Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200709
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1016200709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcov: 1/ G & T Group, s.r.o., so sídlom
A. XXX/XX, XXX XX B., IČO: 35 832 495, 2/ PRO HUMANITY a.s., so sídlom A. XXX/XX, XXX XX
B., IČO: 35 814 861, obaja právne zastúpení: DL Droit - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Palisády 729/36, 811 06 Bratislava, IČO: 45 859 272, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/ C.
A. B. D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX
XX B., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12,

821 02 Bratislava, IČO: 47 245 751, 3/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., 4/ I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., 5/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., 6/ L. J. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., 7/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX B., 8/ J.
P. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., 9/ L. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX
Q. M., 10/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX B., 11/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX
XX B., 12/ J. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. X, XXX XX R. K., 13/ A. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. K. X, XXX XX R. K., ďalší účastníci konania 3/ až 9/ a 11/ až 13/ zastúpení spoločným zástupcom

– ďalším účastníkom konania 10/, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania 1/ až 13/ právo na náhradu trov konania,
vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 08.02.2013 a následnými doplneniami zo dňa 12.02.2013 a 13.03.2013 podal ĎUK 1/ v
postavení stavebníka (ďalej „stavebník“) J. N. B. – Q. J. ako stavebnému úradu (ďalej „stavebný úrad“,
„prvostupňový orgán“) návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia spojeného so zmenou stavby –
rekonštrukcia a dostavba podkrovného bytu č. XX O. F. S. N. X R. B. (ďalej „stavba“).

2. Stavebný úrad listom zo dňa 19.02.2013 oznámil všetkým účastníkom konania začatie kolaudačného

konania spojeného so zmenou stavby a nariadil termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym
zisťovaním na deň 15.03.2013.3. Z protokolu spísaného dňa 15.03.2013 vyplynulo, že poverený zamestnanec stavebného úradu bol
ohliadnuť uskutočnenie stavby dňa 14.03.2013 o 10.15 hod. a ďalej, že na miestnom zisťovaní konanom
dňa 15.03.2013 boli prítomní zástupcovia dotknutých orgánov, zatiaľ čo prítomným účastníkom konania

nebol vstup do bytu (stavby) zo strany stavebníka umožnený. Súčasťou protokolu boli aj námietky
vznesené účastníkmi konania – žalobcami a účastníkom konania p. J., ktorý bol splnomocnený na
zastupovanie aj ďalších účastníkov konania (vlastníkov bytov v dotknutom bytovom dome). Súčasťou
predloženého protokolu bol aj zoznam dokladov a podaní, ktoré zamestnanec stavebného orgánu
nariadil stavebníkovi k podanej žiadosti doplniť - doplnenie geodetického zamerania strechy nad bytom,

vyjadrenie stavebníka k pripomienkam p. J. spolu s navrhovaným termínom odstránenia drobných
nedostatkov, doklad o vykurovacej skúške, potvrdenie o preskúšaní dymovodu, súhlas na prevádzku
malého zdroja znečistenia, písomné vyjadrenie stavebníka k dôvodom, pre ktoré odoprel účastníkom
konania vstup do nehnuteľnosti za účelom vykonania ohliadky a stanoviská Hasičského a záchranného
útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej „HaZU“) a Krajského pamiatkového úradu
(ďalej „KPU“). Za účelom predloženia vyžiadaných dokladov a vyjadrení bola stavebníkovi doručená

výzva zo dňa 28.03.2013 a kolaudačné konanie bolo prerušené až do času doplnenia požadovaných
dokladov, o čom boli účastníci konania a dotknuté orgány upovedomené.

4. Listom zo dňa 05.04.2013 stavebný úrad požiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej
„RUVZ“) o stanovisko k zmenám vykonaným stavebníkom pri realizácii stavby oproti stavebnému

povoleniu, ku ktorej žiadosti priložil kópiu protokolu spísaného dňa 15.03.2013, písomné námietky
účastníkov konania (vrátane listiny predloženej žalobcami – odborného stanoviska k zatieneniu objektu
A. XX vypracovaného L. A., E. zo dňa 12.03.2013), výškopisný plán skutočného vyhotovenia stavby
zo dňa 20.02.2013, geodetické zameranie objektu pred začatím stavebných úprav vypracované L. I. zo
dňa 04.12.2008, svetlotechnický posudok vypracovaný L. L., A. z marca 2013 a výkresy skutočného

vyhotovenia stavby č. S09 a S14.

5. Rozhodnutím č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013 starosta mestskej časti Bratislava
– Q. J. rozhodol o námietkach predpojatosti vznesených účastníkmi konania voči zamestnancovi
stavebnéhoúradutak,žepodľa§12ods.1zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)

v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) nevylúčil dotknutého zamestnanca
z prejednávania a rozhodovania vo veci.

6. Stavebník požadované doklady a vyjadrenia uvádzané v odseku 3. odôvodenia tohto súdneho
rozhodnutia stavebnému úradu predložil, zároveň boli stavebnému úradu doručené aj kladné stanoviská

dotknutých orgánov:
a) HaZU č. KRHZ-BA-HZUB6-1380/2013-001 zo dňa 13.05.2013 a č. KRHZ-BA-HZUB6-4215/2013-001
zo dňa 12.12.2013,
b) KPU č. KPÚ BA-2013/1265-4/4561/BAL zo dňa 10.05.2013 a č. KPUBA-2013/1265-7/66356/BAL zo
dňa 16.10.2013,

c) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OZP 46230/2013/267809/Si zo dňa
20.05.2013,
d) RUVZ č. HŽP/6974/2013 zo dňa 24.04.2013.

7. Listom zo dňa 02.12.2013 stavebný úrad účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil

pokračovanie kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby.

8. Súčasťou administratívneho spisu vedeného stavebným úradom sú aj úradné záznamy zo dňa
11.12.2013 a 25.08.2014 týkajúce sa kontroly odstránenia drobných nedostatkov.

9. Stavebný úrad rozhodnutím č. 52/78/2015/STA/Ham-H/1 zo dňa 15.01.2015 (ďalej „kolaudačné
rozhodnutie“, „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „stavebný zákon“)
povolil užívanie zmeny dokončenej stavby s určením podmienok pre užívanie stavby podľa § 82
predmetného zákona. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aj v rozsahu zmien:

- 5.01 Schodisko - dva vyrovnávacie stupne do haly sa zrušili a pričlenili sa do schodiska,
- 5.06 Hala - zmena otvárania na 2 ks. okenných výplní smerom na balkón, namiesto otočných dverí
budú dvere posuvné,- 5.07 Očistný priestor - dvere na vstupe do miestnosti sa zrušili, miestnosť sa zmenšila a celý priestor
sa dispozične upravil, čím vznikli dve nové miestnosti X.XX G. X.XX,
- 5.08. Sauna - miestnosť sa zmenšila,

- 5.09 Pracovňa - vstupné dvere sa zmenili z posuvných na otočné,
- 5.12 Technológia - miestnosť sa zmenšila, otočili sa vstupné dvere,
- 5.13 Terasa - menšia výmera, zmena tvaru zábradlia, doplnenie zábradlia po celom obvode, z dôvodu
prístupu osôb cez terasu na streche objektu a zmena povrchovej úpravy terasy tehlovým obkladom,
zníženie výškovej úrovne atiky o 120 mm na úroveň 174,03 m. n. m.,

- 5.14 Balkón - nové označenie jestvujúceho priestoru kvôli zadefinovaniu povrchovej úpravy,
- 5.15 Parná sauna - nová miestnosť vytvorená v rámci miestnosti č. X.XX,
- 5.16 Chodba - nová miestnosť vytvorená v rámci miestnosti č. X.XX.
Stavebný úrad vyhovel žiadosti účastníkov konania o písomné určenie primeranej náhradnej lehoty na
nahliadnutie do podkladov rozhodnutia a vyjadrenie sa k nim a žiadosti o vysvetlenie, prečo správny
orgán realizoval miestne zisťovanie v inej lehote ako sám nariadil. Rovnako tak stavebný orgán vyhovel

žiadosti účastníkov konania o obmedzenie užívania nepochôdznej časti strechy zo strany objektu A.
XX. Námietkami týkajúcimi sa účastníkmi tvrdenej predpojatosti zamestnanca stavebného úradu, ktoré
boli v plnom rozsahu vyhodnotené v rozhodnutí č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013 sa
stavebný úrad nezaoberal a ostatným námietkam vzneseným účastníkmi konania nevyhovel.

10. K námietkam žalobcov ohľadom nezákonnosti stavebného povolenia č. XXXX/XXXXX/ XXXX/
XXX/XXX/T. zo dňa 26.05.2010, právoplatného dňom 21.06.2010, stavebný úrad uviedol, že tieto
podľa obsahu posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a podľa
§ 65 správneho poriadku ich dňom 19.03.2013 postúpil nadriadenému správnemu orgánu spolu
s kompletným spisovým materiálom. Dňa 21.06.2013 bol spisový materiál vrátený stavebnému úradu

sodpoveďounadriadenéhosprávnehoorgánuč.A/2013/1367/ZAVzodňa14.06.2013otom,žepodnetu
po jeho preskúmaní nevyhovel a stavebné povolenie ponechal v platnosti.

11. Žalobcovia ako účastníci kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby namietali postup
stavebného úradu pri oznámení začatia spojeného konania, keďže stavebník k podanému návrhu

nepripojil všetky potrebné podklady a stavebný úrad tak mal najskôr stavebníka vyzvať na ich
doplnenie, a až po prípadnom doplnení oznámiť začatie konania, prípadne konanie zastaviť.
V tejto súvislosti stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že
predmetom administratívneho konania bol návrh na kolaudáciu dokončenej stavby spojený so zmenami
realizovanými oproti pôvodne vydanému stavebnému povoleniu. Stavebný úrad okrem relevantných

ustanovení stavebného zákona týkajúcich sa kolaudácie stavieb vychádzal aj z § 17 a 18 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. (ďalej „vyhláška č. 453/2000
Z. z.“). Aplikovaný § 17 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. definuje formálne náležitosti návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia a ods. 2 upravuje tie náležitosti, ktoré sa pripájajú podľa potreby, v rámci
voľnej úvahy stavebného úradu. Keďže návrh stavebníka obsahoval všetky potrebné náležitosti podľa

§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ako aj prehľad (opis) zmien oproti dokumentácii overenej
vstavebnompovolenívzmysle§17ods.2boda)predmetnejvyhlášky,stavebnýúradprvotnevyhodnotil
podaný návrh ako postačujúci. Keďže na základe predložených zmien stavebný úrad vyhodnotil, že
skutočnézrealizovaniestavbysapodstatneneodlišujeodoverenejprojektovejdokumentácie,vzmysle§
81ods.4stavebnéhozákonaspojilkolaudačnékonanieskonanímozmenestavby.Následnevpriebehu

konania, s ohľadom na zabezpečenie zachovania práv a právom chránených záujmov dotknutých
účastníkov konania, stavebný úrad nad rozsah § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. určil stavebníkovi
povinnosť predloženia ďalšej dokumentácie.

12. K zásahu do procesných práv účastníkov konania nedošlo podľa názoru stavebného úradu

ani v situácii realizácie oprávnenia nahliadania do podkladov rozhodnutia. Na ústnom pojednávaní
konanom dňa 15.03.2013 bola účastníkom konania určená lehota 15 dní na nahliadnutie do spisovej
dokumentácie, ktorá bola do toho času súčasťou administratívneho spisu. Po prerušení a následkom
pokračovaní v konaní boli účastníci konania oboznámení o možnosti uplatnenia práva nahliadnuť do
doplnených podkladov rozhodnutia a zároveň boli poučení o možnosti uplatniť námietky či pripomienky.

13. Žalobcovia v rámci administratívneho konania namietali nemožnosť vedenia konania podľa § 68
stavebného zákona v situácii, keď boli zmeny na stavbe v čase začatia konania už zrealizované.
Stavebný úrad v tejto súvislosti uviedol, že v návrhu uvádzané odchýlky skutočného vyhodnotenia odoverenej projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením vyhodnotil ako nepodstatné, na
základe čoho kolaudačné konanie v podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona spojil s konaním o zmene
stavby. Pokiaľ by v priebehu konania vyšla najavo iná a podstatná zmena, bola by uvedená v protokole

a zároveň by bola predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa § 88a stavebného
zákona. Posúdenie, či sa jedná o podstatnú alebo nepodstatnú zmenu skutočného vyhotovenia stavby
je pritom na posúdení stavebného úradu, ktorý však vychádza z § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.

14. Ako nedôvodné vyhodnotil stavebný úrad námietky účastníkov konania ohľadne rozporu stavby

s podmienkami územného rozhodnutia, stavebného povolenia a s overenou dokumentáciou, kedy
bolo primárne namietané osadenie oceľového zábradlia na terase v rozpore so svetlotechnickými
normami a predpismi s následkom zhoršenia svetelných pomerov susednej stavby. Pri hodnotení
zmien skutočného vyhotovenia stavby vyzval stavebný úrad stavebníka na doplnenie dokumentácie
potrebnej pre riadne posúdenie uskutočnených zmien z hľadiska vplyvu na užívanie susedných
pozemkovastavieb,následkomčohobolstavebníkompredložený(okreminého)výškopisnýplánstavby

vypracovaný L. B. a svetlotechnický posudok vypracovaný L. L., A.. Z uvedenej dokumentácie stavebný
úrad zistil, že po uskutočnení stavebných prác povolených v rámci vydaného stavebného povolenia,
kedy došlo k odstráneniu pôvodnej strechy až po nosný systém z drevených trámov (vrátane atiky)
bola pôvodná úroveň atiky znížená o cca 120 mm a stavebníkom bolo na severnom okraji strechy
osadené subtílne oceľové zábradlie z joklových profilov, ktoré bolo osadené pre potreby bezpečnosti

osôb prípadne vstupujúcich z pochôdznej časti terasy na nepochôdznu časť strechy. Východiskom pri
hodnotení osadenia zábradlia bola pre stavebný úrad úprava obsiahnutá v § 28 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej „vyhláška 532/2002 Z.

z.“)sprihliadnutímnaskutkovýstavdotknutejstavby(hĺbkavoľnéhopriestorunasevernomokrajistrechy
dvorného traktu objektu viac ako 16 metrov). Pri posudzovaní zmeny z hľadiska svetelných pomerov
susednej stavby A. XX vychádzal stavebný úrad z posudku L. L. A., v zmysle ktorého osadenie zábradlia
na zrealizovanú zníženú atiku neovplyvní pôvodný stav distribúcie denného osvetlenia susednej stavby.
Na základe námietok niektorých účastníkov konania požiadal stavebný úrad o stanovisko RUVZ, ktorý

v reakcii zo dňa 24.04.2013 uviedol, že po preskúmaní dotknutého posudku s jeho závermi súhlasí.
RUVZ ďalej uviedol, že v prípade rekonštrukcie resp. opravy stavby tak, ako je tomu aj v prejednávanom
prípade, je možné časti pôvodnej stavby nahradiť novými až do výšky pôvodného ekvivalentného
uhla tienenia. Ako irelevantné boli stavebným úradom posúdené aj námietky týkajúce sa neúplnosti
resp. skresľovania skutočností, ktoré stavebný úrad v žiadosti adresovanej RUVZ uvádzal – z obsahu

samotnej žiadosti je zrejmé, že jej prílohou boli všetky námietky vznesené účastníkmi konania či odborné
vyjadrenie L. A. E. zo dňa 12.03.2013.

15. Námietky účastníkov konania smerovali aj voči spôsobu vedenia spojeného kolaudačného konania.
K vedeniu ústneho pojednávania konaného dňa 15.03.2013 v suteréne bytového domu a nie priamo

v dotknutej stavbe (byte) stavebný úrad uviedol, že zástupca stavebníka pred dňom nariadeného
ústneho pojednávania a miestneho zisťovania stavebnému úradu telefonicky tlmočil nesúhlas so
vstupom účastníkov konania do dotknutej stavby. Vzhľadom na stav, kedy už boli všetci účastníci
konania upovedomení o termíne ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, musel
stavebný úrad operatívne určiť ďalší postup vedeného konania. Vzhľadom na nesúhlas stavebníka so

vstupom do dotknutej stavby v rozpore s § 28 stavebného poriadku, ale zároveň s prihliadnutím na
ústavné právo vlastníka na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, stavebný úrad za
účelom oboznámenia sa so skutočným stavom vyhotovenia dotknutej stavby dňa 14.03.2013 vyzval
stavebníka na sprístupnenie stavby tak, aby sa mohol poverený zamestnanec stavebného úradu na
ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013 relevantne vyjadriť k skutočnému vyhotoveniu stavby.

Poverený zamestnanec stavebného úradu sa dňa 14.03.2013 o 10.15 hod. zúčastnil ohliadky miesta
stavby, o čom bol vykonaný záznam v následne vyhotovenom protokole zo dňa 15.03.2013. Za účelom
realizácie úkonov v konaní stavebný úrad zabezpečil na termín ústneho pojednávania spojeného
s miestnym zisťovaním náhradný priestor, kde bolo prítomným účastníkom konania a zástupcom
dotknutých orgánov umožnené nahliadať do podkladov rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a prípadne

vzniesť námietky či pripomienky. Splnomocnený zástupca stavebníka na ústnom pojednávaní spojenom
s miestnym zisťovaním dňa 15.03.2013 sprístupnil dotknutú stavbu výhradne prítomným zástupcom
dotknutých orgánov a tvrdenie účastníkov konania, že iným účastníkom konania bol vstup na dotknutú
stavbu povolený, sa podľa stavebného úradu nezakladá na pravde. V daných súvislostiach venovalstavebný úrad časť odôvodnenia úvahám týkajúcim sa výkladu a realizácii § 38 správneho poriadku
vzhľadom na ústavou garantované právo na nedotknuteľnosť obydlia. Poukázal aj na stav, kedy bol
následne stavebník vyzvaný na písomné vyjadrenie k dôvodom svojho konania ako aj na ďalší procesný

postup v spojenom konaní, kedy bola stavebníkovi uložená povinnosť predložiť ďalšie doklady či
stanoviská relevantných orgánov tak, aby došlo k dôkladnému posúdeniu realizácie zmien stavby a ich
prípadný dopad na práva účastníkov konania.

16.Stavebnýúraddospelkzáveru,žezmenyreálnehouskutočneniastavbyvporovnanísodsúhlasenou

projektovou dokumentáciou je možné považovať za zmeny nepodstatné, pre ktoré sa nevyžadovalo
vedenie osobitného konania o zmene stavby pred jej dokončením. Vplyv osadeného zábradlia bolo
v konaní možné posúdiť na podklade predložených odborných stanovísk a zameraní, ktoré tvorili súčasť
predloženého spisového materiálu a ku ktorým sa mohli účastníci a dotknuté orgány počas konania
vyjadriť. Vo vzťahu k susednej stavbe Palisády 36 stavebný úrad konštatoval, že vstupom účastníkov
konania do dotknutej stavby a uskutočnením obhliadky nebolo možné získať iné informácie alebo

podklady, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k posúdeniu vplyvu kolaudovanej stavby na susedný
objekt. Zábradlie bolo viditeľné voľným okom z okien susednej stavby a vplyv na zatienenie bolo možné
vyhodnotiť iba na podklade meraní a posudkov, nie ohliadkou miesta. Svoj postup v konaní zároveň
stavebný úrad zvolil vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom mal preukázané,
že takýmto postupom nebol žiaden účastník zbavený možnosti účinne hájiť svoje práva. Z rovnakých

dôvodov stavebný úrad nenariadil ani nové miestne zisťovanie tak, ako to niektorí účastníci konania
(žalobcovia) navrhovali.

17. Účastníci konania namietali ďalší postup povereného zamestnanca stavebného úradu vo
vzťahu k stavebníkovi, keď poukázali na nimi vnímané udržiavanie kontaktu so stavebníkom

a neoboznamovanie ďalších účastníkov konania s postupom v konaní. V tejto súvislosti stavebný úrad
uviedol, že v konaní boli vykonané ďalšie miestne zisťovania výlučne za účelom kontroly odstránenia
drobných nedostatkov a nebola potrebná súčinnosť účastníkov konania.

18. K námietkam uplatneným v konaní p. J. ako zástupcom niektorých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov stavebný úrad uviedol, že namietané podmienky boli v priebehu konania zo strany stavebníka
splnené.

19. Súhrnom uvedeného dospel stavebný úrad k záveru, že v konaní neboli zistené dôvody, ktoré by
boli prekážkou pre povolenie užívania dotknutej stavby vrátane vykonaných zmien a bolo tak vydané

kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby.

20. Proti prvostupňovému (kolaudačnému) rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol
pôvodný žalovaný rozhodnutím č. OU-OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016 (ďalej „napadnuté
rozhodnutie“) tak, odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil.

21. Pôvodný žalovaný v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odkazoval (prípadne aj priamo citoval)
na relevantné časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keďže odvolacie námietky v značnej
časti korešpondovali s námietkami, ktoré odvolatelia produkovali už v priebehu prvostupňového
spojeného kolaudačného konania. Po oboznámení sa s odvolacou argumentáciou účastníkov konania

dospel k záveru, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie
hmotnoprávnych či procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie prvostupňového
kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu.

II.

Správna žaloba (žalobné body)

22. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 22.04.2016 sa žalobcovia domáhali zrušenia prvostupňového
ako aj napadnutého rozhodnutia.

23. V konkrétnostiach namietali porušenie precedenčnej zásady a rovnosti účastníkov konania tým, že
poverený zamestnanec stavebného úradu na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním
umožnil iným účastníkom konania okrem žalobcov obhliadku priamo na mieste dotknutej stavby
(kolaudovaný byt). Údajnú požiadavku stavebníka týkajúcu sa ochrany nedotknuteľnosti obydlia, ktoránebola súčasťou spísaného protokolu zo dňa 15.03.2013 a nebola vznesená ani v návrhu na začatie
konania, mal stavebný úrad posúdiť ako protizákonnú, no namiesto toho poverený zamestnanec
stavebného úradu pristúpil k neprimeranému a nezákonnému uplatňovaniu subjektívnych názorov

a vedome narušil rovnosť subjektov.

24. Žalobná argumentácia žalobcov bola tvorená aj námietkami predpojatosti povereného zamestnanca
stavebného úradu. Zamestnanec stavebného úradu odmietol ohliadku dotknutej stavby (bytu)
vlastníkom susednej nehnuteľnosti, hoci títo chceli vykonať možnosť kontrolovať výstavbu tak, ako sa

toho domáhali už v rámci územného a stavebného konania. Žalobcovia ďalej namietali, že napriek tomu,
že bol termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním stanovený na deň 15.03.2013,
zamestnanec stavebného úradu bol opakovane videný na stavbe, dokonca aj mimo úradných hodín,
a následne realizoval aj dodatočné obhliadky. Zamestnanec stavebného úradu ďalej nemohol realizovať
dňa 15.03.2013 miestne zisťovanie ako bolo uvedené v protokole, keď bol celý čas v náhradnom
priestore (suteréne bytového domu). Žalobcovia namietali nemožnosť vedenia konania o zmene stavby

v čase, keď boli zmeny vykonané a v konaní stavebného úradu (resp. konkrétneho zamestnanca), t. j. pri
spojení konania o zmene stavby s kolaudačným konaním, videli účelové kroky zabraňujúce prípadnému
sankčnému postihu stavebníka. Konanie zamestnanca správneho orgánu vnímali žalobcovia ako
nepriateľské, kedy viedol pojednávanie konané dňa 15.03.2013 doslova šikanóznym spôsobom.

25. Žalobcovia ďalej namietali nesúlad projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní
s podmienkami územného rozhodnutia, ako aj nesúlad konania o zmene stavby s podmienkami
územného rozhodnutia. Už v rámci územného rozhodnutia bola ponechaná časť plochej strechy na
dvornom trakte zo strany nehnuteľnosti A. XX pôvodná a stavba nebola na túto časť umiestnená
z dôvodu, že stavebnou činnosťou by došlo k porušeniu svetlotechnických predpisov. Od vybudovania

bola plochá strecha na dvornom trakte bytovky nepochôdzna, bez nainštalovaného zábradlia a aj
v rámci stavebného povolenia malo byť predelenie pochôdznej a nepochôdznej časti riešené osadením
kvetináčov pred atiku.

26. Vo vzťahu k správnym úvahám stavebného úradu o vykonaných zmenách vo výstavbe oproti

schválenej projektovej dokumentácii žalobcovia uviedli, že podľa ich názoru zmenu dispozičného
riešenia či vybudovanie nových miestností nemožno považovať za zmeny nepodstatné.

27. V záverečnej časti podanej správnej žaloby uvádzali žalobcovia teoretické východiská týkajúce sa
zadovažovania podkladov, dokazovania či zásady voľného hodnotenia dôkazov.

III.
Vyjadrenie pôvodného žalovaného

28. Pôvodný žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

29. Napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa správneho orgánu
vyvádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, predmet konania bol v rámci odvolacieho konania
riadnym spôsobom preskúmaný a správne posúdený, pričom počas celého administratívneho konania

boli zachované procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Keďže obsah podanej správnej žaloby
vo veľkej časti kopíroval obsah podaných odvolaní v administratívnom konaní, pôvodný žalovaný
uviedol, že s danými námietkami sa podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

IV.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

30. K podanej správnej žalobe sa vyjadrili ĎUK 1/ a 2/, ktorí navrhli podanú žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Nestotožnili sa s námietkami žalobcov ohľadom údajného narušenia rovnosti účastníkov
konania, údajnej zaujatosti zamestnanca stavebného úradu, nesúladu projektovej dokumentácie či

reálnej realizácie zmien stavby s územným rozhodnutím a stavebným povolením, ako aj so žalobnými
námietkami o údajnom nesúlade kolaudačného rozhodnutia so zákonom. Ďalej uviedli, že žalobcovia
vykonanými zmenami nemohli byť žiadnym spôsobom dotknutí na svojich právach a právom chránenýchzáujmoch a namietli aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie správnej žaloby, keďže nemali
byť účastníkmi kolaudačného konania.

V.
Ďalší priebeh súdneho konania

31. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) uznesením č. k. 6S/89/2016-145 zo dňa 23.11.2021,
právoplatným dňa 28.12.2021, podľa § 52 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) určil ĎUK 10/ za spoločného zástupcu pre ĎUK 3/ až 9/ a 11/
až 13/.

32. Následne krajský súd rozsudkom č. k. 6S/89/2016-192 zo dňa 24.02.2022 (ďalej „pôvodný
rozsudok“) žalobu zamietol.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Svk/45/2022 zo
dňa 27.10.2023 pôvodný rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (ďalej
„správny súd“) na ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval nepreskúmateľnosť pôvodného rozsudku
krajského súdu, a to jednak pre nedostatok dôvodov, ako aj pre čiastočnú zmätočnosť.

34. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/89/2016, bola na základe
uvedenej zmeny právnej úpravy, po zrušení pôvodného rozsudku kasačným súdom vrátená Správnemu
súdu v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola náhodným
výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.

4S/5/2024. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného
od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

35. Dňom 01.04.2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení
neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,

stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch
územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd na základe uvedenej právnej úpravy ďalej
konal s označeným žalovaným.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

36. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §

13 ods. 1 SSP, po preskúmaní podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcami (§ 134
ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a zároveň po posúdení podanej všeobecnej správnej žaloby
podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu, preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

37. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 14.05.2025, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z
účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju

neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 13.05.2025. Na pojednávanie sa nedostavil ĎUK 10/, ktorý bol
zároveň zástupcom ĎUK 1/ až 9/ a 11/ až 13/, svoju neúčasť neospravedlnil. Na pojednávaní boli
prítomní právny zástupca žalobcov a právny zástupca ĎUK 1/ a 2/.38. Podľa § 178 ods. 1 SSP, Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

39. Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

40. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

41. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

42. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku, na ústne pojednávame správny orgán prizve všetkých
účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky.

Osobitné zákony ustanovenia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky
neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozorní.

43. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný

len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

44. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia vyjadrili, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

45. Podľa § 38 ods. l správneho poriadku, vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť správnemu

orgánu predmet ohliadky alebo strpieť ohliadku na mieste.

46. Podľa § 38 ods. 2 správneho poriadku, ohliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z
dôvodov, pre ktoré nesmie byť vyslúchnutý alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedkov.

47. Podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníkov konania
a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

48. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 77 staveného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie a v kolaudačnom konaní podľa ustanovenia § 81 stavebného zákona skúma, či boli dodržané
podmienky dané v stavebnom povolení, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude

ohrozovaťverejnýzáujem,predovšetkýmzhľadiskaochranyživotaazdraviaosôb,životnéhoprostredia,
bezpečnosti práce a technických zariadení.50. Podľa § 78 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak
nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

51. Podľa § 79 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.

52. Podľa § 80 ods. l stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je
stavebný úrad príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania
najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.

53. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného

prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

54. Podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene
stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej
stavebným úradom v stavebnom konaní.

55. Podľa § 82 ods. l a 2 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby
na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky' užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí
môžestavebnýúradurčiťpodmienkyvyplývajúcezovšeobecnýchtechnickýchpožiadavieknavýstavbu,
odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní

a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré
neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu
stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

56. Podľa § 82 ods. 4 stavebného zákona, v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu

a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré
stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu
práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie,
bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupnosti osobám s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciou.

57. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia

záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

58. Predmetom súdneho prieskumu je v danom prípade rozhodnutie Okresného úradu Bratislava,
odboru výstavby a bytovej politiky ako odvolacieho správneho orgánu č. OU -OVBP2-2016/3553/ZAV
zo dňa 17.02.2016, ktorým boli zamietnuté odvolania účastníkov konania a zároveň bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 52/78/2015/STA/Ham-H/1 zo dňa 15.01.2015, ktorým
došlo k povoleniu užívania dotknutej nehnuteľnosti – „Rekonštrukcia a dostavba podkrovného bytu č.
XX, F. X, B.“.

59. Hneď úvodom správny súd uvádza, že sa nestotožnil s námietkou ĎUK 1/ a 2/ o absencii žalobnej

legitimácie žalobcov na podanie všeobecnej správnej žaloby z dôvodu, že nemali byť účastníkmi
kolaudačného konania. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti § 178 ods. 1 SSP, v zmysle
ktorého je subjektom legitimovaným na podanie správnej žaloby účastník administratívneho konania,
ktorí tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch. Predmetné zákonné
ustanovenie v situácii, kedy je subjekt za účastníka administratívneho konania správnym orgánom

považovaný (a zároveň je s ním v administratívnom konaní ako s účastníkom konané), nedáva
správnemu súdu možnosť voľnej úvahy o tom, či takýto subjekt spĺňa alebo nespĺňa podmienku
žalobnej legitimácie v časti zákonnej podmienky postavenia dotknutého subjektu v administratívnom
konaní. Hoci je správny súd v určitých prípadoch oprávnený skúmať problematiku účastníctva subjektuv administratívnom konaní (napr. v rámci konania o správnej žalobe podanej voči rozhodnutiu
správneho orgánu o vylúčení subjektu z administratívneho konania, v rámci konania o správnej žalobe
opomenutého účastníka konania podľa § 179 SSP), v danom prípade je pre správny súd bez ďalšieho

skúmania určujúce to, že žalobcovia mali v administratívnom konaní priznané postavenie účastníkov,
s ktorými správne orgány konali. Podľa názoru správneho súdu bol procesný postup stavebného
úradu (a následne aj pôvodného žalovaného) rovnako v súlade so stavebným zákonom a účastníctvo
žalobcom v administratívnom konaní nebolo priznané „nad rámec“ zákonnej úpravy, ktorá subjektom
v jednotlivých typoch konaní (územné, stavebné, kolaudačné) priznáva. Aj keď je v zmysle § 78 ods. 1

stavebného zákona účastníkom kolaudačného konania stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom
a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, ods. 2 predmetného zákonného ustanovenia
rieši účastníctvo špecificky pre prípad spojeného kolaudačného konania s konaním o zmene stavby.
Predmetné zákonné ustanovenie okruh účastníkov rozširuje aj o „účastníkov stavebného konania,
ktorých by sa zmena mohla dotýkať“. Z predloženého administratívneho spisu, ktorý obsahuje aj kópiu
právoplatného stavebného povolenia vo veci, vyplýva účastníctvo žalobcov vo fáze stavebného konania

a zmeny vykonané stavebníkom oproti schválenej projektovej dokumentácii sa ich mohli dotýkať (pre
účely § 78 ods. 2 stavebného zákona stačí aspoň možnosť dotyku vykonanej zmeny). Postup správnych
orgánov, ktoré v rámci spojeného kolaudačného konania konali aj so žalobcami ako s účastníkmi
konania, následkom čoho sú aj nositeľmi žalobnej legitimácie pre podanie všeobecnej správnej žaloby
proti meritórnemu rozhodnutiu v prejednávanej veci, správny súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil ako

zákonný, vychádzajúci z úpravy § 78 ods. 2 stavebného zákona ako aj § 178 ods. 1 SSP. Z uvedeného
dôvodu vznesenej námietke absencie žalobnej legitimácie nebolo dôvodu vyhovieť.

60.Žalobnúargumentáciutýkajúcusažalobcamitvrdenéhozásahusprávnychorgánovdoprecedenčnej
zásady a do rovnosti účastníkov konania správny súd nevyhodnotil ako takú, ktorej vyhodnotením

v prejednávanej veci by bolo dôvodné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého či jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Pri vyhodnocovaní uvedenej žalobnej argumentácie
vychádzal správny súd z obsahu predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého sú aj listy,
protokoly či úradné záznamy zachytávajúce procesný postup stavebného úradu (resp. konkrétneho
zamestnanca stavebného úradu) v konaní, pričom zistil nasledovné:

Účastníci konania (§ 78 ods. 1, 2 stavebného zákona) ako aj dotknuté orgány (§ 140a stavebného
zákona) boli oboznámení o začatí administratívneho konania, ako aj o nariadenom termíne ústneho
pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci. Súčasťou administratívneho spisu nie je
samostatný dokument (úradný záznam) o telefonickom kontakte zástupcu stavebníka vykonanom

pred nariadeným ústnym pojednávaním, v rámci ktorého mal zástupca tlmočiť nesúhlas stavebníka
so vstupom do kolaudovanej stavby (bytu vo vlastníctve stavebníka), ale popis vzniknutej situácie
sa nachádza až v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu (str. 26 rozhodnutia).
Ďalej mal správny súd k dispozícii popis realizácie ústneho pojednávania spojeného s miestnym
zisťovaním tak, ako je zachytený vo vyhotovenom protokole zo dňa 14.03.2013, obsahom ktorého je

nielen zachytenie priebehu tohto procesného úkonu zo strany povereného zamestnanca stavebného
úradu, ale zachytené sú aj námietky a vyjadrenia žalobcov, do protokolu dopísané priamo zástupcami
zúčastnenými na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013. Z obsahu protokolu spísaného dňa
15.03.2013 vyplýva, že poverený zamestnanec stavebného úradu vykonal obhliadku stavby už dňa
14.03.2013 o 10.15 hod., ktorému popisu sekunduje odôvodnenie na str. 26 a 27 prvostupňového

rozhodnutia. Z popisu priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zachyteného
v protokole zo dňa 15.03.2013 ako aj z prílohy č. 1 tohto protokolu vyplýva, že v stanovený termín
sa na nariadený úkon dostavili poverený zamestnanec stavebného úradu, niektorí účastníci konania
(resp. ich zástupcovia) a niektorí zástupcovia dotknutých orgánov. Nespornou skutočnosťou je aj
to, že ústne pojednávanie bolo vykonávane nie priamo v kolaudovanom byte, ale v náhradnom

priestore – neobývanom byte na X. A. bytového domu, v ktorom sa nachádza aj kolaudovaná
stavba (byt). Podľa záznamu spísaného zamestnancom stavebného úradu, doplnenia námietok do
protokolu spísaného dňa 15.03.2013 ako aj podľa opisu priebehu ústneho pojednávania uvádzaného
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (najmä str. 27) vyplýva, že vstup do kolaudovanej stavby
nebol zo strany stavebníka umožnený žiadnemu z účastníkov konania (na úkone dňa 15.03.2013

boli prítomní viacerí účastníci konania), ale len prítomným zástupcom dotknutých orgánov. Situáciu
odopretia možnosti účastníkom konania vstúpiť do kolaudovanej stavby zo strany stavebníka (resp. jeho
zástupcu) zamestnanec stavebného úradu podľa opisu zachyteného v protokole zo dňa 15.03.2013
ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia riešil na mieste tak, že ústne pojednávanie za účastiprítomných účastníkov konania a prítomných zástupcov dotknutých orgánov, vrátane nahliadania do
spisov a do priloženej dokumentácie, sa uskutočnilo v náhradnom priestore (neobývaný byt na X.
A. bytového domu). Miestne zisťovanie reálneho uskutočnenia stavby sa tak reálne uskutočnilo dňa

14.03.2013zaprítomnostipoverenéhozamestnancastavebnéhoúraduadňa15.03.2013zaprítomnosti
zástupcov dotknutých orgánov. Zároveň poverený zamestnanec stavebného úradu určil stavebníkovi
zoznam dokladov a vyjadrení, ktoré bol povinný k podanej žiadosti doplniť (bližšie odsek 3. odôvodnenia
tohto súdneho rozhodnutia). Súčasťou administratívneho spisu je aj reakcia stavebníka (resp. jeho
zástupcu) na výzvu stavebného úradu o poskytnutie písomného vyjadrenia týkajúceho sa odopretia

možnosti účastníkov konania dňa 15.03.2013 vstúpiť do kolaudovanej stavby zo dňa 08.04.2013,
v rámci ktorej reakcie (vyjadrenia) uviedol, že na obhliadku nevpustil len manželov K. ako fyzické osoby,
a to vzhľadom na dlhotrvajúce konflikty. Poverený zamestnanec stavebného úradu vykonal miestne
zisťovanie stavby ešte následne dňa 11.12.2013 a 25.08.2014, o čom sú v administratívnom spise
uložené úradné záznamy (bližšie odsek 8. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia), miestne zisťovanie
za prítomnosti účastníkov konania či dotknutých orgánov už v rámci spojeného kolaudačného konania

neprebehlo.

61. Správny súd, po oboznámení sa okolnosťami ústneho pojednávania spojeného s miestnym
zisťovaním konaným dňa 15.03.2013 tak, ako to vyplýva z predloženého administratívneho spisu,
musel skonštatovať existenciu špecifických okolností vedeného konania, vyplývajúcich z konania

stavebníka, ktorý odmietol vstup účastníkov konania na kolaudovanú stavbu. Aj keď správny poriadok
upravuje procesné inštitúty, ktorými môže správny orgán reagovať na určitú formu sťažovania či
odopretia spolupráce účastníka v konaní (možnosť nariadenia predbežného opatrenia podľa § 43 ods.
1 písm. a/ a b/, možnosť uloženia poriadkového opatrenia podľa § 45 ods. 1), v danom prípade
možno súhlasiť s argumentáciou stavebného úradu o tom, že na vzniknutú situáciu musel reagovať

operatívne a v krátkom časovom horizonte, keďže stavebník svoj zámer odoprieť vstup účastníkov
konania na stavbu oznámil stavebnému úradu tesne pred nariadeným termínom ústneho pojednávania
spojeného s miestnym zisťovaním. Uvedený názor správneho súdu ale neznamená, že v priebehu
administratívneho konania nebolo v možnostiach stavebného úradu vykonať aj iný procesný postup
– okrem aplikácie už vyššie spomínaných inštitútov upravených v § 43 ods. 1 písm. a/, b/, § 45

ods. 1 správneho poriadku mohol napr. ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním odročiť či miestne
zisťovanie zopakovať tak, ako to navrhovali žalobcovia. Stavebný úrad následne zvoleným postupom vo
veci síce uvádzané inštitúty neaplikoval, ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním neodročil
a ani miestne zisťovanie nezopakoval, z obsahu predloženého administratívneho spisu však vyplynuli
ďalšie procesné úkony stavebného úradu, ktoré v spojenom kolaudačnom konaní, aj ako priamu reakciu

na vzniknutý stav, vykonal. Stavebný úrad za účelom riadneho zistenia skutkového stavu (skutočného
vyhotovenia stavby) vykonal miestne zisťovanie dňa 14.03.2013 a v konaní bolo zabezpečené, že
miestneho zisťovania konaného dňa 15.03.2013 sa zúčastnili aj zástupcovia dotknutých orgánov.
Stavebnýúradzároveňvyzvalstavebníkanadoplneniedokumentácieochýbajúcedokladyapotvrdenia,
vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

62. Pri hodnotení udržateľnosti postupu správneho orgánu v okolnostiach prejednávanej veci, najmä
z pohľadu zákonnosti zvoleného postupu stavebného úradu, správny súd prihliadal aj na primárnu
úlohu miestneho zisťovania v rámci vedeného správneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/13/2011 zo dňa 29.02.2012 uviedol, že „miestne zisťovanie, ktoré sa

uskutočňuje spravidla komisionálne, vykonáva stavebný úrad pre riadne objasnenie veci a zistenie
skutočného stavu na účely zistenia alebo overenia skutočností potrebných v súvislosti s vydaní
rozhodnutia v konaní podľa stavebného zákona.“ V tom istom rozhodnutí najvyšší súd zároveň
uviedol, že „ohliadka podľa § 38 správneho poriadku je typickým dôkazným prostriedkom, pomocou
ktorého správny orgán získava poznatok o dôležitej skutočnosti, ktorá má byť podkladom pre správne

rozhodnutie. Ohliadku nariadi správny orgán spravidla vtedy, ak predložené dôkazy neposkytujú
spoľahlivý podklad pre vydanie rozhodnutia alebo ak niektoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné.“

63. Po oboznámení sa s predloženým administratívnym spisom správny súd skonštatoval, že
stavebný úrad po obdržaní informácie týkajúcej sa zámeru stavebníka kolaudovanú stavu nesprístupniť

účastníkom konania (bez ohľadu na ním tvrdené dôvody), následným operatívnym procesným
postupom zvoleným na pojednávaní a miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013, ako aj následne
v priebehu spojeného kolaudačného konania, zabezpečil dostatočné obstaranie skutkových podkladov
pre rozhodnutie vo veci.64. Správny súd sa v danom prípade nestotožnil ani s argumentačnou líniou žalobcov o zásahu do
rovnosti účastníkov administratívneho konania. Po oboznámení sa so stavebným úradom vykonanými

procesných úkonmi tak, ako sú zachytené v listinách tvoriacich predložený administratívny spis, správny
súd nezistil negatívny zásah do práv žalobcov oproti iným účastníkom konania. Pokiaľ žalobcovia
tvrdili, že účasť na miestnom zisťovaní bola odopretá výlučnej im (resp. ich zástupcom), takéto
tvrdenie nemá oporu v predloženom administratívnom spise. Z obsahu protokolu spísaného na ústnom
pojednávaní a miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013 v spojení s prezenčnou listinou (príloha č.

1 protokolu) vyplýva, že okrem zástupcov žalobcov sa na danom úkone zúčastnili aj iní účastníci konania
a zástupcovia dotknutých orgánov. Zároveň je z obsahu protokolu zrejmé aj to, že miestneho zisťovania
sa zúčastnili výlučne zástupcovia dotknutých orgánov (t. j. subjekty rozdielne od účastníkov konania)
a naopak, prítomní účastníci konania v čase miestneho zisťovania zostali v náhradnom priestore.
Takýto popis okolností miestneho zisťovania vykonávaného dňa 15.03.2013 je okrem odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia (str. 27 rozhodnutia) zaznamenaný aj ako písomné stanovisko, resp.

doplnenie námietok samotnými žalobcami v protokole zo dňa 15.03.2013 v znení „pracovníčka
správneho orgánu umožnila obhliadku miesta realizovaných zmien iba dotknutým orgánom“ (str. 4.
protokolu).

65. Za irelevantné v danom prípade považoval správny súd vyjadrenie stavebníka (resp. jeho zástupcu)

zo dňa 08.04.2013 obsahujúce úmysel odmietnuť prístup do kolaudovaného bytu výlučne niektorým
účastníkomkonaniačiúvahystavebnéhoúradutýkajúcesaústavnéhoprávananedotknuteľnosťobydlia
podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR. Podstatnou skutočnosťou vyplývajúcou z prieskumu úkonov vykonaných
stavebným úradom je zachovanie rovnosti práv účastníkov vo vedenom administratívnom konaní, a to
bez ohľadu na prípadný úmysel a faktické konania toho-ktorého účastníka.

66. Ako bolo uvedené už v odseku 61. tohto súdneho rozhodnutia, zvolenie ďalšieho procesného
postupu v reakcii na konanie stavebníka bolo v kompetencii stavebného úradu, avšak z hľadiska
preskúmavania zákonnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia v tomto súdnom konaní na
základe žalobcami vznesenej žalobnej argumentácie je podstatné, že správny orgán svojím ďalším

procesným postupom, bez potreby nariaďovania nového miestneho zisťovania, zabezpečil také zistenie
skutkového stavu, ktoré tvorilo dostatočný podklad pre meritórne rozhodnutie vo veci.

67. Ohľadom súhrnu žalobných námietok žalobcov týkajúcich sa nimi vnímanej predpojatosti
zamestnanca stavebného úradu správny súd primárne odkazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia

starostu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013,
v rámci ktorého sa nadriadený správny orgán s totožnými námietkami žalobcov plnohodnotne,
a podľa názoru správneho súdu aj vecne správne, vysporiadal. Nie je úplne presnou formuláciou,
že zamestnanec stavebného úradu odmietol miestne zisťovanie na ústnom pojednávaní konanom
dňa 15.03.2013 ako aj kontrolu reálneho vyhotovenia stavby účastníkmi konania, ale v kontexte

vyššie popísaných okolností miestneho zisťovania stavebný úrad nemal procesné možnosti na to,
aby priamo na mieste zabezpečil prístup na kolaudovanú stavbu všetkým zúčastneným subjektom.
Stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia dostatočne a najmä racionálne
opísal okolnosti a úvahy, pre ktoré v prejednávanej veci pristúpil k miestnemu zisťovaniu už aj
14.03.2013 v úradných hodinách, pričom daný postup bol zaznamenaný aj v protokole vyhotovenom na

ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013. Tvrdenia žalobcov o zamestnancom stavebného úradu
vykonaných opakovaných „návštevách“ stavby dňa 14.03.2013 či o vykonávaní miestneho zisťovania
mimo úradných hodín neboli nijakým spôsobom preukázané. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na nimi
vnímané účelové konanie zamestnanca stavebného úradu v súvislosti so spojením kolaudačného
konania so zmenou stavby v čase, kedy už boli zmeny stavby zrealizované, správny súd poukazuje

na § 84 ods. 4 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že spojenie kolaudačného konania s konaním
o zmene stavby je možné, pokiaľ sa skutočné zrealizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie
overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, teda jedná sa o stavbu, ktorá je už realizovaná
so zmenami. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd nezistil ani žalobcami
tvrdené šikanózne vedenie konania či navodzovanie nepriateľského napätia. K jednotlivým dôvodom

namietanej predpojatosti sa v rámci administratívneho konania vyjadril aj dotknutý zamestnanec
stavebného úradu a vyhodnotenie predmetných námietok bolo okrem už spomínaného rozhodnutia
starostu č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013 aj čiastočne (hoci aj v iných súvislostiach)
obsahom časti odôvodnenia vydaného kolaudačného rozhodnutia. V podstate jedinou novou námietkoupredpojatosti je odkazovanie žalobcov na realizáciu dodatočných obhliadok stavby konaných dňa
11.12.2013 a 25.08.2014, ktorých dôvodnosť (kontrola odstránenia drobných nedostatkov) stavebný
úrad plnohodnotne vysvetlil v odôvodení prvostupňového rozhodnutia a súčasťou predloženého

administratívneho spisu sú úradné záznamy, ktoré boli pri týchto úkonoch vyhotovené.

68. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil správny súd námietky žalobcov týkajúce sa tvrdenej predpojatosti
zamestnanca stavebného úradu ako nedôvodné.

69. K námietke žalobcov týkajúcej sa tvrdeného nesúladu projektovej dokumentácie schválenej v
rámci vydaného stavebného povolenia s podmienkami územného rozhodnutia správny súd uvádza, že
v súvislosti so žiadosťou stavebníka o vydanie stavebného povolenia, súčasťou ktorej bola aj predložená
projektová dokumentácia, prebehlo samostatné administratívne konanie, v rámci ktorého došlo
k vydaniu stavebného povolenia č. XXXX/XXXXX/ XXXX/XXX/XXX/T. zo dňa 26.05.2010, právoplatného
dňom 21.06.2010. Predmetné stavebné povolenie bolo následne posúdené aj nadriadeným správnym

orgánom v rámci konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý toto
stavebné rozhodnutie ponechal v platnosti (bližšie odsek 10. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).
Stavebné povolenie spolu so schválenou projektovou dokumentáciou zároveň nebolo predmetom
aktuálne posudzovaného kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby. Námietka žalobcov
týkajúca sa stavebného povolenia a schválenej projektovej dokumentácie tak v tomto súdnom

konaní, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu
vydaného v kolaudačnom konaní v spojení s napadnutým rozhodnutím vydaným vo veci odvolacím
orgánom, nie je relevantná.

70. Podstatou žalobcami namietaného nesúladu vykonanej zmeny stavby s územným rozhodnutím je

v danom prípade tvrdená zmena svetelných podmienok susednej nehnuteľnosti Palisády 36 súvisiaca
s vykonanou rekonštrukciou strechy, ako aj v súvislosti s osadením zábradlia na zrekonštruovanú atiku
nad rámec schválenej projektovej dokumentácie.

71. Samotná rekonštrukcia strechy nebola zmenou, ktorú by stavebník realizoval nad rámec

projektovej dokumentácie schválenej v súvislosti s vydaným stavebným povolením. Stav faktickej
realizácie rekonštrukcie bol následne zdokumentovaný predloženým výškopisným plánom skutočného
vyhotovenia stavby zo dňa 20.02.2013 a výkresmi skutočného vyhotovenia č. S09 a S14. K vyhotoveniu
stavby vrátane vykonaných zmien sa následne vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom predložené
stanoviská boli kladné (bližšie odsek 6. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia) Účastníci konania

zároveň v konaní predložili svetlotechnický posudok vypracovaný L. L., A. (stavebník) a odborné
stanovisko vypracované L. A., E. (žalobcovia). Na základe námietok niektorých účastníkov konania
uplatnených voči svetlotechnickému posudku L. L. A. požiadal stavebný úrad o stanovisko RUVZ, ktorý
v reakcii zo dňa 24.04.2013 uviedol, že po preskúmaní dotknutého posudku s jeho závermi súhlasí.
RUVZ ďalej uviedol, že v prípade rekonštrukcie resp. opravy stavby tak, ako je tomu aj v prejednávanom

prípade, je možné časti pôvodnej stavby nahradiť novými až do výšky pôvodného ekvivalentného
uhla tienenia. Uvedený záver bol zároveň v priamom kontraste so záverom uvádzaným žalobcami,
vyplývajúcim z odborného stanoviska vypracovaného L. L., A..

72. Stavebný úrad mal v danom prípade zabezpečený dostatočný podklad pre relevantné posúdenie

toho, či rekonštrukcia strechy a zmena v podobe inštalácie zábradlia mala negatívny dopad na
svetelné podmienky susednej nehnuteľnosti (objekt A. XX). Keďže sa v otázke takéhoto posudzovania
jednalo o technickú záležitosť, určitou limitáciou úvah stavebného úradu boli práve predložené listiny
- odborné vyjadrenie, svetlotechnický posudok či stanoviská dotknutých orgánov. Stavebným úradom
zvolený postup pri zabezpečovaní dostatočného podkladu na riadne posúdenie problematiky svetelných

podmienok susednej nehnuteľnosti bol v danom prípade dostatočný, keď po vykonaní miestneho
zisťovania (zrejme aj v súvislosti s procesnými osobitosťami miestneho zisťovania popísanými
v odsekoch vyššie) a po doručení námietok účastníkov konania tieto spolu s relevantnými listinami
(odborné stanovisko vypracované L. A., Csc., výškopisný plán skutočného vyhotovenia stavby
zo dňa 20.02.2013, geodetické zameranie objektu pred začatím stavebných úprav vypracované

L. I. zo dňa 04.12.2008, svetlotechnický posudok vypracovaný L. L., A. a výkresy skutočného
vyhotovenia stavby č. S09 a S14) doručil RUVZ ako prílohu žiadosti o podanie stanoviska k záverom
predloženého svetlotechnického posudku. RUVZ v odpovedi zo dňa 24.04.2013 oznámil, že sozávermi svetlotechnického posudku o tom, že osadenie zábradlia na zrealizovanú atiku neovplyvní stav
distribúcie denného osvetlenia na fasáde susednej nehnuteľnosti, súhlasí.

73. Pokiaľ stavebný úrad v skutkových okolnostiach prejednávanej veci dospel k záveru, že vykonaná
rekonštrukcia strechy a zároveň zmena oproti schválenej projektovej dokumentácie spočívajúca
v osadení zábradlia nebude mať negatívny dopad na žalobcov ako vlastníkov objektu A. XX z hľadiska
zhoršenia svetelných podmienok (neprípustná miera tienenia), takýto záver vyplynul z vyššie uvedených
podkladov, nejednalo sa o ničím nepodloženú svojvôľu v rámci vykonávania správnej úvahy a účastníci

konania najmä v rámci prvostupňového rozhodnutia dostali dostatočne zrejmé a určité odôvodnenie
toho, akým spôsobom a na základe akých podkladov k uvedenému záveru stavebný úrad dospel.

74. Nad rámec posudzovania osadenia zábradlia z pohľadu prípadného zásahu do svetelných
podmienok susednej nehnuteľnosti, stavebný úrad stavebníkom vykonanú zmenu realizovanú oproti
schválenej projektovej dokumentácii (osadenie zábradlia) považoval aj za plne opodstatnenú,

vzhľadom na hĺbkové pomery voľného priestoru na severnom okraji strechy (bližšie str. 25.
prvostupňového rozhodnutia). S uvedenými úvahami, zasadenými do celkového kontextu pomerov
dotknutej nehnuteľnosti, sa ako s relevantnými v rámci tohto kolaudačného konania spojeného so
zmenou stavby v plnom rozsahu stotožnil aj správny súd.

75. Žalobcami uvádzaný stav, kedy bolo v stavebnom povolení a v schválenej projektovej dokumentácii
predelenie oddychovej časti plochej strechy od nepochôdznej časti riešené osadením kvetináčov pred
atiku strechy, bol v danom prípade vyhodnocovaný vo vedenom kolaudačnom konaní spojenom so
zmenou stavby práve s ohľadom na to, že došlo k zmene riešenia stavby vo forme osadenia zábradlia.
Uvádzaná zmena bola predmetom prieskumu správneho orgánu, táto bola v rámci konania o zmene

stavby akceptovaná ako vykonanie nepodstatnej zmeny a predmetom administratívneho konania ďalej
nebolo (a ani nemuselo byť) posudzovanie prípadne iných alternatív realizácie, na ktoré poukazujú
žalobcovia v podanej správnej žalobe (napr. osadenie zábradlia pred atiku).

76. V časti žalobnej argumentácie označenej ako „nesúlad kolaudačného rozhodnutia so zákonom“

žalobcovia poukázali na časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorých stavebný
úrad prezentoval závery o nepodstatnosti zmien vykonaných stavebníkom oproti schválenej projektovej
dokumentácie a podmienkam určeným v právoplatnom stavebnom povolení. Konkrétne žalobcovia
uviedli, že zmena dispozičného riešenia, zmena výmery jednotlivých miestností a vybudovanie nových
(parná sauna a chodba) nie je možné považovať za nepodstatné zmeny. V tejto súvislosti správny súd

uvádza, že posúdenie toho, či sú vykonané zmeny stavby podstatnými resp. nepodstatnými odchýlkami,
je na správnej úvahe stavebného úradu. Stavebný úrad v danom prípade akceptoval žiadosť stavebníka
a s kolaudačným konaním spojil aj konanie o zmene stavby, vykonané zmeny vzhliadol poverený
zamestnanec stavebného úradu a pri rozhodovaní vychádzal z predloženej dokumentácie, pričom
zrealizované zmeny, aj z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom,

vyhodnotilakonepodstatné.Svojeúvahyvtomtosmerenáslednestavebnýúradpopísalajvodôvodnení
vydaného kolaudačného rozhodnutia a správny súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by namietaný
proces správnej úvahy orgánu verejnej správy bolo možné na základe žalobnej argumentácie žalobcov
vyhodnotiť ako nezákonný. Len na doplnenie v tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobcovia
v konkrétnostiach namietali závery stavebného orgánu o nepodstatnosti zmien vykonaných v interiéry

stavby, teda zmien, vo vzťahu ku ktorým, na rozdiel napr. od zmeny spočívajúcej v osadení zábradlia na
strešnúatiku,žalobcoviavrámcipodanejsprávnejžalobyanilennetvrdilizásahdosvojichsubjektívnych
práv.

77. Žalobcovia v závere podanej správnej žaloby poukázali na teoretické východiská zisťovania

skutočného stavu a na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, avšak v tejto časti žaloby neuviedli žiadne
konkrétne okolnosti prejednávanej veci, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako relevantne a zároveň
dostatočne individualizovane vznesenú žalobnú námietku. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že
ani v rámci vyhodnocovania konkrétnych žalobných námietok žalobcov uvádzaných v iných častiach
podanej správnej žaloby nezistil pochybenia správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu či vo

fáze dokazovania.78. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania a rozhodovania
správnych orgánov v dotknutom kolaudačnom konaní spojenom s konaním o zmene stavby správny súd
žalobu žalobcov ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

79.Otrováchkonania,vrátanetrovkasačnéhokonania,správnysúdrozhodolpodľa§168,§169a§467
ods. 3 SSP, keď žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo
vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých
by bolo možné pristúpiť k priznaniu nároku na náhradu trov tohto súdneho konania. Pokiaľ ide o ďalších

účastníkov konania, týmto nebola v súvislosti s týmto súdnym konaním uložená žiadna povinnosť, ktorá
by priznanie náhrady v zmysle § 169 SSP odôvodňovala.

80. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).