Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Stk/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100158
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej
veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Vrbov, so sídlom: Vrbov 133, Vrbov, IČO: 31 966 080,
právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom: Hlavná 25,
Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému (sťažovateľovi): Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so
sídlom: Cesta na Červený most 6, Bratislava, IČO: 31 755 194, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/ADC z 29. marca 2023, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/2/2023 z 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov (ďalej aj „KPÚ“) č.
KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023 bol žalobca uznaný zodpovedným za to, že v čase od

11.12.2019 do 15.08.2021 ako vlastník hnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Oltár bočný Panny
Márie (ďalej aj „NKP“), zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, v registri hnuteľných
kultúrnych pamiatok pod č. 2531/1-6 Vs (so skladbou pamiatkových predmetov v rozhodnutí bližšie
špecifikovaných) a umiestnenej v rímskokatolíckom Kostole sv. Serváca vo Vrbove, realizoval obnovu
zachovaných súčastí NKP s doplnením chýbajúcich častí oltára novými dielmi, s ktorými vytvára
novú podobu oltára nezodpovedajúcu jeho historickému stvárneniu, a to v rozpore s § 33 ods. 2
a 7 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej aj „pamiatkový zákon“), bez

právoplatného rozhodnutia KPÚ o zámere obnovy NKP a prostredníctvom osoby, ktorá nebola členom
Komory reštaurátorov (p. K.W. V.), čím nebola zabezpečená základná ochrana NKP podľa § 27 ods.
1 pamiatkového zákona. V dôsledku uvedeného sa žalobca mal dopustiť správneho deliktu na úseku
ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. i), n) a p) pamiatkového
zákona, za čo KPÚ uložil žalobcovi postupom podľa § 43 ods. 2 písm. b) a c) pamiatkového zákona
pokutu vo výške 18 800,- eur.

2. K uloženej pokute KPÚ uviedol, že pri určení jej výšky s poukazom na § 43 ods. 5 pamiatkového
zákona vykonal prieskum trhu o oprávnených nákladoch na reštaurovanie zachovaných súčastí NKP,
a to vyžiadaním od náhodne vybraných troch členov Komory reštaurátorov aproximatívnych rozpočtov
na reštaurovanie predmetných zachovaných súčastí NKP, ktorých sumy boli 20 880,- eur; 33 000,- eura 18 816,- eur. KPÚ sumu pokuty ustálil na sume najnižšieho z nich, a to so zohľadnením všetkých
skutočností súvisiacich s daným deliktom ako to, že z NKP sú zachované len jednotlivé diely a prvky,
vcelku sa oltár do dnešnej doby zachovať nepodarilo s tým, že zachované súčasti oltára by bolo z

pamiatkového hľadiska možné prezentovať doplnením nových chýbajúcich častí, avšak ako repliky, čo
dochované historické fotografie aj umožňujú, ako aj so zohľadnením poľahčujúcich okolností, najmä, že
žalobca v dobrej vôli sledoval záchranu a zachovanie NKP a že ide o prvý delikt žalobcu.

3. Proti rozhodnutiu KPÚ podal žalobca odvolanie, vyjadrujúc ľútosť nad neoprávneným konaním,

ktorým došlo k nepriaznivým zmenám NKP. Uviedol, že všetky pôvodné časti oltára ostali zachované
bez zásahov do ich drevnej hmoty, takže ich hmotná podstata nebola zničená a keďže je možné
odstránenie všetkých nových doplnkov oltára a novej nevhodnej polychrómie, žalobca prejavil úmysel
vykonať nápravu a obnovu NKP pod dohľadom KPÚ. Súčasne žalobca uviedol, že výška jemu uloženej
pokuty je pre neho likvidačná a nedisponuje finančnými prostriedkami ani na jej úhradu a ani na úhradu
reštaurovania oltára.

4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/ADC z 29.03.2023 zmenil
rozhodnutie KPÚ č. KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023 tak, že žalobcu uznal zodpovedným za
spáchanie iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení
s § 42 ods. 1 písm. p), n) a i) pamiatkového zákona (rovnako ako KPÚ, pozn. kasačného súdu), a to

na identickom skutkovom základe ako ho vo svojom rozhodnutí popísal aj KPÚ, za čo rovnako uložil
žalobcovi pokutu vo výške 18 800,- eur, v ktorej spojitosti žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
podstatou zmeny napadnutého rozhodnutia bolo v zásade len precizovanie výroku a to tak, aby spĺňalo
náležitosti vyžadované platnými právnymi predpismi. Výrok napadnutého rozhodnutia zmenil konkrétne
v rozsahu špecifikácie vykonaných neodborných prác na predmetnej NKP tak, aby podľa žalovaného

jednoznačne a nezameniteľne opísal skutok kladený za vinu žalobcovi.

5. Z opisu skutku spáchaného deliktu vyplýva, že žalobca sa ho mal dopustiť tým, že bez povolenia
KPÚ a prostredníctvom neakreditovanej osoby realizoval v období od 11.12.2019 do 15.08.2021 úpravu
NKP - jednako obnovu jej zachovaných súčastí bez právoplatného rozhodnutia KPÚ o zámere obnovy

národnej kultúrnej pamiatky, a to prostredníctvom osoby, ktorá nie je členom Komory reštaurátorov -
p. K. V., ako i doplnením chýbajúcich častí oltára novými dielmi, s ktorými vytvára novú podobu oltára,
svojím stvárnením nezodpovedajúcu historickej podobe predmetnej NKP s následným opisom na NKP
vykonaných zmien. V dôsledku uvedeného došlo podľa žalovaného k porušeniu ustanovenia § 33 ods.
2 a 7 pamiatkového zákona, podľa ktorého môže vlastník pripravovať reštaurovanie iba na základe

predchádzajúcehorozhodnutiaKPÚozámerereštaurovaniaareštaurovaniemôžuvykonaťibavzákone
vymedzené osoby, čím sa žalobca dopustil aj iného správneho deliktu podľa § 43 ods. 1 v spojení s
§ 42 ods. 1 písm. n) pamiatkového zákona tým, že nezabezpečil základnú ochranu predmetnej NKP
podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, keďže ju vedome odovzdal osobe bez odbornej spôsobilosti na
obnovu. Došlo tak k spôsobeniu nepriaznivých zmien stavu NKP podľa § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového

zákona v spojení s § 43 ods. 1 pamiatkového zákona, a to nezvratným odstránením pôvodných vrstiev
náterov,nevhodnýmdoplnenímuvedenýchnovotvarov,povrchovejúpravyaosadenímjednotlivýchsôch
na miesta, kde nemajú historický základ, čím sa zasiahlo priamo do hmotnej podstaty predmetnej NKP
ako aj jej prezentácie.

6. Výšku uloženej sankcie považoval žalovaný za dostatočne odôvodnenú prvostupňovým orgánom,
ktorého správna úvaha nevybočila pri jej určovaní zo zákonného rámca s tým, že výška sankcie
zodpovedá najnižšej rozpočtovanej sume, ktorú by bolo potrebné uhradiť, keby obnovu predmetnej
NKP vykonával podľa § 33 ods. 7 písm. b) pamiatkového zákona člen Komory reštaurátorov v súlade
so zákonom s dodatkom, že uloženie nižšej sankcie, prípadne jej odpustenie, by neplnilo požadovanú

represívnu a preventívnu funkciu. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že uložená sankcia je mierna v
porovnaní so závažnosťou konania žalobcu a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že uložená sankcia je
likvidačná, keďže tento nepredložil dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia.

II.

Priebeh konania pred správnym súdom

7. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu a navrhol, aby správny súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie KPÚ zrušil. Alternatívne navrhol,aby správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného tak, že upustí od uloženia pokuty v celom
rozsahu.

8. V podanej žalobe žalobca argumentoval nezákonnosťou rozhodnutia žalovaného i prvostupňového
rozhodnutia KPÚ, založenou na jeho tvrdení o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, ktorý by
zohľadňoval aj okolnosti starostlivosti o NKP jednotlivými subjektami, ktoré ju mali počas uplynulých
rokov v opatere (úschove) a v nadväznosti na uvedené aj vplyv tejto ich „starostlivosti“ na stav NKP.
Argumentoval aj nepreskúmateľnosťou uvedených rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný v

rozhodnutí nevysvetlil aké, a či vôbec, nastali nepriaznivé zmeny stavu NKP v dôsledku činnosti žalobcu,
keďže všetky vykonané zmeny boli bez zásahu do pôvodných drevených častí NKP a hmotná podstata
NKP nebola zničená. V závere žaloby namietal nedostatočné odôvodnenie ohľadne výšky a aj splatnosti
žalobcovi uloženej pokuty.

III.

Rozhodnutie správneho súdu

9. Správny súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6S/2/2023 zo dňa 03.10.2023 priznal správnej
žalobe odkladný účinok a následne napadnutým rozsudkom sp. zn. 6S/2/2023 z 26.03.2024 zrušil
napadnuté rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/

ADC z 29.03.2023, ako aj jemu prechádzajúce rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Prešov č.
KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023, a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému pamiatkovému
úradu Prešov.

10. Správny súd skôr, než by sa zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu, uviedol, že

z pripojeného a z preskúmavaného administratívneho spisu a ani z písomných vyjadrení žalobcu
nevyplýva, že by bolo sporné konanie žalobcu, ktorým naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu
podľa cit. § 43 ods. 1 v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. p) pamiatkového zákona. Keďže žalobca bol
uznaný zodpovedným a bol potrestaný nielen za vyššie uvedený iný správny delikt, ale aj za ďalšie
dva iné správne delikty, za účelom preskúmania rozsahu a charakteru aj ďalšieho žalovaným tvrdeného

protiprávneho konania žalobcu a na neho nadväzujúcu adekvátnosť jemu uloženej sankcie bolo podľa
správneho súdu nevyhnutné, aby sa vysporiadal aj so všetkými žalobnými námietkami žalobcu.

11. V súvislosti s v poradí prvou námietkou žalobcu dal správny súd za pravdu žalovanému, a to, že
vo vzťahu k ustáleniu skutkovej vety a právnej kvalifikácie iných správnych deliktov podľa cit. § 43 ods.

1 v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i), n) a p) pamiatkového zákona, ktorých sa mal žalobca dopustiť,
je podstatný stav, v akom sa NKP nachádzala v čase, kedy žalobca jej opravu začal vykonávať, aby v
porovnaní s týmto jej východiskovým stavom bolo možné ustáliť rozsah žalobcom vykonaných zásahov
do NKP, a nie sú dôležité okolnosti, za ktorých sa dotknutá NKP dostala do vlastníctva žalobcu.

12. Správny súd zdôraznil fakt, že aj keď rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie KPÚ pojednávajú o NKP
evidovanej v ústrednom zozname hnuteľných kultúrnych pamiatok (ďalej len „zoznam pamiatok“) pod
č. 2531/1-6, ktorou je Oltár bočný Panny Márie, tak sankcionované konanie žalobcu na tejto NKP sa
týkalo zásahu iba do jedného z jej pamiatkových predmetov, a to do oltárnej architektúry evidovanej
v zozname pamiatok aj samostatne pod č. 2531/1, ktorá oltárna architektúra už ani pred samotným

zásahom žalobcu nebola úplnou a netvorila dokonca ani jeden celok tak, ako to vyplýva z dokumentov
administratívneho spisu.

13. Z dôvodu nedôsledne zdokumentovaného skutočného stavu označených zachovaných častí oltárnej
architektúry NKP, ktorý nebol v čase aktualizovaný (zohľadňujúc vplyv času, klimatických či iných

faktorov na jej stav v dôsledku jej uloženia v čase na rôznych miestach a u rôznych subjektov)
správny súd vyvodil, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nevedeli spoľahlivo ustáliť, aký
bol skutočne rozsah poškodenia a stav pozostatkov oltárnej architektúry v čase pred zásahom žalobcu,
resp. ním poverenej osoby. Prvostupňový správny orgán podľa správneho súdu nemal dostatočne
zdokumentovanú NKP z hľadiska jej stavu, a to či už z hľadiska jej rozmerov, ani z hľadiska na nej

použitej farebnej výzdoby, ako i použitých techník jej zhotovenia, keďže ako z administratívneho spisu a
z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ohľadne pôvodného stavu oltára sa zachovala iba jedna a aj
to iba čiernobiela nekvalitná fotografia z roku 1971 a KPÚ, ani jeho predchodca nezabezpečili náležitézdokumentovanie stavu NKP v čase jej zápisu do zoznamu pamiatok a ani v obdobiach, kedy sa táto
nachádzala uložená v jeho depozitoch.

14. Správny súd následne uzatvoril, že vzhľadom na aktuálny stav existujúcich pozostatkov oltárnej
architektúry NKP, ich stav existujúci ku dňu zásahu žalobcu, resp. pred týmto zásahom, už objektívne
ani nie je možné určiť (kvôli absentujúcej evidencii aj kvôli zásahu žalobcu bez predchádzajúceho
reštaurátorskému výskumu). Vyhodnotil, že úlohou správnych orgánov pre náležité zistenie skutkového
stavu veci pred rozhodnutím o potrestaní žalobcu, bolo zrozumiteľne ustáliť aspoň to, v čom spočívali,

t. j. akého rozsahu a charakteru boli zásahy žalobcom poverenej osoby do týchto zachovaných
fragmentov oltárnej architektúry, aby bolo zrejmým, aké dôsledky týchto jeho zásahov je potrebné
minimálne odstrániť alebo opraviť tak, aby bol nastolený stav pred neoprávneným zásahom žalobcu.
Správny súd vyvodil, že predmetnú otázku správne orgány ustálili iba na podklade pri miestnom
zisťovaní vyhotoveného vizuálneho opisného stanoviska zamestnankyne KPÚ o rozsahu žalobcom
vykonaných zásahov do NKP, bez toho, aby bolo zrejmým, či sama táto zamestnankyňa KPÚ je v

oblasti reštaurovania kultúrnych pamiatok osobou odborne spôsobilou na podanie takéhoto odborného
posúdenia a pre vyvodzovanie odborných záverov o neodborne vykonaných reštaurátorských zásahoch
do NKP a taktiež bez selekcie, či žalobcom poverená osoba a v akom rozsahu vykonala neodborný
reštaurátorský (obnovujúci) zásah do zachovaných častí oltárnej architektúry, alebo vyhotovila, a v akom
rozsahu, repliku (napodobeninu) originálov jednotlivých pamiatkových predmetov NKP, alebo či a v

akom rozsahu vyhotovila nové dielo bez zásahu do NKP a bez súvisu s ňou. Žalovaný aj prvostupňový
správny orgán tak podľa správneho súdu nesprávne založili svoje rozhodnutie o zodpovednosti žalobcu
za spôsobenie nepriaznivej zmeny stavu NKP výsostne na závere o existencii príčinnej súvislosti medzi
aktuálnym, pôvodnému stavu NKP nezodpovedajúcim stavom ako celku na strane jednej, a vykonaním
zásahu do stavu tejto NKP žalobcom prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname reštaurátorov

na strane druhej, z ktorej príčinnej súvislosti správne orgány iba na základe pri miestnom zisťovaní
vizuálneho úsudku zamestnankyne KPÚ vyvodili, že práce, ktoré táto žalobcom zmocnená osoba na
NKP vykonala, sú en bloc nesprávne, za čo učinili žalobcu zodpovedným podľa cit. § 43 ods. 1 v spojení
s cit. § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona.

15.Správnysúdvymedzilzákladnéznakyskutkovejpodstatysprávnehodeliktudefinovanéhov§43ods.
1 v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona (ktorého sa dopustí ten, kto spôsobí svojím
konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky) tak, že uvedené ustanovenie vyžaduje, aby bolo
explicitne preukázané, že činnosťou zodpovednej osoby skutočne došlo k „nepriaznivej zmene stavu
kultúrnej pamiatky“. Kľúčovým v prípade naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto iného správneho

deliktuje,abyvrámcizisťovaniaskutkovéhostavusprávnyorgánnadvšetkypochybyzistil,žečinnosťou
zodpovednej osoby skutočne aj došlo k spôsobeniu nepriaznivého stavu na NKP, ktorú skutočnosť, že
môže zodpovedne ustáliť iba osoba odborne znalá.

16. Žalovaný vyčíta žalobcovi, že opravu NKP vykonal prostredníctvom osoby nezapísanej do zoznamu

reštaurátorov, ktorého prácu podľa správneho súdu paradoxne hodnotí osoba, u ktorej taktiež nebolo
preukázaným, žeby aj ona sama bola zapísaná do zoznamu reštaurátorov, a teda, žeby bola znalou
reštaurátorskýchtechníkapostupov.Vdanomprípadetakpodľanázorusprávnehosúdusprávneorgány
nemali ustálený rozsah a charakter prác vykonaných osobou poverenou žalobcom, ktoré by boli v oblasti
reštaurátorstva znalým a akreditovaným odborníkom vecne vyhodnotené ako nesprávne a neodborné,

spôsobilé vyvolať nepriaznivú zmenu stavu NKP. Správne orgány tak podľa správneho súdu nemali bez
všetkých pochýb ustálené, že prácou žalobcom poverenej osoby aj skutočne došlo k tak neodbornému
a prípadne aj nezvratnému zásahu do NKP, že by bol naplnený elementárny znak uvedenej skutkovej
podstaty a žeby v jej dôsledku skutočne došlo k nepriaznivej zmene stavu kultúrnej pamiatky alebo jej
zachovaných častí.

17. Správny súd poukázal na to, že v administratívnom spise sa nenachádza pre rozhodnutie správnych
orgánov žiadny podklad v podobe minimálne odborného vyjadrenia, nadväzne na ktoré by správne
orgány mohli ustáliť nielen to, či bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu, ale na
základe ktorého by správne orgány boli schopné aj explicitne uviesť, v čom spočíva a akého je rozsahu

táto nepriaznivá zmena stavu NKP, ktorej nápravu je potrebné zjednať. Správny súd uviedol, že táto
otázka je nevyhnutným východiskom aj pre stanovenie výšky škody spôsobenej na kultúrnej pamiatke.18. Podľa názoru správneho súdu správne orgány zároveň nedostatočne rozlíšili (selektovali), do akej
miery došlo činnosťou žalobcom poverenej osoby k neodbornému reštaurovaniu (obnove) NKP, do
akej miery došlo k vyhotoveniu repliky (napodobneniny, dupliky) originálu NKP alebo jej jednotlivých

pamiatkových predmetov, do akej miery bolo touto osobou vytvorené, nezávisle od pôvodnej oltárnej
architektúry či NKP, dielo nové, za ktoré ho nie je možné sankcionovať, no a napokon či jednotlivé tieto
zásahy, resp. nimi vyvolané dôsledky, je alebo nie je možné od seba oddeliť.

19. V žalobou napadnutých rozhodnutiach KPÚ a aj žalovaný podľa správneho súdu vyššie uvedené

aspekty nerozlišujú a pri opise skutkového stavu, ktorý právne kvalifikovali ako iné správne delikty
podľa cit. § 43 ods. 1 v spojení s cit. § 42 ods. 1 písm. i) a n) pamiatkového zákona, vychádzajú
nielen z toho, že osoba žalobcom zmocnená na vykonanie opravy NKP spôsobila na tejto NKP
škodu tým, že neodborne (rozsah neodbornej práce neustálený) vykonala reštaurovanie (opravu) jej
zachovaných častí, ale aj z toho, že vytvorila jej originálu nezodpovedajúcu repliku (dvojníka), avšak
už bez zadefinovania, v akom rozsahu sa skutočne jedná o neodbornú (rozsah neodbornej práce

neustálený) repliku (napodobňovanie) do zoznamu zapísanej NKP, a v akom rozsahu sa jedná o nové
dielojehoautoranezávisléodoriginálupamiatky.Správneorgányprisvojomrozhodovanínezadefinovali
hranicu, kedy v dôsledku činnosti žalobcom poverenej osoby došlo skutočne k zásahu do NKP tak, že
týmbolaspôsobenánepriaznivázmenajejstavuatočiužopravou(reštaurovaním)jeještezachovaných
častí, alebo vyhotovením jej repliky (t. j. vyhotovením kópie originálu), alebo nezávisle od originálu NKP

vyhotovením nového diela (napr. sochy, ktorá s pôvodnou NKP pamiatkou nesúvisí a ani v nej nemá
vzor), s náležitým odôvodňujúcim vysvetlením, v čom tento nepriaznivý stav spočíva (t. j. napr. ako a
akú ten ktorý druh zásahu spôsobuje NKP nepriaznivú zmenu).

20. Pre zistenie, či prezentáciou zachovaných častí NKP v spojení s jej novými komponentami došlo aj

k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 42 ods. 1 písm. n) pamiatkového
zákona (ktorého sa dopustí ten, kto nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27
pamiatkového zákona) správny súd uviedol, že je nutné, aby správne orgány v súvislosti s prezentáciou
NKP odôvodnili, či táto prezentácia hnuteľnej kultúrnej pamiatky zodpovedá alebo nezodpovedá jej
pamiatkovej hodnote a jej technickému stavu tak, ako to vyžaduje cit. § 27 ods. 1 pamiatkového zákona.

Ak správne orgány majú za to, že prezentácia žalobcom poverenou osobou vyhotoveného oltára so
zakomponovanímzachovanýchčastíoltárnejarchitektúryzpôvodnéhooltáranezodpovedápamiatkovej
hodnote zachovaných častí oltárnej architektúry, alebo nezodpovedá ich technickému stavu (napr. z
dôvodu, že vzhľadom na jej technický stav by bola vhodnejšou iná prezentácia týchto zostatkov NKP
a pod.), tak tento svoj záver musia správne orgány v rozhodnutí aj odôvodniť, aby mohli bez pochýb

ustáliť, že konaním žalobcu došlo aj k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. §
42 ods. 1 písm. n) v spojení s cit. § 27 ods. 1 pamiatkového zákona. Správny súd vyhodnotil, že v žalobou
napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov ich odôvodnenie v naznačenom smere absentuje.

21. V súvislosti s určením výšky žalobcovi uloženej pokuty správny súd zhrnul, že absenciou správnym

orgánom vytknutého náležitého odborného ustálenia charakteru a rozsahu skutočne vykonaného
neodborného zásahu na zachovaných pozostatkoch NKP, ktoré by bolo potrebné napraviť, tak chýba
podklad pre to, aby reštaurátori oslovení KPÚ zapísaní do zoznamu reštaurátorov mohli objektívne určiť
najnižšie oprávnené náklady, ktoré podľa § 43 ods. 5 pamiatkového zákona sú vyčíslením minimálnej
škody vzniknutej na NKP tak, aby táto mohla byť uvedená do pôvodného stavu. Keďže nebolo zrejmé,

na základe potreby akých úkonov a v akom ich rozsahu oslovení reštaurátori odhadovali náklady na
činnosti nevyhnutné na záchranu NKP, je správnymi orgánmi realizovaný proces ustálenia minimálnej
škody na NKP a tým aj určenia pokuty nepreskúmateľným. Pokiaľ išlo o výšku a určenie výšky žalobcovi
uloženej pokuty, správne orgány vychádzali pri jej určení výhradne z kritéria spôsobnej škody na NKP,
ktorú, aj keď netransparentne, ustálili v zmysle cit. § 43 ods. 5 pamiatkového zákona na úrovni najnižších

oprávnených nákladov na jej navrátenie do pôvodného stavu. Napriek tomu, že vo svojich rozhodnutiach
zmieňujú aj dobromyseľnosť žalobcu pri záchrane zachovaných pozostatkov oltárnej architektúry NKP,
ako aj zanedbaný stav NKP v čase pred zásahom žalobcu, svoje rozhodnutie v intenciách týchto svojich
konštatovaní podľa správneho súdu neodôvodnili.

22. Žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd vyhodnotil ako nedostatočne
odôvodnené i z hľadiska § 43 ods. 7 pamiatkového zákona, a to o možnosť rozhodnúť o povolení
odkladu platenia pokuty alebo umožnení jej platenia v splátkach. Z administratívneho spisu podľa
správneho súdu vyplýva, že tak KPÚ, ako aj žalovaný mali vedomosť síce len o tvrdeniach žalobcu ojeho nepriaznivej finančnej situácii, ale v rámci svojej zákonnej povinnosti náležite zistiť skutkový stav
predrozhodnutímsimalivyžiadaťodžalobcuzdokladovanienímtvrdenejnepriaznivejfinančnejsituácie,
tobôž keď žalobca v správnom konaní nebol kvalifikovane právne zastúpený.

23. Vzhľadom k uvedeným záverom správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil
tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie KPÚ a vec vrátil KPÚ na nové
konanie a rozhodnutie. Konajúci súd v ďalšom postupe zaviazal KPÚ zabezpečiť odborné posúdenie
a vyhodnotenie, či zásahom žalobcom poverenej osoby do NKP skutočne a ak, tak v akom rozsahu (v

interakcii na charakter tohto zásahu či už v podobe reštaurovania, vyhotovenia repliky pamiatky alebo
nového diela), došlo k poškodeniu NKP tak, aby na základe tohto posúdenia bolo možné transparentne
a porovnateľne ustáliť za akú minimálnu cenu bude možné zjednať nápravu, s následným odôvodneným
podradením uvedených zistení k naplneniu zákonných znakov tej ktorej skutkovej podstaty iného
správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu a tomu zodpovedajúcemu odôvodnenému
určeniu trestu so zohľadnením všetkých okolnosti veci.

IV.
Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

24. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej aj ,,sťažovateľ“) kasačnú

sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej aj „SSP“) navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. Sťažovateľ svoje sťažnostné námietky zhrnul do siedmich bodov:

1. Napadnutý rozsudok stojí na údajne nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany žalovaného a
KPÚ vo vzťahu k zisteniu stavu, v akom sa predmetná NKP nachádzala pred vykonaním nepovoleného
zásahu a po ňom. Žalovaný uvedený záver súdu považuje za nesprávne právne posúdenie majúc za
to, že skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený dostatočne, čo je zrejmé z administratívneho spisu
ako i z podkladov rozhodnutia. Žalovaný vedel bez pochyby určiť, aké zmeny nastali na predmetnej

NKP zásahom žalobcu do nej a nezameniteľne ich opísal v napadnutom rozhodnutí. Toto poznanie
žalovaného vychádzalo o. i. z ,,dokumentácie“ vyhotovenej samotným realizátorom nepovolenej obnovy,
ako aj z publikácie Madona z Ruskinoviec - 700 rokov, Reinhard Scholtz, 2022, ktoré sa vyjadrovali k
nepovoleným prácam zrealizovaným na predmetnej NKP.
2. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok vytvára vlastnú úvahovú konštrukciu o tom, že skutková

podstata podľa § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona údajne vyplýva výlučne zo skutočnosti, že
žalobca nepovolenú obnovu predmetnej NKP zveril osobe nezapísanej do zoznamu reštaurátorov, čo
malo byť konštatované v bodoch 29 - 30 rozsudku správneho súdu, pričom žalovaný skutkovú podstatu
podľa § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona spojil s konkrétnymi zmenami stavu predmetnej NKP,
ktoré boli výsledkom zásahu žalobcu do nej. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vzhliadol v tom, že

napadnutý rozsudok spochybnil ako nedostatočnú a neodôvodnenú údajnú správnu úvahu žalovaného
vo vzťahu k skutkovým podstatám podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. i) a n) pamiatkového
zákona, ktorá ale nebola použitá žalovaným a bola nesprávne vytvorená súdom.
3. Žalovaný namietol spochybnenie odbornosti zamestnancov ako i odbornosť a špecializáciu orgánov
na ochranu pamiatkového fondu ako takých v bode 28 a 29 správneho rozsudku.

4. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalovaný namietol napadnutým rozsudkom tvrdené nedostatočné
odôvodnenie výšky uloženej pokuty vyplývajúce z netransparentne zadaných rozpočtov vypracovaných
inými subjektmi - súkromnými reštaurátormi, ako i nedostatočné zohľadnenie poľahčujúcich okolností.
Konštatovaná nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov založená na absencii
možnosti uplatnenia § 43 ods. 7 pamiatkového zákona je nesprávna, keďže zákon nikde neurčuje

povinnosť správneho orgánu uvádzať možnosť povolenia odkladu platenia pokuty, alebo jej platenia v
splátkach v rozhodnutí o správnom delikte.
5. Žalovaný namietol uloženú povinnosť pred vydaním rozhodnutia zabezpečovať odborné posúdenie
vyžadované bodmi 29 a 36 rozsudku presvedčený o tom, že v prvostupňovom správnom konaní boli
zhromaždené všetky potrebné podklady na riadne zistenie skutkového stavu veci a ich vyhodnotenie

bolo obsiahnuté v odôvodneniach správnych rozhodnutí.
6. Sťažovateľ namietol tvrdenie súdu, že sa nedostatočne zaoberal otázkou, či nepovolený zásah
žalobcu do predmetnej NKP predstavoval nepovolené reštaurovanie, vyhotovenie repliky, alebo šlo o
vytvorenie nového diela, za ktoré ho nie je možné sankcionovať. Podľa názoru žalovaného je predmetnáúvaha súdu irelevantná vzhľadom na skutočnosť, že prostredníctvom realizátora nepovolenej obnovy
vytvoril nové oltárne sochy alebo ďalšie prvky, ale bol trestaný za to, že tieto nepovolene pripojil k
predmetnej NKP, čím vytvoril jej novú, nevhodnú podobu.

7. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalovaného vnútorne rozporný (napr. bod 34 odporuje bodu 25,
v bode 26 prvý odsek odporuje druhému etc.)

26. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 31.05.2024 reagoval na jednotlivé žalovaným
podané kasačné námietky, stotožňujúc sa so závermi a odôvodnením napadnutého rozsudku správneho

súdu, navrhujúc kasačnému súdu, aby tento kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

V.
Relevantná právna úprava a posúdenie kasačného súdu

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po

zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a má
predpísanénáležitosti(§57SSPa§445SSP),preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonanie,ktorému
predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú
sťažnosťprejednalpostupombeznariadeniapojednávania(§455SSP),keďdeňvyhláseniarozhodnutia

bolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránkeNajvyššiehosprávneho
súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) dospejúc k záveru, že kasačná
sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

28. Podľa § 42 ods. 1 písm. i), n) a p) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení

účinnom v rozhodnom čase „(1) Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto
i) spôsobí svojím konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky, pamiatkového územia, alebo
ich ochranného pásma, archeologického nálezu, alebo archeologického náleziska, alebo ohrozuje ich
ochranu,
n) nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, neudržiava ju v dobrom stave a

využíva ju spôsobom, ktorý ju ohrozuje, poškodzuje, znehodnocuje alebo ničí, alebo ju nechráni pred
odcudzením, alebo iným spôsobom poruší povinnosť podľa § 28 ods. 2,
p) vykonáva obnovu alebo reštaurovanie kultúrnej pamiatky bez rozhodnutia alebo záväzného
stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí alebo v
záväznom stanovisku.“

Podľa § 43 ods. 1, 2, 5 a 7 pamiatkového zákona v znení účinnom v rozhodnom čase
(1) Iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ
alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa § 42 ods. 1.
(2) Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške
a) od 100 eur do 200 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) až g),

b) od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. h) až k),
c) od 300 eur do 1 000 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. l) až q).
(5) Krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť
nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo
pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej

škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške
oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri
použití pôvodných materiálov a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického
náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.
(7) Krajský pamiatkový úrad, ktorý pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty alebo platenie

pokuty v splátkach, ak vznikla okolnosť, ktorá znemožňuje zaplatenie pokuty, alebo okolnosť, ktorá
odôvodňuje platenie pokuty v splátkach.“

29. Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky, ako aj z § 195 písm. c) SSP vyplýva, že v oblasti správneho trestania je nutné aplikovať
zásady trestného práva. Na to, aby mohol orgán verejnej správy (sťažovateľ - žalovaný) prejednávajúci
priestupok a iný správny delikt jednoznačne vysloviť záver o jeho spáchaní, musí mať za preukázané
kumulatívne naplnenie tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku a inéhosprávnehodeliktu,vychádzajúcprijehovymedzenízovšeobecnýchznakovazpozitívnejprávnejúpravy
obsiahnutej v zákone o priestupkoch ako i v osobitných zákonoch.

30. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutia sp. zn.
2Sžp/16/2011 z 30.05.2012 (publikovaného ako R 22/2013 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán
náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol
na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci

určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v
ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má
príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému jednému zisteniu,
jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj
preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty
správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Obdobné

závery sú konštatované napr. aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2014 z 22.10.2015
(publikované ako R 38/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky), sp. zn. 10Sžo/133/2015 z 27.07.2016 a iných.

31. Zo sťažnostných bodov obsiahnutých v kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa z pohľadu kasačného

súdu javí ako kľúčovým posúdenie záveru správneho súdu, ktorý konštatoval nedostatočne zistený
skutkový stav zo strany správnych orgánov, a to vo vzťahu k zisteniu stavu, v akom sa predmetná
NKP nachádzala pred vykonaním nepovoleného zásahu ako i po ňom, v spojitosti so správnym súdom
vytýkaným absentujúcim odborným ustálením rozsahu a charakteru poškodení NKP a následným
učinením žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods.

1 písm. i) a podľa ust. § 42 ods. 1 písm. n) v spojení s 27 ods. 1 pamiatkového zákona.

32. Čo sa týka zásadnej sťažnostnej námietky žalovaného vo vzťahu k správnym súdom
konštatovanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, uvedenú námietku kasačný súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. V zhode s názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku

má kasačný súd za to, že zo strany žalovaného ako i KPÚ ako prvostupňového správneho orgánu
nebol dostatočne zistený skutkový stav konkrétne vo vzťahu k zisteniu, v akom stave sa predmetná
NKP nachádzala pred vykonaním nepovoleného zásahu a po ňom, keď pri určení žalobcu zodpovedným
za správny delikt podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. i) ako i za správny delikt podľa
ust. § 42 ods. 1 písm. n) v spojení s 27 ods. 1 pamiatkového zákona bolo v prvom rade potrebné

odborne posúdiť a zhodnotiť zásahy žalobcom poverenej osoby do zachovaných fragmentov NKP -
oltárnej architektúry. I keď žalovaný zmeny, ktoré nastali na predmetnej NKP zásahom žalobcu do nej
opísal v napadnutom rozhodnutí, vychádzal hlavne z pri miestnom zisťovaní realizovaného vizuálneho
úsudku zamestnankyne KPÚ, bez existencie predchádzajúceho dostatočne zdokumentovaného stavu
NKP (o. i. týkajúceho sa presných rozmerov, použitej farebnej výzdoby, použitých techník zhotovenia).

Ako sám žalovaný uvádza, vychádzal konkrétne z v administratívnom spise obsiahnutej ,,dokumentácie“
vyhotovenej realizátorom nepovolenej obnovy a z publikácie Madona z Ruskinoviec - 700 rokov,
Reinhard Scholtz, 2022, ktorú KPÚ vyhodnotil ako spracovanú na odborne nízkej úrovni s minimálnou
výpovednou hodnotou.

33. V administratívnom spise sa ako opis NKP nachádza nedatovaný dokument, ktorý bol prílohou
Predvolania na podanie vysvetlenia k podozreniu z protiprávneho konania z 03.11.2022. Z uvedeného
dokumentu vyplýva, že sa nedá zistiť, v akom stave bola NKP pri prevoze. Taktiež je v tomto dokumente
poukázané na to, že existuje len jedna staršia fotografia oltára bez možnosti identifikácie chýbajúcich
drobných častí. V administratívnom spise sa nachádza i iný (nedatovaný) opisný dokument, ktorý

opisuje neodborné zásahy do NKP, avšak bez zhodnotenia stavu, v akom sa NKP nachádzala pred
vykonaním žalobcom realizovaných prác na NKP. Uvedené dokumenty spolu s v administratívnom spise
obsiahnutou ,,dokumentáciou“ vyhotovenou realizátorom nepovolenej obnovy (KPÚ vyhodnotenou ako
neodbornou) nedávajú ani podľa kasačného súdu dostatočnú odpoveď na otázku, v akom stave sa NKP
nachádzala pred realizáciou nepovolenej obnovy, a teda na v konaní podstatnú otázku, k akým zmenám

na NKP došlo práve v dôsledku nepovolených zásahov do nej, v porovnaní s jej pôvodným stavom, v
akom sa táto nachádzala pred ich vykonaním. Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom správneho
súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k zisteniu, v akom stave sa predmetná NKPnachádzala pred vykonaním nepovoleného zásahu a po ňom. Sťažnostný bod sťažovateľa je preto
nedôvodný.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené sa kasačný súd stotožňuje i so správnym súdom konštatovaným
nedostatočným odôvodnením výšky žalobcovi uloženej pokuty, keď správne orgány vychádzali
pri určení jej výšky výhradne z kritéria spôsobnej škody na NKP, plynúcej z nepreskúmateľne
zadaných rozpočtov vypracovaných dopytovanými reštaurátormi ako i konštatovaným nedostatočným
zohľadnením poľahčujúcich okolností. Z § 43 ods. 5 pamiatkového zákona vyplýva, že škoda sa má

určiť číselne, má sa určiť najmenej vo výške oprávnených nákladov na navrátenie NKP do pôvodného
stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov
a v posudzovanom prípade oprávnené náklady neboli vyčíslené náležite. Kasačný súd v súvislosti s
určením oprávnených nákladov na navrátenie NKP do pôvodného stavu upriamuje pozornosť na to,
že tieto je potrebné určiť v súvislosti s konkrétnou, dostatočne identifikovanou NKP a jej stavom. Z
administratívneho spisu tieto skutočnosti nevyplývajú.

35. To, že tieto náklady neboli určené náležite, podľa kasačného súdu nepriamo vyplýva aj z rozmedzia
predpokladaných nákladov vyplývajúcich z odpovedí KPÚ dopytovaných reštaurátorov. Nedostatočnosť
odôvodnenia výšky pokuty je založená na tom, že z odôvodnenia napadnutého, ani prvostupňového
rozhodnutia KPÚ nevyplýva, že by rozsah hroziacej, resp. spôsobenej škody a náklady na navrátenie

NKP do pôvodného stavu boli určené práve vo vzťahu k realizácii neoprávnených zásahov žalobcu a
tento nedostatok bol spôsobený tým, že vo vzťahu k nákladom určeným na vrátenie NKP do pôvodného
stavu nebol konajúcimi orgánmi verejnej správy náležite zistený skutkový stav veci.

36. Kasačný súd dopĺňa, že v § 43 ods. 5 pamiatkového zákona sa uvádza viacero parametrov,

ktoré by mal správny orgán pri určení sumy pokuty za iný správny delikt vyhodnocovať, mimo iných
by mal prihliadať aj na závažnosť konania a závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky.
Kasačný súd už len dodáva, že pri určovaní výšky pokuty je potrebné mať na zreteli i to, že okrem
jej výchovného a represívneho charakteru vlastník NKP má povinnosť zabezpečovať zodpovednú a
dlhodobú starostlivosť o NKP zahrňujúcu i v budúcnosti prezumované reštaurovanie zachovaných

súčastí NKP.

37. Kasačný súd výslovne uvádza, že nespochybňuje odbornosť a špecializáciu zamestnancov a
orgánov na ochranu pamiatkového fondu. Má však za to, že každú jednu vec je potrebné vyhodnocovať
s ohľadom na jej špecifiká. V preskúmavanej veci žalovaný svojou sťažnostnou námietkou nepresvedčil

kasačný súd o nesprávnosti názoru správneho súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, čoho
dôsledkom je zamietnutie jeho kasačnej sťažnosti. Je na žalovanom, akým spôsobom zistenia ohľadom
skutkového stavu doplní. Kasačný súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje so záverom správneho súdu
o potrebe výslovného uvedenia (preukázania) odbornej spôsobilosti zamestnancov KPÚ a o potrebe
zistenia skutkového stavu výlučne osobou zapísanou v zozname reštaurátorov. Uvedená požiadavka

z pamiatkového zákona podľa kasačného súdu nevyplýva. Je preto na žalovanom, aby zvážil, akým
spôsobom svoje zistenia ohľadom skutkového stavu vo vzťahu k zisteniu, v akom stave sa predmetná
NKP nachádzala pred vykonaním nepovoleného zásahu a po ňom doplní a preukáže, a to i s prípadným
využitím inštitútu znaleckého dokazovania alebo odborného posudku.

38. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok vytvára
vlastnú úvahovú konštrukciu o tom, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 42 ods. 1
písm. i) pamiatkového zákona údajne vyplýva výlučne zo skutočnosti, že žalobca nepovolenú obnovu
predmetnej NKP zveril osobe nezapísanej do zoznamu reštaurátorov (čo malo byť konštatované v
bodoch 29 - 30 rozsudku správneho súdu), pričom žalovaný mal skutkovú podstatu podľa § 42 ods. 1

písm.i)pamiatkovéhozákonaspojiťskonkrétnymizmenamistavupredmetnejNKP,ktorébolivýsledkom
zásahu žalobcu do nej. Uvedená konštatácia podľa názoru kasačného súdu z odôvodnenia rozsudku
správneho súdu nevyplýva. Správny súd v uvádzaných bodoch sumarizuje, že v danom prípade síce
správne orgány len zjednodušene a prvoplánovo upriamili pozornosť na to, že žalobca vykonal opravu
NKP prostredníctvom osoby, ktorá nebola zapísaná v zozname reštaurátorov, ako podstatné však v

uvedených ustanoveniach správny súd vyhodnotil, že je potrebné ustáliť, či činnosťou tejto zodpovednej
osoby skutočne aj došlo k spôsobeniu nepriaznivého stavu na NKP, pojednávajúc v ďalších bodoch o
znakoch skutkovej podstaty správnych deliktov vymedzených v § 43 ods.1 v spojení s § 42 ods. 1 písm.
i) a n), pamiatkového zákona.39. K žalovaným namietanej povinnosti uplatnenia postupu podľa § 43 ods. 7 pamiatkového zákona
kasačný súd uvádza, že pamiatkový zákon v predmetnom ustanovení neukladá povinnosť, ale len

možnosť povoliť odklad platenia uloženej pokuty alebo platenie pokuty v splátkach. Žalovaný síce mal
vedomosť o žalobcom tvrdenej nepriaznivej finančnej situácii (vo vzťahu k tejto tvrdenej nepriaznivej
finančnej situácii kasačný súd poukazuje na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu KPÚ),
avšak žalobca sa uplatnenia postupu podľa § 43 ods. 7 pamiatkového zákona nedomáhal. Kasačný súd
sa preto s názorom správneho súdu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

v tejto súvislosti nestotožňuje.

40. Ako nedôvodnú kasačný súd vyhodnotil i sťažovateľovu námietku týkajúcu sa tvrdenej vnútornej
rozpornosti rozsudku správneho súdu, keď z odôvodnenia rozsudku správneho súdu je zrejmé, akými
úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave a namietanú vnútornú rozpornosť
napádaného rozsudku kasačný súd nevzhliadol.

VI.
Záver

41. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov (s výnimkou uvedenou v bode 39 tohto rozsudku)
nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu vymedzenými v
kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP
rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP
a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom
súde podľa § 175 ods. 2 SSP.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.