Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012581
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012581.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr.LadislavaRévesaaMgr.StanislavaKováča,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.preprečinublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
h) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. mája 2025 v Trnave prejednal odvolanie
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2024 sp. zn. 104T/14/2023,
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, E.

u k l a d á

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len „ Trestného zákona“), § 38
ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.l) Trestného zákona, § 53 ods.1, ods.2 Trestného zákona trest
domáceho väzenia vo výmere 24 (dvadsaťštyri ) mesiacov .

Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia p o v
i n n ý :

- v čase od 00.00 hod. do 24.00 hod. s výnimkou času výkonu pracovnej činnosti a nevyhnutne

potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej
zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce, zdržiavať sa v obydlí
na adrese D. B. XXXX/X, E., vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov,

- viesť riadny život,

- podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods.5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka Okresného súd
Galanta, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu
trestu.

Obžalovaný sa po prvýkrát dostaví k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súd Galanta

dňa 07.05.2025 o 8.30 hodine.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno h) Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že

dňa 24.05.2021 v čase o 19:46 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ev.
č. C. XXXXX v obci Dolné Zelenice v smere na Šúrovce po ceste III/1320, pričom jazdil rýchlosťou
minimálne 80 km/h, a súčasne neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,

stavu a povahe vozovky, následkom čoho dostal pretáčavý pravotočivý šmyk a s vozidlom prešiel do
protismernej časti vozovky, kde prednou časťou vozidla narazil do protiidúceho osobného motorového
vozidla Škoda Octavia, ev. č. F. XXXXX, ktoré v tom čase viedol vodič B. B. v smere od obce Šúrovce,
pričom v dôsledku nárazu vozidlo značky Škoda Octavia ev. č. C. XXXXX odhodilo do vstupnej brány
obecného úradu Dolné Zelenice, následkom čoho z osobného motorového vozidla značky Škoda

Octavia, ev. č. F. XXXXX vodič B. B. utrpel otras mozgu, tržnú ranu na hlave, pomliaždenie hrudníka a
kolienobojstranne,ktorésivyžiadaliošetreniea3dnitrvajúcuhospitalizáciupočasktorejbolobmedzený
v možnosti vykonávania nevyhnutných životných a hygienických úkonov vzhľadom na nutnosť pripútania
na lôžko s čiastočnou odkázanosťou na starostlivosť inej osoby, a následne bol v domácej liečbe po dobu
13 dní obmedzený nutnosťou telesného šetrenia, obmedzením mobility s čiastočnou odkázanosťou na

starostlivosť inej osoby,

spolujazdkyňa G. B. utrpela otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu hornej časti ramennej
kosti vľavo, zlomeninu 2. - 4. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc vpravo, zlomeninu 1. - 5. rebra vľavo,
pneumotorax obojstranne, hemotorax vpravo, zlomeninu panvičky vľavo, vykĺbenie bedrového kĺbu

vľavo,pomliaždeniezápästiavpravo,odreninypredkoleniaobojstranne,pomliaždenieaodreninukolena
vpravo a pomliaždenie stehna vľavo, ktoré si vyžiadali ošetrenie a 16 dní trvajúcu hospitalizáciu počas
ktorej bola závažným spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života, v možnosti vykonávania
nevyhnutných životných a hygienických úkonov vzhľadom na nutnosť pripútania na lôžko s úplnou
odkázanosťou na starostlivosť inej osoby (po dobu 12 dní), a následne bola v domácej liečbe po dobu

108 dní závažným spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života nutnosťou telesného šetrenia,
obmedzením mobility s možnosťou chôdze len o barliach, obmedzením manuálnych činností z dôvodu
bolesti a obmedzenej hybnosti ľavého ramena, obmedzenej fyzickej záťaže, s čiastočnou odkázanosťou
na starostlivosť inej osoby z dôvodu obmedzenia vykonávania nevyhnutných životných a hygienických
úkonov,

spolujazdkyňa E. B. utrpela otras mozgu a pomliaždenie členka vpravo, ktoré si vyžiadali ošetrenie
a 3 dni trvajúcu hospitalizáciu počas ktorej bola obmedzená v možnosti vykonávania nevyhnutných
životných a hygienických úkonov vzhľadom na nutnosť pripútania na lôžko s čiastočnou odkázanosťou
na starostlivosť inej osoby, a následne bola v domácej liečbe po dobu 18 dní obmedzená

nutnosťou telesného šetrenia, obmedzením mobility a možnosťou chôdze len o barliach, s čiastočnou
odkázanosťou na starostlivosť inej osoby,
spolujazdkyňa H. B. utrpela otras mozgu a pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vľavo ktoré si
vyžiadali ošetrenie a 3 dni trvajúcu hospitalizáciu počas ktorej bola obmedzená v možnosti vykonávania
nevyhnutných životných a hygienických úkonov vzhľadom na nutnosť pripútania na lôžko s čiastočnou

odkázanosťou na starostlivosť inej osoby, a následne bola v domácej liečbe po dobu 12 dní obmedzená
nutnosťou telesného šetrenia, obmedzením mobility, s čiastočnou odkázanosťou na starostlivosť inej
osoby,

a z osobného motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. C. XXXXX, spolujazdkyňa B. E. utrpela otras

mozguatržnúranustehnaapredkoleniavpravoktorésivyžiadaliošetreniea4dnitrvajúcuhospitalizáciupočas ktorej bola obmedzená v možnosti vykonávania nevyhnutných životných a hygienických úkonov
vzhľadom na nutnosť pripútania na lôžko s čiastočnou odkázanosťou na starostlivosť inej osoby, a
následne bola v domácej liečbe po dobu 12 dní obmedzená nutnosťou telesného šetrenia, obmedzením

mobility a možnosťou chôdze len o barliach, s čiastočnou odkázanosťou na starostlivosť inej osoby,

spolujazdec H. B. utrpel krvácanie do mozgových obalov (subdurálne) vľavo, vnútrolebečné krvácanie
nad obalmi mozgu (epidurálne) na záhlaví vľavo, zlomeninu lebečnej klenby v temenno - tylovej oblasti
vľavo, zlomeninu čelovej kosti vľavo, zlomeninu tela stehennej kosti vpravo, tržnú ranu kolena vpravo,

zlomeninu 8. a 9. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc obojstranne ktoré si vyžiadali ošetrenie a 8 dni
trvajúcu hospitalizáciu počas ktorej bol obmedzený v možnosti vykonávania nevyhnutných životných
a hygienických úkonov vzhľadom na nutnosť pripútania na lôžko s úplnou po dobu 3 dní a následne
čiastočnou odkázanosťou na starostlivosť inej osoby, a následne bol v domácej liečbe po dobu 54 dní
obmedzený nutnosťou telesného šetrenia, obmedzením mobility a možnosťou chôdze len o barliach, s
čiastočnou odkázanosťou na starostlivosť inej osoby,

čím vodič A. B. porušil povinnosti ustanovené v § 16 odsek 1, odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke.

Za túto trestný činnosť uložil okresný súd obžalovanému ( ,,citácia“) ,, Podľ§ 157 odsek 2 Trestného
zákona s poukazom na § 36 písmeno l), § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3

Trestnéhozákona,§39odsek5Trestnéhozákona,§42odsek1Trestnéhozákonasúhrnnýtrestodňatia
slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno f) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť osobne sa ospravedlniť
poškodenému.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa r u š í výrok o treste uloženom obvinenému v trestnom

rozkaze Okresného súdu Galanta z 27.02.2022, sp. zn. 0T/50/2022, právoplatnom 27.02.2022, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení:

1. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., D. B. XXXX/X,
2. Poisťovňa Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO : 35
937 874,
3. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 850 05 Bratislava, IČO: 35 942
436, odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.“

Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý rozsudok v rozsahu č. l. 536-539 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania ( č.l.534 spisu).
Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní si ponechal lehotu na podanie odvolania. V zákonom

stanovenej lehote podaním zo dňa 17.10.2024 písomne podal odvolania vo výroku o treste v neprospech
obžalovaného (č.l.535 spisu). Odvolanie následne odôvodnil podaním zo dňa 20.01.2025 (č.l. 545-549
spisu), doručeným okresnému súdu dňa 23.01.2025 ( č.l.738-740 spisu).

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania ( č.l.545-549 spisu) po podrobnej

rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku uviedol, že považuje trest uložený obžalovanému s
poukazom na všetky okolnosti prípadu, s prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho trestnú, resp.
priestupkovúminulosť,zacelkommierny,nedostatočnýzpohľaduzásadukladaniatrestovavkonečnom
dôsledku tak i nezákonný a neodôvodnený.Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery sa okresný súd neriadil zásadami ukladania trestu podľa
§ 34 a nasl. Trestného zákona a v zásade jediným dôvodom, ktorým okresný súd argumentuje pri

uložení podmienečného trestu odňatia slobody, je osoba obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 2-krát súdne
trestaný, priestupku v doprave sa dopustil v minulosti v 22-voch prípadoch a po dopravnej
nehode sa žiadneho priestupku obžalovaný už nedopustil, pričom perspektíva nápravy obžalovaného
sa okresnému súdu javila ako veľmi vysoká, keďže ťažkú ujmu na zdraví spôsobil aj svojmu synovi.
Uvedená okolnosť však nemôže samo o sebe predstavovať dôvod na uloženie neprimerane mierneho

trestu.

V odôvodnení odvolania prokurátor namietal, že :

· okresný súd uložil obžalovanému okrem iného aj povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému, a
to bez toho, aby obžalovanému uložil probačný dohľad, ktorého súčasťou by bola uvedená povinnosť

a na druhej strane, z takto uloženej povinnosti nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému poškodenému bola
takáto povinnosť uložená, uvedené nie je zrejmé ani z odôvodnenia rozsudku
· pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody vo výrokovej časti okresný súd uvádza ustanovenie
§ 38 ods.3 Trestného zákona, ktoré ani nebolo možné aplikovať a ustanovenie § 39 ods. 5
Trestného zákona, ktoré ani neaplikoval,

·okresnýsúdsprávneuložiltrestakosúhrnnýpodľa§42ods.1Trestnéhozákonavovzťahukodsúdeniu
Okresným súdom Galanta vo veci vedenej pod sp. zn. 0T/50/2022, v odôvodnení rozsudku
absentujú úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ukladaní tohto trestu.

Neprimeranosť uloženého trestu podľa jeho názoru vyplýva z okolnosti, za ktorých bol trestný čin

spáchaný, keď obžalovaný arogantnou jazdou a nerešpektovaním pravidiel cestnej premávky s
prekročenou povolenou rýchlosťou v obci o 70 % spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ťažkej
ujmenazdraví,pričomlenskutočnosť,žeťažkáujmanazdravíbolaspôsobenáajsynoviobžalovanému,
nemôže byť dôvodom, pre ktorý má byť obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom nereflektuje na znížený rešpekt obžalovaného
voči dodržiavaniu právnych predpisov a pravidiel spoločenského správania sa a to s poukazom na odpis
registra trestov, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu v posudzovanom
prípade odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1 T/193/2012 zo dňa 17. októbra 2012,
právoplatným dňa 17. októbra 2012, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.

1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 1 rok, za súčasného uloženia
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 roky.

Obžalovaný napriek tomu, že sa dňa 24. mája 2021 dopustil predmetného trestného činu a

bezprostredne po spáchaní skutku mu bol zadržaný vodičský preukaz, podľa odpisu registra trestov
bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. OT/50/2022 zo dňa 27. februára 2022,
právoplatným dňa 27. februára 2022, uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba

v trvaní 2 rokov a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 3 rokov.

V tomto kontexte poukázal na početnosť záznamov obžalovaného v registri priestupkov. Obžalovaný
má celkom 28 záznamov, z toho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustil
v 22-voch prípadoch. Aj keď je obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia len od 12. mája 2016,

z odpisu registra trestov je zrejmé, že motorové vozidlo viedol aj v čase, keď držiteľom vodičského
oprávnenia nebol, a podľa lustrácie v registri priestupkov je nepochybné, že motorové vozidlo viedol
aj počas výkonu sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla, keď mu
bol vodičský preukaz zadržaný. Obžalovaný sa po dopravnej nehode dopustil priestupku aj dňa 28.
novembra 2021.

Ďalej poukázal na osobu obžalovaného, ktorý napriek neabsolvovaniu výcviku vodiča v autoškole
najmenej od roku 2008 opakovanie viedol bez príslušného vodičského oprávnenia motorové vozidlo, za
čo bol viacnásobne postihovaný zákazom činnosti a pokutami a to, či už v správnom, ale aj trestnomkonaní a následne potom, ako 12. mája 2016 získal vodičské oprávnenie, bol sústavne postihovaný za
priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Poukázal najmä na priestupky ktorých
sa dopustil v súvislosti s prekročením povolenej rýchlosti zo dňa 28.03.2019 kedy prekročil povolenú

rýchlosť v obci, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100 Eur, na priestupok zo dňa 30. 01. 2020
kedy prekročil povolenú rýchlosť ustanovenú dopravným značením, za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 800 Eur, priestupok zo dňa 24. 06. 2020 kedy prekročil povolenú rýchlosť v obci, za čo mu bola
uložená pokuta vo výške 100 Eur, priestupok zo dňa 16. 02. 2021 kedy viedol vozidlo cez plnú čiaru, za
čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur.

Je toho názoru, že zákonným trestom s poukazom na konanie obžalovaného a vzniknutý následok v
danomprípadejelennepodmienečnýtrestodňatiaslobodyatotrestodňatiaslobodyvovýmere1(jeden)
rok, t. j. na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody v takejto výmere je primerané na dosiahnu-tie účelu trestu, a to najmä na
dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závaž-nosti a celospoločensky negatívnych

dôsledkov svojho konania. Čo sa týka uloženého trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 6 (šesť) rokov, k tomuto prokurátor nemá žiadne
pripomienky. Výrok o náhrade škody nebol odvolaním prokurátora napadnutý.

V závere navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku rozsudok

Okresného súdu Trnava, sp. zn. 104T/14/2023 zo dňa 16. 10.2024, zrušil vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám rozsudkom uložil
obžalovanému trest v nasledovnom znení:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 s poukazom na § 36 písm. 1) Trestného

zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného

súdu Galanta, sp. zn. 0T/50/2022 zo dňa 27. 02.2022, právoplatným dňa 27. 02. 2022, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Konanie na odvolacom súde:

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 Trestné poriadku
(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len

preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 Trestného poriadku:(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých

bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podala okresná prokuratúra ako oprávnená osoby v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný.Podľa§317ods.1Trestnéhoporiadkuodvolacísúd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
okresnej prokuratúry je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za účasti prokurátorky krajskej prokuratúry, obhajkyne
obžalovaného a obžalovaného. A. B.. Požiadal probačného a mediačného úradníka o preskúmanie

splnenia podmienok pre uloženie trestu domáceho väzenia a na verej-nom zasadnutí doplnil
dokazovanie oboznámením správy o výsledku Inštitútu predbežného šetrenia zo dňa 17.04.2025
( č.l.611-619 spisu), doplnený register trestov.

Zo záverečnej správy o výsledku IPŠ ( Inštitútu predbežného šetrenia) vyplynulo, že obžalovaný A.

B. spĺňa podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami prostredníctvom zariadenia na kontrolu
prítomnosti.ObžalovanýA.B.dalpísomnýsľub,žesavurčenomčasebudezdržiavaťvobydlínaurčenej
adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Sociálne prostredie, kde sa obžalovaný
v prípade uloženia trestu domáceho väzenia s kontrolou technickými prostriedkami –zariadením na
kontrolu prítomnosti ( ZNKP) zdržiaval sa považuje za vhodné.

Súčasťou záverečnej správy je písomný sľub dotknutej osoby –obžalovaného A., poučenie o súhlase
plnoletej osoby –spolubývajúcej s obžalovaným s kontrolou technickými prostriedkami- Súhlas B. B.
s monitorovaním jej domu políciou.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržiavala písomne

podaného odvolania a argumentácie v ňom uvedenej. Navrhla aby krajský súd na argumenty v ňom
prihliadol a vo veci sám rozhodol zákonne a spravodlivo.

Obhajkyňa obžalovaného JUDr. Jana Kubáňová – v záverečnom návrhu poukázala najmä na
oboznámené listiny ako aj na uplynutie skúšobnej doby vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného

súdu Galanta sp. zn. 0T/50/2022 z čoho je zrejmé, že obžalovaný sa od tohto momentu nedopustil
žiadneho protiprávneho konania, svoje správanie výrazným spôsobom zmenil a to aj najmä z toho
dôvodu, že je otcom dvoch maloletých detí a nastala mimoriadna okolnosť v rodine kedy jeho otcovi
bola diagnostikovaná závažná choroba a tento postupne stráca zrak. Obžalovaný sa o svojho otca
príkladne stará a aktuálne zo strany sociálnej poisťovne bolo obžalovanému odporučené, aby si vybavil

opatrovateľský príspevok na otca, nakoľko tento už potrebuje osobnú asistenciu a osobnú starostlivosť.
Obžalovaný si je vedomý závažnosti svojho konania, následkov ktoré spôsobil a podmienečný trest
odňatia slobody mu umožní, aby čo v najskoršom čase zabezpečil náhradu škody poškodeným.
Skutočnosti uvádzané prokurátorom boli súdu známe už pri vydávaný napadnutého rozsudku a najmä
s poukazom na túto skutočnosť navrhla krajskému súdu, aby odvolanie ako nedôvodné zamietla.

Následne po doplnení dokazovania uviedla, že s poukazom na súhlas obžalovaného navrhuje uložil
trest domáceho väzenia.

Obžalovaný A. B. uviedol, že ľutuje čo spravil, má dve deti, musí sa starať o ne. Aktuálne nie som
zamestnaný kvôli otcovi a sám je invalidný dôchodca. Príležitostne si privyrába brigádne, nakoľko je

Róm, nie je to stabilné zamestnanie. Ospravedlňuje sa poškodeným a chcel by náhradu škodu uhradiť
poškodeným.

Podľa § 321 ods1) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aja) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods.2) Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudkom okresného súdu boli porušené ustanovenia Trestného
zákona a uložený trest bol neprimerane mierny, čo bolo dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku s poukazom na § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku, zároveň však mal za
to, že môže na verejnom zasadnutí rozhodnúť vo veci sám rozsudkom a to na podklade skutkového
stavu, ktorý bol prvostupňovým súdom správne a úplne zistený a ustálený vo výroku rozsudku tak, ako

to predpokladá § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku .
Vprvomradeodvolacísúdkonštatuje,žeobžalovanýnahlavnompojednávaníkonanomdňa16.10.2024
po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a následnej na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor nemal

k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol toto vyhlásenia prijať. Okresný súd postupoval správne,
keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následnej
úprave na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie ohľadne trestu .
V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného), že
obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané okresným prokurátorom v neprospech obžalovaného do
výroku o treste ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie
vyhlásenia súdom prvého stupňa sa meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
Odvolací súd uvádza, že v období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia okresného

súdu,došlokzmenezneniaTrestnéhozákona/zákonč.300/2005Z.z.Trestnýzákonvzneníneskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č.
40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024.
V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd vzhľadom na novelu Trestného zákona vo výroku
o treste neuviedol, podľa ktorého Trestného zákona ukladal trest obžalovanému. Odvolací sa môže

len domnievať, že súd prvého stupňa použil Trestný zákon účinný po 06.08.2024 a to vzhľadom na
použitie ustanovenia § 39 ods.5 Trestného zákona, ktoré bolo do Trestného zákona implementované
jeho novelou, ktoré ustanovenie okresný súd použil vo výroku o treste, ale jeho použitie v odôvodnení
rozsudku nezdôvodnil. Ďalšie pochybenie okresného súdu vo výroku o treste bolo, keď použil
ustanovenie § 38 ods.3 Trestného zákona napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na

jeho použitie. Ak použil Trestný zákon účinný po 06.08.2025, použil ustanovenie, ktoré predpokladá
opätovné spáchanie zločinu a podľa ktorého sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu. V predmetnej trestnej veci sa však obžalovaný zločinu nedopustil a ani jeho
predchádzajúce odsúdenie nebolo za zločin, ale za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia ( §348
ods.1 písm.d) Tr. zákona). Vzhľadom k uvedeným pochybeniam okresného súdu, odvolací súd tieto

pochybenia svojim rozhodnutím napravil.
Odvolací súd vychádzal z ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť
činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase
medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť

taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to
pre páchateľa priaznivejšie.
Odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste nastal stav, pre ktoré táto zmena Trestného zákona
znamená priaznivejšie postavenie obžalovaného (páchateľa). V danom prípade teda bolo potrebnéukladať obžalovanému trest podľa znenia Trestného zákona po prijatí novely (účinnej od 06.08.2024)
a použiť v prospech obžalovaného nové ustanovenia všeobecných zásad ukladania trestov podľa § 33a
Trestného zákona.

Podľa § 157 ods.1) Trestného zákona účinného po 06.08.2024, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú
ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods.2) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na chránenej osobe.
Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §
147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,

d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
e) vlámaním,
f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie

alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.
Priúvaháchodruhuavýmeretrestupostupujesúdvzmysle:všeobecnýchzásadpodľa§33aTrestného
zákona podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s

prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa
a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z
trestnej činnosti. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. A
zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, podľa
ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
ri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím

na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.
Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky

primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom
napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým

je vždy len primeraný trest,“ (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011).

Z pripojeného spis Okresného súdu Galanta sp.zn. 0T/50/2022 bol okresným súdom oboznámený
trestný rozkaz zo dňa 27.02.2022, doručený v t.č. obvinenému A. B. dňa 27.02.2022, právoplatný toho
istého dňa, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods.1 písm.d) Trestného zákona, pre skutok spáchaný dňa 24.02.2022, za čo mu bol uložený podľa §
348 ods.1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm.l), § 38 ods.2, ods.3 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2( dva) roky a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na
dobu 3 ( tri) roky.
Okresný súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, nakoľko obžalovaný v prejednávanej veci skutok

spáchal dňa 24.05.2021teda skôr, ako bol súdom prvého stupňa vydaný trestný rozkaz Okresného
súdu Galanta sp. zn. 0T/50/2022, zo dňa 27.02.2022, doručený toho istého dňa za iný jeho trestný čin.
Nakoľko obžalovanému plynula skúšobná doba od 28.02.2022 do 28.02.2024 (skúšobná doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 50
ods.1 Tr.zákona) a trest zákazu činnosti v trvaní 3 ( troch) rokov mu uplynul dňa 27.02.2025, odvolací

súd ako predbežnú otázku riešil, či prišlo k osvedčeniu obžalovaného vo veci Okresného súdu Galanta
sp.zn.0T/50/2022 v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a zistil, že okresný súd v zákonom
stanovenej lehote jedného roka ( §50 ods.5 Tr.zákona) nerozhodol bez toho, že by odsúdený mal na
tom vinu, preto mal za to, že sa odsúdený osvedčil zo zákona.
Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa
hľadí, ako keby nebol odsúdený ( podľa § 50 ods.7 Trestného zákona ak sa vyslovilo, že sa odsúdený

v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol
odsúdený).
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené

tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu
Podľa § 53 ods.1) Trestného zákona súd môže uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného
činu, ak
a) ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
neprevyšujúcou desať rokov,

b) vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho
väzenia,
c) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri
výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,
d) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods.2) Súd môže uložiť trest domáceho väzenia na jeden rok až päť rokov, najmenej však
na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom
Podľa § 53 ods.3) Trestného zákona odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v
čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov,
viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods.4) Trestného zákona súd môže uložiť páchateľovi počas výkonu trestu domáceho
väzenia obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny
život.
Podľa § 53 ods.5) Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého

dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd, za preukázané, že u obžalovaného bola zistená jedna
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ( priznal sa k trestnej činnosti a úprimne ju
oľutoval), priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona zistená nebola.
Krajský súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili

v prospech aj v neprospech obžalovaného. V tomto smere krajský súd poukazuje na odpis z registra
trestov v ktorom má obžalovaný 2 záznamy ( hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený), na výpis
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra z ktorého vyplýva, že od roku 2020 má
19 záznamov o priestupkoch z toho troch priestupkov sa dopustil aj po spáchaní prejednávaného
skutku. Obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku, má dve maloleté deti. Držiteľom vodičského

oprávnenia je od 12.05.2016. V evidenčnej karte vodiča má zaznamenaných 9 blokových pokút od
24.06.2020, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá mu bol uložený 5 krát ( od 21.10.2008 do 21.10.2009,
od 05.01.2012 do 05.01.2015, od 05.01.2015 do 05.01.2017, od 10.02.2022 do 10.02.2023 a od
27.02.2022 do 27.02.2025).Odvolací súd u obžalovaného prihliadol na to, že ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov, vzhľadom na povahu trestného činu
( nedbanlivostný trestný čin), osobu a pomery páchateľa ( 2 krát súdne trestaný – na odsúdenia sa

neprihliada, priestupkovo prejednávaný prevažne pre priestupky na úseku dopravy, invalidný dôchodca,
dve maloleté deti ), obžalovaný dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na
určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť a podľa správy zo šetrenia probačnej
a mediačnej úradníčky sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.
Pri ukladaní trestu odňatia slobody odvolací súd dôsledne prihliadol na všetky vyššie uvedené

skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a dospel tom záveru,
že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia v zmysle
citovaného ustanovenia § 53 ods.1 Trestného zákona, ktorý slúži ako alternatíva k tradičnému výkonu
trestu odňatia slobody a podľa názoru odvolacieho súdu je jeho uložením možné dosiahnuť rovnaký účel
trestu a to ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa bez toho, aby tento trest mal negatívne dopady na

rodinu obžalovaného a integráciu do spoločnosti.
Nakoľko obžalovaný spáchal čin závažnejším spôsobom konania ( porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa §16 ods.1, ods.4 zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke) v súvislosti s vedením
motorového vozidla a z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného vyplýva, že ide o nezodpovedného
vodiča, ktorý bol postihnutý za priestupky a boli mu uložené tresty zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá a dokonca sa dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia potom ako spôsobil
dopravnúnehoduprektorújesúdený,pretomuodvolacísúduložilajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 rokov.
Podľa názoru odvolacieho senátu trest domáceho väzenia v trvaní 24 ( dvadsaťštyri) mesiacov
s uložením povinnosti obžalovanému zdržiavať sa v obydlí na adrese D. B. XXXX/X, E. vrátane

k nemu prináležiacich vonkajších priestorov s výnimkou času výkonu pracovnej činnosti na základe
pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce a času
na premiestnenie sa do a z miesta výkonu práce, povinnosť viesť riadny život a podrobiť sa kontrole
technickými prostriedkami ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní
4 ( štyroch) rokov, splní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu generálnej prevencie

smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských
pravidiel môžu byť odsúdení a vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje takto uložený trest za
zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku.
Nakoľko odvolanie prokurátora smerovalo proti výroku o treste, vo zvyšnej časti ( odkázanie
poškodených na civilný proces) zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku
o treste podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e) Trestného poriadku a rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.