Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200714
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD.,vprávnejvecižalobcu:JOPITRADE,spol.sr.o.,sosídlomVlčany155,92584Vlčany,IČO:34127
313, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100483175/2020 zo dňa 21.02.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100483175/2020 zo dňa 21.02.2020 a vec mu v r a c

i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) na základe oznámenia o daňovej
kontrole č. 99900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014 vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2011 až december
2011. Zistenia z daňovej kontroly správca dane sumarizoval v dvoch protokoloch: (a) zistenia týkajúce
sa zdaňovacieho obdobia január a júl 2011 v Protokole z daňovej kontroly č. 20845372/2015 zo dňa
10.09.2015 a (b) zistenia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február až jún 2011 a august až december
2011 v Protokole z daňovej kontroly č. 20845374/2015 zo dňa 10.09.2015 (ďalej len „Protokol“).

2. Za zdaňovacie obdobie jún 2011 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH zo 14 dodávateľských
faktúr(špecifikovanýchvProtokole)odspoločnostiKOLO-KOMPANY,spol.sr.o.,sosídlomŽihárec722,
925 83 Žihárec, IČO: 45 989 184 (ďalej len „KOLO-KOMPANY“) za nákup pohonných hmôt v celkovej
výške 94.666,31 eur.

3.NazákladevýsledkovdaňovejkontrolyDPHavyrubovaciehokonaniavydalsprávcadanerozhodnutie
č. 103406914/2016 zo dňa 27.06.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2011 rozdiel na DPH v sume 94.666,31
eur. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v odvolacom konanípodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutím č. 1039947325/2016 zo dňa 20.09.2016 tak, že
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4. Voči uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu
žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/272/2016-225 zo dňa 14.09.2017
tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1039947325/2016 zo dňa 20.09.2016 zrušil podľa § 191 ods. 1
písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

dospel k záveru, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k ďalším dodávateľom
tovaru pre spoločnosť KOLO-KOMPANY a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, keď v odôvodnení rozhodnutia nebol náležite vecne opísaný pôvod tovaru vo vzťahu k
možnému obchodnému reťazcu, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich
hodnotením, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie.

5. Keďže mal krajský súd za to, že v prejednávanej veci ide o druhovo totožný predmet konania
ako v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6S/270/2016, krajský súd v rozsudku č. k.
6S/272/2016-225 zo dňa 14.09.2017 podľa § 140 SSP v celom rozsahu odkázal na právne závery
uvedené v rozsudku krajského súdu č. k. 6S/270/2016-220 zo dňa 14.09.2017. V uvedenej veci sa
jednalo o toho istého žalobcu a predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. 103406677/2016 zo

dňa 27.06.2016, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2011 (v prejednávanej veci súd preskúmava zdaňovacie obdobie jún 2011). Predmetom
obchodného vzťahu bolo dodanie tovaru (pohonných hmôt) dodávateľom, ktorý tovar vyfakturoval a mal
zabezpečiť prepravu tovaru.

6. Správca dane nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k ďalším dodávateľom tovaru pre KOLO-
KOMPANY tak, aby bolo možné objasniť, či išlo o obchodný reťazec alebo nie (správca dane vôbec
neskúmal faktické dodanie tovaru pre KOLO-KOMPANY od dodávateľov ČEPRO, a.s. a POLARON,
s.r.o., ktorých vo svedeckej výpovedi identifikoval konateľ KOLO-KOMPANY), či niekto z dodávateľov
sa mohol dopustiť nezákonnosti a či žalobca ako dotknutá osoba vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť,

že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu dodávateľa
alebo jeho predchádzajúceho dodávateľa, v rámci obchodného reťazca; ak išlo o obchodný reťazec,
čo je úlohou správcu dane zistiť. Krajský súd poukázal, že správca dane sa vôbec nevysporiadal s
rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 25.02.2011, rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 25.03.2011, ktoré s
poukazom na ich obsah mohli mať priamy súvis a dopad na objasnenie skutkových okolností. Medzi

žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca pri prehliadke kancelárskych priestorov odovzdal
Národnej kriminálnej agentúre všetky účtovné, daňové a iné doklady. Preto, ak mal správca dane
pochybnosť o reálnom uskutočnení obchodu a preprave tovaru, bolo k rozhodnutiu správcu dane
potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, čo síce správca dane vykonal, avšak pre závery uvedené v
predmetných rozhodnutiach neboli podľa názoru súdu dostatočné, nepochybne preukazujúce tvrdenia

žalovaného.

7. Žalovaný proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/1/2018 zo
dňa 24.10.2018 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Podľa názoru kasačného súdu zo svedeckej

výpovede konateľa KOLO-KOMPANY A. B., ani z ďalších dôkazov obstaraných správcom dane, nebolo
možné spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru
- pohonných hmôt od spoločnosti KOLO-KOMPANY. K argumentácii daňových orgánov, že konateľ
KOLO-KOMPANYnepredložilžiadnerelevantnédôkazytýkajúcesapreukázaniauskutočneniaprepravy
predmetného tovaru, súd poukázal na skutočnosť, že uvedený svedok toho času už nebol konateľom

dodávateľskej spoločnosti, a preto logicky tieto dôkazy správcovi dane ani nemohol predložiť; svedok
vo svojej výpovedi popísal spôsob a okolnosti dodania tovaru.

8. Kasačný súd zdôraznil, že z rozsahu dokazovania vykonaného správcom dane nemožno spoľahlivo
vyvodiť záver, že žalobca v súvislosti s preukazovaním dodania deklarovaných plnení neuniesol vlastné

dôkazné bremeno, čo sa týka okolností majúcich svoj pôvod na strane dodávateľskej spoločnosti.
Výpoveďou bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti bolo navyše potvrdené uskutočnenie
deklarovaných obchodov a rovnako bol popísaný i spôsob objednávania a prepravy tovaru. Z
dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že preprava tovaru bola vo vzťahu k spoločnostiKOLO-KOMPANY vykonávaná jeho dodávateľom. Podľa názoru kasačného súdu, ak teda žalobca
disponoval existenciou materiálneho plnenia (čo v prípade žalobcu nebolo spochybnené), vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno a správca dane pričítal žalobkcovi, ako daňovému subjektu, existenciu

dôkaznej núdze ohľadne skutočností (preprava/dodanie tovaru spoločnosti KOLO-KOMPANY), ktoré
netvorili jeho dôkazné bremeno, tak za tejto dôkaznej situácie je potrebné podľa názoru kasačného súdu
konštatovať neunesenie dôkazného bremena správcom dane ohľadom ním vznesených pochybností.

9. Kasačný súd tiež uviedol, že je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávatelia žalobkcu dopustili

podvodného konania, alebo nie. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,
že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel
alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správu dane. Je preto úlohou
žalovaného, aby podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku overil, či
došlo k takémuto zneužívajúcemu prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa žalobkcu, prípadne aj
u žalobcu samotného, rovnako či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne že sa

podvodného konania aj zúčastnil.

10. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie doplnil dokazovanie a vydal rozhodnutie č.
610029/2019 zo dňa 06.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 94.666,31 eur. Správca dane na základe všetkých

získaných dôkazov dospel k záveru, že v prípade obchodných transakcií s predmetným tovarom sa
skutočnosti deklarované daňovým subjektom nepotvrdili, nebolo preukázané, že obchodné transakcie
boli uskutočnené tak, ako boli platiteľom deklarované, platiteľ nepreukázal pôvod tovaru, reálnosť
naskladnenia/prijatia tovaru, následné vyskladnenie/výdaj nakúpeného tovaru a skutočný účel ďalšieho
použitia nakúpeného tovaru, čím platiteľ nepreukázal skutočný predmet a účel deklarovaných dodávok.

Správca dane opätovne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným
dodávateľom KOLO-KOMPANY, na základe nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1
zákona o DPH, a teda platiteľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH.
Žalobcovi tak nebolo priznané právo na odpočítanie dane, ktorú voči nemu uplatnil tuzemský dodávateľ
tovaru (pohonných hmôt) – spoločnosť KOLO-KOMPANY predmetnými 14-timi faktúrami.

11. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
v odvolacom konaní podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutím č. 100483175/2020 zo dňa
21.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Žalovaný uviedol, že správca dane doplnil dokazovanie, následne zistené skutočnosti a predložené
dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, a vo veci rozhodol. V predmetnom prípade

nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru došlo deklarovaným dodávateľom KOLO-KOMPANY, nakoľko
nebolo preukázané, že tento tovar nadobudol a následne aj dodal žalobcovi, čím žalobca pri odpočítaní
dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLO-KOMPANY postupoval v rozpore s § 49 ods. 1 a
ods. 2 v nadväznosti na § 51, § 8 a § 19 zákona o DPH, keď u dodávateľa nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru. Z dokazovania vyplývalo, že spoločnosť KOLO-KOMPANY

o nadobudnutí a dodaní tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, nepredložila žiadne doklady a dôkazy,
a jej bývalý konateľ uvádzal, že predmetný tovar mal byť nadobudnutý od spoločnosti ČEPRO, a.s.
a nakúpený od spoločnosti POLARON, s.r.o., pričom dokazovaním správcu dane, vrátane využitia
medzinárodnej výmeny informácií, takéto skutočnosti neboli preukázané a potvrdené.

13. Z výpovede svedka C. D. E. (skladníka) vyplynulo, že si nepamätal, ako prebiehalo obchodovanie
so spoločnosťami KOLO-KOMPANY a POLARON, s.r.o. v jednotlivých obdobiach, pôvodcu tovaru
nepoznal. Doklady mali byť vyhotovované svedkom alebo jeho kolegom. Svedok zabezpečoval
odčerpávanie do nádrží aj z nádrží, ktoré patrili priamo žalobcovi. Svedkyňa F. B. poznala spoločnosť len
z faktúr, u ktorých kontrolovala správnosť, ale k pôvodu a skladovaniu tovaru sa nevedela vyjadriť, ale na

základe faktúr a dodacích listov vystavovala príjemky na sklad. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal,
že pohonné látky boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom KOLO-KOMPANY; disponoval
pohonnými látkami vo vlastných skladových priestoroch, ale nebolo preukázané, že ich dodávateľom
bola práve menovaná spoločnosť. Dôkazom nebola ani predložená Rámcová kúpna zmluva zo dňa25.02.2011 uzatvorená s KOLO-KOMPANY (ďalej len „Rámcová kúpna zmluva“), faktúry a dodacie listy.
Podľa zmluvy mal byť miestom plnenia sklad kupujúceho, no podľa tvrdení žalobcu mali byť skladové
priestory – nádrže prenajaté spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktorá si mala tovar sama preberať v týchto

skladovýchpriestorochažalobcasimoholztýchtopriestorovodčerpaťdohodnutémnožstvo,čorovnako
nebolo preukázané žiadnymi dokladmi.

14. Odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Toto
právo vzniká vtedy, ak je preukázané, že plnenie bolo uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na

faktúrach, pričom dôkazné bremeno má v tomto prípade daňový subjekt. Z § 49 ods. 2 zákona o DPH
jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná
podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom dane uvedeným
na faktúre. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt
tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú
tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom KOLO-

KOMPANY.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)

15. Proti napadnutému, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu
zo dňa 13.05.2020, pričom sa domáhal ich zrušenia, pokladajúc ich za nezákonné z dôvodu
nerešpektovania právneho názoru krajského súdu a NS SR vysloveného v skorších rozsudkoch,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok

dôvodov, nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozporu skutkového stavu, ktorý bol podkladom
pre rozhodnutie, s administratívnymi spismi. Taktiež malo dôjsť v konaní k podstatnému porušeniu
procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

16. Správca dane v rozpore s právnym názorom uvedeným v skoršom rozsudku NS SR nepreveroval,

či išlo o podvodné alebo zneužívajúce konanie a či žalobca vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že
predmetné zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočítanie dane sú súčasťou takéhoto konania.
Orgány finančnej správy neposúdili vec z hľadiska komunitárneho práva Európskej únie, neaplikovali
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) tak, ako to uložil NS SR v skoršom
rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru je

judikatúra Súdneho dvora na vec aplikovateľná. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich
stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva žalobcu na odpočítanie DPH,
ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť. Žalobca konal v dobrej viere, že nakupuje štandardné
plnenia v predmete svojho podnikania a žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že by sa mal stať
účastníkom nezákonných transakcií.

17. Žalobca mal za to, že plnenia nadobudnuté od spoločnosti KOLO-KOMPANY boli preukázané
štandardnými dokladmi (Rámcovou kúpnou zmluvou, dodávateľskými faktúrami, dodacími listami,
výpismi z účtu preukazujúcimi úhrady v prospech spoločnosti KOLO-KOMPANY, prehľadom pohybov
zásob - skladovými výpismi), výpoveďami svedkov (bývalý konateľ KOLO-KOMPANY pán B., skladník

D. E., účtovníčka F. B.), ako aj zdaniteľnými dodávkami žalobcu pre jeho odberateľov, pričom žalobca si
splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. Žalobca jednoznačne
preukázal, že predmetný tovar existoval a že ho nadobudol, a to aj s prihliadnutím na to, že daný
tovar žalobca predal ďalej. Ako tento tovar nadobudla spoločnosť KOLO-KOMPANY, prípadne jej
subdodávateľ, je už mimo dôkaznej sféry žalobcu a okrem toho pre toto daňové konanie, t.j. kontrolu

žalobcu je to aj nepodstatná skutočnosť, nakoľko žalobca tento tovar nadobudol, čo nespochybňuje ani
samotná finančná správa.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že prepravu tovaru - v zmysle ustanovení Rámcovej kúpnej zmluvy, ako
aj na základe informácií uvedených pánom Kolozsim - zabezpečoval fakticky dodávateľ spoločnosti

KOLO-KOMPANY,niejeodôvodnené,abyžalobcamalkdispozíciiakékoľvekdokladyoprepravetovaru.
Uvedenými dokladmi môžu disponovať jedine dodávateľ, dodávateľ dodávateľa, resp. dopravcovia, ktorí
tovar prepravovali. Zároveň v tomto prípade platí, že preprava tovaru v prípade predaja tovaru žalobcovinebola realizovaná, pretože tovar sa nachádzal priamo v prenajatej nádrži v skladových priestoroch
žalobcu, kam si ho žalobca prišiel prevziať (stočiť do autocisterien).

19. Daňové orgány prekrúcajú výpoveď pána B. v časti, kde vypovedal o svojich dodávateľoch, medzi
ktorých uviedol aj spoločnosť ČEPRO a.s. z Českej republiky, a zo Slovenskej republiky spoločnosť
POLARON, s.r.o. a iné. Orgány finančnej správy po následnom preverení spoločnosti ČEPRO a.s. a
jehododávkachvprospechspoločnostiKOLO-KOMPANYprostredníctvommedzinárodnéhodožiadania
dospeli k zisteniu, že spoločnosť ČEPRO a.s. bola dodávateľom spoločnosti KOLO-KOMPANY až od

mesiaca september 2011, a teda v mesiaci jún 2011 spoločnosti KOLO-KOMPANY nedodali žiadne
pohonné látky. Práve na základe danej skutočnosti správca dane spochybňuje výpoveď pána B. ako
celok, ale robí tak úplne bezdôvodne. Daná skutočnosť a výsledky medzinárodného dožiadania sú
práve naopak dôkazom toho, že pán B. vypovedal pravdu, keďže sa potvrdilo dodanie pohonných hmôt
od spoločnosti ČEPRO a.s. Pán B. bol vypočutý v rámci daňovej kontroly, t.j. v prvej fáze daňového
konania, kedy bol vypočutý k celému roku 2011 a v tomto duchu aj vypovedal; uviedol všetkých svojich

dodávateľov za rok 2011, na ktorých si s odstupom času spomenul.

20. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy
jeho dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa znáša
dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu, správca dane. Plnenia nadobudnuté žalobcom sú preukázané

štandardnými dokladmi, ktoré má v rámci bežnej hospodárskej praxe v čase realizácie obchodu a
uchováva ku všetkým nakupovaným plneniam. Dodanie tovaru potvrdzujú aj výpovede svedkov. Plnenia
nadobudnuté žalobcom od dodávateľa KOLO-KOMPANY sú preukázané aj zdaniteľnými dodávkami
žalobcu pre jeho odberateľov, čo správca dane nespochybňuje. Do dôkazného bremena žalobcu
nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad

nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudol a ako
ho prepravil, a predkladať daňovému úradu listinné a iné dôkazy, s ktorými on disponovať ani nevie/
nemôže.

21. V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať,

žesprávcadanesvojedôkaznébremenoneuniesol,keďžiadnymrelevantnýmdôkazomnepreukázal,že
dodávateľ tovar nedodal, resp. ho nedodal žalobcovi. Pochybnosti, na ktorých daňové orgány postavili
záver o nepreukázaní deklarovaných obchodov, sa opierajú o skutočnosti, ktoré nie sú relevantné, resp.
sú nesprávne vyhodnotené. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel

alebo nemohol vedieť. Ani nekontaktnosť KOLO-KOMPANY nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu.
Judikatúra Súdneho dvora potvrdzuje, že absencia dôkazov o predchádzajúcich dodaniach nemôže
viesť k záveru, že sa dodania pre žalobcu neuskutočnili.

22. Žalobca vo svojich vyjadreniach viackrát uviedol, že hoci konkrétny nákup tovaru od dodávateľa,

vzhľadom na skutočnosť, že pohonné látky sú vec druhová a nie individuálna, vo všeobecnosti nie je
možné priradiť konkrétnej dodávke tovaru konkrétnemu odberateľovi, pohyb zásob je možné odvodiť
na agregovanej úrovni nákupov a predajov, pričom správne orgány túto skutočnosť a priori odmietli,
nepreverovali ju a bez akéhokoľvek dôkazu ju považovali za nepreukázanú, hoci jednak nespochybnili
a potvrdili existenciu nadobudnutia tovaru a jednak nespochybnili následný predaj tovaru žalobcom

svojim odberateľom. Takisto mohol správca dane pri opätovnom výsluchu pána B. preveriť informácie
ohľadne skladovania tovaru v priestoroch žalobcu, ktoré sú kľúčové pre posúdenie dodávok žalobcovi. Z
výpovede pána B. vyplýva, že správca dane informácie ohľadne skladovania tovaru vôbec nepreveroval
(k uvedenému nesmerovala žiadna z otázok položených pánovi Kolozsimu na ústnom pojednávaní).

23. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom určenej
lehoty. Vyrubovacie konanie začalo dňa 02.03.2019, správca dane bol v zmysle § 65 ods. 1 daňového
poriadku povinný vydať rozhodnutie najneskôr do 60 dní. Daňový úrad listom upovedomil žalobcu, že
vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, a preto
odvolací orgán lehotu na rozhodnutie predĺžil o 150 dní. Lehota na vydanie prvostupňového rozhodnutia

uplynula dňa 30.09.2019. Dátum (vydania) uvedený v prvostupňovom rozhodnutí je 06.11.2019, avšak
v zmysle § 63 ods. 11 daňového poriadku sa rozhodnutie považuje za vydané až dňa 07.11.2019, keď
ho správca dane odovzdal na poštovú prepravu prostredníctvom pošty.24. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z dôkazných prostriedkov získaných
nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Daňová kontrola začala 11.04.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od

09.02.2015. Po doručení odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií pominuli dôvody,
pre ktoré sa konanie prerušilo a daňový úrad dňa 07.08.2015 pokračoval vo výkone daňovej kontroly.
Od začatia daňovej kontroly do jej skončenia uplynulo 529 dní, čo predstavuje 1 rok a viac ako 5
mesiacov. Daňový úrad odôvodnil prerušenie daňovej kontroly zisťovaním skutočností prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií, hoci v kontrolovanom zdaňovacom období žiadne informácie z

medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli žiadne faktúry za
dodanie tovaru do iných členských štátov, ale len tuzemské transakcie. Daňový úrad nemal teda dôvod
predlžovať trvanie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu. Prerušenie
daňovej kontroly bolo tak neopodstatnené, neúčelné, a teda nezákonné. Ako také nemohlo mať za
následok prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie
nebola dodržaná. Protokol z daňovej kontroly má tak charakter nezákonne získaného dôkazného

prostriedku, ktorý nemožno použiť.

25. Žalobca tiež namietal, že správca dane nevypočul niektorých žalobcom navrhovaných svedkov.
Odmietnutie vypočutia navrhnutých svedkov bolo neodôvodnené a v rozpore s § 24 ods. 4 daňového
poriadku. V priebehu vyrubovacieho konania podľa správcu dane nevyplynuli žiadne ďalšie skutočnosti

na základe, ktorých by bolo potrebné pána B. vypočuť ako svedka a žalobca na ďalšie konkrétne
skutočnosti, ktoré by bolo potrebné objasniť jeho ďalšou výpoveďou, nepoukázal.

IV.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.07.2020 a žalobu navrhol ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zdôraznil,
že správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na právnom posúdení týkajúceho sa daňového podvodu,
ale na tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach,

na základe čoho došlo k porušeniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona o
DPH.Znapadnutéhorozhodnutiajednoznačnevyplýva,žedôvodomneuznanéhoodpočítaniadanebolo
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, keď správca dane neuznal odpočítanie
dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLO-KOMPANY.

27. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 06.08.2020, pričom zotrval na svojej
žalobnej argumentácii.

28. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/119/2020.

30. Správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho

vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

31.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.32. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

35. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. .

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

40. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a e)

SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

41. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie,
ktorými správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu nepreukázania,
že deklarovaný tovar dodal deklarovaný dodávateľ – spoločnosť KOLO-KOMPANY. Žalobca mal za

to, že žalovaný a správca dane nerešpektovali právny názor krajského súdu ako aj NS SR vyslovený
v skorších rozsudkoch (body 4 až 9 tohto rozsudku) a na podklade zisteného skutkového stavu vyvodili
nesprávneprávnezávery.Úlohousprávnehosúdutakboloposúdiť,čisprávcadaneanáslednežalovaný
postupovali pri vyrubení rozdielu DPH v súlade so záväzným právnym názorom krajského súdu, ako aj
NS SR, príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

42. Kasačný súd vo svojich záveroch konštatoval, že ak žalobca disponoval existenciou materiálneho
plnenia (čo nebolo spochybnené) a účtovnými dokladmi (Rámcovou kúpnou zmluvou, dodávateľskými
faktúrami, dodacími listami, výpismi z účtu preukazujúcimi úhrady v prospech spoločnosti KOLO-
KOMPANY, prehľadom pohybov zásob - skladovými výpismi), vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a

správca dane mu pripísal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností (preprava/dodanie tovaru
spoločnosti KOLO-KOMPANY), ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.43. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že finančné orgány pri vydávaní napadnutého,
ako aj prvostupňového rozhodnutia nerešpektovali právny názor vyslovený v skorších rozsudkoch,
keď síce doplnili dokazovanie, ale vôbec nie v smere, ktorý bol naznačený krajským a kasačným

súdom (body 4 až 9 tohto rozsudku), a teda neskúmali existenciu podvodného daňového reťazca,
účasť žalobcu na daňovom podvode, respektíve stupeň vedomosti žalobcu o svojej účasti na daňovom
podvode. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil tú skutočnosť, že tovar nemohla dodať
spoločnosť KOLO-KOMPANY, pretože nebolo preukázané dodanie od jej tvrdených dodávateľov (a teda
subdodávateľom žalobcu) spoločnosti ČEPRO, a.s., ktorá spoluprácu v období jún 2011 poprela, a ani

od spoločnosti POLARON, s.r.o. Bližšie závery alebo zistenia ohľadne existencie, respektíve povahe
reťazca spoločností, ktorý by existoval s cieľom získať odpočet DPH, uvedené neboli.

44. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že svedkyňa F. B. (účtovníčka) potvrdila, že žalobca
nakupoval od spoločnosti KOLO-KOMPANY a POLARON, s.r.o. motorovú naftu, benzín a mero. Svedok
D. E. (skladník) potvrdil, že si síce nepamätal, ako prebiehalo obchodovanie so spoločnosťami KOLO-

KOMPANY a POLARON, s.r.o. v jednotlivých obdobiach, no sám manipuloval s pohonnými hmotami a
zabezpečoval odčerpávanie do nádrží aj z nádrží, ktoré patrili priamo žalobcovi. Žalobcom predložené
prehľady pohybov od dodávateľa KOLO-KOMPANY na sklad označený ako 007 Sklad PHM a sklad 008
Daňový sklad obsahovali dátum, interné označenie faktúry, jednotkovú cenu tovaru, množstvo a cenu
za množstvo. Tieto skutočnosti správca dane nijako nevyhodnocoval vo vzťahu k namietaným 14-tim

faktúram vystaveným tvrdeným dodávateľom v júni 2011. Týmito dôkazmi a ani výpoveďou bývalého
konateľa KOLO-KOMPANY pána B. v ďalšom vyrubovacom konaní nebola spochybnená materiálna
existencia zdaniteľného plnenia; výpovede uvedených svedkov naopak potvrdzujú priebeh zdaniteľného
obchodu tak, ako to vyplynulo z tvrdení a podkladov predložených žalobcom.

45. Pokiaľ správca dane vyhodnotil výpoveď D. E. v tom smere, že nebolo preukázané dodanie
tovaru, keďže žalobca si mohol tovar brať len v prípade, ak nejaký ostal a pán E. manipuloval s
pohonnými hmotami, zabezpečoval ich odčerpávanie do nádrží aj z nádrží, ktoré však patrili priamo
daňovému subjektu, uvedený obsah podľa správneho súdu tiež len potvrdzuje dodanie a existenciu
tovaru. V prípade, že žalobca si objednal určité množstvo tovaru, je logickým záver, že ho mohol

odobrať len vtedy, pokiaľ toto množstvo dodávateľ bol schopný dodať. Skutočnosť, že nádrže patrili
žalobcovi v konaní sporná ani nebola. Otázka nájmu týchto nádrží spoločnosťou KOLO-KOMPANY
nebola dostatočne vyhodnotená správcom dane. Výlučne skutočnosť, že dodávateľ bol až v čase
uskutočnenia daňovej kontroly nekontaktný, a z tohto dôvodu správca dane vyhodnotil žalobcom
predloženédokladyzanehodnovernéanepreukazné,nemôžebyťnaujmužalobcovi.Nazákladezistení

z administratívneho spisu možno vyhodnotiť (súhlasne so správcom dane a žalovaným), že tovar bol
dodaný, a teda materiálne plnenie bolo poskytnuté.

46. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“)

obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad
rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo
dňa26.10.2022).HmotnoprávnymipodmienkamipreodpočítaniedanesapodľazákonaoDPHmyslia(i)
existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a

služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

47. Naviac, pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že musí byť nesporne preukázané,
že preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach
ako dodávateľ označený, uvedený záver je nesprávny. Závery, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie
podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry,
ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú bez ďalšieho predpokladom na odpočítanie dane

v zmysle zákona o DPH, t. j. osoba uskutočňujúca zdaniteľné plnenie zhodná s osobou uvedenou na
faktúre,boliprekonanéjudikatúrouSúdnehodvoravoveciC-154/20KemwaterProChemie.Napodklade
uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie
skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byťzdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu
dane z pridanej hodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie
jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Dôkazná situácia tak, ako vyplýva

z administratívneho spisu, kedy bola preukázaná materiálna existencia plnenia, čo nespochybnili ani
daňové orgány, pričom konatelia označeného dodávateľa potvrdili uskutočnenie zdaniteľného plnenia,
nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

48. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu,

že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k čomu však vedú závery
správcu dane a žalovaného. Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-
právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo
dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že
vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,

ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému
dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda
nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo
služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla
aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku

na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa
vzťahujefaktúraapredložídokladyadôkazy,ževdanomprípadetovar,nazákladektoréhovznikloprávo
na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie
dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť
jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa

uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/52/2021
zo dňa 15.11.2022).

49. Pre úplnosť správny súd uvádza, že účasť žalobcu na daňovom podvode (čo daňové orgány
napriek záväznému pokynu krajského a kasačného súdu vôbec neskúmali) by mohla byť ako dôvod

odopretiaodpočítaniadaneaplikovanáažpotom,čobysprávcadaneuniesoldôkaznébremenoakladne
zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami
sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový
únik dôsledkom podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania,

boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť
daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje
vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

50. Keďže dôkazné bremeno v tomto prípade prešlo na daňové orgány, napadnuté rozhodnutie trpí
nesprávnym právnym posúdením otázky splnenia podmienok na odpočívanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2
zákona o DPH. Správca dane a žalovaný vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, ak boli toho
názoru, že osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala
tovar odberateľovi (bod 14 tohto rozsudku). Tento prístup je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou

Súdneho dvora i NSS SR. Daňové orgány zároveň nezistili dostatočne ani skutkový stav, ktorý bolo
potrebné posúdiť na riadne posúdenie veci s ohľadom na právne závery predchádzajúcich súdnych
rozhodnutí (body 4 až 9 tohto rozsudku), ktorými boli daňové orgány viazané.

51. Správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa prekročenia lehoty na vydanie

prvostupňového rozhodnutia podľa § 65 daňového poriadku. Akákoľvek nezákonnosť nemá byť bez
ďalšieho sankcionovaná zrušením napadnutého, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia. V prípade
namietaného porušenia lehoty a postupu jej predĺženia podľa § 65 daňového poriadku ide o procesnú
lehotu, ktorá upravuje časový aspekt procesu vedenia vyrubovacieho konania. Daňový poriadok s
porušením predmetného ustanovenia nespája preklúziu - zánik právomoci rozhodnúť či povinnosť vydať

rozhodnutie v prospech účastníka konania. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP vymedzuje zásady
posudzovania procesných nedostatkov v postupoch/konaniach orgánov verejnej správy a vychádza
pritom z toho, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie
rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožnozrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by
takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 20.05.2010, publikované ako R 103/2011, rozhodnutie NSS SR sp.

zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021). Porušenie poriadkovej (procesnej) lehoty na vydanie rozhodnutia
v zásade nemá povahu takej nezákonnosti, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej,
nejde o takú procesnú nezákonnosť, ktorá by mohla ovplyvniť správnosť meritórnych záverov správcu
dane.

52. Námietku prekročenia dĺžky trvania daňovej kontroly s odkazom na prerušenie daňovej kontroly
(začiatokdaňovejkontroly11.04.2014,koniecdaňovejkontroly22.09.2015,čojejedenrokaviacakopäť
mesiacov), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 46 ods. 10 a § 61 ods. 5 daňového poriadku, lehota
na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia a v prípade, ak je daňové konanie
prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Z administratívneho spisu je nepochybné, že daňová
kontrola začala dňa 11.04.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/

Krin zo dňa 11.03.2014; daňová kontrola bola prerušená dňa 09.02.2015 rozhodnutím o prerušení
daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo dňa 06.02.2015 (žalobcovi doručené 09.02.2015);
pokračovanie daňovej kontroly dňa 07.08.2015 oznámením č. 20641473/2015 z 10.08.2015; koniec
daňovej kontroly dňa 22.09.2015 doručením Protokolu o výsledku daňovej kontroly. Od začiatku daňovej
kontroly po prerušenie daňovej kontroly uplynulo 9 mesiacov 29 dní, od pokračovania daňovej kontroly

po koniec daňovej kontroly uplynul 1 mesiac 15 dní, spolu 11 mesiacov 14 dní. Z uvedeného vyplýva,
že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenom limite 12 mesiacov.

53. Podľa názoru súdu, správca dane mal oprávnenie na prerušenie daňovej kontroly, pričom v
oznámení o prerušení daňovej kontroly jasne a zrozumiteľne uviedol vecný dôvod prerušenia daňovej

kontroly (žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných
členských štátov za zdaňovacie obdobia január až december 2011). Aj keď by za zdaňovacie obdobie
jún 2011 nebola potrebná informácia titulom medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu preverenia
dodania tovaru do iných členských štátov, žalobca daňovému orgánu predkladal doklady za celé
kontrolované zdaňovacie obdobie január až december 2011, ktoré bolo ukončené vydaním dvoch

protokolov. Následne prebehlo vyrubovacie konanie a jednotlivo na základe zistení za každý mesiac
vydal daňový orgán rozhodnutie. Prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu k obdobiu jún 2011 nijakým
spôsobom neobmedzilo žalobcu na jeho podnikateľskej činnosti.

54. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom

na § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súd nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť
prvostupňové rozhodnutie aj vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74
ods. 2 až 4 daňového poriadku).

55. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu
vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať vec, pričom bude v ďalšom
konaní povinný rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii)
spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou
finančných orgánov bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne

oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi
preukázať jej splnenie (pričom samotná nekontaktnosť dodávateľa žalobcu nie je skutočnosťou
relevantne spochybňujúcou dodanie tovaru) alebo na základe doplneného dokazovania preukázať, že
žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému
podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia
odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné dôkazné bremeno a kladne
zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu.

56. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne

vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).