Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Maroš Fekete

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Ca/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124274462
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124274462.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu:

ASTEON s. r. o., Partizánska 2, Bratislava-Staré mesto, IČO: 45 583 030, zastúpeného SEDLÁČEK,
advokátska kancelária s. r. o., Karpatská 3291/36, Stupava, IČO: 51 018 128, proti žalovanému: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného LEGATE, s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, o zaplatenie 260 251,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady

trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28. 03. 2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 260 251,20 eura
s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 27. 03. 2024 až do zaplatenia z dôvodu, že medzi
žalovanýmakoprevádzkovateľomažalobcomakovysielateľomboladňa26.06.2018uzavretázmluvao
poskytnutíprávnavysielanieTVkanáluaretransmisiu(„zmluva“),účinnáod01.08.2018,ktoroužalobca
ako vysielateľ udelil žalovanému ako prevádzkovateľovi právo na retransmisiu televíznej programovej
služby „Infokanál“ (ďalej ako „TV stanica“). Žalobca sa zaviazal vyrobiť a dodávať žalovanému TV

stanicu a žalovaný sa zaviazal prevádzkovať vo všetkých svojich distribučných systémoch na území
SR retransmisiu TV stanice. Žalovaný sa v čl. III ods. 3 zmluvy zaviazal zaradiť TV stanicu do
svojho základného balíka programov poskytovaného ku dňu podpisu zmluvy. Tento záväzok sa mal
podľa rokovaní strán predchádzajúcich uzavretiu zmluvy, praxe zavedenej po jej uzavretí a súvisiacej
komunikácie strán vykladať tak, že TV stanica bude zaradená do všetkých základných balíkov, a to
napriek chybe v písaní v čl. III ods. 3 zmluvy, v ktorom v dôsledku omylu nedošlo k uvedeniu všetkých
základných balíkov. Napriek uvedenému a zavedenej praxe strán začal žalovaný túto skutočnosť neskôr

spochybňovaťatvrdiť,žeTVstanicamalabyťzaradenálenvzákladnýchbalíkochvýslovneuvedenýchv
čl. III ods. 3 zmluvy. V dôsledku toho od 01. 07. 2021 TV stanicu vyradil z tých žalovaným poskytovaných
základných balíkov, ktoré v dotknutom ustanovení zmluvy uvedené neboli. Táto skutočnosť viedla k
následnej komunikácii a rokovaniam strán, v rámci ktorých žalobca napokon v záujme zachovania
dobrých vzťahov a dosiahnutia kompromisu ustúpil od niektorých jeho oprávnených požiadaviek a
súhlasil, že základné balíky sa na účely zmluvy časovo rozdelia na dve skupiny. Prvú skupinu tvorili
účastnícke programy vymedzené do 30. 06. 2021, medzi ktoré spadali všetky základné balíky, do ktorých

žalovaný dovtedy skutočne zaraďoval TV stanicu a druhú skupinu tvorili účastnícke programy od 01. 07.
2021, ktoré zahŕňali len tie základné balíky, z ktorých zo strany žalovaného od 01. 07. 2021 nedošlo
k vyradeniu TV stanice. Takéto rozdelenie základných balíkov si strany následne dodatočne potvrdili
v dodatku č. 1 zo dňa 12. 11. 2021 k zmluve (ďalej aj „dodatok č. 1“), ktorý za týmto účelom uzavreli.V dodatku č. 1 bola zároveň (s miernou modifikáciou) potvrdená časť znenia čl. III ods. 3 zmluvy, a to
tak, že: „Prevádzkovateľ sa počas trvania zmluvy zaväzuje informovať vysielateľa o každej zmene vo
svojej programovej ponuke a to bez ohľadu na skutočnosť, či nová ponuka obsahuje alebo neobsahuje

TV stanicu alebo nie. Prevádzkovateľ sa zároveň zaväzuje, že počas trvania zmluvy nevykoná zmeny
v programovej ponuke, ktorých dôsledkom bude pokles počtu celkových zákazníkov o viac ako 5%
v porovnaní s celkovým počtom zákazníkov v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po podpise
zmluvy (nie Dodatku č. 1).“. Strany si ďalej v čl. IV. zmluvy dohodli pravidlá odmeňovania. Odmena
za udelenie licencie mala pevnú a variabilnú zložku, pričom každá z nich predstavovala samostatný

nárok vysielateľa voči prevádzkovateľovi. Pevná zložka bola dojednaná v sume 3 000,- eura mesačne
bez DPH. Variabilná zložka odmeny bola stranami stanovená na sumu 0,10 eura bez DPH za každého
zákazníka, ktorému bolo v rámci balíka alebo inej služby prevádzkovateľa umožnené prijímanie TV
stanice (čl. IV. ods. 3 zmluvy). V zmysle čl. IV. ods. 4 zmluvy sa prevádzkovateľ súčasne zaviazal
uhrádzaťvysielateľovizakaždýzačatýkalendárnymesiac(počnúcdňom01.12.2018)odmenuvovýške
0,65 eura bez DPH za každého zákazníka, ktorému je v rámci balíka alebo inej služby prevádzkovateľa

umožnené prijímanie TV stanice. V čl. IV. ods. 5 zmluvy bol zakotvený záväzok prevádzkovateľa zasielať
vysielateľovi mesačne report s údajmi potrebnými pre výpočet celkových úhrad za každého zákazníka,
ktorému je umožnené prijímanie TV stanice. Pre prípad, ak by nastala situácia podľa čl. III. ods. 3 zmluvy
(pokles počtu zákazníkov o viac ako 5% v porovnaní s počtom zákazníkov v prvom kalendárnom mesiaci
po podpise zmluvy v dôsledku zmeny v programovej ponuke prevádzkovateľa), pre potreby reportu

mal prevádzkovateľ použiť počet zákazníkov v mesiaci bezprostredne predchádzajúcom mesiacu, v
ktorom došlo k zníženiu počtu zákazníkov. Pre tento prípad (podľa čl. III. ods. 3 v spojení s čl. IV. ods.
5 zmluvy) bol ďalej v čl. IV. ods. 6 zmluvy dojednaný záväzok prevádzkovateľa uhradiť vysielateľovi
odmenu vypočítanú na základe počtu zákazníkov v kalendárnom mesiaci určenom podľa čl. IV. ods.
5 zmluvy. Pojem „programová ponuka“ ani „zmena v programovej ponuke“ zmluva priamo nedefinuje.

Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust.
§ 3 písm. g) vymedzoval iba pojem „základná programová ponuka“, a to ako súbor programových
služieb poskytovaný prevádzkovateľom retransmisie za najnižšiu cenu. Za programovú ponuku bolo
preto potrebné považovať všetky súbory programových služieb (všetky „balíky programov“) poskytované
prevádzkovateľom retransmisie. Za zmenu v programovej ponuke bolo následne potrebné považovať

akékoľvek zmeny v celku súborov programových služieb poskytovaných vysielateľom retransmisie, t.
j. nielen zmeny v obsahu konkrétneho súboru programových služieb (napr. v základnej programovej
službe), ale aj vytvorenie nových súborov programových služieb (nových „balíkov programov“) a iné
obdobné zmeny. Takýto výklad korešponduje aj s obsahom ustanovenia čl. III ods. 3 zmluvy a účelom
sledovaným stranami uzavretím dojednaní v ňom obsiahnutých. Druhá veta označeného ustanovenia

pojednáva o tom, že pokiaľ bude prevádzkovateľ počas trvania zmluvy ponúkať špeciálne (napr.
tematické) balíky programov bez nutnosti zakúpenia niektorého zo základných balíkov programov
vymedzených v zmluve, je oprávnený (nie povinný) TV stanicu Infokanál zaradiť aj do každého z
týchto špeciálnych balíkov programov. Nadväzujúca tretia veta stanovuje prevádzkovateľovi povinnosť
informovať vysielateľa o každej zmene v jeho programovej ponuke bez ohľadu na skutočnosť, či nová

ponuka obsahuje alebo neobsahuje TV stanicu alebo nie (t. j. napr. aj o vytvorení špeciálneho balíka
programov). Z uvedeného je zrejmé, že samotná zmluva za zmenu v programovej ponuke označovala
nielen zmenu obsahu v jednom konkrétnom súbore programových služieb, ale aj ponúkanie špeciálnych
(napr. tematických) balíkov, t. j. vytvorenie nových súborov programových služieb, pričom aj vo vzťahu
k takejto zmene ukladala prevádzkovateľovi informačnú povinnosť voči vysielateľovi. Napokon štvrtá

veta čl. III ods. 3 nadväzovala na celé jeho dovtedajšie znenie a zakotvuje záväzok prevádzkovateľa
nevykonať (akékoľvek) zmeny v jeho programovej ponuke (pozn. t. j. nielen v základnom balíku,
resp. v základnej programovej ponuke), ktorých dôsledkom by bol tam stanovený pokles zákazníkov
v tam vymedzenom období. K naplneniu predpokladov v ňom upravených pritom opäť dochádzalo
nielen v prípade zmeny v konkrétnom súbore programových služieb (balíku programov), ale v prípade

akejkoľvek zmeny v (celej) programovej ponuke prevádzkovateľa, t. j. v súvislosti s ktorýmkoľvek
zo všetkých súboroch programových služieb / všetkých balíkoch, vrátene vytvorenia nových. Vyššie
uvedené predpoklady by s ohľadom na obsah ustanovenia boli splnené dokonca aj vtedy, ak by k
poklesu zákazníkov došlo v dôsledku ponúkania špeciálnych (tematických) balíkov programov, do
ktorých prevádzkovateľ TV stanicu Infokanál nezaradí. Bolo tomu tak z dôvodu, že sa tretia ani štvrtá

veta čl. III ods. 3 zmluvy ani takéto prípady výslovne nevylučujú. Inými slovami, využitím oprávnenia
prevádzkovateľa nezaradiť TV stanicu Infokanál do špeciálneho balíka podľa druhej vety nie je dotknutá
jeho informačná povinnosť podľa tretej vety ani jeho povinnosť postupovať v súvislosti s prípadnými
zmenami vo svojej programovej ponuke tak, aby v sledovanom období nedošlo k poklesu zákazníkovnad hranicu stanovenú v predmetnom dojednaní, podľa štvrtej vety čl. III ods. 3 zmluvy. Žalovaný
v e-maile zo dňa 31. 05. 2021 o. i. uviedol, že „v uplynulom čase prirodzeným spôsobom vznikli v
niektorých platformách nové účastnícke programy.“. V e-maile zo dňa 17. 12. 2021 žalovaný konštatoval,

že „dôvodom poklesu zákazníckej bázy je to, že Infokanál od 01. 07. 2021 už nebol zaradený v
tzv. plusových (najnovších) TV paušáloch. Zákazníci, ktorí majú starší paušál a vykonajú zmenu na
nový (plusový), už nemohli Infokanál pozerať, čo sa automaticky prejavilo aj v reporte. Úbytok staršej
zákazníckej bázy, resp. ich paušálov, je prirodzeným javom.“. Žalobca žalovaného na vysporiadanie
záväzkov v súvislosti s retransmisiou TV stanice vyzval listom zo dňa 30. 06. 2022. Na tento list žalovaný

reagoval listom zo dňa 03. 08. 2022, kde o. i. uviedol, že „Spoločnosť Orange priebežne vynovuje svoje
produkty tak, aby reflektovali moderné požiadavky našich zákazníkov a súčasnej doby.“. Na tento list
žalobca odpovedal listom zo dňa 26. 09. 2022, kde zareagoval na tvrdenia žalovaného a opätovne ho
požiadal o vysporiadanie záväzkov zo zmluvy, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo. Je tak zrejmé,
že žalovaný pristúpil k vytvoreniu nových účastníckych programov / TV paušálov / vynoveniu produktov,
t. j. že došlo k zmenám v programovej ponuke žalovaného. Ide preto o zmeny spadajúce pod negatívny

záväzok žalovaného vymedzený štvrtej vete v čl. III ods. 3 zmluvy. Z reportov, ktoré žalovaný žalobcovi
zaslal ďalej vyplýva, že v mesiacoch júl 2021 až november 2021 došlo k poklesu počtu zákazníkov o
viac ako 5% v porovnaní s počtom zákazníkov v prvom kalendárnom mesiaci po uzavretí zmluvy. Napr.
v prípade distribučného systému FTTH bolo v mesiaci august 2018 umožnené prijímanie TV stanice 54
400 zákazníkom, v mesiaci júl 2021 to bolo 32 754 zákazníkov, v mesiaci august 2021 šlo o 30 900

zákazníkov, v mesiaci september 2021 sa jednalo o 29 155 zákazníkov, v mesiaci október 2021 už len
25 232 zákazníkov a v mesiaci november 2021 napokon 22 281 zákazníkov. Žalobca tak považoval za
nesporné, že došlo k zmenám v programovej ponuke žalovaného, ktoré mali za následok pokles počtu
celkových zákazníkov o viac ako 5% v porovnaní s celkovým počtom zákazníkov v prvom kalendárnom
mesiaci po uzavretí zmluvy, a teda že boli naplnené všetky predpoklady pre uplatnenie mechanizmu

podľa druhej vety čl. IV. ods. 5 zmluvy v spojení s treťou vetou čl. IV. ods. 6 zmluvy. S ohľadom na
počet zákazníkov využívajúcich distribučný systém FTTH v mesiaci jún 2021 (t. j. 85 898 zákazníkov)
žalobcovi náležala odmena podľa čl. IV. ods. 5 a 6 zmluvy za 53 144 zákazníkov za mesiac júl 2021,
54 998 zákazníkov za mesiac august 2021, 56 743 zákazníkov za mesiac september 2021, 60 666
zákazníkov za mesiac október 2021 a 63 617 zákazníkov za mesiac november 2021, t. j. spolu 289 168

jednotiek odmeny á 0,75 eura bez DPH, čo predstavuje celkom 216 876,- eura bez DPH, t j. 260 251,20
eura s DPH. Žalobca žalovaného v záujme korektného uzavretia veci listami z dní 30. 06. 2022 a 26.
09. 2022 opakovane vyzval na vysporiadanie záväzkov zo zmluvy, k čomu však zo strany žalovaného
nedošlo. Žalobca následne prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému zaslal predžalobnú výzvu
zo dňa 14. 03. 2024, doručenú žalovanému dňa 15. 03. 2024. Prílohu predžalobnej výzvy tvorila faktúra

č. 20240301 zo dňa 11. 03. 2024, splatná dňa 26. 03. 2024, ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval
odmenu podľa čl. IV. ods. 6 tretej vety zmluvy odmenu za mesiac júl 2021 v sume 39 858,- eura bez
DPH, resp. 47 829,60 eura s DPH, odmenu za mesiac august 2021 v sume 41 248,50 eura bez DPH,
resp. 49 498,20 eura s DPH, odmenu za mesiac september 2021 v sume 42 557,25 eura bez DPH,
resp. 51 068,70 eura s DPH, odmenu za mesiac október 2021 v sume 45 499,50 eura bez DPH, resp.

54 599,40 eura s DPH a odmenu za mesiac november 2021 v sume 47 712,75 eura bez DPH, resp.
57 255,30 eura s DPH. Súčasne žalobca žalovaného v predžalobnej výzve vyzval na úhradu faktúry v
lehote splatnosti, k čomu však nedošlo.

2. Súd vydal dňa 25. 04. 2024 pod č.k. 51Up/825/2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný

odporsodôvodnením,že žalovanýjedržiteľoprávnenianaposkytovanieelektronickýchkomunikačných
sietí a služieb vykonávajúci svoju činnosť vo verejnom záujme ako tzv. telekomunikačný podnik, ktorý
poskytuje viac ako 2,5 miliónom zákazníkov na území SR telekomunikačné hlasové a dátové služby,
vrátane napríklad služieb vysokorýchlostného internetu 4G, či služieb Fiber TV a FiberNet. Žalobca je
obchodnou spoločnosťou, ktorá sa pre žalovaného v rozhodnom období zaviazala poskytovať mu práva

navysielanieprogramovejslužbyInfokanál,atopodľapodmienokzmluvyoposkytnutíprávnavysielanie
TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. 11. 2021. Žalovaný
potvrdil ako nespornú skutočnosť, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá zmluva a táto sa ukončila
k 01. 12. 2021.
Žalobca nebol v období vzniku sporných nárokov, teda v mesiacoch júl až november 2021 držiteľom

zákonnej licencie na prevádzkovanie Infokanálu, ktorá by mu umožnila poskytovať žalovanému služby
podľa zmluvy ako také. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z čl. I. bod 1. zmluvy v znení jej dodatku
uzavretého 12. 11. 2021, podľa ktorého je držiteľom licencie iný právny subjekt (spoločnosť ASTEON
Trade, s.r.o.). Dodatok č. 1 k zmluve je dôkazom, ktorý do konania predložil žalobca. Z uvedenéhodôvodu žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že platne a účinne udelil zmluvou žalovanému právo na
retransmisiu programovej služby Infokanál a tiež, že mohol vzniknúť žalobcovi zo zmluvy nárok na
odmenu ako taký. Z týchto dôvodov žalovaný namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

V zmluve v jej pôvodnom znení (v čase pred uzavretím Dodatku č. 1) bol dojednaný záväzok žalovaného
nevykonať počas jej trvania také zmeny v jej programovej ponuke, ktorých „dôsledkom bude pokles
počtu celkových zákazníkov o viac ako 5 % v porovnaní s celkovým počtom zákazníkov v prvom
kalendárnom mesiaci nasledujúcom po podpise zmluvy.“. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že by
počas trvania zmluvy vykonal také zmeny vo svojej programovej ponuke, ktorých dôsledkom došlo k

poklesu celkového počtu zákazníkov o viac ako 5 % v porovnaní s celkovým počtom zákazníkov v
prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po podpise zmluvy. Ako právne významné je rozlišovanie
medzi ponukou programov a ponukou účastníckych programov. Kým pod ponukou programov je
potrebné predstaviť si televízne programy, resp. televízne stanice (napr. RTVS 1, Markíza a iné),
tak účastníckym programom boli, resp. sú rôzne balíky služieb žalovaného ako telekomunikačného
operátora ponúkané jeho zákazníkom v rôznych zákazníckych segmentoch (napr. skupina programov

„Home“ alebo „Go“ prostredníctvom rôznych technológií (napr. s využitím optických vlákien - FiberNet
alebo satelitným šírením - Orange TV cez satelit). Žalovaný v jednotlivých balíkoch služieb ponúkal
svojim zákazníkom rôzne televízne programy, resp. televízne stanice. Pojem balík služieb je teda širším
pojmom produktového označenia služieb telekomunikačného operátora a pojem televízny program,
resp. televízna stanica je užším pojmom, resp. jednotlivým obsahom zaradeným do balíku služieb.

Zmluvne dohodnutý pojem zmena programovej ponuky, resp. samotná programová ponuka nie je
zákonne upravený. Za zmenu v programovej ponuke žalovaný považoval v zásade zaradenie konkrétnej
TV stanice do ponuky alebo jej vyradenie z ponuky. Počas trvania zmluvy žalovaný neurobil žiadnu
zmenu v programovej ponuke, teda v ponuke jednotlivých TV staníc, ktorá by mala za následok pokles
počtu zákazníkov o viac ako 5 %. Žalovaný popieral, že došlo k naplneniu podmienky, pri ktorej sa skúma

pokles zákazníkov s dôsledkom, že namiesto reálneho počtu zákazníkov by vzniklo žalobcovi právo
účtovať variabilnú časť odmeny na základe fiktívneho určenia počtu zákazníkov (podľa posledného
mesiaca pred poklesom). Na základe uvedeného žalovaný už dňa 03. 08. 2022 odmietol žalobcov nárok
na dopočítanie odmeny uplatnený listom zo dňa 13. 07. 2022.
Žalovaný nepopieral, že počas trvania zmluvy došlo na jeho strane k viacerým zmenám na úrovní

účastníckych programov. Popieral však, že tieto zmeny mali za následok pokles počtu zákazníkov o viac
ako 5 %. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy o poklese zákazníkov o viac ako 5 % v dôsledku zmien
v ponuke účastníckych programov, teda v priamej príčinnej súvislosti s takýmito zmenami (nepreukázal
kauzálny nexus). Svoje tvrdenie, že k žiadnemu poklesu zákazníkov nedošlo, preukázal žalovaný aj
dohodou medzi žalobcom a žalovaným, ktorú dosiahli dňa 12. 11. 2021 tým, že uzatvorili Dodatok č. 1

k zmluve. Strany si Dodatkom č. 1 k zmluve pre obdobie od 01. 07. 2021 potvrdili rozsah základných
balíkov, ktoré sa majú považovať za účastnícke programy na účely výpočtu odmeny (a tiež na účely
záväzku žalovaného informovať žalobcu o každej zmene vo svojej programovej ponuke) podľa čl. III.
bod 3. zmluvy. Uzatvorenie dodatku č. 1 preukazuje, že žalobca akceptoval, že k zmene v programovej
ponuke žalovaného nedošlo a nanovo si so žalovaným dohodol, čo presne sa od 01. 07. 2021 považuje

za základné balíky programov. Zmluvné strany si zároveň v Dodatku č. 1 dodatočne dohodli režim
zaradenia stanice Infokanál pred zmenou a po zmenách v účastníckych programoch. Ak by existoval
nárok žalobcu na doúčtovanie odmeny za fiktívny počet zákazníkov (určených podľa mesiaca jún 2021)
vo vzťahu k obdobiu júl 2021, žalovaný nepovažoval za možné, aby dňa 12. 11. 2021 žalobca uzavrel
dodatok č. 1 k zmluve, ktorý by neobsahoval jasné potvrdenie existencie takéhoto nároku. Rovnaká

argumentácia platí aj pre nároky za mesiace august, september a október 2021.
Pre prípad, že by súd mal za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný (napriek tomu, že nebol v
rozhodnom čase držiteľom licencie na vysielanie TV Infokanál) a zároveň mal za preukázané, že došlo k
zmenevprogramovejponukežalovaného(napriekvýkladuvôlestránobsiahnutejvDodatkuč.1zmluvy)
žalovaný poukázal na to, že 5 % pokles zákazníkov sa vyhodnocuje oproti celkovému počtu zákazníkov

v prvom mesiaci nasledujúcom po podpise zmluvy. K podpisu zmluvy došlo dňa 26. 06. 2018 s tým, že
prvým mesiacom po jej podpise bol mesiac júl 2018. Žalovaný uvádzal, že celkový počet zákazníkov
v mesiaci júl 2018 bol 0, a preto ďalší 5 % matematicky nie je možný. V zmysle čl. X. bod 1. zmluvy
táto nadobudla platnosť (už) dňom jej podpisu, hoci účinnosť nadobudla až 01. 08. 2018. Nulový počet
zákazníkov v mesiaci júl 2018 žalovaný považoval za nespornú skutočnosť, nakoľko zmluvné strany

začali zmluvu napĺňať až od počnúc dňom 01. 08. 2018.
Ak by súd dospel k záveru, že mesiac vo vzťahu ku ktorému sa bude posudzovať 5 % pokles zákazníkov
nebol júl 2018, ale až august 2021, teda nie prvý mesiac po podpise zmluvy, ale až prvý mesiac účinnosti
zmluvy, žalovaný v tejto línii svojej argumentácie popieral hypoteticky nárok žalobcu čo do výšky zdôvodu, že žalobca pri jeho vyčíslení dezinterpretoval ustanovenie zmluvy, v dôsledku čoho nesprávne
určil počet zákazníkov, ktorými sa násobila variabilná časť odmeny („Prevádzkovateľ sa zároveň
zaväzuje, že počas trvania zmluvy nevykoná zmeny v programovej ponuke, ktorých dôsledkom bude

pokles počtu celkových zákazníkov o viac ako 5 % v porovnaní s celkovým počtom zákazníkov v prvom
kalendárnom mesiaci nasledujúcom po podpise zmluvy (nie Dodatku č. 1)“. V prvom kroku žalobca
nesprávne určil, kedy došlo k naplneniu podmienky 5 %-ného poklesu celkového počtu zákazníkov v
porovnaní s počtom zákazníkov v prvom kalendárnom mesiaci zmluvy. Počet zákazníkov v auguste
2018 ako v prvom mesiaci účinnosti zmluvy bol 54 955 zákazníkov. Ide o nespornú skutočnosť, nakoľko

ju sám žalobca uvádza vo svojom dôkaze. Skutočnosť, kedy došlo k 5%-nemu poklesu zákazníkov,
môže byť právne významná, nakoľko sa v čl. IV. bod 5. strany dohodli, že žalobca pre výpočet odmeny
namiesto skutočného počtu zákazníkov použije celkový počet zákazníkov z kalendárneho mesiaca
bezprostredne predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom došlo k 5%-nemu poklesu. K poklesu muselo dôjsť
v priamej príčinnej súvislosti so zmenou programovej ponuky, čo žalovaný popieral. K 5%-nemu poklesu
zákazníkov preto mohlo dôjsť po prvý krát až v mesiaci október 2021 (počet zákazníkov bol 46 066). Túto

skutočnosť preukázal žalovaný faktúrami žalobcu, v ktorých sám žalobca uvádzal počet zákazníkov.
Ide o faktúru č. XXXXXXXX za obdobie júl 2021 (počet zákazníkov 58 210), faktúru č. XXXXXXXX
za obdobie august 2021 (počet zákazníkov 53 944), faktúra č. 20210925 za obdobie september 2021
(počet zákazníkov 52 246) a o faktúru č. XXXXXXXX za obdobie október 2021, kedy po prvý krát klesol
počet zákazníkov na 46 066, čo bol viac ako 5%-ný pokles. Podľa čl. IV. bod 5. by teda bol žalobca

oprávnený vyúčtovať odmenu za mesiac október 2021 nie podľa reálneho počtu zákazníkov (46 066),
ale bol by oprávnený použiť počet zákazníkov za prechádzajúci kalendárny mesiac, teda hodnotu 52
246. Nakoľko aj v mesiaci november 2021 bol reálny počet zákazníkov nižší, žalovaný by bol oprávnený
použiť hodnotu 52 246 aj pre výpočet odmeny za mesiac november 2021. Žalovaný používal kondicionál
vo vzťahu k nároku žalobcu z dôvodu, že popieral samotnú zmenu programovej ponuky ako dôvod

poklesu zákazníkov existenciu samotnej zmeny programovej ponuky. S ohľadom na to, že nedošlo k
zmene v programovej ponuke a k nulovému počtu zákazníkov v mesiaci júl 2018 sa podľa žalovaného
žalobca domáhal odmeny za mesiace júl, august a september 2021 v celkovej výške 148 396,50 eura
v rozpore so zmluvou a to z dôvodu, že žalobca odmenu nevyčíslil za reálny počet zákazníkov, ale
za fiktívny počet zákazníkov, hoci ešte nebola naplnená podmienka 5 % poklesu pre takýto postup. Z

tohto dôvodu žalovaný popieral túto časť nároku čo do dôvodu a výšky. S ohľadom na to, že nedošlo k
zmene v programovej ponuke a k nulovému počtu zákazníkov v mesiaci júl 2018 sa podľa žalovaného
žalobca domáhal odmeny za mesiace október a november 2021 v celkovej výške 59 854,70 eura v
rozpore so zmluvou a to z dôvodu, že pre jej určenie žalobca nepoužil hodnotu 52 246, ale vypočítal
ju z hodnoty 85 898 zákazníkov „využívajúcich distribučný systém FTTH v mesiaci jún 2021“. Žalovaný

popieral tento nárok čo do výšky, nakoľko použitie počtu zákazníkov FTTH z mesiaca jún 2021 bol
v rozpore so zmluvou. Žalovaný z rovnakého dôvodu popieral aj argumentáciu žalobcu, ktorú opiera
o sumár reportov, že došlo k poklesu už v mesiaci júl 2021, pri ktorom žalobca účelovo použil počty
zákazníkov iba z distribučného systému FTTH, ktoré nezodpovedali „celkovému počtu zákazníkov“ v
zmysle zmluvy (celkový počet zákazníkov bol vyšší ako počet FTTH zákazníkov).

Žalovaný vo výpočte odmeny zo strany žalobcu osobitne popieral aj sumu 0,75 eura bez DPH ako
variabilnú časť odmeny, ktorou žalobca vynásobil počty zákazníkov za jednotlivé mesiace. Podľa čl.
IV. bod 4. zmluvy mal žalobca nárok na tzv. variabilnú zložku odmeny len vo výške 0,65 eura bez
DPH. Žalovaný v tejto súvislosti popieral tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný zaviazal v rozhodnom období
uhrádzať sumu 0,65 eura bez DPH „súčasne“, teda popri sume 0,10 eura bez DPH.

Žalovaný poukazoval na to, že hoci odmena, ktorú uplatňoval žalobca v tomto konaní sa nesporne
vzťahuje k obdobiu júla až novembra 2021, bola zo strany žalobcu faktúrou vyúčtovaná až dňa 11. 03.
2024 s deklarovaným dátumom služby 11. 03. 2024. Takýto postup žalobcu je v rozpore so zákonom
č. 222/2004 Z. z. o DPH, podľa ktorých bol žalobca povinný vyúčtovať odmenu do 15 dní od dodania
služby. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal súd, aby takto uplatnený nárok žalobcu zamietol pre postup

v rozpore so zákonom o DPH, a to v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu uplatnenia nároku
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný nakoniec namietal aj úrok z omeškania uplatnený žalobcom vo výške 13,50 % ročne, nakoľko
domnelý nárok na odmenu sa vzťahuje k obdobiu mesiacov júl až november 2021, počas ktorého bol
maximálny obchodnoprávny zákonný úrok vo výške 9 % ročne.

3. Žalobca sa v konaní vyjadril ešte tak, že medzi žalobcom a spoločnosťou ASTEON Trade, s.r.o.,
IČO: 46 876 235 bola dňa 31. 07. 2018 uzavretá zmluva o poskytnutí práv na vysielanie a retransmisiu.
Predmetnou zmluvou spoločnosť ASTEON Trade, s.r.o. ako vysielateľ televíznej programovej služby„Orange Infokanál“ („TV stanica“) na základe licencie č. TD/197, udelenej Radou pre vysielanie a
retransmisiu dňa 31. 07. 2018, udelil žalobcovi práva na vysielanie TV stanice a retransmisiu, ako aj
súhlas na poskytovanie práv na vysielanie TV stanice a retransmisiu tretím osobám. Na základe tejto

zmluvy a v súlade s ňou žalobca žalovanému jednak poskytol právo na retransmisiu TV stanice, a
súčasne mu dlhodobo priamo fakturoval dojednanú odmenu a žalovaný ju priamo žalobcovi dlhodobo
uhrádzal. Niet tak pochýb, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným domáhať sa uspokojenia nároku
uplatneného v tomto konaní. Žalovaný si tejto skutočnosti aj s ohľadom na vyššie označené dôkazy a
zavedenú prax strán musí byť vedomý.

Žalobca popieral tvrdenie žalovaného, že za zmenu programovej ponuky je možné považovať len
zaradenie konkrétnej televíznej stanice do ponuky, alebo jej vyradenie z ponuky. Takýto výklad
nekorešponduje s ostatnými ustanoveniami zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a
retransmisii účinnej od 01. 08. 2018, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, pretože v zmysle čl.
III ods. 3 zmluvy „Prevádzkovateľ sa počas trvania zmluvy zaväzuje informovať vysielateľa o každej
zmene vo svojej programovej ponuke a to bez ohľadu na skutočnosť, či nová ponuka obsahuje alebo

neobsahuje TV stanicu.“. Za zmenu v programovej ponuke je potrebné považovať akúkoľvek zmenu
v celku súborov programových služieb poskytovaných vysielateľom retransmisie, t. j. nielen zmeny
v obsahu konkrétneho súboru programových služieb (napr. v základnej programovej službe), ale aj
vytvorenie nových súborov programových služieb (nových „balíkov programov“) a iné obdobné zmeny. K
vytvoreniu nových balíkov programov nepochybne došlo a žalovaný to aj potvrdil. Prejav vôle obsiahnutý

v čl. III ods. 3 zmluvy je potrebné vykladať predovšetkým podľa úmyslu žalobcu, ktorý bol žalovanému
ako strane, ktorej bol prejav vôle určený, známy alebo mu musel byť známy (ust. § 266 ods. 1
Obchodného zákonníka). Úmyslom žalobcu bolo, aby v prípade, ak žalovaný o. i. vytvorí nové balíky
programov, o tejto skutočnosti jednak informoval žalobcu, a zároveň aby také zmeny nemali za následok
pokles celkového počtu zákazníkov odoberajúcich tie základné balíky programov, v ktorých je zahrnutá

aj TV stanica. Od počtu týchto zákazníkov sa totiž odvíjala aj odmena žalobcu podľa čl. IV ods. 3 a
ods. 4 zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na čl. III ods. 14 zmluvy, v zmysle ktorého bol
žalovaný oprávnený zaradiť TV stanicu aj do akéhokoľvek iného účastníckeho programu, pričom za
takto poskytnutú TV stanicu koncovému zákazníkovi žalovaného nebol žalovaný povinný platiť žalobcovi
odmenu. V prípade absencie vyššie uvedeného dojednania v čl. III ods. 3 zmluvy by tak žalovaný

mohol vo vzťahu ku každému základnému balíku služieb vytvoriť rovnaký balík označený číslom „2“,
znamienkom „+“ alebo pod., zaradiť do neho TV stanicu a túto poskytovať svojim zákazníkom bez toho,
aby za to žalobcovi musel uhrádzať akúkoľvek odplatu. Takýto výklad nezodpovedal spravodlivému
usporiadaniu vzťahov strán ani zásadám poctivého obchodného styku a bolo potrebné ho odmietnuť.
Úmysel žalobcu sledovaný dotknutým ustanovením čl. III ods. 3 zmluvy bol žalovanému nepochybne

známy a výklad prezentovaný žalobcom zodpovedá dohode strán pri uzatváraní zmluvy.
Tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi poklesom počtu zákazníkov a
zmenou v programovej ponuke žalovaného je nesprávne. Žalobca ako dôkaz predložil komunikáciu
medzi vtedajším konateľom žalobcu pánom E. E. a zamestnancom žalovaného pánom C. T.. V e-maile
p. E. zo dňa 17. 12. 2021 sa uvádza, že „Dobry den pan T., mozete mi prosim poslat Vase vysvetlenie

medzimesacneho poklesu pri kanale Orange Infokanal v mesiacoch august az november 2021? Oproti
mesiacu jul totiz cisla neustale klesaju a pokles uz tvori oproti mesiacu jul az 30%! Bola pred tymto
obodbim alebo pocas neho urobena nejaka zmena vo Vasej komercnej ponuke alebo aky je dovod tohto
poklesu?“. V odpovedi p. T. zo dňa 17. 12. 2021 sa uvádzalo, že „Dobry den, pan E., dovodom poklesu
zakaznickej bazy je to, ze Infokanal od 1.7.2021 uz nebol zaradeny v tzv. plusovych (najnovsich) TV

pausaloch. Zakaznici, ktori maju starsi pausal a vykonaju zmenu na novy (plusovy), uz nemohli Infokanal
pozerat, co sa automaticky prejavilo aj v reporte. Ubytok starsej zakaznickej bazy, resp. ich pausalov, je
prirodzenym javom.“. Skutočnosť, že k poklesu zákazníkov došlo z dôvodu zmeny programovej ponuky
žalovaného (t. j. v príčinnej súvislosti s danou zmenou), teda potvrdil priamo žalovaný. Nesprávne
a nepodložené bolo aj tvrdenie žalovaného, podľa ktorého malo uzatvorenie dodatku č. 1 k zmluve

preukazovať, že nedošlo k žiadnemu poklesu zákazníkov. Žiadna taká skutočnosť sa v dodatku č. 1
neuvádzala a žalobca sa v ňom nároku uplatňovaného v tomto konaní ani žiadneho iného nároku
nevzdal. Z predložených dôkazov bolo navyše zrejmé, že žalovaný poslal žalobcovi mesačný report
za mesiac november 2021 až dňa 08. 12. 2021, t. j. až po uzavretí dodatku č. 1, pričom žalobca sa
žalovaného na dôvod poklesu zákazníkov za mesiace august až november 2021 (ku ktorým sa viazal

uplatnený nárok) pýtal a žalovaný žalobcovi odpovedal až dňa 17. 12. 2021, t. j. opäť až po uzavretí
dodatku č. 1.
Z obsahu čl. III bodu 3 a ostatných súvisiacich ustanovení zmluvy je zrejmé, že základom pre
výpočet nároku žalobcu mal byť počet zákazníkov v prvom mesiaci faktického plnenia zmluvy, t. j.v prvom mesiaci, kedy žalovaný reálne uskutočňoval retransmisiu TV stanice. K tomu došlo až od
účinnosti zmluvy, t. j. až od 01. 08. 2018; za prvý mesiac na účely čl. III. ods. 3 zmluvy bolo tak
potrebné považovať mesiac august 2018. Skutočnosť, že za počiatočný počet zákazníkov bolo potrebné

považovať počet zákazníkov v mesiaci august 2018 (keďže až v tomto mesiaci mala zmluva nadobudnúť
účinnosť), musela byť žalovanému známa (ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka), a to už v
čase uzatvárania zmluvy. Žalovaný uskutočňoval retransmisiu TV stanice prostredníctvom rôznych
distribučných systémov, a to prostredníctvom FTTH (t. j. optickej siete), DSL (t. j. prenos digitálnych
dát cez telefónnu linku), OTT (t. j. vysielanie cez internet) a SAT (t. j. vysielanie pre satelit). Na prenos

TV stanice cez každý z uvedených distribučných systémov je potrebné zabezpečiť osobitné technické
podmienky, udeľuje sa naň osobitná licencia a je spojený s rôznymi nákladmi (z pohľadu vysielateľa je
spravidla s najvyššími nákladmi spojené vytvorenie podmienok pre prenos cez satelit). Pre vysielateľa
je tak podstatné, konkrétne cez ktorý distribučný systém sa retransmisia uskutočňuje, nakoľko to má
vplyv na výšku jeho nákladov. Hoci v prípade zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola (na základe
požiadavky žalovaného) pre retransmisiu cez každý z jednotlivých distribučných systémov dojednaná

rovnaká jednotková odmena (0,10 eura bez DPH + 0,65 eura bez DPH podľa čl. IV. ods. 3 a 4 zmluvy),
pre žalobcu bol podstatnou skutočnosťou aj počet zákazníkov pre každý z distribučných systémov.
Uvedené potvrdzovala aj skutočnosť, že žalovaný žalobcovi reportoval a žalobca žalovanému fakturoval
samostatne počet zákazníkov za každý distribučný systém (napr. predložené faktúry). V prvom mesiaci
plnenia zmluvy (august 2018) prakticky všetci zákazníci (54 400 z 54 955) využívali retransmisiu

cez distribučný systém FTTH. Žalobca pri uzatváraní zmluvy a dojednávaní komerčných podmienok
vychádzal práve z tohto stavu. Počet zákazníkov využívajúcich ostatné distribučné systémy sa síce
postupne zvyšoval, to však do určitej miery kompenzoval aj postupný nárast zákazníkov na systéme
FTTH. Avšak v dôsledku zmien v programovej ponuke realizovaných žalovaným došlo na prelome
mesiacov jún 2021 a júl 2021 k dramatickému poklesu počtu zákazníkov využívajúcich distribučný

systém FTTH, a to z 85 898 na 32 754. Žalobca preto na účely posúdenia splnenia podmienok pre vznik
nároku podľa čl. IV. ods. 6 zmluvy uplatneného v tomto konaní a jeho následného vyčíslenia legitímne
sledoval a vychádzal z celkového počtu zákazníkov pre každý z distribučných systémom (rovnako ako
pri fakturácii odmeny podľa čl. IV. ods. 3 a 4 zmluvy). Nakoľko k poklesu celkového počtu zákazníkov
v zmysle čl. III. ods. 3 zmluvy došlo len v prípade zákazníkov využívajúcich distribučný systém FTTH,

žalobca si nárok uplatnil len vo vzťahu k tomuto distribučnému systému. Správne bola určená aj sadzba
pre odmenu v sume 0,75 eura bez DPH - pre nárok podľa čl. IV. ods. 6 zmluvy sa uplatňovala rovnaká
výška odmeny, ako v prípade nároku na odmenu podľa čl. III. ods. 3 a 4 zmluvy, t. j. 0,10 eura bez
DPH + 0,65 eura bez DPH, ktorú žalovaný žalobcovi aj uhrádzal. Uvedené vyplývalo z čl. IV. ods. 6
zmluvy, podľa ktorého „Vysielateľ na základe údajov z reportu podľa bodu 4 tejto zmluvy vystaví zašle

prevádzkovateľovi faktúru so splatnosťou 15 dní. Faktúra bude obsahovať tak pevnú ako aj variabilnú
zložku odmeny podľa bodu 1-3 tohto článku zmluvy a odmenu podľa bodu 4 tohto článku zmluvy za
príslušný kalendárny mesiac. V prípade, ak nastanú okolnosti podľa čl. III ods. 3 v spojení s čl. IV ods.
5 zmluvy, prevádzkovateľ sa zaväzuje uhradiť odmenu vypočítanú na základe počtu zákazníkov (pozn.:
t. j. vychádza sa zo zložiek odmeny, ktorej výška sa stanovuje podľa počtu zákazníkov, teda z odmeny

podľa čl. III ods. 3 a 4 zmluvy) v kalendárnom mesiaci určenom podľa čl. IV ods. 5, druhá veta zmluvy.“.
Nárok žalobcu nebol ani v rozpore so zákonom o DPH, ako to tvrdil žalovaný, ako ani s iným právnym
predpisom. Nevystavenie faktúry v lehote „do 15 dní od dodania služby“ prirodzene nemá za následok
„neplatnosť“ nároku či nemožnosť jeho uplatnenia súdnou cestou. Žalobca žalovanému vystavil faktúry
na zaplatenie odmeny podľa čl. IV. ods. 6 tejto zmluvy za mesiace júl 2021 až november 2021 už

v mesiacoch august 2021 až december 2021. Keďže žalovaný správnosť týchto faktúr rozporoval
(uvedené vyplývalo aj z listu žalovaného zo dňa 03. 08. 2022,), žalobca žalovanému listom zo dňa 30.
06. 2022 oznámil, že dotknuté faktúry stornuje (pričom vyslovene uviedol, že to neznamená a nemá byť
vykladané ako vzdanie sa nárokov žalobcu) a v prílohe predmetného listu mu poslal storná vystavených
faktúr. Súčasne, nakoľko bol výpočet odmeny medzi stranami sporný, v záujme predchádzania ďalším

komplikáciám v súvislosti s vystavovaním a vracaním faktúr žalobca žalovaného v predmetnom liste
požiadal o potvrdenie správnosti výpočtu odmeny. Keďže žalovaný nárok žalobcu popieral a odmietal
konštruktívne rokovania so žalobcom, žalobca žalovanému odmenu podľa čl. IV. ods. 6 tejto zmluvy
za mesiace júl 2021 až november 2021 napokon fakturoval až faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 11. 03.
2024, ktorú však žalovaný rovnako neuhradil. Na obdobné situácie pamätajú aj daňové právne predpisy,

upravujúce o. i. inštitút dodatočného daňového priznania, čoho si bol nepochybne vedomý aj žalovaný.
Žalobca si všetky zákonné povinnosti súvisiace so stornovaním pôvodných faktúr a vystavením novej
faktúry riadne splnil.K námietke žalovaného ohľadom správnosti výpočtu úroku z omeškania žalobca uviedol, že úroku z
omeškania sa domáha od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. XXXXXXXX, t. j. od 27. 03.
2024, keďže až vtedy sa odmena (s ohľadom na stornovanie pôvodných faktúr) stala splatnou (viď aj čl.

IV ods. 6 zmluvy). Uplatnená sadzba úroku z omeškania bola tak nepochybne správna. Súčasne platí,
že takýto postup je priaznivejší aj pre žalovaného, keďže celková suma úroku z omeškania počítaného
od mesiacov august 2021 až december 2021 (splatnosť pôvodných faktúr) by napriek nižšej sadzbe
bola podstatne vyššia, ako suma úroku počítaného od mesiaca marec 2024.

4. Žalovaný sa v konaní vyjadril ešte tak, že dňa 26. 06. 2018 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená zmluva o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisii, ktorú žalobca predložil
ako dôkaz. V zmluve zo dňa 26. 06. 2018 pritom žalobca vystupoval ako držiteľ licencie č. TD/197
udelenou Radou pre vysielanie a retransmisiu (čl. 1 bod 1. zmluvy). Na základe novo predloženého
dôkazu (zmluva zo dňa 31. 07. 2018) je však zrejmé, že žalobca nebol držiteľom licencie, ale ako
najnovšie tvrdí, iba osobou oprávnenou spoločnosťou ASTEON Trade, s.r.o., ďalej udeliť práva na

vysielanieTVstanicearetransmisiužalovanému.Tentorozpormedzideklarovanýmpostavenímžalobcu
ako držiteľa licencie alebo ako derivatívneho nadobúdateľa práv z licencie je potrebné vyhodnotiť ako
vedomé uvedenie žalovaného do omylu pri uzatváraní zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 alebo ako skutočnosť,
ktorá znedôveryhodňuje pravosť zmluvy zo dňa 31. 07. 2018. Súd by preto mal zmluvu o poskytnutí práv
na vysielanie a retransmisiu zo dňa 31. 07. 2018 vyhodnotiť ako nedôveryhodný dôkaz a neprihliadnuť

k nemu.
Žalovaný v Odpore uviedol, že v Zmluve zo dňa 26.06.2018 bol dojednaný jeho záväzok nevykonať
počas jej trvania také zmeny v jej programovej ponuke, ktorých „dôsledkom bude pokles počtu celkových
zákazníkov o viac ako 5 % v porovnaní s celkovým počtom zákazníkov v prvom kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po podpise Zmluvy.“

Za zmenu v programovej ponuke je údajne potrebné považovať akúkoľvek zmenu v celku súborov
programových služieb poskytovaných vysielateľom retransmisie, t.j. nielen zmeny v obsahu konkrétneho
súboru programových služieb (napr. v základnej programovej službe), ale aj vytvorenie nových súborov
programových služieb (nových „balíkov programov“) a iné obdobné zmeny. Žalovaný nesúhlasil s
použitím zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií účinný v čase trvania zmluvy, kde sa uvádza

len pojem „základná programová ponuka“, ktorý definuje ako „súbor programových služieb poskytovaný
prevádzkovateľom retransmisie za najnižšiu cenu“ aplikačného pravidla prejavu vôle podľa úmyslu
žalobcu, ktorý bol alebo mal byť údajne žalovanému ako adresátovi prejavu vôle známy v zmysle ust.
§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd by mal vyložiť predmetnú zmluvu v neprospech žalobcu v
zmysle ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka z dôvodu, že návrh zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 vrátane

sporného ustanovenia predkladal žalobca. Žalobca tvrdenie žalovaného o tom, že to bol práve žalobca,
ktorý ako prvý predkladal návrh zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 vrátane sporného ustanovenia v konaní
nepoprel.
Spornosť otázky 5 % poklesu zákazníkov spočívala v tom, že voči ktorému mesiacu sa mal pokles
zákazníkov porovnávať (júl alebo august 2018) a v tom, či sa má porovnávať celkový počet zákazníkov

(ako tvrdil žalovaný) alebo iba počet zákazníkov, pre ktorých žalovaný uskutočňoval retransmisiu
prostredníctvom iba jedného konkrétneho distribučného systému FTTH (optický kábel), ako to tvrdil
žalobca. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že malo ísť o porovnanie iba užšej skupiny zákazníkov
retransmitovaných iba na technológii FTTH, a to z dôvodu, že zmluva zo dňa 26. 06. 2018 v čl. III. bod
3. jasne hovorí o poklese „celkových zákazníkov“ v porovnaní s „celkovým počtom zákazníkov“. Výklad

žalobcu, že malo ísť iba o FTTH zákazníkov je zjavne účelový a nemá oporu v predmetnej zmluve.
Naviac v čl. III. bod 3. sa výslovne uvádzajú názvy účastníckych programov nielen na FTTH, ale aj na
Orange TV cez satelit (satelitná technológia) a tiež na Orange TV cez internet (OTT). Žalobcovi bol od
začiatku zmluvného vzťahu reportovaný počet zákazníkov podľa jednotlivých technológií. Využívaný typ
technológie nemal žiaden vplyv na sadzbu odmeny ani jej výpočet, čo je zrejmé aj zo znenia článku IV.

zmluvy zo dňa 26. 06. 2018. Neobstojí ani argument žalobcu o rôznej výške nákladov na zabezpečenie
retransmisie cez rôzne distribučné systémy, nakoľko cena za udelenie práv bola dohodnutá jednotne bez
ohľadu na typ technológie, cez ktorú koncový zákazník TV stanicu prijímal. Rovnako sa nikde v zmluve
zo dňa 26. 06. 2018 nespomína, že by mal žalobca vyššie náklady s prenosom cez niektoré technológie
v porovnaní s inými. Tieto argumenty žalobcu boli účelové a nesúvisiace s otázkou celkového počtu

zákazníkov, ktorí sa porovnávajú za účelom vyhodnotenia, či došlo k 5 % poklesu.
Žalobca argumentoval, že v auguste 2018 prakticky všetci zákazníci (54 440 z 54 955) využívali
retransmisiu cez distribučný systém FTTH s tým, že údajne pri uzatváraní zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 a
dojednávaní komerčných podmienok vychádzal práve z tohto stavu. Tento argument používal žalobcak zvýrazneniu, že v júni a v júli 2021 došlo k dramatickému poklesu počtu zákazníkov využívajúci
distribučný systém FTTH, a to z 85 898 na 32 754. Táto argumentácia je zavádzajúca, nakoľko počet
zákazníkov 85 898 nie je počtom zákazníkov z júla, resp. augusta 2018, ktorý sa má porovnávať. Naviac

žalobca pripúšťal, že počet zákazníkov využívajúci ostatné distribučné systémy mimo FTTH sa postupne
zvyšoval a do určitej miery kompenzoval aj postupný nárast na systéme FTTH. Bez ohľadu na vyššie
uvedené stále platí, že porovnávacia báza podľa zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 zahŕňala celkový počet
zákazníkov žalovaného, ktorý bol v auguste 2018 v počte 54 955 zákazníkov. Keďže rovnaký počet
celkových zákazníkov v mesiaci august 2018 uvádzal aj žalobca, ide o skutočnosť, ktorá nie je medzi

stranami sporná.
Žalobca popieral tvrdenia žalovaného, že uzatvorenie dodatku č. 1 preukazuje, že nedošlo k zmene
v programovej ponuke, a teda ani k poklesu počtu zákazníkov. Žalobca pritom argumentoval, že táto
skutočnosť sa v dodatku č. 1 nijako výslovne neuvádzala a že sa v ňom nároku uplatňovanom v tomto
konaní nevzdal. Ak si strany Dodatkom č. 1 k zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 pre obdobie od 01. 07. 2021
skutočne potvrdili rozsah základných balíkov, ktoré sa mali považovať za účastnícke programy na účely

výpočtu odmeny (a tiež na účely záväzku žalovaného informovať žalobcu o každej zmene vo svojej
programovej ponuke) podľa čl. III. bod 3. zmluvy zo dňa 26. 06. 2018, tak uzatvorenie dodatku č. 1
preukazovalo, že žalobca akceptoval, že k zmene v programovej ponuke žalovaného nedošlo. A to
aj preto, že si nanovo so žalovaným dohodol, čo presne sa od 01. 07. 2021 považovalo za základné
balíky programov. Zmluvné strany si zároveň v dodatku č. 1 dodatočne dohodli režim zaradenia stanice

„Orange Infokanál“ pred zmenou a po zmenách v účastníckych programoch. Obsah Dodatku č. 1 bol
pretojednoznačnýmdôkazomnapriektomu,žesavňompriamonepotvrdzovalo,ženedošlokžiadnemu
poklesu zákazníkov. Ak by existoval nárok žalobcu na doúčtovanie odmeny za fiktívny počet zákazníkov
(určených podľa mesiaca jún 2021) vo vzťahu k obdobiu júl 2021, žalovaný nepovažoval za možné, aby
dňa 12. 11. 2021 žalobca uzavrel dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 26. 06. 2018, ktorý by neobsahoval

jasné potvrdenie existencie takéhoto nároku. Rovnaká argumentácia platí aj pre nároky za mesiace
august, september a október 2021. Práve dodatok č. 1 bol prejavom vôle oboch strán dohodnúť sa na
zaradení TV stanice, ktoré bolo medzi stranami dovtedy sporné. Teda tým, že si strany dohodli a upravili,
v ktorých programoch má byť TV stanica „Orange Infokanál“ zaradená si jednoznačne vylúčili akýkoľvek
potencionálny nárok na „kompenzáciu“, ktorú uplatňoval žalobca v tomto konaní.

Žalovaný trval na tom, že vyjadrenie p. T. neznamená potvrdenie žalovaného o 5 % poklese celového
počtu zákazníkov oproti celkovému počtu zákazníkov v prvom mesiaci platnosti zmluvy zo dňa 26. 06.
2018 preto, že v tomto vyjadrení sa p. T. nevyjadril ani k 5 % hranici a ani neporovnáva počty zákazníkov
k prvému mesiacu platnosti zmluvy zo dňa 26. 06. 2018. Naopak v otázke p. E., ktorú smeroval na p.
T. uvádzal ako porovnávací mesiac pre pokles zákazníkov júl (2021) a nie teda august 2018. Rovnako

p. E. sa iba všeobecne dopytoval, či žalovaný urobil nejakú zmenu vo svojej komerčnej ponuke, čo
vzhľadom na sporný výklad pojmu „zmeny v programovej ponuke“, na základe čoho nemožno odpoveď
p. T. vyhodnotiť ako dôkaz, že došlo k naplneniu podmienky podľa čl. III bod 3. zmluvy zo dňa 26. 06.
2018.
Žalovaný popieral, že žalobca mal podľa zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 nárok na súčet variabilnej ceny 0,10

eura a 0,65 eura ako variabilnej časti odmeny, ktorou žalobca vynásobil počty zákazníkov za jednotlivé
mesiace. Podľa čl. IV. bod 4. zmluvy zo dňa 26. 06. 2018 mal žalobca iba nárok na tzv. variabilnú zložku
odmeny len vo výške 0,65 eura bez DPH, a to počnúc dňom 01. 12. 2018. Týmto dňom došlo k zmene
pôvodne dojednanej variabilnej zložky odmeny vo výške 0,10 eura bez DPH podľa čl. IV. bod 3. zmluvy
zo dňa 26. 06. 2018. Strany v predmetnej zmluve nijako nevyjadrili vôľu variabilnú odmenu 0,10 eura a

0,65 eura spočítavať a ani vôľu dojednať dve popri sebe platné 7 variabilné zložky odmeny. Skutočnosť,
že variabilný zložka odmeny bola dohodnutá iba jedna je zrejmá z použitia jednotného čísla v čl. IV. bod
1. zmluvy, kedy odmena sa dohodla ako odmena majúca pevnú a variabilnú zložku (pevná zložka podľa
čl. IV. bod 2. nebola ani predmetom sporu).
Žalovaný odmietal aj argumentáciu žalobcu, že uplatnenie 13,50 % úroku je v konečnom dôsledku v

prospech žalovaného,keďžeho uplatňuje až od mesiaca marec 2024 ako nepravdivú, nakoľko žalobcovi
ani nevznikol nárok na úrok z omeškania pred marcom 2024 a sadzba 13,50 % je na prvý pohľad vyššia
ako 9 %.

5. Žalobca záverom k veci uviedol, že obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 24. 03. 2025 neboli

skutočnosti,ktoréboliuvedenédoprvéhopojednávania,tedaichžalovanýmoholuviesťužskôr.Zároveň
sa žalobca ohradil proti tvrdeniu, že si uplatňuje duplicitný nárok alebo že niečo žalovanému zamlčal.
Žalobca fakturoval za mesiace júl až november 2021 dva druhy odmeny. Prvá odmena bola podľa článku
IV. ods.1-4 zmluvy za počet zákazníkov, ktorí žalovaný žalobcovi referoval. Druhá odmena bola podľačlánku IV. ods. 5-6 zmluvy titulom poklesu zákazníkov o 5%. Tento druhý typ odmeny bol pre účely
fakturácie stornovaný kvôli v tom čase prebiehajúcim rokovaniam a následne bola vystavená faktúra, na
základe ktorej sa žalobca domáhal žalovanej istiny. Nebola teda uplatnená žalovaná suma duplicitne,

ale iba nad rámec žalovaným uhradených faktúr.

6. Žalovaný záverom k veci uviedol, že žalovaný upriamoval pozornosť súdu na list žalovaného zo dňa
03. 08. 2022 s tvrdením, že všetky finančné odmeny (vzťahujúce sa k obdobiu júla až novembra 2021
boli zo strany žalovaného riadne uhradené. O tejto skutočnosti sa žalobca v konaní vôbec nezmieňoval,

hoci úhrada finančných odmien vyplývala z dôkazu predloženého žalobcom; Žalobca túto skutočnosť
ani osobitne nepoprel. Žalovaný predložil súdu aj výpisy z účtov, z ktorých vyplýva úhrada jednotlivých
faktúr s uvedením VS platby zhodného s číslom faktúry, ktoré žalobca vystavil za obdobie od júla až
novembra 2021. Ide o faktúry č. XXXXXXXX (za obdobie júla 2021) zo dňa 11. 08. 2021 na sumu 55
989,- eura s DPH, množstvo (t.j. počet zákazníkov): 58 983 (33 810 + 6 400 + 18 000), č. XXXXXXXX
(za obdobie augusta 2021) zo dňa 09. 09. 2021 na sumu 52 149,60 eura s DPH, množstvo (t.j. počet

zákazníkov): 53 983 (30 900 + 6 356 + 16 688), č. 20210925 (za obdobie september 2021) zo dňa
12. 10. 2021 na sumu 50 621,40 eura s DPH, množstvo (t.j. počet zákazníkov): 52 246 (29 155 + 6
467 + 16 624), č. 20211021 (za obdobie október 2021) zo dňa 10. 11. 2021 na sumu 45 059,40 eura s
DPH, množstvo (t.j. počet zákazníkov): 46 066 (25 232 + 6 527 + 14 307) a č. XXXXXXXX (za obdobie
november 2021) zo dňa 08. 12. 2021 na sumu 39 301,20 eura s DPH, množstvo (t.j. počet zákazníkov):

39 668 (22 281 + 6 592 + 10 795). Úhradou odmien žalobcu za obdobie júla až novembra 2021 v
celkovejvýške243120,60eurasDPHpreukázalžalovanýnedôvodnosťžalovanéhonárokuvuvedenom
rozsahu preto, že žalobca dňa 11. 03. 2024 pristúpil k vyúčtovaniu odmien týkajúcich sa obdobia júla
až novembra 2021, pričom išlo o odmeny, ktoré už žalobca zaplatil. Sumu 243 120,60 eura s DPH,
ktorú zaplatil žalovaný, žalobca nezapočítal ako zálohu na faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 11. 03. 2024

a ani túto sumu nevrátil žalovanému. Žalobca najskôr vyúčtoval tieto odmeny žalovanému faktúrami č.
XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX I. Č.. XXXXXXXX. Žalovaný tieto faktúry
žalobcovi zaplatil v súhrnnej sume 243 120,60 eura. Žalobca tieto faktúry účelovo zamlčal pred súdom
a rovnako zamlčal aj skutočnosť, že mu boli zo strany žalovaného v plnej výške uhradené. Sumu úhrady
tiež účelovo neodpočítal od žalovaného nároku. Žalobca následne v druhom kroku odmenu za identické

plnenia podľa zmluvy a za identické obdobia (júla až novembra 2021) žalobcovi vyúčtoval duplicitne
aj faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, a č. XXXXXXXX (ďalej len
„Duplicitné faktúry“). Aj túto skutočnosť žalobca pred súdom zamlčal. Vystavenie Duplicitných faktúr
pritom vyplýva z listu žalobcu s názvom „Vysporiadanie záväzkov v súvislosti s retransmisiou TV stanice
„Infokanál“zodňa30.06.2022.Žalobcavystavilžalovanému„vzmyslečl.IVods.5a6zmluvyfaktúryna

zaplatenie(resp.doplatenie)odmeny“.Konkrétnežalobcauvádzal,že„Vdôsledkuzmenyvprogramovej
ponuke prevádzkovateľa, vystavili sme Vám v zmysle čl. IV. ods. 5 a 6 zmluvy faktúry na zaplatenie
(resp. doplatenie) odmeny nasledovne:
- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 15. 08. 2021, splatnú dňa 30. 08. 2021, na sumu 51.284,70 eura s DPH
(odmena za júl 2021);

- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 09. 09. 2021, splatnú dňa 24. 09. 2021, na sumu 55.084,50 eura S OPH
(odmena za august 2021);
- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 12. 10. 2021, splatnú dňa 27.10. 2021, na sumu 56.712,60 eura s DPH
(odmena za september 2021);
- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 10. 11. 2021, splatnú dňa 25. 11. 2021, na sumu 62.328,60 eura s DPH

(odmena za október 2021) a
- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 08. 12. 2021, splatnú dňa 23.12. 2021, na sumu 68.145,300 eura s DPH
(odmena za november 2021); tieto faktúry neboli z Vašej strany uhradené.“.
NásledneŽalobcavpriebehuroka2022tietoDuplicitnéfaktúrystornoval.PredmetnéstornáDuplicitných
faktúr rovnako neboli zo strany žalobcu doložené ako dôkaz do súdneho konania. Vo svojom liste

zo dňa 03. 08. 2022 žalovaný poukázal na skutočnosť, že Duplicitné faktúry považuje za duplicitné
a neoprávnené, preto ich žalovaný nezaúčtoval do účtovníctva. So zreteľom na uvedené nedošlo a
ani nemohlo dôjsť k zmene programoval ponuky účastníckych programov uvedených v zmluve, resp.
dodatku č. 1 a k poklesu počtu zákazníkov o viac ako 5 % v porovnaní s celkovým počtom zákazníkov
v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po uzatvorení zmluvy. Z uvedeného dôvodu tak, ako

bolo prezentované žalobcovi viackrát v roku 2021 - žalovaný faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX,
č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX považoval za duplicitné a neoprávnené, v dôsledku
čoho neboli zaúčtované do účtovného systému žalovaného. Všetky finančné odmeny, vyplývajúce zo
zmluvného vzťahu, boli uhradené a nárok, ktorý žalobca uvádzal bol neoprávnený, nemajúci oporuv zmluvnom vzťahu podľa zmluvy. Navyše počty zákazníkov, ktoré vstupovali do výpočtu odmeny,
uviedol žalobca v Duplicitných faktúrach v rozpore so skutočnosťou. Konkrétne v Duplicitnej faktúre č.
XXXXXXXX pre obdobie júla /2021 žalobca uviedol počet zákazníkov 56 983, pritom v danom období sa

služba žalobcu týkala až 58 983 zákazníkov, za ktorých žalovaný aj skutočne uhradil žalobcovi odmenu,
vDuplicitnejfaktúreč.XXXXXXXX preobdobie augusta2021žalobcauviedolpočetzákazníkov61295,
pričom v danom období sa služba žalobcu týkala 53 944 zákazníkov, za ktorých žalovaný aj skutočne
uhradil žalobcovi odmenu, v Duplicitnej faktúre č. XXXXXXXX pre obdobie septembra 2021 žalobca
uviedol počet zákazníkov 63 014, pričom v danom období sa služba žalobcu týkala 52 246 zákazníkov,

za ktorých žalovaný aj skutočne uhradil žalobcovi odmenu (viď bod 5.3. tohto Vyjadrenia), v Duplicitnej
faktúre č. XXXXXXXX pre obdobie októbra 2021 žalobca uviedol počet zákazníkov 69 254, pričom v
danom období sa služba žalobcu týkala 46 066 zákazníkov, za ktorých žalovaný aj skutočne uhradil
žalobcovi odmenu a v Duplicitnej faktúre č. XXXXXXXX pre obdobie novembra 2021 č. žalobca uviedol
počet zákazníkov 75 717, pričom v danom období sa služba žalobcu týkala 39 668 zákazníkov, za
ktorých žalovaný aj skutočne uhradil žalobcovi odmenu.

7. Svedkyňa O.. W. F. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pracovala od roku 2001 do 2022 pre
žalovaného ako riaditeľka pre marketing, predaj a logistiku. V rámci jej zamestnania u žalovaného bola
zodpovedná za komerčné výnosy, teda prípravu všetkých ponúk tovarov a služieb pre zákazníkov, nákup
tovaru a služieb a rozvoz tovaru zákazníkom. Určite podpisovala so zákazníkmi zmluvy o poskytovaní

práv k televíznym kanálom, pretože podpisovala všetky komerčné zmluvy. Pod balíkom programov
rozumela sadu určitých programov za príslušnú cenu a s dohodnutým spôsobom vysielania. Existovali
rôzne balíky TV kanálov. Každý zákazník, ktorý si kúpil nejaký TV program, musel platiť minimálne
za základný balík programov, prípadne za taký balík programov, v ktorom bol konkrétny program
zastúpený. Záujmom žalovaného bolo mať v čo najlacnejšom balíku čo najatraktívnejšie programy,

pretože potom vedel takýto základný balík predať veľkému poctu zákazníkov. Pod programovou
ponukou rozumela jednotlivé balíčky programov, ktoré sa líšia v súvislosti od množstva programov, ktoré
obsahujú. Súčasťou programovej štruktúry sú aj tematické balíky programov, ktoré sú zamerané na
určitú oblasť, napríklad balíky programov pre deti alebo so športovou tematikou. K zmene v programovej
ponuke prichádza bežne vzhľadom na potreby a požiadavky ponuky, množstvo výnosov a podobne.

Pre zákazníka je zmenou v programovej ponuke, ak sa z existujúceho balíka odstráni jeden kanál.
Takáto situácia sa dotýka aj vlastníka práv programu, ktorý mal uzavretú zmluvu v tomto prípade
napríklad so žalovaným, mal nejakú predstavu o časovom horizonte vysielania a ponúkania takého
programu v určitom balíku programu a tiež plánované príjmy z tohto. Žalovaný mal vlastnú distribučnú
sieť prostredníctvom optického kábla pre zákazníkov, ktorí boli na takúto sieť napojení, zároveň ponúkal

možnosť vysielania cez satelit a mal aj internetovú televíziu. Boli pripravené separátne biznis plány pre
tieto 3 rôzne spôsoby vysielania, čo malo vplyv nielen na žalovaného, ale aj vlastníkov práv rôznych
programov,bolistýmajspojenerôznenákladyvovzťahukrôznymspôsobomvysielania.Predpokladala,
že sa muselo fakturovať samostatne vysielanie cez rôzne distribučné systémy, teda cez vysielanie
optickým káblom alebo pre satelit. Neboli nemala podrobné vedomosti o zmluve uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným a či k zmluve medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý dodatok. Nevedela sa
vyjadriť k otázke z koho iniciatívy začali medzi stranami sporu predzmluvné rokovania ani k zmluvne
dohodnutým balíkov programov, ktoré by mali byť predmetom zmluvy.

8. Prokurista žalobcu O.. E. E. vo svojej výpovedi uviedol, že uzavretiu predmetnej zmluvy predchádzali

rokovania, nakoľko žalovaný potreboval spustiť vlastný Infokanál a tak oslovil žalobcu ako svojho
dlhodobého obchodného partnera, aby mu zaslal cenovú ponuku. Po zaslaní cenovej ponuky sa
uskutočnilo viacero rokovaní a pripravila sa zmluva. Infokanál bol vytvorený na základe žiadosti
žalovaného a pre jeho potreby. Obsah zmluvy vyplýval z rokovaní, na ktorých si každá strana dopĺňala
svoje podmienky. Žalovaný má určité zmluvné ustanovenia, ktoré musia byt súčasťou zmluvy a

ktoré sa nemôžu meniť. Pôvodnú zmluvu uzavrela spoločnosť žalobcu a nie spoločnosť ASTEON
Trade, s.r.o., čo vyplývalo z obchodného modelu, nakoľko žalobca sa zaoberá distribúciou TV kanálov
koncovým odberateľom a spoločnosť ASTEON Trade, s.r.o. sa zaoberá výrobou TV kanálov. Prvotná
komunikácia bola so spoločnosťou ASTEON Trade, s.r.o., pričom po prvotných rokovaniach začal so
žalovaným komunikovať žalobca a uzavrel s ním zmluvu, pričom takto sa to udialo aj vo viacerých

zmluvných vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným. Dohodnutá odmena sa skladala z fixnej zložky a
variabilnej zložky. Nakoľko sa variabilná odmena odvíja od distribučného systému, túto žalobca účtoval
v rozdielnych výškach, pretože sa odvíja od počtu zákazníkov. Domnieval sa, že výška variabilnej
zložky na jedného zákazníka bola rovnaká. Určite došlo k poklesu zákazníkov, čo malo dopad navariabilnú zložku odmeny, ktorá klesla v závislosti od počtu zákazníkov. Pri podpise Dodatku č.1
upravovali stav, ktorý existoval ku dňu podpisu tohto dodatku. Nakoľko žalobca nemohol skontrolovať
všetky obsahy balíkov žalovaného, ich kompletizácia k Dodatku č. 1 slúžila na ochranu žalobcu ako

jeden z kontrolných mechanizmov. K uzavretiu Dodatku č.1 prišlo z dôvodu gramatického spresnenia
autorských práv na obsah dodávky žalovaného, aby bol uvedený na Infokanále kvôli prípadným platbám
licenčných poplatkov, ďalej sa upravil určitý zmätok v licenciách tak, že spoločnosť ASTEON Trade, s.r.o.
v minulosti dala licenciu žalobcovi a upravilo sa vymenovanie balíkov ako základného vybavenia balíkov
žalovaného. Pre každý distribučný systém sa dohadujú zvlášť ponuky, pretože každý distribučný systém

má svoje vlastne okolnosti, ktoré ovplyvňujú biznisplán, na základe čoho sa každý taký distribučný
systém dohaduje samostatne. Pod účastníckymi programami si predstavoval súbor programov, ktoré
si kupuje zákazník u operátora. Pod distribučné systémy, ktoré mal žalobca so žalovaným dohodnuté
patrili FTTH (optika), DTH (satelitný prenos) a OTT (prenos cez internet na cudzej sieti). Na základe
jednostranného rozhodnutia žalovaného žalobca neskôr ukončil poskytovanie informačného systému
DTH. Infokanál mal byť zaradený v základnom balíku programov a všetci zákazníci žalovaného ho

mali mať k dispozícii. Programová ponuka je všetko, čo vidí zákazník operátora na svojom televízore.
Ide o súhrn kanálov v jednotlivých balíkoch, ktoré žalovaný dáva k dispozícii svojim zákazníkom a ak
príde k doplneniu programu do balíka, ide o zmenu programovej ponuky, nakoľko koncový zákazník už
nemá k dispozícii všetky programy programového balíka. Vyradenie programu z balíka alebo vytvorenie
nového balíka s inými programami znamená zmenu programovej ponuky. Pri spúšťaní každej zmluvy

si žalobca vypočíta určitý biznis plán a očakávané výnosy, preto je dôležité poznať aké výnosy môže
očakávať, takže určenie programu v konkrétnom balíku musí byť garantované, na čo si žalobca dáva
v príslušnej zmluve ochranné mechanizmy. Referenčný počet zákazníkov sa počíta ku dnu spustenia
kanáluaodtohosaodvíjabiznisplánžalobcu.Žalovanýžalobcovizaplatilfaktúryzaobdobieodjúla2021
do novembra 2021 v tej časti, ktorá nebola rozporovaná. Sporná faktúra bola žalovanému vystavená

na základe zmluvne dohodnutého kontrolného mechanizmu. Žalovanú istinu si žalobca uplatňoval až v
marci 2024, pretože predtým sa počas viacerých rokovaní snažil dopátrať výšky odmenu, ktorú bude
žalovaný akceptovať a k vystaveniu predmetnej faktúry prišlo na základe nečinnosti žalovaného.

9. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci zhrnul svoje doterajšie vyjadrenia, pričom

žiadal žalobe vyhovieť.

10. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci zhrnul svoje doterajšie vyjadrenia,
pričom žiadal žalobu zamietnuť.

11. Na pojednávaní dňa 23. 06. 2025 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných
dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a po záverečnom vyjadrení právnych zástupcov strán sporu v jeho
závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku
pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 01. 07. 2025, kedy vo veci vyhlásil rozsudok
vo veci samej.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prokuristu žalobcu O.. E. E. a svedkyne O.. W. F., a ďalej
listinnými dôkazmi,ato:zmluvouoposkytnutíprávnavysielanieTVkanáluaretransmisiuzodňa26.06.
2018 vrátane Príloh č. 1, 2 a 3, dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 12. 11. 2021, zmluvou o poskytnutí práv
na vysielanie a retransmisiu zo dňa 31. 07. 2018, e-mailom žalovaného zo dňa 31. 05. 2021, e-mailom

žalovaného zo dňa 17. 12. 2021, listom žalobcu zo dňa 30. 06. 2022, listom žalovaného zo dňa 03. 08.
2022, listom žalobcu zo dňa 26. 09. 2022, sumárom reportov, faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX, faktúrou
žalobcu č. XXXXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX, faktúrou
žalobcu č. XXXXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX, faktúrou žalobcu XXXXXXXX, detailom pohybu
- úhradou faktúry č. XXXXXXXX, faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX, detailom pohybu - úhradou faktúry č.

XXXXXXXX,faktúroužalobcuč.XXXXXXXX,detailompohybu-úhradoufaktúryč.XXXXXXXX,faktúrou
žalobcu č. XXXXXXXX, detailom pohybu - úhradou faktúry č. XXXXXXXX, pohybmi na bežnom účte
žalovaného v období 01. 05. 2021 a 28. 02. 2022 v celkovej sume 243 120,60 eura s DPH a výpisom z
obchodného registra spoločností strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v
obchodnom registri.

16. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obch. Z. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

18. Podľa ust. § 266 ods. 4 Obch. Z. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba
pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

19. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

20. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu,
aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

21. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje
majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako
aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné
zákony.

22. Podľa ust. § 3 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (dňa 26. 06. 2018) na účely tohto zákona základná programová ponuka je súbor
programových služieb poskytovaný prevádzkovateľom retransmisie za najnižšiu cenu.

23.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

26. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej

iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou

zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonanéhodokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

28. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra
spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase
uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa ust. § 2
ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s
prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca
povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej
zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý
zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2
Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013.

29. Žalovaný ako prevádzkovateľ a žalobca ako vysielateľ uzavreli dňa 26. 06. 2018 zmluva o poskytnutí
práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu, ktorá sa stala účinnou od 01. 08. 2018, a ktorou žalobca
ako vysielateľ udelil žalovanému ako prevádzkovateľovi právo na retransmisiu televíznej programovej
služby „Infokanál“. Žalobca sa zaviazal vyrobiť a dodávať žalovanému TV stanicu a žalovaný sa zaviazal

prevádzkovať vo všetkých svojich distribučných systémoch na území SR retransmisiu TV stanice. V čl.
I ods. 1 tejto zmluvy bolo uvedené, že „Vysielateľ (teda žalobca ASTEON s. r. o., IČO: 45 583 030) je
držiteľom licencie č. TD/197 udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu dňa 31. 07. 2018, na základe
ktorej je vysielateľom televíznej programovej služby Infokanál.“, z čoho mal súd preukázané, že žalobca
vystupoval v tejto zmluve ako držiteľ licencie č. TD/197 udelenou Radou pre vysielanie a retransmisiu

dňa 31. 07. 2018.

30. Zároveň však zo zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie a retransmisiu zo dňa 31. 07. 2018, uzavretej
medzivlastníkom spoločnosťouASTEONTrade,s.r.o.,IČO:46876235ažalobcomakonadobúdateľom
mal súd preukázané, že spoločnosť ASTEON Trade, s.r.o., IČO: 46 876 235 bol vysielateľom televíznej

programovej služby „Orange Infokanál“ na základe licencie č. TD/197 udelenej Radou pre vysielanie a
retransmisiu dňa 31. 07. 2018. Rovnako tak v Dodatku č. 1 k zmluve o poskytnutí práv na vysielanie TV
kanálu a retransmisiu zo dňa 12. 11. 2021 žalobca a žalovaný doplnili, resp. zmenili pôvodnú zmluvu
o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018 tak, že čl. I. ods. 1
zmenili tak, že „Vysielateľom televíznej programovej služby „Orange Infokanál“ je na základe licencie č.

TD/197, udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu dňa 31. 07. 2018 obchodná spoločnosť ASTEON
Trade, s.r.o., IČO: 46 876 235 a žalobca zastupuje vysielateľa pri výkone práv a povinností podľa
tejto zmluvy.“, pričom v tejto zmluve vysielateľ (spoločnosť ASTEON Trade, s.r.o., IČO: 46 876 235)
nesplnomocnila alebo iným spôsobom nepreniesla na žalobcu právo na vymáhanie finančných nárokov
v mene vysielateľa zo zmluvy so žalovaným.

31. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 260 251,20 eura titulom vysporiadania
záväzkov zo zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018,
uplatnených žalobcom u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 11. 03. 2024, ktorou žalobca
žalovanému vyfakturoval odmenu podľa čl. IV. ods. 6 tretej vety zmluvy odmenu za mesiac júl 2021 v

sume 39 858,- eura bez DPH, resp. 47 829,60 eura s DPH, odmenu za mesiac august 2021 v sume
41 248,50 eura bez DPH, resp. 49 498,20 eura s DPH, odmenu za mesiac september 2021 v sume 42
557,25 eura bez DPH, resp. 51 068,70 eura s DPH, odmenu za mesiac október 2021 v sume 45 499,50
eura bez DPH, resp. 54 599,40 eura s DPH a odmenu za mesiac november 2021 v sume 47 712,75
eura bez DPH, resp. 57 255,30 eura s DPH.

32. Súd ako základ sporu riešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Vzhľadom na preukázané
skutočnosti, uvedené v predchádzajúcom odseku mal za to, že žalobca nebol v období vzniku sporných
nárokov, teda v mesiacoch júl až november 2021, držiteľom zákonnej licencie na prevádzkovanie
Infokanálu, ktorá by mu umožnila poskytovať žalovanému služby podľa zmluvy o poskytnutí práv na

vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018, nakoľko zákonným držiteľom takejto licencie
bola spoločnosť ASTEON Trade, s.r.o., IČO: 46 876 235 na základe licencie č. TD/197, udelenej Radou
pre vysielanie a retransmisiu dňa 31. 07. 2018 (dokonca po viac ako mesiaci od uzavretia zmluvy o
poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu), resp. nepredložil o tom, že by takýmto držiteľompríslušnej licencie bol žiaden dôkaz. V zmysle zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie a retransmisiu zo
dňa 31. 07. 2018, uzavretej medzi vlastníkom spoločnosťou ASTEON Trade, s.r.o., IČO: 46 876 235
a žalobcom ako nadobúdateľom a Dodatku č. 1 k zmluve o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a

retransmisii zo dňa 12. 11. 2021 žalobca iba zastupoval vysielateľa (teda spoločnosť ASTEON Trade,
s.r.o., IČO: 46 876 235) pri výkone práv a povinností podľa zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie TV
kanálu a retransmisii zo dňa 12. 11. 2021, z čoho bolo zrejmé, že žalobca bol pri vysielaní Infokanálu iba
zástupcom vysielateľa (spoločnosti ASTEON Trade, s.r.o., IČO: 46 876 235), konajúcim v jeho mene a
na jeho účet, na základe čoho žalovať nároky zo zmluvy, týkajúcej sa vysielania TV kanálu „Infokanál“

bol oprávnený iba vysielateľ, teda spoločnosť ASTEON Trade, s.r.o., IČO: 46 876 235 a nie žalobca
ako jeho zástupca.

33. Prokurista žalobcu O.. E. E. vo svojej výpovedi opísal spôsob uzavretia zmluvy, obchodnú prax
žalobcu a výklad zmluvne definovaných pojmov, pričom ním uvádzané skutočnosti ne pochybnili záver
súdu uvedený vyššie, a preto nemali na rozhodnutie súdu vo veci samej žiaden vplyv.

34. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok žalobcu za neodôvodnený v dôsledku
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podaní predmetnej žaloby, nakoľko žalobca nebol počas
celej doby trvania predmetnej zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo
dňa 26. 06. 2018 zákonným držiteľom zákonnej licencie na prevádzkovanie televíznej programovej

služby „Infokanál“ na základe rozhodnutia č. TD/197 Rady pre vysielanie a retransmisiu, takže žalobcovi
nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy od žalovaného.

35. Súd iba pre úplnosť uvádza, že žalobcom uvádzanú spornosť otázky poklesu zákazníkov o 5 %
spočívala v tom, že voči ktorému mesiacu sa mal pokles zákazníkov porovnávať (júl alebo august 2018)

a v tom, či sa mal porovnávať celkový počet zákazníkov (ako tvrdil žalovaný) alebo iba počet zákazníkov,
pre ktorých žalovaný uskutočňoval retransmisiu prostredníctvom iba jedného konkrétneho distribučného
systému FTTH (optický kábel), ako to tvrdil žalobca. Zmluva o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu
a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018 v čl. III. ods. 3 uvádzala pokles „celkových zákazníkov“ v porovnaní
s „celkovým počtom zákazníkov“. Výklad žalobcu, že malo ísť iba o FTTH zákazníkov nemal oporu v

predmetnej zmluve. Naviac v čl. III. ods. 3 sa výslovne uvádzali názvy účastníckych programov nielen
na FTTH, ale aj na Orange TV cez satelit (satelitná technológia) a tiež na Orange TV cez internet (OTT).
Využívaný typ technológie nemal žiaden vplyv na sadzbu odmeny ani jej výpočet, čo bolo zrejmé aj
zo znenia článku IV. zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06.
2018. Nebolo by možné vyhovieť ani argumentu žalobcu o rôznej výške nákladov na zabezpečenie

retransmisie cez rôzne distribučné systémy, nakoľko cena za udelenie práv bola dohodnutá jednotne bez
ohľadu na typ technológie, cez ktorú koncový zákazník TV stanicu prijímal. Rovnako nebolo v zmluve o
poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018 uvedené, že by mal žalobca
vyššie náklady s prenosom cez niektoré technológie v porovnaní s inými. Žalobca uvádzal, že v auguste
2018 prakticky všetci zákazníci (54 440 z 54 955) využívali retransmisiu cez distribučný systém FTTH s

tým, že údajne pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26.
06. 2018 a dojednávaní komerčných podmienok vychádzal práve z tohto stavu, takže v júni a v júli 2021
došlo k dramatickému poklesu počtu zákazníkov využívajúci distribučný systém FTTH, a to z 85 898 na
32 754. Táto argumentácia však nezodpovedala skutočnosti, nakoľko počet zákazníkov 85 898 nebol
počtom zákazníkov z júla 2018, resp. augusta 2018, ktorý sa mal porovnávať. Porovnávacia báza podľa

zmluvy o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018 zahŕňala celkový
počet zákazníkov žalovaného, ktorý bol v auguste 2018 v počte 54 955 zákazníkov. Keďže rovnaký
počet celkových zákazníkov v mesiaci august 2018 uvádzal aj žalobca, ide o skutočnosť, ktorú súd s
ohľadom na ust. § 151 C.s.p. považoval za nespornú medzi stranami sporu. Zmluvné strany si Dodatkom
č. 1 k zmluve zo dňa 26. 06. 2018 pre obdobie od 01. 07. 2021 potvrdili rozsah základných balíkov,

ktoré sa mali považovať za účastnícke programy na účely výpočtu odmeny podľa čl. III. ods. 3 zmluvy
o poskytnutí práv na vysielanie TV kanálu a retransmisiu zo dňa 26. 06. 2018, takže uzatvorenie tohto
Dodatku č. 1 preukazovalo, že žalobca ním akceptoval, že k zmene v programovej ponuke žalovaného
nedošlopreto,žesinanovosožalovanýmdohodol,čopresnesaod01.07.2021považovalozazákladné
balíky programov. Zmluvné strany si zároveň v tomto Dodatku č. 1 dodatočne dohodli režim zaradenia

stanice „Orange Infokanál“ pred zmenou a po zmenách v účastníckych programoch. Obsah Dodatku č.
1 bol preto jednoznačným dôkazom napriek tomu, že sa v ňom priamo nepotvrdzovalo, že nedošlo k
žiadnemu poklesu zákazníkov. Uvedené preto tiež svedčilo v neprospech žalobcu, i keď súd uvedenúargumentáciu nepoužil pri svojom rozhodnutí o základe sporu, uvádzanom a odôvodnenom vyššie,
nakoľko naň nemala žiaden vplyv.

36. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

37. Podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

38. Podľa ust. § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

39. Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 20. 06. 2025, teda jeden pracovný deň pred konaním
pojednávania vo veci (dňa 23. 06. 2025) písomné vyjadrenie vo veci. Súd však mal za to, že takéto
písomné vyjadrenie mohol právny zástupca žalobcu súd predložiť s dostatočným časovým predstihom
pred týmto pojednávaním, keď o jeho konaní vedel odo dňa 14. 04. 2025, kedy osobne zobral na

vedomie skutočnosť jeho konania. Uvedené písomné podanie preto súd vyhodnotil tak, že použil na
jeho predloženie ust. § 153 C.s.p., a teda použil zásadu sudcovskej koncentrácie konania, pretože mal
za to, že právny zástupca žalobcu mal dostatočnú lehotu na realizáciu jeho práva prednášať prostriedky
procesného útoku (podaním predmetného písomného vyjadrenia) v zmysle ust. § 149 C.s.p., takže mal
súd za to, že právny zástupca žalobcu takéto prostriedky procesného útoku neuplatnil včas, pretože ich

mohli a mali predniesť s dostatočným predstihom pred pojednávaním dňa 23. 06. 2025, ak by konal
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nakoľko inak by bolo potrebné uvedené
pojednávanie odročiť z dôvodu oboznámenia sa s týmto písomným podaním. Z uvedeného dôvodu súd
s odkazom na ust. § 153 ods. 2 C.s.p. takýto prostriedok procesného útoku nepripustil a pri svojom
rozhodovaní naň neprihliadal.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýmalplnýúspechvovecisamej,keďžesúdjehoobranevyhovel
v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.