcovi aj mailové písomné vyjadrenia a doklady (15.03.2019

a 21.03.2019).
- Správca dane nahliadol do zložky informačného systému finančnej správy (ISFS), do protokolu o
kontrole za obdobie 12/2017 spoločnosti PURimex s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti
MEDIA NET Europe s.r.o., (úradný záznam z 05.06.2019) a zistil, že podľa výsledkov kontroly táto
spoločnosť služby nedodala a nevznikla jej daňová povinnosť.

- Správca dane nahliadol do zložky informačného systému finančnej správy (ISFS), do protokolu o
kontrole za obdobie 12/2017 spoločnosti ABD Media s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti
PURimexs.r.o.(úradnýzáznamz05.06.2019)azistil,žepodľavýsledkovkontrolytátospoločnosťslužby
nedodala a nevznikla jej daňová povinnosť.
- Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že správca dane neuznal odpočítanie dane z reklamných služieb z

faktúr od dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. z dôvodu, že „fakturované služby neboli reálne dodané
týmto dodávateľom a ani jeho subdodávateľmi.“
- Podľa žalovaného „reálna materiálna existencia predmetu deklarovaného obchodu nebola nijakým
relevantným spôsobom preukázaná zo strany daňového subjektu“ a preto „správca dane správne
vyslovil záver, že k reálnemu dodaniu predmetu fakturácie vôbec nedošlo“, pričom „argumenty daňového

subjektu, ktoré mali preukázať, že k zdaniteľným obchodom reálne došlo, boli vyvrátené“.
- Vo vzťahu k takto formulovaným záverom žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že protokoly o kontrole
vykonaných služieb, ktoré mali byť vyhotovené poverenými osobami žalobcu a vyhodnotenia dodaných
služieb, ktoré boli súčasťou dodávateľských faktúr preukazujú reálnu existenciu plnenia, zdôraznil
nedôveryhodnosť týchto žalobcom označených dôkazov. Poukázal na to, že podľa vyjadrenia

konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní 24.01.2019 sa umiestňovanie reklamných banerov pravidelne
kontrolovalo a existujú o tom písomné záznamy. Následne však na výzvu správcu dane na predloženie
týchto písomných záznamov žalobca písomne odpovedal tak, že písomné záznamy o kontrole
umiestnenia a zverejňovania reklamných banerov neboli vyhotovované a tento rozpor s vyjadrenímkonateľ odôvodnil tým, že došlo k nedorozumeniu. Avšak následne k vyjadreniu k protokolu z kontroly
už takéto záznamy (ktoré mali byť vypracované zamestnancami obchodného oddelenia žalobcu)
predložil, čím opäť zmenil svoje tvrdenie. Takýto postup žalobcu je podľa žalovaného nedôveryhodný

a neštandardný.
- Podľa žalovaného nie sú dôveryhodné ani predložené fotografie internetových stránok, ktoré mali
preukázaťmateriálnuexistenciuplnenia,atozdôvodu,žeajkeďbolipodľadaňovéhosubjektuvytvorené
pri kontrole internetových stránok v zmysle zmlúv o dielo, na ktorých dodávateľ údajne umiestnil
reklamnébanery,tietofotografieneobsahujúpríkazovýriadok,vktoromsazobrazujeadresainternetovej

stránky, na základe ktorej by bolo zrejmé, kde sa nachádza daný článok resp. na ktorej internetovej
stránke. Žalovaný taktiež uviedol, že po vyššie uvedených zmenách vyjadrenia žalobcu tento dôkaz
pôsobí ako následne vyprodukovaný, v snahe doložiť materiálnu existenciu deklarovaného obchodu. A
dodal, že po zadaní hocktorého z predložených článkov do internetového prehliadača je možné ešte
aj dnes na internete nájsť tieto články s identickým vizuálom, t. j. napríklad štruktúra textu, či úvodný
obrázok sú totožné.

- Pokiaľ ide o vyhodnotenia dodaných služieb, ktoré boli prílohou faktúr, žalovaný poukázal na to, že tieto
mali formu wordovského dokumentu a takýto výstup pri zdaniteľnom obchode, kde predmetom mala
byť reklama na internete, je neoveriteľným výstupom nielen zo strany správcu dane ale aj daňového
subjektu.
- Poukázal na to, že zo zmlúv o dielo, ani z vyjadrení bývalej konateľky dodávateľa (Veroniky Šavyovej) a

žalobcu nie je jasné, ako prebiehalo počítanie klikov na jednotlivých stránkach. Uviedol, že žalobcovi boli
poskytnuté dokumenty v tlačovej forme bez verifikácie toho, či údaje z týchto dokumentov zodpovedajú
realite. Nie je jasné aký technický nástroj použil dodávateľ na kvantifikáciu vzhliadnutí, resp. klikov na
stránkach.
- Ďalšou neštandardnou skutočnosťou je podľa žalovaného fakt, že domény na ktorých mali byť

umiestnené reklamné banery boli spoločnosti MEDIA NET Europe s.r.o. (dodávateľovi žalobcu) dodané
spoločnosťouWebsupports.r.o.dňa29.03.2017,uždňa26.04.2017žalobcapodpísaldvezmluvyodielo
v celkovej sume 120.000,- Eur bez DPH, podľa ktorých mal byť propagovaný na de facto neznámych
internetových stránkach.
- Bez relevantného technického nástroja, ktorým by sa dali overiť informácie poskytnuté dodávateľom

v tlačenej forme sa žalobca stotožnil s tým, že v mesiaci máj 2017 dosiahli stránky s banerom 728x312
počet 14110 preklikov a stránky s banerom 300x600 počet 16238 preklikov, čo však podľa žalovaného
v pomere k tomu, kedy stránky vznikli je logicky nepravdepodobné.
- Dodávateľ MEDIA NET Europe s.r.o. zaplatil za tri domény 32,04 Eur s DPH, t. z. že si na obdobie
jedného roka zaplatil tri internetové stránky bez obsahu. Bývalá konateľka dodávateľa (Veronika

Šavyová) uviedla, že na tieto stránky jednorázovo umiestnila banery podľa zmlúv o dielo, ktoré banery
vyplývajúc z výpovede bývalej konateľky dodávateľa aj žalobcu navrhol, vypracoval a mailom zaslal
svojmu dodávateľovi žalobca.
- Tvrdenie bývalej konateľky dodávateľa (A. B.) o vytvorení účtov na Google Awords či Facebooku pre
dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. spoločnosťou PURimex s.r.o., kde mali byť vytvorené reklamy na

najzaujímavejšie články z domén, čím sa mala zvýšiť návštevnosť stránok, na ktorých boli umiestnené
banery žalobcu, podľa žalovaného zostalo v rovine tvrdenia bez dôkazov.
-Podľažalovanéhopretovýstupyvtlačenejformeoddodávateľa,resp.štatistikyvzhliadnutí,čipreklikov,
nezodpovedajú realite tvrdených skutočností dodávateľom. Žalovaný tiež poukázal na nepomer ceny
reklamy dohodnutej v zmluvách o dielo, kde predmetom zmlúv bolo de facto umiestnenie banerov,

ktoré si žalobca vytvoril sám, na neznámych stránkach bez následnej možnosti verifikácie štatistík,
ktoré boli predložené k faktúram. Ďalej poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých bola žalobcovi
fakturovaná spoločnosťou TARIN s.r.o. cena za vytvorenie webovej stránky a katalóg produktov a za
webhosting a administráciu stránky (3 domény), ako aj na zistenie okruhu subjektov cez ktorých žalobca
reálne propagoval a zabezpečoval predaj svojich výrobkov v roku 2017.

II.
Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 21.12.2021 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj

„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101922316/2021 zo dňa
12.10.2021 a rozhodnutia správcu dane č. 100634302/2021 zo dňa 19.04.2021 a vrátenia veci na ďalšie
konanie. V žalobe boli vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:- Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom správcu dane

aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
má za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

- Žalobca namieta, že správca dane a následne žalovaný postupovali pri svojom rozhodovaní v rozpore
so skorším usmernením žalovaného ako odvolacieho orgánu v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené

prvé rozhodnutie správcu dane v danej veci. Závery žalovaného sú podľa žalobcu v rozpore s jeho
závermi v skoršom zrušujúcom rozhodnutí. Taktiež sa podľa žalobcu žalovaný nedostatočne vysporiadal
s jeho odvolacími námietkami voči (v poradí druhému) rozhodnutiu správcu dane.

- Žalobca namieta, že od neho bolo požadované dokazovanie nad rámec potrebný a nevyhnutný na čo
najúplnejšie zistenie skutkového stavu, pričom jeho dôkazné bremeno nie je absolútne.

- Namieta opomenutie aplikácie záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/19 Vikingo, ktoré boli aplikovateľné na jeho prípad, keďže finančné orgány svoje závery opierajú o
nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov dodávateľa, či nezrovnalostiach v obchodných
vzťahoch. Uviedol, že správca dane sa zameral najmä na preverovanie dodávateľa a subdodávateľov

deklarovaných služieb, cena týchto služieb bola uhradená bankovým prevodom, čo bolo preukázané
predloženými bankovými výpismi, a tiež uviedol, že samotná materiálna podstata plnenia nebola
jednoznačne spochybnená. Namieta, že správca dane pripísal v neprospech žalobcu skutočnosť, že
subdodávatelia jeho dodávateľa si nesplnili svoje povinnosti, na ktorých plnenie žalobca nemal žiadny
dosah. V súvislosti s poukazom na to, že finančné orgány vychádzali z poznatkov z daňových kontrol

u subdodávateľov zdôraznil, že podľa záverov týchto daňových kontrol nebola spochybnená materiálna
existencia plnenia, ale iba dodávateľ plnenia (spochybnenie dodania služieb pre spoločnosť PURimex
s.r.o. jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou ADB Media s.r.o.). Podľa žalobcu nemožno
vyvodzovať závery v jeho neprospech z toho, že nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia
subdodávateľov jeho dodávateľom, s ktorými subdodávateľmi on žiadne zmluvy neuzatváral.

- Namieta nesprávne tvrdenie finančných orgánov o nepomere ceny reklamy dohodnutej v zmluvách
o dielo, kde predmetom zmlúv bolo de facto umiestnenie banerov, ktoré si daňový subjekt vytvoril
sám na neznámych stránkach bez následnej možnosti verifikácie štatistík, ktoré boli predložené k
faktúram a ceny za reklamy od reálnych dodávateľov. K tomu žalobca zdôraznil, že túto mylnú

domnienku finančných orgánov odstránil. Tiež namieta nesprávne závery finančných orgánov ohľadom
vypracovania loga firmy a grafického návrhu. Namieta aj nesprávne závery ohľadom toho, že nebol
špecifikovaný predmet zmluvy o dielo, čo spochybňuje skutočný obsah právneho úkonu.

- S poukazom na zistenia správcu dane, že žalobcovi boli na základe dodávateľských faktúr od

spoločnosti TARIN s.r.o. z 02/2017 a 12/2017 fakturované služby za vytvorenie webovej stránky a
katalógu produktov, a za webhosting, tri domény a administráciu stránky a na zistenia správcu dane,
že žalobca predaj svojich výrobkov propagoval v roku 2017 reálne cez dodávateľov, ktorých správca
uviedol spolu s predmetom plnenia a ktorým zaplatil sumu 43.603,51 Eur s DPH, žalobca namieta, že nie
je zrejmé akú súvislosť majú tieto zistenia s predmetom zdaniteľného plnenia za preverované zdaniteľné

obdobie decembra 2017 resp. akú súvislosť majú tieto zistenia so splnením zákonných podmienok
odpočtu DPH pri preverovaných zdaniteľných obchodoch.

- V ďalšom žalobca namieta závery finančných orgánov o tom, že efekt deklarovaných obchodov
nebol potvrdený odberateľmi žalobcu a zdôrazňuje, že posilnenie marketingových opatrení prispelo k

prekonaniu stagnácie a v rokoch 2017 a 2018 došlo k nárastu tržieb.

- Namieta závery finančných orgánov o nedôveryhodnosti žalobcom predložených dôkazov.

- Zdôrazňuje, že nestačí zo strany finančných orgánov pochybnosti len konštatovať, ale tieto musí

správca dane pri presune dôkazného bremena aj náležite preukázať, čo sa v danom prípade nestalo.

- Namieta, že nie je zrejmé ako majú skutočnosti uvádzané správcom dane – o zmene sídla alebo
konateľa, preukazovať nedodanie služieb.- Namieta, že nie je zrejmé na základe akého kritéria správca dane považuje špecifikáciu služieb v
zmysle Zmluvy o dielo za nedostatočnú.

- Namieta, neprihliadanie na výpoveď konateľky pani B., ktorá potvrdila uskutočnenie prác a vystavenie
dodávateľských faktúr.

- Namieta, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, na základe čoho

možnokonštatovať,žefinančnýmorgánomnevzniklipochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených.

- Namietal, že sa správca dane nezaoberal kontrolnými výkazmi dodávateľov žalobcu.

- Namietal nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany finančných orgánov a zdôraznil, že domnienky a

pochybnosti správcu dane sú nedôvodné.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a v podstatnej časti zhrnul v ňom uvádzané dôvody. Žalobca v replike zo dňa 07.07.2022 zotrval na
dôvodnosti žaloby a v nej uvedenej žalobnej argumentácii. Žalovaný dupliku nepodal.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

8. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

9. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu

k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

10. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu

obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnychpodmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

11. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

12. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.

1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

13.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v

samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne

vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

15. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že účastníci
konanianežiadalionariadeniepojednávania,správnysúdvoveci rozhodolbeznariadeniapojednávania

a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2025 (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 SSP).

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

16. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane

o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi v sume 24.000,00 Eur za zdaňovacie obdobie december 2017
z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. za
reklamnéslužby,atoprenesplneniehmotnoprávnychpodmienokodpočtuspočívajúcichvnepreukázaní
materiálnej existencie plnenia, ktorým malo byť podľa predloženej zmluvy poskytnutie reklamnej službyreklamnými banermi na troch webových stránkach, vyhotovenie reklamných banerov a spolupráca v
oblasti grafických návrhov; poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy.

17. Vzhľadom k tomu, že predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného
a v ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym
spôsobom dopĺňať, modifikovať či inak korigovať, správny súd posúdil (v rozsahu žalobných námietok)
zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z vyššie
označeného zdaniteľného obchodu v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho

rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia.

18. V predmetnej veci pochybnosti správcu dane o preukázaní reálnej existencie plnenia, ako aj jeho
vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom k preukázaniu reálnej existencie plnenia
majú svoj pôvod najmä v nedostatočnosti žalobcom predložených dôkazov o reálnosti plnenia a zistení
niekoľkých neštandardných okolností posudzovaného zdaniteľného obchodu.

19. Z uvedeného vyvstáva otázka aké pochybnosti správcu dane vo vzťahu k preukázanosti reálnej
existencie plnenia je možné považovať za dôvodné a tým spôsobilé vyvolať presun dôkazného
bremena opäť na daňový subjekt s implicitnou požiadavkou označenia a doloženia ďalších dôkazov na
preukázanie reálnosti plnenia a v nadväznosti na to, aký rozsah a obsah dôkazov je možné v konkrétnej

veci považovať za dostatočne preukazný.

20. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov
daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie služby je nutné v každom jednotlivom prípade
posudzovať individuálne a najmä vo svetle charakteru konkrétnej služby, z dodania ktorej sa odpočet

uplatňuje a súčasne vo svetle požiadavky, aby daňový subjekt poskytovanie či prijímanie služieb
či tovarov dokumentoval s náležitou starostlivosťou, súc si vedomí znášania bremena dôkazu na
preukázanie zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňuje odpočet. Inak povedané práve charakter
konkrétnej prijímanej služby musí byť určujúci pre minimálny štandard dôkazov spôsobilých preukázať
reálnu existenciu plnenia aspoň na úrovni dostatočnej pravdepodobnosti.

21. V prípade niektorých druhov plnení osobitne niektorých druhov služieb, medzi ktoré podľa názoru
správneho súdu patria i služby reklamné, resp. služby reklamné realizované na internete, je
charakteristické, že ich materiálna stopa v priestore i čase je minimálna a možnosti dôkazného
dokumentovania tejto stopy sú špecifické. Tým sa môže javiť ako problematické v jednotlivej konkrétnej

veci aj posudzovanie toho, aké dôkazy napĺňajú minimálny štandard dôkazov, pri ktorých je rozumné
predpokladať, že ich daňový subjekt bude uchovávať resp. pri ktorých je rozumné očakávať, že ich
daňový subjekt má byť schopný produkovať. Uvedené však nemôže viesť k rezignácii orgánov finančnej
správy na dôsledné vyhodnotenie dôkaznej sily daňovým subjektom predložených dôkazov a vyjadrenie
pochybností o nich, ako ani k rezignácii daňových subjektov na produkovanie dôkazov spôsobilých

odstrániť pochybnosti správcu dane a na čo najvyššej úrovni pravdepodobnosti preukázať reálnosť
prijatého plnenia.

22. Ak v posudzovanej veci žalovaný existenciu pochybností dôvodil nedôveryhodnosťou žalobcom
označených dôkazov, konkrétne protokolov o kontrole vykonaných služieb, ktoré mali byť vyhotovené

poverenými osobami žalobcu, predložených fotografií internetových stránok a vyhodnotenia dodaných
služieb, ktoré boli súčasťou dodávateľských faktúr, jeho závery sa javia ako logické a náležite
zdôvodnené.

23. Nakoľko aj podľa názoru správneho súdu dôveryhodnosť protokolov/záznamov o kontrole

spochybňujú rozporné vyjadrenia samotného konateľa žalobcu, keď tento na ústnom pojednávaní
uviedol, že sa umiestňovanie reklamných banerov pravidelne kontrolovalo a existujú o tom písomné
záznamy. Následne však na výzvu správcu dane na predloženie týchto písomných záznamov žalobca
písomne odpovedal tak, že písomné záznamy o kontrole umiestnenia a zverejňovania reklamných
banerov neboli vyhotovované a tento rozpor s vyjadrením konateľ odôvodnil tým, že došlo k

nedorozumeniu. Avšak následne k vyjadreniu k protokolu z kontroly už takéto záznamy (ktoré mali byť
vypracované zamestnancami obchodného oddelenia žalobcu) predložil, čím opäť zmenil svoje tvrdenie.
Dôveryhodnosť predložených fotografií internetových stránok spochybňuje, že tieto neobsahujú
príkazový riadok, v ktorom sa zobrazuje adresa internetovej stránky, na základe ktorej by bolo zrejmé,kde sa nachádza daný článok, resp. na ktorej internetovej stránke, pričom vzhľadom na zmeny
vyjadrenia žalobcu tento dôkaz pôsobí ako následne vyprodukovaný. Dôveryhodnosť vyhodnotenia
dodaných služieb, ktoré boli prílohou faktúr spochybňuje, že tieto mali formu wordovského dokumentu a

takýto výstup pri zdaniteľnom obchode, kde predmetom mala byť reklama na internete, je neoveriteľným
výstupom nielen zo strany správcu dane ale aj daňového subjektu.

24. Ako logické a náležite odôvodnené sa javia aj ďalšie zistenia žalovaného, ktorými dôvodí svoje
pochybnosti o preukázanosti žalobcom predložených dôkazov, keď uvádza, že nie je jasné ako

prebiehalo počítanie klikov na jednotlivých stránkach a nie je jasné aký technický nástroj použil
dodávateľ na kvantifikáciu vzhliadnutí, resp. klikov na stránkach. Zároveň, keď uvádza, že žalobca sa
bez relevantného technického nástroja, ktorým by sa dali overiť informácie poskytnuté dodávateľom
v tlačenej forme stotožnil s tým, že v mesiaci máj 2017 dosiahli stránky s banerom 728x312 počet
14110 preklikov a stránky s banerom 300x600 počet 16238 preklikov, čo však podľa žalovaného
v pomere k tomu, kedy stránky vznikli je logicky nepravdepodobné. Taktiež, keď uvádza, že ďalšou

neštandardnou skutočnosťou je fakt, že domény na ktorých mali byť umiestnené reklamné banery boli
spoločnosti MEDIA NET Europe s.r.o. (dodávateľovi žalobcu) dodané spoločnosťou Websupport s.r.o.
dňa 29.03.2017, už dňa 26.04.2017 žalobca podpísal dve zmluvy o dielo v celkovej sume 120.000,- Eur
bez DPH, podľa ktorých mal byť propagovaný na de facto neznámych internetových stránkach.

25. Pritom aj ostatné zistenia žalovaného podporujú dôvodnosť jeho pochybností, a to, že dodávateľ
MEDIA NET Europe s.r.o. zaplatil za tri domény 32,04 Eur s DPH, t. z. že si na obdobie jedného roka
zaplatil tri internetové stránky bez obsahu. Bývalá konateľka dodávateľa (Veronika Šavyová) uviedla, že
na tieto stránky jednorázovo umiestnila banery podľa zmlúv o dielo, ktoré banery vyplývajúc z výpovede
bývalej konateľky dodávateľa aj žalobcu navrhol, vypracoval a mailom zaslal svojmu dodávateľovi

žalobca. Ako aj to, že tvrdenie bývalej konateľky dodávateľa (A. B.) o vytvorení účtov na Google Awords
či Facebooku pre dodávateľa MEDIA NET Europe s.r.o. spoločnosťou PURimex s.r.o., kde mali mali
byť vytvorené reklamy na najzaujímavejšie články z domén, čím sa mala zvýšiť návštevnosť stránok, na
ktorých boli umiestnené banery žalobcu, podľa žalovaného zostalo v rovine tvrdenia bez dôkazov.

26. Správny súd na základe vyššie uvedeného nehodnotil ako dôvodné žalobné námietky, že
od žalobcu bolo požadované dokazovanie nad rámec potrebný a nevyhnutný na čo najúplnejšie
zistenie skutkového stavu, pričom jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. Ako aj námietky záverov
žalovanéhoo nedôveryhodnostižalobcompredloženýchdôkazov, námietky,ženiejezrejménazáklade
akého kritéria správca dane považuje špecifikáciu služieb v zmysle Zmluvy o dielo za nedostatočnú,

námietky neprihliadania na výpoveď konateľky pani B., ktorá potvrdila uskutočnenie prác a vystavenie
dodávateľských faktúr, námietky nesprávneho hodnotenia dôkazov zo strany finančných orgánov, a tiež
aj námietky o nedôvodnosti domnienok a pochybnosti správcu dane.

27. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu o opomenutí aplikácie záverov

vyplývajúcich z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo. V posudzovanej veci, ako
to bolo už vyššie uvedené, dôvodom neuznania práva na odpočet nebolo spochybnenie deklarovaného
dodávateľa reklamných služieb, ale samotnej materiálnej existencie plnenia. Pritom závery inej daňovej
kontrolyvovzťahuksubdodávateľovi(ADBMedias.r.o.)subdodávateľa(PURimexs.r.o.)deklarovaného
dodávateľa založené na odopretí odpočtu uplatnením doktríny deklarovaného dodávateľa, vlastné

závery finančných orgánov v posudzovanej veci nie sú spôsobilé spochybniť. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že hoci okolnosti spočívajúce v nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov
dodávateľa či nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, v zmysle označeného judikátu nie sú spôsobilé
jednotlivo a osobitne v prípadoch nespornej materiálnej existencie plnenia založiť dôvodnú pochybnosť
o nesplnení zákonných podmienok odpočtu, v danom prípade išlo o odlišnú dôkaznú situáciu, ktorá

aplikovateľnosť záverov tohto judikátu neumožňovala.

28. Pokiaľ žalovaný dôvodil svoje pochybnosti o nepreukázaní materiálnej existencie plnenia aj s
poukazom na nepomer ceny reklamy dohodnutej v zmluvách o dielo, na dodanie služby vytvorenia
webových stránok a ich administratívy žalobcovi v rozhodnom období iným dodávateľom (TARIN s.r.o.) a

násobne nižšej cene resp. na zmeny v spoločnosti dodávateľa (sídla, konateľa), správny súd nehodnotil
ako dôvodné ani námietky žalobcu vo vzťahu k týmto žalovaným vymedzeným dôvodom a absencie ich
súvislosti s dôvodmi neuznania odpočtu. Takéto zistenia, hoci nie sú jednotlivo spôsobilé založiť vlastné
pochybnosti žalovaného o materiálnej existencii plnenia, v súhrne s inými dôkazmi a teda vzhľadomk celkovej dôkaznej situácii môžu už takouto spôsobilosťou disponovať resp. môžu mať aj jednotlivo
podporný charakter k pochybnostiam správcu o unesení dôkazného bremena daňovým subjektom vo
vzťahu k jeho tvrdeniam o splnení zákonných podmienok odpočtu.

29. Správny súd uzatvára, že za tejto dôkaznej situácie žalobné námietky vznesené žalobcom neboli
spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy o neunesení dôkazného bremena
žalobcom na preukázanie reálnej existencie služby, z ktorej bol uplatnený odpočet. Preto správca
dane zhodne so žalovaným dospeli k správnemu a dostatočne odôvodnenému záveru, že žalobca

nepreukázal reálnu existenciu plnenia a tým neboli splnené podmienky na uznanie odpočtu DPH.

30. K námietke, že správca dane a následne žalovaný postupovali pri svojom rozhodovaní v rozpore so
skorším usmernením žalovaného ako odvolacieho orgánu v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené prvé
rozhodnutie správcu dane v danej veci, správny súd uvádza, že pre posúdenie správnosti a zákonnosti
záverov žalovaného sú rozhodné dôvody vymedzené v jeho aktuálne posudzovanom rozhodnutí a nie

jeho prípadné iné skoršie závery v skorších rozhodnutiach v danej veci.

31. Je možné prisvedčiť argumentu žalobcu, že záver finančných orgánov o nepotvrdení efektu
deklarovaných obchodov (reklamných služieb) odberateľmi opomína akúkoľvek súvislosť s vlastnými
dôvodmi neuznania odpočtu spočívajúcich v nepreukázaní reálnosti materiálneho plnenia.

32. K námietke žalobcu, že sa správca dane nezaoberal kontrolnými výkazmi dodávateľov žalobcu,
správny súd uvádza, že vzhľadom na vlastný dôvod neuznania práva na odpočet a kontrolné výkazy,
správnosť záverov finančných orgánov o nepreukázaní materiálnej existencie plnenia nemohli byť
spôsobilé ovplyvniť.

33. Pokiaľ žalobca v ostatnej časti žaloby namieta, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5
daňovéhoporiadku,nazákladečohopodľažalobcumožnokonštatovať,žefinančnýmorgánomnevznikli
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správny súd túto časť žaloby vzhľadom na v

nej obsiahnuté všeobecné formulácie nehodnotil ako preskúmateľnú námietku porušenia § 46 ods. 5
daňového poriadku. Nie je úlohou správneho súdu, aby pri všeobecne formulovaných námietkach sám
vyhľadával v procese daňového konania možnosti ich konkrétneho naplnenia, ak tak neučiní samotný
žalobca pri vymedzení žalobných bodov. Taktiež je potrebné dodať, že v kontexte celkového priebehu
daňového konania ani prípadné opomenutie oboznámenia pochybností v náležitej kvalite a primeranom

čase v priebehu daňovej kontroly, by nemohlo zakladať v okolnostiach danej veci vadu procesného
postupusprávcudanetakejzávažnosti, aby mohla viesťkzáveruo možnosti nezákonnostisamotného
rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného. Správny súd dáva do pozornosti aj to, že zásada
úzkej súčinnosti vyjadrená v § 3 ods. 2 daňového poriadku ako aj právo vyjadrovať sa k zisteným
skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, nezávisle od významu a dôsledkov

splnenia povinnosti správcu oznámiť svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu, umožňujú
daňovému subjektu počas daňovej kontroly aktívne sa zaujímať o jej priebeh a reagovať na obsah
vykonaných dôkazov.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

34. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce
voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a preto žalobu v celom
rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. (výrok I)

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

36. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení

účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)