Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222020
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124222020.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa U. F. L. T., M..
XX.X.XXXX, Š. G. P.K. Š. J., A. Q. M.. P.. V. XXXX/XXX, U., P. D., J. Q. F. F. R. P., XXX J. P., K.. V.
S., U. F., T. XXX XX, L., právne zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14,
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 232 757, a osoby, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo -

matky maloletého dieťaťa L. L., U..R.., M.. XX.XX.XXXX, Š. G. P. D. J. P. Š. J., A. Q. M.L.. P.. V. XXXX/
XXX, U., P. D., právne zastúpenej: AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom Slovenská 5B, Prešov, Slovenská
republika, v konaní o návrat maloletého dieťaťa I. K. L., M.. XX.X.XXXX, Š. G.I. P. D. J. P. Š. J., A. Q.
M.. P.. V. XXXX/XXX, U., P. D., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny B., P. M. X, B., Slovenská republika, do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,
o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 81Pn/1/2024-117 zo dňa 3.1.2025 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“)konalarozhodolonávrhunavrhovateľa
- otca maloletého dieťaťa, ktorý sa domáhal nariadenia návratu maloletej dcéry do krajiny jej obvyklého

pobytu do L. a nariadenia matke maloletého dieťaťa navrátiť dcéru na územie L. do troch dní od
právoplatnosti uznesenia s tým, že ak matka maloleté dieťa na územie L. nenavráti, je otec oprávnený
po uplynutí stanovenej lehoty maloleté dieťa prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého
pobytu maloletého dieťaťa, t.j. na územie L.. Navrhol vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:

„I. N a r i a ď u j e návrat maloletého dieťaťa I. K. L., M.. XX.XX.XXXX, do krajiny jeho obvyklého pobytu
do L..

II. N a r i a ď u j e matke L. L., M.. XX.XX.XXXX, aby navrátila maloleté dieťa I. K. L., M.. XX.XX.XXXX
na územie L. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. V prípade, že matka maloleté dieťa I. K. L., M.. XX.XX.XXXX, v súlade s výrokom II. tohto uznesenia
na územie L. nenavráti, je otec U. F. L., M.. XX.XX.XXXX o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej lehoty
maloletédieťaprevziaťzaúčelomjehonavráteniadokrajinyobvykléhopobytumal.dieťaťat.j.naúzemie
L. a matka je p o v i n n á za týmto účelom otcovi maloleté dieťa odovzdať.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
V. O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 123 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), čl. 1, čl. 3, čl. 4, čl. 12, čl. 13, čl. 14, čl. 19, čl. 20 Haagskeho

dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej aj
„Dohovor“) a § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

4. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že v rámci návratového konania
rozhoduje výlučne o tom, či bude maloleté dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie,

pričom právna úprava obsiahnutá v Haagskom dohovore je jasná a striktná. Z uvedeného dôvodu súd
argumenty matky spočívajúce v nezhodách a narušených vzťahoch medzi rodičmi, komplikovanom
vzťahu otca s maloletou, predchádzajúcom nedostatku záujmu a neschopnosti otca postarať sa o
maloletú, nevôli maloletej bývať, či stretávať sa s otcom a vôli zotrvať v spoločnej domácnosti len s
matkou,musípovažovaťzairelevantné,pretožeprevažnámieratýchtomatkounamietanýchskutočností
má relevanciu výlučne v konaní vo veci úpravy rodičovských práv a povinností. Preskúmajúc v danom

konaní výlučne skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výkladu ustanovení Haagskeho dohovoru,
súd vykonaným dokazovaním uzavrel za jednoznačne preukázané, že návrh bol podaný aktívne
legitimovaným navrhovateľom včas a dôvodne a že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie
návratu maloletého dieťaťa do L., krajiny jeho obvyklého pobytu. Vychádzal z okolností, že maloletá
bola matkou, pôvodne so súhlasom otca, ako vykonávateľa opatrovníckeho práva vyplývajúceho mu

priamo zo zákona, premiestnená v máji 2024 z miesta svojho obvyklého pobytu, ktorým je L., konkrétne
mesto U. F., na územie Slovenskej republiky do U., považujúc tieto za nepochybné. Súd konštatoval, že
skutočnosť, že sa matka aktuálne pokúša plne integrovať dieťa na území Slovenskej republiky po jeho
premiestnení a neoprávnenom zadržaní, resp. že aj doposiaľ trávila rodina istú časť roka na Slovensku,
najmä v období, keď v L. bolo príliš teplé počasie, nemôže byť predpokladom pre skonštatovanie, že

dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Doposiaľ absolvované pobyty na Slovensku so
súhlasom otca boli dovolenkovými, resp. prázdninovými pobytmi a nemôžu byť prekážkou posúdenia
pre obvyklý pobyt v L. z dôvodu, že rodina a aj sama matka s dcérou sa vždy do L. vrátili s úmyslom tam
žiť ako rodina. Poukázal na to, že rodičia sa rozhodli presťahovať z E. do L. s odôvodnením podľa matky,
že je tam možné dobre žiť a na skutočnosť, že sa rodičia rozhodli žiť s maloletou v L. za podmienok, že

sa tam budú zdržiavať ako turisti po dobu 180 dní a následne budú musieť krajinu na istý čas opustiť,
bola oboma rodičmi vopred akceptovaná už v čase, kedy sa rodina v roku 2022 presťahovala z E. do
L.. Matka sama označila maloletú ako dieťa leta a tepla, narodené na N. a žijúce v L., ktoré chodilo na
Slovensko najmä počas leta a v zime sa vracali späť. V e-mailovej komunikácii s otcom zo dňa 5.10.2024
matkasamaoznačilaU.F.akodomovdieťaťa,kamsamaloletáchcevrátiť,kdechcežiťvdomovesvojho

detstva a chce sa zúčastňovať kultúrnych a spoločenských podujatí, osláv a procesií počas Halloweenu,
R. R. C. L., Vianoc a Nového roku. Skutočnosť, že majetkový spor medzi rodičmi týkajúci sa bytu v
L., maloletá vníma ako "ukradnutie domova" rovnako svedčí o veľmi blízkej citovej väzbe a integrácii
maloletej so sociálnym prostredím v L.. Matka sama vo svojich vyjadreniach poukázala na to, že ak by
neprebiehali súdne konania na Slovensku, zrejme by sa bola aj s maloletou už v októbri 2024 vrátila späť

do L., kam sa stále chce vrátiť a pokračovať v doterajšom spôsobe ich života. Maloletá sama zhodnotila,
že predpokladala návrat do L. už v októbri, ale vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie o rozvod
rodičov a majetkový spor medzi nimi, to nebolo možné. Rovnako vyjadrenie maloletej o tom, že má dva
domovy, a to letný na Slovensku a zimný v L., ale len teraz sa naučila na Slovensku počas zimy "prežiť",
v kontexte toho, že v L. bola v minulosti bez výhrad už od útleho detstva a súvisle aj počas obdobia 14

mesiacov, súd vyhodnotil ako skutočnosť svedčiacu v prospech obvyklého pobytu dieťaťa v L.. Matka
aj maloletá zhodne uviedli, že doposiaľ, od ranného detstva dieťaťa, z hľadiska počtu trávených dní
počas roka, prevažoval pobyt maloletej na území L. a len počas posledných dvoch rokov sa maloletá
zdržiava na území Slovenska dlhšiu dobu. Trvalý pobyt maloletej na území Slovenska ako taký nemá
význam pre posúdenie obvyklého pobytu dieťaťa a navyše má len evidenčný charakter. Maloletá mala

v L. vytvorené rodinné prostredie, zázemie, primerane veku vytvorené sociálne väzby a spoločenské
aktivity. Skutočnosť, že sa na týchto aktivitách s ňou zúčastňovala v prevažnej miere matka, ktorá sa
o ňu údajne v prevažnej miere starala, rovnako svedčí záverom súdu. Maloletá má ako rodný jazyk
angličtinu. Španielčinu podľa vyjadrenia všetkých členov rodiny ovláda maloletá plynule a na dostatočnej
úrovni, aby sa ňou vedela riadne a bežne dohovoriť, nadviazať sociálne väzby a viesť plnohodnotný

spoločenský život, primeraný jej veku. Slovenský jazyk maloletá neovláda plynule, sama zhodnotila,
že po slovensky nerozpráva, zatiaľ sa tento jazyk riadne nenaučila a práve táto skutočnosť jej podľa
názoru súdu reálne bráni v úplnej integrácii do spoločenského, kultúrneho, aj sociálneho prostredia
na Slovensku a osvojenie si danej kultúry aj mentality. Jediného lekára, ktorého maloletá pravidelnedvakrát ročne navštevuje, má v L.. Tvrdenia matky o dvoch domovoch dieťaťa, či rovnakému vzťahu a
integrácii maloletej na Slovensku aj v L., preto nie je možné zohľadniť ako relevantné, aj napriek tomu,
že maloletá sama vyjadrila pozitívne väzby k L. aj k Slovensku. Súd zistené skutočnosti vyhodnotil tak,

že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je U. F. v L., od čoho odvíjal rozhodnutie v citovanom znení
výrokov napadnutého uznesenia.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

5. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala matka maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie
v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Okrem okolností týkajúcich sa rozsahu
starostlivosti matky o maloletú vyhovujúcej domácnosti matky v U., odvolateľka v rámci predmetu
konania opakovane poukázala na skutočnosti týkajúce sa pravidelných miest pobytov rodiny s tým, že
maloletá jasne a presvedčivo uviedla, že na Slovensku trávila podstatnú časť jednotlivých kalendárnych
rokov, na Slovensku má kamarátov, cíti sa tu doma. Je dobre adaptovaná a Slovensko jej poskytuje

pocit stability a istoty. Skutočnosť, že na území L. sa nemôžu zdržiavať dlhšie ako po dobu prípustnú pre
turistov, zdôrazňuje trvalú neistotu spojenú s prípadným životom maloletej, keďže po každom uplynutí
180 dní od vstupu do L. musí ona a jej rodičia túto krajinu opustiť. Súd odignoroval a vôbec neprihliadol
na to, že maloletá nie je občiankou L.. Okrem vyhrotenia vzájomných vzťahov rodičov maloletej
a ukončenie ich spolužitia, sú aj prebiehajúce konanie vo veci a prebiehajúce rozvodové konanie

dôvodmi, prečo matka nemôže v najbližšom čase opustiť Slovensko. Podľa názoru matky je objektívne
preukázané, že najlepšie záujmy dieťaťa budú zachované jej zotrvaním na Slovensku v starostlivosti
matky, kde má maloletá zabezpečené stabilné výchovné prostredie, dostatočnú emocionálnu podporu
a vhodné podmienky na jej ďalší osobnostný rozvoj. Pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie o
ďalšom zotrvaní dieťaťa s matkou na Slovensku, resp. o jej násilnom premiestnení k otcovi do

cudziny, by sa preto malo prihliadať na najlepší záujem maloletej a pri tomto rozhodovaní by sa mal
primárne zohľadňovať jej najlepší záujem a potreba stability jej ďalšieho vývoja a nie prioritne záujmy
niektorého z jej rodičov. Odvolateľka pritom poukázala na výpoveď samotnej maloletej. Poukázala na
čl. 13 Haagskeho dohovoru, taktiež na prípad "Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko" (rozsudok ESĽP,
2010), kde Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že mechanické uplatnenie princípu návratu je

neprijateľné a rozhodovanie musí brať do úvahy individuálne okolnosti dieťaťa a podobne v rozsudku
"X v. Lotyšsko" (2013), kde zdôraznil, že porušenie práva na rodinný život nastáva v prípade, ak
súd nepreskúma všetky dôsledky návratu dieťaťa na jeho ďalší život. V súčasnosti už matka a otec
maloletej netvoria rodinu, ktorá by žila spoločne v L., čoho dôkazom je aj prebiehajúce konanie o rozvod
manželstva.AnijedenzrodičovnemáoprávneniezdržiavaťsanaúzemíL.legálne,atonielendlhodobo,

ale ani prechodne, obaja rodičia sa v minulosti zdržiavali na území L. len na základe turistických víz,
čo pre maloletú nepredstavuje absolútne žiadnu záruku dlhodobej stability pre jej pobyt a poukazuje na
absenciu možnosti dlhodobého legálneho pobytu maloletej v L. s niektorým z jej rodičov, čím sa popiera
existencia obvyklého pobytu dieťaťa podľa článku 8 Nariadenia Brusel II.b. Súčasné podmienky pre
maloletú I. K. sú aktuálne na Slovensku časovo, ale aj materiálne výrazne lepšie a stabilnejšie. Otec

navyše v konaní nepreukázal akúkoľvek schopnosť zabezpečiť pre maloletú plnohodnotné a bezpečné
prostredie v L. pre jej ďalšiu výchovu, a to najmä s ohľadom na to, že ak navrhovateľ môže byť v L. len
180 dní, je vzhľadom k jeho návratu do U. F. dňa 23.4.2024 vysoko pravdepodobné, že v súčasnosti už
má turistické víza, ktoré ho oprávňujú k legálnemu pobytu na území L., niekoľko mesiacov po platnosti.
Je teda vysoko pravdepodobné, že otec maloletej by mal územie L. neodkladne opustiť a súd mal v

konaní s určitosťou skúmať aj to, či sa otec maloletej bude môcť do L. po takomto nelegálnom pobyte
v L. opätovne na územie vrátiť, resp. či sa voči nemu v súčasnosti už nezačalo aj deportačné konanie.
Podstatným podľa odvolateľky je tiež stanovisko samotného dieťaťa, ktoré opakovane vyjadrilo vôľu
zostať na Slovensku a odmieta kontakt s otcom, ktorý dieťa vystavoval psychickým tlakom. Matka
poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa občianskeho zákonníka P. Š. L., nie je možné, aby sa rozvod

cudzincov v spojení s rozhodovaním vo veci starostlivosti o maloleté dieťa uskutočnil na území L.
bez legálneho pobytu týchto osôb na jeho území. Ani jeden z rodičov maloletej nemá v L. zákonom
predpísané podmienky pre začatie takéhoto konania, čo potvrdzuje aj samotný zákonník štátu T.. Nie je
daná príslušnosť a právomoc súdov v L. rozhodovať vo veciach starostlivosti o maloletej, táto by bola
v prípade jej presunu na územie L. vystavená riziku nemožnosti prípadného riešenia a zabezpečenia

starostlivosti o ňu príslušnými súdmi na území L., čím by bola maloletá vystavená riziku nemožnosti
operatívnehozakročeniakompetentnýchúradovainštitúcií,akbydochádzaloprijejvýchovekohrozeniu
jej zdravia a zdravého vývinu. Aj vzdelávacie a zdravotné systémy sú aktuálne na Slovensku pre ich
maloleté dieťa lepšie dostupné a kvalitnejšie ako v L., a preto jej prípadný dlhodobejší pobyt na územíSlovenskaurčitenebudeprotijejzáujmom,najmäzáujmomprejejvýchovuavzdelávanie.AkoXX-ročné
dieťa je maloletá v citlivom veku, keď je pre ňu emocionálna stabilita mimoriadne dôležitá. Odlúčenie
od matky, ktorá je pre ňu v súčasnosti primárnou osobou poskytujúcou jej starostlivosť a ochranu, by

mohlo veľmi negatívne ovplyvniť jej emocionálny vývoj. To napokon potvrdzuje aj prax ESĽP, kde sa v
každom rozhodnutí zdôrazňuje potreba zabezpečiť blaho dieťaťa (napr. "Elsholz v. Nemecko"), ktorá je
nadradená nad akékoľvek individuálne záujmy niektorého z rodičov. V L. nemá maloletá zabezpečené
stabilné prostredie, pretože v minulosti sa tam jej rodina zdržiavala iba na základe turistických víz
s obmedzenou platnosťou 180 dní a v súčasnosti už jej rodičia nevedú spoločnú domácnosť a sú

účastníkmi rozvodového konania. Tento fakt znemožňuje poskytovať dieťaťu kontinuálnu starostlivosť a
stabilitu, ktorá je pre jeho fyzický a emocionálny vývoj kľúčová. Maloletá ako občan Slovenskej republiky
a E. má právo na ochranu svojich práv výlučne pod jurisdikciou štátov, ktoré sú schopné zabezpečiť
jeho fyzickú a emocionálnu stabilitu. Touto krajinou tak s určitosťou nie je L., kam by mala byť maloletá
vysťahovaná a aktuálne v dôsledku odchodu z E. ani táto krajina, nakoľko ani dcéra, ani matka a ani otec
maloletej nežili v E. od apríla 2022. Posledný štát pobytu v E. bola N.. N. súdy jasne určujú, že na to, aby

mohli podať žiadosť na rozvod ich manželstva, by bolo potrebné, aby aspoň jeden z manželov žil na N.
aspoň 6 mesiacov pred podaním tejto žiadosti. To isté zároveň platí aj pre rozhodovanie o úprave práv k
dieťaťu. Podľa názoru matky maloletá dostatočným spôsobom vyjadrila svoj názor v konaní, ktorý však
súd pri jeho rozhodovaní absolútne nebral na zreteľ. Sám otec vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2024
uviedol, že v praxi je hlavný rozdiel v tom, že turistické vízum nedáva právo pracovať. Na základe

výsluchu maloletej je evidentné, že v L. nielenže nemá podmienky školskej dochádzky, ale ani rodinné a
sociálne väzby. Odvolateľka namietala zastupovanie a aktivitu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa
v konaní, ktorý žiadne šetrenie v domácnosti matky a ani pohovor s maloletou neuskutočnil, a teda
nezisťoval skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre posúdenie skutočností dôležitých podľa čl. 13 a
čl. 20 Haagskeho dohovoru. K záverom, ktorými súd bagatelizoval tvrdenia maloletej o ponižujúcom

trestaní, mohol súd dôjsť iba z dôvodu, že nepovažoval za potrebné od maloletej získať viac informácií
o správaní otca a následne nevyžiadal znalecký posudok od znalca z odboru psychológie, ktorý je
jediný odborne spôsobilý posúdiť, či maloletá bude vystavená vážnemu ohrozeniu v prípade, ak bude
prevzatá otcom a ktorý je jediný spôsobilý vykonať odborné vyšetrenie maloletej a posúdiť, aké následky
na psychike maloletej takéto správanie otca zanechalo. Namietala tiež, že súd pred vypočutím názoru

maloletej na súdnom pojednávaní nezisťoval, či sa cíti dostatočne dobre na to, aby bola vypočutá, nemal
k dispozícii lekársku správu, aby mohol skonštatovať, že je maloletá iba trochu chorá (ako to uviedol
v zápisnici a citoval v dôvodoch napadnutého rozhodnutia) a teda schopná výsluchu. Maloletá nebola
súdom informovaná o tom, čo je predmetom konania a ako toto konanie a jeho výsledok môžu mať pre
ňu následky a že rozhodnutie môže pre ňu znamenať, že bude proti jej vôli nútená odcestovať do L. s

otcom a v takom prípade už sa nebude môcť vrátiť na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca.

6. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky zopakoval, že premiestnenie maloletej a jej
zadržiavanie na území Slovenska nebolo so súhlasom otca. Aj keď dal súhlas na to, aby maloletá so
svojou matkou odcestovala na Slovensko, súhlasil s tým iba z dôvodu, že to pomôže ich manželskému

vzťahu a manželka - matka maloletej si rozmyslí podanie návrhu na rozvod manželstva. Matka sa s
maloletou mala vrátiť na územie L. približne v období september/október 2024. Otec maloletej vyzval
matku na to, aby sa vrátila. Otec naďalej nesúhlasil s tým, aby sa maloletá zdržiavala na území
Slovenska. Maloletá sa narodila v roku XXXX. Prvýkrát cestovala na Slovensko v roku 2015, 15. júl - 15.
september, v roku 2016: 7. jún - 8. september, 2017: 30. máj - 21. september, keď pobyty na Slovensku

boli kratšie, pretože cestovali do Y. - odchod zo Slovenska 24. augusta 2017 a návrat 5. septembra
2017 späť na Slovensko, 2018: 22. máj - 11. október, 2019: 21. máj - 10. október; ďalej počas pandémie
2020 na Slovensku neboli kvôli zrušeniu plánov spôsobených pandémiou. V roku 2021 na Slovensku
neboli, predávali dom na N., aby sa presťahovali do L.. Po pandémii v roku 2022: 26. máj - plánovaný
návrat 6. september - skutočný návrat 21. september, 2023: 26. apríl - 29. november, 2024: 23. máj - bez

návratu v roku 2024. Najdlhším pobytom bol pobyt v roku 2023, ktorý sa predĺžil iba kvôli rekonštrukcii
strechy a ďalších záležitostí spojených so správou bytového domu. Dĺžka ich pobytov sa predlžovala.
Čiastočne preto, že si pobyt na Slovensku užívali a chceli si predĺžiť turistickú sezónu. Čiastočne preto,
že si uvedomili, že každý deň strávený na Slovensku je lacnejší než deň strávený na N. kvôli vyššej
spotrebe energie na N., dlhším presunom na pokrytie základných potrieb, vyšším nákladom na potraviny

atď. Predlžovanie pobytov na Slovensku bolo teda aj spôsobom, ako ušetriť peniaze. V tom čase tiež
zistili, že zdravotné poistenie je pre občanov E. mimo E. oveľa lacnejšie než pre tých, ktorí žijú v E.,
pravdepodobne kvôli vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť v E.. Kúpili si zdravotné poistenie,
ktoré si vyžadovalo, aby boli mimo E. šesť mesiacov v roku. Keďže si stále prenajímali svoj dom v L., tútopožiadavku splnili tým, že zostávali dlhšie na Slovensku. Keď sa rozhodovali, kde žiť počas pandémie,
odišli z G. do L.. Nikdy neuvažovali o tom, že by pandémiu prečkali na Slovensku. Keď v roku 2021 mohli
cestovať na Slovensko, rozhodli sa to neurobiť. Keď na jar 2022 predali svoj dom v G. a presťahovali sa

do L., plánovali tam zostať minimálne do leta 2023 kvôli neistote na Ukrajine od roku 2022. Nakoniec
sa však po rozhovoroch s priateľmi rozhodli ísť na Slovensko to leto. Vrátili sa do L. v septembri 2022,
aby sa zúčastnili oneskorenej oslavy XX. narodenín blízkej priateľky. V roku 2023 plánovali návrat do
L. koncom septembra alebo začiatkom októbra, ale matka prevzala zodpovednosť za projekt výmeny
strechy v ich bytovke. Rozhodli sa zostať do polovice októbra, aby počkali na architekta, ktorý mal dodať

potrebné výkresy na spustenie hlasovania v budove. Architekt meškal, tak zostali do začiatku novembra.
Potom meškal znovu, tak zostali do polovice novembra. Nakoniec sa matka rozhodla, že chce ísť domov
- teda do L., a tak si kúpili letenky na koniec novembra, aj keď proces v ich budove nebol ešte dokončený.
Keď v roku 2021 pripravovali svoj dom v G. na predaj, chceli stráviť Vianoce doma, čo už pre nich bolo L..
Aj keď bol ich byt prenajatý na Vianoce, pretože svojim dlhodobým nájomníkom ešte nepovedali, že sa
do bytu sťahujú natrvalo, zaplatili si nájom za iný byt v ich budove, aby mohli byť vo svojom domovskom

meste a s priateľmi, aj keď nemohli byť vo svojom skutočnom domove. Čas strávený na Slovensku
jednoznačne nepresahoval čas strávený v L. alebo v E.. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, aby
skutočne po návrate do L. hrozila maloletej nejaká ujma, či už psychická alebo fyzická. Pri poslednom
kontakte s maloletou prežil otec, ale aj maloletá vážnu psychickú ujmu, keď sa museli navzájom odlúčiť,
pretože matka rozhodla, že pôjdu na Slovensko bez otca. Otec išiel s nimi na letisko, pretože chcel byť s

dcérou do posledného možného okamihu, keďže bola v slzách, pričom väčšinu času ho dcéra objímala
a nechcela pustiť. Záujem maloletej je byť práve so svojím otcom, keďže tvrdenia o tom, ako s ním
nechce byť, boli vypovedané až po čase strávenom bez otca, pod vplyvom matky. Maloletá nehovorí
plynule slovensky a nerozumie slovenčine, čoho dostačujúcim dôkazom je to, že v konaní bola pribratá
tlmočníčka a maloletá bola vypočúvaná v anglickom jazyku. Sociálny svet maloletej v L. je oveľa väčší,

ako bol v G. a je na Slovensku. Maloletá pozná deti hovoriace po španielsky, s ktorými sa stretáva na
pláži a na námestí, anglicky hovoriace deti, ktoré tam každoročne trávia prázdniny so svojimi rodičmi a
starými rodičmi, ako aj dospelých z L., ktorí ju naučili L. hry. Najbližší priateľ, ktorý ju považoval za svoju
najlepšiu priateľku, zomrel počas pobytu maloletej na Slovensku v roku 2023. Čo sa týka námietok vo
vzťahu k turistickému víza, poukázal otec na to, že deportácia je extrémne nepravdepodobná a L. už

roky uplatňuje politiku automatického obnovovania turistických víz pre občanov E. pri každom výjazde
a návrate, ktorý môže byť dokonca v ten istý deň alebo s jednou nocou mimo L., ak nie je dostupný
spiatočný let. Matka a maloletá sa v tejto situácii ocitli počas pandémie a tiež prekročili platnosť svojho
víza medzi 21. septembrom 2022 a 25. aprílom 2023 a nemalo to žiadne následky. Zároveň tým, že
L. je signatárom Haagskeho dohovoru, v L. musia byť inštitúty na to, aby aj maloletí, ktorí nemajú

trvalé bydlisko v L., ale je to ich obvyklým pobytom, mali právo na prístup k súdu a k rozhodovaniu
o starostlivosti o maloletých. Maloletá nemá a ani nechceli, aby mala vlastný mobilný telefón, vlastnú
e-mailovú adresu, žiadne účty na sociálnych sieťach atď. Ak chce otec maloletú kontaktovať, musí
volať alebo písať matke a požiadať ju o kontakt s dcérou. Kvôli už spomenutým problémom, ktoré
spôsobuje skresľovanie jeho písomných komunikácií matkou ako „vyhrážok“, je veľmi opatrný, aby sa

nevystavil riziku, že prekrúti telefónny hovor, keď by ju požiadal o rozhovor s maloletou. Poistenie matky
a dcéry, platné od 23. mája 2024, teda odo dňa ich príchodu na Slovensko, bolo vykonané bez jeho
vedomia či súhlasu, a ak mu túto informáciu zamlčala počas obdobia od 23. mája do 5. júla 2024, keď
si s manželkou pravidelne písali a denne spolu telefonovali približne hodinu, muselo ísť o úmyselné
zatajovanie. Slovensko nielen maloletá, ale aj matka vnímajú ako niečo prechodné, dovolenkové, kde

trávili len obdobie tepla, v lete každoročne.

7. Matka následne vo vyjadrení k vyjadreniu otca zdôraznila, že rozhodovanie L. súdov v otázkach
starostlivosti o deti cudzincov, ktorí nie sú rezidentmi krajiny a ktorých prítomnosť je obmedzená
len vízovým režimom, je z právneho hľadiska neisté, prakticky nepredvídateľné, a často aj fakticky

nemožné. Tento stav vytvára vážne riziko právnej neistoty pre maloleté dieťa. Matka je názoru, že v
danom prípade nie je daná podmienka neoprávneného zadržiavania dieťaťa. Obvyklý pobyt dieťaťa
je na území Slovenska, L. nie je krajinou, kde by dieťa mohlo mať zabezpečený legálny pobyt,
ochranu práv, ani zázemie. Dcéra má vytvorené pevné vzťahy s inými deťmi na Slovensku a bez
problémov s nimi komunikuje v slovenskom jazyku, pričom jej komunikácia v slovenskom jazyku sa

časom výrazne zlepšuje. Rovnako by však nebola schopná vypovedať v španielčine, pričom tlmočníka
by v L. potrebovali obaja rodičia. Dcéra má v Slovenskej republike vytvorené stabilné, dlhodobé a
intenzívne sociálne väzby s rovesníkmi, aj dospelými osobami. Dcéra je aktívne zapojená do života
na Slovensku. Od útleho veku sa venuje turistike a pozná slovenské hory a prírodu, venuje sazberu lesných plodov, byliniek, suší huby, pomáha pri výrobe domácich sirupov a džemov. Venuje
sa aj cyklistike, korčuľovaniu a lyžovaniu. Dcéra je plnohodnotne začlenená do slovenského systému
verejného zdravotného poistenia a má zabezpečený prístup k zdravotnej starostlivosti. Od začiatku

nezhôd medzi matkou a otcom matka povzbudzovala ich dcéru ku komunikácii s otcom, avšak zo
strany otca nebol prejavený nikdy naozajstný záujem o reálnu komunikáciu s dcérou. Od 5.7.2024,
kedy matka prestala sprostredkovávať ich kontakt, otec dcére nezavolal, neposlal SMS, nezaujímal
sa o jej zdravotný, ani psychický stav. Je pravdou, že dcéra nemá vlastný mobilný telefón a ani účty
na sociálnych sieťach, čo bolo spoločným rozhodnutím oboch rodičov, má však dve e-mailové adresy,

ktoré jej zabezpečil otec, ale doteraz nemala potrebu ich používať. Má plný prístup k telefónu matky
a vie ho ovládať, ak by si želala kontaktovať otca, mohla tak kedykoľvek urobiť. Otec takisto mohol
dcéru navštíviť osobne, nakoľko má trvalý pobyt na Slovensku. Tvrdenia o finančnej neschopnosti sú
v rozpore so skutočnosťou, otec disponuje dôchodkovým účtom a s pravidelným ročným príjmom z
prenájmu nehnuteľností v J., ktoré dostáva z prenájmu polí a zároveň s pravidelným ročným príjmom z
prenájmu billboardov. Tvrdenie otca, že dcéra pri odlete na Slovensko v máji 2024 plakala a hodinu ho

objímala, matka považuje za absolútne klamstvo, účelové prekrútenie faktov a nepravdivú dramatizáciu
situácie, ktorá sa v skutočnosti odohrala úplne inak. Zoznam príletov a odletov, ktorý predložil otec,
vytvára zavádzajúci dojem, že čas nestrávený na Slovensku bol strávený výlučne v L., čo nie je
pravda, významnú časť z tohto obdobia trávili aj v P. Š. J., najmä na N.. V roku 2021 sa ako rodičia
rozhodli necestovať na Slovensko kvôli pretrvávajúcej pandemickej situácii a komplikovaným cestovným

obmedzeniam, ktoré mohli predĺžiť cestu na viac ako mesiac. Nebola istota, že sa v tej dobe neobnovia
“lockdowny“, ktoré by znemožnili návrat. V roku 2020 došlo k zrušeniu všetkých leteniek, ktoré si rodina
zakúpila na cesty na územie Slovenskej republiky, pričom z dôvodu platných cestovných obmedzení
nebolo možné vycestovať. Hoci pôvodne plánovali realizovať dve návštevy Slovenska počas letných
mesiacov, ako bolo zvykom, a následne aj počas vianočných sviatkov, ktoré mala ich dcéra v úmysle

stráviť na Slovensku, tieto plány sa z nútených objektívnych dôvodov neuskutočnili. To znamená, že
v L. rodina nestrávila viac ako 6 mesiacov v roku, okrem mimoriadneho stavu počas pandémie, keď
sa nedalo cestovať a boli nútení ostať v L. napriek tomu, že sa skončili ich turistické víza. Dcéra sa
narodila v G., N. a jej prvá dovolenka v L. 30.11.2013 - 21.12.2013 (3 týždne); 2014 G. (10 mesiacov
v E.) a L. - dva pobyty, mesiac každý (2 mesiace v L.) 1.5.2014 - 29.5.2014, 22.11.2014 - 13.12.2014;

2015 : G. (8 mesiacov v E.), L. - dva pobyty, mesiac každý (2 mesiace v L.), 4.5.2015 - 1.6.2015,
23.11.2015 - 19.12.2015, Slovensko 14.7.2015 - 15.9.2015 (2 mesiace na Slovensku), v septembri 2015
kúpili byt v U.; 2016: G. (7 mesiacov v E.), L. - dva pobyty, mesiac každý (2 mesiace v L.), 15.4.2016 -
14.5.2016, 22.11.2016 - 17.12.2016, Slovensko 6.6.2016 - 8.9.2016 (3 mesiace na Slovensku); 2017:
G. (6 mesiacov v E.), L. - dva pobyty, mesiac každý (2 mesiace v L.), 15.4.2017 - 13.5.2017, 19.11.2017

- 15.12.2017, Slovensko 29.5.2017 - 21.9.2017 (skoro 4 mesiace na Slovensku); 2018: G. (5 mesiacov
v E.), L. - dva pobyty, mesiac každý (2 mesiace v L.), 7.4.2018 - 5.5.2018, 17.11.2018 - 17.12.2018,
Slovensko 22.5.2018 - 11.10.2018 (skoro 5 mesiacov na Slovensku); 2019: G. (5 mesiacov v E.), L. -
dva pobyty, mesiac každý (2 mesiace v L.), 6.4.2019 - 8.5.2019, 16.11.2019 - 18.12.2019, Slovensko
21.5.2019 - 10.10.2019 (skoro 5 mesiacov na Slovensku); 2020 - mimoriadna situácia pandémie -

cestovanie nemožné, príchod do L. z G. 18.3.2020, tam uviazli; 2021: mimoriadna situácia - prílet na
Slovensko nemožný, Odchod z L. do G. 15.5.2021 (6 mesiacov v E.), dovolenka v L. ako oddych po
príprave domu 15.11.2021 - 1.1.2022; 2022: z L. do G. 1.1.2022, odchod z G. do L. 3.4.2022 (3 mesiace v
E.), odchod z L. na Slovensko 25.5.2022, návrat do L. 21.9.2022 (4 mesiace na Slovensku), 5 mesiacov
v L.; 2023: odchod z L. na Slovensko 25.4.2023, odchod do L. 29.11.2023, menej než 5 mesiacov v

L., viac ako 7 mesiacov na Slovensku; 2024: odchod na Slovensko 21.5.2024, menej než 5 mesiacov
v L., viac ako 7 mesiacov na Slovensku; 2025: celý čas na Slovensku. Okrem roku 2024 rodina stále
cestovala spolu, všetci traja. V máji 2024 matka vycestovala na Slovensko s dcérou sama, so súhlasom
otca. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že maloletá chce ostať s matkou a prípadne odlúčenie
by mohlo mať nenapraviteľné následky do budúcna pre maloletú, nakoľko ako sama uviedla, s otcom

byť nechce.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 písm. a/ CMP, po zistení,

že odvolanie bolo podané včas, na to oprávneným účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP),
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 359 písm. p/
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie (§ 65 CMP) bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
pričom dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho toto zrušil podľaustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 CSP).

9. Odvolací súd úvodom konštatuje, že súd prvej inštancie vecne správne aplikoval na danú vec
právnu úpravu, ktorej východiskom je Haagsky dohovor z roku 1980, ktorý súvislosti s medzinárodnými
únosmi detí L. podpísalo a ktorý je v súčasnosti podporený dvoma ďalšími medzinárodnými nástrojmi so
zásadným významom - nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 (Bruselské dohovory II bis, s účinnosťou od
1.3.2025 nahrádzajúce tzv. Brusel II) a Haagskym dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní

a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19.
októbra 1996 (Haagsky dohovor z roku 1996).

10. Podľa článku 5 Haagskeho dohovoru, „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o
osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu. Rovnako pojem „opatrovnícke právo“ vymedzuje
aj Nariadenie v článku 2 bode 9; a pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ v čl. 2 bode

11.

11. Podľa článku 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa, prijatý dňa 20. novembra 1989 bol v New
Yorku, (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky o podpísaní Dohovoru v New Yorku 30. septembra 1990), záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v konaní podľa šiesteho dielu Prvej hlavy Druhej časti - Osobitná časť ustanovení § 123 a nasl.

Civilného mimosporového poriadku, upravujúcich konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, pričom ide o mimosporové konanie, ktoré je s účinnosťou
od 1.7.2016 upravené s cieľom dosiahnuť rýchly návrat dieťaťa do jurisdikcie zahraničného súdu, z
ktorej dieťa bolo protiprávne premiestnené, teda zosúladiť právnu úpravu s medzinárodnými záväzkami
Slovenskej republiky a najmä zabezpečenie primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, t.j., aby boli

dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho
vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.

13. Odvolací súd vo všeobecnosti ešte raz zdôrazňuje, že v rámci návratového konania súd rozhoduje
výlučne o tom, či bude dieťa navrátené do miesta obvyklého pobytu alebo nie, v tomto konaní súd

nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa, ani o styku rodičov s dieťaťom. Cieľom konania
o návrat je preložiť toto dieťa do prostredia, ktoré mu je najznámejšie, a tým obnoviť kontinuitu jeho
životných podmienok a podmienok rozvoja (rozsudok Súdneho dvora z 08.06.2017, OL, C-111/17,
EU:C:2017:436, bod 61). V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo
zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného

premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v čl. 13 Dohovoru,
ktoré je nutné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej
podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru. Vychádzajúc zo znenia čl. 19 Dohovoru má návratové
konanie charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť

s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V tomto konaní preto
súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v
akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy, ale
výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru.
Cieľom konania o návrat upraveného Dohovorom a Nariadením je, aby jeden z rodičov nemohol posilniť

svoje postavenie, pokiaľ ide o opatrovnícke právo k dieťaťu tak, že sa svojím protiprávnym konaním
vymaní z právomoci súdov, ktoré sú príslušné podľa pravidiel stanovených najmä citovaným nariadením
rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach k tomuto dieťaťu (rozsudok Súdneho dvora z
02.08.2021, A., C-262/21 PPU, EU:C:2021:640, bod 47).

14. Súd prvej inštancie prešetril skutkové okolnosti v danej veci rodiny, kde otec je občanom P. Š.Á.
J., matka a aj maloletá dcéra majú evidované okrem občianstva P.K. Š. J. aj občianstvo Slovenskej
republiky. Podľa tvrdení matky v rámci relevantných skutočností k predmetu konania, ktorá otvorene
vecnepopisovalasituáciurodinytýkajúcusabývania,hospodárenia,sociálnehoaspoločenskéhoživota,rodinného zázemia a pod., rodina reálne žila na viacerých miestach a pobyt počas každého roku
pravidelne striedali tak, že letné mesiace trávili na území Slovenska v U. a zvyšok roku na N. alebo
v L., resp. v krátkodobých dovolenkových destináciách. Od roku 2022, kedy v apríli predali dom v G.,

žila rodina spôsobom, že trávila určité obdobie roku na území Slovenska aj L. v nehnuteľnostiach,
a to v spoločnom vlastníctve manželov na Slovensku, byte kúpenom v roku 2015, kde má rodina
administratívne evidovaný trvalý pobyt a tiež v byte v osobnom vlastníctve matky v L. (nadobudnutom
v dedičskom konaní po jej matke a aktuálne otáznym spôsobom prevedenej otcom do jeho vlastníctva
podľa vyjadrenia matky), kde rodina zotrvávala legitímne počas 180 dní na základe turistických víz

pre vstup do štátu P. Š. L., pre obnovovanie ktorých, tiež doručovanie pošty, rodina aktuálne eviduje
formálne bydlisko na N. v mieste a v nehnuteľnosti rodinného známeho, kde nikdy nebývali. Z tohto
dôvodutiež,podľamatky,nemôževL.dôjsťksúdnemukonaniuoúpraverodičovskýchprávapovinností
otca a matky k ich spoločnej maloletej dcére za situácie, keď došlo k rozídeniu parterov - rodičov
maloletej. Maloletá je žiačkou základnej školy formou individuálneho on-line vzdelávania v G. K. U.
P. K. P. W. V. F. E.. Matka a aj dcéra kontinuálne v priebehu konania popreli, že by chceli ostať na

území Slovenska žiť natrvalo a tvrdia, že naďalej chcú žiť na dvoch miestach ako doteraz, a to v L.
a na Slovensku. Matka sa po plánovanom pobyte na Slovensku, podľa jej slov, nemá v L. kam vrátiť,
keďže nechce žiť v spoločnej domácnosti s otcom a ten sa z jej nehnuteľnosti, v ktorej rodina bývala,
nechce odsťahovať. Rovnako Slovensko nemohla opustiť, keď sa chcela zúčastniť stanoveného termínu
súdneho pojednávania. Napriek tomu, že matka informovala otca o termíne rozvodu ich manželstva,

otec s rozvodom nesúhlasil a vyhýbal sa komunikácii s matkou o rozvode a o úprave rodičovských práv
a povinností k ich spoločnej maloletej dcére. Dcéra sa vyjadrila, že chce žiť s matkou, vie o rozvode
rodičov a nechce žiť s otcom, stretnutia s otcom odmieta, nemá s otcom dobrý vzťah, lebo často kričal
a trestal ju, napríklad zatváraním do tmavej kúpeľne, nekontaktuje ju, nezaujíma sa, ako sa jej darí,
ukradol im zimný domov v L.. Matka uhrádzala a uhrádza všetky platby v súvislosti s výchovou a výživou

dcéry. Dcéra má zubára v L., pediatra mala na N., aktuálne nepotrebovala detského lekára. Otec od
októbra 2024, kedy žiadal matku o návrat dcéry do L., považuje dcéru na území Slovenska za matkou
zadržiavanú. Plánoval v septembri 2024 na Slovensko pricestovať na dcérine narodeniny, čo maloletá
listom odmietla, telefonicky ju nekontaktuje. Vzhľadom na finančnú situáciu, ako uviedol, sa nemôže na
Slovensko dostaviť ani za účelom účasti na súdnom pojednávaní.

15. Odvolací súd, reflektujúc na súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, v danom prípade považuje
rozhodnutie prvoinštančného súdu minimálne za predčasné, bez náležite a dostatočne pre účely tzv.
návratového konania zisteného skutkového stavu, keď vo vzťahu k prijatým výrokom o nariadení návratu
maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu do L., o uložení povinnosti matke navrátiť maloleté

dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a vykonateľnej úprave
v prípade, že matka maloletú krajiny jej obvyklého pobytu nenavráti, je povinná odovzdať maloletú otcovi
po uplynutí tejto lehoty, nedostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky, majúce pri rozhodovaní
o uplatnenom návrhu, prejednanom v konaní o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní (§ 123 a nasl. CMP), podstatný význam.

16. Podľa § 123 ods. 1 CMP, v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný
niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. Súd rozhoduje bezodkladne, prednostne,

niekedy aj v neprítomnosti jednej strany, ak je to potrebné (§ 130 CMP). Dieťa má právo byť vypočuté,
ak to jeho vek a vyspelosť umožňujú.

17. Podľa článku 3 Haagskeho dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za
neoprávnené, ak a/ je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná

právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území
malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b/ v čase jeho
premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne,
alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené
v písm. a/ možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo

správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

18. Podľa článku 13 Haagskeho dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku,
justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúciaalebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že a/ osoba, inštitúcia alebo iná
právnická osoba, ktorá mala v osobnej starostlivosti v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke
právo skutočne nevykonávala alebo, že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo

zadržaním, alebo b/ existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej
ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť
nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň
vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory, pričom je potrebné zabezpečiť zisťovanie názoru
maloletého dieťaťa výsluchom osobne, resp. prostredníctvom psychológa. Pri hodnotení okolností

uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí
dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Pre posudzovanie existencie vážneho rizika škody (čl. 13 písm. b) je príznačný vysoký štandard
dokazovania (judikatúra ESD, Súdneho dvora E, napr. C-491/10 PPU Aguirre Zarraga), ďalej riziko musí
byť konkrétne, vážne, podložené znaleckými posudkami, správami sociálnych orgánov atď., pričom
alternatívou je napríklad preskúmať, či existujú dostatočné záruky ochrany dieťaťa v danej krajine, v

tomto konkrétnom prípade v L..

19. Cieľom právnej úpravy Haagskeho dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré sú
neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, jej účelom je
stanoviť pravidlá návratu detí v týchto prípadoch. Dohovorom sledovaný cieľ, bezodkladné navrátenie

dieťaťa, posilňuje postavenie dieťaťa v konaní a jeho participačné práva. Táto právna úprava vychádza
zo zásady, že nikto nesmie ťažiť zo svojho protiprávneho konania, preto svoje ustanovenia koncipuje
na princípe predchádzania svojpomoci, resp. ochrany detí pred negatívnymi dôsledkami svojpomoci,
ich aplikácia nesmie byť mechanická, vždy treba vziať do úvahy hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa
zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a celkový kontext úniového práva i medzinárodného práva

verejného,vrátanejehoľudskoprávnejdimenzie.PretoDohovorurčujeajpravidláprenevydaniedieťaťa,
ktoré však musia byť interpretované reštriktívne. Účelom tohto osobitného konania je najprv určiť, či
došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a v kladnom prípade posúdiť, či je daný
niektorý z dôvodov, pre ktoré možno návrat dieťaťa odmietnuť podľa osobitných predpisov.

20. Primárnou otázkou, ktorú je potrebné v návratovom konaní súdom zodpovedať, je otázka obvyklého
pobytu dieťaťa a či v tejto súvislosti došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa. Haagsky
dohovor výslovne nedefinuje obvyklý pobyt (habitual residence), ale súdna prax, najmä Súdneho dvora
EÚ a ESLP, poskytuje jasné kritériá, pričom relevantnými sú najmä rozhodnutia C-111/17 - BQ v. GP
(2017), C-523/07, ESLP - X v. Latvia (2013). Obvyklý pobyt sa tak neurčuje podľa formálneho právneho

statusu (napr. víza, trvalý pobyt), ale podľa skutočného miesta každodenného života dieťaťa, dĺžky
pobytu, úmyslu rodičov vytvoriť stabilné životné centrum, integrácie dieťaťa v sociálnom, rodinnom a
kultúrnom prostredí (napr. škôlka, jazyk, lekári, deti, rytmus života). Pod miestom obvyklého pobytu
dieťaťa na účely konania o jeho navrátení treba rozumieť miesto, kde dieťa bývalo na základe
zhodnej vôle rodičov vykonávajúcich spoločne opatrovnícke právo bezprostredne pred protiprávnym

premiestnením alebo zadržaním. Podľa už prvoinštančným súdom citovaného rozsudku Súdneho dvora
vo veci C-523/07 je potrebné vykladať pojem „obvyklý pobyt“ ako „miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru
začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel je potrebné vziať do úvahy
najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové

znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde,
aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého
jednotlivého prípadu“ (aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C 497/10 PPU). V rozhodnutí Súdneho dvora
Európskej únie C-497/10 PPU z 22. decembra 2010 Súdny dvor rozhodol, že dieťa nemôže mať dva
obvyklé pobyty (vychádzajúc z gramatického výkladu príslušných ustanovení). Pojem „obvyklý“ odráža

trvalosť alebo pravidelnosť a v prípade presunu obvyklého pobytu osoby do iného členského štátu
by sa mal preukázať úmysel osoby zriadiť si tam trvalé centrum svojich záujmov. Takáto definícia a
prístup preto nie sú zlučiteľné s možnosťou mať dva obvyklé pobyty. Širší komentár ďalej objasňuje, že
cieľom pravidiel stanovených v článku 3 Bruselského nariadenia II-bis je nájsť rovnováhu medzi voľným
pohybom osôb v rámci Európskej únie a právnou istotou. Obvyklý pobyt je otázkou faktu. Je všeobecne

definovaný ako „miesto, ktoré odráža určitý stupeň integrácie dieťaťa v sociálnom a rodinnom prostredí“.
To znamená, že dieťa nemusí byť úplne integrované, aby získalo obvyklý pobyt. Keď sa obaja rodičia
presťahujú s dieťaťom do novej krajiny, obvyklý pobyt je možné získať veľmi rýchlo, niekedy v priebehu
niekoľkých dní alebo týždňov. Naopak, ak si rodič jednostranne vezme dieťa, môže zmena obvykléhopobytutrvaťniekoľkomesiacovaleborokov.Presťahovaniesadonovejkrajinyakorodinazapracovnými
príležitosťamialebozaživotomnaslnkubymohloznamenať,žedieťasarýchlostaneobvyklýmpobytom
v novej krajine. V takomto prípade by rodič, ktorý sa chce presťahovať späť „domov“, potreboval súhlas

druhého rodiča alebo súhlas súdu v krajine, v ktorej rodina v súčasnosti žije skôr, ako by dieťa mohlo
sprevádzať rodiča späť do jeho krajiny pôvodu. Získanie súdneho súhlasu s návratom domov môže viesť
k mnohým prekážkam: dosiahnutie tohto súhlasu môže trvať niekoľko mesiacov, niekedy aj rokov, môže
byť neúmerne drahé a jazykové bariéry môžu byť problematické. Finančné a imigračné obmedzenia
môžu bohužiaľ znamenať aj to, že rodič je niekedy nútený nechať svoje dieťa s druhým rodičom a

presťahovať sa späť do svojej domovskej krajiny až do vyriešenia súdneho konania. Dieťa nemôže
mať obvyklý pobyt na dvoch miestach súčasne, a preto, keď sa dieťa presťahuje z jednej krajiny do
druhej, je na súde, aby určil, či dieťaťu zostáva mať obvyklý pobyt v krajine alebo tento obvyklý pobyt
stratilo a získalo ho v krajine inej. Uvedené rozhodnutie bolo vydané v prípadoch založených na článku
8 Bruselského Dohovoru II bis, ale odvolací súd prevzal toto rozhodnutie v súvislosti s týmto prípadom s
dôvetkom, že za predpokladu, že by uplatnenie vyššie uvedených kritérií viedlo vo veci samej k záveru,

že obvyklý pobyt dieťaťa nemožno určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritéria
„prítomnosti dieťaťa“ v zmysle článku 13 Nariadenia. V prípade, keď má dieťa väzby na viacero krajín,
súdy musia starostlivo zvážiť faktory poukazujúce na každé potenciálne miesto obvyklého pobytu, ako
aj kultúrne a právne rozdiely, pričom rôzne právne systémy a kultúrne normy môžu mať vplyv na výklad
obvyklého pobytu. Niektorí rodičia sa pritom môžu strategicky presťahovať do jurisdikcie s priaznivejšími

zákonmi vo veci starostlivosti o maloleté deti a je úlohou medzinárodnej právnej spolupráce predchádzať
„forum shoppingu“ a zabezpečiť konzistentné uplatňovanie práva.

21. Pokiaľ ide o obvyklý pobyt maloletého dieťaťa pred jeho premiestnením, je potrebné zdôrazniť,
že pojem „obvyklý pobyt“ sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej

osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá
predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok Súdneho dvora
z 25.11.2021, IB, C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57). Súdny dvor považuje sociálne a rodinné prostredie
rodičov dieťaťa za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa. V prípade, že
je dieťa v nízkom veku, jeho prostredie je v podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou

osobou alebo osobami, s ktorými žije, ktoré ho naozaj opatrujú a starajú sa o neho, s ktorými dieťa
zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné prostredie. V dôsledku toho je zohľadňovaná najmä jednak dĺžka,
pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu tohto rodiča (rodičov) na území členského štátu a jednak
geografické a rodinné korene, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič (rodičia) a dieťa
udržiavajú (porov. rozsudok z 22.12.2010, Mercredi, C-497/10 PPU, EU:C:2010:829, body 54 až 56).

Maloleté dieťa nemôže získať bydlisko, a teda ani obvyklý pobyt oddelene od tých, ktorí sa o neho
starajú. Preto pri určovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je určujúcim faktorom obvyklý pobyt
jeho rodičov. Ak sa rodičia dieťaťa presťahujú z jedného štátu do druhého s úmyslom tam trvale žiť,
možno hovoriť o obvyklom pobyte dieťaťa, pretože obvyklý pobyt dieťaťa je závislý od obvyklého pobytu
rodičov. Všeobecne síce platí, že obvyklý pobyt rodičov je rovnaký ako ich dieťaťa a žiadny z rodičov

bez výslovného súhlasu druhého rodiča alebo rozhodnutia súdu by tento pobyt nemal zmeniť, avšak
pri určovaní, kde má dieťa obvyklý pobyt, a či môže dôjsť k jeho zmene, treba mať na pamäti všetky
osobitné skutkové okolnosti prípadu.

22. Odvolací súd konštatuje, že podstatným pre ustálenie krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa

je účel a charakter jeho pobytu v L., resp. na území Slovenska. V priebehu konania sa stala spornou
samotnádohodarodičovoobvyklompobyte.Kýmotechovoríoobvyklompobyterodiny,t.j.ajmaloletého
dieťaťa v L., matka trvá na obvyklých pobytoch pomerne na Slovensku a v L., pred rokom 2022 tiež na N..
Súd by mal v danom prípade mať dokázané a ujasnené, kde malo dieťa stabilnejší životný rytmus, kde
spalo väčšinu nocí, kde navštevovalo jasle/škôlku/školu, kde malo pediatra, bežné prehliadky, kde boli

rodičia viac zapojení do každodenného života, či bol pobyt v L., resp. na Slovensku len sezónny alebo
bol skutočne plánovaný ako trvalý, či a kde rodičia plánovali usadenie sa, mali tam komunitu, podporu,
pracovné väzby, prečo nepožiadali o trvalé víza s tým, že nemožnosť legálneho usadenia sa môže
naznačovať, že L. nebolo objektívne pripravené stať sa pre rodinu obvyklým domovom. Ak sa ukáže,
že pobyt v L. bol časovo obmedzený a sezónny, dieťa nebolo v L. plne integrované (žiadne zariadenia,

vzdelávanie, sociálne väzby) a väčšinu roka bolo fakticky a prakticky integrované na Slovensku, v
takom prípade slovenský súd môže dospieť k záveru, že obvyklý pobyt dieťaťa nebol v L., čím odpadá
podmienka protiprávneho premiestnenia podľa Haagskeho dohovoru.23. Za daného stavu odvolací súd konštatuje v konaní nedostatočne zistené skutkové okolnosti spôsobu
fungovania rodiny po presune do L. a v ďalšom období, ako bývanie rodiny v zdedenom byte matky,
sociálne a kultúrne začlenenie maloletého dieťaťa do tamojšej komunity, zdržiavanie sa oboch rodičov

s maloletou v byte, kde mala vytvorené rodinné zázemie a kde trávili spoločný čas a pod., aby mohol
jednoznačnedospieťkprijatémuzáveru,ževôľouobochrodičovbolozriadiťvL.stabilnécentrumsvojich
záujmov. Nie sú ujasnené skutočnosti preukazujúce spoločný rodinný život v L., spoločné plány rodiny
do budúcna, za zohľadnenia prispôsobovania sa pobytu rodiny svetovej zdravotnej situácii v covidových
rokoch.

24. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa miesto obvyklého pobytu dieťaťa musí určiť na základe
všetkých okolností špecifických pre každý jednotlivý prípad. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa na
území členského štátu je potrebné vybrať aj ďalšie faktory, ktoré môžu preukázať, že táto prítomnosť
nie je nijako dočasná, ani prerušovaná a že odráža určitý stupeň integrácie dieťaťa do sociálneho a
rodinného prostredia (rozsudok z 28. júna 2018, HR, C-512/17, EU:C:2018:513, bod 41 a citovaná

judikatúra),čojemiesto,ktoréjevpraxistredobodomživotatohtodieťaťa(rozsudokz28.júna2018,HR,
C-512/17, EU:C:2018:513, bod 42). Medzi takéto faktory patrí trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody
pobytu dieťaťa na území dotknutého členského štátu a štátna príslušnosť dieťaťa, pričom relevantné
faktory sa líšia v závislosti od veku dotknutého dieťaťa (rozsudok z 8. júna 2017, OL , C-111/17 PPU,
EU:C:2017:436, bod 44 a citovaná judikatúra). Patria sem aj miesto a podmienky školskej dochádzky

dieťaťa a rodinné a sociálne vzťahy dieťaťa v členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna
2018, HR , C-512/17, EU:C:2018:513, bod 43). Pokiaľ ide o úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v
danom členskom štáte, Súdny dvor uznal, že ho možno zohľadniť aj vtedy, ak sa tento úmysel prejaví
konkrétnymi krokmi, ako je kúpa alebo prenájom nehnuteľnosti v dotknutom členskom štáte (pozri v
tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, HR , C-512/17, EU:C:2018:513, bod 46 a citovanú judikatúru).

25. Je preto potrebné po vrátení veci súdu prvej inštancie vypočuť rodičov maloletého dieťaťa k intencii
vytvorenia centra života rodiny, vyžiadať dôkazy o skutočnom pobyte dieťaťa, ako napr. cestovné a
pasové záznamy ako lety, víza, imigračné dokumenty; doklady o bývaní ako nájomné zmluvy alebo
dôkazy o bývaní v L. (nájom, faktúry, korešpondencia), dôkazy o sociálnej integrácii dieťaťa v L.

ako záznamy o prihlásenie do škôlky, školy, klubu, zdravotníckeho zariadenia a svedectvá susedov,
známych, sociálnych kontaktov, tiež fotografie z bežného života (Vianoce, oslavy, kultúrne podujatia);
obdobne dôkazy o integrácii dieťaťa na Slovensku; záznamy o prehliadkach a zdravotnej starostlivosti.
Vhodným sa i v kontexte odvolacích námietok javí posúdenie miery integrácie dieťaťa znalcom, resp.
psychológom, ak vyvstane potreba a nie je jasné, kde sa dieťa cíti doma, možno realizovať vypočutie

prostredníctvom psychológa alebo v neprítomnosti rodičov. Súd má s vysokou relevanciou najmä zistiť,
v akom jazyku dieťa spontánne komunikuje, číta, aká je jeho jazyková vybavenosť (materinský jazyk,
porozumenie druhému jazyku), a to i v kontexte okolnosti, že ani jeden z rodičov, podľa vyjadrení matky,
nekomunikuje španielsky na dostatočnej úrovni pre úradné účely; ďalej kde má vytvorené sociálne väzby
(kamarátstva, pedagógovia, členovia rodiny, vzťahy s osobami v prostredí), kde má vytvorený denný

režim a zázemie (aktivity, hry, rutiny, komfort, kde sa dieťa cíti v známom prostredí), jeho emocionálne
pocity bezpečia a prijatia (kde sa cíti doma, kde sa cíti bezpečne, prijaté), adaptáciu v prostredí (ako
zvládalo adaptáciu v L., ako reaguje na slovenské prostredie, úroveň začlenenia, interakcie, výsledky),
reakcie na rozhovor o návrate (úroveň stresu, odpor, emocionálna záťaž), ako teda reaguje na možnosť
potenciálneho návratu (predpokladaná psychická záťaž pri návrate do L. alebo zotrvaní v SR). Až

následne súd môže posúdiť, či L. bolo len dočasné miesto pobytu, alebo reálne centrum záujmov
dieťaťa. Aby súd mohol kvalifikovane a zákonne rozhodnúť o tom, či malo dieťa obvyklý pobyt v L. alebo
na Slovensku, potrebuje si zabezpečiť dôkazy, ktoré osvetlia faktickú realitu života dieťaťa pred jeho
premiestnením. Kľúčovým prvkom posúdenia návratu maloletého dieťaťa tak ostáva v danom prípade
určenie jeho obvyklého pobytu pred premiestnením. Obvyklý pobyt sa neurčuje podľa právneho statusu

rodičov (napr. turistické víza), ale podľa faktického miesta života dieťaťa a jeho sociálnej a emocionálnej
integrácie (porov. rozsudky C-111/17, C-523/07, ESLP X v. Lotyšsko). Obvyklý pobyt je vecná kategória
založená na realite života dieťaťa, nie na právnom statuse pobytu rodičov. Čím presnejšie zmapuje súd
každodenný život dieťaťa pred premiestnením, tým kvalifikovanejšie vie rozhodnúť.

26. Pri rešpektovaní zásady prihliadania na najlepší záujem dieťaťa bolo ďalej povinnosťou súdu v
kontexte odvolacej námietky preskúmať tvrdenie matky maloletého dieťaťa o možnosti vzniku psychickej
ujmy a náležite to zohľadniť pri rozhodovaní a následne posúdiť adekvátnosť primeraných opatrení na
ochranu. Podstatné je ďalej vyjadrenie sa k otázke zabezpečenia výživy a výchovy dieťaťa po návratedo L., aké sú vzájomné citové väzby medzi dieťaťom a osobami, ktoré o neho zabezpečujú starostlivosť.
Potrebné je i stanovisko súdu k nemenej relevantnej otázke možnosti poskytnutia primeranej ochrany
maloletému dieťaťu súdom, resp. štátnymi inštitúciami v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a teda, že

L., nečlenská krajina Európskej únie, dokáže v prípade nevyhnutnej potreby dieťaťu zabezpečiť riadnu
ochranu, či už prostredníctvom súdnych rozhodnutí, alebo opatrení orgánov sociálnoprávnej ochrany
detí.

27. Odvolací súd preto konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú vyššie uvedené okolnosti

v rovine preukázania ich relevancie vo vzťahu k predmetu konania, pričom v danej veci je potrebné
vychádzať z celkového obrazu rodinného prostredia maloletého dieťaťa, vyhodnoteného v kontexte
histórie rodiny od roku 2022, kedy sa rodičia spoločne s maloletou vysťahovali z E., pri ktorého
vyhodnotení súd prvej inštancie prihliadne na všetky zistené skutočnosti týkajúce sa rodinného a
sociálneho prostredia maloletého dieťaťa.

28. V danom posudzovanom prípade vo vzťahu k vyhodnoteniu nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho
práva odvolací súd v závere konštatuje v konaní nesporný fakt, že k maloletému dieťaťu nadobudli
opatrovnícke právo, a teda právo a súčasne aj povinnosť rodiča vychovávať maloleté dieťa, starať sa o
neho, poskytovať a zabezpečovať mu základné potreby v súvislosti s jeho výchovou a výživou a rovnako
právo určiť miesto jeho pobytu obaja rodičia, pričom toto opatrovnícke právo v čase premiestnenia

maloletého dieťaťa v máji 2024 obaja rodičia aj reálne vykonávali. V rámci výkonu opatrovníckych
práv, otázky výchovy a výživy maloletého dieťaťa, vrátane otázky premiestnenia maloletého dieťaťa
do inej krajiny, naďalej ostávajú v dispozícii rovnocenne oboch rodičov dieťaťa, pričom zákon vždy
uprednostňuje dohodu rodičov v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, čo odvolací súd zvlášť
zdôrazňuje popri prebiehajúcim konaniam vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Sú to len rodičia,

ktorí primárne sú zodpovední za dieťa a svoje rodičovské práva a povinnosti majú realizovať v záujme
spoločného dieťaťa bez jeho zaťažovania ich partnerským konfliktom.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).