Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4T/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221010271
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8221010271.9

Uznesenie

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom, v trestnej veci proti obžalovanému A. A.
B., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXX/XX, stíhaného pre prečin zvýhodňovanie
veriteľa podľa § 240 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 na hlavnom
pojednávaní dňa 23. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku v spojení s § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku

a s poukázaním na § 2 odsek 1 Trestného zákona trestné stíhanie proti obžalovanému A. A. B.,
narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXX/XX, pre skutok uvedený v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov spisová značka Pv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
právne kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
v znení účinnom do 05.08.2024, na tom skutkovom základe, že

ako zodpovedná osoba spoločnosti C. F., G., G. G. E. XXX, H. C., F.: XXXXXXXX, ktorá ako dlžník
nie je schopná splácať svoje splatné záväzky, zmaril uspokojenie svojho veriteľa a to spoločnosť H.
G.. G. I. G. G. XXX XX H. J. XXX, F.: XXXXXXXX tým, že jej neuhradil dlh v sume 18.624,84 Eur
za neuhradené faktúry po lehote ich splatnosti a to faktúru číslo XXXX/XX/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vystavenú na sumu 3.901,92 Eur s dátumom splatnosti 20.07.2014, faktúru číslo XXXX/

XX/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú na sumu 11.893,20 Eur s dátumom splatnosti
20.07.2014 a faktúru číslo XXXX/XX/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú na sumu
2.829,72 Eur s dátumom splatnosti 20.07.2014, pričom odo dňa splatnosti tohto dlhu zvýhodnil iného
veriteľa, okrem iných aj spoločnosť J., G., C., ktorej na základe faktúry K. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
uhradil plnú sumu 1.359,- Eur, spoločnosť L., G., I., ktorej na základe faktúry K. XXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uhradil celú fakturovanú sumu 11.970,- Eur, čím takto pre spoločnosť H. G.. G. I. G. G.

XXX XX H. J. XXX, spôsobil škodu v celkovej výške 18.624,84 Eur,

z a s t a v u j e ,

pretože trestné stíhanie je premlčané.

Podľa § 281 odsek 3 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť H. G.. G. I. G. G. XXX XX H.
J. XXX, F.: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Bardejov pod
číslomPvXXX/XX/XXXXobžalobuzodňaXX.XX.XXXXnaobžalovanéhoA.A.B.preskutok,ktoréhosa
mal dopustiť tak, že „ako zodpovedná osoba spoločnosti C. F., G., G. G. E. XXX, H. C., F.: XXXXXXXX,
ktorá ako dlžník nie je schopná splácať svoje splatné záväzky, zmaril uspokojenie svojho veriteľa a to

spoločnosťH.G..G.I.G.G.XXXXXH.J.XXX,F.:XXXXXXXXtým,žejejneuhradildlhvsume18.624,84
Eur za neuhradené faktúry po lehote ich splatnosti a to faktúru číslo XXXXX/XX/XXX/XXXXXXXXXXzo dňa XX.XX.XXXX vystavenú na sumu 3.901,92 Eur s dátumom splatnosti 20.07.2014, faktúru číslo
XXXX/XX/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú na sumu 11.893,20 Eur s dátumom
splatnosti 20.07.2014 a faktúru číslo XXXX/XX/XX/XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú na

sumu 2.829,72 Eur s dátumom splatnosti 20.07.2014, pričom odo dňa splatnosti tohto dlhu zvýhodnil
iného veriteľa, okrem iných aj spoločnosť J., G., C., ktorej na základe faktúry K. XXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uhradil plnú sumu 1.359,- Eur, spoločnosť L., G., I., ktorej na základe faktúry K. XXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX uhradil celú fakturovanú sumu 11.970,- Eur, čím takto pre spoločnosť H. G.. G. I.
G. G. XXX XX H. J. XXX, spôsobil škodu v celkovej výške 18.624,84 Eur.“

Skutok prokurátor právne posúdil ako prečin zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024.

Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej len „Tr. zákon“) trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa

ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 240 odsek 1 Trestného zákona, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky,
zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 240 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2025
odňatím slobody až na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v
odseku 1 väčšiu škodu.

Podľa § 240 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2025, kto ako dlžník, ktorý nie je
schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že
zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 240 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2025

odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu
škodu.

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou

škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,

že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 odsek 1.

Podľa § 281 odsek 4 Trestného poriadku rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkať tiež len
niektorého zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba.

Podľa § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa § 87 odsek 1 Trestného zákona znení účinnom od 06.08.2025 trestnosť činu zaniká uplynutím
premlčacej doby, ktorá je

a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie;
b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov;
c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny;
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody

s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky;
e) tri roky pri ostatných prečinoch.Podľa § 87 odsek 3 Trestného zákona znení účinnom od 06.08.2025 premlčanie trestného stíhania sa
prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi

úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.

V predmetnej trestnej veci bolo obžalovanému pre skutok uvedený v obžalobe vznesené obvinenie
uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov, Obvodné
oddelenie Policajného zboru v Kurove pod ČVS:H./M. zo dňa XX.XX.XXXX. Daná skutočnosť vyplýva
z obsahu súdneho spisu spisová značka XX/XX/XXXX, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj
vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov ČVS:H./M..
Z popisu skutku obžaloby vyplýva, že obžalovaný mal stíhaný skutok (stíhaný čin), kvalifikovaný

prokurátorom v obžalobnom návrhu ako prečin zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 spáchať tak, že svojím konaním, ako zodpovedná
osoba spoločnosti C. F., G., F.: XXXXXXXX, ktorá ako dlžník nebola schopná splácať svoje splatné
záväzky, mal zmariť uspokojenie svojho veriteľa spoločnosti H. G., F.: XXXXXXXX tým, že jej nezaplatil
dlh v celkovej sume 18 624,84 Eur titulom neuhradených faktúr (za poskytnuté služby) po lehote ich

splatnosti, pričom odo dňa splatnosti dlhu mal zvýhodniť iného veriteľa, tým že prednostne uhrádzal
faktúry iných veriteľov. Neuhradené faktúry vystavené poškodeným, a to faktúry číslo XXXXX/XX/XXX/
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, číslo XXXX/XX/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a číslo
XXXX/XX/XX/XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli splatné dňom 20.07.2014. Svojím konaním mal
obžalovaný spôsobiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 18 624,84 Eur.

V prípade posudzovaného konania obžalovaného, jeho konanie vykazuje určité znaky pokračovacieho
trestného činu, k páchaniu trestného činu malo podľa skutkových tvrdení obžaloby dôjsť vo vzťahu
k väčšiemu počtu zvýhodnených veriteľov na úkor poškodeného - obchodnej spoločnosti H. G. odo
dňa splatnosti faktúr (20.07.2014) za stavu, v ktorom obžalovaný ako dlžník nebol schopný plniť svoje
splatné záväzky. Konanie, ktoré tvorí predmet obžaloby, nie je rozdelené na jednotlivé čiastkové útoky,

ale tvorí jeden celok, pritom za čiastkové útoky nemožno považovať v posudzovanej veci uhradenie
určitej pohľadávky (pohľadávok) zvýhodnenému veriteľovi (veriteľom).
Zákonomčíslo40/2024Z.z.vspojenísNálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyčíslokonaniaPL.
ÚS 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024 vyhláseného v zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 06.08.2024
pod číslom 215/2024 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon číslo 300/2005 Z.z. Trestný zákon došlo

(okrem iného) aj k zmene ustanovenia § 87 Trestného zákona upravujúceho podmienky premlčania
trestného stíhania, § 125 Trestného zákona upravujúceho rozsahu kvalifikácie škody a ustanovení
základnej a kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240
Trestného zákona v trestných sadzbách uvedených v odseku 1, odsek 2 (aj v odseku 3), ktoré Trestný
zákon dovoľuje (v osobitnej časti) uložiť pri danom trestnom čine za ukladaný trest odňatia slobody.

Z ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona, ktorým sa upravuje časová pôsobnosť Trestného zákona,
vyplýva (pre súd) povinnosť posúdiť trestnost’ činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je
pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný.

Súčasťou trestnosti činu je aj premlčanie trestného stíhania. Novelou Trestného zákona došlo k zmene

podmienok pri posudzovaní plynutia premlčacích dôb uvedených § 87 odsek 1 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024. Pritom na dĺžku premlčacej doby má vplyv zákonná sadzba trestu odňatia
slobody, ktorý Trestný zákon dovoľuje uložiť za konkrétny trestný čin uvedený v jeho osobitnej časti.

V dôsledku zmeny trestného zákona v posudzovanej trestnej veci, skutok uvedený v popise skutku

obžaloby, pre ktorý bolo obžalovanému riadne vznesené obvinenie, vykazuje (aj naďalej) formálne znaky
základnej skutkovej podstaty trestného činu - prečinu zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 odsek 1
Trestnéhozákona,avšaknieznakyjehokvalifikovanejskutkovejpodstatyupravenejvodseku2,nakoľko
trestným činom mala byť spôsobená väčšia škoda.

V zmysle ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa väčšou
škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 Eur a zároveň neprevyšujúca sumu 250 000 Eur.
Sadzba, v akej možno podľa osobitnej časti Trestného zákona za trestný čin zvýhodňovanie veriteľa
podľa § 240 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona pri naplnení kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku2 ukladať trest odňatia slobody, sa vplyvom novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 upravila
zo šesť mesiacov až do troch rokov na sadzbu, podľa ktorej možno páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody až na dva roky.

V predmetnej veci je potrebné tiež uviesť, že vzhľadom na (udávanú) výšku škody spôsobenej
poškodenej obchodnej spoločnosti H. G.. G. I. (18 624,24 Eur), by stíhaný čin obžalovaného nebolo
možné kvalifikovať v odseku 2 kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovanie veriteľa
podľa § 240 Trestného zákona v znení účinnom po 06.08.2024, nakoľko jeden zo znakov objektívnej
stránky trestného činu a to spôsobenie väčšej škody by nebol v zmysle novely ustanovenia § 125

Trestného zákona naplnený.
Pri zohľadnení novej trestnej sadzby prečinu zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 odsek 1 odsek
2 Trestného zákona, by v posudzovanej trestnej veci trestnosť činu uvedeného v obžalobe zanikla
uplynutím premlčacej doby, ktorá je v tomto prípade tri roky (§ 87 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona),
ak by nedošlo počas jej plynutia k úkonom alebo skutočnostiam, ktoré by mali hmotnoprávne účinky jej
prerušenia podľa § 87 odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.

Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo Tpj 129/2024
zo dňa 28.11.2024:
Z ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona pri jeho výklade v súlade s článkom 50 odsek 6 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného

zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný.
Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia
premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona)
znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 odsek 3
Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 odsek 4 Trestného zákona,

zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania
trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej a teda pre páchateľa priaznivejšej
premlčacej dobe. To ale neplatí pri trestných činoch taxatívne vypočítaných v ustanovení § 87 odsek 7
Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie,
keďže toto zákonné ustanovenie v súlade s článkom 7 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky reflektuje

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie presadzujúcu požiadavku európskeho práva na ochranu
finančných záujmov Európskej únie; takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší presah a nemení
obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania, a to ani v kontexte § 2 odsek 1 Trestného zákona
(článok 50 odsek 6 Ústavy Slovenskej republiky).

Z obsahu podanej obžaloby vyplýva, že obžalovaný mal skutok (trestný čin) páchať odo dňa splatnosti
faktúr poškodeného, t. j. odo dňa 20.07.2014 tým, že zmaril uspokojenie poškodeného ako veriteľa
zvýhodnením iných veriteľov. Preto súd v zmysle § 87 odsek 3 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 skúmal, či počas plynutia trojročnej premlčacej doby (t.j. od 20.07.2014 až do 20.07.2017)
trestnosť stíhaného činu, ktorý tvorí predmet obžaloby, zanikla uplynutím premlčacej doby a či nedošlo

počas jej plynutia k úkonom alebo skutočnostiam, ktoré by mali za následok hmotnoprávne účinky jej
prerušeniapodľa§87odsek3písmenoa/,písmenob/Trestnéhozákonavzneníúčinnomod06.08.2024

Hmotnoprávne účinky prerušenia plynutia trojročnej premlčacej doby (od 20.07.2014 až do 20.07.2017)
by nastali, ak by bolo obžalovanému za predmetný skutok obžaloby vznesené obvinenie, alebo ak by

obžalovaný spáchal v premlčacej dobe „nový trestný čin“, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.

Obžalovanému bolo obvinenie za skutok uvedený v obžalobe vznesené až uznesením povereného
príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov, Obvodné oddelenie Policajného zboru

v Kurove pod ČVS:H./M. zo dňa XX.XX.XXXX (doručené bolo obžalovanému dňa 07.02.2020).
Z uvedeného vyplýva, že obvinenému bolo vznesené obvinenie po uplynutí trojročnej premlčacej
doby (po 20.07.2017). Vznesenie obvinenia obžalovanému preto nebolo spôsobilé prerušiť premlčanie
trestného stíhania obžalovaného pre skutok uvedený v obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 87 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.

Ustanovenie § 87 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 pre
hmotnoprávne účinky prerušenia premlčacej doby predpokladá spáchanie „nového trestného činu“
páchateľom v premlčacej dobe, za ktorý trestný zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.Preto, aby spáchanie trestného činu počas plynutia premlčacej doby malo účinky prerušenia premlčania
trestného stíhania, je potrebné, aby počas tejto doby bol obžalovaný aj právoplatne odsúdený za tento
nový trestný čin.

Účinky premlčania trestného stíhania (nemožnosť začatia trestného stíhania, a ak už trestné stíhanie
bolo začaté, nemožnosť v ňom pokračovať a nutnosť jeho zastavenia) totiž nastávajú bezprostredne po
uplynutí premlčacej doby (t.j. v tomto prípade hneď po 20.07.2017) a neskoršie odsúdenia za trestné
činy spáchané počas plynutia premlčacej doby na to nemôžu mať vplyv.
Vplyv na to nemôžu mať ani prípadné vznesenia obvinenia za tieto nové trestné činy a to aj v prípade,

že by k nim došlo počas plynutia premlčacej doby, pretože by to bolo porušením zásady prezumpcie
neviny upravenej v článku 48 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podmienka obsiahnutá v ustanovení § 87 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona (v súčasnej platnej
úprave) môže byť naplnená len vtedy, ak existuje právoplatné rozhodnutie o tom, že konkrétny obvinený
spáchal v premlčacej dobe iný, nový trestný čin. Nestačí teda len zistenie, že je vedené trestné
stíhanie za trestný čin, o premlčanie ktorého ide, lebo by to zjavne odporovalo princípom prezumpcie

neviny (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 9/2013 zo dňa 10.09.2014,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tz 18/2003, ZSP 25/2004). Pre naplnenie
pojmového znaku „spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin“ nestačí ani vznesenie obvinenia
proti konkrétnej osobe, z ktorého by vyplývalo, že táto osoba je vyšším stupňom pravdepodobnosti
páchateľom trestného činu.

Z obsahu súdneho spisu spisová značka XX/XX/XXXX súd zistil, že obžalovaný nemá v odpise registra
trestov evidovaný žiaden záznam o odsúdení.

Z uvedeného vyplýva, že počas plynutia (trojročnej) premlčacej doby zákonná podmienka obsiahnutá

v § 87 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, ktorá by zakladala
hmotnoprávne účinky prerušenia premlčacej doby (premlčania trestného stíhania), a to podmienka
spáchania nového trestného činu obžalovaným, za ktorý by bol obžalovaný v premlčacej dobe
právoplatne odsúdený a za ktorý by trestný zákon ustanovoval trest rovnaký alebo prísnejší (pri spätnom
posudzovaní), splnená nebola.

Pri spätnom posúdení trestnosti činu uvedeného v skutku obžaloby, pre ktorý bolo obžalovanému
vznesené obvinenie a ktorý vykazuje pri kvalifikácii stíhaného skutku už len formálne znaky prečinu
zvýhodňovanieveriteľapodľa§240odsek1Trestnéhozákonavzneníúčinnomod06.08.2024,trestnosť
(tohto) činu zanikla uplynutím premlčacej doby troch rokov od jeho spáchania (v období od 20.07.2014

až do 20.07.2017), pretože hmotnoprávne účinky prerušenia trestného stíhania vznesením obvinenia
obžalovanému pre skutok uvedený v obžalobe, ktorý tvorí predmet trestného konania (o ktorého
premlčaniesajedná)nenastalizdôvodu,žekvzneseniuobvineniapredanýskutok(akoúkonuktorýmsa
prerušuje premlčacia doba) nedošlo v premlčacej dobe a v tomto období (v premlčacej dobe) nespáchal
obžalovaný nový trestný čin, za ktorý by bol právoplatne odsúdený.

Pretože trestné stínanie obžalovaného pre skutok uvedený v obžalobe, pre ktorý mu bolo vznesené
obvinenie je premlčané a nemožno v ňom pokračovať, súd trestné stíhanie obžalovaného zastavil,
nakoľkozistilokolnosťneprípustnostitrestnéhostíhaniapodľa§9odsek1písmenoa/Trestnéhozákona.

Keďže súd trestné stíhanie zastavil, tak postupom podľa § 281 odsek 3 Trestného poriadku poškodenú
obchodnú spoločnosť H. G.. G. I. G. G. XXX XX H. J. XXX, F.: XXXXXXXX, ktorá si v prípravnom konaní
vo vzťahu ku skutku v bode 2/ obžaloby uplatnila nárok na náhradu škody, odkázal s jej nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok ( § 281
odsek 5 Trestného poriadku). Sťažnosť možno podať do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia.
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.