Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200216
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka

a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu:
DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44 186 266, M. R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, právne
zastúpeného: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100056071/2019 zo dňa 07.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100056071/2019
zo dňa 07.01.2019, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Košice č.

101825325/2018 zo dňa 17.09.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom
a trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Proti prvotnému rozhodnutiu Daňového úradu Košice, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie 12/2008 z 27.11.2017 podal žalobca odvolanie, na základe ktorého
žalovaný 22.03.2018 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím
č. 101825325/2018 zo dňa 17.09.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) na
základe zistených výsledkov z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vyrubil
platiteľovi dane rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 12/2008 v sume 8.195,16 Eur.

Daňový úrad Košice rozhodnutie z 17.09.2018 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie 12/2008 oprel o závery vyplývajúce z Protokolu o daňovej kontrole č. 136808/2016
z 09.02.2016. Protokol bol doručený žalobcovi spolu s výzvou č. 142464/2016 zo dňa 16.02.2016 a
prerokovaný s konateľom spoločnosti A. B. dňa 27.09.2017 a 07.11.2017, o čom boli spísané Zápisnice
č. 102049006/2017 a 102318822/2017.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí č. 100056071/2019 zo dňa 07.01.2019 (ďalej aj

„preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice o vyrubení
rozdielu dane z 17.09.2018 a v odôvodnení uviedol podrobnú skutkovú i právnu analýzu dôkazného
stavu veci a jeho vyhodnotenie, opierajúc sa o komplexné závery vyplývajúce z policajného
vyšetrovania, daňových kontrol vykonaných v preskúmavanej právnej veci a v ďalších s danou vecousúvisiacich daňových konaniach a zaujal stanovisko k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu.

4. Konštatoval, že správca dane po vykonanom šetrení vo vzťahu k dodávateľom i odberateľom
tovaru uvedeného v žalobcom deklarovaných obchodoch zistil, že jediným účelom obchodných
transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja potravinárskych komodít bolo zneužitie
práva spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody. Žalovaný konštatoval správnosť záverov
správcu dane vyplývajúcich z obsahu vykonaného dokazovania, podľa ktorých obchodné spoločnosti

zapojené v obchodoch s potravinárskym tovarom vedeli, že sa svojím konaním zúčastňujú na plneniach,
ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Na základe zistení uzavrel, že dodávateľským
spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok v zmysle § 19 ods. 1 zákona o
DPH v znení neskorších predpisov, preto ani žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z nákupu,
a správca dane nezistil ani splnenie podmienok žalobcom na oslobodenie jeho intrakomunitárnych
dodávok podľa § 43 Daňového poriadku.

5. Žalovaný uviedol, že v zdaňovacom období december 2008 správca dane nepriznal daňovému
subjektu právo na odpočítanie dane v sume 8.195,16 Eur z faktúr vystavených dodávateľom REJA
CORPORATION, s.r.o.. A. 4. C., IČO: 44322909, IČ DPH: D. - z faktúr v počte 20 (uvedených v
odôvodnení rozhodnutia na str. 6-7) - DPH 8.195.16 Eur (246 887.40 SKK) za dodanie potravinárskeho

tovaru (olej. energetické nápoje a iný potravinársky tovar) a neuznal deklarované intrakomunitárne
dodanie írskemu odberateľovi IBD Irish Beverage Distributor Ltd.

6. Konštatoval, že správca dane vychádzal z informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných
v trestnom konaní (vyšetrovací spis č. ČVS: E./BOK-VY-2011), v ktorom sa nachádzalo uznesenie

Prezídia Policajného zboru, ktoré správca dane využil ako listinný dôkaz (Uznesenie ČVS: E./BOK-
VY-2011zodňa20.05.2012).Zpredmetnéhouzneseniavyplynulo,žemedziosobami,obvinenýmipodľa
ustanovení Trestného poriadku za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a zločin neodvedenia dane a poistného na podklade zistených skutočností, boli okrem iných osôb
aj konatelia uvedených zúčastnených spoločností. Z obsahu uznesenia vyplýva, že obvinené osoby,

medzi ktorými boli konatelia spoločností zapojených do zistených reťazových obchodov, spájal jednotiaci
zámer, ktorým bolo získanie finančného prospechu z podvodného konania smerujúceho k vyplateniu
nadmerného odpočtu DPH.

7. Žalovaný komentoval, že žalobca na jednaniach so správcom dane uviedol na ústnom pojednávaní

21.08.2018, že nesúhlasí s jeho závermi. Po prerokovaní výsledkov vyrubovacieho konania vydal
07.01.2019 napadnuté rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a
chrániac záujmy štátu, využil všetky prostriedky, ktoré ho viedli k zisteniu, že žalobcom predložené
faktúry neodrážajú skutočnosť a absentuje materiálny podklad označovaných obchodov žalobcu.
Vychádzal z kontroly daňových dokladov v spojitosti so všetkými ostatnými výsledkami dokazovania

a zabezpečenými dôkazmi a mal za nepochybne preukázané, že obchody deklarované vyššie
uvedenými faktúrami boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia a ich jediným cieľom
bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti prostredníctvom
vyššie uvedených faktúr. Uviedol, že konateľ spoločnosti žalobcu A. B. nevedel na jednaniach so
správcom dane pohotovo a vecne reagovať, opakovane žiadal o možnosť dodatočného písomného

vyjadrenia, čím bola spochybnená vierohodnosť nielen jeho tvrdení, ale i obchodov žalobcu, ak
popisoval podmienky a schému obchodovania spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., s ktorou v
reťazci dodávateľsko-odberateľských vzťahov „obchodoval“ za účelom získania daňovej výhody, ale bez
zjavného ekonomického opodstatnenia reálneho obchodovania v období december 2008.

8. Podkladom boli aj informácie zo spisov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za iné zdaňovacie
obdobia: aj zdaňovacie obdobie november 2009, v ktorých boli dodávateľmi potravinárskeho tovaru pre
daňový subjekt spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. Svedok F. A. G.
opakovane vo svojich výpovediach uviedol, že obchody spoločností Tatra Trade Corporation s.r.o., Solid
Press Slovakia, s.r.o., REJA CORPORATION, s.r.o., DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. sa nezakladali

na komerčnom základe, ale ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody. Z protokolu z daňovej
kontroly č. 9701401/5/3665130/2014/Miho vykonanej v spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. vyplynulo,
že v prípade obchodovania s olejom bola zostavená schéma umelo vytvorených konštrukcií, zbavených
ekonomického opodstatnenia a vytvorených hlavne s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Subjekty,ktorých sa schéma týka, nekonali v nezávislej trhovej situácii, nemali žiaden iný motív ako implementáciu
schémy na obchádzanie DPH. Takéto činnosti sú v rozpore s cieľom práva Spoločenstva, nemajú žiadny
iný účel alebo opodstatnenie, ako uplatňovanie ustanovení práva Spoločenstva spôsobom, ktorý je v

rozpore s ich účelom. Správca dane aj v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka F. A. G.,
ktorý bol v čase vykonania ústneho pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody a daňový subjekt
bol o vypočutí svedka upovedomený, a ten uviedol skutočnosti, ktoré sa obsahovo stotožňuje s jeho
predchádzajúcimi výpoveďami a zisteniami správcu dane a iných orgánov.

9. Uviedol, že spoločnosť TTC nepredložila preukázateľné a nevyvrátiteľné dôkazy o uskutočnení
zdaniteľných obchodov pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o. Dňa 03.06.2014 svedok (bývalý
konateľ TTC) uviedol, že spolupracuje s políciou na objasňovaní ekonomických deliktov, týkajúcich
sa obchodovania medzi TTC a REJA CORPORATION, s.r.o. (vyšetrovací spis č. ČVS: E./NKA-FP-
VY-2012). Obchody s REJA CORPORATION, s.r.o. s ním dohodol A. H. z Trebišova, ktorý de facto
riadil a vlastnil spoločnosti, v ktorých de jure figuroval F. B.. Svedok uviedol, že s H. ho zoznámil I. J.,

ktorý bol tichým spoločníkom A. G. v TTC. Účelom TTC bolo nakupovať tovar sprostredkovaný p. H. od
zväčša zahraničných dodávateľov a predávať s DPH firmám H., ktoré ich následne predávali finálnym
spotrebiteľom. Vzniknutú daňovú povinnosť DPH si TTC ponižovala fiktívnymi faktúrami z fingovaných
obchodov prostredníctvom firiem F. B., A. K.. To bol skutočný dôvod, prečo H. presmeroval cez TTC
nákup tovaru. Tovar sa zväčša reálne nakupoval, časť tovaru končila u konečných spotrebiteľov na

Slovensku a časť sa využívala na ďalšie karuselové reťazce za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu
DPH vývozom do okolitých štátov. Svedok uviedol, že on a p. J. komunikovali priamo s A. H., F. B. a aj
s I. L., ktorý figuroval ako obchodný manažér H. firiem a vedel o právnom zmysle týchto obchodov. Tiež
komunikovali s F. E., administratívnou pracovníčkou H. firiem, ktorá tiež vedela o fingovanosti týchto
obchodov.

10. Správca dane podľa žalovaného uzavrel, že žalobca počas celého výkonu kontroly a vyrubovacieho
konania nepredložil žiadny iný hodnoverný dôkaz, okrem faktúr a dodacích listov, o tom, že v
zdaňovacom období došlo k dodaniu tovaru - od dodávateľov Tatra Trade Corporation s.r.o., a REJA
CORPORATION s.r.o.. Konštatoval, že samotná existencia faktúry a zaúčtovania daňových dokladov v

súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladalo podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie
dane dodania tovaru, nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty môže platiteľ
dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, a ktoré použije na účely svojho
podnikania ako platiteľ.

11. Za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane využil aj informácie
zo spisu spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o.: „úradné a protokoly zo dňa 15.02.2013 z daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobia september - december 2008 - zo dňa 09.02.2015, zo dňa 18.06.2014.
Popísal, že obchodoval troma spôsobmi za účelom získania financií, a to: 1. TTC nakupovala

zväčša tovar zo zahraničia a predávala ho v tuzemsku H. slovenským firmám, ktoré ho následne
predali konečným spotrebiteľom na Slovensku aj s DPH, ktorú na TTC neprevádzali, pričom daňovú
povinnosť si TTC ponižovala fiktívnymi faktúrami (napr. LABAŠ, MilkAgro, Tesco, Carrefour), 2. REJA
CORPORATION, s.r.o. nakupovala tento tovar od TTC a predávala vopred dohodnutým účelovým
exportným firmám na Slovensku, ktoré si takto ponižovali daňovú povinnosť DPH z ich vlastných

obchodov, zväčša za odplatu 4 % zo základu dane (napr. HAMÉ OPAL Fytos, Kláštorná, Mercedes
Prešov), 3. H. firmy nakupovali tovar od TTC, prostredníctvom účelových firiem ho vyvážali zo Slovenska
za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Robili to na základe rôznych dohôd a na základe
vlastných kontaktov na daňových úradoch (napr. MVK Slovakia Topoľčany, SUGAR SK Topoľčany,
DRYÁDA CORPORATION s.r.o., Delta B, REJA CORPORATION s.r.o., Pipta No. 1). Administratívu

viedli zamestnanci jednotlivých firiem, účtovnú dokumentáciu si vymieňali elektronickou a riadnou
poštou. Z administratívneho hľadiska bol obchod zákonný - existoval tovar, sklady, zamestnanci,
jednotlivé obchody samé osebe neboli nezákonné. Nezákonnosť vyplýva z toho, že tieto obchody vznikli
len za účelom ukrátenia štátu o financie a následne legalizácie z príjmu z trestnej činnosti na základe
vopred dohodnutých podmienok medzi jednotlivými účastníkmi. Spoločnosť REJA CORPORATION

s.r.o.malazacieľzískaniedaňovejvýhodyanievykonávaniebežnýchobchodnýchtransakciízaúčelom
dosahovania zisku z podnikania.12. K nesúhlasu so závermi správcu dane vo veci tvrdenia o účelovom obchodovaní, vo veci výpovedí
F. G., vo veci nedostatočného odôvodnenia, žalovaný akceptoval jeho závery uvedené v rozhodnutí č.
101825325/2018 zo dňa 17.09.2018, kde správca dane konštatoval dôvodné podozrenie, že žalobca

bol zapojený do obchodovania s komoditami olej, ryža, cukor, energetické nápoje, stavebná oceľ, ktoré
vykazovalo znaky karuselových obchodov a podľa protokolu č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016, zaslal
dožiadania prepravcom, deklarovaným dodávateľom aj odberateľom, žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácii (ďalej len „MVI“), vypočul svedka, zisťoval informácie zo spisov daňového subjektu i subjektov
zúčastnených na deklarovaných obchodných transakciách.

13. Zhrnul, že žalobca si v preverovanom zdaňovacom období uplatnil oslobodenie od dane podľa §
43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z deklarovaného dodania tovaru írskemu
odberateľovi IBD Irish Beverage Distributor Ltd.. M. X, H. C. E., C. N. X, E., H., IČ DPH O. z faktúry
č. 2008038 zo dňa 01.12.2008 na sumu 13.370,88 Eur za dodávku energetických nápojov. Preto
správca dane prostredníctvom MVI požiadal írsku daňovú správu (žiadosť č. 9813401/5/3646925/12

zo dňa 12.12.2012) o preverenie skutočností týkajúcich sa deklarovaného dodania tovaru írskemu
odberateľovi IBD Irish Beverage Distributor Ltd. v obdobiach december 2008 a jún 2009. Z odpovedí
írskej daňovej správy správca dane zistil, že so spoločnosťou IBD Irish Beverage Distributor Ltd. sa
nepodarilo skontaktovať. Z databázy zahraničného správcu dane bolo zistené, že spoločnosť podniká
vo veľkoobchode s nápojmi, podala daňové priznania k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie.

Z podaných daňových priznaní z intrakomunitárnych nadobudnutí nie je možné určiť dodávateľa s
prihliadnutím na skutočnosť, že daňový subjekt je nekontaktný. Spoločnosť nevykonáva žiadne aktivity
od roku 2012. Prvým riaditeľom spoločnosti bol C. F., občan Juhoafrickej republiky (33 % podiel), druhým
riaditeľom A. H., občan Slovenska (33 % podiel), tretím riaditeľom I. J., občan Slovenska (33 % podiel).
Štvrtým bol P. I., občan Slovenska, nie sú žiadne informácie o jeho podiele v spoločnosti v súčasnosti.

Zahraničný správca dane uviedol, že daňové priznania v írsku neobsahujú detaily a z dôvodu, že
spoločnosť je nekontaktná, nikdy nebude vedieť žiadosť úplne zodpovedať.

14. Podľa žalovaného bolo zistené a potvrdené, že aj tieto obchody boli súčasťou karuselových
reťazcov, nešlo o skutočný výkon ekonomickej činnosti dodaním tovaru za účelom jeho následnej

spotreby konečným spotrebiteľom. Tovar bol použitý do ďalšieho prepravného reťazca bez akéhokoľvek
ekonomického opodstatnenia. Na základe kontrolných zistení, ktoré správca dane posúdil v ich
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach
predložených daňovým subjektom DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. ku kontrole za zdaňovacie obdobie
december 2008 boli uskutočnené len formálne za účelom získania daňovej výhody. Správca dane

následne poukázal na čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov deklarovaných v uvedenom reťazci
spoločnosti a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 „Halifax plc“.

15. Podľa žalovaného zúčastnené subjekty vytvorili takú sieť spoločností, ktorými fakturačné toky
tovaru zneprehľadnili, ich tvrdenia o obchodoch sú rovnakého charakteru. Vlastné finančné prostriedky

zúčastnené spoločnosti na úhrady deklarovaných faktúr nemali a správca dane mal za to, že spoločnosti
boli financované z jedného zdroja „riadiaceho centra“. Zúčastnené spoločnosti deklarovali obchody s
preverovanými komoditami, ktorých dôveryhodnosť sa snažili preukázať existenciou určitého objemu
tovaru, ktorý však nezodpovedal objemu tovaru uvedenému na faktúrach („tovar existuje, môže ho
daňová kontrola vidieť - vždy ten istý tovar“), preukazovaním prepravy tovaru, pohybom motorových

vozidiel, pričom prepravu tovaru v nereálnom rozsahu mala vykonávať spoločnosť, ktorej konateľ
je úzko personálne napojený na osobu F. A. G., predkladaním faktúr a účtovných dokladov -
teda formálnym preukazovaním obchodov, tvrdeniami pri daňových kontrolách - ústne do zápisnice,
alebo písomne o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili („podľa rovnakého scenára“). Podľa
tvrdenia tohto, spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., REJA CORPORATION s.r.o. a DRYÁDA

CORPORATION, s.r.o. ako súčasť reťazcov deklarovali vo svojich účtovných dokladoch obchody
s potravinárskymi komoditami, pričom tieto obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického
opodstatnenia, zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom zneužitia mechanizmu DPH.
Pri jednotlivých výpovediach popisoval podmienky a schému obchodovania spoločnosti Tatra Trade
Corporation s.r.o., ktorej bol konateľom, okrem iných, aj so spoločnosťami DRYÁDA CORPORATION

s.r.o. a REJA CORPORATION s.r.o. v reťazci dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

16. Žalovaný uviedol, že správca dane posudzoval jednotlivé informácie získané výsluchom svedkov
v nadväznosti na preverenie údajov aj tvrdení deklarovaných daňovým subjektom, neriešil vinu činevinu v predmetnom preverovaní, ale kontrolou daňových dokladov v spojitosti so všetkými ostatnými
vykonanými dokazovaniami a zabezpečenými dôkazmi dospel k záverom, že daňový subjekt DRYÁDA
CORPORATION s.r.o., nepredložil počas celého výkonu kontroly a vyrubovacieho konania žiadny iný

hodnoverný dôkaz, okrem faktúr a dodacích listov, ktoré predložil na začiatku daňovej kontroly ani na
odstránenie pochybností kontrolovaný daňový subjekt po celý čas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania nepredložil žiadne iné dôkazy, okrem faktúr, ktoré boli predložené na začiatku daňovej kontroly
a pri preverovaní reálnosti dodania tovaru deklarovaného faktúrami a dodacími listami svedok nepotvrdil
predmetné obchody so spoločnosťou DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. a konateľ žalobcu pri ústnom

pojednávaní pri snahe správcu dane odstrániť nedostatky a pochybnosti odmietol odpovedať, žiadal o
možnosť písomného vyjadrenia, čo znižovalo vierohodnosť jeho osoby.

17. Konštatoval, že správca dane vyhodnotil získané dôkazy v priebehu daňovej kontroly a vo
vyrubovacom konaní cez inštitút dožiadaní, výsluchov svedkov, inštitút získania informácií a iných
úkonov správcu dane a vyhodnotil všetky získané dôkazy, ktoré preukázali, že existencia faktúr v

preverovanom prípade nie je relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru deklarovaného faktúrami
v zdaňovacom období december 2008 nedošlo v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov.

18. Uviedol, že správca dane z inštitútu MVI správca dane zistil, že obchody boli súčasťou

obchodovaných účelových reťazcov, nejednalo sa o skutočný výkon ekonomickej činnosti dodaním
tovaru za účelom jeho následnej spotreby konečným spotrebiteľom. Tovar bol použitý do ďalšieho
prepravného reťazca bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia.

19. Označované prepravy tovaru za kontrolované zdaňovacie obdobie podľa žalovaného nepreukázali,

žetovarreálneexistoval,bolskladovanýabolajreálneprepravovaný.Potvrdilto vosvojichvýpovediach
aj svedok F. G., keď sa vyjadril aj k špedičnej spoločnosti svojho brata Ivana - AUTODOPRAVA. Podľa
žalovaného správca dane nevyvracia existenciu tovaru, keď napr. u dodávateľa Tatra Trade Corporation
uvádza, že sa nepodarilo preukázať, že spoločnosť je skutočne dodávateľom tovaru pre DRYÁDA
CORPORATION s.r.o. Tovar po ukončení účelového obchodovania v reťazci bol reálne prepravený do

spoločností, ktoré tovar predali konečným spotrebiteľom. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového
poriadku ako podporné dôkazy pri vyhodnotení kontrolovaného zdaňovacieho obdobia december 2008
využil aj informácie získané zo spisov spoločností, ktoré boli zúčastnené na preverovaných zdaniteľných
obchodoch. Tieto informácie boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, napr. aj s výpoveďami
svedka. Preverovaním aj iných správcov dane bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť REJA

CORPORATION, s.r.o. bola súčasťou reťazca obchodných spoločností, ktorých obchody s vybranými
komoditami potravinárskeho tovaru boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia,
ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej
povinnosti.

20. Uplatnením odpočítania dane v sume 246.887,40 SKK (8.195,16 Eur) z preverovaných faktúr od
deklarovaného dodávateľa REJA CORPORATION, s.r.o. došlo podľa názoru žalovaného k porušeniu
§ 49 ods. 1 a 2 a§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože tuzemskému
dodávateľov z deklarovaných dodávok daňová povinnosť nevznikla, a to z dôvodu obchodných
transakcií umelo vytvorených za účelom zneužitia práva Spoločenstva a získania daňovej výhody

a následne daňovému subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. nevzniklo právo odpočítať daň z
preverovaných faktúr.

21. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že správca dane dôvodne neuznal intrakomunitárne dodanie
tovaru z faktúry vystavenej daňovým subjektom pre írskeho odberateľa vo výške uvedenej v podanom

daňovom priznaní na preverované zdaňovacie obdobie (405.636,00 SKK) a upravil základ dane
uvedený v riadku 13 a 14 daňového priznania za preverované zdaňovacie obdobie na 0.00 SKK
z dôvodu porušenia § 43 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Žalovanýknámietkamtýkajúcichsaintrakomunitárnychdodaníkonštatoval,žesprávcadanenazáklade
výsledkov dokazovania (odpovede na MVI, výpoveď svedka, informácie zo spisov daňového subjektu,

ako aj zúčastnených spoločností) vyvodil záver o porušení § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Poukázal na to, že nesplnil podmienku oslobodenia od dane a nevedel preukázať
uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, ak uplatnil oslobodenie od dane
pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Nezastihnuteľný odberateľ nemôže byť podkladompre poskytovanie úľav pre plnenie povinností preukázať podklady pre overenie správnosti uplatneného
oslobodenia od dane.

22. Žalovaný v súvislosti s námietkami odvolávajúceho sa, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia
skutkového stavu správcom dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého
spisového materiálu zistil, že cieľom daňovej kontroly u odvolávajúceho sa daňového subjektu DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o. za december 2008 a následného vyrubovacieho konania, bolo využitie zákonne
získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní

práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorý v zdaňovacom období december 2008 uplatnil
nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., nebol
schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol
v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Dôkazná povinnosť nie je pre platiteľa dane iba
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenia o fakturovaných dodávkach tovaru. Doklady, ktoré daňový subjekt

predložil, nemali podľa žalovaného takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť
ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. V prvom rade malo byť v záujme
daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné
práva v daňovom konaní využil. V prípade, ak takéto skutočnosti daňový subjekt nepreukáže, nesie z
toho následky. V danom prípade žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil

také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v dokladoch
za zdaňovacie obdobie december 2008. Uviedol, že správca dane neprikladal výpovedi svedka G.
vyššiu hodnotu pravdivosti ako ktorejkoľvek inej výpovedi, ako ktorémukoľvek inému dôkazu - tvrdenia
daňového subjektu nevynímajúc a postup správcu dane preto nebol v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku, ako to namieta odvolávajúci sa. Rozhodnutie správcu dane má podľa žalovaného oporu v

zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku. Správca dane vo
vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným
spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku.

23. Žalovaný k námietke o nevypočutí navrhovaných svedkov uviedol, že z ustanovenia § 24 ods.
2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na

skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

24. K námietke, ktorá sa týka prezumpcie neviny, žalovaný zistil, že správca dane v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste žalobcu, resp.
iných spoločností, ale v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku uviedol skutočnosti, ktoré

boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Prezumpcia neviny však neznamená, že správca dane
sa nemohol zaoberať skutočnosťami, ktoré boli zistené a preukázané a ktoré mali priamy vplyv a súvis
s charakterom činnosti odvolávajúceho sa.

25. Žalovaný k poukázaniu žalobcu na jeho vyjadrenia o okolnostiach svedčiacich v jeho v prospech,
na ktoré správca dane neprihliadal, uviedol, že poukázaním na tieto skutočnosti daňový subjekt
nepreukázal opodstatnenosť odpočítania dane a oslobodenia od dane z preverovaných faktúr. Mal
za to, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami
daňového subjektu, ktoré boli uvedené vo vyjadrení a odvolaní daňového subjektu, oboznámil daňový

subjekt aj s konkrétnymi otázkami a odpoveďami svedka F. G., o čom svedčia Zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27,09.2017. č, 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017 a č.
101634749/2018 zo dňa 21.08.2018. Správca dane v súlade správnym názorom odvolacieho orgánu
opätovne vyhodnotil všetky zistenia a dospel k tým istým záverom, pričom prihliadal na všetko, čo
vyšlo najavo a čo uviedol daňový subjekt, v súlade so zásadami daňového konania, nič neopomenul

ani neignoroval, nevybral a nepopísal iba jemu vyhovujúce dôkazy. Správca dane podľa žalovaného
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že daňový subjekt DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. bol
zapojený do fakturačného reťazca, cieľom ktorého bolo získať daňovú výhodu a žalobca nepreukázal
opak. Daňový subjekt nemôže odpočítať daň a uplatniť oslobodenie od dane z fakturovaných dodávokz dôvodu umelo vytvorených obchodných transakcií, ktorých cieľom bolo zneužitie práva Spoločenstva
a získanie daňovej výhody.

26. Žalovaný k tvrdeniu, že správca dane neakceptoval potvrdzujúce vyjadrenia dodávateľských a
odberateľskýchspoločnostíuvádza,žetietovyjadreniaododaní,resp.nadobudnutítovarusprávcadane
nemohol akceptovať ako hodnoverný dôkaz, nakoľko pri výkone daňových kontrol a iných daňových
úkonov boli zistené skutočnosti negujúce tieto tvrdenia, resp. niektoré subjekty sa stali nekontaktné a
ich zástupcovia nezastihnuteľní. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o subjektívne hodnotenie dôkazov,

ale naopak o objektívne vyhodnotenie všetkých zistení správcom dane.

27. Žalovaný k tvrdeniu o zmätočnosti postupu v súvislosti so spojeným konaním o 22 zdaňovacích
obdobiach a následne samostatnými konaniami pri vydávaní rozhodnutí uvádza, že správca
dane v zmysle § 46 ods. 3 Daňového poriadku začal daňovú kontrolu spísaním Zápisnice č.
9813401/1/375906/2012zodňa07.03.2012,vktorejvsúladestýmtoustanovenímuviedolajzdaňovacie

obdobie, za ktoré bude daňová kontrola vykonávaná (v danom prípade 22 období) a ukončil ju vydaním
jednéhoprotokolu.Následnesprávcadanezakaždézdaňovacieobdobievydalsamostatnérozhodnutie,
ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane oproti daňovému priznaniu podanému za konkrétne
zdaňovacie obdobie. Daňové priznanie je podávané samostatne za každé zdaňovacie obdobie, aj
rozhodnutie, ktorým dochádza k vyrubeniu rozdielu daňovej povinnosti, musí byť vydané samostatne za

každé zdaňovacie obdobie. Vydaním rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane sa totiž ukladajú povinnosti
odlišné od údajov uvedených v konkrétnom daňovom priznaní. Postup správcu dane, keď na základe
daňovejkontrolyza22zdaňovacíchobdobí,ukončenejjednýmprotokolom,bolovydaných22rozhodnutí
nebol podľa žalovaného v rozpore so zásadami Daňového poriadku a nijako neukrátil odvolávajúceho
sa na jeho právach.

28. Žalovaný k tvrdeniu o získavaní dôkazov počas prerušenia daňovej kontroly uviedol, že správca
dane nepoužil nezákonne získané dôkazy, vo vyrubovacom konaní po namietaní daňového subjektu
tieto procesné chyby odstránil cez doplňujúce výsluchy svedkov a opakovane zaslané dožiadania.

29. Žalovaný k námietkam odvolávajúceho sa týkajúcich sa lehôt v konaní uviedol, že tieto námietky
boli aj predmetom odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 102431065/2017 zo dňa
21.11.2017, ku ktorým Finančné riaditeľstvo SR zaujalo stanovisko v rozhodnutí č. 100607959/2018 zo
dňa 22.03.2018 a zistilo, že procesný postup správcu dane, ktorý predchádzal samotnému rozhodnutiu
v danej veci, nebol v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný z predloženého

spisového materiálu zistil, že daňová kontrola bola začatá na podnet orgánov činných v trestnom konaní
dňa 07.03.2012 (Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9813401/5/375906/2012). Správca dane zisťoval
skutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaneavzhľadomnaskutočnosť,žeodberateľmitovaruboli
aj zahraničné spoločnosti, prostredníctvom žalovaného požiadal v zmysle žiadostí o MVI o preverenie
deklarovaných obchodných vzťahov a podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu od

31.01.2013 (rozhodnutie č. 9813401/5/328143/2013/MihP zo dňa 25.01.2013). Po doručení odpovedí
na žiadosť o MVI správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a oznámil daňovému subjektu, že
dňa 15.01.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (oznámenie č. 64755/2016
zo dňa 21.01.2016). Dňa 16.02.2016 správca dane daňovú kontrolu ukončil doručením protokolu č.
136808/2016 zo dňa 09.02.2016. Prerušením daňovej kontroly lehoty neplynuli, preto lehota na výkon

daňovej kontroly bola dodržaná. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným
v protokole. Správca dane s ním prerokoval jeho vyjadrenia a spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017 a č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017. Následne správca
dane v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice vydal
rozhodnutia za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola v zmysle protokolu.

Keďže rozhodnutia správcu dane boli odvolacím orgánom zrušené a vrátené na ďalšie konanie, správca
dane pokračoval v ďalšom konaní, spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101634749/2018 zo
dňa 21.08.2018 a následne vydal a doručil rozhodnutia za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré bola
vykonaná daňová kontrola v zmysle protokolu, čím došlo k ukončeniu vyrubovacieho konania. Postup
správcu dane bol podľa žalovaného v súlade s uvedenými ustanoveniami Daňového poriadku. Námietky

týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj zániku práva
vyrubiť daň sú preto podľa žalovaného neopodstatnené.II.
Správna žaloba

30. Žalobou zo dňa 07.03.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100056071/2019 zo dňa 07.01.2019, ktorým
podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 101825325/2018 z 17.09.2018 o vyrubení

rozdielu dane žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 8.195,16 Eur tak, že predmetné rozhodnutie správcu dane
potvrdil.

31. Obsahom správnej žaloby boli nasledovné žalobné námietky: 1. žalobný bod ad § 191 ods. 1
písm. c), g) SSP - žalovaný nesprávne posúdil lehoty podľa daňových predpisov, čím došlo k nielen

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt počas daň. kontroly.
Poukázal na § 69 Daňového poriadku o lehotách pre zánik práva vyrubiť daň, a to konkrétne v 5-
ročnej lehote pre vyrubenie dane počnúc od konca roka, v ktorej vznikla povinnosť podať daňové
priznanie. Domnieval sa, že zákonná prekluzívna lehota už uplynula, a preto malo byť konanie ex offo

zastavené. Mal za to, že pri trvaní daňového konania s odstupom 10 rokov od daného obdobia je aj
dôkazná situácia značne sťažená, čo obvykle daňový úrad nesprávne vykladá v neprospech daňového
subjektu ako údajnú účelovú nekontaktnosť svedkov, dodávateľov, dopravcov a pod. Daňová kontrola
ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho
rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu predstavuje závažný a intenzívny zásah do

individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom
jednoznačnevyplývazcharakterupovinnostíkontrolovanéhodaňovéhosubjektupočasdaňovejkontroly
(§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať
na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje
požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom

(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov). Ak teda daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku
trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov
511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Fakt, že časť dôkazov
bola realizovaná počas prerušenia konania, keď mohla zákonne prebiehať len MVI, na účely ktorej bola
daňová kontrola prerušená, žalobca namietal už opakovane a teda dôkazy z daného obdobia nemôžu

byť použité pre danú vec. Správca dane si však i medzitým zisťoval a zadovažoval zápisnice, protokoly,
dôkazy z iných daňových kontrol, trestných konaní, dôkazy sú nezákonné a rozhodnutie žalovaného
na nich založené je tiež nezákonné. Nesprávne právne posúdenie žalovanému vytýkal aj v tom, že
taktiež opiera svoje zistenia, okrem iného aj o ESD z rozsudku Halifax C-255/02, cit. “V tejto súvislosti,
pokiaľ správca dane zistí, že právo na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom alebo bolo

zneužité, je oprávnený požadovať s retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných súm za každé
takéto plnenie. Správca dane však musí takisto odpočítať daň, ktorá zaťažila plnenie na výstupe, daň,
ktorú musel príslušný platiteľ dane umelo odviesť v rámci plánu zníženia daň. zaťaženia a v prípade
potreby musí vrátiť preplatok...“ K tomuto však správca dane Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov
nedospel, preto je jeho rozhodnutie v protokole nesúladné nielen s vnútroštátnymi predpismi, ale aj s

legislatívou EÚ a judikatúrou ESD, o ktorú sa priamo opiera a taktiež je nezákonný aj postup žalovaného
ako druhostupňového orgánu v danej veci.

32. 2. žalobný bod ad § 191 ods. l písm. d) SSP nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov
druhostupňového rozhodnutia žalovaného tiež ako dôvod nezákonnosti vytýkame výlučne jednostranné

hodnotenie dôkazov a uvedenie v rozbore skutkového stavu veci len tých dôkazov, ktoré podporujú
skutkové závery žalovaného. Správca dane síce vykonal rozsiahle dokazovanie, ale v princípe ako
podklad pre svoje rozhodnutie vyhodnotil len tie dôkazy, ktoré mu vyhovovali (konkrétne výpoveď F. A.
G. z trestného konania alebo z iných daňových konaní). Predmetom preskúmania boli rôzne obchody,
väčšie množstvo obchodovaných komodít, pričom žalovaný aplikoval svoje závery na všetky z nich hoci

nie u každého bol skutkový stav rovnaký. V obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa podrobne
rozoberajú zistenia správcu dane z kontroly voči daňového subjektu Solid Press Slovakia s.r.o., pričom
ide o spoločnosť odlišnú od žalobcu a nemožno všetky zistenia v inej veci iného subjektu automaticky
vzťahovať aj na predmetnú vec. Podobne aj daňové kontroly u subjektu REJA CORPORATIONs.r.o. sú preskúmavané súdom o podaniach žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
o vyrubení rozdielu dane na tunajšom súde, čiže podľa žalobcu nie je výsledok dosiaľ zrejmý a
dôkazne jednoznačne výpovedný. Poukázal na tú skutočnosť, že v obsahu rozhodnutia žalovaný

nikde bližšie nespomenul výpoveď konateľa REJA CORPORATION s.r.o. pána F. B. ohľadom dodania
tovaru pre spoločnosť žalobcu, ktorý výslovne osobnou výpoveďou (v rôznych daňových konaniach)
potvrdil zaúčtovanie faktúr v ich účtovníctve, nákup na FA uvedeného tovaru od dovozcu, prepravu do
skladových priestorov. Napr. svojou výpoveďou v jednom z daňových konaní napr. č. 1699060/2016
potvrdil existenciu obchodov, však ani teraz jeho výpoveď nebola nijakým spôsobom vyhodnotená a

braná do úvahy ako vykonaný dôkaz.

33. Žalovaný podľa žalobcu zrozumiteľne nevysvetlil, na základe čoho prikladá podstatný význam
výpovedi/výpovediam svedka G., pričom inými dokonca ním vykonanými svedeckými výpoveďami sa
ani len nezaoberá pri vyhodnotení. Rozhodnutie je v danom smere podľa žalobcu nepreskúmateľné a
neobjektívne jednostranné. Žalobca namietal už v priebehu konaní, že správca dane ďalej popisoval v

inom svojom rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane č. 102430244/2017 z 21.11.2017 na str. 18 výpovede
E. C., Ing. Ladislava Oravca. Svedok - štatutár dodávateľa spol. SOLID PRESS SLOVAKIA s.r.o. pán
Ing. Ladislav Oravec (str. 18 cit. rozhodnutia) vypovedal bližšie o existencii, reálnom obchodovaní s
tovarom. Nie je zrejmé, prečo aj jeho výpovede neboli vyhodnocované. Konateľ spoločnosti Solid Press
Slovakia s.r.o. totiž potvrdil dodanie tovarov, realizáciu obchodov, preto je neuznanie odpočítania dane z

tuzemských dodaní od dodávateľa Solid Press Slovakia s.r.o. nedôvodné a dôkazne nepodložené. Túto
okolnosť žalovaný ignoroval, resp. uviedol, že ich výpovede neboli údajne „hodnoverné“- zrejme preto,
že neobsahovali ním zisťované skutočnosti.

34. Podľa žalobcu nie je teda vôbec zrozumiteľné, prečo daňový orgán použije v plnom rozsahu výpoveď

jedného z konateľov dodávateľa, pričom výpovede iných konateľov dodávateľov buď nespomenie,
či nevyhodnocuje, alebo dokonca ich spochybní. Na druhej strane žalovaný tvrdí, že nebolo možné
preverovanie obchodov z roku 2008 teraz, lebo spol. Solid Press Slovakia s.r.o. bola zrušená v roku
2015 výmazom. S odstupom času došlo aj objektívne k zmene, zániku subjektov, možnej nekontaktnosti
či nesúčinnosti dopytovaných subjektov, čo však následne nemôže byť žalobcovi kladené za vinu ako

„neunesenie dôkazného bremena“, keď je to spôsobené predovšetkým nečinnosťou správcu dane,
resp. dokazovaniu s obrovským časovým odstupom od preverovaného zdaňovacieho obdobia. V rokoch
2008, kedy obchody prebiehali, subjekty boli obchodne činné, podnikali a za ich zánik po rokoch
predsa nemôže niesť zodpovednosť žalobca, a to ani pri zachovaní správcom spomenutej náležitej
miery obozretnosti a zabezpečení si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre oslobodenie

od dane. Svedkovia, napr. zástupcovia prepravných spoločností alebo vodiči z dožiadaných firiem
M.G.M.EXPRESS s.r.o. a prepravných firiem, popísali bližšie existenciu reálneho dodania tovaru,
prepravu tovaru, dopravcov, sklady atď. - tieto výpovede zostali podľa názoru žalobcu bez povšimnutia
a vyhodnotenia žalovaným i prvostupňovým správcom dane, hoci ich závery zneli práve v prospech
reálneho priebehu deklarovaných obchodov, a preto ich žalovaný dostatočne ani nevyhodnocoval. Tieto

obsahy výsluchov však správca dane v odôvodnení rozhodnutia zámerne bližšie necituje.

35. Mal za to, že nimi bolo potvrdené, že obchodovaný tovar existoval, bol prepravovaný do miest
určenia, teda že obchody mali existujúci predmet plnenia. Podľa žalobcu skutkové zistenia sú aj
v priamom rozpore so zisťovaným skutkovým stavom, pretože rozsiahlu časť dokazovania tvoria

preverovania dopravy tovaru , pričom prepravcovia či vodiči jej vykonanie potvrdili, popísali priebeh
prevzatia tovaru, miesto a spôsob dodania a iné dopytované okolnosti. Viacerí z nich predložili aj
doplňujúce dôkazy ako doklady o nákupe PHM, diaľničné poplatky, záznamy z tachografu, objednávky
prepravy, faktúry na prepravu, dodací list, záznam o prevádzke použitého vozidla, záznamy o vykonaní
zahraničnej prepravy, záznamy o evidencii použitého vozidla pre daň, evidencie jázd a pod. Všetky tieto

listinné dôkazy a osobné výsluchy preverovaných subjektov rôznych prepravcov, dopravcov, vodičov
svedčia o uskutočnení prepravy tovaru, čo je v rozpore s závermi správcu.

36. Považoval za nelogické, že správca dane vykonal množstvo dožiadaných úkonov na účely zistenia
prepravy a ich rozsah tvoril podstatnú časť ním vykonaného dokazovania, keď následne v obsahu

rozhodnutia na ne neprihliadne, obsahovo ich nevyhodnotí, bližší obsah ich výpovedí neuvádza,
ale ani ich následne v kontexte iných dôkazov nijako nevyhodnocuje, čím jej jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie neobsahuje ani všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia, neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, dokoncaniekedy ani neuvádza, že nejaké návrhy a námietky počas konania predložili. Neuvádza doteraz tvrdené
skutočnosti žalobcom, navrhované dôkazy i dôvody, pre ktoré ich nevykonal. Neobsahuje ani bližšie
hodnotenie dôkazov, ktoré síce niektoré z nich spomína, že boli vykonané (avšak bez popisu bližšieho

obsahu výpovedí či listín), ale ako ich následne správca dane hodnotil jednotlivo, ako i vo vzájomných
súvislostiach, absentuje. Preto mal za to, že rozhodnutie je nezákonné, porušuje základnú zásadu
uvedenú v § 3 ods.3 Daňového poriadku, že správca dane hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca
dane a následne aj žalovaný ako odvolací orgán prihliadal iba na tie dôkazy a aj ich bližšie uvádzal,

ktoré korešpondovali s jeho závermi. Zvyšné dôkazy, námietky, tvrdenia, listiny nevyhodnocoval nijakým
spôsobom. Nemal za zrejmé, prečo práve výpovede obchodných partnerov žalobcu žalovaný nebral
do úvahy, hoci oni mohli ku skutkovej stránke veci vypovedať najpodrobnejšie, nakoľko sa ich obchody
priamotýkali.Malzato,ževovyhodnocovanírovnakýchdôkazovsisprávcadaneanásledneajžalovaný
aj sám sebe protirečí, keď najprv v priebehu tohoto konania spochybňoval dodanie tovaru, t. j. existenciu
tovaru a teraz nespochybňuje dodanie tovaru, ale jeho účelovosť obchodovania. Jeho vlastné zistenia

sú vzájomne nekonzistentné, a preto sú podľa žalobcu zistené skutkové a právne závery nepresvedčivé.

37. 3. žalobný bod ad § 191 ods. l písm. e) SSP nedostatočne zistený skutkový stav - v priebehu
konania žalobca v obsahu vyjadrení k Protokolu, resp. v odvolaniach navrhol doplnenie dokazovania
oboznámením sa s uvádzanými existujúcimi alebo správcom dane obstarateľnými listinnými dôkazmi,

vypočutím viacerých svedkov, pričom však na tieto dôkazné návrhy správny orgán prvého stupňa
reagoval len čiastočne, keď vypočul dvoch zamestnancov žalobcu - pána B. a pani B., N. D.. Títo
svedkovia podľa žalobcu potvrdili legitímnosť obchodov. Vo zvyšku navrhovaných dôkazov daňové
orgány dokazovanie nedoplnili a ich nevykonanie odôvodnili nejednoznačne. Mal za to, že viaceré
z navrhovaných dôkazov mohli prispieť k zmene zisteného skutkového stavu, pretože priamo so

spochybnenými skutočnosťami - prevzatím tovaru od dodávateľa, či jeho dodaním odberateľovi priamo
súviseli, neboli ani neúčelné, ani nehospodárne. Toto procesné pochybenie zakladá podľa žalobcu
nezákonnosť rozhodnutí pre nedostatočnosť a nesprávnosť zisteného skutkového stavu, pretože
daňové orgány nevykonali navrhované dôkazy a ani sa s ich nevykonaním patrične nevysporiadali.

38. 4. žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. f) SSP skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
rozhodnutia je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu – mal za to, že skutkové ani právne argumenty
žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nevysporiadavajú sa dostatočne s dôvodmi opakovane
podaného odvolania žalobcu. Rovnaké vady malo aj rozhodnutie prvostupňové, pretože vychádzalo
z rovnaných právnych záverov a rovnakých nesprávnych skutkových zistení. Oba orgány v daňovom

konaní procesne postupovali, dôkazy vyhodnocovali a právne závery dedukovali v rozpore so základnou
ústavnou zásadou v čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naopak, každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. „Preprava tovaru v nereálnom
rozsahu“ - takéto konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím konkrétnym nie je podložené ani v

obsahu rozhodnutia žalovaného ani správcu dane. Preprava nebola realizovaná len spoločnosťou O. G.,
ale aj mnohými drobnými prepravcami, ktorí jej realizáciu podľa zadaní potvrdili. V rozhodnutí sa žiadne
výhrady k rozsahu, obsahu prepravy neuvádzajú, preto je toto konštatovanie podľa žalobcu v rozpore
s obsahom spisu. „Zistené ekonomické väzby zúčastnených spoločností v rámci ich financovania“ -
takéto konštatovanie podľa žalobcu nebolo nikdy zisťované a ničím nie je podložené ani v obsahu

rozhodnutia žalovaného ani správcu dane, toto konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore s obsahom
spisu. „Personálne väzby na osobu A. G.“ - takéto konštatovanie podľa žalobcu nebolo nikdy zisťované a
ničím nie je podložené ani v obsahu rozhodnutia žalovaného ani správcu dane vo vzťahu ku konateľovi/
spoločníkovi spoločnosti žalobcu, toto konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisu.
„Len formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti“ - takéto

konštatovanie podľa žalobcu nebolo podložené ani v obsahu rozhodnutia žalovaného ani správcu dane,
toto konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisu. „Umelý charakter ekonomickej činnosti
zúčastnených spoločností, bez zamestnancov, majetku, vybavenia a pod.“ - takéto konštatovanie podľa
žalobcu nebolo nikdy zisťované a ničím nie je podložené v obsahu spisu, toto konštatovanie je v rozpore
s obsahom spisu. Pokiaľ ide o zamestnancov žalobcu, zamestnával v skúmaných rokoch zamestnancov,

na hlavný pracovný pomer. Tieto okolnosti bolo možné overiť jednak dopytom na sociálnu poisťovňu,
jednak z Výkazu ziskov a strát (mzdové náklady). Správca dane sa s týmito dôkazmi neoboznámil,
preto je to len neoprávnené tvrdenie bez podpory v reálnom skutkovom stave, t. j. nepreskúmateľné,
s nesprávne zisteným skutkovým stavom. Žalovaný neporovnal, nešpecifikoval porovnania marže pridodávateľských a odberateľských faktúrach, a preto podľa žalobcu nevedno, z čoho vlastne vychádzal
a akú údajne neprimerane nízku maržu mal žalobca fakturovať v cene tovaru, resp. ako konkrétne u
jeho spoločnosti. Bez poukázania na konkrétne zistenia obsahuje žalobou napadnuté rozhodnutie len

tvrdenia bez podpory v reálnom skutkovom stave, t. j. nepreskúmateľné, s nedostatočne a nesprávne
zisteným skutkovým stavom.

39. 5. žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu, nesprávne právne posúdenie

k spochybneniu intrakomunitárneho dodania tovaru a správcom dane zistený rozdiel základu dane.
Žalovaný síce konštatoval údajné porušenie zákona § 2 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 8, § 43 ods.
1 zák. 222/2004 Z. z. spoločnosťou žalobcu, ale v rozhodnutí nedetailizoval, čím k tomu malo
dôjsť, preto je podľa názoru žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej
sa žalovaný odvoláva len na zistenia z vnútroštátneho dodania tovaru spoločnosti žalobcu od REJA
CORPORATION, s.r.o., SPS s.r.o., TTC s.r.o., pričom tu však išlo o samostatné obchodné vzťahy

a mali byť preskúmané samostatne. Dôvody žaloby podľa jednotlivých žalobných bodov platia aj na
tieto skutkové a právne zistenia ohľadom intrakomuniktárneho dodania tovaru. V obsahu rozhodnutia
žalovaný uvádza, že správca dane dostatočne preukázal aj to, že v zdaňovacom období nedošlo k
intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do Česka. Miesto dodania si určil sám odberateľ a žiadny predpis
podnikateľovi neprikazuje, že miestom dodania tovaru musí byť len jeho sídlo. Ak aj nedošlo k dodaniu

priamo do sídla odberateľa LANDORIKA s.r.o., neznamená to podľa názoru žalobcu automaticky, že
k dodaniu nedošlo vôbec. Žalovaný opomenul vyhodnotiť zistenia, skutočnosti uvádzané v obsahu
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, kde sa prostredníctvom MVI podrobne popisovali tovar,
dodanie, prepravcovia, priznanie nadobudnutia tovaru v daň. priznaniach - vo vzťahu k zahraničným
odberateľským spoločnostiam.

40. 6. žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. f) SSP skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ rozhodnutia je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu ohľadom zistenia k spochybneniu
dodaniafakturovanéhotovarudaňovémusubjektu.Podľažalobcu,akbysaajzistilo,žemohlaspol.Tatra
Trade Corpotration, s.r.o. vykonávať nezákonné praktiky s DPH, nezakladá to automaticky vedomosť

a zapojenie sa všetkých jeho obchodných partnerov do tejto nelegálnej činnosti. Ohľadom toho, že
spoločnosť žalobcu sa mala vedome zapájať do fiktívnych obchodov s REJA CORPORATION s.r.o.,
s Tatra Trade Corporation s.r.o. či Solid Press Slovakia s.r.o., predstierať prevzatie tovaru od tohto
dodávateľa či intrakomunitárne dodanie do zahraničia nie je žalovaným uvedený konkrétny vecný
dôkaz. Ani konateľ žalobcu pán M.Bodrog nie je v spomínanom trestnom stíhaní trestne stíhaný ako

spolupáchateľ, orgány činné v trestnom konaní ho neoznačili ako podozrivého páchateľa súvisiacej
skupinovej trestnej činnosti. A k odvolaniu sa na zistenia v Uznesení o začatí trestného stíhania z
20.05.2012 namietal, že ide len o úkon OČVTK v štádiu prípravného konania vo veci, na ktorý treba
prihliadať v súlade so zásadou prezumpcie neviny ako na možné podozrenie, a nie ako na „jasný,
nezvratný dôkaz“ ako ho označil ešte v obsahu správca dane.

III.
Vyjadrenie žalovaného

41. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 07.11.2019 k tvrdeniu žalobcu o získavaní dôkazov počas
prerušenia daňovej kontroly uviedol, že správca dane nepoužil nezákonne získané dôkazy, vo
vyrubovacom konaní po namietaní daňového subjektu tieto procesné chyby odstránil cez doplňujúce
výsluchy svedkov a opakovane zaslané dožiadania. V tejto súvislosti považoval tvrdenia týkajúce sa
hodnotenia, resp. nehodnotenia výpovedí F. A. G. správcom dane za neopodstatnené, pretože závery

správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a výpovede svedka neboli jediným
dôkazom, ale prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u
žalobcu.

42. Svedok výpoveďou vykonanou dňa 22.08.2017 potvrdil svoje predchádzajúce výpovede o spôsobe

obchodovania so stavebnou oceľou a potravinárskym tovarom. Svedok uviedol, že v prípade stavebnej
ocele, táto bola nakupovaná po dohode s H. a A. tak, aby Tatra Trade Corporation, s.r.o. tovar obstarala
bez DPH zo zahraničia, potom tovar predala spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., ktorá si
následnýmexportomuplatnilanadmernýodpočetDPHatentosipotomdelili.Kukolobehutovarusvedokuviedol, že išlo jednoznačne o karusel; u stavebnej ocele sa tovar reexportoval na Slovensko a následne
sa predal konečným spotrebiteľom. Pravým zmyslom obchodov bolo získať financie od štátu cez DPH.
Výpovede svedka neboli jediným dôkazom, ale boli jedným z dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil

a hodnotil. Uvedené výpovede prispeli k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane u žalobcu.

43. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa žalovaného získal dostatok
dôkazov o jednotlivých spoločnostiach zapojených do obchodovania so stavebnou oceľou, ktoré

hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, a výpovede bývalého konateľa spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s.r.o. potvrdili správnosť dokazovania vedeného správcom dane, ako aj správnosť
vyvodených záverov o tom, že účelom obchodovania s touto komoditou bolo získať výhody na
dani z pridanej hodnoty. Správca dane podľa žalovaného neprikladal tejto výpovedi vyššiu hodnotu
pravdivosti ako ktorejkoľvek inej výpovedi, ako ktorémukoľvek inému dôkazu - tvrdenia daňového
subjektu nevynímajúc. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen

dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie
skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

44.Žalovanýktvrdeniamohľadomprezumpcienevinyuviedol,žesprávcadanevodôvodneníodvolaním
napadnutého rozhodnutia nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste, ale v zmysle ustanovenia

§ 68 ods. 5 Daňového poriadku uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia,
úvahy, hodnotenie dôkazov a právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodoval. Tvrdenie žalobcu,
že správca dane nevykonal všetky navrhované dôkazy považoval za opodstatnené, pretože daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia uvádzané v daňovom priznaní.

45. Poukázal na tú skutočnosť, že hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov,
ktoré získal z rôznych zdrojov, nielen výpovede svedka G., ale aj z odpovedí na dožiadania, na
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, a to svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a
z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Potvrdzujúce vyjadrenia dodávateľských a

odberateľských spoločností o dodaní, resp. nadobudnutí tovaru správca dane nemohol akceptovať
ako hodnoverný dôkaz, nakoľko pri výkone daňových kontrol a iných daňových úkonov boli zistené
skutočnosti negujúce tieto tvrdenia, resp. niektoré subjekty sa stali nekontaktné a ich zástupcovia
nezastihnuteľní. Konštatoval, že nešlo o subjektívne hodnotenie dôkazov, ale naopak, o objektívne
vyhodnotenie všetkých zistení správcom dane. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal a

vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli uvedené vo vyjadrení a odvolaní, aj
s konkrétnymi otázkami a odpoveďami svedka F. G., o čom svedčia Zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017, č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017 a č. 101634749/2018
zo dňa 21.08.2018. Správca dane dospel k tým istým záverom a prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo i
čo uviedol daňový subjekt, v súlade so zásadami daňového konania, nič neopomenul ani neignoroval,

nevybral a nepopísal iba jemu vyhovujúce dôkazy.

46. Správca dane podľa žalovaného skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov,
preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom, postupoval podľa § 3 ods. 6 Daňového
poriadku. Na základe vykonaných dokazovaní bolo zistené, že jediným účelom obchodných transakcií

spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja fakturovaných komodít bolo zneužitie práva spoločenstva
a získanie neoprávnenej daňovej výhody.

47. Žalovaný mal za to, že ak si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľských
spoločností a oslobodil od dane dodávky zahraničným spoločnostiam, musí byť schopný preukázať,

že deklarované obchodné transakcie boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní
a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie tovaru od dodávateľských spoločností
iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od týchto spoločností a následný predaj tovaru nepreukázal.
Hlavným účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo podľa žalovaného získanie
daňovej výhody, čo správca dane preukázal v rámci dokazovania.

48. Z dokazovania správcu dane podľa žalovaného vyplynulo, že bola vytvorená sieť spoločností,
prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky tovaru zneprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné
ekonomické väzby v rámci ich financovania, že išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr a žalobca bolsúčasťou tejto siete - vystupoval ako nárazníková spoločnosť, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane z
nákupu potravinárskych komodít od tuzemských dodávateľov a zároveň priznávala daňovú povinnosť z
titulu predaja potravinárskych tovar odberateľov v tuzemsku a uplatňovala aj oslobodenie pri dodávkach

tovaru odberateľom v iných členských štátoch – podľa názoru žalovaného bolo správne, keď správca
dane všeobecnú schému obchodovania aplikoval aj na žalobcu a preto je tvrdenie, že konštatovania v
rozhodnutí nevychádzajú z reálne zisteného skutkového stavu, neopodstatnené.

IV.
Replika žalobcu

49. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa už žalobca ďalej nevyjadril.

V.
Skoršie rozhodnutie správneho súdu a kasačné konanie.

50. Krajský súd v Košiciach skorším rozsudkom sp. zn. 8S/26/2019-68 zo dňa 02.07.2020 správnu
žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko bol toho právneho

názoru, že žalobcom vznesené námietky boli nedôvodné v celom rozsahu.

51. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší
správny súd SR (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/104/2020 zo dňa 31.01.2023, a to
tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8S/26/2019-68 zo dňa 02.07.2020 zrušil a vec vrátil

správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd mal za to, že v odôvodnení rozsudku absentuje zo
strany správneho súdu vysporiadanie sa s námietkou žalobcu uvedenou v žalobe, že nebolo preukázané
prevzatie tovaru od dodávateľa Solid Press Slovakia, s.r.o., keď krajský súd sa touto námietkou vôbec
nezaoberal. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu podľa kasačného súdu nemožno považovať za
presvedčivé a zákonné, pričom svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý

proces, ktoré vychádzalo z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR.

VI.
Relevantná právna úprava

52. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

53. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

54. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

55. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.56. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

57. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

58. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

59. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých

dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

60. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

61. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

62. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

63. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

64. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

65. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

66. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

67. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

68. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisovpo uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

69. Podľa § 69 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku , ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov

možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

70. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z

daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

71. Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie
nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly

alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

72. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

73. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

74. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

75. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona o DPH základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví pri znížení ceny tovaru alebo služby
po vzniku daňovej povinnosti.

76. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

77. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.78. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

79. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

80. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

81.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

82.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VII.

Konanie pred správnym súdom

83. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

84. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP

v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), bez nariadenia
pojednávania verejne vyhlásil vo veci rozsudok (§ 137 ods. 4 SSP) po tom, čo dospel k záveru, že
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo
potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP

a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.

85. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s
ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, len vtedy ak

a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.

V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

86. Právny zástupca žalobcu v žalobe výslovne vyhlásil, že netrvá na požiadavke nariadenia
pojednávania na prejednanie a rozhodnutie vo veci a výslovne súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodolbez nariadenia pojednávania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe výslovne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby
správny súd v uvedenej veci rozhodol bez pojednávania.

87. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

88. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 28. apríla 2025.

VIII.
Právny názor správneho súdu

89. Predmetom prieskumu v preskúmavanej veci je rozhodnutie žalovaného č. 100056071/2019 zo

dňa 07.01.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2008 v celkovej sume 8.195,16 Eur z dôvodu
neuznania práva naodpočítaniedanezadodaniestolovéhoolejaapotravinárskehotovaru(energetické
nápoje, cukor, iný potravinársky tovar).

90.Zobsahužalobyjezrejmé,žežalobcanamietanepreskúmateľnosťrozhodnutiažalovaného(žalobný
dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP), že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP) a že

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (žalobný dôvod podľa §
191 ods. 1 písm. g) SSP).

91. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

92. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali:
a) zneužitím práva keď zdaniteľný obchod, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet, vyhodnotili ako súčasť
reťazca so zabudovaným mechanizmom na neoprávnené uplatnenie odpočtu DPH, pričom jediným
účelom zdaniteľných obchodov v tomto reťazci bolo zneužitie práva a získanie neoprávnenej daňovej
výhody,

b) jeho účasť v tomto reťazci hodnotili ako účasť na daňovom podvode a
c) nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2
zákona o DPH - zák. ustanovení o hmotnoprávnych podmienkach odpočtu a nebolo preukázané dodanie
tovaru žalobcovi jeho dodávateľom, a následne ani dodanie tovaru odberateľom žalobcu).

93. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná
situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je
nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu, či zneužití práva

znášadôkaznébremenosprávcadane.Vprejednávanejvecijepodstatné,žedôvodneuznaniaprávana
odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový podvod vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie
odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podliehaodlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH
predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné a vzájomne sa
vylučujúce, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov

obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom. Vzhľadom na uvedené, ak teda
žalovaný a správca dane v napadnutých rozhodnutiach súčasne odôvodňujú neuznanie práva na
odpočítanie DPH všetkými vyššie označenými tromi dôvodmi, ich rozhodnutia sú zmätočné.

94. Správny súd posúdil v rozsahu žalobných námietok aj možnosť naplnenia niektorého z

uvedených troch dôvodov jednotlivo (samostatne) v intenciách skutkových zistení a právnych záverov
prezentovaných v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane.

95. Pokiaľ ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona
o DPH hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II)
jehododaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčely

jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet
DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou
správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie
však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti

o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto
skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom
dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť
ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa
07.02.2023).

96. Správny súd konštatuje, že v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí
správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok nepriznania
odpočtu z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že
reálna existencia tovaru nebola správcom dane spochybňovaná, tovar reálne existoval, bol skladovaný

a bol prepravovaný od dodávateľov žalobcu REJA CORPORATION s.r.o., a Solid Press Slovakia s.r.o.,
a uvedená skutočnosť bola prepravcami potvrdená, pričom sa preprava zjavne realizovala už priamo k
odberateľom žalobcu. Za tohto stavu tvrdenie správcu dane, že išlo o tovar z karuselových obchodov,
nie je spôsobilé jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti vyvrátiť tvrdenie žalobcu a ním predložené
(aj správcom vykonané) dôkazy o reálnom dodaní tovaru dodávateľmi žalobcovi, ako ani následné

reálne dodanie tohto tovaru žalobcom jeho odberateľom v tuzemsku a zahraničí, a tým splnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

97. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohol byť ako dôvod odopretia odpočítania
dane naplnený až potom, ak by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky

štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (I) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (II) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (III) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?a(IV)Akboliposudzovanézdaniteľné

obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

98. Napriek tomu, že finančné orgány nevymedzili jednoznačne, že by dôvodom neuznania práva na
odpočet bola účasť žalobcu na daňovom podvode, a tento dôvod bol nimi označený len nepriamo a
podporne, správny súd jednotlivo posúdil aj možnosť naplnenia tohto dôvodu pre nepriznanie odpočtu

a konštatuje, že v posudzovanej veci orgánmi finančnej správy nebol aplikovaný Axel Kittel test a
neboli nimi skúmané ani preukázané vo vzťahu k žalobcovi skutočnosti rozhodné pre obhájenie záveru
o účasti žalobcu na daňovom podvode. Najmä z rozhodnutí orgánov finančnej správy nie je zrejmé
ani len tvrdenie a nieto preukázanie daňového úniku ako najpodstatnejšej charakteristiky daňového
podvodu (naproti zneužitiu práva, pri ktorom k daňovému úniku nedochádza). Už vzhľadom na uvedené

v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí správcu dane v spojení s
rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok nepriznania odpočtu z dôvodu účasti
žalobcu na daňovom podvode.99. Zneužitie práva by mohlo byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by
správca dane uniesol dôkazné bremeno a (I) preukázal/zadefinoval samotné zneužívajúce konanie a z
neho dosiahnutú daňovú výhodu, (II) ako aj skutočnosť, že hlavným cieľom zneužívajúceho konania bolo

dosiahnutie tejto daňovej výhody. Pritom neopomenuteľným predpokladom odopretia odpočtu z dôvodu
zneužitia práva je aj (III) redefinovanie zdaniteľného obchodu bez zneužívajúceho konania, vrátane
sumy odpočítateľnej dane po tomto redefinovaní resp. sumy dane, na ktorú právo na odpočet z dôvodu
zneužitia práva nevzniklo.

100. Z rozhodnutia žalovaného i správcu dane je zrejmé, že nimi preferovaným dôvodom neuznania
práva na odpočítanie DPH bolo práve zneužitie práva, pričom sa pokúsili o preukázanie/zadefinovanie
skutočností rozhodných pre neuznanie odpočtu z tohto dôvodu, vrátane redefinovania daňového
obchodubezzneužívajúcichprvkov,avšakpodľanázorusprávnehosúduneúspešne.Atoodhliadnucod
zmätočných záverov správcu dane i žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet
dane nepreukázaním reálneho dodania tovaru, čo samo osebe vylučuje možnosť naplnenia dôvodu

neuznania odpočtu pre zneužitie práva, keď základným predpokladom zneužitia práva je, že napriek
splneniu všetkých podmienok pre odpočet (teda hmotnoprávnych), plnenie, z ktorého bol uplatnený
odpočet dane viedlo k získaniu daňovej výhody a uvedené bolo jej hlavným cieľom.

101. Správca dane a žalovaný zneužívajúce konanie vymedzili opisom niekoľkých vetiev obchodných

reťazcov fakturačného pohybu rastlinného oleja, ktorých súčasťou bol aj zdaniteľný obchod, z ktorého
si uplatnil žalobca odpočítanie dane. Konkrétne žalobcu označil v prvej vetve reťazca, v ktorej bol
rastlinný olej tzv. navstupovaný zo spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. po ďalších pohyboch
tovaru cez rôzne spoločnosti (s dodaním do zahraničia, následných dovozoch a tuzemských pohyboch),
bol spoločnosťou Solid Press Slovakia s.r.o. priamo dodaný dvom odberateľom, a to dodávateľovi

žalobcu REJA CORPORATION s.r.o. „v konkurze“ a žalobcovi ako tzv. nárazníkovým spoločnostiam.
Podľa správcu dane jediným účelom týchto obchodných transakcií bolo zneužitie práva spoločenstva
a získanie neoprávnenej daňovej výhody, čo vyplýva z umelého charakteru transakcií, personálneho
a ekonomického prepojenia spoločností, nepreukázania ekonomického opodstatnenia deklarovaných
obchodov, vykazovania vysokých obratov bez zamestnancov, základných prostriedkov, skladových

priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia skladovej evidencie a iných skutočností. Pričom daňová
výhodamalaspočívaťvzníženívlastnejdaňovejpovinnostivspoločnostiachnachádzajúcichsanakonci
reťazca. Podľa názoru správneho súdu takýto opis zdaniteľných obchodov nenapĺňa znaky zneužitia
práva vo vzťahu k posudzovanému zdaniteľnému obchodu medzi spoločnosťou REJA CORPORATION
s.r.o. a žalobcom. Teda fakturačný, či reálny pohyb tovaru v reťazci predchádzajúci posudzovanému

zdaniteľnému obchodu medzi rôznymi spoločnosťami, či iné správcom dane vymedzené okolnosti
vzťahujúce sa na tieto spoločnosti, nie sú skutočnosťami spôsobilými preukázať zneužitie práva
žalobcom.

102. Správny súd poznamenáva, že orgány finančnej správy pohyb tovaru v reťazci síce hodnotili

ako karuselové obchody a dodávateľa žalobcu, a aj žalobcu označili za tzv. nárazníkové spoločnosti,
ale bez tvrdenia o daňovom úniku, ako základnej charakteristiky karuselových podvodov, čím nedošlo
k nesplneniu podmienok neuznania práva na odpočet DPH z dôvodu účasti na daňovom podvode,
ako správny súd uviedol už vyššie. Ak podľa orgánov finančnej správy pohyb tovaru v reťazci bol
zneužívajúcim konaním, pretože jeho jediným účelom bolo dosiahnutie daňovej výhody, potom v ich

rozhodnutiach absentuje jednak vymedzenie dôvodu, pre ktorý za jediný účel tohto pohybu tovaru
považovali získanie daňovej výhody a aká daňová výhoda mala byť získaná (v čom spočívala daňová
výhoda). Osobitne absentuje vymedzenie týchto skutočností konkrétne vo vzťahu k zdaniteľnému
obchodu, z ktorého si uplatnil odpočet žalobca.

103. Pokiaľ daňové orgány zneužívajúce konanie vymedzili realizovaním obchodov v reťazci
umelým charakterom transakcií, personálnym a ekonomickým prepojením spoločností, nepreukázaním
ekonomického opodstatnenia deklarovaných obchodov, vykazovaním vysokých obratov bez
zamestnancov, základných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia
skladovej evidencie a iných skutočností, správny súd konštatuje, že takéto vymedzenie opomína

charakteristiku zneužívajúceho konania a vymedzenie jeho vlastnej podstaty. Osobitne, ak základným
predpokladom zneužitia práva (ako už bolo vyššie uvedené) je, že napriek splneniu všetkých podmienok
pre odpočet (teda hmotnoprávnych) plnenie, z ktorého bol uplatnený odpočet viedlo k získaniu daňovej
výhody a toto bolo jej hlavným cieľom. Ak správca dane špecifikoval, že daňová výhoda mala spočívaťv znížení vlastnej daňovej povinnosti v spoločnostiach nachádzajúcich sa na konci reťazca, uvedené
nebolo zo strany konajúcich orgánov v ich rozhodnutiach žiadnym logickým spôsobom vysvetlené a
odôvodnené. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ak daňové orgány odôvodňujú svoje závery aj

dôkazmi - svedeckými výpoveďami svedka JUDr. Milana Chovanca, potom nie je možné opomenúť,
že svedok poukázal na nižšiu cenu tovarov ponúkanú spoločnosťami REJA CORPORATION s.r.o. aj
žalobcom, práve v dôsledku ním tvrdenej „optimalizácie DPH“ na začiatku reťazca, ktorá okolnosť však
žiadnym spôsobom nebola správcom dane ani žalovaným premietnutá do logickej príčinnej súvislosti, či
už s tvrdením a preukázaním daňového úniku na ktoromkoľvek stupni reťazca (relevantného pre daňový

podvod), či so špecifikáciou a preukázaním zneužitia práva a získania daňovej výhody žalobcom. V tejto
súvislosti nie je možné opomenúť, že sa javí ako protirečivá, neodôvodnená a hlavne nepreukázaná
možnosť získania daňovej výhody zneužitím práva tým, že žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávky
tovaru, ktorého cena v zmysle správcom dane uvádzaných tvrdení svedka A. G. bola nižšia oproti cene,
ktorú by mal tovar „bez optimalizácie DPH na začiatku reťazca“.

104. Nezávisle od uvedeného nezákonnosť napadnutého rozhodnutia zakladá už samotná absencia
relevantnej redefinície zdaniteľného obchodu, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet DPH. Pokiaľ
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nad rámec dôvodov ním preskúmavaného rozhodnutia správcu
dane, zjavne si uvedomujúc požiadavku redefinície daňového obchodu pri tvrdenom zneužití práva,
teda potrebu znovudefinovania tohto obchodu (plnenia) bez zneužívajúceho prvku sa o uvedené

pokúsil vetou formulovanou tak, že „fakturácia by zodpovedala skutočnému fyzickému toku tovaru (bez
spoločností vsunutých do reťazca)“, uvedené podľa názoru súdu rozhodne nespĺňa kritéria redefinície
posudzovaného zdaniteľného obchodu.

105. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil súd ako dôvodné žalobné námietky smerujúce voči

vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH, ako aj o nepreukázaní dodania
tovaru odberateľom žalobcu a námietky voči nesprávnemu hodnoteniu dôkazov.

106. Vo vzťahu k námietke žalobcu o procesnom pochybení správcu dane spočívajúcom v nevykonaní
žalobcom navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia súd uvádza, že opomenutie vykonania

žalobcom navrhovaných dôkazov a neodôvodnenie ich nevykonania v okolnostiach danej veci samo
osebe nie je spôsobilé založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto túto námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú.

107. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd namietané nesprávne posúdenie lehôt počas daňovej

kontroly (nedodržanie maximálnej dĺžky daňovej kontroly) aj počas vyrubovacieho konania (nedodržanie
lehoty na vyrubenie dane s poukazom na § 69 Daňového poriadku o zániku práva vyrubiť daň uplynutím
piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie). V predmetnej veci sa
daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
december 2008 začala dňa 07.03.2012, kontrola bola prerušená z dôvodu žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií od 31.01.2013 do 15.01.2016, kedy dôvody prerušenia pominuli, o výsledku daňovej
kontroly bol vyhotovený protokol dňa 09.02.2016 a kontrola skončila dňa 16.02.2016 (doručením
protokolu z daňovej kontroly žalobcovi). Vyplývajúc z uvedeného daňová kontrola pri zohľadnení
neplynutia lehôt počas jej prerušenia netrvala viac ako 1 rok.

108. Pokiaľ ide o účelnosť prerušenia a primeranosť dĺžky prerušenia kontroly z dôvodu medzinárodnej
výmeny informácii, správny súd uvádza, že správca dane sa žiadosťou o medzinárodnú výmenu
informácií domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií týkajúcich sa dodávateľsko-
odberateľských vzťahov medzi žalobcom a jeho odberateľmi, pričom uvedenými informáciami
nedisponoval a zároveň tieto boli relevantné z hľadiska predmetu daňovej kontroly, a tieto informácie sú

podrobne vymedzené v rozhodnutí správcu dane. Preto má správny súd za preukázané, že prerušenie
daňovej kontroly je nevyhnutné považovať za účelné a teda v súlade so zákonom. Zároveň správny súd
dodáva, že podľa judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ prekročenie lehoty stanovej v európskych
predpisoch na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemá bez ďalšieho vplyv
na trvanie prerušenia daňovej kontroly podľa slovenského práva.

109. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako
aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191ods. 3 písm. a) SSP), a preto ich súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4
veta prvá SSP).

110. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne
posúdiť.

111. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom

rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

112. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).

113. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.