Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 27, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Er/559/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210363
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6614210363.4

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. E. XXXX/XX, F., štátny občan SR o vymoženie 2.732,19 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad

Brezno so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp.zn. EX 725/14, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e j u.

II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o jej zastavení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.07.2016 bol Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
doručený návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol uznesením
č.k. 13Er/559/2014-71 zo dňa 08.01.2025 tak, že exekúciu zastavil. Na základe odvolania
podaného oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k.
15CoEk/2/2025-124 zo dňa 30.04.2025 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

2. Vo svojom návrhu povinný uviedol, že exekúcia bola začatá na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline, sp.zn. RL-PC-2581/13-EK. Povinný namieta procesné
ahmotnoprávnepochybeniarozhodcovskéhorozsudku,ktorýpodľajehonázorutrpínedostatkamipodľa
§ 40 ods. 1 písm. c), g) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení v čase rozhodnutia.
Postupom rozhodcovského súdu došlo k zásahu do práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako

podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, nakoľko rozhodcovský súd sa nezaoberal
spotrebiteľskou rovinou sporu, pričom opomenul rozsiahlu právnu úpravu oblasti nielen slovenských ale
aj európskych právnych noriem.
V rámci kontraktuálneho mechanizmu pri uzatváraní zmluvy je podľa neho zrejmé, že povinný žiadal
o poskytnutie úveru podľa časti 5 žiadosti/zmluvy o úvere, v rámci ktorého dňa 09.08.2012 vyplnil
podmienky, za ktorých požaduje úver. Oprávnený následne jednostranne podmienky poskytnutia úveru

v časti 6 žiadosti/zmluvy zmenil, najmä výšku RPMN za úver, tým pádom aj zmenil podmienky
poskytnutia úveru, čo na základe ustanovení občianskeho práva predstavuje nový protinávrh na
uzavretie zmluvy, ktorý však nebol akceptovaný povinným predpísanou formou predpokladanou
v zákone č. 129/2010 Z.z. v platnom znení. Svoj protinávrh oprávnený podpísal dňa 10.08.2016.
Predmetná zmluva je preto podľa povinného absolútne neplatný právny úkon a nie je spôsobilá zakladať
práva a povinnosti pre jednotlivé účastnícke strany.Táto absolútna neplatnosť sa vzťahuje aj na všetky akcesorické záväzky vyplývajúce z hlavného
záväzkovo – právneho vzťahu a to subsidiárne dojednania ohľadne rozhodcovského konania, prípadne
dohody o zrážkach zo mzdy a podobne.

Tento právny názor zastáva podľa neho aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 21.04.2015 sp.zn. 3 MCdo
14/2014.
Povinný zároveň namieta aj celkové znenie, formulárovosť a ustanovenia Zmluvy o úvere ako aj
Všeobecných obchodných podmienok, o ktorých obsahu a povahe nebol povinný poučený, a ani s nimi
oboznámený.

Rozhodcovský súd sa týmito aspektami zaoberal len formálne, respektíve ich vôbec nebral do úvahy.
Povinný poukazuje na absenciu nevyhnutných základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení menovite § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), o), p), q) r), s), t),
u), v), w), x) citovaného zákona v platnom znení.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona je tento úver bezúročný a bezpoplatný. Táto skutočnosť nebola
v rozhodcovskom rozsudku zohľadnená.

Za najzávažnejšiu skutočnosť povinný považuje matematicky nezmyslené uvedenie RPMN vo výške
68,10 %, ktoré je nižšie ako úroková sadzba vo výške 70,01 %. Nakoľko úrokový sadzba je súčasťou
RPMN, nemôže byť tento údaj vyšší.
Po prerátaní je skutočná výška RPMN 92,28%, čo sa nepochybne nachádza v pásme úžery.
Povinný zastáva názor, že k uzavretiu zmluvy podľa občianskeho práva nedošlo, nakoľko zmenená

ponuka zo strany navrhovateľa nebola odporcom akceptovaná vyžadovanou písomnou formou
a finančné prostriedky vo výške 1.500 Eur predstavovali bezdôvodné obohatenie povinného, ktoré si
mohol oprávnený dožadovať v zákonnej lehote 2 rokov.
Vzhľadom na uvedené povinný žiadal, aby bola predmetná exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l)
Exekučného poriadku zastavená a zároveň žiadal aj o odklad exekúcie do času rozhodnutia o jej

zastavení.
Dňa 12.07.2017 predložil súdny exekútor súdu ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom
žiadal, aby predmetná exekúcia bola voči nemu zastavená a aby bola prevedená na G. H., ktorý sa
zaviazal, že bude pôžičku splácať. Zároveň súdu predložil súdu trestný rozkaz č.k. 2T/175/2016-306 zo
dňa 07.12.2016 a Zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi povinným a G. H..

3. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 14.10.2024 k návrhu povinného uviedol, že s návrhom na zastavenie
exekúcie nesúhlasí.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že sa tretia osoba G. H. dopustil voči nemu trestného
činu podvodu a medzi nimi bola uzatvorená zmluva, v ktorej sa poskytnutú pôžičku zaviazal splatiť G.

H.. Stranami vyššie uvedenej dohody medzi povinným a G. H., o ktorej oprávnený ani nemal vedomosť
vznikol záväzkový vzťah medzi povinným a treťou osobou, pričom oprávnený nebol účastníkom tohto
zmluvného vzťahu a tento nič preto nemení na účastníkoch základného záväzkového vzťahu Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500014254 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ani na
tomto záväzkovom vzťahu ako takom.

Prevzatie záväzku povinného bez súhlasu veriteľa (oprávneného) nespôsobuje zánik záväzku
povinného voči veriteľovi. Pokiaľ tretia osoba, ktorá dlh prevzala, tento voči veriteľovi (oprávnenému)
nesplní, nezbavuje to pôvodného dlžníka (povinný) zodpovednosti voči veriteľovi. Porušenie povinností
tretej osoby voči povinnému vyplývajúcich z ich vzájomného zmluvného vzťahu, nemá vplyv na
existenciuzáväzkupovinnéhoakodlžníkavočioprávnenémuakoveriteľovianaoprávnenosťvymáhania

tohto nároku v exekučnom konaní voči povinnému.
Ohľadnetvrdenípovinnéhouvádzanýchvnávrhunaodkladazastavenieexekúciejepodľaoprávneného
potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o
vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom)
konaní.

V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného
titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v
rozhodcovskom konaní. Povinný možnosť namietať tieto dôvody v rozhodcovskom konaní nevyužil, hoci
žalobu s výzvou rozhodcovského súdu na vyjadrenie sa k nej prevzal a svoje námietky týkajúce sa

zmluvy o revolvingovom úvere jej uzatvorenia a rozhodcovskej zmluvy v konaní neuplatnil. V žalobnej
odpovedi poukazoval len na svoju zhoršenú finančnú situáciu a žiadosť o zníženie splátok. Exekučný
súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh nazastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by
nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní.
Oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd

alebodovolacísúd,tedasúd,ktorýbudepreskúmavaťvecnúsprávnosťrozhodnutiavpôvodnomkonaní.
Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť
práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia
exekúcie.

Povinný mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému
nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní
nevyužil. Námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v
úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. V exekučnom konaní však nemožno nahradiť nevyužitie
možnosti vyjadriť sa v základnom konaní, podať opravný prostriedok a opätovne posudzovať nárok, o
ktorom už bolo rozhodnuté v základom konaní. Povinný mal uplatniť všetky skutočnosti, ktoré vznikli do

vydania exekučného titulu.
Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna
vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady
základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda

znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu
(NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
Poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/5381/2014 – 56 zo dňa 01.12. 2015,
v ktorom podľa oprávneného súd správne uviedol „v rámci exekučného konania možno preskúmavať

okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali
pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne
vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej
zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v
základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými

náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať
tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s
poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom
exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok
proti exekučnému titulu.“

ObdobneajKrajskýsúdvTrenčínevrozhodnutísp.zn.3CoE/275/2014zodňa15.04.2015Exekučnýsúd
už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného
titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za
priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať
tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom

titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V
exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť alebo nedôvodnosť práva priznaného v
exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné.
Tvrdenie povinného, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere je nedôvodné

a nesprávne.
Rozdiel medzi uvedenými časťami (bod 5 a 6) je pritom v údaji o RPMN. Samotný údaj RPMN sa
dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť vyplýva
v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe.
Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Podľa

§ 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia
zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi
tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je

známyvčaseuzavretiazmluvy,nievčasekedysapodávažiadosťoposkytnutieúveru).Zákonnáúprava
určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne
stanoveným spôsobom.

Podstatné je v tomto prípade aj ustanovenie článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a v zmysle ktorých: „Vyplnená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom
na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nim požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že

Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné
parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v
prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa.

V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne
možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a
schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške, ako žiadal, resp.
v nižšej sume - toto však nemá vplyv na vôľu dlžníka uzatvoriť zmluvu (povinný navyše s uvedeným
postupom súhlasil).

Oprávnený teda postupoval správne, navyše, už na základe samotného označenia uvedených
náležitostí musí byť každému spotrebiteľovi zrejmé, že údaje „predpokladaná RPMN“ a „RPMN za úver“
nie sú synonymami.
Ak by oprávnený neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č.
129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia

zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy,
potom by porušil zákona č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú
RPMN ako údajne „navrhol“ povinný v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto
určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
Poukázal na to, že vyššie tvrdené ohľadne „dohody“ údaju o RPMN potvrdil Krajský súd v Banskej

Bystricivrozsudkuč.k.12Co/60/2017-74,zodňa31.05.2017,ktorý,posudzujúcodôvodneniesúduprvej
inštancie obdobné ako výhrady formulované v tomto prípade žalobcom uvádza: „V časti 6. označenej
ako údaje o schválenom úvere žalovaný ako veriteľ žiadosť žalobkyne schválil s rovnakými údajmi. Pre
vznik zmluvy o úvere postačuje dohoda zmluvných strán o úvere, úroku a dobe splatnosti; nevyžaduje sa
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, následkom neuvedenia ktorej je, že úver bude považovaný

za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z
ustanovenia § 2 písm. i/, § 9 ods. 2 písm. j/ a § 19 aj z prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva,
že údaj o RPMN sa nedá dohodnúť, lebo ide o vypočítaný ukazovateľ, ktorý sa má vypočítať v čase
uzavretia zmluvy o úvere, nie v čase podania žiadosti o úver. Ak sa tento údaj nedá dohodnúť, nedá sa
použiť ani § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“

Tvrdenie povinného, že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, je všeobecné a povinný
neuvádza konkrétne, ktorá náležitosť podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. absentuje s následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného v celom rozsahu zamietol.

4. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)naexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedenénapodkladerozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

5.Exekučnékonaniesazačalopred1.januárom2015,pretosúdpostupovalpodľaExekučnéhoporiadku
v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „EP“).6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 54 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení
účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11.Podľa§9ods.1zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách(ďalej
len „ZoSÚ“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane

najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označení názvom zmluvy,
ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.

12. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

13. Preštudovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a exekučného
spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

14. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-PC-2581/13-EK, ktorý
vydal dňa 22.10.2023 Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500014254 zo dňa 10.08.2012

(ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo
výške1.500Eur. SvojuprávomocrozhodcovskýsúdodvodilzRozhodcovskejzmluvyuzatvorenejmedzi
oprávneným a povinným dňa 10.08.2012.15. Z predloženej Zmluvy o úvere má súd preukázané, že táto bola uzatvorená na strane jednej
oprávneným ako dodávateľom, ktorý konal v rámci svojej obchodnej činnosti a na strane druhej
povinným, ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Je teda nesporné, že zmluva uzavretá medzi

účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa § 2 ZoSÚ účinného v čase
uzavretia zmluvy.

16. Po podpísaní Zmluvy o úvere povinným dňa 09.08.2012 v Lučenci, bola táto zaslaná na podpis
oprávnenému, ktorý ju podpísal dňa 10.08.2012 v Bratislave. Jednostranne však doplnil bod 6. Zmluvy

o úvere, upravujúci výšku úroku z úveru a výšku RPMN, ktoré následne neboli schválené povinným.
Súd má v súlade s názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v uznesení č.k. 15CoEk/2/2025-124 za to, že
medzi zmluvnými stranami tak nebol riadne dokončený kontraktačný proces v zmysle § 44 Občianskeho
zákonníka, keďže oprávnený potom, čo povinný vyjadril súhlas doplnil do zmluvy údaje v bode 6. Zmluvy
o úvere, ktoré neboli schválené. Návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj jeho prijatie
musia mať písomnú formu, čo v danom prípade nebolo splnené. Nedostatok tejto písomnej formy má

za následok, že predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

17. K námietke oprávneného, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť
exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v základnom konaní (tzv.

materiálna vykonateľnosť), súd v súlade s názorom odvolacieho súdu dáva oprávnenému do pozornosti,
že z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 a 2) vyplýva,
že súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia §

41 Exekučného poriadku a preto v zmysle usmernenia odvolacieho súdu podrobil rozhodcovskú zmluvu,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, súdnemu prieskumu.
Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve.

Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorý vydal exekučný titul, odvodil svoju
právomoc z Rozhodcovskej zmluvy č. 8500014254 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
10.08.2012 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“).
Rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatný právny úkon (nebola súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere), v rovnaký deň ako Zmluva o úvere. Jej znenie zostavil veriteľ - oprávnený, vo

vopred pripravenej formulárovej zmluve, bez možnosti meniť, resp. dopĺňať jej obsah spotrebiteľom -
povinným. Jediné údaje okrem dátumu a podpisov, ktoré zmluvné strany pri jej podpise doplnili, boli číslo
rozhodcovskej zmluvy, totožné s číslom Zmluvy o úvere, a identifikačné údaje spotrebiteľa – povinného.
Podľa bodu 5. Rozhodcovskej zmluvy „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením

či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
· Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO. 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka

č.: 52189/B
· Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 15626/S
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh.“
Zo znenia Rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že subjekt, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voliť medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer vo všetkých prípadoch dodávateľ –
oprávnený. Táto skutočnosť je zrejmá z porovnania miery práv a povinností zmluvných strán, keď miera
práv veriteľa je dominantná oproti právam spotrebiteľa vzhľadom na minimálny rozsah dôvodov na

podanie žaloby spotrebiteľom.
Takto formulovaná Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (povinnému) je v danomprípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je
oprávneným podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Rozhodcovskádoložka,ktorázakladálegitimitupreexekučnýtitulvrozhodcovskomkonaní,znemožňuje

voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde.
K možnosti odstúpenia od Rozhodcovskej zmluvy v lehote do štrnástich kalendárnych dní od jej
uzatvorenia súd uvádza, že Rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená spolu so Zmluvou
o úvere v čase tzv. „zníženej bdelosti spotrebiteľa“, keď prvotným zámerom bolo požičať si finančné

prostriedky, nie dohodnúť spôsob riešenia prípadných sporov a preto existuje dôvodná obava, že
v čase uzavretia Zmluvy o úvere a Rozhodcovskej zmluvy (aj nasledujúcich 14 kalendárnych dní),
spotrebiteľ ako slabšia strana (najmä ak nebol zastúpený advokátom) nedokázal náležite predvídať
(alebo naplánovať) ďalší priebeh veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje Rozhodcovskú zmluvu za vynútenú a nekalú zo strany
oprávneného a teda postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylučuje, aby sa spotrebiteľ
vopred vzdal svojich (týmto) zákonom priznaných práv, alebo si zhoršil svoje zmluvné postavenie, a teda
ešte pred vznikom sporu, kedy nebolo zjavné či a kedy (za akého stavu) k tomuto dôjde, oslabil svoje
právo na súdnu ochranu.

18. Následkom zistenej absolútnej neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý
nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné
(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa

hľadí tak, akoby neexistoval. Súd preto exekúciu, ktorá sa vedie na základe nespôsobilého exekučného
titulu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok).

19. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

20.Spolusnávrhomnazastavenieexekúciepovinnýpožiadalajojejodklad.Exekučnýsúdmôžepovoliť
odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovení Exekučného
poriadku. Odklad exekúcie môže súd povoliť aj v prípade, keď možno dôvodne očakávať, že na
základezákonomvymedzenýchskutočnostídôjdekzastaveniuexekúcie.Nakoľkosúdtýmtouznesením

zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, povolil v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku
odklad exekúcie do času, kým uznesenie o jej zastavení nenadobudne právoplatnosť (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu, je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská

Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).