Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208009
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 02/12/22, zo
dňa 16.05.2024, vydaného rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.9.2024 domáhal zrušenia z dôvodov podľa
§ 45 ods. 1 písm. e/, g/, i/, j/ a l/ zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSRK), teda je tu dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený skutkový stav, stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a rozhodcovský rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v tom smere, že popiera tvrdenie žalobcu o tom, že
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka a že je v rozpore s § 53 ods. 4
písmeno r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Mal za to, že spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 8500204244 (ďalej len „Zmluva“) obsahuje dobu trvania zmluvy (termín konečnej splatnosti je v
zmluve uvedený do : 01.12. 2021) aj RPMN (20,38%). Žalobcom predložený výpočet RPMN je
vymyslený, nesprávny a vôbec nezodpovedá údajom z úverového vzťahu. Rovnako Zmluva obsahuje
aj uvedenie predpokladov na výpočet RPMN. Podľa súdnej praxe Najvyššieho súdu SR pritom ani nie je
nutné označovať jednotlivé údaje ako „predpoklady použité na výpočet RPMN.“ K námietke nedostatku
skúmania bonity uviedol cit.: Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že veriteľ (rozumej žalovaný) pri uzatváraní

zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v súlade § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., lebo podľa žiadosti
o poskytnutie spotrebiteľského úveru sa v nej neuvádza jeho záväzok titulom zmluvy o poskytnutí úveru
„HypoPôžička č. U 888494-13 z 27.05. 2013“). Toto tvrdenie žalobcu je nielen, ako to preukážeme v
nasledujúcom texte vecne, nedôvodné ale súčasne je dôkazom o flagrantnom porušení označenéhozákona (konkrétne v § 7 ods. 2) zo strany žalobcu. Takže podľa žalobcu by teraz malo platiť nasledovné
– spotrebiteľovi sa oplatí neuvádza pravdivé a presné údaje pri žiadosti o úver, a pokiaľ toto jeho konanie
nebude počas schvaľovania žiadosti o úver nebude odhalené, potom to môže využiť vo svoj prospech a

na ťarchu poskytovateľa úveru. Tento postoj žalobcu popiera zmysel akejkoľvek zodpovednosti plynúcej
z § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a je absurdným výkladom práva. Žalovaný si vyžiadal pred
rozhodnutím o schválení žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru vyžiadal výpis z registra NRKI,
z ktorého žiadny záväzok s mesačnou splátkou 141,90 EUR nevyplýva. Zodpovednosť za správnosť
údajov z registra má jeho prevádzkovateľ, nie žalovaný. Zároveň je nezrozumiteľné, prečo až teraz

žalobcauvádza,žemalmaťajinýzáväzok–predtýmhovedometedazamlčalazatajil. Ďalejsižalovaný
vyžiadal od Sociálnej poisťovne údaje na overenie príjmu žalobcu. Pred a pri posudzovaní žiadosti o
úver podanej žalobcom bolo zistené : - žalobca je zamestnaný u zamestnávateľa Dopravný podnik
mesta Prešov a.s. (IČO 31718922) aspoň od 12/2015, - jeho priemerný vymeriavací základ za posledné
tri mesiace je aspoň 712,00 eur.
Príjmy boli nasledovné:

• overená mzda cez SP 712,00 eur

• rodinné prídavky na 2 dieťa 47,04 eur
• výživ. povinnosť ženatý/vydatá 139,16 eur

Príjem celkom 898,20 eur

Výdaje boli nasledovné:
• žiadateľ + partner 338,64 eur

• počet detí 182,12 eur
• splátky PC 88,18 eur (žiadne iné spoločnosti nie sú vo výpise z NRKI)
Výdaje celkom 608,94 eur
Voľné zdroje 289,26 eur
Koeficient 4,85

Údaje uvedené žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru ako životné výdavky 5,00 eur neboli
vôbec zohľadňované, pretože bola zohľadňovaná suma životného minima na žiadateľa zvýšená o sumu
životného minima na manželku. Takže pri posudzovaní schopnosti splácať sa vychádzalo pri tejto
položke zo sumy 338,64 eur (a nie zo sumy 5 eur).“

3. Žalobca právo repliky nevyužil.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalovaného,
ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v
neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Z výroku rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou

Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 02/12/22, zo
dňa 16.05.2024, vydaného rozhodcom A. E. E. plynie, že tento zaviazal žalobcu (v pozícii žalovaného
v rozhodcovskom konaní) na zaplatenie 834,20 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok
z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 59,60 eur od 02.07.2018 do 03.07.2018, zo sumy 59,60 eur
od 02.08.2018 do 02.08.2018, zo sumy 59,60 eur od 02.09.2018 do 04.09.2018, zo sumy 59,60 eur

od 02.10.2018 do 04.10.2018, zo sumy 59,60 eur od 02.11.2018 do 06.11.2018, zo sumy 59,60 eur
od 02.12.2018 do 05.12.2018, zo sumy 59,60 eur od 02.01.2019 do 06.01.2019, zo sumy 59,60 eur
od 02.04.2019 do 15.04.2019, zo sumy 59,60 eur od 02.05.2019 do 15.05.2019, zo sumy 59,60 eur
od 02.06.2019 do 11.06.2019, zo sumy 59,60 eur od 02.07.2019 do 15.07.2019, zo sumy 59,60 eur
od 02.08.2019 do 07.08.2019, zo sumy 59,60 eur od 02.09.2019 do 16.09.2019, zo sumy 59,60 eur

od 02.10.2019 do 09.10.2019, zo sumy 59,60 eur od 02.11.2019 do 07.11.2019, zo sumy 59,60 eur
od 02.12.2019 do 09.12.2019, zo sumy 54,60 eur od 10.12.2019 do 19.01.2020, zo sumy 59,60 eur
od 02.01.2020 do 10.08.2020, zo sumy 49 60 eur od 20.01.2020 do 12.02.2020, zo sumy 59,60 eur
od 02.02.2020 do 06.12.2020, zo sumy 44,60 eur od 13.02.2020 do 12.03.2020, zo sumy 59,60 eurod 02.03.2020 do 11.02.2021, zo sumy 39,60 eur od 13.03.2020 do 14.04.2020, zo sumy 1370,80 eur
od 17.03.2020 do 12.04.2021, zo sumy 34,60 eur od 15.04.2020 do 26.04.2020, zo sumy 24,60 eur
od 27.04.2020 do 14.05.2020, zo sumy 14,60 eur od 15.05.2020 do 17.06.2020, zo sumy 9,60 eur

od 18.06.2020 do 07.07.2020, zo sumy 4,60 eur od 08.07.2020 do 10.08.2020, zo sumy 59,20 eur
od 11.08.2020 do 09.09.2020, zo sumy 54,20 eur od 10.09.2020 do 11.10.2020, zo sumy 49,20 eur
od 12.10.2020 do 04.11.2020, zo sumy 19,20 eur od 05.11.2020 do 06.12.2020, zo sumy 48,80 eur
od 07.12.2020 do 10.01.2021, zo sumy 18,80 eur od 11.01.2021 do 11.02.2021, zo sumy 48,40 eur
od 12.02.2021 do 14.03.2021, zo sumy 18,40 eur od 15.03.2021 do 12.04.2021, zo sumy 1359,20 eur

od 13.04.2021 do 16.05.2021, zo sumy 1329,20 eur od 17.05.2021 do 29.06.2021, zo sumy 1299,20 eur
od 30.06.2021 do 14.07.2021, zo sumy 1269,20 eur od 15.07.2021 do 16.08.2021, zo sumy 1239,20 eur
od 17.08.2021 do 15.09.2021, zo sumy 1209,20 eur od 16.09.2021 do 14.11.2021, zo sumy 1179,20 eur
od 15.11.2021 do 06.01.2022, zo sumy 1149,20 eur od 07.01.2022 do 13.02.2022, zo sumy 1119,20 eur
od 14.02.2022 do 13.03.2022, zo sumy 1089,20 eur od 14.03.2022 do 11.05.2022, zo sumy 1059,20 eur
od 12.05.2022 do 29.06.2022, zo sumy 1044,20 eur od 30.06.2022 do 17.07.2022, zo sumy 1014,20 eur

od 18.07.2022 do 14.08.2022, zo sumy 954,20 eur od 15.08.2022 do 15.09.2022, zo sumy 894,20 eur
od 16.09.2022 do 16.10.2022, zo sumy 834,20 eur od 17.10.2022 do zaplatenia tak, že tento úrok
z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 2000 eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma toho to úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 2000 eur
len 5 % ročne úrok z omeškania zo sumy 834,20 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených

s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 30 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 151,40 eur.

7. Zo Zmluvy plynie, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2000 eur s dohodnutou úrokovou
sadzbou vo výške 18,81%, RPMN vo výške 20,38%, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo

výške2860,80eur,svýškoupravidelnejmesačnejsplátkyvovýške59,60eurv48mesačnýchsplátkach.

8. Z čl. 11.1 Zmluvy plynie cit.: „V prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky
úveru alebo úrokov alebo jeho časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %
dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou

mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1
písm. a) Tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný
ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 %
p.a.) zo zo splatných záväzkov podľa odseku 10.1 zmluvy.“

9. Podľa čl. 11.2 Zmluvy plynie cit.: „Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1 zmluvy je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1 tejto zmluvy

nepresahovalo maximálnu výšku podľa ods. 11.3 tejto zmluvy.

10. Podľa čl. 11.3 Zmluvy plynie cit.: „Zmluvná pokuta podľa článku 11 ods. 11.1 tejto zmluvy
spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac

ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov
pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

11. Dňa 27.11.2017 žalovaný so žalobcom uzatvorili spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.

12. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru plynie, že žalobca mal mesačný príjem vo výške
712 eur, splátky úverov a pôžičiek, leasingov, výživného, hypotéky a pod. je vo výške 88,18 eur, životné

výdavky vo výške 5 eur, celkové výdavky sú vo výške 93,18 eur. Ďalej z nej plynie, že má stredoškolské
vzdelanie, je ženatý, počet nezaopatrených detí 2, počet členov domácnosti 4, s bytom v osobnom
vlastníctve.13. Z registra Eursic zo dňa 27.11.2017 plynie, že žalobca mal finančné výdavky vo výške 88 eur
mesačne, s dátumom poslednej delikvencie dňa 31.7.2017. Plynie z neho tiež to, že žalobca mal 13
odmietnutých, 8 odvolaných žiadosti o poskytnutie úveru, 14 ukončených úverov a 1 existujúci úver.

14. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 45 ods. 1 ZoSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť
uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť
na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená
zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a
uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak

účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku
a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 71 ods. 1 ZoSRK, ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa

primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,15) ak to povaha veci pripúšťa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 písmeno k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov

nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3a ods. 2 nariadenia vlády, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné
pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

27.11.2017 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte

ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a
aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta)peňažných záväzkoch spotrebiteľa a
ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety
je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých

zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

15. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je svojou povahou lehotou
procesnoprávnou (porov. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 153/2014), ktorá sa vzťahuje
na procesný úkon urobený podľa vyššie uvedeného ustanovenia ZoSRK s podpornou platnosťou
ustanovení všeobecného predpisu o konaní pred súdom (CSP), teda ak posledný deň lehoty pripadol na
deňpracovnéhopokoja(15.9.2024–nedeľa),poslednýdeňnapodaniežalobybolpondelok(16.9.2024),

teda žaloba je podaná včas.

16. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa, čo
plynie aj zo Zmluvy, ktorá je označená ako spotrebiteľský úver. Žalovaný vystupoval ako osoba konajúca
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Rozhodcovský súd nepochybil preto, ak vo veci aplikoval (niektoré) ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa i ZoSÚ.

18. Súd však vzhliadol pochybenie v tom, že rozhodcovský súd ignoroval aplikáciu ustanovení, v zmysle
ktorých je obchodník (dodávateľ) povinný skúmať bonitu spotrebiteľa pre uzatvorením spotrebiteľského
úveru. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku takéto skutočnosti neplynú. Význam skúmania bonity
spotrebiteľov je zdôrazňovaný v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, pričom súd (o to aj

rozhodcovský súd) musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

19. Zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako
neprijateľná a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. OZ navyše normuje zákaz ich

ďalšieho používania (§ 53a OZ). Uvedené mal rešpektovať aj rozhodcovský súd, čo však neučinil.

20. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19Csr 1/2021
z 29.11.2023 cit.: „49. Ďalej súd preskúmal aj rozhodcovským rozsudkom priznanú zmluvnú pokutu,
ktorá bola dojednaná v odseku 8.1 úverovej zmluvy, podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou

mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,6 % p. a.). Ak sa z dôvodu omeškania
dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace
stali podľa čl. 7 ods. 7.1 písm. a) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa
tejto zmluvy, je dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy

za každý deň omeškania (t. j. 14,6% p. a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1 tejto
zmluvy. Súd však považuje toto zmluvné ustanovenie bodu 8.1 zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty
za neplatné z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. V prípade zmluvnej pokuty je
potrebné pri uzavretí zmluvnej pokuty dodržať zákonné podmienky pre jej uzavretie vyplývajúce z
§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola zahrnutá do textu zmluvy do bodu

8.1. Text zmluvy bol predformulovaný dodávateľom, pričom zakotvenie tejto zmluvnej pokuty
paušálne v predtlači zmluvy u tohto veriteľa je súdu známe aj z jeho činnosti, z obsahu spisov v
iných sporoch totožného veriteľa. Dojednanie podľa názoru súdu nespĺňa predpoklady individuálneho
dojednania zmluvnej pokuty, tak ako bolo do zmluvy zapracované. Rozhodne ale tiež spôsobuje aj
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor spotrebiteľa.

Čo sa týka znenia tohto ustanovenia, z textu zmluvy bodu 8.1 sa totiž javí, že zmluvnú pokutu
si môže veriteľ uplatniť vo výške 0,04 % denne už v prípade akéhokoľvek samotného omeškania
a súčasne v prípade omeškania o viac ako tri mesiace, čo sa javí ako duplicita, zvlášť za stavu, keď
si mohol veriteľ uplatňovať aj úrok z omeškania. Zo znenia textu tak vyplýva, že dlžník je ju povinnýplatiť dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď nastane omeškanie úhradou
mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Pritom, ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v
zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá

možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Ak splnenie
povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej
pokuty popri tom vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá
značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t. j. ekonomického dôvodu,
ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v
občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou
škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má
povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu. Rozhodca však v rozhodcovskom
rozsudku posúdil túto zmluvnú pokutu ako súladnú so zákonom, čo súd hodnotí ako nerešpektovanie

ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa. Súd tiež podporne poukazuje na to, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so žalobcom v bode 8.1
bola v prakticky v zhodnom znení už právoplatne výrokom súdu určená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ju vyhlásil Okresný súd Rožňava rozsudkom sp.
zn. 12Csp/462/2016 zo dňa 10.05.2017, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018. Pokiaľ v inom konaní bola zmluvná podmienka
týkajúca sa zmluvnej pokuty dohodnutej totožným zmluvným dojednaním určená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, je veriteľ ako aj každý právny nástupca tohto dodávateľa povinný s poukazom
na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nielen zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky
v zmluvách uzatváraných so všetkými spotrebiteľmi, ale podľa názoru súdu aj uplatňovať si

právo titulom totožnej zmluvnej podmienky. Zmluvná podmienka, na základe ktorej si žalovaný
v rozhodcovskom konaní uplatnil zmluvnú pokutu, je neplatnou zmluvnou podmienkou, preto on ako
dodávateľ ani jeho právny nástupca nesmie používať túto podmienku alebo podmienku s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Účelom takejto právnej úpravy je, aby aj ostatní
spotrebitelia boli chránení pred takým konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť

nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
si teda žalovaný uplatnil v rozhodcovskom konaní zmluvnú pokutu titulom už právoplatne judikovanej
neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky a rozhodcovský súd mu plnenie z nej priznal, takéto
rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.“

21. Žalobca aj rozhodcovský súd si boli vedomí „stropu“ sankcií za omeškanie spotrebiteľa v zmysle
3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., čo plynie z odôvodnenia rozsudku, ktorý ustanovuje, že
zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac
ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa

tohto nariadenia vlády. Irelevantné je, že žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 0,40%,
keďže na účely nariadenia sa posudzuje súčet všetkých sankcií, v tomto prípade súčet výšky úrokov
z omeškania (5%) a výšky zmluvnej pokuty (14,6%). Súčet týchto sankcií (14,6 % a 5%) prekračuje
trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia (15%), čo nečiní žiaden iný záver, iba ten, že zmluvná
podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty vo výške 14,60 % ročne je v rozpore so zákonom.

22. Rovnako rozhodcovský súd ignoroval judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej nemožno obsah
neprijateľnej zmluvnej podmienky moderovať cit.: „Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu
1/2007oprepracovanívšeobecnéhozákonaoochranespotrebiteľovaužívateľovaďalšíchdoplňujúcich

zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la C. F. para
la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je
súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.“

23. Nad rámec uvedeného súd v súvislosti s argumentáciou žalovaného, že dal zadosť svojej
predzmluvnej povinnosti plynúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, uvádza, že zo žiadosti o poskytnutiespotrebiteľského úveru plynie, že príjem žalobcu je 712 eur, splátky úverov, leasing, výživného, hypotéky
a pod. sú 88,18 eur a životné výdavky činia sumu 5 eur.

24.Povinnosťoudodávateľa(obchodníka)bolopritomzisťovaťnielenpríjem,aleajvýdavkyspotrebiteľa.
Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť
odbornej starostlivosti. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní výdavkov vychádzal zo sumy životného
minimavčaseposudzovaniažiadostivovýške338,64eur(žiadateľapartner)a182,12eur(dvemaloleté
deti).

25. Z predloženého výpisu z Eurisc bolo žalovanému zrejmé, že žalobca má 13 odmietnutých, 8
odvolaných žiadosti o poskytnutie úveru, 14 ukončených úverov a 1 existujúci úver. Súd zastáva názor,
že ak žalobca žiada finančné inštitúcie 37 x o poskytnutie úveru, dôraz na skúmanie výdavkov musí
osobitne zodpovedať odbornej starostlivosti, aby sa spotrebiteľ nedostal do dlhovej (úverovej) špirály,
ktorú však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Nadmerná zadlženosť spotrebiteľov spôsobuje

ich zraniteľnosť (bod 117 návrhy generálnej advokátky C. A., prednesené 12. januára 2023 vo veci
C-598/21). Žalovaný rovnako ignoroval údaj zrejmý z tohto výpisu, že k poslednej delikvencii žalobcu
došlo dňa 31.7.2017, t.j. ani nie 4 mesiace pred podaním žiadosti o úver, čo minimálne mohlo indikovať
záver a potrebu skúmania výdavkov spotrebiteľa, keďže ním poskytnutý údaj o mesačných výdavkoch
vo výške 5 eur (a teda nepochybne aj vo výške životného minima) bol odôvodnene spochybnený.

26. Žalovaný podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalobcu, ak sa obmedzil na výšku sumy
životnéhominima.Zust.§7ods.27vetaposlednáZoSÚplynie,ženákladynazabezpečeniezákladných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je
nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na

príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie
je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny.

27. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje

poskytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima je
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.

28. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77

z 25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti

o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně

nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. G., C. H. I., J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo

od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

29. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

30. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11 ods.
2 ZoSÚ). Žalovaný si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite klienta,
z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval,
a preto ani nezohľadnil výdavky žalobcu, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru

overiť.

31. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov

a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných

prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

32. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len

samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale
pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty,

nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti
žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so

súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje
povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť
dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti

výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu
(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur
mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu,
nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie
schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

33. Žalovaný teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice

2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správnyvýkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí

nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

34. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti považoval porušenie povinnosti žalovaného
v intenzite hrubého porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalobcu

splácať úver, a preto úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

35. Vzhľadom na nesporné skutočnosti plynúce z rozhodcovského rozsudku, že žalobca ku dňu podania
žaloby na rozhodcovskom súde zaplatil žalovanému sumu vo výške 2026,60 eur, pričom úver bol vo
výške 2000 eur, uhradil žalovanému celú istinu, teda všetko na čo mu vznikol nárok, preto nebol žiaden
zákonný dôvod na vyhovenie žaloby podanej na rozhodcovskom súde.

36. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym
súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava, sp. zn. 02/12/22, zo dňa 16.05.2024 vyplýva, že konajúci rozhodcovský súd neposudzoval
vec v naznačenom smere, a preto jeho rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, za ktorý sa považuje aj ZoSÚ a takisto spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci, pretože v danom prípade došlo k omylu rozhodcovského súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, keď nepoužil správny právny predpis (resp. právnu normu – 53a
OZ), resp. ho nesprávne vyložil (§ 3a ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.). Rozhodcovský súd ignoroval
aplikáciu § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ZoSÚ a v tomto smere v odôvodnení absentujú úvahy (ak by

aj obsahom rozhodcovského spisu boli rovnaké dôkazy ako boli predložené v súdnom konaní), pričom
toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i), j) ZoSRK).

37. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti civilného procesu súd sa ďalej už nezaoberal ostatnými
dôvodmi uvádzanými žalobcom, ktoré by nemohli privodiť pre žalobcu iné (priaznivejšie) rozhodnutie

vo veci, a to ani vo vzťahu k samotnému výsluchu žalobcu ku kontraktačnému procesu uzatvorenia
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

38. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.