Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200049
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8720200049.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcov: 1./

A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., 2./ E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XXX, D., žalobcovia v 1./ a 2./ rade právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marcel
Mašan, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovaným: 1./ E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D., 2./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX
XX D., o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 09.01.2020 žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že vecné
bremeno viaznúce na parcele žalobcu registra KN-C parcelné číslo XXXX/X, zapísanej na liste
vlastníctva XXXX, k. ú. H. na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, ktorému zodpovedá právo
podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26.11.1937, č. d. 688, vkladá sa právo služobnosti
prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. XXXX/X (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov
nehnuteľnosti CKN par. č. XXXX (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, sa

zrušuje, zároveň, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu za zrušenie
vecnéhobremenavovýške1,--euražalovanýchzaviazalnanáhradutrovkonania.Nárokodôvodniltým,
že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. H.. Žalovaní v 1./ a 2./
rade sú sčasti podielovými a sčasti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku parcela
registra KN-C parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 m2 zapísaného na LV
č. XXXX, k. ú. H.. Právni predchodcovia žalobcu - predchádzajúci vlastníci - boli vlastníkmi pozemkov

nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných ako mpč. XXX a mpč. XXX/X v pozemkovoknižnej vložke
č. XXX. Údaje z pozemkovoknižnej vložky č. XXX boli v roku 1942 prepísané do pozemkovoknižnej
vložky č. XXXX. Právni predchodcovia žalovaných - predchádzajúci vlastníci - boli vlastníkmi pozemkov
nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných ako mpč. XXX a mpč. XXX/X v pozemkovoknižnej vložke č,
304. Od 01.04.1964 bol zákonom zrušený zápis nehnuteľností do pozemkovoknižných vložiek a začali
sa zakladať listy vlastníctva. V súčasnosti pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX/X (zapísaná v
PK vložke č. XXXX) je zapísaná ako parcela č. XXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., pôvodná

pozemkovoknižná parcela mpč. XXX (zapísaná v PK vložke č. XXX) je zapísaná ako parcela č. XXXX
na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H.. Ako vyplýva z pozemkovoknižných vložiek, v roku 1937 bolo
zriadené vecné bremeno - služobnosť, ktoré bolo v časti C. Ťarchy uvedených pozemkovoknižných
vložiek zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX - neskôr prepísané do pozemkovoknižnej vložkyč. XXXX ako "Došlo dňa 1. decembra 1937, čd. XXXX. Podľa víožkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej
dňa 26. novembra 1937, čd, XXX vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č.
XXX/X prekaždodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421,

422/1,422/2,423;vpozemkovoknižnejvložkeč.XXXako"Došlodňa1.decembra1937,čd.XXXX.Podľa
vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26. novembra 1937, čd. XXX - vkladá sa právo služobnosti
prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 pre každodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 412, 414/1,
414/3, 419, 420, 422/1, 422/2, 423 /: 280,283 a 303 :/.
Poroku1978savdanejlokaliteuskutočnilarozsiahlavýstavbarodinnýchdomov.Rozhodnutímbývalého

Mestského národného výboru v Poprade, odbor výstavby č. XXXX/XX boli pôvodným vlastníkom
vyvlastnené pozemkovoknižné parcely mpč. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X,XXX, XXX. Pozemky boli
vyvlastnené v prospech Československého štátu - Mestského národného výboru v Poprade pre účely
individuálnej bytovej výstavby. Následne boli nové parcely Mestského národného výboru Poprad
prideľované do osobného užívania jednotlivým fyzickým osobám. Vyvlastnenie sa vykonávalo podľa
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Z uvedeného

znenia vyplýva, že vecné bremeno - právo prechodu zriadené na parcele mpč. 414/2 bolo vyvlastnením
tejto parcely zrušené. V súčasnej dobe je na liste vlastníctva č. XXXX v časti C. Ťarchy zapísané: „Podľa
vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26. novembra 1937, č.d. XXX, vkladá sa právo služobnosti
prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. XXXX/X (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov
nehnuteľností CKN par. č. XXXX (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX.“ V

súčasnej dobe je na liste vlastníctva č. XXXX v časti Iné údaje zapísané: "Ku parcele CKN par. č. XXXX
(mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. XXXX/X (mpč.
XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.“
Súčasne s výstavbou rodinných domov po roku 1978 vznikli nové ulice - nové komunikačné prepojenia
nehnuteľností. Zánikom vecných bremien z dôvodu vyvlastnenia pozemkov, následným uskutočnením

výstavby - rodinných domov, výstavbou miestnych komunikácií, reguláciou Velického potoka, ako aj
samotnou zmenou spôsobu života obyvateľov, nastali také zmeny pomerov, že zanikol aj samotný
dôvod vecného bremena. Týmto zároveň vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. Výstavbou novej miestnej komunikácie zo severnej strany - ulice F. vznikol pre žalovaných
priamy prístup k ich nehnuteľnostiam zo severnej strany. Žalovaní sú v súčasnosti :

a) výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1 nehnuteľností - pozemku parcela registra KN-C
parcelné číslo 1186/13, č. 1267/10 a č. 1270/1 - zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H.,
b) sčasti podielovými a sčasti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku parcela registra
KN-C parcelné číslo 1267/4 - zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H..
Žalovaní ako vlastníci pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 a aj priľahlých pozemkov

majú priamy prístup ku svojej nehnuteľnosti, a to z južnej strany priamo z ulice I. J., z východnej strany
priamo z ulice K., zo severnej strany priamo z ulice F..

2. Žalovaní v 1./ a 2./ rade so žalobným návrhom nesúhlasili. Uviedli, že dôvody pre existenciu vecného
bremena viaznúceho na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H. trvajú. Žalovaní

popierali pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu o tom, že im vznikla možnosť priameho prístupu
k pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 v k. ú. H. zo severnej strany ulice F., z východnej
strany ulica Teplická a taktiež z južnej strany z ulice I. J.. Obsahom vecného bremena viaznúceho na
pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H. je povinnosť žalobcu ako vlastníka
umožniť žalovaným ako vlastníkom pozemku parcelné číslo 1272 v k. ú. H. výkon práva služobnosti

prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. 414/1) pre každodobých
vlastníkov nehnuteľnosti pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. 410) podľa zápisu
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Z obsahu pozemkovkovoknižnej vložky č. XXX ( neskôr PKV č.
XXXX, H.), k. ú. H. predloženej žalobcom v 1./ rade je zrejmé že služobnosť sa viazala okrem iných
aj k domu súpisné číslo XXX s dvorom v intraviláne ležiacom na parcele č. 410. Účelom a zmyslom

služobnosti bolo umožniť vlastníkovi parcelné číslo 410 užívanie nehnuteľností sa nej nachádzajúcich.
To je zrejmé tiež zo skutočnosti, že v čase zápisu sa na parcelné číslo 410 ( dnes parcela registra KN-C
parcelné číslo 1272, k. ú. H.) nachádzal dom s dvorom v intraviláne. Táto stavba bola dodnes v plnom
rozsahu a bez zmien zachovaná vrátane existujúcich hospodárskych stavieb vo dvore. Na pozemku
parcelné číslo 1272, v k. ú. H. sa nachádzajú dve pôvodné hospodárske budovy využívané na identický

účel, ako v čase vzniku vecného bremena. K týmto budovám nie je preukázateľné možné sa dostať
vozom inak ako po pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4, k. ú. H. vo vlastníctve žalobcu.
Prístupu k nim cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4, k. ú. H. ( vo vlastníctve
žalovaných) bráni stavba hospodárskej budovy na pozemku parcely 1272, k. ú. H. postavená na hranicioboch pozemkov v celej šírke. S poukazom na uvedené skutočností je zrejmé, že nenastali také trvalé
zmeny, ktoré by mali za následok, že pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H.
vo vlastníctve žalobcu už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu

nehnuteľnosti. Je preukázané, že k hospodárskym budovám nachádzajúcim sa na pozemku parcelné
číslo 1272 v k. ú. H., ani k časti tohto pozemku medzi hospodárskymi budovami a domom súpisné číslo
XXXX sa nie je možné dostať vozom inak ako po pozemku parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H.. Z podanej
žaloby a skutočnosti nie je možné dospieť k skutkovému záveru o tom, že vznikol hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného. Tento prejazd je pre žalovaných potrebný, nakoľko je jediný

možný pri prejazde vozom.

3. Žalobca v replike uviedol, že v pozemkovo knižnej vložke č. 303 boli zapísané nehnuteľnosti vo
vlastníctve právnych predchodcov žalobcu. V pozemkovoknižnej vložke č. XXX bolo v poznámke
zapísané: „Ku parcele číslo 412, 414/1 - prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parc. 414/2. viď vl. č. XXX" . V pozemkovo knižnej vložke č. 304 boli zapísané nehnuteľnosti vo

vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. V pozemkovoknižnej vložke č. XXX bolo v poznámke
zapísané: „Ku parc. č. 410, 411, 413 a 414/2 - prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
pare. 414/1." Zo zápisov v pozemkovoknižných vložkách je zrejmé, že právnym predchodcom žalobcu
prislúchalo právo prechodu cez parcelu č. 414/2, ktorá bola vo vlastníctve právnych predchodcov
žalovaných a naopak právnym predchodcom žalovaných prislúchalo právo prechodu cez parcelu 414/1,

ktorá bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu. Právo prechodu po uvedených parcelách
slúžilo ako prístup k vode k H. potoku na napájanie dobytka. právo prechodu neslúžilo výlučne iba
právnym predchodcom žalobou a právnym predchodcom žalovaných, ale aj iným vtedajším vlastníkom.
Vyvlastňovacím rozhodnutím č. k. XXXX/XX zo dňa 15.11.1997 bola, okrem iných, parcele číslo XXX/X
vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných vyvlastnená. Vyvlastnením došlo k zrušeniu vecného

bremena zo zákona. Teda právo prechodu k H. potoku pre právnych predchodcov žalobcu po parcele vo
vlastníctve právnych predchodcov žalovaných, ako aj pre ostatných vlastníkov zaniklo. Aj keby nedošlo
k vyvlastneniu a zrušeniu zo zákona, nemohlo by sa toto právo vykonávať z dôvodu reálnej nemožnosti,
nakoľko na mieste predmetných parciel došlo k výstavbe nových mestských komunikácii a rodinných
domov. Tak vznikol hrubý nepomer, keď právo prechodu po parcele č. 414/2 zaniklo, pričom právo

prechodu po parcele číslo 414/1 zostalo pre žalovaných zapísané.

4. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v duplike uviedli, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku
parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Zároveň sú žalovaní
podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4 zapísaného na LV

č. XXXX pre k. ú. H.. Žalobca je vlastníkom pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4
zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. H., na ktorom viazne ťarcha „právo služobnosti prechodu peši a
vozom cez parcelu KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti
parcely registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č.
XXXX“. Žalobca odôvodňuje návrh na zrušenie vecného bremena zmenou pomerov spočívajúcou vo

výstavbe miestnej komunikácie – L. F., v dôsledku čoho mal pre žalovaných vzniknúť priamy prístup k
ich nehnuteľnostiam, a to cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4. Žalovaní popierajú,
žeby v dôsledku výstavby v k. ú. H. mali zabezpečený iný prístup k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve,
než cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 vo vlastníctve žalobcu, ku ktorému
je zriadené vecné bremeno. na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 sa nachádza

hospodárska budova (postavená ešte v čase zriadenia vecného bremena), ktorá je postavená na hranici
pozemkov parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 a pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo
1267/4, a to po celej dĺžke tejto hranice. Táto hospodárska budova bráni v prístupe k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 „vozom“ (motorovými
vozidlami) a jediný možný prístup k týmto k nehnuteľnostiam je cez pozemok parcela registra KN-C

parcelné číslo 1270/4. Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného sa zisťuje
porovnanímprávosobyoprávnenejzvecnéhobremenaapovinnostíosobypovinnejzvecnéhobremena
pred a po zmene pomerov. Žalobcom tvrdený hrubý nepomer nie je výsledkom porovnania práv a
povinností vyplývajúcich z vecného bremena pred a po ním tvrdenej zmene pomerov. Ani zo žaloby a ani
z iných písomných vyjadrení žalobcu nevyplýva, žeby v dôsledku zmeny pomerov došlo k takej zmene

práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, žeby medzi právami osoby oprávnenej z vecného
bremena a povinnosťami osoby povinnej z vecného bremena vznikol hrubý nepomer. Ani výstavbou v k.
ú. H. a ani v dôsledku iných skutočností nedošlo k žiadnej zmene v právach osoby oprávnenej z vecného
bremena a ani v povinnostiach osoby povinnej z vecného bremena, a teda nedošlo a ani nemohlo dôjsťk vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného musí vzniknúť v príčinnej súvislosti so zmenou pomerov. Ak
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného existoval už pred zmenou pomerov,

podmienky na zrušenie vecného bremena nie sú dané ani v dôsledku (príčinnej súvislosti) vyvlastnenia
(rozhodnutie Mestského národného výboru v Poprade č. 2457/77 zo dňa 15.11.1977), ani v dôsledku
výstavby v k. ú. H. v roku 1978, nedošlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného (žalovaných). Obsah záväzkového vzťahu z vecného bremena je od jeho vzniku
nezmenený, t. j. žalovaní v dôsledku žiadnych skutočností nemajú viac práv na úkor žalobcu, než ich

mali v čase vzniku vecného bremena. S poukazom na uvedené sú žalovaní v 1./ a 2./ rade názoru,
že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena súdom. Od zmien,
na ktoré sa žalobca odvoláva uplynulo viac ako 40 rokov. Žalovaní s navrhnutou výškou náhrady za
zrušenie vecného bremena nesúhlasia, nakoľko suma 1,- eur nezohľadňuje majetkové dôsledky zániku
vecného bremena pre žalovaných.

5.Návrhomdoručenýmsúdužalobcažiadal,abysúdpripustildokonaniažalobkyňuv2./rade.Označená
žalobkyňa v 2./ rade s pripustením do konania súhlasila. Uznesením z 03.06.2021 súd pripustil, aby do
konania na miesto žalobcu pristúpila žalobkyňa v 2./ rade.

6. V ďalších písomných podaniach žalobca k tvrdeniam žalovaného namietal, že rodina F. nevlastnila

celú predmetnú „uličku“, ale iba jej prostrednú časť označenú v katastri a zakreslenú v mape ako 414/2.
K tvrdeniu žalovaného, že predmetnú uličku využívajú, žalobcovia uviedli, že žalovaní predmetnú uličku,
t. j. pôvodnú parcelu 414/1, nemohli užívať na právo prechodu tak, ako to tvrdia, nakoľko si sami
zamedzili prístup a prechod po nej z jednej strany z ulice F. uskladnením najmä kovového materiálu
a náradia. Namietali, že C. E. nemal v ich rodinnom dome súpisné číslo XXXX žiaden autoservis.

Na takúto činnosť nemal uzatvorenú zmluvu, ani povolenie. Nie je pravdivé tvrdenie, že v rodinnom
dome bol C. E. do roku 2010, a že v dome bol autoservis. Následne umožnil známej E. D. využívať
garáž, táto mu pomáhala s údržbou záhrady. Od januára 2010 býva v dome dcéra žalobcov s deťmi.
Poukázal na predpoklady zrušenia vecného bremena a to súčasne splnenie podmienok, že sa jedná
o trvalú zmenu pomerov, a že ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného

a príčinnú súvislosť medzi nimi. Vlastníci nehnuteľnosti zapísaní vo vložke XXX, XXX mali právo
prechodurecipročnepoparcelecezparcelnéčíslo414/1,t.j.poparceleprávnychpredchodcovžalobcov
a parcelné číslo 414/2 parcele právnych predchodcov žalovaných. Potvrdil to aj žalovaný v 1./ rade,
ktorý uviedol, že išlo o uličku pre domy pri M. E.. Ulička bola využívaná, keď zvážali seno, bol prístup
do týchto domov. S vozmi chodili cez uličku. Po roku 1978 sa v danej lokalite uskutočnila rozsiahla

výstavba rodinných domov. Výstavu rodinných domov, výstavbou ciest nastali také zmeny pomerov,
že zanikol aj samotný dôvod vecného bremena. Ide o hrubý nepomer, keďže žalovaní majú prístup
k svojim stavbám cez ulicu Šarišskú. Vecné bremeno bolo zriadené ako prechod cez parcelu, nie na
prístup k stavbe. Pozemok parc. č. 1267/4 je v priamom susedstve s miestnou komunikáciou ulicou F..
Argumentácia žalovaných, že sa kvôli hospodárskej budove nemôžu dostať k svojej nehnuteľnosti je

nielen nepravdivá, ale aj irelevantná vzhľadom k tomu, že toto nebolo riešené v rámci vecného bremena,
nakoľko aj v minulosti prechádzali žalovaní zo svojej parcely mpč. XXX/X na svojej parcely mpč. XXX,
E.. XXX a z nej na parcelu mpč. XXX. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2./ rade uviedli,
že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú manželia. Manželstvo bolo uzatvorené pred uzavretím kúpnej zmluvy
v roku 2002, keď žalobca kúpil od svojich súrodencov, okrem iných, aj parc. č. 414/1 – trvalé trávne

porasty o výmere 129 m2. Žalobcovia poukázali na predložené čestné prehlásenie A. N., A. F., H. O.,
E. P.. Výsluchy svedkov E. F. E., E. F. považujú za účelové a tendenčné. Poukázali na skutočnosť, že je
nesporné, že v 80-tich rokoch 20. storočia došlo k celkovej zmene usporiadania nehnuteľností v obci H.,
k vytvoreniu siete nových ulíc. Je zrejmé, že vecné bremeno nebolo zriadené len v prospech žalovaných,
ale aj v prospech ďalších subjektov. Nešlo o vecné bremeno v prospech žalovaných, ale malo slúžiť ako

všeobecný prístup občanov H. k potoku a do centra H.. Vytvorením siete nových ulíc vecné bremeno
stratilo svoje opodstatnenie.

7. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v písomných vyjadreniach namietali vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne v 2./
rade, ktorá nie je spoluvlastníčkou pozemku parcelné číslo 1270/4 zapísanou v katastri nehnuteľností,

preto nie je preukázané, že je povinnou z vecného bremena. Žalobca v 1./ rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva M. XXXX. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
v roku 1937 bolo do pozemkovej knihy vložka XXXX zapísané právo služobnosti prechodu peši a vozom
cez parcely číslo 414/1 pre každodobých vlastníkov nehnuteľností parcely číslo 410, 411, 413, 414/2,414/3, 419, 420, 421, 422/1, 422/2, 423. Z pozemnoknižnej vložky XXX vyplýva, že vecné bremeno
sa vzťahuje na každodobých vlastníkov nehnuteľností parcely číslo 410, 411, 413, 414/2. Zo zápisov
je zrejmé, že vecné bremeno sa vzťahovalo aj k domu súpisné číslo XXX s dvorom, v ktorom sa

nachádzali hospodárske budovy. Účelom a zmyslom vecného bremena bolo okrem iného umožniť
vlastníkom domu súpisné číslo XXX jeho užívanie vrátane užívania existujúcich hospodárskych stavieb
vo dvore. Prístup k týmto hospodárskym budovám je možný výlučne cez pozemok parcelné číslo
1270/4 vo vlastníctve žalobcov. S poukazom na ustanovenie § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka
žalovaní sú názoru, že vecné bremeno k pozemku parcelné číslo 1270/4 do dnešného dňa nezaniklo,

ani žalobcovia v konaní nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik
vecného bremena, nepreukázali, žeby nastali také trvalé zmeny, že pozemok parcelné číslo 1270/4
nemohol slúžiť potrebám žalovaných alebo prospešnejšiemu užívaniu ich nehnuteľností. Práve naopak,
vecné bremeno do dnešného dňa slúži potrebám žalovaných v rovnakom rozsahu a na rovnaký účel,
pre aký bolo vecné bremeno zriadené. Žalovaní sú názoru, že nie sú splnené podmienky v zmysle
§ 151k ods. 3 Občianskeho zákonníka na zrušenie vecného bremena súdom. Zmeny pomerov, na

ktoré poukazujú žalobcovia, nastali pred viac ako 40 rokmi. Ani po tom, čo tieto zmeny nastali a to
výstavba nových komunikačných pripojení nehnuteľností a výstavba nových domov, žalovaní neboli
právnymi predchodcami žalobcov vo výkone práv z vecného bremena rušení a po celú túto dobu
nerušene vykonávajú práva z vecného bremena. Žalobca v 1./ rade pri nadobúdaní pozemku parcelné
číslo 1270/4 nepochybne vedel, že nadobúda nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom. Od roku

1992, resp. od roku 2002, kedy sa žalobca v 1./ rade stal výlučným vlastníkom pozemku parcelné číslo
1270/4, žalobcovia nebránili žalovaným vo výkone práva z vecného bremena. Tento stav trval až do
januára 2020, takmer 18 rokov. Vyvlastnenie pozemkov nie je možné považovať za zmenu pomerov
zakladajúcu právo žalobcov domáhať sa zrušenia vecného bremena. Rozhodnutím bývalého Mestského
národného výboru v D. nedošlo k zmene pomerov medzi stranami sporu a zároveň nedošlo k žiadnej

zmene v právach a povinnostiach strán sporu vyplývajúcich z vecného bremena. Žalovaní iný prístup
k svojim nehnuteľnostiam, než cez pozemok parcelné číslo 1270/4, nemajú. Samotný svedok Ing. A.
G. vo výpovedi uviedol, že vybudovaním miestnych komunikácii sa vytvoril prístup k domom, ktoré
mali využívať pozemok mpč. XXX/X. K domu rodiny F. sa tento prístup nevytvoril, keďže tí využívali
pozemok mpč. XXX/X. Ani v dôsledku vyvlastnenia pozemku, ani v dôsledku výstavby v k. ú. H.,

ani v dôsledku iných skutočností nedošlo k žiadnej zmene v právach osoby oprávnenej z vecného
bremena, ani v povinnostiach osoby povinnej z vecného bremena, ktorá by mala za následok vznik
hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V prejednávanej veci nedošlo
ani k premlčaniu vecného bremena, nakoľko práva z vecného bremena žalovaní vykonávajú dodnes.
Pozemokparcelnéčíslo1270/4minimálneodroku1937slúžilnaprechodaprejazdajknehnuteľnostiam

a hospodárskym budovám vo vlastníctve žalovaných. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok E. F..
Pokiaľ žalobcovia namietajú, že žalovaní pozemok parcelné číslo 1270/4 nemohli užívať a teda nemohli
vykonávať práva z vecného bremena nakoľko uskladnením kovového materiálu a náradia si zamedzili
prechod od ulice F., uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Aj z ohliadky na mieste samom bolo preukázané,
že pozemok parcelné číslo 1270/4 bol zo strany ulice F. žalovanými aj v súčasnej dobe využívaný

napriek tomu, že samotný prejazd uličkou bol dočasne zamedzený. K zamedzeniu prístupu došlo za
účelom obmedzenia vzniku škody žalovaným, keďže zo strany žalobcov začali byť vytvárané prekážky
v užívaní pozemku a vykonávaní práv z vecného bremena. Žalovaní až do momentu, keď im žalobca
v 1./ rade začal brániť v prístupe na pozemok, tento pozemok pravidelne kosili a udržiavali. Žalovaní
pozemok parcelné číslo 1270/4 využívajú nepretržite aj zo strany ulice I. J.. Výpoveď svedkyne E.

D. považujú za nepravdivú. C. E. užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v 1./ rade spolu so
svojom priateľkou Q. P. až do jesene 2010. Za nepravdivú považujú žalovaní aj výpoveď svedkov P. F.
a E. F.. Keďže vzhľadom na príbuzenský vzťah žalobcu, majú záujem na výsledku sporu v prospech
žalobcov. Žalovaní sú toho názoru, že návrh na zrušenie vecného bremena je zo strany žalobcov
zneužitím práva, resp. výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu.

Žalovaní sú názoru, že návrh na zrušenie vecného bremena je jedným z prostriedkov, ktorými žalobca
v 1./ rade má v úmysle zmariť prestavbu bytového domu vo vlastníctve žalovaných, keďže zrušenie
vecného bremena podstatne sťaží žalovaným prístup k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom
rekonštrukcie. Žalovaní v písomnom podaní opätovne poukázali na to, že aj v dôsledku uskutočnenej
výstavby mestskej časti H., na ktorú žalobcovia poukazujú, pozemok parcelné číslo 1270/4 naďalej

slúži potrebám žalovaných, ako aj prospešnejšiemu užívaniu ich nehnuteľností. Aj keby žalovaní mali
pripustiť, čo nepripúšťajú, že v dôsledku výstavby v roku 1978 došlo ex lege k zániku vecného bremena,
žalovaní sú názoru, že vecné bremeno nadobudli vydržaním, lebo pozemok parcelné číslo 1270/4
označenýako„ulička“využívaliajporoku1978atentovyužívajúajvsúčasnejdobenaprechodaprejazda na prístup k svojim nehnuteľnostiam, teda ho užívajú po dobu viac ako 10 rokov v dobrej viere, že im
toto vecné bremeno patrí, vo svojej oprávnenej držbe neboli rušení a to ani zo strany žalobcov, ani ich
právnych predchodcov. Poukázali na skutočnosť, že pokiaľ žalobcovia uviedli, že vlastníci nehnuteľnosti

zapísaní vo vložke XXX, XXX mali právo prechodu recipročne po parcele parcelné číslo 414/1 a parcele
parcelné číslo 414/2, uvedené tvrdenie je nepravdivé a zo žiadne dôkazu reciprocita vrátane výpisov
z pozemnoknižných vložiek nevyplýva. V prístupne k nehnuteľnostiam vozom z ulice F. bráni žalovaným
hospodárska budova nachádzajúca sa po celej šírke pozemku parcelné číslo 1272, ktorá slúži na
uskladnenie krmiva pre hospodárske zvieratá chované žalovanými, ako aj na ustajnenie týchto zvierat.

Táto hospodárska budova má pre žalovaných a na výkon ich hospodárskej činnosti veľmi dôležitý
význam. V dôsledku zrušenia vecného bremena žalovaní nebudú môcť vykonávať ani dobročinnú, resp.
verejne prospešnú činnosť, napr. každoročné vozenie Mikuláša v meste Poprad, vozenie folklórneho
súboru Vagonár pri oblievačkách v období Veľkej noci. Činnosti vykonávajú pre osoby, ktoré nie sú so
žalovanými v žiadnom príbuzenskom alebo priateľskom vzťahu, napr. aj rehoľným sestričkám. Žalovaní
poukazujú na predložené čestné prehlásenia J. K., E. P., R. A. G., E. F., D. O., E. E., E. S., T. G., A.

G., U. G., E. A. V.. Zotrvávajú naďalej na vyjadrení, že ukončením nájomného vzťahu žalobcom C. E.
nedošlo v roku 2006. Uvedené vyplýva aj z čestného prehlásenia svedkyne Q. P..

8.Pojednávaniavovecisanezúčastnilažalobkyňav2./rade,uktorejsúdmalriadnevykázanédoručenie
predvolania na pojednávanie, neúčasť ospravedlnila prostredníctvom právneho zástupcu, nežiadala

pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti
žalobkyne v 2./ rade.

9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd rozhodol, že
vecné bremeno viaznuce na parcele registra KN-C č. 1270/4 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v

k. ú. H. na Okresnom úrade odbor katastrálny, ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice
spísanej vo H. dňa 26.11.1937, č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parcelu KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti KN-C
parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, sa zrušuje, zároveň,
aby súd zaviazal žalobcov zaplatiť žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu za zrušenie vecného bremena

vo výške 1,-- eur. Uviedol, že vecné bremeno vzniklo v roku 1937, pričom účelom vecného bremena
nebol prístup k rodinnému domu alebo do rodinného domu žalovaných, ale zriadenie prechodu cez obec
Veľká fakticky pre vlastníkov niekoľkých rodinných domov, aby bol vytvorený prístup k H. D. a prístup
do centra obce H. k M. E., kde bol vtedy stred obce. V 70-tich rokoch minulého storočia preukázateľne
došlo k zmene vlastníckych pomeroch a k zmene prístupov v obci, keďže značná časť majetku bola

vyvlastnená a následne bola vytvorená štruktúra nových ulíc. Jednou z nich je aj ulica F. a iné ulici,
ktoré vytvorili k týmto nehnuteľnostiam žalovaných, ako aj k ďalším nehnuteľnostiam vlastníkov, ktorí
boli pôvodne oprávnení z vecného bremena z roku 1937. Všetky tieto vecné bremená boli vymazané
z listov vlastníctva a pôvodne bolo vymazané aj vecné bremeno z listu vlastníctva žalobcov. Z nejakého
dôvodu bolo následne opätovne obnovené, zrejme na podnet žalovaných, niekedy v 70-tich rokoch

minulého storočia. Je nesporné, že spôsob využívania vecného bremena ako tvrdia žalovaní, nie je
pravdivá. Z predložených fotografii jednoznačne vidieť, že tzv. ulička je zarastená, nepriechodná, to
znamená,žesavecnébremenonevyužívalo.Kvyčisteniuuličkydošlopox-rokochvsúvislostispodaním
žaloby. Žalovaní majú prístup ku svojim nehnuteľnostiam, jednak z ulice Na letisko, jednak zo strany
ulice F.. Teda využívanie prístupu zo strany nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu je zjavne neprimerané

zásahom do ich vlastníckeho práva. K možnosti vydržania vecného bremena poukázal na listinu zo
06.07.1980, kde je jednoznačne konštatované, že žalovaní majú prístup z inej ulice, uličku nepotrebujú
a teda nemôžu byť dobromyseľní vo vzťahu k držbe predmetných nehnuteľností, pretože im toto právo
nepatrí. Pri ohliadke bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní majú prístup na ulicu F., aj na ulicu I.
J.. K námietke vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v 2./ rade, poukázal na predložený sobášny list

žalobcov a kúpnu zmluvu, z ktorej je zrejmé, že táto bola uzatvorená po uzavretí manželstva žalobcov
a teda majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu. Je potrebné vychádzať
z dikcie vecného bremena z roku 1937, ktoré nebolo zriadené za účelom, ktorý tvrdia v súčasnosti
žalovaní. Slúžilo ako všeobecný prechod pomedzi rodinné domy. Hospodárske budovy nie sú účelom
prístupu do dvora žalovaných. Vecné bremeno stratilo svoj význam, je dlhodobo nevyužívané. Vecné

bremeno zaniklo zo zákona zmenou územného plánu a zaniklo aj v dôsledku dlhodobého nevyužívania,
čiže došlo k premlčaniu práva z vecného bremena. V danom prípade došlo zo zákona k zrušeniu
vecného bremena, pretože zanikol účel vecného bremena.10. Žalobca v 1./ rade na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že predmetný pozemok
v súčasnosti nemôže využívať, lebo je založený poľnohospodárskymi strojmi, na konci predmetnej uličky
sú nejaké brány, staré železá, ktoré tam umiestnili žalovaní. Predmetný pozemok má záujem využívať.

Nie je pravdivé tvrdenie, že užívanie pozemku je marené zo strany žalobcov. Nie je pravdivé tvrdenie
o tom, že by žalobcovia zakázali žalovaným kosiť predmetnú uličku. Žalobca v 1./ rade uviedol, že
chodia ju kosiť žalobcovia, ale nie tak často. Žalovaní uličku nekosili, pokiaľ si pamätá, aspoň 50 rokov.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3Cdo 269/96, z ktorého vyplýva,
že nadobudnutie vlastníckeho práva nemá vplyv na posúdenie existencie hrubého nepomeru. Vecné

bremeno bolo zriadené v roku 1937 a a k zmene pomerov došlo vybudovaním iných ciest, z ktorých
majú priamo prístup žalovaní na svoj pozemok. Pôvodne predmetná ulička pokračovala ďalej až k M. E..
Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že žalovaní sa dovnútra k svojej hospodárskej budove dostávajú
z ulice F. aj s koňom.

11. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na písomné

a ústne prednesy k žalobnému návrhu. Zotrvala na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne v 2./ rade. Uviedla, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre zrušenie vecného
bremena súdom. Tak isto je potrebné odstrániť rozpory medzi uplatneným petitom a tvrdeniami žalobcu.
Nemožno sa domáhať zrušenia vecného bremena, ktoré malo zaniknúť už pred podaním žaloby.
V prípade, že žalobcovia tvrdia, že zaniklo vecné bremeno, je potrebné poukázať na § 151p ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec
už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejším užívaním nehnuteľnosti. Žalobca
nepreukázalexistenciutakýchtozmien,ktorébymalizanásledokzánikvecnéhobremena.Žalobcamusí
preukázať hrubý nepomer medzi výhodami oprávneného a nevýhodami na strane žalobcu. Užívanie
pozemku je marené výlučne zo strany žalobcov. Nesúhlasila s námietkou premlčania vecného bremena.

Užívanie vecného bremena nebráni a nesťažuje výkon vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ žalobkyňa
v 2./ rade tvrdí, že je aktívne legitimovaným subjektom v konaní, jej úlohou je preukázať, že predmetné
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu. Uvedená skutočnosť
preukázaná nebola. K námietke účelu vecného bremena poukázala na zápis do pozemkovej knihy,
z ktorej vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené aj v prospech nehnuteľností a to domu, hospodárskej

budovy. Vecné bremeno malo zabezpečiť nielen prístup k pozemku, nielen prechod cez pozemok, ale aj
prístup k stavbám žalovaného. Z predložených fotografií a ďalšieho vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalovaní nemajú prístup ku svojim nehnuteľnostiam ani zo strany z ulice I. J., keďže tam je postavený
bytový dom, a vstup nie je možný ani z ulice F., keď je po celej dĺžke hospodárska budova. Vo vzťahu
k vydržaniu uviedla, že dobrú vieru a dobromyseľnosť žalovaných nie je možné spochybňovať. Od roku

1976 až po súčasnosť žalovaných užívajú nehnuteľnosť v nimi opísanom rozsahu. V zmysle judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dobromyseľnosť zanikne až právoplatným rozhodnutím vo veci.
Žiadny dôkaz nepreukázal tvrdenie žalobcov, že by došlo k premlčaniu vecného bremena. Teda žalovaní
sú názoru, že doposiaľ nedošlo k zániku vecného bremena ex lege, vecné bremeno nebolo nikdy
premlčané a nie sú splnené podmienky na to, aby vecné bremeno bolo zrušené súdom.

12. Žalovaný v 1./ rade na pojednávaní uviedol, že predmetná ulička sa nevyužívala tak, ako uviedol
právny zástupca žalobcu. Ulička patrila rodine F., jeho prarodičom. Niekedy si starí ľudia pomáhali, čo
povedalo, to platilo. Pred B. tam bývali J. a S.. Tá ulička bola pre domy pri M. E.. Ulička bola využívaná,
keď sa zvážalo seno a bol prístup do domov. Predmetnú uličku žalovaní v súčasnosti využívajú, majú

založenú farmu. Cez uličku vozia krmivo, majú tadiaľ prístup do šopy. Žalobca im zakázal kosiť uličku.
Trávu tam kosili synovia žalovaného, niekedy aj žalobca. No oni nemajú ako sa dostať ku šope než
cez predmetnú uličku. Môžu prejsť aj z ulice F., ale nedošli by až ku šope, museli by prenášať krmivo.
Uličku potrebujú využívať na prevoz krmiva. Už teraz poľnohospodárske stroje nenechávajú v uličke,
lebo to vadilo žalobcovi, ale zábrana tam je ako má prístup žalobca od vchodu, túto zábranu tam dali,

aby nešpinili žalobcovi na pozemok.

13. Žalovaná v 2./ rade na pojednávaní súhlasila s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaných
i žalovaného v 1./ rade. Uviedla, že k žalovanému v 1./ rade sa prisťahovala, keď sa vydala v roku
1976, nepoznala susedov. Stále tam mali hospodárske stroje, svokrovci hospodárili, používali uličku, to

bola samozrejmosť, inač sa to nedalo. Ale počula spory, ktoré mal svokor s mamou žalobcu v 1./ rade.
Mestský úrad im ale dovolil ďalej chovať kone. Od toho času oni nič nezmenili, všetko pokračuje tak,
ako to bolo v roku 1976. Žiadny účel využívania vecného bremena sa nemohol zmeniť.14. Súd prvej inštancie rozsudkom z 02.03.2022 rozhodol takto:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalobcom v 1./ a 2./ rade voči žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania v plnom

rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ Proti rozsudku
podali žalobcovia v 1./ a 2./ rade odvolanie.

15. Odvolací súd rozhodol:
„Zrušuje rozsudok spolu s opravným uznesením a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.“

16. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa
povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie,
schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaní v 1./ a 2./ rade v písomnom vyjadrení uviedli, že nesúhlasia
snázoromodvolaciehosúdu,žeexistujúcevecnébremenospočívajúcevprávecestykpozemkuparcela
registra C parcelné číslo 1270/4, je možné nahradiť zriadením prístupu cez hospodársku budovu vo
vlastníctve žalovaných, ktorá je postavená na celej šírke pozemku parcelné číslo 1272 a zabezpečiť tak
prístup žalovaných aj k ostatným hospodárskym budovám, ktoré sa nachádzajú na pozemku parcely

registra KN-C parcelné číslo 1272. Právo cesty nie je možné zriadiť cez budovu alebo taký priestor,
ktorý tvorí s budovou uzatvorený celok. Poukázali na vyjadrenie R. W. D. k otázke predbežného
určenia finančných nákladov potrebných na zabezpečenie prístupu žalovaného k nehnuteľnostiam na
pozemkuparcelaregistraKN-Cparcelnéčíslo1272vichvlastníctvecezhospodárskubudovu,pričomna
zabezpečenieprístupujenevyhnutnáúpravavstupnejbrány,spočívajúcavzmenejejvýškyzpôvodných

2.300 mm na 4.000 mm a vybudovanie nového montážneho otvoru v stropnej konštrukcii. Náklady
spojené s nevyhnutnou stavebnou úpravou by boli určené na základe ohliadky vo výške 23.400,- eur a
tietonákladysúzjavneneprimeranevysokévovzťahukmajetkovýmpomeromžalovanýchavporovnaní
s ujmou, ktorú by žalobcovia v dôsledku ponechania vecného bremena trpeli. Podľa názoru žalovaných
nie je ani spravodlivé požadovať od nich vynaloženie neprimerane vysokých nákladov. Keďže vecné

bremeno bolo zriadené v roku 1937 a do roku 2020 bolo žalovanými nerušene vykonávané, t. j. žalovaní
vykonávajú práva z vecného bremena nerušene po dobu viac ako 80 rokov. K zmene pomerov, ktorá
podľa názoru žalobcov odôvodňuje zrušenie vecného bremena súdom, došlo pred viac ako 40-imi rokmi,
a aj po zmene pomerov žalovaní vykonávali vecné bremeno nerušene a v rovnakom rozsahu, ako
pred zmenou pomerov. Pred podaním žaloby nedošlo k žiadnej inej zmene odôvodňujúcej zrušenie

vecného bremena súdom. Žalobca v 1./ rade nadobudol nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom
v priebehu rokov 1992 až 2002 a až do podania žaloby (t. j. viac ako 18 rokov) rešpektoval práva
žalovaných z vecného bremena, v ich výkone ich nerušil a ani neobmedzoval. Žalovaní poukazovali
na skutočnosť, že pre zrušenie vecného bremena súdom nie je postačujúce len preukázanie zmeny
pomerov, ktoré musia mať trvalý charakter, ale musia byť splnené aj ďalšie dve kumulatívne podmienky,

a to hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi
zmenou pomerov a hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Splnenie
týchto zákonných predpokladov nebolo zo strany žalobcov žiadnym spôsobom preukázané. Z dôvodu
absencie hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného nie je splnená ani
posledná zákonom ustanovená požiadavka pre možnosť zrušenia vecného bremena súdom, a to

príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. S prihliadnutím na skutočnosti, že práva z vecného bremena vykonávajú nerušene od
roku 1937, nemajú zabezpečený iný prístup k svojím nehnuteľnostiam. V dôsledku zmien, ktoré nastali
pred štyridsiatimi rokmi nenastal hrubý nepomer medzi právami žalovaných a povinnosťami žalobcov
z vecného bremena. Z ul. F. nemajú prístup cez vlastné pozemky z dôvodu existencie hospodárskej

budovy a náklady na prípadnú prestavbu hospodárskej budovy sú neprimerane vysoké. Je v záujme
spravodlivého usporiadania veci spravodlivé ponechanie vecného bremena v celom rozsahu.

18. Žalobcom v 1./ a 2./ rade v záverečnom vyjadrení opätovne poukázali na vznik vecného bremena v
roku 1937, podľa ktorého vecné bremeno právo prechodu peši a vozom cez parcelu číslo XXX/X bolo

zriadené pre vlastníkov nehnuteľností: parcelné číslo 410, 411, 413, 414/2 - vlastník F. — PK vložka č.
XXX, č. XXX/X, XXX, XXX — vlastník X. — PK vložka č. XXX, č. 421, 422/1, 422/2, 423 - vlastník P. -
PK vložka č. XXX. Vecné bremeno právo prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 bolo zriadené pre
vlastníkovnehnuteľnosti:parcelnéčíslo412,414/1-vlastníkJ.-právnypredchodcažalobcov-PKvložkač. XXX, 1594, č. 414/3, 419, 420 - vlastník X. - PK vložka č. XXX, č. 421, 422/1, 422/2, 423 - vlastník
P. - PK vložka č. XXX. Pre účely výstavby ciest a rodinných domov boli vyvlastnené nehnuteľnosti:
parcelné číslo 411, 413, 414/2, 414/3, 420, 421 Predmetom vyvlastnenia neboli nehnuteľnosti: parcelné

číslo 410, 419, 422/1, 422/2, 423. Po vyvlastnení ostalo na parcele číslo 414/1 viaznuť' vecné bremeno
iba v prospech vlastníka parcely číslo 410 — F.. Účelom vecného bremena bolo tak, ako vyplýva
zo zápisu v pozemnoknižných vložkách, právo prechodu a prejazdu vozom, teda ako právo cesty a
bolo zriadené ako vzájomné vecné bremeno, teda slúžilo viacerých vlastníkom, nie len žalovaným,
resp. ich právnym predchodcom. Vecné bremeno bolo zriadené ako širšie komplexné právo prechodu

cesty pre viacerých vlastníkov oprávnených a súčasne aj navzájom si povinných. Žalobcovia majú
záujem na zrušení vecného bremena, ktoré žalovaní neužívajú nerušene a nepretržite, ale žalobcovia,
ich dcéra s rodinou a osoby blízke majú záujem na plnohodnotnom užívaní rodinného domu ako aj
priľahlých pozemkov. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že vecné bremeno zaniklo je daný,
lebo len súdne rozhodnutie môže byť podkladom k výmazu zapísaného vecného bremena v katastri
nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že hospodárska budova, takzvaná šopa, ako ju žalovaní

nazývajú, v čase zriadenia vecného bremena nestála a vecné bremeno nebolo zriadené ako právo
dostať sa k šope, resp. do priestoru šopy z priestoru uličky, resp. vecné bremeno nebolo zriadené
za účelom práva prístupu k šope. Pre žalovaných vecné bremeno znamenalo a malo význam ako
prístup k ich nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa severne za parcelou mpč. XXX, keďže objektívne
prestavbu rodinného domu dnes budovu súpisné číslo 2096 sa najmä s vozom k týmto ďalším parcelám

dostať nedokázali. Uvedená hospodárska budova bola od začiatku postavená s cieľom zabezpečiť
vstup, prechod a prejazd nielen do budovy samotnej, ale až do hospodárskeho dvora. Je v plnej
miere preukázané, že žalovaní majú sa ako dostať k svojim nehnuteľnostiam a právo prechodu z
vecného bremena tak ako bolo zriadené v roku 1937 už ani nevyužívajú a nepotrebujú. Hrubý nepomer
žalobcovia odôvodňujú aj tým, že žalobcovia nemôžu užívať svoj pozemok iným spôsobom a musia

ho nechávať voľne prístupný a udržiavaný tak, aby bol spôsobilý na prechod a prejazd. Nemôžu na
ňom nič pestovať, vysádzať stromy, kry ani dočasne skladovať či krátkodobo parkovať. Pokiaľ žalovaní
potrebujú vstupovať do priestoru uličky výlučne za účelom ukladania a prehadzovania dreva, pokladania
sena, vecné bremeno nebolo na tento účel zriadené. Hrubý nepomer vznikol v dôsledku skutočnosti,
že vyvlastňovacím konaním a následnou výstavbou nových komunikácií ako zmenou pomerov, zaniklo

právo prechodu cez pozemok 414/2 zriadené v prospech žalobcov, kým právo prechodu cez pozemok
414/1 v prospech žalovaných zostalo zapísané. Reciprocita práva užívať vzájomne susediace pozemky
číslo 414/1 a 414/2 za účelom prechodu, tak bola výrazným spôsobom narušená. Žalovaní majú k
svojim nehnuteľnostiam prístup z obidvoch strán, z dvoch verejných komunikácií - ulíc cez pozemky
vo svojom vlastníctve a je neodôvodnené a nespravodlivé požadovať, aby mali prístup ešte aj cez

pozemok vo vlastníctve žalobcov, a takto ho nedôvodne vecným bremenom zaťažovali a obmedzovali
žalobcov v jeho ďalšom užívaní. Rovnako je nespravodlivé žiadať od žalobcov akúkoľvek náhradu
za zrušenie vecného bremena. Medzi právom oprávneného a povinnosťou povinného musí byť určitý
rovnovážny pomer v tom zmysle, že právo oprávneného nesmie v neúnosnej miere prevažovať' nad
povinnosťou zaťaženého. Pri realizácii práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena je dôležité,

aby boli dodržané ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a
povinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávnehodôvoduzasahovať'dopráv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byt' v rozpore s dobrými mravmi.” Žalovaní si sami zamedzili
prístup a znemožnili vykonávať právo prechodu cez uličku v zmysle zriadeného vecného bremena, keď'
dlhodobým skladovaním rôznych hnuteľných vecí v priestoroch „uličky”, ktorá mala slúžiť' na prechod,

túto zatarasili a znepriechodnili.

19. Na pojednávaní z 23.02.2024 súd pripustil zmenu žaloby v časti žalobný petit tak, že okrem
žalobnéhopetituakojeuvedenývžalobnompetituzodňa08.01.2020alternatívnymžalobnýmpetitomje
návrh na určenie, že vecné bremeno viaznuce na pozemku parcele registra KN-C parcelné číslo 1270/4

– zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre
k. ú. H., obec D., B. D., vedenom na Okresnom úrade Poprad katastrálny odbor, ktorému zodpovedá
právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937 č. d. XXX, vkladá sa právo
služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu KN-C parc. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých
vlastníkov nehnuteľností KN-C parc. č. 1272 (mpč. 410) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č.

XXXX, zaniklo.

20. Na pojednávaní po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobcov v 1./ a 2./ uviedol, že
vecné bremeno vzniklo v roku 1937, avšak vecné bremeno sa netýkalo len spornej parcely, ale bolozriadené v podstate vo väčšom rozsahu a jeho účelom bolo vytvoriť v obci Veľká de facto prístupovú
cestu do stredu obce. Táto skutočnosť je nesporná aj z pôvodnej pozemno-knižnej mapy. Tento stav
pretrvával do roku 1980, kedy došlo v k. ú. H. k zmene územného plánu, vyvlastneniu značnej časti

parciel, vytvoreniu nových ulíc, čím stratilo vecné bremeno svoj význam. Je nesporné, že z pôvodného
vecného bremena, ktoré prechádzalo cez cca 10 parciel, v súčasnosti je vecné bremeno zapísané
len výlučne na parcele žalobcov. Toto vecné bremeno stratilo svoju funkciu a v zmysle územného
plánu obce H. z roku 1980 všetky ostatné vecné bremená boli vymazané. Vecné bremeno je jeden
z najviac obmedzujúcich inštitútov, ktorý obmedzuje vlastnícke práva vlastníkov vo voľnom nakladaní

s nehnuteľnosťou. Je úlohou súdu dôsledne zvažovať či takéto vecné bremeno je nevyhnutné pre
využívanie vlastníckych práv iných osôb. V predmetnej veci žalobcovia jednoznačne preukázali, že
žalovaný má prístup k svojím nehnuteľnostiam z obidvoch strán, aj z ulice Na letisko aj z ulice Šarišská,
kde tieto ulice tvoria hranicu jeho pozemku teda má priamy prístup na svoje pozemky a k svojim
nehnuteľnostiam z týchto verejných komunikácií. Tvrdenie žalovaného, že vecné bremeno potrebuje pre
nakladanie dreva, vykladanie sena, je jednoznačne nad rozsah zriadeného vecného bremena. Zároveň

je preukázané, že vecné bremeno tento rok nebolo žalovaným ani raz využité, keďže vecné bremeno je
blokované motorovým vozidlom umiestneným so súhlasom žalovaného. Žalobcovia sú presvedčení o
tom, že vecné bremeno zaniklo najneskôr v roku 1980 v súvislosti so zmenou územného plánu. Žalovaní
nemohli vydržať vecné bremeno, lebo ho nikdy súvisle viac ako 10 rokov nevyužívali. Zároveň nevedia
preukázať dobromyseľnosť pri užívaní vecného bremena, keďže ešte v roku 1981 prebehlo jednanie

pred bývalým Mestským národným výborom Poprad, kde bolo konštatované, že vecné bremeno stratilo
svoje opodstatnenie a nevyužíva sa.

21. Právna zástupkyňa žalovaných v 1./ a 2./ rade na pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k
aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne v 2./ rade poukázal na skutočnosť, že táto do dnešného dňa nie ako

podielová spoluvlastníčka zapísaná v katastri nehnuteľnosti a táto nie je v konaní aktívne legitimovaná.
Žalovaní zastávajú názor, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali zánik vecného
bremena, naopak žalovaní preukázali, že vo veci boli splnené podmienky pre nadobudnutie vecného
bremena vydržaním, nakoľko ich dobromyseľnosť nebola ničím spochybnená. Zo strany žalobcu
neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by dobromyseľnosť žalovaných relevantným spôsobom

spochybnili. V konaní nebol preukázaný žiaden hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami
oprávneného a povinného z vecného bremena, ku ktorému by malo dôjsť v dôsledku zmien označených
žalobcami.Zohliadkynamiestesamombolopreukázané,žežalovanínemajúprístupknehnuteľnostiam
zo svojich pozemkov a v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít nemožno od žalovaných žiadať,
aby prístup zabezpečili cez stavbu hospodárskej budovy. Žalovaní v konaní osvedčili potrebu existencie

vecného bremena, ako aj jeho využívanie až do dnešného dňa.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobcov, žalobcu v 1./ rade, výsluchom svedkov: E. D., P. F., E. F., listinnými dôkazmi: listami vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXX, XXXX, pozemnoknižnými vložkami č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, kópiou

z katastrálnej mapy, fotografiami, zmluvou o nájme uzatvorenou medzi žalobcom v 1./ rade a C. E.
a Q. P., odstúpením od nájomnej zmluvy z 23.03.2006, správou Slovenského plynárenského priemyslu,
kúpnou zmluvou z 08.11.2002, listom bývalého Mestského národného výboru z 16.07.1980, čestnými
prehláseniami: A. N., H. O., A. F., E. P., prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právnej zástupkyne
žalovaných, žalovaného v 1./ rade, žalovanej v 2./ rade, svedkov: A. G., E. F., H. O., K. M., E. F.,

listinnými dôkazmi: znaleckým posudkom č. 146/2021, pripojenými fotografiami, ohliadkou na mieste
samom, čestnými prehláseniami: D. O., E. E., E. S., E. S., A. G., U. G., A. V., Q. P., A. B., A. O., A. F.,
J. K., E. P., E. F., T. G. a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých
súd zistil skutkový stav:

23. V predmetom konania podľa žalobného petitu žalobcovia v 1./ a 2./ rade žiadali, aby súd rozhodol,
že vecné bremeno viaznúce na parcele žalobcu register KN-C parcelné číslo 1270/4, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. H. na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, ktorému zodpovedá právo
podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26.11.1937, č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti
prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov

nehnuteľnosti registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke
č. XXXX, sa zrušuje, zároveň, aby súd zaviazal žalobcov v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalovaným v 1./
a 2./ rade náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 1,- eur a zároveň podľa zmeny žalobného
petitu žalobcovia žiadali, aby súd určil, že vecné bremeno viaznuce na pozemku parcele registra KN-C parcelné číslo 1270/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, ktoré je zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., obec D., B. D. vedenom na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor,
ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26.11.1937 č. d. 688

vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4
(mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľností registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX)
podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX zaniklo.

24. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov v 1./ a 2./ rade k žalobnému petitu uviedol, že žalobcovia

sa domáhajú určenia, že vecné bremeno zaniklo ex lege, alternatívne aby súd rozhodol o zrušení
vecného bremena v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Spornou v konaní bola aktívna
legitimácia žalobkyne v 2./ rade, ďalej skutočnosti a to, či došlo k zániku vecného bremena ex lege
v zmysle § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. či sú dôvody na zrušenie vecného bremena
v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobcovia v 1./ a 2./ rade vzniesli námietku
premlčania vecného bremena a z tohto dôvodu poukazovali na zánik vecného bremena. Žalovaní v 1./

a 2./ rade upriamili pozornosť na prípadné vydržanie vecného bremena, práve z vecného bremena
v prospech žalovaných v 1./ a 2./ rade. V predmetnom konaní žalobcovia v 1./ a 2./ rade poukázali na
skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku registra KN-C parcelné číslo
1270/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. H.. Žalovaní
sú sčasti podielovými a sčasti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku registra KN-C

parcelné číslo 1272 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 mi zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. H..
Právni predchodcovia žalobcu - predchádzajúci vlastníci - C. H. D. I. N. H. P. Y. H., G. Q. E.. XXX Q. E..
XXX/X H. pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Údaje z pozemkovoknižnej vložky č. XXX boli v roku 1942
prepísané do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX. Právni predchodcovia žalovaných - predchádzajúci
vlastníci - boli vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných ako mpč. XXX a mpč.

XXX/X v pozemkovoknižnej vložke č, XXX. Od 1.4.1964 bol zákonom zrušený zápis nehnuteľností do
pozemkovoknižných vložiek a začali sa zakladať listy vlastníctva.
V súčasnosti:
a) - pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX/X (zapísaná v PK vložke č. XXXX)
je zapísaná ako parcela číslo 1270/4 na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. H.,

b) - pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX (zapísaná v PK vložke č. XXX)
je zapísaná ako parcela číslo 1272 na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H..
Ako vyplýva z pozemkovoknižných vložiek, v roku 1937 bolo zriadené vecné bremeno - služobnosť,
ktoré bolo v časti C. Ťarchy uvedených pozemkovoknižných vložiek zapísané:
a) v pozemkovoknižnej vložke č. XXX - neskôr prepísané do pozemkovoknižnej vložky

č. XXXX ako:
" Došlo dňa 1. decembra 1937, čd. XXXX.
Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, čd, XXX -
vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/1 pre:
každodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421,

422/1,422/2,423.
b) v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako:
" Došlo dňa 1. decembra 1937, čd. XXXX.
Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, čd. 686 -
vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 pre:

každodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 412, 414/1, 414/3, 419, 420, 422/1, 422/2, 423 /:
280,283 a 303 :/“.

25. Na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad je zapísaný
žalobca v 1./ rade ako výlučný vlastník pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 o výmere

129 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pričom v časti C listu vlastníctva ťarchy je uvedené:
1 Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, č. d. XXX, vkladá sa právo
služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre
každodobých vlastnikov nehnuteľnosti registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX

2 Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, č. d. XXX, vkladá sa právo
služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre
každodobých vlastníkov nehnuteľnosti registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX4 Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, č. d. XXX, vkladá sa právo
služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre
každodobýchvlastníkovnehnuteľnostiregistraKN-Cparcelnéčíslopar.č.1272(mpč.XXX)podľazápisu

v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX.

26. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva, že
žalovaní v 1./ a 2./ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcela reg. C parc. č. XXXX o výmere
624 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pričom v časti C listu vlastníctva ťarchy je uvedený záznam, že:

1 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
3 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
4 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX

5 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
6 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
7 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez

parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) D. G. H. D. H. M. XXX
X P. D. W. D. M. XXXX (E.. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN
par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. 304
9 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez
parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.

27. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva, že
žalovaní v 1./ a 2./ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov parcela registra KN-C parcelné číslo
1186/13 o výmere 34 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, 1267/2 o výmere 757 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie, 1267/9 o výmere 42 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, 1267/10 o výmere 273 m2 –

zastavaná plocha a nádvorie, 1270/1 o výmere 35 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavieb súpisné
číslo XXXX – rodinný dom, XXXX – hospodárska budova.

28. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva, že ako
vlastníci pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo 1267/4 o výmere 515 m2 – zastavaná plocha

a nádvorie sú vedení žalovaný v 1./ rade v podiele 1/5-ina a v podiele X/XX-XXX žalovaní v 1./ a 2./ rade
ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu 1-ica, N. N. ako podielový spoluvlastník v podiele 1/5-ina.

29. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v konaní predložili sobášny list žalobcov v 1./ a 2./ rade, z ktorého vyplýva,
že žalobca v 1./ rade uzatvoril so žalobkyňou v 2./ rade manželstvo 29.04.1978.

30. Z kúpnej zmluvy z 08.11.2002 vyplýva, že žalobca v 1./ rade nadobudol od predávajúcich Q. I., K.
N., D. B. nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad v k.ú. H. na
liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok p. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 394 m2, dom súp.
č. XXXX nachádzajúci sa na parc. č. 1273 s príslušenstvom t. j. garáže na pozemkoch parc. č. 1273

a 1274, oplotení vedľajšej stavby - drevárne na pozemku parc. č. 1273, poľnohospodárskych stavieb –
sypanca a chlievika na pozemku parc. č. 1273, vonkajších úprav, trvalých porastov; pozemok parc. č.
1274 - záhrady o výmere 133 m2 a pozemok parc. č. 1275 - záhrady o výmere 113 m2 a pozemok parc.
č. 414/1 – trvalé trávne porasty o výmere 129 m2 a to Q. I. v 1/8, K. N. v 1/8 a D. B. v 1/8.

31. Z pozemnoknižnej vložky XXXX k. ú. H. vyplýva v časti ťarchy, že 01.12.1937 bolo vložené právo
služobnosti prechodu peši a vozom cez pozemky č. 414/1 pre každodových vlastníkov nehnuteľnosti
parc. č. 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421, 422/1, 422/2, 423, viď. vložka č. XXX, XXX, XXX.

32. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. H. vyplýva, že 01.12.1937 došlo k zápisu práva služobnosti

prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 pre každodobých vlastníkov nehnuteľností parc. č. 412,
414/1, 414/3, 419, 420, 422/1, 422/2, 423, 280, 283 a 303.33. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. H. vyplýva právo služobnosti chodenia peši a vozom cez
parcelu 414/1, 414/2 vo vzťahu vlastníkom pozemkov mpč. XXX/X, XXX/X a domu XXX.

34. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. H. vyplýva, že vlastníkom pozemkov parc. č. 414/3, domu s.
č. XXX, záhrady 420 prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parc. č. 414/1 a 414/2.

35. V konaní žalobcovia v 1./ a 2./ rade predložili kópiu z katastrálnej mapy a fotografiu pozemku, vo
vzťahu ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno právo prechodu peši a vozom.

36. Z listu bývalého Mestského národného výboru v Poprade zo 16.07.1980 vyplýva, že komisia
bývalého Mestského národného výboru na základe šetrenia vo vzťahu k užívaniu uličky medzi domom
B. a domom F., že F. A. má v súčasnosti prístup do svojho dvora zo zadnej strany budovy z verejnej
komunikácie.

37. Zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti z 01.04.2005 vyplýva, že žalobca v 1./ rade prenajal rodinný dom
súp. č. XXXX/XX na pozemku parc. č. 1273 v k. ú. H. C. E., Q. P. na dobu neurčitú. Dňa 23.03.2006
žalobca v 1./ rade odstúpil od uzatvorenej zmluvy o nájme nehnuteľnosti.

38. Zo správy Slovenského plynárenského priemyslu a.s. vyplýva, že C. E. bol evidovaný ako zákazník

na odbernom mieste D., I. J. XXXXXX v období od 15.04.2005 do 01.06.2006.

39. V konaní aj žalovaní v 1./ a 2./ rade predložili fotografie vo vzťahu k prácam vykonávaným na
predmetnom pozemku označenom ako „F. ulička“.

40. Zo znaleckého posudku č. 146/2021, ktorý vypracoval znalec R. C. C. vyplýva všeobecného hodnota
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na pozemky KN-C parc. č. 1270/4 k. ú.
H. vo výške 3.080,-- eur.

41. Na návrh strán sporu súd vykonal ohliadku na mieste samom, na ktorej bolo zistené, že tzv. F. ulička

je ku dňu 31.08.2021 nepokosená, zarastená trávou. Šírka uličky je cca 3 m. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sa
vyjadrovali, že ich synovia uličku kosia, avšak zo strany žalobcov boli s týmto problémy. Momentálne je
ulička neudržiavaná. Naposledy bola kosená ešte v lete 2021. Ulička bola využívaná na prechod s koňmi
z ulice I. J. P. L. F.. Bolo konštatované, že kone nevedia cúvať ako auto. Súd pri pohľade z ulice F. zistil,
že k hospodárskej budove žalovaných v 1./ a 2./ rade je možný vstup cez predmetnú bránu s výškou

vchodovej brány cca 2 m, šírka brány cca 2,5 m, aj výstup, avšak keď tam má ísť naložený voz ťahaný
koňmi, je podľa názoru súdu vzhľadom na výšku brány ťažký až nemožný prístup cez bránu.

42. Súd vo veci po rozhodnutí odvolacieho súdu vykonal opätovnú ohliadku na mieste samom
rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, pričom v rámci vykonania ohliadky súd konštatoval po

vstupe do tzv. šopy, že zvnútra nie je vchod do vrchnej časti šopy, kde sa uskladňuje krmivo. Jediný
prístup do vrchnej časti šopy je zboku, po tzv. uličke. Podľa názoru súdu vizuálne nie je možný vstup
voza s koňmi vzhľadom na výšku šopy, ktorá je odhadom cca. 2,2 metra. Sám kôň tam vojde, ale nie
je možné, aby tam bolo realizované zásobovanie s vozom. Z predmetnej parcely je možný prístup na
ul. F., avšak nie s koňom a vozom.

43. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade k ohliadke na mieste samom uviedli, že žalovaní využívajú priestor z
uličky na dva účely, a to prehadzovanie dreva a uskladňovanie sena. Tvrdili, že konštatovanie sudcu
na základe voľnej úvahy bez premerania skutočných rozmerov šopy, že prejazd týmto priestorom
vozom nie je možný, uvedené je nepreskúmateľný právny názor súdu. Vstup do priestoru hospodárskej

budovy tzv. šopy, ako aj východ z nej do hospodárskeho dvora je možný rovnako veľkým vstupným
otvorom, bránou. Žalovaní úmyselne pred prehliadkou založili otvor plachtou, čím zamedzili aj len
vizuálny pohľad, úplne znemožnili súdu vyhodnotiť veľkosť vstupného otvoru. Uvedený prejazd nie je
pre žalovaných nutný a potrebný. Žalovaní nespochybnili, že majú prístup a vedia sa dostať ku svojim
nehnuteľnostiam z ulíc Na letisko a F.. Potrebu vecného bremena odôvodňujú iba potrebou zásobovania

drevom a uskladňovaním sena do tzv. šopy, pričom obsahom pôvodného vecného bremena je výlučne
právo prechodu vozom a pešo, nie však vykladanie dreva, sena a iných tovarov do nehnuteľnosti. Súd
teda musí skonštatovať, že na základe vlastných zistení, že je možný prístup na parcelu č.1267/4 z ul.F., a že toto vecné bremeno je teda neprimeraným a neodôvodneným zásahom do vlastníckych práv
žalobcu.

44. Svedkyňa E. D. na pojednávaní uviedla, že so žalobcami v 1./ a 2./ rade má dlhoročný priateľský
vzťah. Uviedla, že v minulosti hľadala priestory pre svoju prácu. Žalobca v 1./ rade jej ponúkol garáž,
pričom ona pri využívaní tejto garáže mu pomáhala so zveľaďovaním záhrady. Mala povedomie, že tzv.
F. ulička patrí žalobcovi v 1./ rade. Niekoľko krát do roka mu ju pomáhala spolu so záhradou kosiť. Do

garáže žalobcov začala chodiť cca v roku 2005. Cez uličku sa nikdy nedalo chodiť, vedela, že tam nikto
nechodí. Nikoho iného tam nevidela kosiť, s nikým sa na uličke nestretla. Do domu žalobcov chodila cca
do roku 2013-2014. Uličku kosila cca 3 krát to roka.

45. Svedkyňa P. F. na pojednávaní uviedla, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú jej rodičia. Od januára 2010
bývajú v rodinnom dome na ulici I. J., ktorá susedí s predmetnou uličkou. V tom čase predmetná ulička

bola zahádzaná v časti od F., boli tam všelijaké kovové plechy, odpad. Vedela o tom, že pani D. mala
uskladnené nejaké veci v garáži a pomáhala otcovi s údržbou záhrady, aj uličky. Keď sa tam nasťahovali
oni,takprebralistarostlivosťouličku.Manželvykášauličkuminimálne1až2krátzarok.Odjanuára2010
ju nikto iný nekosil. Radi by predmetnú uličku užívali ako súčasť záhrady, ale sú si vedomí, že žalovaní
tam majú zriadené vecné bremeno. Nemôžu tam nasadiť ani stromy, ani kríky, nemôžu ju užívať.

46. Svedok E. F. na pojednávaní uviedol, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú jeho svokrovci. Predmetnú
uličku de facto nikto neužíva, oni sa o ňu starajú. Kosí ju cca 1 až 2 krát ročne, nikto iný okrem neho
uličku nekosil. Býva tam od januára 2010. Nikto ju nevyužíva. K 03.09.2021 uviedol, že v roku 2021 ani
v roku 2020 ju nekosil.

47. Svedok A. G. na pojednávaní uviedol, že strany sporu pozná ako miestnych obyvateľov mestskej
časti H., s nikým nie je v príbuzenskom, ani priateľskom vzťahu. Tento stav, ktorý sa týka predmetu
sporu pozná ešte z čias, keď so svojim otcom začal chodiť po uliciach. Pamätal si starý dom F., ktorý
bol prízemný a nadstavba sa robila v 50-tich rokoch. Otec svedka si požičiaval od F. stroje alebo konský

poťah pre obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Ako chlapec chodil so svojim otcom do týchto priestorov
cez predmetnú uličku. Ulička bola využívaná pre prístup k hospodárskym stavbám F., ako aj na prístup
do dvora. Ulička slúžila donedávna naspäť 2-4 roky aj pre využívanie prístupu k hospodárskym stavbám.
Nevedel sa vyjadriť, prečo v súčasnosti neslúži na tento účel. Svedok uviedol, že vykonáva aj funkciu
znalca v odbore geodézie, kartografie. Pamätá si okolnosti v rokoch 1964 až 1974, keď sa rozhodovalo

o novom obvode vo Veľkej, kedy prišiel k informáciám, že predmetná ulička zasahovala až k Velickému
potoku, mala dve parcelné čísla 414/1, 414/2. Cez túto uličku sa prechádzalo ďalej k hospodárskym
stavbám rodinných domov na ulici J. p. X., R., P., X., Z., P., čiastočne S.. Tento stavebný obvod im zrušil
prístup cez túto parcelu. Už nepotrebovali chodiť cez túto uličku, lebo sa otvorila miestna komunikácia
okolo ich rodinných domov. F. naďalej využívali parcelu číslo 414/1 z ulice J. časť verejný priestor. F.

ulica vznikala v rokoch 1966 až 1968. Táto ulička slúžila prístupu rodine F., z druhej strany osobe, ktorá
je tam vlastník. Svedok predložil súdu odborné vyjadrenie vzhľadom ku skutočnosti, že pôsobil ako
znalec v odbore geodézie a kartografie, z ktorého vyplýva, že vo vzťahu k pozemku parcele číslo 414/1
lúka v intraviláne bola uvedená poznámka s právom prechodu cez parcelu 414/2. Ako vlastník uvedený
v pozemnoknižnej vložke XXX t. č. A. F.. Týmto bol zabezpečený prístup nielen k domu, v ktorom bola

a je pivnica na uskladnenie zemiakov, ale aj do dvora a hospodárskych stavieb.

48. Svedok E. F. na pojednávaní uviedol, že je synom žalovaných v 1./ a 2./ rade. Uviedol, že predmetnú
uličku využívajú na poľnohospodársku činnosť, majú založenú farmu. Využívajú ju aj v súčasnosti. On
s bratom a rodičmi chodia ľuďom vyberať zemiaky, sadiť zemiaky, poorať záhradku. Uličku využívajú

v súčasnosti sčasti a to od ulice F. smerom na ulicu I. J. a to na uskladnenie krmív, rekonštrukciou
hospodárskych budov, ktoré majú po dĺžke celej uličky. V súčasnosti sa cez uličku nedá prejsť.
Museli pristúpiť k provizórnym opatreniam, lebo ich rozkrádali Rómovia. Naposledy predmetnú uličku
03.09.2021 kosil žalobca v 1./ rade. Predtým začiatkom leta ju kosil brat svedka. Z fotografií z roku
2019 vyplýva, že uličku netrebalo kosiť, tam boli koľaje. K hospodárskym budovám cez ulicu F. sčasti je

prístup, keď dajú nabok bránu je úplný prístup. Uličku potrebujú na dovoz paliva, dom vykurujú tuhým
palivom, na dovoz krmovín. Osobu E. D. nepozná, nevie o tom, že by sa starala o uličku. Od roku 2005
v dome pána B. bol autoservis a to asi do jesene 2010. Býval tam C. E., ktorý im opravoval autá. Dcéražalobcov v 1./ a 2./ rade spolu s manželom im od roku 2010 nebránili v užívaní spornej uličky, skoro
ich ani nevidel.

49. Svedkyňa H. O. na pojednávaní uviedla, že strany sporu pozná ako bývalých susedov. Má vedomosť
o tom kde sa nachádza tzv. F. ulička od detstva, keďže sa narodila v miestnej časti H.. Touto uličkou
vždycky prechádzali F., chodili tam aj s koňmi, inak by sa nedostali do dvora. Napr. pred 2 týždňami im
boli orať, vtedy prešla touto uličkou. Vie o tom, že túto uličku užívajú aj 70 rokov. Vždycky, keď trikrát
do roka ide F. popýtať orať, prejde touto uličkou.

50. Svedok K. M. na pojednávaní uviedol, že je susedom B., aj F.. Vie sa vyjadriť k užívaniu tzv. F. uličky,
lebo sa nachádza oproti jeho domu. Predtým predmetnú uličku užívali všetci, aj jeho rodina. Bola to taká
skratka. Teraz uličku užívajú F.. Niekedy kosí E. F. alebo sused, to znamená zať žalobcov. F. využívajú
uličku na nosenie slamy, sena, aj s koňmi tadiaľ prechádzajú. Naposledy ich tam videl pred 2 týždňami,
keď išli so senom a drevom. Bol im pomôcť. V minulosti tadiaľ chodili aj traktory, napr. pred 5 rokmi,

presne sa vyjadriť nevedel.

51. Svedok E. F. na pojednávaní uviedol, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú jeho rodičia. Vedel sa vyjadriť
kužívaniutzv.F.uličky.Užívajújuoni,tedaichrodinanapoľnohospodárskeúčely,naprechod.Prenášajú
tadiaľ seno, slamu, poľnohospodárske stroje. Uličku užívajú v sezóne, mimo sezóny. Uličku udržiavajú

oni. Raz ju kosil aj pán B.. Pán B. im robí problém pri užívaní uličky. Napr. zastaví auto na uličke, aby sa
nedalo prechádzať, fotí ich, vulgárne sa vyjadruje. Cez uličku vozia drevo, seno, slamu, dá sa povedať,
že skoro každý deň kŕmia kone, zásobujú krmivom, vozia drevo, aby bol vykúrený starý dom. Je to jediná
prístupová cesta. Aj pánovi C. E., keď prevádzkoval servis v dome pána B., cez uličku dávali drevo.

52. A. N. v čestnom prehlásení uviedol, že býva na ulici Oravská v mestskej časti H.. Chodieva pešo
po ulici F.. Vie, že tzv. F. ulička je dlhodobo nepriechodná. Cez uličku sa už v roku 2007, keď pomáhal
žalobcovi v 1./ rade s prácami pri izolácii základov jeho rodinného domu, nedalo voľne prechádzať,
pretože bola na konci zatarasená rôznymi poľnohospodárskymi strojmi vlečkou, pluhom a podobne.
V tom čase garáž v rodinnom dome žalobcu v 1./ rade využívala pani E., ktorej priezvisko nepozná.

V súčasnosti v rodinnom dome býva dcéra pána B..

53. H. O. v čestnom prehlásení uviedla, že musí uviesť ešte informácie, že v minulosti ju oslovil syn
F., či by nemohla vypovedať k tomu, že sa cez uličku chodilo. Pamätá si, že v dávnej minulosti sa
prechádzalo cez uličku, ale nielen rodina F., ale aj iné rodiny tadiaľ prechádzali. Pri výpovedi na súde

bola v značnom strese. Zmiatli ju aj predložené fotografie, keďže si z minulosti pamätá iný stav. Vôbec si
neuvedomila, že vypovedá, že tadiaľ prechádzala aj v súčasnosti, nedávno. V podstate si nevie vybaviť,
že by v posledných rokoch videla, či sa cez uličku prechádzalo, ani ako dávno už cez ňu prešla. Syn jej
uviedol, že dlho je v zadnej časti zatarasená a je tam neporiadok.

54.A.F.včestnomprehláseníuviedol,žejehosynE.F.bývasdcéroužalobcovv1./a2./radevrodinnom
dome na ulici I. J. XX H. D. – H. od januára 2010. Na jeseň 2009 sa boli spolu s manželkou pozrieť do
toho domu, kde budú bývať. Prieluka medzi predmetným domom a susedným domom bola zatarasená
a na konci znepriechodnená odstavenou vlečkou. V lete roku 2010 so synom prieluku vykosili, vyčistili.
Nasledujúce roky synovi požičiaval krovinorez a uvedenú uličku už kosil syn sám.

55. E. P. v čestnom prehlásení uviedla, že je susedou rodiny B., pozná aj rodinu F.. Do dvora ku svojmu
starému domu chodievajú už dlhé roky od seba zozadu z ulice F., keď bývajú rovno cez cestu oproti.
Majú veľkú bránu. Do dvora v starom dome tadiaľ chodievajú s koňmi, aj s vozom, chodievajú k sebe
tiež od ulice Šarišskej. Veľmi dávno F. nevidela chodiť cez tzv. F. uličku.

56. D. O. v čestnom prehlásení uviedol, že v D. – H. býva od roku 1970, od svojho narodenia. Od malička
sa hrával na dvore F., chodili im aj pomáhať. Keď bol starší a pán F. mu dovolil poháňať záprah, išli po
seno a v uličke bočnicou poškriabal fasádu rodinného domu. Keď išli orať, siať, či zemiaky vyorávať,
chodili vždy cez uličku. V uličke sypali zemiaky do pivnice, či hádzali seno na šopu. Po smrti rodičov

pána B. v dome bola opravovňa áut, ktorú vlastnil pán C.. Bolo to niekedy v roku 2006-2010. Pán C. bol
kamarátsky typ, rád pomohol jemu a E. F. ml. požičal dodávku na záprahové preteky v meste Z..57. E. E. v čestnom prehlásení uviedol, že mestskej časti H. býva od svojho narodenia v roku 1971
v dome oproti domu rodiny F.. Od roku 1986, čo si môže reálne pamätať, videl deň čo deň ako ešte starý
pán F. chodil s koňmi cez uličku na gazdovstvo a pomáhať ľuďom z H. poorať záhumienky, doviesť hnoj.

Po jeho smrti v tom pokračoval jeho syn a teraz aj vnuk. Keď mali ešte záhumienok za stodolou, tak im
priviezol hnoj. V súčasnosti už nepestujú, tak ich služby nemôžu využívať. Predmetnú uličku využívali
aj oni. Keď pokosili záhradu, tak F. doniesli pokosenú trávu.

58. E. S. vo svojom prehlásení uviedol, že v mestskej časti H. býva od svojho narodenia v roku 1975. S.

F. užívala predmetnú uličku minimálne od roku 1980, ako sa on pamätá. Každý rok ich vidí ako využívajú
uličku konským povozom s materiálom, najmä senom, lebo z uličky je jediný prístup k šope. Odtiaľ
vychádzajú, keď chodia orať záhradky viacerým obyvateľom vo Veľkej.

59. K. E. S. v čestnom prehlásení vyjadrila vďačnosť a chcela dosvedčiť, že E. F. im chodí so svojimi
koňmi už vyše 20 rokov rok čo rok orať záhradu.

60. T. G. v čestnom prehlásení uviedol, že má vedomosť o tom, že rodina F. užíva predmetnú uličku od
nepamäti. Vo H. býva od roku 2005. Prechodová ulička sa využívala už skôr. Ako malý chlapec chodil
k rodine F. pomáhať. Aj v súčasnosti vidí F. ako vychádzajú s rôznymi poľnohospodárskymi strojmi,
napr. pluhom, keďže pomáhajú s oraním viacerým obyvateľom vo Veľkej. Po pokosení trávnika vozí

trávu koňom, za čo mu je poskytovaná slama a seno, ktoré následne spoločne zo šopy zhadzujú. S. F.
navštevuje často a vidí, že uličku permanentne využívajú.

61. A. G. v čestnom prehlásení uviedol, že vo H. býva od svojho narodenia v roku 1979. S. F. túto uličku
využívala dlhodobo, pamätá si od útleho detstva, minimálne od roku 1985 a jeho starší príbuzní potvrdili,

že užívajú minimálne od 60-tich rokoch minulého storočia. Každý rok vidí F. ako vchádzajú do uličky
s vozom ťahaným koňmi, prevážajú tam drevo, seno. Možno ich vídať ako vychádzajú odtiaľ s vlastnými
hospodárskymi strojmi.

62. U. G. v čestnom prehlásení uviedol, že vo H. býval od narodenia do leta roku 2009, potom sa

odsťahoval, ale chodieva na návštevu ku svojej mame, ktorá býva v susedstve. Často ako dieťa pomáhal
na hospodárstve F.. Uličku užívali denne. Prechádzali tadiaľ s vozom, koňmi, vyvážali seno, vyhadzovali
ho z uličky na šopu, prevážali zemiaky a sypali ich do pivnice. S. F. užíva túto uličku minimálne od kedy
si pamätá od roku 1980.

63. E. A. V. v čestnom prehlásení uviedol, že vo H. býva od roku 2001. Je veterinár v hospodárskej
firme rodiny F.. Predmetnú uličku v roku 1996 využil ako prechod okolo domu F.. Taktiež ju využil ako
diagnostickú uličku, napr. pri diagnostike krívania koňa alebo kolikového syndrómu. Má vedomosť o tom,
že danú uličku využívala rodina F. na presun ich vlastných hospodárskych nástrojov, sena a dreva.

64. Q. P. v čestnom prehlásení uviedla, že v období od roku 2000 do jesene 2010 so svojim priateľom
C. E. bývala v dome pána B. na ulici I. J. XXXX/XX. Dom mali ako celok, vrátane garáže, kde priateľ
opravoval autá. V tom čase dom, garáž, ani záhradu nikto nevyužíval. Z domu sa odsťahovali na konci
roku 2010. Čo sa týka uličky medzi domom pána B. a pána F., táto bola denne využívaná rodinou F. na
prechod s koňmi. Nikto ich právo nespochybňoval. Medzi hospodárskymi budovami týchto domov bola

drevená brána oproti kotolni domu pána B.. Cez túto drevenú bránu im pán F. na voze s koňmi dovážal
drevo na kúrenie a využívala sa aj na prepravu sena. Uličku pán F. permanentne využíval z oboch strán
s konským záprahom, pričom gazdoval s hospodárskymi zvieratami. Priateľ C. E. pomáhal pánovi F. so
senom pre hospodárske zvieratá. Žiadnu pani D. nepozná.

65. A. B. v čestnom prehlásení uviedla, že vo H. býva od roku 1984. Pani P. pozná od roku 2010,
ako zdravotná sestra pôsobila v ambulancii vo Veľkej. Je to skoro 90-ročná pani, ktorá má zdravotné
problémy. Navštevovala ju aj v domácnosti. Je čiastočne imobilná. Počas leta ju vídavala len v jej
záhrade. V poslednom období ju vonku nevidela. Tvrdenie pani P., že vidí na predmetnú uličku, sa
nezakladá na pravde, pretože jej pozemok je oplotený vysokým plotom z vlnitého plechu a pozemok

pána B. je tiež oplotený vysokým plotom z tohto istého materiálu, takže z pozemku pani P. nevidieť na
uličku medzi domami pána B. a pána F..66. A. O. v čestnom prehlásení uviedol, že v roku 2008 chodil s autom F. B. k opravárovi C. E., ktorý mal
dielňu v rodinnom dome ulica I. J. XX/XXXX. Chodieval tam častejšie. Keď chodil k pánovi E. a čakal na
opravu auta, prechádzal uličkou medzi rodinnými domami F. a B.. K rodine F. dlhé roky chodil opravovať

poľnohospodárske stroje, pluhy. Každý týždeň niekoľko rokov tam chodil po mlieko a veľakrát videl ako
s koňmi a vozom prevážali cez uličku krmivo pre zvieratá, hnoj a prechádzali touto uličkou.

67. A. F. v čestnom prehlásení uviedol, že v roku 2007 mu C. E. opravoval havarované auto Škoda
Favorit. Počas opravy bol v uvedenom dome viackrát. Ulička medzi domami bola vždy priechodná,

taktiež bola vždy prejazdná. V mestskej časti H. žije 59 rokov. Pamätal si, že vždy uličkou prechádzali.
Neďaleko býva jeho rodina. Ulička bola permanentne využívaná, nepamätá si jej neprejazdnosť. Pokiaľ
vie, tak je prejazdná dodnes.

68. J. K. v čestnom vyhlásení uviedol, že od roku 2018 do začiatku roku 2020 robil bránu, bráničky
astrieškunarodinnomdomeF.zuliceF..Priprácividel,žeF.gazdujú,voziahnoj,prechádzajúcezuličku

medzi spomínanými domami. Môže potvrdiť, že F. ešte začiatkom januára 2020 využívali predmetnú
uličku. Raz v jeseni im pomáhal nakladať hnoj. Vychádzali cez predmetnú uličku.

69. E. P. v čestnom prehlásení uviedol, že od roku 1988 chodí rodine F. upravovať poruchy elektriny,
keďže je vyučený elektrikár. Často F. pomáha pri koňoch, lebo ho to baví. Pomáha im opravovať koče,

vozy, skladať krmivo do šopy a to od jeho 10 rokoch. Dnes má 51 rokov. Videl, že F. potrebovali
a potrebujú prechádzať uličkou a stále ju používajú. Často im pomáhal skladať seno a slamu zo šopy
v predmetnej uličke.

70. E. F. v čestnom prehlásení uviedla, že sa v roku 1962 vydala do rodiny F.. Bývali v rodinnom dome

susediacom s rodinou B.. V roku 1972 sa presťahovali na ulicu G., kde susedia s rodinou E. F.. Je to
brat jej nebohého manžela. Denne sú v kontakte, lebo celá ich rodina im pomáha pri gazdovstve. Veľmi
dobre pozná susedské vzťahy ešte z čias rodičov pána B.. Vo vzťahu k vyjadreniu E. P. uviedla, že ju
navštevuje pravidelne. Má vedomosť o tom, že je dlhé roky ťažko imobilná, 8 rokov má opatrovateľku,
pohybuje sa na nanajvýš po svojom rodinnom dome a v záhrade. Ťažko si vie predstaviť ako dovidí na

uličku, kde ju delia 2 ploty. E. P. nevlastní počítač a nie je zdatná v písaní listu na počítači.

71. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

72. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad
do katastra nehnuteľností.

73. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny,

že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

74. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú

náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

75. Podľa § 109 Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa
desať rokov nevykonávalo.

76. Po doplnení dokazovania rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opätovne
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť.77. V predmetnom konaní sa žalobcovia v 1./ a 2./ rade po zmene žalobného petitu domáhali určenia,
že vecné bremeno spočívajúce v práve služobnosti prechodu peši a vzorom cez parcelu registra KN-

C parcelné číslo 1270/4 (mp č. XXX/X) k parcele registra KN-C parcelné číslo 1272 (mp. č. XXX)
zaniklo ex lege v zmysle §151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, alternatívne, aby súd rozhodol, že vecné
bremeno za primeranú náhradu v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka zrušuje. Ide o dva
rozdielne žalobné petity, pričom žalobcovia v 1./ a 2./ rade poukazovali na ex lege zrušenie vecného
bremena alternatívne na dôvody pre zrušenie vecného bremena súdom. Predmetnú parcelu, na ktorej

bolo zriadené vecné bremene strany sporu, i niektorí svedkovia označovali ako „ulička“ – „F. ulička.“

78. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v konaní preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keď
právne postavenie žalobcov v 1./ a 2./ rade je neisté a iba kladné rozhodnutie súdu vo veci je spôsobilé
zabezpečiť výmaz vecného bremena z príslušného listu vlastníctva.

79. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, najmä opakovaním ohliadky
na mieste samom, pričom dospel opätovne k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

80. Nebolo sporné, že vecné bremeno vzniklo 01.12.1937, čo vyplýva z pripojenej pozemno-knižnej
vložky XXXX a spočívalo v práve služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu mpč. XXX/X pre

každodobých vlastníkov nehnuteľností parcelné číslo 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421, 422/1,
422/2, 423. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva,
že pôvodná parcela mpč. XXX je identická s parcelou registra KN-C parcelné číslo 1272 o výmere 624
m2 – zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných
v 1./ a 2./ rade.

81. K určeniu, že vecné bremeno zaniklo ex lege v zmysle § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka
žalobcovia v 1./ a 2./ rade poukazovali na trvalú zmenu pomerov spočívajúcu v rozsiahlej výstavbe
rodinných domov v danej lokalite v 70 rokoch 20. storočia, so vznikom nových komunikácii slúžiacich
i na prepojenie nehnuteľností.

82. V zmysle § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, zanikne vecné bremeno ex lege, ak nastanú
také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, prospešnejšiemu užívaniu jej
nehnuteľnosti. Pre zánik vecného bremena zo zákona musia byť trvalé zmeny preukázané. Znamená
to, že musia nastať také skutočnosti, ktoré rušia právo zodpovedajúce vecnému bremenu, že sa vecné

bremeno stáva obsolentným. K zániku vecného bremena v tomto prípade dochádza preto, že vecné
bremeno už nemôže plniť svoje funkcie. Predpokladom zániku vecného bremena podľa § 151p ods. 2 sú
a) kvalifikované trvalé zmeny – faktické i právne,
b) nemožnosť využitia zaťaženej veci v prospech.
Zmena, ktorá spôsobuje zánik vecného bremena, musí byť trvalého charakteru. Trvalou zmenou, ktorá

má za následok zánik vecného bremena podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa spravidla
rozumie zmena týkajúca sa veci, s ktorou je vecné bremeno spojené a ktorej dôsledkom je objektívna
nemožnosť oprávneného svoje práva z vecného bremena vykonávať, a to buď celkom, alebo za účelom,
na ktorý bolo zriadené. Nemožnosť užitia zaťaženej veci znamená, že v dôsledku trvalých zmien vec
nemôže naďalej slúžiť na uspokojovanie určenej potreby oprávnenej osobe alebo prospešnejšiemu

užívaniu jej nehnuteľnosti. Môže k tomu dôjsť napríklad z dôvodu trvalej straty vody na povinnej
nehnuteľnosti, z dôvodu zániku domovej nehnuteľnosti, na ktorú bolo právo z vecného bremena viazané,
v dôsledku zmeny hospodárskeho účelu pozemku a pri inej obdobnej trvalej zmene, v dôsledku ktorej
je už objektívne vylúčený ďalší výkon práva z vecného bremena. Iba prechodná nemožnosť vykonávať
právo zodpovedajúce vecnému bremenu zánik vecného bremena nespôsobuje. Vecné bremeno zaniká

aj nemožnosťou výkonu práva v dôsledku zániku (zničenia) veci. Tieto prípady treba vždy posudzovať
individuálne a vzhľadom na okolnosti prípadu, či nová budova môže aj naďalej oprávnenému slúžiť a či
od povinného možno spravodlivo požadovať, aby vecné bremeno aj naďalej trpel. K zániku vecného
bremena podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je potrebný žiadny prejav vôle účastníkov. Ak
vznikne spor, či vecné bremeno zaniklo, rozhodne súd podľa okolností prípadu po zistení, či k zániku

vecného bremena došlo, alebo nedošlo.

83. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vecné bremeno zriadené v roku 1937 ex lege
nezaniklo. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v konaní nepreukázali relevantné skutočnosti, ktoré by mali zanásledok zánik vecného bremena. Nebola preukázaná existencia faktických, resp. právnych trvalých
zmien, resp. nemožnosť využitia zaťaženej veci žalobcov v 1./ a 2./ rade. Žiadnu trvalú zmenu týkajúcu
sa pozemku, s ktorým je vecné bremeno spojené a ktorého dôsledkom by bolo, že žalovaní v 1./

a 2./ rade nemôžu využívať zaťaženú vec preukázané nebolo. Uvedené nie je preukázané ani listom
bývalého Mestského národného výboru v Poprade z 16.07.1980, podľa ktorého bolo komisiou bývalého
Mestského národného výboru zistené, že „A. F. má v súčasnej dobe prístup do svojho dvora zo zadnej
stranybudovy,zverejnejkomunikácie“.Zvyjadrenístránsporu,svedkovvypovedajúcichnapojednávaní
i tých, ktorí sa vyjadrili písomne formou čestného prehlásenia i z ohliadky na mieste samom bolo

preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade z ulice F. majú prístup k pozemku parcelné číslo 1272 a to
peši, majú však výrazne sťažený prístup konským povozom vzhľadom na umiestnenie hospodárskej
budovy, výšku a šírku vrát hospodárskej budovy. Práve prístup cez pozemok parcela registra KN-C
parcelné číslo 1270/4 tzv. uličku umožňuje žalovaným v 1./ a 2./ rade realizáciu potrebných úkonov
v súvislosti s vykonávanými poľnohospodárskymi a farmárskymi prácami, chovom a využívaním koní na
poľnohospodárske a iné napr. kultúrne a spoločenské účely.

84. Z opätovnej ohliadky na mieste samom súd dospel k zisteniam, že prístup žalovaných v 1./ a 2./
rade do tzv. šopy je možný iba cez tzv. uličku. Z vnútra pozemkov vo vlastníctve žalovaných v 1./ a 2./
rade nie je možný vstup voza so zapriahnutými koňmi. Súd odhadol výšku vstupnej brány od ulice F.
2,2 m, žalobca v 1./ rade ju s meradlom určil na 2,4 m. Podľa názoru súdu cez bránu neprejde kôň

s naloženým vozom.

85. I keby bolo preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade majú neobmedzený prístup, teda aj s vozom
k parcele registra KN-C parcelné číslo 1272 z ulice F., neznamenalo by to podľa názoru súdu existenciu
kvalifikovaných trvalých zmien, pre ktoré by žalovaní v 1./ a 2./ rade nemohli využívať zaťažený pozemok

v prospech žalovaných v 1./ a 2./ rade. Okresný úrad Prešov v rozhodnutí z 23.10.2019 č k. Xo 27/2019/
LUS konštatoval, že nebol preukázaný zánik vecného bremena.

86. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade sa eventuálne domáhali, aby súd zrušil vecné bremeno v zmysle § 151p
ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu zmeny pomerov, v dôsledku ktorých vznikol hrubý nepomer

medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Podmienkou obmedzenia alebo zrušenia vecného
bremena súdom je
a) zmena pomerov,
b) hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného
c)príčinnásúvislosťmedzizmenoupomerovahrubýmnepomerommedzivecnýmbremenomavýhodou

oprávneného.

87. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena a má trvalý charakter.
Trvalá zmena musí existovať v čase rozhodovania súdu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza
z porovnania pomerov, ktoré tu existovali v čase vzniku vecného bremena s pomermi, ktoré nastali

neskôr, či už na základe objektívnych alebo subjektívnych skutočností. Hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného predstavuje porovnanie práv osoby z vecného bremena oprávnenej
a povinnosti osoby povinnej. Zistenie hrubého nepomeru je otázkou skutkovou a od jej posúdenia závisí
rozhodnutie súdu, či vecné bremeno zruší alebo obmedzí. Zmena pomerov a hrubý nepomer musia
byť vo vzťahu príčiny a následku. Právne významný je len taký hrubý nepomer, ktorý vnikol v dôsledku

zmeny pomerov.

88. Je nesporné, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú osobami oprávnenými domáhať sa zrušenia vecného
bremena, keďže ako vlastník pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 sú povinnými
z vecného bremena. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade zmenu pomerov odôvodnili aj výstavbou nových

komunikačných prepojení nehnuteľností, kedy žalovaným mal údajne vzniknúť priamy prístup k ich
nehnuteľnostiam, a to zo severnej strany z ulice F., z južnej strany z ulice I. J. a z východnej strany z
ulice K., taktiež, že po výstavbe v k. ú. H. v 70 rokoch 20. storočia sa vytvoril žalovaným v 1./ a 2./ rade
prístup k pozemku registra KN-C parcelné číslo 1270 z ulice F..

89. Pokiaľ tieto skutočnosti predstavujú zmenu pomerov je potrebné konštatovať, že tieto zmeny nastali
pred cca 55 rokmi, žalobcovia v 1./ a 2./ rade počas celého polstoročia nežiadali zrušenie vecného
bremena. Treba ale uviesť, že z výpovedí strán sporu, svedkov je zrejmé, že žalovaní v 1./ a 2./
rade vecné bremeno využívajú v súčasnosti rovnakým spôsobom ako od roku 1937 a to tzv. „uličky“v časti pri rodinnom dome žalobcov v 1./ a 2./ rade a to na zabezpečenie poľnohospodárskych prác
s využitím chovu koní. Žalobca v 1./ rade pri nadobudnutí nehnuteľností okrem iného pozemku parcela
číslo 1270/4 v roku 1992 titulom dedenia podiel 1/8, žalovaní v 1./ a 2./ rade, v roku 2002 titulom

kúpy podiel 3/8, žalovaný v 1./ rade, v roku 2002 titulom dedenia podiel 1, museli mať vedomosť
o nadobudnutí nehnuteľností s vecným bremenom. Nemožno preto konštatovať, že v súčasnosti došlo
k zmene pomerov. Navyše zmena , na ktorú poukazovali žalobcovia v 1./ a 2./ rade nemala žiadny
vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Žalovaní v 1./ a 2./ rade využívajú
právo z vecného bremena obdobne, ako ich právni predchodcovia od roku 1937 kedy vecné bremeno

vzniklo. Žalovaní v 1./ a 2./ rade tak ako ich právni predchodcovia nemajú prístup k svojej nehnuteľnosti
s vozom inak ako cez tzv. uličku. Uvedené vyplýva súdu i z vykonanej ohliadky na mieste samom.
V konaní nebol poukázaný hrubý nepomer vecného bremena a výhodou žalobcov v 1./ a 2./ rade, z tohto
dôvodu nemožno ani len skúmať príčinnú súvislosť, keď nie sú splnené predchádzajúce predpoklady
pre zrušenie vecného bremena.

90. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo k žiadnej zmene v právach a povinnostiach strán
sporu vyplývajúcich z vecného bremena, a už vôbec nie k zmene, ktorá by mala za následok vznik
hrubého nepomeru vecným bremenom a výhodou oprávneného. Vychádzajúc z uvedeného súd je
názoru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena súdom.

91. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2./ rade v konaní súd rešpektujúc právny názor
odvolacieho súdu konštatuje, že žalobkyňa v 2./ rade má aktívnu vecnú legitimáciu na podanej žalobe.

92. Je nepochybné, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú od 29.04.1978 manželia, a že žalobca v 1/ rade
nadobudol pozemok registra KN-C parcelné číslo 1270/4 s existujúcim vecným bremenom, a to v podiele

1/8 na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. D 1067/92 po nebohej Q. B. s tým, že v uznesení bolo
uvedené: „s nehnuteľnosťou je spojené právo prechodu cez parc. č. 1270/1/LV č. XXXX“. V časti C na
liste vlastníctva bolo v tom čase zapísané vecné bremeno pod PVZ č. XXX/XX v znení „prislúcha právo
prechodu cez parcelu 1270/1, kn. vl. XXXX, v podiele 3/8 na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XXXX. V časti C na liste vlastníctva bolo v tom čase

zapísané vecné bremeno pod PVZ č. XXX/XX v znení „prislúcha právo prechodu cez parcelu 1270/1,
kn. vl. XXXX, v podiele 1/2 na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D 47/2002. V časti C na liste
vlastníctva bolo v tom čase zapísané vecné bremeno pod PVZ č. XXX/XX v znení „prislúcha právo
prechodu cez parcelu 1270/1, kn. vl. XXXX.

93. Súd uzavrel, že podiel 3/8-iny na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú.
H. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov v 1./ a 2./ rade, keď spoluvlastnícky
podiel nadobudli žalobcovia v 1./ a 2./ rade kúpou v roku 2002 za trvania manželstva a je predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

94. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade namietali, že došlo k premlčaniu práva z vecného bremena tým, že
sa právo nevyužívalo zo strany oprávnených z vecného bremena. Z ustanovenia §
109 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa
10 rokov nevykonávalo. Premlčanie neznamená zánik vecného bremena ako právneho vzťahu, ale
právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa oslabuje, vynútiteľnosť tohto práva sa stáva závislou od

vznesenia námietky premlčania. Uplynutím premlčacej doby vzniká povinnému právo na vznesenie
námietky premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vznesením tejto námietky zanikne
nárok oprávneného na vynutiteľnosť povinnosti z vecného bremena. V konaní výsluchom strán sporu,
svedkov i z čestných prehlásení bolo preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade obdobne ako ich právni
predchodcovia po roku 1937, kedy bolo vecné bremeno zriadené, právo z vecného bremena využívajú.

Uvedené vyplýva z výsluchov svedkov A. G., E. F., K. M., E. F., čestných prehlásení D. O., E. E., E. S., E.
S., A. G., U. G., A. V., Q. P., A. B., A. O., A. F., U. K.. Rozporuplná výpoveď bola u svedkyne H. O., ktorá
na pojednávaní potvrdila využívanie „uličky“ žalovanými v 1./ a 2./ rade, neskôr v čestnom prehlásení
akoby chcela poprieť svedectvo prednesené pri výsluchu. Súd považuje za vierohodné práve vyjadrenie
na pojednávaní, keď svedkyňa bezprostredne vypovedala pred súdom, pričom podľa názoru súdu

svedkyňa nejavila na pojednávaní známky problému s pamäťou a pod. Súd preto čestné prehlásenie
H. O. považuje za účelové. Vo vzťahu k výsluchu svedkov P. F., E. F. tieto súd považuje za účelové
vzhľadom na príbuzenské, resp. priateľský vzťah. Na strane žalovaných v 1./ a 2./ rade ako prostriedky
procesnej obrany boli použité výsluchy svedkov E. F., E. F., u ktorých ide taktiež o príbuzenský vzťahso žalovanými v 1./ a 2./ rade, avšak v rámci prostriedkov procesnej obrany svedkovia, ktorí nie sú
v príbuzenskom vzťahu potvrdili užívanie vecného bremena, najmä výsluch svedka A. G., ktorí od útleho
detstva žije v k. ú. H., o problematike má vedomosť aj v súvislosti s vykonávaním znaleckej činnosti.

Svedok A. N. poprel užívanie uličky, avšak hodnotiac dôkazy s prihliadnutím na veľké množstvo svedkov,
ktorí potvrdili užívanie uličky súd sa priklonil aj s poukazom na výsledky ohliadky na mieste samom, že
„ulička“ a teda právo z vecného bremena je doposiaľ využívané.

95. I v priebehu konania po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalovaný v 1./ a 2./ rade

využívajú tzv. uličku ako právo vyplývajúce z vecného bremena.

96. Navyše z odborného stanoviska R. W. D. vyplývajú náklady na zväčšenie vstupného otvoru
hospodárskej budovy tak, aby tam vošiel kôň s naloženým vozom, a to na sumu 30.000,- eur, čo
súd považuje za neprimerane vysoké, ktorých vynaloženie od žalovaných v 1./ a 2./ rade nemožno
spravodlivo požadovať v záujme toho, aby právo z vecného bremena nebolo žalovaným v 1./ a 2./ rade

potrebné.

97. V prípade, žeby žalobcovia v 1./ a 2./ rade skutočne mali zato, že právo je premlčané, mali sa
domáhať žalobou uloženia povinnosti zdržať sa výkonu premlčaného práva.

98. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade nepreukázali, žeby sa právo zodpovedajúce vecnému bremeno 10 rokov
nevykonávalo, naopak prostriedkami procesnej obrany preukázali, že právo sa vykonáva prakticky od
roku 1937 v podobnom rozsahu doposiaľ.

99. Predchádzajúca právna zástupkyňa žalovaných v rámci prostriedkov procesnej obrany poukazovala

na nadobudnutie vecného bremena vydržaním, keď vecné bremeno žalovaných v 1./ a 2./ rade, resp.
ich právni predchodcovia, dlhodobo využívajú bez rušenia inými osobami. Súd uzavrel, že žalovaní v 1./
a 2./ rade, resp. ich právni predchodcovia, sa stali oprávnenými z vecného bremena v roku 1937, vecné
bremeno doposiaľ nezaniklo. Nie je preto dôvodné zaoberať sa nadobúdacím titulom – vydržaním.

100.Vsúladesčl.6ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,čl.8Civilnéhosporovéhoporiadku,preúspech
v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred
súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak
plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať

v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných
princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola

pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi
názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

101. Na základe uvedených skutočnosti v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako
je uvedené v enunciáte rozsudku.

102. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešným
žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd
rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.