Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/1/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202418
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4323202418.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., v konaní zastúpená JUDr.
Janou Ondrášikovou, advokátkou, Ul. F. Hečku 34/A, Levice, a A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E., právne zastúpený JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, Štúrova 43, Nitra, o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 17. septembra 2024, č.k. 10P/108/2023-321, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku III. o zamietnutí návrhu o
zníženie výživného a závislom výroku IV. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním upravil styk otca s maloletým A. tak, že je
oprávnenýstretávaťsasmaloletýmkaždýpárnytýždeň vrokuodpiatkuod15.30hod.donasledujúceho
pondelka do 08.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15.30 hod. do piatku do 08.00 hod.,
každoročne v čase letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. a od 01.08. od
09.00 hod. do 16.08. do 20.00 hod., každý párny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod.,
každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 20.00 hod., s tým, že
počas školského roka si otec v stanovený čas maloletého prevezme a po ukončení styku ho odovzdá
v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje. V čase sviatkov, prázdnin a neprítomností dieťaťa v
školskom zariadení sú rodičia navzájom oprávnení a povinní si dieťa preberať a odovzdávať pred
bytom matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť (výrok I.). Zároveň súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 28.02.2023, č.k. 10P/96/2022-307 v časti úpravy styku otca
s maloletým dieťaťom (výrok II.) a návrhy otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti a zníženie výživného zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa podaným návrhom
domáhal zníženia výživného na sumu 100 eur mesačne a úpravy styku so synom, keďže matka mu
napriek dohode v styku bráni nezmyselnými výhovorkami. Poukázal na to, že mu bolo odobraté vodičské
oprávnenie a bez neho nevie v pohrebníctve podnikať. Nemá zákazky a teda ani príjem, aby mohol
platiť výživné 200 eur mesačne. Následne pri výsluchu uviedol, že žiada znížiť výživné na 50 eur
mesačne z princípu a navrhuje maloletého A. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním
v týždňových intervaloch od stredy do stredy. Výživné spočiatku uhrádzal, neskôr prestal, nevidel na
to dôvod keď ani nebol so synom. Následne matke výživné doplatil 5.000 eur, nakoľko zaplatil navyše.
Pre správanie matky sa dostal do krachu. Súdi sa s ňou o financie, peniaze vynakladá na právnikov,pričom by ich mohol využiť na dovolenku so synom. Matka má dostatok peňazí, zo spoločnosti si otec
vypláca 150 eur mesačne, svoje výdavky hradí z firemných peňazí, má veľa exekúcií. Zamestnáva 6
ľudí na polovičný úväzok, ktorých príjem je okolo 200 eur mesačne a tiež preňho pracujú živnostníci.
So synom má dobrý vzťah, chce, aby boli spolu častejšie. Ak by bola striedavá osobná starostlivosť,
o syna sa vie postarať. Uviedol, že občas si dá marihuanu, počas pobytu v Holandsku si ju legálne
kúpil. Koncom minulého roka bol v zahraničí a za 6 týždňov zarobil cca 10.000 eur. Odhadom na
vlastnú potrebu minie okolo 1.000 eur mesačne, asi 400 – 500 eur na stravu, 300 – 400 eur na
hygienu, ošatenie, fitko, barbera. Má vedený aj účet v zahraničí kde má zostatok možno 100 eur,
nakoľko zakúpil kryptomenu v hodnote cca 600 eur. Za vodu a elektrinu platí okolo 170 eur mesačne,
faktúry sú vystavené na firmu. V konaní mu nejde ani tak o zníženie výživného i keď vidí priestor na
zníženie, nakoľko majetkové pomery matky sú oveľa lepšie, keď vlastní 4 nehnuteľnosti a disponuje
majetkom a finančnou hotovosťou momentálne vo výške 100.000 eur. O syna má záujem, nie je pasívny
rodič. Nevidí dôvod, pre ktorý by súd styk nerozšíril. Sama matka potvrdila, že maloletý s ním rád trávi
čas a k ničomu závažnému počas pobytu u otca nedošlo. Matka uviedla, že so striedavou osobnou
starostlivosťou nesúhlasí, keďže správanie otca je nezodpovedné, nepredvídateľné, od 16 rokov užíva
marihuanu. Otcovi v styku s dieťaťom nebráni, myslí si, že ich najväčším problémom je spor o dom.
Výživné otec neplatil, vyvolala proti nemu exekúciu, ale trestné oznámenie na neho nepodala. Otec
hucká syna proti nej. Uviedla, že tak ako v minulosti hrá online kasíno, automaty, ale len občas. Síce aj
prehrá, ale v konečnom dôsledku je zisková. Žije z úspor, ktoré má z úspor z výhier v minulosti. Úspory
má doma asi vo výške 50.000 eur a tiež má šperky v totožnej hodnote, ktoré vie v prípade potreby
založiť. Odhadom vynaloží mesačne na svoje a synove potreby okolo 600 eur. Kolízny opatrovník
navrhol návrh v časti zníženia výživného a zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
zamietnuť. Nebolo v konaní preukázané, že otec nie je schopný určené výživné platiť. Síce náklady
v škôlke sú nižšie ako boli v minulosti v jasliach, avšak vekom rastú potreby dieťaťa. Súd vykonaným
dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 28.02.2023, č.k. 10P/96/2022-307
bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloletý A. zveril do osobnej starostlivosti matky,
otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne a zároveň sa rodičia dohodli aj
na úprave styku otca s maloletým. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2023. V tom čase
matka maloletého bola nezamestnaná, poberala podporu v nezamestnanosti cca 630 eur mesačne
a rodinné prídavky 60 eur mesačne. S maloletým žila sama, bola vlastníčkou výlučnou dvoch bytov
a dvoch rodinných domov. Bývala v rodinnom dome, kde mesačné náklady predstavovali cca 300
eur. Ďalší rodinný dom bol neobývaný, ohľadne neho uhrádzala splátky hypotekárneho úveru 700 eur
mesačne. V jednom z jej bytov bývala jej matka, ktorá si hradila sama náklady spojené s užívaním
bytu. V ďalšom byte nikto nebýval, matka uhrádzala zaň preddavky spojené s užívaním bytu 205,64
eur mesačne. Bola vlastníčkou motorového vozidla. Mala príjmy z online hier, pričom na svoj účet si
tiež vkladala finančnú hotovosť. V roku 2022 mala za obdobie január až november celkové vklady na
účte 320.159 eur, čo je priemerne mesačne 29.105 eur. Otec bol jediným spoločníkom spoločnosti D.
F.. F. G. a H. F.. Spoločnosť D. za rok 2021 dosiahla výnosy 70.956,54 eur, náklady 72.980 eur, stratu
2.024 eur. Spoločnosť H. mala výnosy 57.105 eur, náklady 66.701 eur, stratu 9.596 eur. Otec nehnuteľný
majetok nevlastnil, bol vlastníkom motorového vozidla. Spoločnosť D. vlastnila 2 a spoločnosť H. tiež 2
motorové vozidlá. Býval v podnájme, za ktorý uhrádzal spolu s energiami sumu 600 eur mesačne. Príjem
jeho zamestnancov sa pohybovalo od 800 do 1.000 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť rodičia
nemali. Maloletý navštevoval jasle kde mesačné školné predstavovalo 330 eur. V súčasnosti je matka
maloletého naďalej nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Poberá
rodinnéprídavkynamaloletého,ktorýchvýškasanezmenila,sdieťaťomžijevtotožnomrodinnomdome.
Mesačne uhrádza za energie 160 eur, TV a internet 80 eur. Je vlastníčkou totožných nehnuteľností ako
v ostatnom konaní a motorového vozidla. Uhrádza splátky hypotekárneho úveru poskytnutého na dom,
v ktorom doteraz nikto nebýva vo výške 550 eur mesačne. Splátky úveru I. F. F. predstavujú 134,75
eur mesačne. Preddavky spojené s užívaním bytu 188 eur, elektrina 17 eur, plyn 5 eur, pričom byt
neprenajíma. Náklady spojené s užívaním ďalšieho bytu uhrádza naďalej jej matka, ktorá v ňom býva.
Podľa vyjadrení matky jej príjem pozostáva z občasných online hier a finančne ju podporuje kamarát,
ktorého meno odmietla uviesť. Podľa jej vyjadrenia vkladala na účet úspory, ktoré mala doma z minulých
výhier, pričom v hotovosti mala ešte cca 50.000 eur a zlato v totožnej hodnote. Z výpisu z účtu vyplýva,
že celkové hotovostné vklady od januára do júna 2024 predstavovali 26.200 eur. Otec je naďalej jediným
spoločníkom totožných obchodných spoločností. V roku 2023 spoločnosť D. F.. F. mala výnosy 14.125
eur, náklady 48.553 eur, stratu 34.427 eur. Spoločnosť H. F. mala výnosy 1.868 eur, náklady 12.910
eur, stratu 11.041 eur. Zo spoločnosti H. si vypláca otec mzdu v priemernej mesačnej výške 140,61
eur netto. Nevlastní nehnuteľný majetok, spoločnosti sú vlastníčkami totožných motorových vozidiel.V novembri 2023 bol otec v USA a od decembra. do konca roka 2023 v Holandsku a Nemecku kde
údajne zarobil 10.000 eur. Býva v rodinnom dome, ktorý má údajne v prenájme jeho spoločnosť na
prevádzku podnikania, bez písomnej nájomnej zmluvy. Ročné nájomné je údajne dohodnuté na 12.000
eur, ktoré môže vyplatiť kedykoľvek. Výšku svojich osobných mesačných výdavkov odhadol na cca
1.000 eur. Za obdobie január až máj 2024 otec realizoval vklady na účet v hotovosti vo výške 2.800 eur.
Obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Maloletý A. navštevuje materskú školu. Otec obýva
časť rodinného domu, ktorý má v prenájme jeho spoločnosť. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 24, § 25, § 26, § 28, § 36, § 62, § 75, § 88 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že v danom prípade
by formou striedavej osobnej starostlivosti neboli lepšie zaistené potreby maloletého a v súčasnosti
striedavá osobná starostlivosť nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, z ktorého dôvodu zamietol
návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka návrhu na zníženie
výživného, tak v danej veci bolo preukázané, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2023 nastala
zmena pomerov len u maloletého A. v súvislosti s nástupom do materskej školy. Na strane rodičov
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného nebola preukázaná. Je evidentné, že
otec maloletého sa snaží navodiť zdanie, že spoločnosti, ktorých je spoločníkom, nie sú prosperujúce.
Otec ako jediný spoločník je povinný regulovať výdavky spoločnosti tak, aby bol prioritne schopný
plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Otcovi nič nebráni spoločnosti zrušiť a zaradiť sa do
pracovného pomeru za účelom zaistenia si pravidelného stabilného príjmu. Otec napriek výzve súdu
nepreukázal dostatočne svoje majetkové pomery, nepredložil výpis z účtu, ktorý má v zahraničí. Je však
zrejmé z ním prezentovaných výdavkov, že jeho príjem je minimálne 1.000 eur mesačne, z ktorého
naďalej určené výživné môže uhrádzať bez ohrozenia možnosti zabezpečovať si svoje nevyhnutné
osobné potreby. Otec síce tvrdí, že spoločnosti neprosperujú, avšak následne uvádzal, že je schopný
zamestnať viac ľudí, aby sa v prípade striedavej osobnej starostlivosti mohol venovať synovi. Zároveň
sám uviedol, že koncom minulého roka za 6 týždňov v zahraničí zarobil 10.000 eur. Tiež je zrejmé,
že z účtu spoločnosti D. za 4 mesiace previedol sumu 10.000 eur na zahraničný účet. Argumentácia
otca spočívajúca v lepších majetkových pomeroch matky je právne irelevantná. Ani skutočnosť, že
pomery niektorého z rodičov sú výrazne lepšie, nezbavuje druhého rodiča vyživovacej povinnosti a nie je
dôvodom sama o sebe pre zníženie výživného, keď podľa Zákona o rodine každý z rodičov prispieva na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prvej inštancie preto
návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. S poukazom na najlepší záujem maloletého
A. vyhovel návrhu otca a rozšíril rozsah jeho styku s maloletým. O trovách konania rozhodol podľa §
52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho časti výroku III., teda v časti zamietnutia návrhu
na zníženie výživného podal odvolanie otec maloletého. Odôvodnil ho ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd uviedol,
že lepšie majetkové pomery matky sú právne irelevantné, s ktorým záverom sa nestotožňuje. Matka
vlastní minimálne 4 nehnuteľnosti, luxusné osobné motorové vozidlo, disponuje majetkovou a finančnou
hotovosťou vo výške cca 100.000 eur a jej príjem, ktorého pôvod neozrejmila, predstavuje cca 26.000
eur od januára 2024, čo sama matka priznala, avšak nepreukázala zdroj príjmov, ktoré si pravidelne
vkladá na účet. Súd mal povinnosť prihliadnuť na to, že príjmy a majetkové pomery matky sú oveľa
lepšie ako jeho, že matka dokáže vyživiť maloletého, čo podľa jeho názoru znamená to, že je tu dôvod
na zníženie výživného, ktoré platí na syna, keďže jeho príjmy a majetkové pomery sa určite nerovnajú
matkiným. Jeho majetkové pomery a matkine sú v hrubom nepomere v prospech matky. Preto nie
je namieste, aby bol povinný platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Súd sa nezaoberal reálnymi
výdavkami na maloletého A., takže nemohol mať preukázané, či určené výživné 200 eur je primerané.
V konaní bolo preukázané, že jeho finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné vo výške 200 eur a to
navyše, ak mu matka bráni v riadnom styku s maloletým, čo znamená, že na jeho strane súd mal mať
za preukázanú takú kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne aby návrhu na zníženie výživného vyhovel a určil mu
vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že aj ohľadom výšky výživného
rodičia v roku 2023 uzavreli rodičovskú dohodu. Od jej uzavretia sa na strane maloletého závažnejším
spôsobom zmenilo to, že nenavštevuje detské jasle, ale materskú školu. Výdavky finančné na materskú
školu sú nižšie, avšak potreby dieťaťa prirodzene rastú s vekom dieťaťa. Otec maloletého uviedol, že
mu bolo odobraté vodičské oprávnenie a teraz bez neho nevie podnikať v pohrebníctve. Teraz nemázákazky, nemá príjem aby mohol platiť výživné 200 eur. Z uvedeného vyplýva, že ak otec nevie podnikať
z dôvodu odobratia vodičského oprávnenia a zvýšiť si tak svoj príjem, tento stav si však nedbalostným
konaním zapríčinil sám. V svojom odvolaní neuvádza iné dôvody, pre ktoré mu jeho finančná situácia
neumožňuje platiť určené výživné. Na stretnutí uviedol, že mu prekáža výživné 200 eur. Otec nie je
ochotný matke nič platiť, radšej synovi kúpi čo bude potrebovať. Odvoláva sa na to, že matka má peňazí
dosť. Opatrovník uviedol, že sa pridržiava záverečného svojho vyjadrenia a sumu 200 eur považuje za
adekvátnu sumu výživného na maloletého A..
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu, v zmysle
ktorého súd nevidel dôvod na vyhovenie návrhu na zníženie výživného. Otec v odvolaní sa zameral na
to,žesúdnedostatočnýmspôsobomodôvodnilmajetkovépomerynastranematkyanamietal,žesúdich
pre svoje rozhodnutie považoval za irelevantné. Namietal tiež, že netrval na podrobnom zdokladovaní
pôvodu príjmov matky a že sa nezaoberal reálnymi výdavkami maloletého. Jej majetkové pomery od
času schválenia rodičovskej dohody o určení výživného sa žiadnym spôsobom nezmenili, zdroj príjmov
vysvetlila, ako aj to, že zabezpečuje synovi všetky potreby a otec si dieťa berie do svojej domácnosti
kompletpobalenésovšetkýmošatenímajhygienickýmipotrebami.Pokiaľbyajbolijejmajetkovépomery
vyššie oproti otcovým, nie je to dôvod na zníženie výživného, nakoľko nedošlo k podstatnej zmene
pomerov. Otec nepreukázal žiadnym spôsobom významnú zmenu príjmov z jeho dvoch obchodných
spoločností zameraných na činnosť pohrebníctva. Poukázal na to, že sám za 6 týždňov v zahraničí
zarobil 10.000 eur, vo firmách má zamestnancov. Z účtu uhrádza nájomné 500 eur za prenájom sídla
svojej spoločnosti H. F. J. K.. Konkurz na jeho majetok bol ukončený dňa 05.09.2023, to znamená, že
bol ako fyzická osoba zbavený všetkých dlhov. Z účtu jeho spoločnosti D. F. vyplýva, že časť príjmov si
otec presúva na G. L. J. E., ktorý však súdu odmietol predložiť na preukázanie obratov na tomto účte.
Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 2 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zmena úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej sa domáhal otec maloletého a to
zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a znížením výživného, v prípade
zamietnutia návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, rozšírením úpravy styku s maloletým.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca v časti zníženia výživného ako aj závislý výrok o trovách konania.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci. Na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj
dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré
považuje za správne. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca maloletého odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže odvolateľ
ani v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
odvolaním napadnutej časti rozsudku.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom k odvolacím námietkam otca odvolací
súd uvádza nasledovné:
Základom odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že jeho aktuálne príjmy sú nepostačujúce na
platenie výživného v doposiaľ určenej sume 200 eur mesačne, príjem matky je nadštandardne vysoký,
dokáže z neho maloletého vyživiť, pôvod jej príjmov nie je preukázaný a tak isto nie sú preukázané
odôvodnené potreby maloletého. Odvolací súd berúc do úvahy ustanovenie § 78 Zákona o rodine, ako aj
kritérium najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa zakotvené na medzinárodnej úrovni (článok 24 Charty
základných práv EÚ, článok 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa) ako aj na národnej úrovni (článok 5
Zákona o rodine) po oboznámení sa s obsahom spisu musel zhodne so súdom prvej inštancie dospieťk záveru, že skutočnosti uvádzané otcom nepredstavujú dôvod na zníženie výživného. Treba pritom
vychádzať z porovnania pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného skorším rozsudkom a pomerov
aktuálnych majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné zmeniť
súdne rozhodnutie o výživnom, keď práve zmena pomerov predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre
zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná, musí
sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného,
resp. oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov. K záveru o tejto zmene možno dospieť
len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania, v čase nového rozhodovania a to
v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Ako
vyplýva zo spisu, tak ostatná úprava výživného bola rozsudkom zo dňa 28. februára 2023, právoplatným
dňa 10. marca 2023, kedy bola schválená rodičovská dohoda. Návrhom zo dňa 10.07.2023 otec žiadal
zmenu výšky výživného a to jeho znížením na sumu 100 eur mesačne. Odvolací súd má za to, že
od poslednej úpravy výživného uplynula veľmi krátka doba a to štyroch mesiacov a za takúto krátku
dobu sa nijako podstatne nezmenili pomery účastníkov a tieto sa nezmenili ani do času rozhodovania
súdu prvej inštancie o zmene rodičovských práv a povinností, teda do septembra 2024. Pomery na
strane maloletého sa zmenili ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie tým, že začal navštevovať
materskú školu, s ktorou sú spojené nižšie náklady ako boli náklady na detské jasle. Avšak tým, že
maloletý je o jeden a pol roka starší, úmerne veku sa zvýšili aj náklady na jeho výživu, takže nie je
možné skonštatovať, že by uňho došlo k podstatnej zmene pomerov opodstatňujúcej zmenu výšky
výživného. Otcove pomery sa tak isto, od doby, čo súhlasil s výživným vo výške 200 eur mesačne
žiadnym spôsobom nezmenili, stále je spoločníkom dvoch spoločností, ktoré sú stále v strate, napriek
tomu svoje mesačné výdavky vyčíslil na sumu 1.000 eur, takže súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že je naďalej v schopnostiach a možnostiach otca uhrádzať výživné vo výške 200 eur mesačne. Pokiaľ
sa týka príjmov na strane matky, tieto sa takisto nezmenili a matkou v konaní priznaná výška príjmov
je nadštandardná, ale táto skutočnosť nezbavuje otca jeho vyživovacej povinnosti, ani nie je dôvodom
na jej zníženie. Pôvod finančných príjmov matky, ktorého sa otec dožaduje, v konaní o úpravu práv
a povinností nie je súd povinný skúmať. Súd zisťuje osobné a majetkové pomery a tieto mal v konaní
pre posúdenie výšky výživného dostatočným spôsobom preukázané.
10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd za to, že v danom prípade
k žiadnej podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výšky výživného nedošlo, preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol považoval za vecne správny
a v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III.
spolu so súvisiacim výrokom o nároku na náhradu trov konania potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.