Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 65C/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124211221
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124211221.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom Trieda

SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D.,
právne zastúpenému JUDr. JCLic. E. F., G., advokátom, so sídlom Kováčska 28, Košice, v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou súdu 12.6.2024 žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom o určovacej žalobe
v tomto znení:

I. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KS pare. č. 215 - orná pôda o výmere
XXXXX m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 72/4032 zapísaného
na IV č. 1973 v časti B pod por. č. 5.
II. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 216 - orná pôda o výmere
17156 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 340/10080 zapísaného
na L V č. XXXX v časti B pod por. č. 14.

III. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 217 - orná pôda o výmere
16759 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/96 zapísaného na
L V č. XXX v časti B pod por. č. 54.
IV. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 320 - trvalý trávny porast o
výmere 1405 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/96 zapísaného
na LV č. XXX v časti B pod por. č. 54.
V. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. XXX - orná pôda o výmere

2374 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 340/10080 zapísaného
na LV č. XXX v časti B pod por. č. 5.
VI. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. XXX - orná pôda o výmere
13092 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 66/2480 zapísaného
na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 5.
VII. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 233 - orná pôda o
výmere 14 545 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 8/96 zapísaného

na LV č. XXX v časti B pod por. č. 13.
VIII. Súdurčuje,žežalobcajespoluvlastníkompozemkuregistraE-KNpare.č.219-ornápôdaovýmere
29 573 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. X, vo výške spoluvlastníckeho podielu 66/13440 zapísaného
na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 26.IX. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 239/14 - orná pôda o
výmere 2449 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 770/25872
zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 4.

X. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 239/22 - orná pôda o
výmere 2183 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 770/25872
zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 4.
XI. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 239/16 - orná pôda o
výmere 4 909 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 7/192 zapísaného

na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 3.
XII. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN pare. č. 239/13 - orná pôda o
výmere 2 449 m2, v k. ú. D., obec D. - D., C. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/36 zapísaného
na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 7.
XIII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou
Žalovaný je evidovaný ako podielový spoluvlastník pozemkov:
- G. I. - D. J. XXX,
- G. I. - D. J. XXX/XX,
- G. I. - D. J. XXX/XX, -G. I. J. XXX/XX,

- G. I. -D. J. XXX/XX,
- G. I. - D. J. XXX/XX,
- G. I. - D. J. XXX/XX,
- G. I. - D. J. XXX
- G. I. - D. J. XXX

A. C. D. H., v obci Košice - Kavečany a v katastrálnom území D. (ďalej aj „predmetné pozemky" alebo
„parcely").
- Výpis z LV č. XXX pre k ú. Kavečany
- Výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D.
- Výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D.

Z výpisov jednotlivých LV vyplýva, že žalovaný nadobudol predmetné pozemky do podielového
spoluvlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve XXX XX/XXXX ako dedič po poručiteľke F. B. K. H.
a osvedčenia o dedičstve XXX/XXX/XXXX zo dňa 16. mája 2018 ako dedič po poručiteľke F. H. K. L..
Podľa vyjadrenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 24. 05. 2021 bola v minulosti
časť bývalých pozemkovoknižných parciel v k. ú. D. číslovaná s použitím malých písmen abecedy. Po

ROEP - e sa malé písmená nahradili číslami.
Ak je v rozhodnutí a vo výpisoch z PKV uvedené pôvodné číslo parcely:
- 239/a/6 tá je totožná so súčasne evidovanou E - KN č. XXX/XX, XXX/X/X tá je totožná so súčasne
evidovanou E - KN J. XXX/XX, XXX/X/X E. je totožná so súčasne evidovanou E - KN č. XXX/XX, XXX/
X/X E. M. E. N. N. I. I. - D. J. XXX/XX,

- XXX/X/X E. M. E. N. N. I. I. - D. J. XXX/XX,
- XXX/X/X E. M. E. N. N. I. I. - D. J. XXX/XX,

3. Vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odborom výstavby, ÚPAaD č. A.. XXXX/
XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985 (s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10.04.1985) (ďalej ako

„vyvlastňovacie rozhodnutie") boli vyššie uvedené parcely vyvlastnené v prospech štátu od právnych
predchodcov žalovaného .

4. Z dôkazov predkladaných v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný nadobudol parcelu E-KN č. 215 o
veľkosti podielu 72/4032 zapísanú na LV XXXX na základe dedičského rozhodnutia XXX XX/XXXX O.

dedič po poručiteľke F. B. K. H., ako to vyplýva z kópie listu vlastníctva č. XXXX vyhotovenej dňa 13.
decembra 2016 (B5, B36). F. B. uvedený podiel o veľkosti 72/4032 nadobudla na základe dedičského
K. P. XXXX/XX Q. P. XX.X.XXXX ako dedič po poručiteľovi M. H., ktorý bol vlastníkom podielu o veľkosti
288/4032. Tento podiel zodpovedá podielom zapísaným na pozemkovoknižnej vložke č. XXX v časti
„B" pod bodom 5, 13, 17, 31, kde je ako vlastník uvedený M. H.. Z dedičského rozhodnutia vo veci P.

XXXX/XX vyplýva, že do podielu M. H. je zahrnutý aj podiel po D. H. (D 1859/60). Tieto podiely sú na
pozemkovoknižnej vložke č. XXX zapísané v časti „B" pod bodom 8, 15, 19, 32. Na PKV č. XXX sa
nenachádza žiadna osoba menom M. H., ako vlastník je evidovaný iba M. H., z čoho vyplýva, M. H.uvedený na dedičskom rozhodntí P. XXXX/XX je tou istou osobou ako M. H. evidovaný na PKV č. XXX,
ktorý bol bratom a jediným dedičom po D. H., ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci P. XXXX/XX.

5. M. H. je vo vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD J. A..
XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985 uvedený na strane č. 5 a 6. Na totožných stranách je uvedený
aj D. H., ktorý je, ako bolo uvedené vyššie, právnym predchodcom M. H. vo vzťahu k podielu o A. XXX/
XXXX, N. XXX/XXXX (P. XXXX/XX). Uvádzaným rozhodnutím došlo (bod 1/ rozhodnutia) k vyvlastneniu
parcely E-KN č. 215 od neznámych dedičov po D. H. a M. H..

6. Z dedičského rozhodnutia P. XXXX/XX vyplýva, že tak D. H., ako aj M. H. zomreli pred vydaním
rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č. A.. XXXX/XXXX/XX-XX Q. P.
XX.XX.XXXX, ktorým došlo k vyvlastneniu parcely č. 215.

7. Obvodný národný výbor teda konal správne, keď konal s neznámymi dedičmi po D. H. a M. H., keďže

dedičské konanie po D. H. prebehlo v roku 1960 a po jeho dedičovi M. H. až v roku 1992. Dedičia teda
nemohli byť správnemu orgánu známi, keďže v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bol M. H.
ako dedič po D. H. mŕtvv a parcela č. XXX R. predmetom dedičského konania po M. H. až v roku 1992.

8. Z dôkazov predkladaných v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný nadobudol parcelu E-KN č. 216

o veľkosti podielu 340/10080 zapísanú na LV XXXX na základe dedičského rozhodnutia XXX XX/XXXX
O. P. po poručiteľke Margite Halásove; r. Leninovej, ako to vyplýva z kópie listu vlastníctva č. XXXX
vyhotovenej dňa 13. decembra 2 :6 (B5, B36). F. B. uvedený podiel o veľkosti 340/10080 nadobudla
na z-ak.aie dedičského rozhodnutia D 1117/92 zo dňa 28.5.1992 ako dedič po poručiteľovi M.;S.••: T.,
ktorý bol vlastníkom podielu o veľkosti 1360/10080. Tento podiel zodpovedá p \i:e".om zapísaným na

pozemkovoknižnej vložke č. XXX v časti „B" pod bodom ld), o), š) a ľ: >. kče je ako vlastník uvedený
M. H., pod bodom 2/i nesprávne uvedený ako Klein, čo ;e zit mé pri porovnaní so zápisom pod bodom
2i) na PKV č. XXX. Z dedičského rozhodnutia vo \ P. XXXX/XX A., že do podielu M. H. je zahrnutý aj
podiel po Karolov. Ilenir.: : íD " S59 60). Tieto podiely sú na pozemkovoknižnej vložke č. XXX zapísané
v časti „B" poc >xiom lg), r), u) a 2j). Na PKV č. XXX sa nenachádza žiadna osoba menom M. H.. ako

vlastník je evidovaný iba M. H., z čoho vyplýva, M. H. uvedenv na dečiek:" rozhodntí P. XXXX/XX M. tou
istou osobou ako M. H. evidovaný na PKV č. XX". k::r- bol bratom a jediným dedičom po D. H., ako to
vyplýva z rozhodnutia v c •. ec: P. XXXX/XX.

9. M. H. je vo vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č.

A.. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985 uvedený na strane č. 8 a tiež na strane č. 23 mylne vedený
ako Klein. Na strane 8 vyvlastňovacieho rozhodnutia je uvedený aj D. H., ktorý je, ako bolo uvedené
vyššie, právnym predchodcom M. H. vo vzťahu k podielu o veľkosti 680/10080 (D 1859/60). Uvádzaným
rozhodnutím došlo (bod 1/ rozhodnutia) k vyvlastneniu parcely E-KN č. 216 od neznámych dedičov
po D. H. a M. H.. Podiel evidovaný na pozemkovoknižnej vložke XXX pod 2i) na M. D., správne M.

H. (vysvetlené vyššie), bol vyvlastňovaný ako voči vlastníkovi na neznámom mieste, pretože správny
orgán nemohol poznať jeho identitu z dôvodu, že M. D. neexistoval. K uvedenej situácii došlo z dôvodu
preklepov v pozemkovoknižných vložkách č. XXX O. J. XXX.

10. Z dedičského K. P. XXXX/XX vyplýva, že tak Karol Ilenin. ako aj M. H. zomreli pred vydaním

rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č. A.. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa
04.01.1985, ktorým došlo k vyvlastneniu parcely č. 216. Obvodný národný výbor teda konal správne,
keď konal s neznámymi dedičmi po D. H. a M. H., keďže dedičské konanie po D. H. prebehlo v roku 1960
a po jeho dedičovi M. H. až v roku 1992. Dedičia teda nemohli byť správnemu orgánu známi, keďže v
čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bol M. H. ako dedič po D. H. mŕtvy a parcela č. 216 bola

predmetom dedičského konania po M. H. až v roku 1992.

11. Z dôkazov predkladaných v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný nadobudol parcelu E-KN č. 322 o
veľkosti podielu 340/10080 zapísanú na LV XXX na základe dedičského rozhodnutia XXX XX/XXXX O.
P. po poručiteľke F. B. K. H., ako to vyplýva z kópie listu vlastníctva č. XXX vyhotovenej dňa 4. júla 2016

(B5, B17). F. B. uvedený podiel o veľkosti 340/10080 nadobudla na základe dedičského rozhodnutia
P. XXXX/XX Q. dňa 28.5.1992 ako dedič po poručiteľovi M. H., ktorý bol vlastníkom podielu o veľkosti
1360/10080. Tento podiel zodpovedá podielom zapísaným na pozemkovoknižnej vložke č. XXX v časti
„B"' pod bodom ld), o), š) a 2i), kde je ako vlastník uvedený M. H., pod bodom 2/i nesprávne uvedený akoKlein, čo je zrejmé pri porovnaní so zápisom pod bodom 2i) na PKV č. XXX. Z dedičského rozhodnutia
vo veci P. XXXX/XX vyplýva, že do podielu M. H. zahrnutý aj podiel po D. H. (P. XXXX/XX). Tieto podiely
sú na pozemkovoknižnej vložke č. XXX zapísané v časti „B" pod bodom lg), r), u) a 2j). Na PKV č. XXX

sa nenachádza žiadna osoba menom M. H., ako vlastník je evidovaný iba M. H., z čoho vyplýva, M. H.
uvedený na dedičskom rozhodntí D XXXX/XX M. tou istou osobou ako M. H. evidovaný na PKV č. XXX,
ktorý bol bratom a jediným dedičom po D. H., ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci D 1117/92.

12. M. H. je vo vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č.

A.. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985 uvedený na strane č. 14, 15 a tiež na strane č. 31 mylne
vedený ako D.. Na strane č. 14 a 15 vyvlastňovacieho rozhodnutia je uvedený aj D. H., ktorý je, ako
bolo uvedené vyššie, právnym predchodcom M. H. vo vzťahu k podielu o A. XXX/XXXXX (P. XXXX/
XX). Uvádzaným rozhodnutím došlo (bod 1/ rozhodnutia) k vyvlastneniu parcely I. J. XXX C. U. dedičov
po D. H. a M. H.. Podiel evidovaný na pozemkovoknižnej vložke XXX pod 2i) na M. D., správne M.
H. (vysvetlené vyššie), bol vyvlastňovaný ako voči vlastníkovi na neznámom mieste, pretože správny

orgán nemohol poznať jeho identitu z dôvodu, že M. D. neexistoval. K uvedenej situácii došlo z dôvodu
preklepov v pozemkovoknižných vložkách č. XXX O. J. XXX.

13. Z dedičského rozhodnutia P. XXXX/XX A., že E. D. H.. O. aj M. H. zomreli pred vydaním rozhodnutia
Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č. A.. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985,

ktorým došlo k vyvlastneniu parcely J. XXX. Obvodný národný výbor teda konal správne, keď konal s
neznámymi dedičmi po D. H. a M. H.,, keďže dedičské konanie po D. H. prebehlo v roku 1960 a po
jeho dedičovi M. H. až v roku 1992. Dedičia teda nemohli byť správnemu orgánu známi, keďže v čase
vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bol M. H. ako dedič po D. H. mŕtvy a parcela J. XXX R. predmetom
dedičského konania po M. H. až v roku 1992.

14. Z dôkazov predkladaných v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný nadobudol parcelu E-KN J. XXX
C. A. G. XX/XXXX Q. U. V. XXXX U. Q. P. K. XXX XX/XXXX ako dedič po poručiteľke F. B. K. H.,
ako to vyplýva z kópie listu vlastníctva č. XXXX vyhotovenej dňa 7. novembra 2016 (B3, B19). F. B.
uvedený podiel o veľkosti 66/2480 nadobudla na základe dedičského rozhodnutia D 1117/92 zo dňa

28.5.1992 ako dedič po poručiteľovi M. H., ktorý bol vlastníkom podielu o veľkosti 132/2480. Tento podiel
zodpovedá podielu zapísanému na pozemkovoknižnej vložke č. XXX v časti „B" pod bodom 5, kde je
ako vlastník uvedený M. H.. Z dedičského rozhodnutia vo veci P. XXXX/XX A., W. P. G. M. H. M. Q. O.
G. G. D. H. (P. XXXX/XX). Tento podiel je na pozemkovoknižnej vložke č. XXX zapísaný v časti .,B" pod
bodom 7. Na PKV č. XXX sa nenachádza žiadna osoba menom M. H., ako vlastník je evidovaný iba M.

H., z čoho vyplýva, M. H. uvedený na dedičskom rozhodntí P. XXXX/XX M. tou istou osobou ako M. H.
evidovaný na PKV č. XXX, ktorý bol bratom a jediným dedičom po D. H., ako to vyplýva z rozhodnutia
vo veci D XXXX/XX.

15. M. H. je vo vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD J.

A.. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985 uvedený na strane č. 12. Na totožnej strane je uvedený aj
D. H., ktorý je, ako bolo uvedené vyššie, právnym predchodcom M. H. vo vzťahu k podielu o veľkosti
XXX/XXXX (P. XXXX/XX). X. rozhodnutím došlo (bod 1/ rozhodnutia) k vyvlastneniu parcely I. J. XXX
od neznámych dedičov po D. H. a M. H..

16. Z dedičského rozhodnutia P. XXXX/XX A., W. E. D. V., O. O. M. V. zomreli pred vydaním rozhodnutia
Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č. A.. XXXX/XXXX/XX-XX Q. P. XX.XX.XXXX,
D. P. D. A. G. J. XXX. Obvodný národný výbor teda konal správne, ked, konal s neznámymi dedičmi po
D. H. a M. lleninovi, keďže dedičské konanie po D. H. prebehlo v roku 1960 a po jeho dedičovi M. H. až v
roku 1992. Dedičia teda nemohli byť správnemu orgánu známi, keďže v čase vydania vyvlastňovacieho

rozhodnutia bol M. V. ako dedič po D. H. mŕtvy a parcela č. 237 bola predmetom dedičského konania
po M. V. O. A. roku 1992.

17. Z dôkazov predkladaných v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný nadobudol parcelu I. J. XXX/
XX O. I. J. XXX/XX C. A. G. XXX/XXXXX zapísanú na LV XXXX na základe dedičského K. XXX XX/

XXXX O. P. po poručiteľke F. B. K. H., ako to vyplýva z kópie listu vlastníctva č. XXXX vyhotovenej dňa
7. marca 2017 (B4, B22). F. B. uvedený podiel o veľkosti XXX/XXXXX U. U. Q. P. K. P. XXXX/XX zo dňa
28.5.1992 ako dedič po poručiteľovi M. H., ktorý bol vlastníkom podielu o veľkosti 1540/25872. Tento
podiel zodpovedá podielu zapísanému na pozemkovoknižnej vložke č. XXX v časti „B" pod bodom 4,kde je ako vlastník uvedený M. V.. Z dedičského rozhodnutia vo A. P. XXXX/XX A., že do podielu M.
H. zahrnutý aj podiel po D. H. (P. XXXX/XX). E. podiel je na pozemkovoknižnej vložke č. XXX zapísaný
v časti „B" pod bodom 6. Na PKV č. XXX sa nenachádza žiadna osoba menom M. H., ako vlastník je

evidovaný iba M. llenin, z čoho vyplýva, M. H. uvedený na dedičskom rozhodntí P. XXXX/XX je tou istou
osobou ako M. llenin evidovaný na PKV č. XXX, ktorý bol bratom a jediným dedičom po D. H., ako to
vyplýva z rozhodnutia vo veci P. XXXX/XX.

18. M. V. je vo vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č.

Výst. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985 uvedený na strane č. 13. Na totožnej strane je uvedený
O. D. V., ktorý je, ako bolo uvedené vyššie, právnym predchodcom M. H. vo vzťahu k podielu o veľkosti
1540/25872 (D 1859/60). Uvádzaným rozhodnutím došlo (bod 1/ rozhodnutia) k vyvlastneniu G. I. J.
XXX/XX a I. J. XXX/XX C. neznámych dedičov po D. V. a M. H..

19. Z dedičského K. P. XXXX/XX A., W. E. D. V., O. O. M. V. zomreli pred vydaním rozhodnutia

Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPAaD č. A.. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985,
ktorým došlo k vyvlastneniu parcely č. 239/14 a č. 239/22. Obvodný národný výbor teda konal správne,
keď konal s neznámymi dedičmi po D. H. a M. H., keďže dedičské konanie po D. H. prebehlo v roku 1960
a po jeho dedičovi M. H. až v roku 1992. Dedičia teda nemohli byť správnemu orgánu známi, keďže v
čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bol M. H. ako dedič po D. H. mŕtw a parcelv J. XXX/XX O.

J. XXX/XX boli predmetom dedičského konania po M. H. až v roku 1992.

20. Z dôkazov predkladaných v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný nadobudol parcelu E-KN č. 217
O. J. XXX o veľkosti podielu 1/96 zapísanú na L V č. XXX na základe dedičského rozhodnutia XXX/
XXX/XXXX zo dňa 16. mája 2018 ako dedič po poručiteľke F. H. K. L.. Na PKV č. XXX sa nenachádza

žiadna osoba menom F. T. K. L., ako vlastník je evidovaná iba F. H. K. L., z čoho vyplýva. F. H. K. L.
uvedená na dedičskom rozhodntí XXX/XXX/XXXX M. E. istou osobou ako F. H. K. L. (L.) evidovaná na
PKV č. XX pod bodom B34b).
21. F. H. K. L. je vo vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výboru, odbor výstavby, Y. J. A..
XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985 uvedená na strane č. 9. Uvádzaným rozhodnutím došlo (bod 1/

rozhodnutia) k vyvlastneniu G. I. J. XXX O. I. J. XXX C. U. P. G. F. H. K. L..

22. Z dedičského rozhodnutia XXX/XXX/XXXX A., že F. H. K. L. zomrela pred vydaním rozhodnutia
Obvodného národného výboru, odbor výstavby. UPAaD č. Výst. XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 04.01.1985,
ktorým došlo k vyvlastneniu parceh _ 217 ač- 320. Obvodný národný výbor teda konal správne, keď

konal s neznámvmi dedičmi po F. H. K. L., keďže dedičské konanie prebehlo až v roku 2018.

23. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou je nutné podotknúť, že F. H. K. L., bola manželkou
vyššie uvádzaného M. H. (H.). pričom obai i boli v čase vyvlastňovacieho konania mŕtvy a dedičksé
konania prebehli až v roku 1992 a 2 "x

24. Z dôkazov predkladaných v tejto právnej veci vyplýva, že žalovaný nadobudol parcely E-KN J.
XXX/XX O. I. J. XXX/XX Q. U. V. A. J. XXXX O. J. XXXX U. Q. P. K. XXX XX/XXXX O. dedič po
poručiteľke F. B. K. H., ako to vyplýva z kópie listu vlastníctva č. XXXX O. J. XXXX vyhotovenej dňa
7. marca 2017 (B4, B22). F. B. nadobudla vlastníctvo k preedmetným nehnuteľnostiam na základe

dedičského K. P. XXXX/XX. F. D. však nedisponuje uvedeným dedičským rozhodnutím, preto žiada, aby
bolo vyžiadané súdom od žalovaného, alebo príslušného archívu. Vychádzajúc z pozemkovoknižných
vložiek a vyvlastňovacieho rozhodnutia by neznámym poručiteľom mala byť F. H. K. L., ktorá je uvedená
na strane č. 12 a č. 13 vyvlastňovacieho rozhodnutia, a teda v prípade týchto nehnuteľností bolo
pravdepodobne konané s neznámymi dedičmi.

25. Na základe vyššie uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia sa vlastníkom žalovaných pozemkov
vo vyvlastnených podieloch stal Československý štát v zastúpení Zoologickej záhrady Košice, ktorej bol
zriaďovateľom.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, v znení
neskorších predpisov rozpočtové príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadeniaa zariadenia vnútornej správy národných výborov prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácie
sídlo.

27. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice
na žalovaného.

28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov veci,
ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám

a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská
funkcia na obce podľa zákona 518/1990 Zb. prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva
obce (žalobcu), na území ktorej sa nachádzajú.

29. V súlade s citovaným ustanovením zákona č. 138/1991 Zb. prešlo na žalovaného vlastnícke právo
k žalovaným pozemkom ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku štátu na obec ex lege),

t. j. k 01.05.1991 nadobudol žalovaný priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v
žalovaných podieloch.

30. Podľa Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/91 Zb.
o majetku obcí, uzatvoreného medzi Zoologickou záhradou Košice – Kavečany ako odovzdávajúcim

a mestom Košice ako preberajúcim prešli žalované pozemky dňom 01.05.1991 do vlastníctva mesta
Košice. Predmetný protokol mal už len deklaratórny charakter.

31. Mesto D. teda nadobudlo vlastnícke právo k žalovaným pozemkom na základe ustanovenia § 2 ods.
2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a to dňom účinnosti tohto zákona (01.05.1991). V zmysle §

34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe zákona, zapisuje do
katastra nehnuteľností záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky, ale má iba deklaratórny
charakter.

32. Žalobca mal za to, že predmetné pozemky boli v minulosti čsl. štátom riadne vysporiadané (v tomto

prípade vykúpené alebo vyvlastnené) pre výstavbu ZOO Košice.

33. Pre prípad, že by žalovaná namietala rozhodnutie príp. správne konanie, ktoré mu predchádzalo,
žalobcapoukazujenaplatnújudikatúru(napr.uznesenieč.I.US419/2014-34zodňa13.8.2014),podľa
ktorej v konaniach o určenie vlastníckeho práva nieje v kompetencii súdov preskúmavať zákonnosť

rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom konaní (v tomto prípade vyvlastňovacie
rozhodnutie).

34. Súd môže toto rozhodnutie preskúmavať len z hľadiska existencie právomoci správneho orgánu na
jeho vydanie v súlade s v tej dobe platnými a účinnými právnymi predpismi, nie však jeho zákonnosť,

pretože v danom prípade nejde o žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia (nejde o
správne súdnictvo).

35. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.1985 a do dnešného dňa zrušené nebolo a jeho
účinky trvajú (viac ako 37 rokov) i keby prípadne dôvody na jeho vydanie neexistovali. V konaní o

určovacej žalobe nie je prípustné preskúmavať hmotnoprávne podmienky konštitutívneho rozhodnutia
správneho orgánu alebo konanie, ktoré tomuto konaniu predchádzalo, pretože by išlo o neoprávnený
zásah do právomoci správnych orgánov a správnych súdov.

36.Preprípadnámietokžalovaného,súvisiacichsdoručovanímrozhodnutiažalobcauvádza,žesprávny

orgán ustanovil všetkým účastníkom konania, ktorí nemohli konať samostatne alebo ktorých pobyt nebol
známy, opatrovníka a vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom, ktorých pobyt nebol správnemu
orgánu známy sa rozhodnutie doručovalo v súlade s ustanovením § 26 zákona č. 71/1967 Zb. v znení
účinnom v rozhodnom období (a to verejnou vyhláškou).

37. V prípade, ak by sa konajúci súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že jeho právny predchodca
(Československý štát) nadobudol vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných podieloch
na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a kúpnej zmluvy, podporne žalobca namieta pre prípad
akýchkoľvek pochybností nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.38. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) „oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe ...po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

39. Podľa § 134 ods. 3 OZ „do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca11,.

40. Vydržanie je v zmysle platného právneho poriadku osobitný originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení nasledovných zákonom požadovaných podmienok:
i. spôsobilosť subjektu vydržania, pričom subjektom vydržania môže byť v zmysle ust. § 21 Občianskeho
zákonníka aj štát;
ii. spôsobilosť predmetu vydržania; predmetom vydržania môže byť každá vec v právnom zmysle, čím
nehnuteľnosť (žalované pozemky) nesporne sú a zároveň nespadá pod tie prípady, u ktorých nie je
vydržanie prípustné podľa Ústavy SR;

iii. oprávnenosť držby - aj v prípade, ak by súd v tomto konaní dospel k záveru o tom, že vyššie uvedená
kúpna zmluva alebo vyvlastňovacie rozhodnutie je neplatné, tieto nesporne zakladajú titul, na základe
ktorého sa dobromyseľný držiteľ (štát) mohol domnievať, že sa stal vlastníkom žalovaných pozemkov v
žalovaných podieloch, a teda zakladá aj domnienku dobromyseľnosti držiteľa;
iv. nepretržitosť dobromyseľnej držby po zákonom stanovenú dobu - v tomto prípade začala dňom

01.05.1991, kedy mesto Košice nadobudlo žalované pozemky v žalovaných podieloch na základe
zákonač.138/1991Zb.omajetkuobciaskončiladňa01.05.2001,kedymestoKošicežalovanépozemky
nadobudlodovlastníctvavydržaním.Počascelejvydržacejdobynedošlozostranyžalovanéhokrušeniu
držby žalovaných pozemkov.

41. Podľa § 122 ods. 2 OZ uplynula zákonom stanovená doba vydržania dňa 01.05.2001.

42. Okamihom uplynutia vydržacej doby sa oprávnený držiteľ, v danom prípade mesto Košice, priamo
zo zákona stalo vlastníkom predmetu držby, a teda nadobudnutie vlastníckeho práva nie je viazané na
akékoľvek rozhodnutie štátneho orgánu.

43. Zároveň poukazal žalobca na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 2 Cdo
85/2004 zo dňa 27. 10. 2004 uvádza: ,y4z na základe zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva
a subjektov občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť k záveru, že právnická osoba sa stala za
účinnosti platného Obč. zákonníka v zmysle ust. § 134 Obč. zák. spôsobilým subjektom vydržania.

Judikatúra najvyššieho súdu SR vyvodzuje, že oprávnenú držbu právnickej osoby pred 1.1.1992 je
možné započítať do vydržacej doby. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1.1.1992 stane
právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v
prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj
dobu oprávnenej držby, vykonávanej pred týmto dňom."

44. Žalobca má za to, že nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho
práva, žalobca dňa 01.05.2001 originárnym spôsobom nadobudol vlastnícke právo k žalovaným
pozemkom v žalovaných podieloch.

45. ZOO Košice, ako mestská príspevková organizácia užíva predmetné pozemky a prevádzkuje na nich
chov spoločenských a cudzokrajných zvierat, zabezpečuje v prípade nutnosti výstavbu infraštruktúry
(cesty, chodníky v areály ZOO) a do dnešného dňa vykonáva ich opravy a údržbu. Využívané sú širokou
verejnosťou.

46. Na rozdiel od žalovaného (alebo jeho právnych predchodcov) sa žalobca vždy správal ako vlastník.

47. Podľa ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. "

48. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva je daný z dôvodu, že nie je v
katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaných pozemkov v žalovaných podieloch aj napriek
tomu, že by ním mal byť. Z uvedených skutočností a predložených listinných dôkazov je zrejmé, ževlastníkom žalovaných pozemkov v žalovaných podieloch je žalobca a teda, že údaj o vlastníkoch
žalovaných pozemkov evidovaný v katastri nehnuteľností je nesprávny.

49. Žalobca, ako vlastník žalovaných pozemkov, tak nemôže neobmedzene disponovať so žalovanými
pozemkami ako so svojim vlastníctvom. Jedine rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva môže
byť podkladom pre uskutočnenie zmien zápisu v katastri nehnuteľnosti. Kým nebude súdom určené
vlastnícke právo žalobcu a kým nebude vykonaný zápis vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom
do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu, jeho vlastnícke právo bude ohrozené, resp. bez určenia

vlastníckeho práva žalobcu k žalovaným pozemkom je jeho právne postavenie neisté.

50. Ďalším dôvodom naliehavosti právneho záujmu žalobcu je skutočnosť, že žalovaní sa v konaní
vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 42C/31/2023 domáhajú zaplatenia sumy 11.218,92
€ s prísl. ako náhrady za užívanie žalovaných pozemkov žalobcom, resp. ako náhrady za užívanie
žalovaných pozemkov žalobcom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade úspechu

žalovaného by bolo mesto Košice povinné poskytnúť náhradu za užívanie žalovaných pozemkov, ktoré
sú de facto v jeho vlastníctve.

a. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.6.2024 uviedol:

51. S dôvodmi uvádzanými v žalobe sa nemožno stotožniť ani súhlasiť, lebo sú v rozpore so zákonom,
s právnymi skutočnosťami aj faktickým stavom, a teda popiera tvrdenia žalobcu, že je vlastníkom
sporných nehnuteľnosti, popierame tvrdenia, že došlo k vyvlastneniu, odkúpeniu alebo vydržaniu týchto
nehnuteľností, teda popierame skutočnosti uvádzané v žalobe v celom rozsahu. Žalovaný v pozícii
žalobcu žiada vydať bezdôvodné obohatenie, resp. odplatu za ďalšie obdobie, na ktoré má zákonný

nárok v súdnom konaní vedenom na Mestskom súde Košice, sp. zn. 42C/31/2023, pričom žalovaný
žiadal vydať bezdôvodného obohatenie za predchádzajúce obdobie v súdnom konaní, ktoré bolo
právoplatne skončené pod sp. zn. 26C/68/2020 vedenom na Okresnom súde Košice II. V tejto súvislosti
poukazujeme aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 3Cdo
100/01 (publikovaný aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

podč.110/2003-zväzok6.),podľaktorého:Právoplatnýrozsudokožalobenaplnenievytvárazhľadiska
identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu {z rovnakého skutku). Je
tomu tak preto, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa (či už výslovne alebo mlčky)
kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť

riešená určovacou žalobou a vychádza teda z rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia.
Nakoľko o otázke vydania bezdôvodného obohatenia už bolo raz právoplatne rozhodnuté súdom (sp.
zn. 26C/68/2020), tak bolo tým rozhodnuté aj o otázke vlastníckeho práva svedčiaceho v prospech
žalovaného, preto tvrdenia žalobcu o údajnom vyvlastnení pozemkov nemôže obstáť v tomto súdnom
konaní.

52. Žalobca uvádza, že vyvlastňovacím rozhodnutím č. výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 04.01.1985
boli pozemky vyvlastnené pôvodným spoluvlastníkom vyvlastňovacieho rozhodnutia. Takéto tvrdenie
ohľadom vyvlastnenia pozemkov je absurdné, nepravdivé, v rozpore so skutočnosťou.

53. Parcely J. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XX O. XXX/XX dedil žalovaný po svojej matke - F. B., K. H. na
základe Osvedčenia o dedičstve XXX XX/XXXX, P. U. XX/XXXX. Predmetom dedičského konania boli
tieto parcely ešte v roku 1960 po nebohom Karolovi V., ktorý bol bratom M. V., ktorý dedil v dedičskom
konaní G. P. XXXX/XX. Následne tieto parcely nadobudla F. V., K. L. po svojom predchodcovi, ktorým je
M. V. U. XX.XX.XXXX a ktorý zomrel XX.XX.XXXX na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva Košice

- vidiek P., K.. P. zo dňa 28.05.1992. Parcely boli predmetom dedičského konania dňa 30.05.1980
na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva Košice ¦ vidiek P. XXX/XX, v ktorom vystupovala matka
žalovaného - F. B., K. F.. Predmetná parcela teda bola predmetom dedičských rozhodnutí a v žiadnom
prípade nemohlo dôjsť k účinnému vyvlastneniu, U. V. M. Q. A. K. XXXX, teda zomrel ešte pred vydaním
vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1985, a následne v dedičskom konaní v roku 1976 boli dedičia

známi, teda nemohlo dôjsť k vyvlastneniu od neznámych dedičov po nebohom. Po D. V. prebehlo
dedičské konanie v roku 1960, jeho podiel Q. M. V. (brat) a ak sa viedlo dedičské konanie s dedičom po
D.V.,taksaviedlosmŕtvouosobou,leboM.V.užbolmŕtvy,pretotakétorozhodnutienemôžebyťúčinné,nakoľko správny orgán konal s inými osobami než sú vlastníci. Okruh dedičov bol známy správnemu
orgánu už v roku 1975.

54. Parcely č. XXX O. XXX P. žalovaný po poručiteľke - F. V., K. L., ktorá zomrela XX.XX.XXXX na
základe Osvedčenia o dedičstve 12D 540/2017, Dnot 123/2017 zo dňa 16.05.2018. Po F. V., K. L.
prebehlo dedičské konania pod D 288/79 zo dňa 30.05.1980, v ktorom dedila, okrem iných, aj matka
žalovaného F. B., K. H.. Predmetná parcela teda bola predmetom dedičských rozhodnutí a v žiadnom
prípade nemohlo dôjsť k účinnému vyvlastneniu, nakoľko F. V. zomrela v roku XXXX, E. ešte pred

vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1985, a následne v dedičskom konaní v roku 1980 boli
dedičia známi, teda nemohlo dôjsť k vyvlastneniu od neznámych dedičov po nebohom. Okruh dedičov
bol známy správnemu orgánu už v roku 1980.

55. Parcely J. XXX/XX O. XXX/XX P. žalovaný po poručiteľke svojej matke - F. B., K. F. na základe
Osvedčenia o dedičstve XXX XX/XXXX, P. U. XX/XXXX. Táto dedila podiely po F. V., K. L., ktorá zomrela

XX.XX.XXXX na základe Osvedčenia o dedičstve P., P. XXX/XX Q. dňa 15.04.1998. Dodávame, že po
F. V., K. L. prebehlo pôvodné dedičské konania pod P. XXX/XX Q. P. 30.05.1980, v ktorom dedila, okrem
iných, aj matka žalovaného F. B., K. H.. Predmetná parcela teda bola predmetom dedičských rozhodnutí
a v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k účinnému vyvlastneniu, nakoľko F. llyeninová zomrela v roku 1979,
teda ešte pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1985, a následne v dedičskom konaní v

roku 1980 boli dedičia známi, teda nemohlo dôjsť k vyvlastneniu od neznámych dedičov po nebohom.
Okruh dedičov bol známy správnemu orgánu už v roku 1980.

56. Do pozornosti súdu dal žalovaný aj právoplatné rozsudky Okresného súdu Košice II, resp.
Mestského súdu Košice, v ktorých súd zaviazal žalovaného - mesto Košice zaplatiť žalobcovi odplatu za

užívanie pozemkov nachádzajúcich sa v ZOO Košice aj s úrokom z omeškania.( rozsudok Okresného
súdu Košice II sp. zn 26C/68/2020,Mestského súdu Košice sp.zn.K2-29C/41/2021,sp.zn.12C/2/2021.)
Mesto Košice aj v tomto konaní namietalo, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia s čím sa súd nestotožnil.

57. Po 40 rokoch od údajného vyvlastnenia podáva žalobca žalobu o určenie opierajúc sa o
vyvlastňovacie rozhodnutie, o ktorom nikto nevedel. Hneď v úvode nemožno opomenúť, že Odbor
výstavby vyvlastňoval v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice. Avšak subjekt - čsl. štát nikdy
neexistoval. Oficiálny názov štátu bol Československá socialistická republika (skratka: ČSSR). Už len z
toho dôvodu nemožno na vyvlastňovacie rozhodnutie prihliadať, je to nulitný právny akt. V tejto súvislosti

dal do pozornosti súdu bod 36. Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. februára
2021, 3 Cdo 263/2018.

58. Žalovaný ani jeho právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí.
Nikdy im nebolo vyvlastňovacie rozhodnutie doručené ani im nebola zaplatená žiadna odplata za

údajne vyvlastnený pozemok. Z uvedeného dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť, ako to už vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky.

59. Ústavný súd SR vo svojom Náleze zo dňa 22. 06. 2010, č. k. III.ÚS 127/2010 priamo uviedol:

"Ústavný súd už vo svojich iných veciach (napr. III. ÚS 148/05) uviedol, že v špecifických okolnostiach
prípadu záver o naplnení podmienok konania, napr. doručenie rozhodnutia správneho orgánu musí
byť preukázané mimo „rozumných pochybností". Pokiaľ všeobecný súd nemá preukázaný záver, že
došlokdoručeniusprávnehorozhodnutiamimorozumnýchpochybností,musívychádzaťzpredpokladu,
že rozhodnutia doručené neboli. Je mimo všetkej logiky pričítať na ťarchu sťažovateľov, že prebehla

skartácia dokladov u orgánu verejnej správy, ktorú ani v najmenšom nemohli ovplyvniť.

60. Súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, súd musí sám posúdiť, či rozhodnutie je
právoplatné a vykonateľné. Obzvlášť pri podozrivom vyvlastňovacom rozhodnutí, ktoré je v nepochybne
rozporné aj z vtedajšou právnou úpravou, a v ktorom štátny orgán potajme zbavoval stovky osôb

majetku. V tomto prípade ide o zjavnú svojvôľu komunistického režimu z čias neslobody, ktorá nemôže
byť tolerovaná. .V tejto súvislosti poukazujeme na stanovisko Najvyššieho súdu SR :61. „ V prípade ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu inak za jej výraz vo vzťahu k
rozhodnutiam súdov, použiteľný aj na rozhodnutia správnych orgánov prinajmenšom za pomoci
argumentu právnej logiky „a maiori ad minus" (od väčšieho k menšiemu), treba považovať tiež uznesenie

veľkého senátu zo 7. októbra 2020 sp. zn. 1 VCdo 6/2019 s právnou vetou Súd je oprávnený posúdiť,
kedy" (rozumej teda aj, či) „nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť, pri posúdení
tejto otázky nie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov
vyznačených v doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou". ( bod 33. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2021, 3 Cdo 263/2018)

62. Žalovaný preto napáda právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého rozhodnutia o vyvlastnení.

63. Takéto rozhodnutie o vyvlastnení nebolo prípustné doručovať verejnou vyhláškou.

64. Žalovaný poukázal na § 24 ods. 1, § 26 ods. 1 a ods. 2 Z. č. 71/1967 Zb a § 130 ods. 1 a 2 Z. č.

50/19768.

65. Rozhodnutie o vyvlastnení je rozhodnutím, a veľmi dôležitým rozhodnutím, s ktorým sa spája prevod
vlastníckeho práva. Preto nie je možné ho vydať vo forme verejnej vyhlášky a doručovať ho verejnou
vyhláškou. Nakoľko doručovanie rozhodnutia o vyvlastnení vo forme vernej vyhlášky neumožňoval ani

stavebný zákon. Stavebný zákon umožňoval doručenie verejnou vyhláškou iba upovedomenie o ústnom
pojednávaní za podmienok stanovených v spomínanom ust. § 113 ods. 2.

66. Žalovaný naviac poukázal na závery konštatované v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Košice I, sp. zn. 36C/17/2022 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde bolo uvedené, že v

danomprípade,poukazujúcnavyvlastňovacierozhodnutie,správnyorgánmalsprávnevzmyslezákona
č. 71/1967 Zb. doručovať rozhodnutie právnym predchodcom žalovaných do vlastných rúk a nie ho
doručovať verejnou vyhláškou. Pokiaľ žalobca poukazuje na vyhlášku 85/1976 Zb., ust. § 58, v tomto
prípade táto vyhláška ustanovuje iba oznámenie verejnou vyhláškou, čo je iný pojem ako doručovanie.
V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho správniho soudu ČR, sp. zn. 6A 100/2002 zo

dňa 05.05.2004, v ktorom sú rozoberané pojmy oznámenie a doručenie. Takže, ak v danom prípade nie
je preukázané doručovanie vyvlastňovacieho rozhodnutia právnym predchodcom žalovaných, a teda
súd nemá preukázanú právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia voči týmto osobám, je nutné žalobu
zamietnuť v celom rozsahu. Rovnako aj skutočnosti, svedčiace o vyplatení náhrady za vyvlastnenie z
vyvlastňovacieho spisu nevyplývajú. Táto skutočnosť taktiež nie je preukázaná zo strany žalobcu.

67. Poukázal aj na skutočnosť, že v období z ktorého pochádza vyvlastňovacie rozhodnutie platilo v
zmysle §16 ods. 2 Správneho poriadku nasledovné:
i. „Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania,
ii. ktorého pobyt nie je známy

iii. alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil
zástupcu,
iv. ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže
konať, a nemá zákonného zástupcu."

68. „Vyvlastňovacie konanie sa viedlo nesprávne proti pôvodnej pozemnoknižnej vlastnícke O. O. Z.
a proti neznámym dedičom po B. Z. O. G.. Pokiaľ však príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci
toto vyvlastnenie konal ako s vyvlastňovaným s niekým iným ako vlastníkom a vlastnícke právo k veci,
ktorá je predmetom sporu patrilo subjektom odlišným od vyvlastňovaných, nemohli nastať právne účinky,
ktoré zákon s vyvlastňovaním spája. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia

nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na Československý štát, ani na organizáciu, v prospech ktorej
bola nehnuteľnosť vyvlastnená/.

69. Už je ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, že nemôže byť účinné rozhodnutie o
vyvlastnení, keď sa konalo s mŕtvou osobou, alebo neznámymi dedičmi, ktorí boli známi, alebo z osobou

zdržujúcou sa na neznámom mieste, ktorá bola známa. Úmyselne zlý postup bol vtom, že štátny orgán
vychádzal z pozemkových kníh, kde zápisy skončili v roku 1964. Naviac v pozemkových knihách bolo
iba meno a priezvisko. Štátny orgán zneužívajúc svoje postavenie nezisťoval skutočných vlastníkov,
nezisťoval na štátnom notárstve či osoba zomrela, či prebehlo dedičské konanie, nezisťoval pobyty cezpolíciu, alebo register obyvateľov. Štátny orgán nezisťoval o koho ide, teda o akú osobu z pozemkovej
knihy, len zapísal, že je to osoba zdržujúca sa na neznámom mieste, pričom išlo o osobu, ktorá bola
evidovaná v evidencii obyvateľov a zdržovala sa na známom mieste.

70. V súvislosti s doručovaním verejnou vyhláškou, popiera, že vyvlastňovacia vyhláška Obvodného
národného výboru, odborom výstavby, ÚPAaD č. výst. XXXXX/XXXX/XX/XX-XX zo dňa 5.2.1985 bola
skutočne vyvesená na úradnej tabuli, teda spôsobom v mieste obvyklým. Podľa §26 ods. 2 Správneho
poriadku, „Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní
spôsobom v mieste obvyklým". Žalobca nepreukázal, že doručovanie verejnou vyhláškou bolo. Že

rozhodnutie bolo vyvesené, kde bolo vyvesené, aký dlhý čas bolo vyvesené.

71. Na rozhodnutí je len predspisovná doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Ako to vyplýva
zo stanoviska NS SR aj s ustálenej rozhodovacej praxe NS SR súdu, napriek vyznačenej
doložke právoplatností súd musí skúmať, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosti.
Z rozhodnutia nevyplýva, žeby bolo vyvesené spôsobom v mieste obvyklým, nevyplýva v podstate ani

to, žeby vôbec bolo vyvesené.

72. Vyvlastňovacie rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo trpí viacerými vadami, a preto
rozhodnutie o vyvlastnení nemôže byť právoplatné a vykonateľné, a preto Mesto Košice nemohlo
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Vady vyvlastňovacieho konania:

1. Od 1.4.1964 sa prestali zapisovať údaje o vlastníkoch do pozemkovej knihy (zákon č. 22/1964
Zb.). Zaviedla sa evidencia nehnuteľnosti. Pri zisťovaní vlastníkov nehnuteľnosti, v čase začatia
vyvlastňovacieho konania, štátny orgán vychádzal z pozemkovej knihy, ktorá nebola aktualizovaná už
20 rokov. Teda štátny orgán ani nezisťoval vlastníkov pozemkov z aktuálnej evidencie nehnuteľnosti,
ale z pozemkových kníh, do ktorých sa vykonávali zápisy do roku 1964. Ak vykonal zisťovanie, tak nech

mesto Košice preukáže, že takéto zisťovanie skutočných vlastníkov bolo. Štát v tomto prípade zneužil
svoje postavenie, robil si čo mu vyhovovalo.
2. V rozhodnutí sa uvádza „neznámy dedičia po:" Ak štátny orgán mal vedomosť o úmrtí konkrétnych
osôb, tak mal a veľmi jednoducho mohol zistiť, kto je dedičom, jednoduchým overením na súde. Nakoľko
povšetkýchnebohýchprebiehalidedičskékonania.Čotaktiežneboloproblémom,lebomoholsivyžiadať

informácie zo súdu. Nech mesto Košice preukáže, že sa zisťovanie uskutočnilo.
3. V rozhodnutí sa uvádzajú osoby zdržujúce sa na neznámom mieste.
73. Všetky osoby aj dedičia sa zdržovali na známych adresách, tak ako boli evidované v registri
obyvateľov. Každý občan musel byť prihlásený na trvalý pobyt. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
niektoré z osôb, ktoré sú uvedené, že sa zdržujú na neznámom mieste, tak už v tom čase boli mŕtve.

74. V rozhodnutí sa uvádzajú známi vlastníci, ale ani s tými nikto nekomunikoval a nebola im daná ani
ponúka na odpredaj podielu, resp. nehnuteľnosti, nebolo im rozhodnutie doručené do vlastných rúk.
75. Štátny orgán nekonal s dedičmi po osobách, ktoré zomreli, napriek tomu, že mu boli známi. Štátny
orgán nezisťoval bydliska osôb, o ktorých tvrdil, že sa zdržiavajú na neznámom mieste, napriek tomu,

že bydlisko nebolo tajné, lebo štátnemu orgánu takýto stav vyhovoval. Takýto stav štátu vyhovoval, lebo
ľudia, ak by boli vedeli o rozhodnutí o vyvlastnení, tak by sa boli bránili, podali by opravný prostriedok.
V tomto konaní išlo o svojvôľu štátu a štátneho orgánu.

76. K vydržaniu vlastníctva žalobcu žalovaý uviedol:

a. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
b. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má
(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo

k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.
c. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch

právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.
d. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra,nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1 VObdo/2/2020)

77. Nakoľko štát nebol vlastníkom, nemohol žalobca od štátu nadobudnúť vlastnícke právo podľa
zákona č. 138/1991 Zb. K nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe §2 ods. 2 zákona č. 138/1991
Zb. Na obce prešlo vlastnícke právo iba k tým veciam, ktoré boli vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu neprešla a nemohla ani prejsť do vlastníctva žalovaného na

základe § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. lebo v roku 1991 ani nebola vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Prejsť mohol iba ten majetok, ktorý bol vlastníctve Slovenskej republiky. V prospech štátu ani
štátnej organizácie nesvedčil žiaden právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva pred rokom 1991.

78. Žalovaný poukázal na Uznesenie ÚS SR IV.ÚS 372/2021, v ktorom taktiež išlo o problematiku
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd konštatoval, že „K možnosti domáhať sa ochrany

nadobudnutých práv s prihliadnutím na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca
2016 odvolací súd uviedol: „... žalovaný nadobudol vlastnícke právo v procese privatizácie tak, že
štát vložil majetok štátneho podniku do štátom novovytvorenej akciovej spoločnosti, a preto dôvera
žalovaného pri prevode majetku štátu, ktorý prevzal aj so všetkou relevantnou dokumentáciou týkajúcou
sa prevádzaného majetku, nemôže založiť takú jeho dobrú vieru, ktorú by v súlade s princípom právnej

istoty bolo nanajvýš žiaduce pri nadobudnutí majetku v procese privatizácie chrániť na úrovni ústavného
práva na úkor práv žalobcu, ktorý odvodzuje svoje vlastnícke právo od dedičov po neb. vlastníkovi.
Nejde o taký výnimočný prípad, v ktorom by bolo v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti,
aby vyššie riziko niesol žalobca so sídlom v Českej republike, než žalovaný ako nadobúdateľ majetku
štátu v súvislosti s transformáciou štátneho podniku na akciovú spoločnosť'." Teda rozhodnutie,

na základe ktorého malo byť vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevedené na Československý štát
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť vo vzťahu k skutočnému vlastníkovi, keďže s touto osobou ako so
skutočným vlastníkom nebolo konané ako so stranou konania pri rozhodovaní podľa vyvlastňovacieho
rozhodnutia, teda nemohli vo vzťahu k takejto osobe nastať právne účinky predmetného rozhodnutia.
Súdy konštatovali, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané v neprospech mŕtvej osoby, ktorej

vtom čase už ani vlastnícke právo nesvedčalo (prešlo na dediča) a nekonalo sa so subjektom, ktorý
mal byť účastníkom takéhoto konania. Ďalej poukazujeme na to, že „Opačné, než vyššie uvedené
právne posúdenie existencie právnych účinkov rozhodnutia z roku 1965 voči žalobcovi, resp. jeho
právnym predchodcom, by bolo možné označiť aj za ex post uskutočnenú aprobáciu postupu vtedajších
orgánov verejnej moci sledujúcich svoje politické ciele, medzi ktoré nesporne patrilo aj potláčanie

súkromného vlastníctva." V predmetom rozhodnutí sa riešila aj otázka vydržania vlastníckeho právo,
obdobne ako v tomto konaní. Súd uviedol, že nebola splnená podmienka trvania oprávnenej držby,
ani podmienka oprávnenej držby, pretože právny predchodca sťažovateľky sám vydaním rozhodnutia,
ignorujúc vtedy platné a účinné právne predpisy, nemohol byť dobromyseľný, čo sa týka oprávnenosti
držby. Rovnako ako v tomto prípade nemohol byť žalobca - mesto Košice dobromyseľný, nakoľko

jeho právny predchodca - Československý štát pri vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia ignoroval vtedy
platné a účinné právne predpisy.

79. Dôkaz: Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.ÚS 372/2021 zo dňa 13.07.2021.

80.Doprávnehopostaveniaštátu,ktorýnemoholbyťdobromyseľný,leboporušovalsvojevlastnéprávne
predpisy, vstúpil žalobca zriadený štátom, preto subjekt zriadený štátom, ktorý je právnym nástupcom
štátu nemôže byť dobromyseľným na úkor dedičov.

81. Žalobca nie len že vstúpil do nedobromyseľnosti štátu, ale naviac štát ani žalobca nikdy nebol

zapísaný ako vlastník v evidencii nehnuteľnosti. Preto od 1.5.1992 nemohol byť žalobca dobromyseľný,
že mu vlastnícke právo svedčí.

82. Pokiaľ štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (t. j. protiprávne) umožnil,
aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba

je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) ani uvažovať (rozsudok NS SR sp. zn.
5Cdo 107/2008 z 24.3.2010 a rozsudok NS ČR z 19. mája 2004 sp. zn. 22 Cdo 469/2004).83. Taktiež žalovaný poukazal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sú. zn. 8C/213/2007 zo dňa
05.10.2011.

84. Žalovaný poukazal v súvislosti s tým, že dochádzalo k porušovaniu práv vlastníkov pozemkov v
danom období na to, že riziká plynúce z pochybení štátnych orgánov musí niesť štát a tieto omyly
nie je možné napravovať na úkor dotknutých jednotlivcov, predovšetkým, ak nie je v stávke žiadny iný
protichodný súkromný záujem. Osoba, ktorá konala v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku, tak ako
konal v danom prípade žalovaný, nemôže byť postihovaná za pochybenie správnych orgánov (bližšie

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Žáková proti Českej republike zo dňa 03.10.2013,
týkajúci sa sťažnosti 2000/09).

85. Príloha: Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Žáková proti Českej republike zo dňa
03.10.2013, týkajúci sa sťažnosti 2000/09.

86. Žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním, lebo neboli splnenie podmienky
vydržania, a to z viacerých dôvodov:

87. Žalobca nebol dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patri, a ani nenakladal s nehnuteľnosťou ako
vlastník. Žalobca objektívne nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom nehnuteľnosti, lebo:

a. štát ani štátna organizácia nebola evidovaná ako vlastník sporných pozemkov v evidencii
nehnuteľnosti. Teda v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., ani v čase podpísania
delimitačného protokolu vlastníctvo štátu nevyplývalo z evidencie nehnuteľnosti.
b. žalobca taktiež nikdy nebol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti a nikdy sa toho práva ani nedomáhal
určovacou žalobou, alebo v ROEP, teda za celých 30 rokov. V tejto súvislosti analogický poukazujem na

(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. mája 2017). Práve naopak v
evidencii nehnuteľnosti celých 32 rokov boli evidovaní ako vlastníci žalovaní a ich právni predchodcovia.
Teda nehnuteľnosti boli predmetom dedičských konaní alebo prevodov na základe zmlúv.
i. žalobca, ani v ROEP nebol zapísaný ako vlastník, ani po ROEP nepodal určovaciu žalobu, napriek
tomu, že vedel, že v nie je evidovaný ako vlastník.

88. Veľmi dôležitým faktom, ktorý svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný je fakt, že Zoologická
záhrada Košice platila vlastníkom pozemkov v areály Zoo nájomné za užívanie ich pozemkov. G. V. B.
sa zároveň domáhala žiadosťou o majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľnosti pare. J. XXX V. zo dňa
23.05.2013, pričom mesto Košice odpovedalo dňa 19.06.2013 záväzným stanoviskom, ktorým uviedlo,

že zoologická záhrada nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX,
JE-KN č. 212 o výmere 10 356 m2. Predmetná parcela bola zverená do správy ZOO Košice, ktorá nie
je vlastníkom. Rovnako mali uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 2007 p. L. F., K. F. ohľadom tejto parcely č.
XXX Q. dňa 19.12.2007 a taktiež nájomnú zmluvu č. XXXX/XX/XX G. L. M. zo dňa 19.12.2007

89. O skutočnosti, že mesto Košice nebolo v žiadnom prípade dobromyseľné svedčí aj ten fakt, že
Okresný úrad Košice, katastrálny odbor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C15/2014 zo dňa 04.02.2014
podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva v pozemkom
v platnom znení schválil Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území D.,
obec F. J. D. - D., a zároveň okresný úrad zapísal údaje registra v zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona

č. 180/1995 Z. z. do katastra nehnuteľností. Mesto Košice sa ani v rámci tohto konania nedomáhalo
svojho údajného vlastníckeho práva, neuvádzalo, že malo dôjsť k vydržaniu, neuvádzalo, že bolo
dobromyseľné a zároveň ani po vydaní tohto rozhodnutia nepodávalo žaloby o určenie vlastníckeho
práva na príslušné súdy. Mesto Košice začalo s podávaním žalôb o určenie vlastníckeho práva až ako
reakciu žalovaného na to, keď sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, resp. vydania odplaty za

užívanie nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu.

90. Mesto Košice podáva žalobu o určenie vlastníckeho práva až po takmer 40. rokoch, po tom čo
bolo mesto žalované o nájom za užívanie predmetných nehnuteľností. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú
poukazujeme je uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi O. V., K. X., matkou B. D., ktorá predala mestu

Košice spoluvlastnícky podiel na parcele reg. „I." J. XXX, pričom predmetná parcela sa nachádza v
areáli Zoologickej záhrady, preto ak žalovaný tvrdí, že je vlastníkom predmetných parciel, na ktorých sa
nachádza areál zoologickej záhrady, prečo potom dochádzalo k odkupovaniu podielov od podielových
spoluvlastníkov.91. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu rozhodnutie Štátneho notárstva Košice –
vidiek sp. zn. P. – XX, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15Co/66/80 – 49, list Mesta Košice

zo dňa 30.4.2010 ohľadne majetko-právneho vyporiadania pozemkov v areáli ZOO Košice, rozhodnutie
Štátneho notárstva – vidiek D1022/75 zo dňa 24.5.1976, kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú
medzi predávajúcou O. V. a kupujúcim Mestom Košice zo dňa 28.8.2009, rozhodnutie Okresného
úradu Košice, katastrálneho odboru č. S. XX/XXXX Q. dňa 4.2.2014, nájomnú zmluvu č. XXXX/XX/
XX uzatvorenú medzi F. L., G. X, D. ako prenajímateľom a nájomcom Zoologická záhrada Košice zo

dňa 19.12.2007, nájomnú zmluvu J. XXXX/XX/XX uzatvorenú medzi M. K., F. XX, D. a Zoologickou
záhradou Košice zo dňa 28.9.2017, rozhodnutie Štátneho notárstva Košice Mesto sp. zn. P. Q. dňa
28.5.1992, uznesenie Okresného súdu Košice – okolie č. k. XXX/XXX/XXXX – XX, V. Mesta Košice
adresovaný F. M. zo dňa 3.3.2009, oznámenie O. F. D. adresovaný Z. H. zo dňa 5.12.2016 o skutočnosti,
že žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom Košice I. odboru výstavby,
UPaAč.vist. XXXXX/XXXX/XX/XX – [. Q. P. 5.2.1985 sa v archíve Mesta Košice vo fonde OBNV Košice

I. nenachádza.

92. Podľa ust. § 137 písm c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

93. Právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP,
musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie tohto záujmu ide o posúdenie procesnej otázky, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod pre ktorý určovacia žaloba

nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo/98/2004, 1Cdo/91/2006, 3Cdo/240/2006, 1Cdo/13/2010, 3Cdo/56/2011). Aj Ústavný
súd zastáva názor, že ak všeobecný súd dospeje k názoru podľa ktorého naliehavý právny záujem nie
je daný vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá (II.ÚS 137/08). Určovací
návrh má predovšetkým preventívny charakter, jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam

žalobcu skôr než dôjde k porušeniu práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená
tam, kde už právny vzťah alebo práva boli porušené a kde je na mieste žaloba na plnenie povinností ( ust.
§ 137 písm. b) CSP)). Žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na plnenie
povinnosti podľa § 137 písm. b) CSP (uznesenie NS SR 2Cdo/28/2009). Naliehavý právny záujem treba
skúmať so zreteľom na cieľ, ktorý žalobca sleduje podaním určovacej žaloby.

94. V danom prípade žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby v tomto konaní okolnosťou, že v katastri
nehnuteľnostížalobcaniejezapísanýakovlastníkpozemkovžalovanýchpodielovajnapriektomu,žeby
ním mal byť a nemôže neobmedzene disponovať so žalovanými pozemkami ako so svojim vlastníctvom.

Jeho právne postavenie je neisté a zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaní sa v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42C/31/2023 domáhajú zaplatenia sumy 11.218,92 eur
s príslušenstvom ako náhrady za užívanie žalovaných pozemkov žalobcom resp. ako náhrady za
užívaniežalovanýchpozemkovžalobcomnadrámecjehospoluvlastníckehopodielu.Vprípadeúspechu
žalovaného by bolo Mesto Košice povinné poskytnúť náhradu za užívanie žalovaných pozemkov, ktoré

sú de facto v jeho vlastníctve.

95. Žalovaný vo svojom vyjadrení vedenie uvedeného konania nepoprel. Poukázal na okolnosť, že
v tomto konaní žiadal vydať bezdôvodné obohatenie resp. odplatu za ďalšie obdobie na ktoré má
zákonný nárok. Zároveň však poukázal na okolnosť, že v predchádzajúcom období už v súdnom

konaní právoplatne skončenom vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 26C/68/2020 žiadal
vydať bezdôvodné obohatenie a v tomto konaní už bolo právoplatne súdom rozhodnuté, pričom bolo
rozhodnuté aj o otázke vlastníckeho práva svedčiaceho v prospech žalovaného, preto tvrdenie žalobcu
o vyvlastnení pozemkov nemôže obstáť.

96. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby vychádzajúc zo skutočností, že v danom prípade už bola podaná žaloba na plnenie a to zo
strany žalovaného proti žalobcovi o náhradu za užívanie nehnuteľností Mestom Košice nad rámec
jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom v tomto konaní bolo žalovanému (v konaní sp. zn. 26C/68/2020žalobcovi) vyhovené a súd riešil otázku sporného vlastníctva k nehnuteľnostiam už v tomto konaní ako
predbežnú.

a. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho SR sp. zn. 3Cdo/100/01 v zmysle, ktorého právoplatný
rozsudok o žalobe na plnení vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre
konania o žalobe na určenie či tu právo, alebo právny vzťah je, alebo nie je vychádzajúc z rovnakého
skutkového základu, pričom je tomu tak preto, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe
zahŕňa(čiužvýslovne,alebomlčky,kladné,alebozápornériešenieotázkyexistencie,aleboneexistencie

práva, alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť riešená určovacou žalobou, pokiaľ konaní vedenom
na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn. 26C/68/2020 o plnenie v prospech žalovaných za pozemky,
ktorých určenie vlastníctva sa žalobca v tomto konaní domáha, už bola otázka určenia vlastníckeho
práva vyriešená ako otázka predbežná a žalovanému ako vlastníkovi bolo právoplatne priznané plnenie,
pričom žalobca rovnako namietal spornosť vlastníctva parciel žalovaného na základe totožných
skutkových tvrdení ako v tomto konaní, t.j .že vyvlastňovacím rozhodnutím Odboru výstavby ,územného

plánovania a architektúry ObNV Košice I. č. výst.9860/2617/84-Go boli parcely v reáli ZOO Košice
vyvlastnené v prospech Čsl.štátu v správe ZOO Košice a následne Zákonom 138/1991 Zb. prešli do
vlastníctva Mesta Košice, žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

97. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto

určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie
žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať
na splnenie povinnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2009). Pokiaľ prebieha aj
ďalšie konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 42C/31/2023
proti žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) je zrejmé, že aj v tomto konaní sa bude otázka sporného

vlastníctva riešiť ako otázka predbežná.

98. Z uvedeného je zrejmé, že právne postavenie žalobcu z hľadiska jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania nie je neisté, keďže uvedené vlastníctvo sa
rieši,resp. už riešilo vo vyššie uvedených konaniach ako otázka predbežná na základe žalôb o plnenie.

a. Zároveň ako vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Košice II č. k. 26C/68/2020 – 119 žalobca nie je
obmedzovaný v užívaní nehnuteľností, ktorých určenia spoluvlastníckeho podielu sa v konaní domáha,
naopak obmedzovaný v užívaní nehnuteľností je žalovaný, ktorý aj v tomto konaní o odplatu za užívanie
spoluvlastníckeho podielu žalobcom nad jeho rámec bol úspešný.

99. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil
základnú procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby a to existenciu naliehavého právneho
záujmu a to tak z hľadiska neistoty v jeho právnom postavení, ako aj z hľadiska obmedzenia jeho
užívacích práv k nehnuteľnostiam, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

100. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

101. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech vo veci voči žalobcovi súd v súlade s citovaným

zákonným ustanovením rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnenéprocesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 219 ods. 1 C.s.p.)