Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200338
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200338.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov,
referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti:
Poľnohospodárske družstvo v Šenkviciach, so sídlom Šenkvice 900 81, IČO: 00 190 705, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-BA-OOP3-2019/138800-003 zo dňa 17.12.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Ďalší účastník konania ako navrhovateľ predložil dňa 24.05.2019 na Okresný úrad Pezinok, odbor
starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) podľa § 29 ods. 1 písm. a)

zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) zámer navrhovanej činnosti
„Robotická farma Šenkvice“, vypracovaný podľa prílohy č. 9 zákona o posudzovaní.

2. Prvostupňový správny orgán po posúdení navrhovanej činnosti z hľadiska jej povahy a rozsahu,
miesta vykonávania, významu jej očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov,
berúc do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území, rozhodnutím č.: OU-PK-

OSZP-2019/006351 zo dňa 04.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydaným v zisťovacom
konaní rozhodol o posúdení zámeru navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona o posudzovaní tak,
že navrhovaná činnosť „Robotická farma Šenkvice“, ktorej navrhovateľom je ďalší účastník konania,
umiestnená na území Bratislavského kraja v okrese Pezinok, na tam uvedených pozemkoch v k.
ú. A. B., sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. Pre eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní určil
podmienky: dodržiavať všetky opatrenia uvedené v kapitole č. IV. 10. predloženého zámeru, zaoberať sa

pripomienkami dotknutej verejnosti uvedenými v bode 8. tohto rozhodnutia, opodstatnené pripomienky,
ktoré majú oporu v zákone, zohľadniť pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov, s uvedením,
že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona o posudzovaní disponuje právami definovanými v § 24
ods. 2 zákona o posudzovaní. V závere konštatoval, že navrhovaná činnosť rieši celkovú modernizáciuexistujúcej poľnohospodárskej farmy, ktorá je v súlade s územným plánom obce Šenkvice. Navrhovaná
činnosť sa nenachádza v environmentálne citlivej oblasti, spĺňa požiadavky a podmienky stanovené
právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia a nebude ohrozovať zdravie obyvateľstva, nebude mať

negatívny vplyv na povrchové a podzemné vody.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14.10.2019. Tvrdil, že
prvostupňový správny orgán porušil niekoľko ustanovení zákona o posudzovaní, najmä v dôsledku
absencie uvedenia návrhu podmienok žalobcu k rozhodnutiu o ďalšom neposudzovaní s cieľom

zabezpečiť vysokú a účinnú včasnú ochranu životného prostredia, založenú na zistení priamych
a nepriamych vplyvov a na základe porovnania alternatív. Ďalej v dôsledku porušenia práva verejnosti
na informácie o životnom prostredí, neumožnenia zúčastniť sa konzultácie.

4. Žalovaný rozhodnutím č. sp.: OU-BA-OOP3-2019/138800-003 zo dňa 17.12.2019 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“),

právoplatným dňa 20.12.2019, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalovaný konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k pochybeniu a zaoberal
sa všetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi dotknutých orgánov, dotknutej obce, verejnosti.
Zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní predchádza akémukoľvek povoľovaciemu konaniu
zámeru navrhovanej činnosti a preto jeho úlohou nie je detailne riešiť technický návrh. Nie je

pravdou, že prvostupňový správny orgán neuviedol podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru
navrhovanej činnosti na životné prostredie, pretože tieto v prvostupňovom rozhodnutí uvedené sú
a taktiež sa prvostupňový správny orgán podrobne vysporiadal s námietkami dotknutej verejnosti
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Zverejňovanie informácií o životnom prostredí (zámeru
navrhovanej činnosti) v prípade predmetného konania považoval za súladné so zákonom. Mal za to, že v

zisťovacom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomne konzultácie prostredníctvom zaslania
písomnéhostanoviskapodľa§24ods.3zákonaoposudzovaní,atiežžeoboznamovaniesaspodkladmi
odvolacieho konania nie je potrebné vykonať, ak výsledok už skôr vykonaných zisťovaní pred vydaním
svojho rozhodnutia opakovane predkladal účastníkom konania na vyjadrenie, pričom prvostupňový
správny orgán túto povinnosť vykonal listom z 14.11.2019. Konštatoval, že prvostupňový správny

orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona o posudzovaní,
kde prihliadal najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, ktorej predmetom je celková
modernizácia existujúcej poľnohospodárskej farmy. Zopakoval, že realizáciou navrhovanej činnosti
sa nepredpokladá závažný negatívny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia
obyvateľstva.

II. Správna žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého
dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí, ako aj vrátenia veci

prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f)
a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),
t. j. z dôvodov nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi a podstatného porušenia ustanovení
okonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutia.

6. Uviedol, že je občianskym združením pôsobiacim v sfére ochrany verejného záujmu v oblasti
životného prostredia v zmysle § 178 ods. 3 SSP a v konaní má postavenie zainteresovanej verejnosti.
Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o

posudzovaní a jeho návrh podmienok v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol, pričom boli porušené
práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní
tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia bolo podmienené nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Namietal, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho
poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti
na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - Aarhuskýdohovor z 25.06.1998, ďalej len „Aarhuský dohovor“) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63
zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie.

7. Vyjadril sa, že v predmetnom konaní definoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým
spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia aj zákonné normy,
naznačil konkrétne opatrenia, pričom je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať a vyhodnotiť
environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich
nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, a je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky

účastníkov konania. Bol toho názoru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a
zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia, nedostatočne vysvetlil spôsob použitia správnej
úvahy, absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení
dôkazov a s jeho pripomienkami sa náležitým spôsobom nevysporiadal, čím mu boli odopreté práva na
efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä práva v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

8. Taktiež namietal, že nebolo vyhovené jeho požiadavke zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku
o zaslanie kópie administratívneho spisu listom/ prevedeného do elektronickej podoby, čomu mal
správny orgán povinnosť vyhovieť a ani sa s jeho argumentáciou riadne nevysporiadal, uviedol
len zmätočnú argumentáciu. Zdôraznil, že elektronické doručenie kópie spisu je najefektívnejší a
najhospodárnejší spôsob ako je možné umožniť žalobcovi výkon jeho práv týkajúcich sa ochrany

životného prostredia a nerozumie nástojčivému odmietaniu správneho orgánu doručovať elektronické
kópie spisov, ani prečo trvá na tom, že kópie spisov je možné vyhotovovať len pri nahliadaní do
spisu. Postup prvostupňového správneho orgánu v tejto veci je zároveň v priamom rozpore s čl. 3
ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány
podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na

rozhodovacom procese. Tiež mu bolo uvedeným postupom prvostupňového správneho orgánu upreté
právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku. Poukázal na to, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 nemožno právo podľa § 33 správneho poriadku nahradiť odkazom
na § 23 ods. 1, ods. 4 tohto zákona, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Namietal,

že odvolací orgán ho neinformoval o ukončení dokazovania v odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2
správnehoporiadkuanedalmutakmožnosťvyjadriťsakpodkladomodvolaciehokonaniaaaninavrhnúť
nové dôkazy v odvolacom konaní, čo je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia sám osebe.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.06.2020 vyjadril nesúhlas so správnou
žalobou a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že žalobné dôvody sú totožné
s dôvodmi odvolania žalobcu. Zopakoval veľkú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol,
že všetky postupy prvostupňového správneho orgánu boli vykonané aj v súlade s Aarhuským

dohovorom. Skonštatoval, že predmetom zámeru navrhovanej činnosti je celková modernizácia
existujúcej poľnohospodárskej farmy, čím dôjde k zlepšeniu stavu životného prostredia a pracovného
prostredia oproti súčasnému stavu. Zdôraznil, že pripomienky žalobcu v rámci zisťovacieho konania
boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia. Doplnil, že zo strany žalobcu nebola vyvinutá
snaha alebo záujem prísť nahliadnuť do spisu i napriek tomu, že bol o možnosti upovedomený. Zhrnul,

že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, sú zákonné
a majú predpísané náležitosti.

10. Ďalší účastník konania vo vyjadrení z 28.08.2023 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutými rozhodnutiami a navrhuje žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Uviedol, že snahou

družstva je skvalitnenie procesu výroby mlieka na základe nových technológií, ktoré neškodia prírode
a je smutné, že sa reálne bráni ich zavádzaniu do určeného prostredia.

11. V replike zo dňa 13.11.2023 žalobca uviedol, že z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania vyplýva
nepochopenie ochrany životného prostredia súdnym prieskumom a úlohy zainteresovanej verejnosti

v ochrane životného prostredia. Zdôraznil, že vystupuje len ako reprezentant celej zainteresovanej
verejnosti, lebo žaloba nesmeruje na ochranu jeho subjektívnych práv, ale výlučne na ochranu verejného
záujmu ochrany v oblasti životného prostredia.12. ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli súdu doručené.

IV. Relevantná právna úprava

13. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.

14. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej

správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“.

16. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“.

17. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní (v znení účinnom do 26.12.2019), „Ak sa rozhoduje o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú
kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská

podľa § 23 ods. 4.“

18. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní (v znení účinnom do 26.12.2019), „Výroková časť
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom
o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať

podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena
nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.“

19. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, nazeranie do spisov, „Účastníci konania a ich zástupcovia

a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov
s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
iným spôsobom.“

20. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

21. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v

Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným

výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

22. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 20.02.2020, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do
30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje
a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie,

po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §
182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v
medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP)napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho
v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal

dňa 29.05.2025 na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili), a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

23. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
týkajúceho sa rozhodnutia o neposudzovaní navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní

a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal
nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na ním vznesené pripomienky
ako dotknutej verejnosti, nevykonanie konzultácií či neposkytnutie kópie podkladov pre rozhodnutie.

24. Správny súd dospel v prejednávanej veci po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, v medziach

žalobných bodov k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod
na ich zrušenie.

25. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal náležite s jeho
pripomienkami ako dotknutej verejnosti, pričom žalobca zadefinoval svoje environmentálne záujmy

a naznačené spôsoby riešenia či konkrétne opatrenia, ktoré majú prispieť k naplneniu týchto
environmentálnych záujmov. Tvrdil, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná
úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Namietal, že prvostupňový
správny orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní a vo svojom rozhodnutí
neuviedol jeho návrh podmienok, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom

prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti
predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia bolo podmienené nahliadnutím
do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán reflektoval pripomienky dotknutej
verejnosti, ktoré jednak celé premietol do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia aj so svojím

vyjadrením k jednotlivým pripomienkam, pričom vo výroku určil ako jednu z podmienok pre eliminovanie
alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zaoberať sa pripomienkami
dotknutej verejnosti uvedenými v bode 8. tohto rozhodnutia a opodstatnené pripomienky zohľadniť
pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval,
že prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil zámer navrhovanej činnosti z

hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu
očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom vzal
do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a použil aj kritériá pre rozhodovanie
podľa prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní. Zároveň prihliadal na stanoviská k zámeru doručené
podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní, vysporiadal sa s doručenými stanoviskami, pričom zistil,

že vznesené požiadavky v stanoviskách nie sú predmetom zisťovacieho konania a budú podrobne
riešené v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie, ktorých riešenie je v pôsobnosti iných orgánov
štátnej správy v konaniach podľa osobitných predpisov. Ďalej konštatoval, že na základe komplexných
výsledkov zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán po preštudovaní administratívneho spisu,
všetkých stanovísk, námietok a pripomienok dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo

nepriamych environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie takého významu,
aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a posudzovať. Predpokladané vplyvy navrhovanej
činnosti zdokumentované v zámere sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere a je možné im
predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie, opatreniami a dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli z jednotlivých stanovísk dotknutých

orgánov a organizácií, a ktoré boli povoľovaciemu orgánu doručené v procese zisťovacieho konania, za
podmienky dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike.

26. S námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa
správny súd nestotožnil, keďže išlo o námietky všeobecného charakteru bez konkretizácie, s ktorými

pripomienkami žalobcu sa správne orgány nemali vysporiadať. Pripomienky a vyjadrenia žalobcu
uplatnené v priebehu administratívneho konania, resp. ním navrhované podmienky v zmysle § 29 ods.
13 zákona o posudzovaní pritom boli veľmi všeobecné a žalobca ich ani neprispôsobil posudzovanej
veci, keď napr. niektoré pripomienky vôbec nereflektovali okolnosti danej veci a museli byť správnymorgánom vyhodnotené ako neopodstatnené. Prvostupňový správny orgán sa napriek tomu v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia v bode 8. na stranách 5 až 19 náležite zaoberal každou jednotlivou
požiadavkou vznesenou žalobcom a žalovaný sa následne dostatočne vysporiadal s jednotlivými

odvolacími námietkami žalobcu (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024). Obdobne nekonkrétna je námietka žalobcu o absencii či
nedostatočnejodôvodnenostivlastnejúvahysprávnehoorgánu.Správnysúdmázato,ževovšeobecnej
rovine sa žalovaný dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Správny súd dáva do pozornosti,
že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia nad rámec žaloby, resp. aby dopĺňal žalobcovu argumentáciu o konkrétnosti v ním
naznačenom všeobecnom žalobnom bode. Žalobné body majú byť riadne identifikované a preukázané
v žalobe konkrétnymi tvrdeniami a argumentáciou žalobcu, podporené zákonnými ustanoveniami, ako
aj príslušnými dôkazmi.

27. Správny súd v súvislosti so žalobcom vznesenými pripomienkami v rámci zisťovacieho konania

zároveň poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Svk/33/2023 zo dňa 27. novembra 2024 v nasledovnej časti, ktoré je relevantné aj pre prejednávanú
vec:

„10. Vo vzťahu ku kasačnej námietke ohľadom vznesených pripomienok v rámci zisťovacieho konania

treba uviesť, že podľa § 2 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. je účelom tohto zákona okrem iného
určiť opatrenia, ktoré zabránia poškodeniu životného prostredia, zmiernia jeho znečisťovanie a zabránia
jeho poškodzovaniu. Zároveň podľa § 29 ods. 13 cit. zák. má výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že
navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu, obsahovať aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie. Citované ustanovenie, ale ani iné ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. však

neurčujú, o aké podmienky má ísť, a ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.
Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy
podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk určených
zákonom. Navyše, podľa cit. § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. logickým predpokladom, aby mohli
byť uložené opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov, je to, že navrhovaná činnosť vôbec

takéto vplyvy má alebo môže mať. Okolnosť, či príslušný orgán správne ustálil, že navrhovaná činnosť
nemôže mať také vplyvy, a či následným určením či neurčením opatrení vybočil zo zákonných hľadísk
a medzí správnej úvahy, je otázka, ktorá je prístupná nielen skúmaniu správneho súdu, ale logicky aj
námietkam žalobcu.

11. V tu prerokúvanej veci orgány verejnej správny vyšli zo skutkového zistenia, že navrhovaná zmena
činnosti nepredpokladá závažný negatívny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia
obyvateľov. Toto skutkové zistenie je podporené obsahom administratívneho spisu, ako ho zhrnul aj
správny súd, a žalobca ho počas celého konania pred orgánmi verejnej správy nespochybnil. Ako už
správny súd uviedol, pripomienky a vyjadrenia žalobcu uplatnené počas administratívneho konania

boli veľmi všeobecné. Podľa kasačného súdu však žalobca v prerokúvanej veci jednoznačne mohol
[a v zmysle § 181 ods. 1 písm. e) SSP aj mal] predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody,
prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením
prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne takéto konkrétne dôvody neuviedol, ale obmedzil
sa len na všeobecne formulované námietky týkajúce sa prihliadania na jednotlivé zložky životného

prostredia,prípadneurčitéopatreniapočasvýstavby.Potomvšaksprávnysúdnepochybil,aknazáklade
takto všeobecne formulovaných námietok dospel k záveru, že nemôže žalovanému vytknúť žiadne
pochybenie pri aplikácii citovaných ustanovení (a nimi priznaného správneho uváženia; porov. zhodne
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 19/2021 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 416/2023).“

28. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že v zisťovacom konaní nebol
zverejnený jeho návrh podmienok rozhodnutia, keďže žiadne ustanovenie zákona o posudzovaní
správnemu orgánu neukladá povinnosť zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní, ktoré ukladá príslušnému

orgánu povinnosť zverejniť informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene (napr. kde možno
získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene) a podľa § 29 zákona o posudzovaní
zverejňuje napr. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, kde možno do zámeru nahliadnuť či kedy
k nemu možno zasielať pripomienky. Pokiaľ žalobca konkrétne poukazoval na ustanovenie § 24 ods.1 písm. i) zákona o posudzovaní, správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti nasledovnú
argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v odseku 36 jeho rozsudku sp. zn.
3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024: „Ak sťažovateľ odkazuje na ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i)

zákona EIA, podľa ktorého príslušné správne orgány zverejňujú aj iné informácie dôležité na vydanie
záverečného stanoviska alebo povolenia, toto ustanovenie je podľa kasačného súdu potrebné vykladať
tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako sú uvedené v danom ustanovení
(tieto zákonodarca presne určil), ale týka sa informácií nezachytených v dokumente. Navyše, ak toto
ustanovenie odkazuje na „povolenie“, toto treba vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu stanovenou

v § 3 zákona EIA, pričom ide o rozhodnutie v nasledujúcom povoľovacom konaní a nie o rozhodnutie
vydané v zisťovacom v konaní, ktoré je predmetom posudzovanej veci. Rovnako, ani Smernica EIA,
ktorá v čl. 6 ods. 2 upravuje zverejňovanie informácií o navrhovanej činnosti, nestanovuje povinnosť
aktívne zverejňovať vyjadrenia dotknutých orgánov či verejnosti. V čl. 6 ods. 2 Smernice EIA je
stanovená povinnosť zverejniť výslovne žiadosť o povolenie a následne povinnosť pre členské štáty
zverejniť informácie o konaní, medzi ktoré patrí aj informovanie o dostupnosti relevantných informácií a

o možnostiach získania týchto informácií (čl. 6 ods. 2 písm. f) Smernice EIA).“

29. Súd nepovažoval za relevantné ani námietky žalobcu týkajúce sa nevykonania ním požadovaných
konzultácií podľa § 63 zákona posudzovaní, čo je v danej otázke potvrdené aj ustálenou judikatúrou
správnych súdov a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov navrhovaných
činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim
orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, je
správnysúdtohonázoru,žeinštitúttzv.konzultáciíjespojenýažsosamotnýmposudzovanímvplyvovna
životnéprostredie,niesozisťovacímkonanímpodľa§29ods.13zákonaoposudzovaní.Uvedenéjetiež

v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov verejných
a súkromných projektov na životné prostredie, ktorá v čl. 2 písm. g) a čl. 5 rovnako tento inštitút spája
až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak teda prvostupňový správny orgán, resp.
žalovaný nevykonali v zisťovacom konaní konzultácie, nemožno to považovať za nezákonný postup
(obdobne rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.

mája 2024, sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30. mája 2024, sp. zn. 7Svk/33/2023 zo dňa 27. novembra 2024).
V zmysle zákona o posudzovaní, ako aj príslušnej smernice EIA či Aarhuského dohovoru nevyplýva
povinnosťvrámcizisťovaciehokonaniavykonaťkonzultácie,atedapostupsprávnychorgánovnemožno
považovať za nezákonný postup.

30. Súd neprisvedčil ani námietke žalobu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu
neposkytnutia kópie podkladov pre rozhodnutie, keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu
v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku, ale len požiadal o zaslanie kópie spisu v elektronickej podobe,
na základe čoho nie je možné konštatovať porušenie žalobcovho práva na oboznámenie sa s podkladmi
pre rozhodnutie. V ustanovení § 23 ods. 1 správneho poriadku je v súvislosti s nazeraním do spisu

definované aj právo účastníka konania „dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
iným spôsobom“. V tomto prípade ide o také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená
osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. Môže ísť
napríklad o informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však
zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. Pokiaľ mal žalobca záujem o získanie

kópií všetkých podkladov na rozhodnutie, bol oprávnený nahliadnuť do spisu, ktoré právo však nevyužil.
Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do
spisu, nie je možné konštatovať porušenie jeho práva na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia
(obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30.
mája 2024, sp. zn. 1Svk/22/2023 zo dňa 30.01.2025).

31. V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukazuje na skutkovo aj právne obdobné veci, v ktorých
vystupuje žalobca, ktoré boli predmetom konania pred tunajším správnym súdom, s ktorými sa súd
stotožňuje, a z ktorých niektoré časti uvádza priamo aj v tomto rozsudku, a v ktorých správny súd
rozhodol z rovnakých dôvodov o zamietnutí žaloby, a to najmä rozsudok Správneho súdu v Bratislave

sp. zn. NR-26S/64/2020 z 24.04.2025.

32. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého opatrenia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobnýchbodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi a podstatného porušenia ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení

zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od
žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Zároveň správny súd nepriznal náhradu

trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, pretože mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností,
ktoré by mu správny súd uložil.

34. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho

doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.