Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/192/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223202224
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7223202224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. D., E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovanému: F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom v G., G. XXXX/X, zastúpenému
JUDr. Ing. Andreou Krigovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Alejova 2 (budova VsFZ), v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 22. mája 2024, sp. zn. K2-41C/10/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 22. mája 2024, č.k. K2-41C/10/2023-302

vo výroku I., II. a súvisiacom výroku IV..

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 22. mája 2024, č.k.
K2-41C/10/2023-302 rozhodol nasledovne:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti: štvorizbový byt č. X
na X.poschodí vo vchode č. X v obytnom dome súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na pozemkoch
registra „C“ parc.č.3641, parc.č. 3642, parc.č. 3643, parc.č. 3644, parc.č. 3640, parc.č. 3639, na ulici

G. X H. G., ako aj k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na priestore domu súpisné číslo XXXX vo veľkosti 991/100000 z
celku, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie: A. I., obec: G., okres G. J., vedeného
Okresným úradom Košice, odbor katastrálny.
II. Súd vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - štvorizbového
bytu č. X na X.poschodí vo vchode č.X v obytnom dome súpisné číslo XXXX nachádzajúceho
sa na pozemkoch registra „C“ parc.č. 3641, parc.č. 3642, parc.č. 3643, parc.č. 3644, parc.č. 3640,

parc.č. 3639, na ulici G. X H. G., ako aj k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu súpisné číslo XXXX vo
veľkosti 991/100000 z celku, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX kat.územie: A. I., obec: G., okres: G.
J., vedený na Okresnom úrade Košice, odbor katastrálny, a to predajom uvedenej nehnuteľnosti s tým,
že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu s týmito podielmi: žalobkyni vo veľkosti 1/2 a
žalovanému vo veľkosti 1/2.
III. Žalobkyňa a žalovaný preberajú zodpovednosť v celom rozsahu za splatenie zostatku neuhradeného

úveru v Tatra banke a.s. zo Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2018 rovným
dielom, t.j. žalobkyňa v rozsahu 1/2 a žalovaný taktiež v rozsahu 1/2.
IV. Zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.V. Vzájomnú žalobu žalovaného titulom zaplatených mesačných splátok viažúcich sa na hypotekárny
úver č. XXXXXXXXXX v sume 4.938,30 € a kompenzačnú (započítaciu) námietku žalobkyne vylučuje
na samostatné konanie.

VI.OpovinnostizaplatiťnaúčetMestskéhosúduKošicesúdnypoplatokzožalobyazovzájomnejžaloby
súd rozhodne osobitným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctvakpredmetnejnehnuteľnostizdôvodu,žepozánikumanželstva(10.06.2019)vzákonnej

lehote nedošlo k vyporiadaniu BSM a tak je sporná nehnuteľnosť od 10.06.2022 v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu a ich podiely sú rovnaké. So žalovaným sa nedokázala dohodnúť na
zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Uvedené nehnuteľnosti neužíva a keďže
má v súčasnosti zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti, nemá záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovaným. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné.

3.1 Žalovaný predložil vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 4.938,30 € s príslušenstvom
titulom pomernej časti splátok, ktoré uhradil na hypotekárny úver.
3.2 Žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného za užívanie
spornej nehnuteľnosti nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a ako prostriedok procesnej obrany
vzniesla kompenzačnú (započítaciu) námietku, a to až do výšky žalovaným uplatňovaných peňažných

nárokov v tomto súdnom konaní, a to vzhľadom na to, že ku dnešnému dňu voči žalovanému eviduje
splatnúpohľadávkuvcelkovejvýške9.600€.Priurčeníjejvýškyvychádzalazpriemernejcenyprenájmu
nehnuteľnosti s obdobnou výmerou a v obdobnej lokalite ako nehnuteľnosť - byt, ktorý je predmetom
tohto súdneho konania, patriaci do podielového spoluvlastníctva so žalovaným. Cena prenájmu je na
základeinzerciínainternetovýchportálochzameranýchnapredajaprenájomnehnuteľnostívsúčasnosti

vo výške približne 800 € mesačne. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatňuje za obdobie
dvoch rokov pred dňom podania tohto návrhu v celkovej výške 9.600 € (t.j. 24 x 400 €). V zmysle
vzájomnej žaloby žalovaného zo dňa 11.08.2023 v celkovej výške 4.938,30 €, vzniesla žalobkyňa
kompenzačnú (započítaciu) námietku, a to až do výšky žalovaným uplatňovaných peňažných nárokov
v celkovej výške 4.938,30 €.

4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice II. č.k. 19P/308/2018 zo dňa 17.05.2019 s tým, že rozsudok vo výroku o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2019. Súčasne súd schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej maloletý K. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúci z manželstva účastníkov konania, bol

zverenýdostriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičovvtýždennýchintervaloch.Dotrochrokovod
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov – strán sporu, nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou,
ani rozhodnutím súdu a ani na súde nebol podaný návrh na vyporiadanie ich BSM.

5.1 Za nesporné súd považoval to, že strany sporu majú spoločný záväzok voči Tatra banke a.s. z titulu

Zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2018. Z LV č. XXXXX
časť ťarchy a podľa tvrdenia žalovaného vyplýva, že Tatra banka a.s. poskytla sporovým stranám ako
manželom a spoludlžníkom účelový úver vo výške 67.800 €. Podľa Potvrdenia sú žalovaný a žalobkyňa
spoludlžníkmi, pričom splátky viažúce sa na predmetný hypotekárny úver hradí od momentu zániku
manželstva, počnúc mesačnou splátkou za jún 2019, žalovaný.

5.2 Medzi stranami bola sporná všeobecná hodnota nehnuteľnosti - bytu, ktorý je predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v rámci tohto konania, zo vzájomnej žaloby žalovaným
uplatnený nárok, čo sa týka úrokov z omeškania počnúc od 16.08.2020, žalobkyňou vznesená
kompenzačná (započítacia) námietka, a to až do výšky žalovaným uplatňovaných peňažných nárokov
v celkovej výške 4.938,30 €.

6. Právne vec posúdil podľa ust. § 136 ods. 1,2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1,2, § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 147 ods. 1,2,3,4 CSP.

7.Priposúdenímožnostireálnehorozdeleniavecisúddospelkzáveru,žereálnerozdelenieneprichádza

do úvahy, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je byt.

8. Nakoľko strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX
k.ú. A. I., a to: žalobkyňa v podiele 1/2 v pomere k celku, žalovaný v podiele 1/2 v pomere k celkua s prihliadnutím na zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval, súd
v súlade s ust. § 142 ods. l OZ v I. výroku rozsudku podielové spoluvlastníctvo strán k bytu č. X C. X.F.
C. G. X H. G. zrušil.

9. Vzhľadom na predmet spoluvlastníctva a s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OZ mal súd za to, že ako
účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu sa javí jeho prikázanie do vlastníctva
niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu za podmienky, že existujú predpoklady pre možné
vysporiadanie náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi, aspoň na

strane jedného zo spoluvlastníkov.

10. Súd konštatoval, že pôvodne žalobkyňa navrhovala prikázať byt do výlučného vlastníctva
žalovaného s náhradou jej spoluvlastníckeho podielu 90.000 €, pôvodne aj žalovaný súhlasil s
prikázaním bytu do jeho vlastníctva, sporná však bola hodnota nehnuteľnosti a s tým súvisiaca výška
vyporiadavacieho podielu. Žalovaný predložil súkromnoznalecký posudok, ktorý uvažoval s hodnotou

bytu 151.000 €, podľa tvrdenia žalobkyne bola ochotná pristúpiť za účelom dosiahnutia mimosúdnej
dohody aj na sumu 125.000 €. K žiadnej dohode medzi stranami nedošlo. Z dôvodu finančnej situácie
žalovaného (ktorý je v súčasnej dobe nezamestnaný a nemá žiadne finančné prostriedky, z ktorých by
mohol žalobkyňu vyplatiť), žalobkyňa navrhla zmenu žaloby tak, že žiadala nehnuteľnosť prikázať do
jej vlastníctva s jej následným predajom a úhradou záväzkov voči banke. S týmto návrhom žalovaný

nesúhlasil, navrhol, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadaval podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania. Podstata obrany žalovaného spočívala v tom, že tak žalovaný ako
aj ich maloletý syn má v byte svoj domov. Ďalej súd prihliadal aj na majetkovú a finančnú situáciu oboch
účastníkov konania a na ich schopnosť uhradiť výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu
podielovému spoluvlastníkovi.

11. Súd uviedol, že pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za
náhradu je potrebné, aby sa súd vysporiadal s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu
podielovému vlastníkovi. Finančná náhrada ustupujúceho spoluvlastníka má predstavovať taký
ekvivalent, za ktorý je možné v danej lokalite nadobudnúť obdobnú nehnuteľnosť. Teda, že prikázanie

veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou vyplatiť
primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím súdu
vylúčený.

12. V danom prípade žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č.64/2023 zo dňa 21.05.2023

znalkyne JUDr. Jurovej, podľa ktorého všeobecná hodnota bytu zaokrúhlene predstavuje sumu 151.000
€. Vychádzajúc z uvedeného súkromného znaleckého posudku, 1/2 spoluvlastníckeho podielu na byte
predstavujesumu75.500€(151.000:2).Žalobkyňapredložilaurčenietrhovejcenynehnuteľnostizodňa
18.05.2022 vypracovanej TOPELITY s.r.o., podľa uvedeného určenia hodnota bytu, ktorý je predmetom
vyporiadania, predstavuje sumu 167.000 € k uvedenému dňu na základe vývoja cien na aktuálnom trhu s

nehnuteľnosťami.Súduzavrel,žeikeďkustáleniuhodnotynehnuteľnostinedošlo,zasplneniaostatných
predpokladov by súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Jurovej č. 64/2023 z
21.05.2023, nakoľko v čase rozhodovania sa javí súdu ako aktuálny, obsahuje zákonom predpísané
náležitosti včítane doložky znalca o tom, že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku.

13.1 Pri skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých je možné návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, súd uviedol, že dôvod hodný osobitného zreteľa
súd posudzuje vždy konkrétne vychádzajúc zo subjektívnych podmienok - skutočností na strane žalobcu
i žalovaného, s prihliadnutím aj na objektívne skutočnosti. V okolnostiach prípadu súd vychádzal z
nespornej skutočnosti, že tak žalobkyňa, ako i žalovaný nepreukázali v tomto spore svoju finančnú

situáciu, nepreukázali svoje majetkové pomery. Z obsahu spisu nevyplýva, ani strany sporu netvrdili,
že sú vlastníkmi nejakej nehnuteľnosti. Ďalej zo spisu vychádzajúc z lustrácie v Sociálnej poisťovni
vyplýva, že žalovaný nemá platiteľa odvodov, je teda nezamestnaný a je nezamestnaný dlhodobo.
Žalobkyňa je síce zamestnaná v Súkromnej športovej materskej škole s.r.o. a jej vymeriavací základ
činil v 09/2023-306,47 €, 10/2023-670 €, 11/2023-510 €, 12/2023-440 €, 01/2024-560 €, 02/2024-640

€, 03/2024 -720 €, čo dá sa povedať, že príjem žalobkyne môže byť na úrovni minimálnej mzdy.
Žalobkyňa súdu nepredložila žiaden dôkaz o schopnosti dostať úver, či nejaké potvrdenie banky o tom,
že žalobkyni poskytne úver, ani to, akým spôsobom je schopná uhradiť žalovanému jeho vyporiadací
podiel. Súd preto uzavrel, že finančná situácia žalobkyne je pravdepodobne podobná ako finančnásituácia žalovaného a nevidí dôvod, aby súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej
s jej následným predajom, pokiaľ sa strany na tomto postupe nedohodnú.
13.2 Súd poznamenal, že mu nie je zrejmé, z akých finančných prostriedkov žalovaný uhrádza náklady

za byt a splátky úveru, keďže je dlhodobo nezamestnaný. Na druhej strane súd musí mať aj na
zreteli skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a že vzťahy ohľadom
dosiahnutia dohody sú vážne narušené.

14.1 K návrhu žalovaného nezrušiť a nevyporiadavať podielové spoluvlastníctvo strán sporu k

nehnuteľnosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorým je obrana žalovaného, že má v
nehnuteľnostitakon,akoajjehomaloletý16ročnýsynúčastníkovkonania(ktorýjezverenýdostriedavej
osobnej starostlivosti) a k poukázanej judikatúre svoj domov, súd uviedol, že rozhodnutie R 1/1989,
podľa názoru súdu nemožno aplikovať na okolnosti daného prípadu. Len výnimočne možno návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takého postupu
bude presvedčivo doložená. Nevyhovenie návrhu musí byť odôvodnené existenciou dôvodov hodných

osobitného zreteľa a zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu.
Zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ možno
iba so zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa ktorými by došlo k zamietnutiu žaloby, súdy považujú najmä vysoký vek žalobcov (žalovaného)

spojený spravidla s ich nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti prežili
väčšinusvojhoživota. ĎalejjemožnépoukázaťajnarozsudokNSSRz25.02.1998sp.zn.4Cdo137/97,
podľa ktorého: Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane
žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v

spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby a inde, osobné väzby na
nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať).
14.2 V danom prípade má žalovaný vek cca 49 rokov, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, z
obsahu spisu nevyplýva zlý zdravotný stav žalovaného, žalovaný nepreukázal odkázanosť na bývanie

v spornej nehnuteľnosti ani na nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, nepreukázal
ani skutočnosť, že sa ako dlhodobo nezamestnaný resp. s nižším príjmom uchádzal o zamestnanie
resp. o lepšie platenú prácu alebo že si pre svoj zdravotný stav nevie nájsť prácu. Na druhej strane súd
nemal preukázaný ani u žalobkyni spôsob vyriešenia jej bytovej otázky. Podľa názoru súdu žalovaným
uvádzané judikáty R 100/1999, R 1/1989 zohľadňujú skutočný vek osôb (70-80 rokov), zdravotný stav

a celkovú sociálnu situáciu na sklonku života neschopnú akejkoľvek zárobkovej činnosti a zároveň je
takáto osoba odkázaná na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný však takou osobou nie je
resp. do rozhodnutia súdu neuviedol relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd
spoluvlastníctvo nevyporiadaval a nenavrhol vykonať také dokazovanie, aby bolo možné dospieť k
opačnému záveru.

14.3 K aplikácii uznesenia NS SR zo 14.11.2013 sp.zn. 6Cdo 279/2012 na prejednávaný prípad
(že za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových
spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989)), súd uviedol, že rešpektuje
právnynázoruvedenývtomtouznesení. Avšakmázato,žeanivtomtoprípadeskutkovýstavuvedenýv
uznesení NS SR 6Cdo 279/2012, nie je totožný so skutkovým stavom v tomto prípade. Podľa uznesenia

NS SR boli maloleté dcéry zverené do osobnej starostlivosti matky, bývali v byte od svojho narodenia
a zostali v byte bývať aj po rozvode so svojou matkou. Skutkové okolnosti daného prípadu sú však
trochu odlišné, maloletý syn účastníkov konania je zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov po rozvode rodičov od roku 2019, má teda domov u obidvoch rodičov, nielen u žalovaného ako
otca, ale aj u matky. Matka bola nútená po opustení spoločnej domácnosti riešiť svoju bytovú otázku -

domov dieťaťa, účastníci konania nadobudli byt v roku 2015, maloletý syn od narodenia v byte nebýval,
keďže sa narodil ešte v roku XXXX. Matka maloletého uvádza adresu trvalého pobytu: E. XXX/XX, C. D..

15. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ochrana práva na domov je zaručená medzinárodnými
zmluvami, ktoré sú v zmysle čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky súčasťou vnútroštátneho právneho

poriadku. Takouto medzinárodnou zmluvu je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť
6.februára 1991 (pre bývalú ČSFR) a bol publikovaný v Oznámení FMZV pod č. 104/1991. Definíciu
pojmu domov prezentoval aj ESĽP ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život.16.1Súdnespochybňovaldefinovaniepojmudomovauviedol,žeprvoradýjezáujemmaloletéhodieťaťa
strán sporu, právo na primerané bývanie (byt, domov). Zároveň mal na zreteli, že dôvodom hodným
osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci

alebo jej predajom a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ), môže byť aj skutočnosť, že v dotknutej
nehnuteľnosti má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov.
16.2 Zistené skutočnosti súd podrobil prieskumu proporcionality a uzavrel, že v okolnostiach prípadu
obrana žalovaného s poukazom na záujem maloletého dieťaťa sa javí súdu ako nedôvodná a účelová.
Maloletý 16 ročný syn K. je zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov od roku 2019,

kedy manželstvo rodičov bolo rozvedené, je tak nesporné, že má dva domovy, jeden domov u matky
a jeden u otca. Je nepochybné, že matka bola nútená po tom, čo odišla so spoločnej domácnosti
od žalovaného, zabezpečiť maloletému synovi (v tom čase 11 ročnému) domov - právo na bývanie.
Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je 4 izbový byt, ktorého výlučným užívateľom je
žalovaný ako jeden zo spoluvlastníkov a každý druhý týždeň aj ich maloletý syn, keďže maloletý syn bol
zverený po rozvode rodičov do striedavej osobnej starostlivosti. V zmysle judikatúry, medzinárodných

paktov každý, a teda aj maloleté dieťa má právo na primerané bývanie (byt, domov). „Primerané
bývanie“, podľa názoru súdu neznamená užívanie 4izbového bytu, preto obranu žalovaného v tomto
smere súd nepovažuje za relevantnú.

17. Keďže dohoda medzi stranami sporu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti nebola možná (ani čo sa týka hodnoty nehnuteľnosti, ale hlavne komu nehnuteľnosť
prikázaťdovýlučnéhovlastníctvasprihliadnutímnamajetkovéafinančnépomeryobochspoluvlastníkov
dostať a splácať úver za účelom úhrady vyporiadavacieho podielu ustupujúcemu spoluvlastníkovi)
a ani súd nevidel dôvody (priestor) pre aplikáciu ust. § 142 ods. 2 OZ (kedy súd z dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľanezrušíanevyporiadapodielovéspoluvlastníctvo),súdvyporiadalpodielové

spoluvlastníctvo predajom uvedenej nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja medzi strany sporu
podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

18. Vzhľadom na spôsob, ako súd vo veci rozhodol, zároveň určil, že zodpovednosť za splatenie celého
úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX preberá tak žalobkyňa, ako aj žalovaný,

rovným dielom.

19. Pre potrebu vykonania ďalšieho dokazovania vo veci, nárok žalovaného o vzájomnej žalobe zo dňa
11.08.2023 a vznesenej kompenzačnej námietke, súd vylúčil na samostatné konanie.

20. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP a vzhľadom na to, že žiadna zo strán
nebola v konaní v celom rozsahu úspešná, o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov prvostupňového
aj odvolacieho konania.
21.2 Podľa názoru žalovaného je rozhodnutie súdu založené na neúplne zistenom skutkovom stave a aj
na nesprávnom právnom posúdení veci. Spornú nehnuteľnosť užíva spolu so svojím maloletým synom,

spláca splátky spoločného hypotekárneho úveru a od odsťahovania sa žalobkyne z nehnuteľnosti
hradí všetky náklady spojené s predmetnou nehnuteľnosťou výlučne on sám. Súd sa dostatočne
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto
možno jeho rozhodnutie považovať za nesprávne. Čo sa týka rozhodnutia súdu, ktorým nariadil predaj
nehnuteľnosti a následne rozdelenie výťažku podľa podielov, žalovaný uviedol, že poradie a podmienky

použitia jednotlivých spôsobov, zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súdy záväzné. Súd
nariadi predaj veci a výťažok rozdelí podľa podielov, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce.
V prejednávanom prípade sa však žalovaný, ako aj žalobkyňa domáhali toho, aby nehnuteľnosť bola
zverená do ich výlučného vlastníctva. Postup súdu je tak v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súdy by
mali rešpektovať ust. § 142 ods. 1 posledná alinea OZ, podľa ktorého sa predaj spoločnej veci nariadi

iba v tom prípade, že žiaden z účastníkov vec nechce. Takýchto prípadov, ktorých žiaden z účastníkov
vec nechce, je však minimum (R 54/1973). Súd síce popísal postup v konaní o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva, dospel k záveru, že reálne rozdelenie nie je možné, no adekvátne sa nevysporiadal
v poradí druhým spôsobom vyporiadania, a to prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranúnáhradu. K finančnej náhrade ustupujúceho spoluvlastníka, ktorá má predstavovať ekvivalent, za ktorý
je možné v danej lokalite nadobudnúť obdobnú nehnuteľnosť, žalovaný uviedol, že je všeobecne známe,
že trhová hodnota bytov nie je priamo úmerná tomu, o koľko izbový byt sa jedná. Ak teda je predmetom

spoluvlastníctva štvorizbový byt, ktorý má nejakú hodnotu, potom nie je pravdou, že za polovicu
hodnoty predmetného štvorizbového bytu je možné v rovnakej lokalite zaobstarať si dvojizbový byt, ktorý
vzhľadom k počtu izieb by mal predstavovať polovicu, teda podiel podielových spoluvlastníkov k celku.
Či už ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov
alebo o nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku, nikdy takéto vyporiadanie nebude predstavovať

ekvivalent, za ktorý je možné v danej lokalite nadobudnúť obdobnú nehnuteľnosť.
21.3 K postupu v zmysle § 142 ods. 2 OZ žalovaný uviedol, že OZ nevysvetľuje, čo sa rozumie pod
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, avšak z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ide o okolnosti
takej povahy a intenzity, že pri ich vzhliadnutí súd žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nevyhovie. Zamietnutie žaloby musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho
prípadu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie R 100/1999. Zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie

nie je založené na úplnom a podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností,
preto je aj konštatácia súdu ohľadom účelovosti a nedôvodnosti obrany žalovaného neudržateľná. Súd
má aj bez obrany žalovaného skúmať a vyhodnotiť, či sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa
a ak tak neurobí, nemožno tento jeho postup považovať za správny. Žalovaný v písomnom podaní zo
dňa 18.03.2024 uviedol, že nemá možnosť si zabezpečiť iné bývanie na rozdiel od žalobkyne, ktorá

iba umne využila situáciu a nasťahovala sa k svojmu terajšiemu priateľovi. Žalovaný počas konania
preukazoval tiež nemenej podstatnú skutočnosť, že od počiatku splácal spoločný hypotekárny úver,
a to aj po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti a stará sa o nehnuteľnosť komplexne
dodnes.Žalovanýtakuviedolsúduviaceropodstatnýchskutočností,ktorépodľajehonázoruodôvodňujú
postup v zmysle § 142 ods. 2 OZ. Tieto však súd nevzal do úvahy a iba vyhodnotil túto argumentáciu

žalovaného ako nedôvodnú a účelovú, pričom si v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia vzal
za vlastné ničím nepreukázané tvrdenia žalobkyne. V konaní nebolo zo strany žalobkyne preukázané,
žeby jej bránil v užívaní nehnuteľnosti, naopak, z predchádzajúcich vyjadrení vyplýva, že ona sama
nechcenehnuteľnosťobývať.Rovnakotakžalobkyňanijakýmspôsobomnepreukázala,žemázáujemcu
o kúpu nehnuteľnosti. Konanie žalobkyne súd napriek uvedenému nevyhodnotil ako účelové, pričom

z jej vyjadrení je zrejmé, že jej jediným cieľom je pripraviť žalovaného o strechu nad hlavou. V konaní
nebolo preukázané, žeby bola žalobkyňa nútená po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti, zabezpečiť
maloletému domov, právo na bývanie. Maloletý má vytvorený domov v predmetnej nehnuteľnosti a stále
ho má, ako aj zabezpečené právo na bývanie. Pokiaľ súd konštatoval, že primeraným bývaním podľa
jeho názoru nie je užívanie štvorizbového bytu, obranu žalovaného súd nepovažuje za relevantnú,

túto úvahu však súd viac nerozvinul. Svojím rozhodnutím však súd nespôsobí situáciu, že bývanie
žalovaného a jeho maloletého syna bude primerané, práve naopak, žalovaný a jeho maloletý syn si
nebudú môcť zabezpečiť nijaké bývanie. Upriamil pozornosť na to, že aj v prípade postupu podľa §
142 ods. 2 OZ takéto rozhodnutie nie je definitívnym rozhodnutím, nakoľko v prípade, že v budúcnosti
dôjde k zmene pomerov nič nebráni tomu, aby sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov obrátil na súd

a požiadal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd by mal pri vyhodnocovaní
záujmov podielových spoluvlastníkov tiež skúmať zámer toho-ktorého spoluvlastníka, teda čo svojím
návrhom na vyporiadanie sleduje. Súd neskúmal zámer žalobkyne na rozdiel od vyhodnotenia obrany
žalovaného ako účelovej, nezaoberal sa tým, či v danom prípade nejde len o snahu žalobkyne zbaviť
žalovaného strechy nad hlavou, nezaoberal sa účelovosťou jej konania vo vzťahu k vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva. Tu žalovaný vidí postup súdu, ako priečiaci sa princípu právnej istoty,
zakotvený v článku 2 CSP. Pokiaľ súd vyhodnocoval správanie jednej strany sporu, mal by rovnako
pristúpiť aj k vyhodnoteniu správania druhej strany sporu. Iba takýto postup môže viesť k spravodlivému
rozhodnutiu.
21.4 Zároveň žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a porušenie práva na

spravodlivý proces. Uviedol, že súd sa iba stotožnil s tvrdeniami žalobkyne, bez toho, aby sa bližšie
venoval procesnej obrane žalovaného. Žalovaný predkladal podstatné skutočnosti pre rozhodnutie
vo veci, ktoré súd odignoroval a osvojil si iba argumentáciu žalobkyne, ktorú v zásade premietol
aj do samotného odôvodnenia. Iba okrajovo sa vysporiadal s argumentáciou žalovaného, a to tak,
že síce rešpektuje rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch, ale nejde o porovnateľnú situáciu.

Žalovaný za potrebné považoval uviesť, že v prípade vyporiadavania podielového spoluvlastníctva je
takmer nemožné, aby situácia účastníkov konania bola porovnateľná. Pri takýchto sporoch je to skôr
výnimočné, a práve tieto sporové konania sa vyznačujú skutkovou jedinečnosťou. S touto sa však súd
vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Zároveň namietal, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnenéa tým aj arbitrárne. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu a ESĽP, ktoré sa týkajú atribútov riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Má zato, že rozhodnutie súdu je arbitrárne.

22.1 Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní
považuje za účelové, nezakladajúce sa na pravde, a miestami až zmätočné, pričom odvolaním
napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného, že
vo veci bol neúplne zistený skutkový stav, na základe ktorého súd rozhodol. Poukázala na to, že
žalovaný napriek výzve zo strany súdu na poslednom pojednávaní, ako aj napriek možnosti učiniť tak

v rámci jednotlivých svojich písomných vyjadrení, nepredložil súdu žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, ktorými by mal byť skutkový stav veci zistený úplne, ako na to účelovo poukazuje žalovaný.
Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje skutkový stav veci, na podklade ktorého bol vydaný predmetný
odvolaním napadnutý rozsudok zo strany súdu za úplne a dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci.
Rovnako za účelové považuje tvrdenie žalovaného, že súd sa stotožnil výlučne s jej tvrdeniami bez
toho, aby sa bližšie venoval procesnej obrane žalovaného. Žalovaný v priebehu konania žiadnym

relevantným spôsobom nespochybnil ňou v priebehu súdneho konania uvádzanú skutkovú a právnu
argumentáciu, a na svoju obranu neuviedol žiadne relevantné a rozhodujúce okolnosti a dôkazy,
ktorými by bola ňou uvádzaná argumentácia spochybnená alebo vyvrátená. Nakoľko tieto skutočnosti
nerozporoval,považujúsanesporné,apretosiichprirozhodovaníosvojilajsúdprvejinštancie.Rovnako
za účelové považuje tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobkyňou v tomto konaní uvádzaná

argumentácia by mala byť zo strany súdu vyhodnotená ako účelová. Poukázala na to, že všetky ňou
v konaní uvádzané skutočnosti boli vykonaným dokazovaním preukázané. Ku všetkým žalovaným
v priebehu konania uvádzaným skutočnostiam sa kvalifikovane vyjadrila, a tieto kvalifikovane poprela.
Vzhľadomnauvedenésatedavprípadeňouvtomtosúdnomkonaníuvádzanejargumentácievžiadnom
prípade nemôže jednať, na rozdiel od skutočností uvádzaných v priebehu tohto konania žalovaným, za

účelovú argumentáciu. Argumentácia žalobkyne bola na rozdiel od tvrdenia žalovaného aj podložená
relevantnými dôkazmi.
22.2 K argumentácii žalovaného týkajúcej sa maloletého syna, ktorá skutočnosť má podľa žalovaného
predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemalo byť vyporiadané podielové
spoluvlastníctvo, uviedla, že maloletý syn v tomto roku dosiahne 16 rokov, pôjde študovať na strednú

školu, je zverený do striedavej starostlivosti a ona bola nútená po tom, čo ju žalovaný v roku 2019 donútil
opustiť spoločný byt, vytvoriť pre ňu a syna nový domov a maloletý syn v tom čase mal len 11 rokov,
bol práve z dôvodov na strane žalovaného nútený si v tom čase zvyknúť na nový domov u nej, takže
rovnako predmetnú argumentáciu s poukazom na tieto skutočnosti považuje za účelovú. Syn tak, ako si
zvykol vtedy, si môže zvyknúť aj v súčasnej dobe na nový domov, ktorý mu vytvorí žalovaný so svojou

družkou, s ktorou podľa vyjadrenia maloletého syna chystajú svadbu, pričom pokiaľ by mal žalovaný
skutočnú snahu pre syna zachovať jeho súčasný domov, prejavil by aj skutočnú snahu aj za prípadnej
súčinnosti svojej rodiny, prípadne nastávajúcej manželky, resp. jej rodiny a hľadal v priebehu tohto
súdnehokonaniamožnosti,akopredmettohtosúdnehokonaniavyriešiťnazáklademimosúdnejdohody,
avšak jeho jediným doterajším cieľom v priebehu súdneho konania bolo výlučne len naťahovanie času

z dôvodu, že žalovanému vyhovoval doterajší stav, kedy bezodplatne užíval aj jej spoluvlastnícky podiel
na byte, užívanie ktorého jej bráni. Za nepravdivú označila argumentáciu žalovaného, že jej jediným
cieľom je výlučne pripraviť žalovaného o strechu nad hlavou. Poukázala na skutočnosť, že je to práve
ona, ktorá mala ako pred začatím aj v priebehu súdneho konania vždy snahu o uzatvorenie mimosúdnej
dohody so žalovaným a dosiahnutie kompromisného vyriešenia predmetu súdneho konania, v dôsledku

ktorej skutočnosti opakovane v priebehu tohto súdneho konania bola ochotná značne upustiť od svojich
pôvodných v predmetnom súdnom konaní dôvodne požadovaných nárokov a požiadaviek a pristúpiť na
návrh žalovaného, a to najmä, pokiaľ ide o dohodu sporových strán, ako ohľadom všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, tak aj spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto súdneho konania. Navrhla preto, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla skutočnosti, ktoré
uvádzala už v predchádzajúcich vyjadreniach, preto sa k ním opätovne vyjadrovať nebude. Žalobkyňa
v odvolacej duplike zotrvala na názore, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a napadnutý rozsudok

je vecne správny. Odvolacia duplika žalobkyne bola žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne
doručená dňa 12.12.2024, ďalšie vyjadrenia v spore relevantné pre vec samu doručené neboli.24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie
je možné vyhovieť.

25.1 Rozsudok je vo výroku I., II. a IV. vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia §

387 ods. 1 CSP potvrdil.
25.2 Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaného, predmetom odvolania nebol rozsudok vo výroku III.,
V. a VI., z ktorého dôvodu rozsudok v tomto rozsahu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.06.2025 o 9.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.06.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

27. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, t. j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v odvolaní nie

sú naplnené.

29. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené,
odvolacísúduvádza,žeprávonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníkana
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako
Ústavný súd Slovenskej republiky už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú

súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a
dostatočne vysvetlil právne dôvody, na základe ktorých v spore rozhodol a závery, ktoré prijal primerane
a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol v zmysle návrhov žalovaného
a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.32. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

34. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené
podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva ako aj so spôsobom vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav, a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci.

36. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

37. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. A. I., a to k bytu č. X na

X.poschodí vo vchode č. X v obytnom dome súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na pozemkoch
registra „C“ parc.č.3641, parc.č. 3642, parc.č. 3643, parc.č. 3644, parc.č. 3640, parc.č. 3639, na ulici
G. X H. G., ako aj k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na priestore domu súpisné číslo XXXX vo veľkosti 991/100000
z celku, vo vzťahu ku ktorému je každá zo strán sporu spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku.

38. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods. 1 OZ).

39. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

40. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

41. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd takémuto návrhu nemusí
vyhovieť.

42. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné a musí ho
rešpektovať. Ak teda súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje
rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného

podielového spoluvlastníctva. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob
vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo
spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo
spoluvlastník do rozhodnutia vlastnil v ideálnom pomere z veci. Preto ani súhlas všetkých účastníkovkonania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal
spoluvlastníctvovrozporesospôsobmiaporadímuvedenýmvzákone.Lenvprípadeuzavretiasúdneho
zmieru si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a ak zmier nie je v rozpore s hmotným

právom, súd ho schváli.

43. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Vec

musí byť deliteľná z technického hľadiska a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.zn.,
že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať
o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (§ 118 OZ), a aby rozdelenie bolo
možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického

plánu, overeného príslušnou správou katastra. V prípade stavieb okrem prípadov, keď nie je technicky
možné stavbu rozdeliť, sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné
rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Uvedená otázka reálnej deliteľnosti
nehnuteľnosti je otázkou odborného posúdenia znalcom z príslušného odboru.

44. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, ktorí s tým súhlasia. Pri tomto druhom spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva súd prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie

je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností,
ktoré sú v danej veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj schopnosť a včasnosť spoluvlastníka
(ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

45. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci a rozdelenie výťažku podľa podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

46. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinnosťou súdu je v prvom rade vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a ďalšie spôsoby
vyporiadania prichádzajú do úvahy len v prípade, že vec nie je reálne deliteľná.

47. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva dôsledne riadil, ak v prvom rade skúmal možnosti reálneho rozdelenia dotknutej parcely

podľa veľkosti podielov a ich účelného využitia.

48.Súdprvejinštanciepozistení,čojepredmetomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
správne dospel k záveru, že reálne rozdelenie neprichádza do úvahy, nakoľko predmetom sporu je byt.

49. Vzhľadom na nesplnenie podmienky možnosti reálneho rozdelenia sporného bytu sa súd správne
zaoberal druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za náhradu
jednému spoluvlastníkovi.

50. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo tvrdenie, že súd nesprávne vyhodnotil tento spôsob

vyporiadania, nakoľko žalobkyňa aj žalovaný sa domáhali toho, aby sporná nehnuteľnosť bola prikázaná
do jej/jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný zastáva názor, že predaj nehnuteľnosti možno nariadiť iba
vtedy, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce, čo nebolo naplnené.

51. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že ust. § 142 ods. 1 OZ je potrebné vykladať

v celkovom kontexte a najmä tak, aby uvedený spôsob vyporiadania splnil svoj účel.

52. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadískvýslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne
ibatietozákonomvýslovneoznačenéhľadiská,alevždykomplexnecelýsúborrelevantnýchskutočností,

ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (NS SR sp. zn.
1Cdo 33/2010 zo dňa 28. septembra 2011).

53. Ako bolo vysvetlené vyššie, pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne
rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej

veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj schopnosť a včasnosť spoluvlastníka (ktorému sa vec
prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom.

54. Ak súd v prejednávanej veci za rozhodujúce považoval kritérium schopnosť a včasnosť
spoluvlastníka (ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom, keďže
podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom tvrdené ani preukázané nebolo, rešpektoval kritériá vyplývajúce z ustanovenie § 142
ods.1 OZ. Nakoľko v priebehu sporu aj žalobkyňa aj žalovaný prejavili záujem o nadobudnutie sporného
bytu do výlučného vlastníctva, súd prvej inštancie preto správne skúmal aj finančnú situáciu u oboch
strán sporu. Keďže súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, jeho záveru nemožno nič vytknúť.

55. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že ani žalobkyňa a ani žalovaný nepreukázali
v spore svoju finančnú situáciu a svoje majetkové pomery, z ktorých dôvodov súd správne vyvodil
záver, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nemožno pristúpiť spôsobom prikázania spornej
nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov s výplatnou povinnosťou voči ustupujúcemu spoluvlastníkovi,
napriek tomu, že každá zo strán prejavila o spornú nehnuteľnosť záujem.

56. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie a dopĺňa, že je povinnosťou
strany sporu v tomto smere uniesť dôkazné bremeno. Strany sporu v tomto smere neboli aktívne a nie
je úlohou súdu nahrádzať procesnú aktivitu strany sporu. Z uvedeného možno vyvodiť, že ani jedna zo
strán sporu neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadne toho, či ich finančná situácia

umožňuje realizáciu výplatnej povinnosti voči ustupujúcemu spoluvlastníkovi v prípade prikázania
spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva tejktorej strany sporu.

57. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že finančná náhrada ustupujúceho
spoluvlastníka má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné v danej lokalite nadobudnúť obdobnú

nehnuteľnosť. Zastáva názor, že je všeobecne známe, že trhová hodnota bytov nie je priamo úmerná
tomu, o koľko izbový byt sa jedná. Ak má štvorizbový byt nejakú hodnotu, nie je pravdou, že za polovicu
hodnoty je možné v rovnakej lokalite zaobstarať si dvojizbový byt.

58.1 Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia

veta Obč. zák.) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. (Cpj 30/1997 z 20.októbra 1997).
58.2 Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v
zmysle § 142 ods. 1 OZ je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Reprodukčná hodnota nehnuteľnosti
predstavujúca náklady, za ktoré by bolo možné rovnakú alebo porovnateľnú nehnuteľnosť zriadiť,
nemôže byť základom pre určenie primeranej náhrady v zmysle § 142 ods. 1 veta tretia OZ (NS SR sp.

zn. 2Cdo 18/2000 zo dňa 01. septembra 2000).
58.3 Ak súd zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti jej prikázaním do
výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, primeranú náhradu za podiel spoluvlastníka určí
vo výške všeobecnej ceny, ktorá nevyjadruje len cenu určenú v závislosti na druhu stavby, použitých
stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržbe, veku, výmere, kultúre, bonite pozemku, ale

aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase (NS SR sp. zn. 5Cdo 169/95 zo dňa
29.02.1996).

59. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia
veta OZ) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový

ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému spoluvlastníkovi.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by mala byť
teda všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste,kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Len v
takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený,
pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za

svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú
vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Dikcia zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za
náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu
podielu.

60. Odvolací súd zdôrazňuje, že je výsostne v záujme strán sporu určitým spôsobom dohodnúť sa na
vyporiadaní spoluvlastníctva spôsobom, ktorým by dosiahli čo najvyšší výnos z predaja nehnuteľnosti,
nakoľko predaj nehnuteľnosti nariadený súdom by nemusel splniť ich očakávania ohľadne výnosu.
Odvolací súd poznamenáva, že cena bytov sa odvíja aj od toho, o koľkoizbový byt sa jedná ako
aj od situácie na trhu s nehnuteľnosťami, a preto v prípade predaja 4-izbového bytu cena získaná
predajom pripadajúca na jedného spoluvlastníka určite nebude predstavovať ekvivalent na zaobstaranie

2-izbového bytu. Vo všeobecnosti totiž platí, že ceny menších bytov sú vyššie resp. skoro porovnateľné
s cenami bytov s väčšou rozlohou.

61. Úvaha žalovaného o výške finančnej náhrady zodpovedajúcej ekvivalentu na zaobstaranie si novej
nehnuteľnosti však nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie, že strany sporu

nepreukázali v spore svoju finančnú situáciu, z ktorého dôvodu nebolo možné pristúpiť k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva uvedeným spôsobom.

62. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
pristúpil tretím spôsobom, a to nariadením predaja spornej nehnuteľnosti a k rozdeleniu výťažku medzi

podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

63. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, že rozhodnutie súdu nie je
založené na úplnom a podrobnom vyhodnotení významných skutkových okolností, v dôsledku ktorých
súd návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva nemusí vyhovieť.

64. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby

inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie
užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v
úmysle predať) – (NS SR sp. zn. 4Cdo 137/97 zo dňa 25.02.1998).

65. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných

osobitného zreteľa môže dôjsť iba výnimočne. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo
skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím
na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu.

66. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone určené ani demonštratívne, preto je na

súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil a zhodnotil ich existenciu a závažnosť.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto
rozhodnutia. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich
záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcov
zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

67. Žalovaný argumentoval tým, že nemá možnosť si zabezpečiť iné bývanie, od počiatku splácal
spoločný hypotekárny úver a to aj po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti a stará sa
o nehnuteľnosť dodnes. Poukázal aj na potrebu zabezpečenia domova pre maloletého syna, ktorý má
v predmetnom byte svoj domov. Uvedené dôvody sú podľa žalovaného dôvodmi osobitného zreteľa, pre

ktoré mal súd návrh žalobkyne na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietnuť.

68. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa otázkou možnosti nezrušiť a nevyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa dôsledne zaoberalv bodoch 51 až 54 odôvodnenia, na ktoré odvolací súd poukazuje, jeho odôvodnenie je podrobné a
úvahy súdu reagujú na argumentáciu žalovaného prednesenú v priebehu sporu.

69. Žalovaný neuvádza konkrétne, z akého dôvodu nemá možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Pokiaľ
by týmto dôvodom mala byť jeho finančná situácia, odvolací súd uvádza, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nie je iba o uspokojení jednej strany sporu, ale má viesť k tomu, aby podieloví
spoluvlastníci mohli po zrušení ich podielového spoluvlastníctva ďalej fungovať ako vlastníci výluční.
Je už na nich samotných, či „umne využijú situáciu a nasťahujú sa k svojmu terajšiemu priateľovi“,

alebo sa presťahujú do bytu menšieho, alebo akýmkoľvek iným spôsobom zabezpečia svoju bytovú
potrebu. Žalovaný nepreukázal odkázanosť na bývanie v spornej nehnuteľnosti, a preto je iba na ňom,
ako zabezpečí svoje bytové potreby po prípadnom zrušení podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd
zdôrazňuje, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, najmä ak je takáto forma
spoluvlastníctva výhodná iba pre niektorého zo spoluvlastníkov.

70. K tvrdeniu žalovaného, že od počiatku splácal spoločný hypotekárny úver a dodnes sa
o nehnuteľnosť stará odvolací súd uvádza, že je najmä v záujme žalovaného úver splácať a starať
sa o nehnuteľnosť, nakoľko v uvedenej nehnuteľnosti naďalej býva. Totiž v prípade, že by úver nebol
uhrádzaný, by veriteľ s vysokou pravdepodobnosťou realizoval výkon záložného práva, čo by sa
dotklo najmä žalovaného. Skutočnosť, že sa žalovaný o nehnuteľnosť stará, považuje odvolací súd za

samozrejmú, pretože nikto iný by sa o cudziu nehnuteľnosť nestaral. Je totiž v záujme žalovaného, aby
predmetná nehnuteľnosť v ktorej býva, nestrácala na svojej hodnote, pričom zároveň odzrkadľuje snahu
žalovaného zachovať si určitý štandard bývania. Odvolací súd dopĺňa, že posúdenie splácania úveru
iba jedným zo spoluvlastníkov bude predmetom nároku vylúčeného na samostatné konanie, v ktorom
sa žalovaný domáha finančnej čiastky od žalobkyne, zodpovedajúcej uhradenému úveru za žalobkyňu

žalovaným.

71. Čo sa týka potreby zabezpečenia bývania pre maloletého syna, touto otázkou sa súd prvej inštancie
podrobne zaoberal, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, odkazuje na ne a na
tomto mieste ich neopakuje.

72. Pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je irelevantné posúdenie
otázok,čibolovkonanízostranyžalobkynepreukázané,žebyjejžalovanýbránilvužívanínehnuteľnosti
a či má záujemcu o kúpu nehnuteľnosti.

73. Ako ničím nepreukázané tvrdenie vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovaného, že zámerom
žalobkyne je zbaviť žalovaného strechy nad hlavou. Naopak podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa
preukázala dlhodobú snahu, s počiatkom po zániku BSM, o vyporiadanie spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti, ktorú dlhodobo užíva iba jeden z podielových spoluvlastníkov bez toho, aby to určitým
spôsobom kompenzoval vo vzťahu k spoluvlastníkovi, ktorého užívacie právo nie je realizované.

74. Ako nenáležitú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že súd sa iba okrajovo
vysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorou poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných
prípadoch.

75. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne venoval žalovaným označeným
rozhodnutiam, ktoré vyhodnotil z pohľadu z nich vyplývajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia
a porovnaním so skutkovým stavom vyplývajúcich z prejednávanej veci.

76. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že je takmer nemožné, aby situácia

účastníkov konania bola porovnateľná, je to skôr výnimočné a práve tieto sporové konania sa vyznačujú
skutkovou jedinečnosťou.

77. Práve z uvedených dôvodov možno rozhodnutia označené žalovaným aplikovať na prejednávanú
vec iba podporne, a súd musí v každej veci dôvody hodné osobitného zreteľa veľmi starostlivo skúmať

a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na
dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Odvolací súd
zastáva názor, že súd prvej inštancie sa uvedeným dôsledne riadil, a vo veci aj náležite rozhodol.78. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku I., II. a IV. v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

79. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).