Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124347734
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124347734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej
ako členov senátu, v spore žalobcu: Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., IČO: 51 164 353, so
sídlom Stránska 3155/7, 974 11, Banská Bystrica, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XX, C. C., občan SR, právne zast. JUDr. Luciou Filipkovou, advokátska kancelária so sídlom
Sládkovičova 26, Banská Bystrica, o zaplatenie 217,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 21C/58/2024-104 zo dňa 16. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalobca je povinný z a p
l a t i ť žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca je povinný z a p l a t i ť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak,

že „Súd žalobu z a m i e t a.“ (prvá výroková veta) a „Súd žalovanému p r i z n á v a nárok voči žalobcovi
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky
náhrady trov konania.“ (druhá výroková veta). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že :
1.1 žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.07.2024 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 217,99 Eur s príslušenstvom; žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.06.2024 žalovaný udelil žalobcovi
splnomocnenie na právne zastupovanie a žalovaný toho istého dňa žalobcovi doručil odvolanie
plnomocenstva zo dňa 17.06.2024; žalobca za poskytnuté právne služby žalovanému vystavil dňa

18.06.2024 faktúru č. 2024048 vo výške 217,99 Eur, ktorá bola splatná dňa 02.07.2024; žalobca zaslal
dňa 03.07.2024 žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a to najneskôr do 12.07.2024
-žalovanýdodňapodaniažalobydlžnúsumuneuhradil;kpodanejžalobežalobcapriložillistinnédôkazy:
ftk plnomocenstva z 17.06.2024 spolu s osvedčením pravosti podpisu, prvú stranu plnomocenstva s
odvolaním, fa. č. 2024048 a predžalobnú výzvu;
1.2 proti platobnému rozkazu okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, s platobným
rozkazom nesúhlasil a namietol, že samotné udelenie plnomocenstva nepreukazuje nárok advokáta

na vystavenie faktúry; poukázal na §18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len ako
ZoA), podľa ktorého má povinnosť klienta informovať o tom, koľko bude stáť jednotlivý úkon, ktorý
vo veci klienta uskutoční a ak to neurobí, nevznikne mu nárok na odmenu; žalovaný je ako fyzická
osoba spotrebiteľom a žalobca mal voči nemu tzv. poučovaciu povinnosť - ak si advokát nesplní svojupoučovaciu povinnosť, hoci by právne služby aj vykonal, nemá právo na žiadnu odmenu. K podpisu
plnomocenstva došlo prostredníctvom tretej osoby mimo sídla žalobcu a žalovaný nebol žiadnym
spôsobom ani pred prevzatím zastupovania, ani počas jednotlivých úkonov poučený o výške odmeny

za jednotlivý úkon. Bol treťou osobou uisťovaný, že právne zastúpenie bude „pro bono“;
1.3 žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že v minulosti zastupoval viaceré osoby
v rámci dodatočných konaní o dedičstve po poručiteľovi menom D. E., ktoré prebiehalo pred notárom
JUDr. Zorou Belkovou a po poručiteľke F. E., ktoré v súčasnosti prebieha pred notárom JUDr. Danielou
Vozárovou; žalobca v rámci právnych služieb poskytnutých spoludedičom žalovaného dohľadal všetky

archívne dokumenty, potrebné k identifikácii poručiteľov ako neznámych vlastníkov tak, aby konania
mohli úspešne prebehnúť a zároveň podal návrhy na dodatočné konanie o dedičstve; žalovaný bol
v priebehu poskytovania právnych služieb kontaktovaný žalobcom s ponukou poskytnutia právnych
služieb, pričom prebehli dve osobné stretnutia v sídle žalobcu a to 12.03.2024 a 26.04.2024 - na týchto
stretnutiach bol žalovaný oboznámený so všetkými podmienkami prípadného poskytovania právnych
služieb a preto nie je pravdou, že nebol poučený o výške odmeny za právne služby; pokiaľ ide o tvrdenie

žalovaného, že právne služby mali byť poskytnuté bezodplatne, tak žalovaný bol informovaný o tom, že
v prípade, že majetok nadobudnutý z predmetných dedičských konaní by bol po vzájomnej dohode o
kúpnej cene odpredaný kupujúcemu Militis, s.r.o., IČO: 48 216 682, bola by odmena za právne služby
uhradená treťou osobou a to kupujúcim. Žalovaný na základe uvedených rokovaní plnú moc žalobcovi
neudelil a rozhodol sa ju udeliť až v deň konania pojednávania na notárskom úrade JUDr. Belkovej, ktoré

bolo nariadené na 17.06.2024. Žalobca bol kontaktovaný priamo notárskym úradom s tým, že žalovaný
je tam prítomný a žiada o podpísanie plnej moci na právne zastupovanie. Následne žalobca vyslal
svojho zamestnanca, ktorý sa dostavil na notársky úrad a predložil žalovanému plnú moc na podpis. Na
pojednávanie 17.06.2024 o 13.00 hod sa dostavila konateľka žalobcu, ako aj žalovaný, ktorý následne
plnomocenstvo udelené žalobcovi odvolal a zároveň predložil plnú moc udelenú G. G. C. taktiež zo dňa

17.06.2024. Žalobcovi nie je známy dôvod odvolania plnej moci, ako ani skutočnosť v akom časovom
poradí žalovaný udeľoval dňa 17.06.2024 plné moci na zastupovanie. Žalovaný bol poučený o odmene
za právne služby a naviac plnú moc udeľoval zo svojej vlastnej iniciatívy v deň konania pojednávania,
v rámci jedného z dodatočných dedičských konaní, čím bola splnená podmienka poslednej vety ust.
§18 ods. 4 ZoA; žalobca pri výpočte hodnoty úkonu právnej služby prihliadal na postavenie žalovaného

ako spotrebiteľa a pri určení hodnoty úkonu vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške
1/13 výpočtového základu, podľa ust. §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Žalobca k podaniu
priložil listinné dôkazy- návrh na dodatočné konanie o dedičstve po zomrelej F. E. a D. E., uznesenie
JUDr. Belkovej 27D/173/2024, SMS komunikácia so žalovaným.
1.4 Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca neosvedčil svoj žalobný nárok, že by žalovaného ako

spotrebiteľa poučil o výške odmeny za právne služby a že by uskutočnil v mene žalovaného akékoľvek
potrebné právne úkony, ktoré by mali byť uskutočnené neodkladne. Priznal, že v dodatočných
dedičských konaniach je žalovaný spoludedič, nešlo v žiadnom prípade o spoločné zastupovanie s
nárokom na odmenu žalobcu, pretože žalobca uskutočňoval dané úkony v rámci právneho zastupovania
individuálne pre iné osoby ako je žalovaný a to bez dohody so žalovaným. V žalobcom predložených

dôkazoch je ako žalobcom zastupovaná osoba H. I., ak išlo o spoločné zastupovanie, mali byť ako
zastúpené osoby uvádzaní všetci zastupovaní; z toho je zrejmé, že k vykonaniu právnych úkonov v
mene a na účet žalovaného nedošlo. Poprel, že by bol na stretnutiach dňa 12.03.2024 alebo 26.04.2024
informovaný o výške odmeny. K splneniu podmienky podľa §18 ods. 4 ZoA a to že sa jednalo o
neodkladný úkon nemohlo dôjsť, keďže žalovaný bol na pojednávaní o dodatočnom dedičstve riadne

zastúpený novým právnym zástupcom, ktorý úkony uskutočňoval v jeho prospech riadne a včas.
1.5 Okresný súd vykonal dokazovanie stranami navrhnutými dôkazmi a z vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:
1.5.1 „Medzi žalobcom a žalovaným prebehli v dňoch 12.03.2024 a 26.04.2024 dve osobné stretnutia v
sídle žalobcu. Žalovaný nepodpísal splnomocnenie na zastupovanie.

1.5.2 Dňa 17.06.2024 žalobcu v doobedných hodinách kontaktovali z notárskeho úradu J. C. z dôvodu
podpísania plnej moci na zastupovanie. Následne tam bol vyslaný zamestnanec žalobcu, ktorý predložil
žalovanému plnú moc na podpísanie a tento ju podpísal, zároveň osvedčili pravosť podpisu na listine s
tým, že žalovaný listinu vlastnoručne pred zamestnancom notárskeho úradu podpísal.
1.5.3 Na pojednávanie v ten istý deň o 13.00 hod sa na notársky úrad dostavila konateľka žalobcu.

Žalovaný dňa 17.06.2024 odvolal plnú moc bez uvedenia dôvodu a predložil plnú moc udelenú Ing.
Igorovi Bachettimu.
1.5.4 Ďalšie pojednávanie v dedičskej veci sa konalo dňa 24.06.2024 a následne bola uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica 27D/173/2024 zo dňa 24.06.2024 schválená dohoda dedičov.1.5.5 Faktúrou číslo 2024048 zo dňa 18.06.2024, splatnou dňa 02.07.2024 vyfakturoval žalobca
žalovanému sumu na zaplatenie 217,99 Eur a to za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom dňa 17.06.2024 (§13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) vo výške 143,22 Eur a účasť na pojednávaní

na notárskom úrade JUDr. Belková (§13a ods. 1 písm. e) vo výške 74,77 Eur, spolu 217,99 Eur; žalovaný
predmetnú sumu nezaplatil.
1.5.6 Žalovaný na pojednávaní, pod vplyvom alkoholu, uviedol, že jemu bolo jedno od koho dostane
peniaze za svoj podiel. Uviedol, že on sa pojednávania 17.06.2024 nezúčastnil, pretože meškal a že on
na stretnutia 12.03.2024 a 26.04.2024 išiel vo veci svojej manželky.

1.5.7 Svedok J. J. – odborný zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že on osobne a na jeho
podnet vykonal so žalovaným dve stretnutia v dňoch 12.03.2024 a 26.04.2024, na ktorých ústne poučil
žalovanéhootom,akéúkonybudeobnášaťdedičskékonanie,okolnostivýškyodmenyzaprávneslužby,
žalovanému povedal aj to, že ak by došlo k odpredaju dedičského podielu žalovaného spoločnosti
MILITIS, s.r.o. náklady právneho zastúpenia by za žalovaného hradili oni.
1.5.8 Svedok Sáder - bratranec žalovaného, na pojednávaní vypovedal, že aj on bol zastúpený

žalobcom, plnú moc im vypovedal, mali ho uistiť, že s platením za zastupovanie si nemá robiť starosti a
aj jemu následne vyfakturovali sumu za právne zastupovanie, ktorú od neho vymáhajú súdnou cestou.
1.6 Okresný súd vec právne posúdil podľa §52 ods. 1,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a §18 ods. 4 ZoA a skonštatoval, že:
1.6.1 v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu (uzavreli ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako

fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti);
1.6.2 advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je
spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,
inak mu odmena nepatrí; to neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne;

1.6.3 v konaní nebolo sporné, že po dvoch stretnutiach s JUDr. Jablonovským (12.03.2024, 26.04.2024)
v priestoroch pracoviska žalobcu, žalovaný dňa 17.06.2024 splnomocnil žalobcu na zastupovanie vo
všetkých veciach, týkajúcich sa prípravy podkladov pre majetkovoprávne usporiadanie nehnuteľností
vrátane zastupovania klienta ako dediča v dedičských konaniach a iných súvisiacich konaniach,
týkajúcich sa všetkých nehnuteľností v kat. úz. I. po poručiteľoch: E. D. a E. F. K. L. spolu s osvedčením o

pravosti podpisu na listine; dňa 17.06.2024 žalovaný odvolal plnomocenstvo udelené žalobcovi v celom
rozsahu; za poskytnuté právne služby žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2024048 na sumu 217,99
Eur so splatnosťou 02.07.2024, ktorú žalovaný do dňa pojednávania neuhradil;
1.6.4 sporné v konaní zostalo, či žalobca informoval žalovaného – klienta ako spotrebiteľa právnej služby
o výške odmeny za úkon právnej služby a či sa jednalo o neodkladný úkon (§18ods. 4 veta druhá ZoA);

1.6.5 ohľadne informovanosti žalovaného o výške odmeny za úkon právnej služby žalovaný uviedol,
že nebol o tomto informovaný ani počas prvých dvoch stretnutí, t.j. ani pred prevzatím zastupovania a
ani počas jednotlivých úkonov v rámci poskytovania právnych služieb; keďže sa po dvoch stretnutiach
pred prevzatím zastupovania konalo už iba pojednávanie dňa 17.06.2024, možno z toho len usúdiť,
že sa žalovaný predmetného pojednávania dňa 17.06.2024 zúčastnil. Na pojednávaní dňa 16.12.2024

žalovanýsíceuviedol,žesahonezúčastnil,pretože10sekúndmeškal,avšakbolevidentnepodvplyvom
alkoholu, čo aj uviedol, okresný súd preto tomuto tvrdeniu neuveril a to predovšetkým z dôvodu, že
v jeho predchádzajúcich písomných vyjadreniach túto skutočnosť nikdy nespomenul, a aj konateľka
žalobcu, ktorá sa osobne zúčastnila predmetného pojednávania uviedla, že žalovaný bol prítomný dňa
17.06.2024 na pojednávaní na notárskom úrade JUDr. Belkovej. Inokedy ako 12.03.2024, 26.04.2024

alebo 17.06.2024 k informovaniu žalovaného dôjsť nemohlo, pretože len v týchto dňoch sa spolu stretli
žalovaný či už s J. J., alebo s JUDr. Némethovou, konateľkou advokátskej kancelárie L., I.; J. J. vo svojej
výpovedi uviedol, že žalovaného poučil o tom aké úkony obnáša dedičské konanie a aj s okolnosťami
výšky odmeny za právne služby, ale okresný súd z jeho výpovede nezistil, že by ho oboznámil s presnou
výškou odmeny za právne služby a keďže si voči žalovanému uplatnili úkony právnej služby podľa

§11 ods. 1 písm. a) v spojení s §13a ods. 1 písm. a), e) vyhlášky, bolo možné vypočítať presnú sumu
za ten - ktorý úkon právnej pomoci a tak dať žalovanému ako spotrebiteľovi informáciu dostatočne
presnú na to, aby sa vedel rozhodnúť, či o danú službu za takú odplatu má záujem alebo nie. Keďže
však takúto dostatočne presnú informáciu nedostal, teda aspoň to nevyplynulo z výpovede svedka –
JUDr. Jablonovského, ale boli mu povedané možnosti, že v prípade odpredaja svojho podielu bude za

neho znášať trovy právneho zastúpenia spoločnosť MILITIS, s.r.o. alebo aj to aké úkony bude obnášať
dedičské konanie, mohlo to byť pre žalovaného zmätočné, napokon ani plnú moc nepodpísal počas
niektorého zo stretnutí v dňoch 12.03.204 alebo 26.04.2024, ale až dňa 17.06.2024, keď mu ju k podpisu
na notársky úrad v čase ešte pred pojednávaním priniesol zamestnanec žalobcu. Súd prvej inštancienemal za preukázané, že by pri tomto úkone bol žalovaný poučený o výške odmeny za úkon právnej
služby.Nazákladeuvedenéhomalokresnýsúdzato,žekinformovaniuovýškeodmenyzaúkonprávnej
služby nedošlo, a preto žalobca nemá nárok na odmenu;

1.6.6 okresný súd sa zaoberal otázkou, či nebolo potrebné vykonať právny úkon bezodkladne, pretože
v takom prípade by advokát nebol povinný informovať klienta – spotrebiteľa o výške odmeny za úkon
právnej služby. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.09.2024 uviedol, že k splneniu
podmienky poslednej vety §18 ods. 4 ZoA došlo tým, že žalovaný plnú moc udeľoval v deň konania
pojednávania v rámci jedného z dodatočných dedičských konaní. Podľa tvrdenia JUDr. Némethovej,

ktorá bola prítomná na pojednávaní dňa 17.06.2024, bol na tomto pojednávaní prítomný aj žalovaný,
avšak bol prítomný aj G. C., ktorému žalovaný taktiež udelil plnú moc dňa 17.06.2024. Oporu v
racionálnej úvahe teda má to, že žalovaný dňa 17.06.2024 v doobedných hodinách splnomocnil žalobcu
na svoje zastupovanie, na pojednávaní, ktoré sa konalo toho istého dňa o 13.00 hod, kde sa dostavila
konateľka žalobcu, jej bolo predložené odvolanie plnomocenstva v celom rozsahu a žalovaný tým istým
momentom splnomocnil na svoje zastupovanie Ing. Igora Bachettiho. Súd prvej inštancie sa nestotožnil

s tvrdením žalobcu, že by úkony právnej služby bolo potrebné vykonať bezodkladne. Žalovaný sám
podľa tvrdenia JUDr. Némethovej bol prítomný na pojednávaní a bol tam prítomný aj jeho nový zástupca
G. C., a preto sa nemohlo jednať o neodkladný úkon, keďže žalovaný sám, resp. spolu so zástupcom
mohol hájiť vlastné záujmy. V prípade, že by tomu tak nebolo a nebol by prítomný na pojednávaní, tak
konateľka mala vedomosť, že je na pojednávaní prítomný nový zástupca žalovaného a že žalobcovi bola

plná moc odvolaná a tak by sa ani v tom prípade nejednalo o neodkladný úkon a teda mala povinnosť v
priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške
odmeny za úkon právnej služby, čo sa však na pojednávaní dňa 17.06.2024 nestalo;
1.6.7 žalobca sa sám tým, že napr. nespísal záznam z porád, alebo so žalovaným nepodpísal mandátnu
zmluvu, z ktorých by bolo preukázateľné, že došlo k informovaniu o výške odmeny za úkon právnej

služby, dostal do dôkaznej núdze. Súd prvej inštancie považoval za nedostatočne preukázané, že by
žalobca v priebehu poskytovania právnej služby informoval žalovaného - klienta, ktorý je spotrebiteľom,
o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu a keďže sa nejednalo ani o
bezodkladný úkon, dospel okresný súd k záveru, že mu odmena nepatrí.
1.7 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“) tak, že žalovanému, ktorý mal
vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%
s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník (§262 ods.
2 C.s.p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (v celom rozsahu) podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu prvej
inštancie vrátil na nové prejednanie veci a nové rozhodnutie, pretože (odvolacie dôvody) súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.
f) C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§365 ods.

1 písm. d) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.); v konkrétnostiach namietal že:
2.1 zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.12.2024, ako aj z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný
na predmetnom pojednávaní vypovedal „evidentne pod vplyvom alkoholu“ - je teda v prvom rade otázne,
či žalovaný v danom stave vôbec porozumel poučeniu súdu podľa ustanovenia §150 ods. 1 C.s.p.,

čím podľa názoru žalobcu nebola splnená procesná podmienka pre uskutočnenie jeho výsluchu; aj z
uvedenej zápisnice o pojednávaní je viditeľná zmätočnosť a nejasnosť jeho výpovede, pričom okresný
súd v napádanom rozsudku jednému z jeho tvrdení, vzhľadom na jeho stav, neuveril; súd pri evidentnej
nespôsobilosti „vyslúchanej“ osoby nemôže sám selektívne vyberať jej tvrdenia, ktorým uverí, a tvrdenia,
ktorým neuverí; žalovaný mal na pojednávaní evidentne oslabené nielen vyjadrovacie ale aj pamäťové

schopnosti, keďže napríklad opakovane popieral jednoznačnú skutočnosť – podpísanie plnomocenstva
žalobcovi dňa 17.06.2024, a to napriek tomu, že na danom plnomocenstve má toho dňa osvedčený
svoj podpis; výsluch strany sporu sa v civilnom procese uskutočňuje podľa obdobných podmienok ako
výsluch svedka pričom, ako vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo
3577/2008 zo dňa 27.10.2010 musí súd „ pri dôkaze výpoveďou svedka vyhodnotiť vierohodnosť

výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejedávanej veci a
aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti,
o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi
(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne)...“„Prvostupňové“konanie tak malo inú vadu v zmysle ustanovenia §365 ods. 1 písm. d) C.s.p., ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj to, že okresný súd podľa ustanovenia §365 ods. 1 písm.
f) C.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

2.2 okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže
na daný skutkový stav neaplikoval poslednú vetu ustanovenia §18 ods. 4 ZoA, podľa ktorého neplatí
zákonná požiadavka informačnej povinnosti advokáta voči klientovi, ktorý má postavenie spotrebiteľa, o
výške odmeny za úkon právnej služby pred začatím úkonu v prípade, ak je úkon právnej služby potrebné
vykonať bezodkladne - v danej veci je jednoznačné, že žalovaný splnomocnil advokáta - žalobcu na

zastupovanie v dodatočnom dedičskom konaní po poručiteľovi D. E. v deň konania pojednávania –
prejedania dedičstva na notárskom úrade JUDr. Belkovej, v Banskej Bystrici a zo strany advokáta tak išlo
o úkon, ktorý bol povinný poskytnúť bezodkladne; v danej súvislosti poukazuje žalobca na ustanovenie
§22 ods. 5 ZoA, v zmysle ktorého je advokát povinný vykonať všetky neodkladné úkony dokonca aj
v lehote do 15 dní od odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych služieb; prítomnosť klienta na
danom úkone, ktorou argumentoval súd „prvého stupňa“, pritom nemá žiadny vplyv na jeho neodkladný

charakter.

3. V podaní zo dňa 20.01.2025, označenom ako „Doplnenie dôvodov k odvolaniu“ (doručené v lehote
na podanie odvolania - pozn. odvolacieho súdu) žalobca uviedol, že pokiaľ sa súd nestotožní
s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci

„prvostupňovým“ súdom v tom, že súčasťou vymáhanej sumy na základe vyúčtovania priloženého k
faktúre vystavenej žalobcom voči žalovanému sú aj vynaložené náklady, pričom na tieto sa §18 ods.
4 ZoA nevzťahuje - vzhľadom na túto skutočnosť mal „prvostupňový“ súd priznať žalobcovi úhradu
nákladov spojených s poskytovaním právnych služieb vo výške 15,69 Eur.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť
a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%; v konkrétnostiach uviedol:
4.1 z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že fakturované úkony právnej služby, najmä 1. porada
advokáta s klientom, nebola vôbec uskutočnená, v dôsledku čoho žalovaný nemal žiadne informácie o
cene právnej služby pred začatím jej poskytovania;

4.2 s poukazom na znenie §18 ods. 4 ZoA nebolo v predmetnej veci preukázané, že by žalobca
splnil základnú povinnosť advokáta voči klientovi tzv. informačnú a poučovaciu povinnosť t.j. povinnosť
advokáta informovať klienta pri poskytovaní právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte
pred začatím tohto úkonu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.08.2015,
sp.zn. 1MCdo/11/2013 „Úmyslom zákonodarcu v tomto smere bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta

ako spotrebiteľa, aby sa tak odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto
na ťarchu advokáta, aby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi
hodnotu svojich služieb, najmä pokiaľ bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby
odmenu v závislosti od výšky peňažného plnenia od počiatku ich poskytovania (v bežnej praxi nejde o
štandardný postup) a s ohľadom na tak vysoké sumy ako v tomto prípade, aby tak klient ako spotrebiteľ

mal možnosť slobodne a hlavne dostatočne informovane rozhodnúť sa, či jeho služby využije alebo
nie.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2012, sp.zn. 43Cob/148/2012:
„Ust. §18ods.4 Zákona o advokácii zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu
spotrebiteľa,zčohojednoznačnevyplýva,žepojemspotrebiteľprávnejslužbytak,akohodefinujeZákon
o advokácii, nie je nijakým širším pojmom v porovnaní s definíciou spotrebiteľa v zmysle Obč.zák.“;

4.3 v predmetnom spore nemožno považovať za postačujúce tvrdenie žalobcu, že úkony právnej
služby boli vykonané, hoci z dokazovania na súde prvej inštancie možno mať za preukázané, že
sa neuskutočnila ani 1. porada advokáta s klientom v rámci úkonu podľa ust. §13a ods. 1 písm. a)
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to
správne vyhodnotil okresný súd v napadnutom rozsudku. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,

že si splnil tzv. poučovaciu povinnosť v zmysle ust. §8 ods. 4 ZoA zákona o advokácii už pri prevzatí
právneho zastúpenia, keďže štatutárny zástupca žalobcu – advokát, nebol pri podpise plnomocenstva
zo dňa 17.06.2024 vôbec prítomný. S poukazom na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 25.02.2021, sp.zn.12Co/182/2019„...nevyhnutnou obsahovou náležitosťou informačnej povinnosti
advokáta ako dodávateľa služby vo vzťahu k jeho klientovi musí byť uvedený aj údaj o výške odmeny za

úkon právnej služby a to pod sankciou, že advokátovi nárok na odmenu v prípade absencie poučenia o
výške odmeny za úkon právnej pomoci nevznikne. Jedná sa o zákonnú požiadavku, nakoľko z pohľadu
klienta ako spotrebiteľa je absolútne nemožné dospieť k poznatku, aké náklady môžu byť s právnymzastupovaním spojené. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo
zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby.“;
4.4nemožnosastotožniťanisargumentáciužalobcu,ževdanejveciišlooneodkladnévykonanieúkonu

právnej služby, keďže sa žalovaný pojednávania vedeného Notárskym úradom JUDr. Zorou Belkovou,
notárom so sídlom v Banskej Bystrici dňa 24.06.2024 osobne zúčastnil;
4.5 žalobca klamlivo uvádza, že na pojednávaní mal žalovaný „evidentne oslabené nielen vyjadrovacie
ale aj pamäťové schopnosti.“ Pri vykonanom výsluchu na pojednávaní na otázku súdu žalobca
uviedol nasledovné: „Pán žalovaný pil ste dneska: jedno pivko, hej.“ Žalovaný dôrazne popiera, že sa

pojednávania na súde prvej inštancie dňa 16.12.2024 zúčastnil v stave, ktorý mu znemožňoval vnímať
priebeh konania, alebo vierohodne vypovedať ako strana sporu tak, ako sa to účelovo snaží prezentovať
žalobca. Súd prvej inštancie mal možnosť overiť si schopnosť žalovaného chápať otázky a vypovedať,
pričom ak by považoval jeho výpoveď za nespôsobilú, mohol ju ako dôkaz odmietnuť. Uvedené sa však
nestalo. Pokiaľ žalobca argumentuje, že konajúci súd nemal selektívne vyberať tvrdenia, ktorým uverí
a tvrdenia, ktorým neuverí, ide o tvrdenie v rozpore s ust. §191 C.s.p. (zásada voľného hodnotenia

dôkazov); tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní sú založené na jeho subjektívnych názoroch a na
nepreukázaných skutkových tvrdeniach;
4.6 k doplneným dôvodom odvolania žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca
požaduje úhradu sumy vo výške 15,69 Eur, keďže táto suma nevyplýva z predloženej faktúry č. 2024048,
a teda nie je zrejmý ani právny základ požadovaného plnenia vo výške 15,69 Eur; sumu 15,69 Eur

nemožno teoreticky považovať ani za režijný paušál, keďže pre rok 2024 predstavoval tzv. režijný paušál
(§15 písm. a) vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z.) sumu vo výške 13,73 Eur za jeden úkon právnej
služby; nárok na režijný paušál vzniká v prípade vykonania úkonu právnej služby, čo v danej veci
nebolo hodnoverne preukázané; len všeobecné tvrdenie žalobcu o existencii „vynaložených“ nákladov
v doplnení dôvodov k odvolaniu zo dňa 20.01.2025 nie je postačujúce bez akéhokoľvek relevantného

preukázania výšky a účelu tvrdených nákladov.

5. V odvolacej replike žalobca uviedol, že:
5.1 žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu klamlivo uvádza, že domáhanie sa odmeny za poskytnuté
právne služby v prospech klienta bolo neoprávnené aj z toho dôvodu, že k úvodnému stretnutiu

advokáta s klientom nikdy nedošlo, čo malo byť podľa vyjadrenia žalovaného premietnuté aj v
dokazovaní okresného súdu - samotným okresným súdom bolo v napadnutom rozsudku uvedené,
že nie je na základe dokazovania pochybnosť o tom, že v dňoch 12.03.2024 a 26.04.2024 prebehli
dve osobné stretnutia v sídle žalobcu; taktiež na základe vykonaného dokazovania bolo zistené,
že dňa 17.06.2024 žalovaný podpísal žalobcovi plnomocenstvo na právne zastupovanie priamo na

notárskom úrade JUDr. Belkovej, kde bol následne aj notársky overený podpis žalovaného. Podľa bodu
22. odôvodnenia napadnutého rozsudku „V konaní nebolo sporné, že po dvoch stretnutiach s J. K.
J. (12.03.2024, 26.04.2024) v priestoroch pracoviska žalobcu žalovaný dňa 17.06.2024 splnomocnil
žalobcu na zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcich sa prípravy podkladov pre majetkovoprávne
usporiadanie nehnuteľností vrátane zastupovania klienta ako dediča v dedičských konaniach a iných

súvisiacich konaniach týkajúcich sa nehnuteľností v kat. úz. I. po poručiteľoch: E. D. a E. F. K. L. spolu
s osvedčením o pravosti podpisu na listine. Dňa 17.06.2024 žalovaný odvolal plnomocenstvo udelené
žalobcovivcelomrozsahu.Zaposkytnutéprávneslužbyžalobcavystavilžalovanémufaktúruč.2024048
na sumu 217,99 Eur so splatnosťou 02.07.2024, ktorú žalovaný do dňa pojednávania neuhradil. Sporné
v konaní zostalo, či žalobca informoval žalovaného – klienta ako spotrebiteľa právnej služby o výške

odmeny za úkon právnej služby, pretože ak nie, odmena by mu nepatrila a či sa jednalo o neodkladný
úkon.“ V samotnom rozsudku je teda uvedené, že v konaní nebolo sporné či boli vykonané právne služby
v prospech klienta žalobcom a ani to, či prebehlo úvodné stretnutie advokáta s klientom;
5.2 žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že sa výsluchu na pojednávaní na Okresnom
súde Banská Bystrica dňa 16.12.2024 nezúčastnil v stave, ktorý mu znemožňoval vnímať priebeh

konania alebo vierohodne vypovedať ako strana sporu. Na podporu svojho tvrdenia uvádza citáciu
svojich vlastných slov z konania pojednávania, že si dal jedno pivo, pričom odkazuje na zápisnicu
z pojednávania. Žalobca má zato, že žalovaný nemôže posudzovať sám svoje vyjadrovacie a
pamäťové schopnosti a ako podporu tohto argumentu použiť citáciu svojich vlastných slov zo súdneho
pojednávania. Naproti tvrdeniu žalovaného okresný súd vo svojom rozsudku zo dňa 16.12.2024 v bode

13. uviedol nasledovné: „Žalovaný na pojednávaní, pod vplyvom alkoholu, uviedol, že jemu bolo jedno
od koho dostal peniaze za svoj podiel.“ Žalobca má zato, že súd by nekonštatoval prítomnosť alkoholu,
pokiaľ by navonok u žalovaného nebola poznateľná jeho konzumácia a že pokiaľ by žalovaný naozaj
konzumoval len jedno pivo, ako sám tvrdí vo svojom vyjadrení, súd by ani nepovažoval za potrebné touvádzať v rozsudku a venovať sa tejto otázke na samotnom pojednávaní. Zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 16.12.2024 je zrejmá jeho oslabená vyjadrovacia schopnosť;
5.3pokiaľžalovanýuvádza,žemuniejejasné,nazákladečohožalobcapožadujeúhradusumyvovýške

15,69 Eur, keďže táto suma nevyplýva z predloženej faktúry č. 2024048, žalobca poukázal na doplnenie
dôvodov k odvolaniu z 20.01.2025, kde je jasne uvedené, že suma tvorí režijný paušál advokáta, spolu
s reálne vynaloženými výdavkami v súvislosti s právnym zastupovaním, ktoré sú súčasťou vyúčtovania
priloženého k faktúre a nie faktúry samotnej; vyúčtovanie bolo taktiež žalovanému zasielané spolu s
uvedenou faktúrou.

6. V odvolacej duplike žalovaný uviedol, že:
6.1 nepovažuje za sporné, že sa uskutočnili osobné stretnutia s odborným zamestnancom žalobcu -
J. K. J.. - v konaní bolo naopak preukázané, že 1. porada s klientom (žalovaným) sa neuskutočnila so
žalobcom ako advokátom, ani s advokátskym koncipientom, ale s odborným zamestnancom žalobcu,
ktorý nie je oprávnený na uskutočnenie/vykonanie prevzatia právneho zastúpenia vrátane 1. porady

s klientom; oprávnenie osoby J. J. vykonať prevzatie právneho zastúpenia nevyplýva zo stavovského
predpisu Slovenskej advokátskej komory, ani z dohodnutého druhu práce (odborný asistent), ktorú
v zmysle vykonaného dokazovania pre žalobcu menovaný vykonával; v zmysle ust. § 40 ods. 5
Advokátskeho poriadku: „Advokátsky koncipient nesmie bez predchádzajúceho súhlasu advokáta
prevziať zastúpenie alebo obhajobu.“ Na základe vyššieho citovaného ustanovenia je nepochybné, že

k 1. porade s klientom v zmysle Advokátskeho poriadku nedošlo resp. nemohlo dôjsť, a preto nie je
možné posudzovať uskutočnené stretnutie J. J. so žalovaným za úkon právnej služby v zmysle §13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.; tvrdenie žalobcu (v profesnej pozícii advokáta) o
uskutočnení 1. porady s klientom je z tohto pohľadu nepreukázané a nemôže byť základom pre nárok
na odmenu advokáta za poskytnuté právne služby. K uskutočneniu úkonu právnej služby – 1. porada

advokáta s klientom v predmetnej veci vôbec nedošlo, a preto nemohol žalobca ako advokát splniť ani
svojou poučovaciu povinnosť podľa §18 ods. 4 ZoA;
6.2 subjektívne hodnotenie žalobcu, že žalovaný nebol schopný vierohodnej výpovede, nie je podložené
žiadnymi relevantnými a objektívnymi dôkazmi; samotný konajúci súd nevyhodnotil jeho výpoveď za
nespôsobilú. Akákoľvek, aj nízka prítomnosť alkoholu, pokiaľ nie je spojená s preukázaným ovplyvnením

vedomia alebo schopností/vnímania, nemôže byť dôvodom na komplexné posúdenie nespôsobilosti/
neprípustnosti výpovede. Slovný prejav „..jemu bolo jedno od koho dostane peniaze...“ nemožno
automaticky interpretovať ako dôkaz o zníženej spôsobilosti, ale skôr ako prejav postoja/emócie, ktorá
môže byť celkom zjavne v danom kontexte pochopiteľná. Oslabená vyjadrovacia schopnosť (ak je vôbec
prítomná), môže mať viacero príčin ako je stres, účasť na súdnom konaní, a nie je teda dôkazom o ne/

ovplyvnení / požitím alkoholu;
6.3 pokiaľ ide o režijný paušál, žalobca v odvolaní prvýkrát uvádza skutkové tvrdenie o tzv. režijnom
paušále vo výške 15,69 Eur ako súčasti fakturovaných právnych služieb. Toto tvrdenie však predstavuje
novotu v odvolacom konaní, keďže žalobu koncipoval žalobca na základe iných skutkových tvrdení.
V zmysle zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku nie je prípustné predkladanie nových

skutkových okolností s výnimkou prípadov uvedených v §366 Civilného sporového poriadku, ktoré sa na
predmetný prípad nevzťahujú. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie túto skutočnosť
netvrdil, pričom až v odvolaní prvýkrát argumentuje nárokom na priznanie tzv. režijného paušálu ako
súčasť nároku, hoci suma 15,69 Eur nezodpovedá počtu uplatňovaných úkonov právnej služby a nie je
zrejmé, ako ju žalobca vyčíslil, keď pre rok 2024 režijný paušál činil 13,73 Eur. V rámci konania na súde

prvej inštancie žalobca nepredložil žiadne vyúčtovanie k faktúre č. 2024048, ktoré by odôvodňovalo
žalobný nárok v časti 15,69 Eur ako režijný paušál resp. „reálne vynaložené výdavky“ – ako to žalobca
v odvolaní a v odvolacej replike označuje. V tomto smere považuje žalovaný odvolaciu argumentáciu
žalobcu za nejednoznačnú, nedôvodnú a predovšetkým procesne neprípustnú.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa
§387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil; druhý výrok o nároku na náhradu trov konania formálne
zmenil z dôvodu potreby jeho vykonateľnosti v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR.

7.1 Podľa §387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7.2 Podľa §387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
7.3 Podľa §366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Krajský súd preskúmal odvolacie námietky, napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a nedopustil sa pochybení ani
v procesnom postupe, ktorým by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že

by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani jedného
z možných odvolacích dôvodov v zmysle §365 C.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
I. podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, osvojac si jeho presvedčivé odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje a len zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:
8.1 okresný súd dospel k správnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovaným sa jednalo o vzťah

spotrebiteľský, pričom podľa §18 ods. 4 prvá veta ZoA bol žalobca ako advokát povinný žalovaného ako
spotrebiteľa v priebehu poskytovania právnej služby informovať o výške odmeny za úkon právnej služby,
a to ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí – v prejednávanej veci žalobca o splnení
tejto svojej povinnosti dôkazné bremeno neuniesol. Aj keď nebolo sporné, že pred podpisom plnej moci
zo dňa 17.06.2024 sa žalovaný dvakrát (dňa 12.03.2024 a dňa 26.04.2024) dostavil do advokátskej

kancelárie žalobcu, žalovaný namietal, že tak urobil v mene (vo veci) svojej manželky, pričom mu bolo
ozrejmené, že ak majetok nadobudnutý dedením prevedie následne na tretiu osobu, náklady na jeho
zastupovanie v dedičskom konaní bude znášať táto tretia osoba (žalovaný tvrdil, že zastupovanie jeho
osoby v dedičskom konaní malo byť „pro bono“);
8.2 odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca sa dostal do dôkaznej

núdze a nepreukázal, že by žalovaného poučil o výške odmeny za úkon právnej služby – žalobca
mohol a mal buď spísať záznam z predmetných porád, alebo so žalovaným uzavrieť písomnú mandátnu
zmluvu, z ktorých listín by vyplývalo, že došlo k informovaniu žalovaného o výške odmeny za úkon
právnej služby v dedičskom konaní, čo sa však nestalo;
8.3 k samotným dvom stretnutiam so žalovaným zo dňa 12.03.2024 a zo dňa 26.04.2024 v advokátskej

kancelárii žalobcu odvolací súd poznamenáva, že za žalobcu sa ich zúčastnil len J. K. J., ktorý je
podľa listinného dôkazu na č.l. 83-85 „len“ odborný zamestnanec žalobcu, pracovnou náplňou ktorého
je „archívna excerpcia a vyhľadávanie dokumentov v realizovaných dedičských konaniach“ – správne
preto žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že by sa pred 17.06.2024 uskutočnila prvá porada
advokáta so žalovaným;

8.4 správne okresný súd vyhodnotil aj výpoveď J. K. J., z ktorej vyplynulo, že žalovaný na stretnutiach
s ním nedostal dostatočne presnú informáciu o výške odmeny advokáta za zastupovanie v dedičskom
konaní a že informácie poskytnuté žalovanému J. J. mohli byť pre žalovaného zmätočné, pričom
žalovaný napokon na týchto stretnutiach plnú moc ani nepodpísal. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na výpoveď ďalšieho dediča - svedka I., ktorý na pojednávaní vypovedal, že aj on bol

zastúpený žalobcom, ktorý ho mal ho uistiť, že s platením za právne zastupovanie si nemá robiť starosti,
avšak aj jemu následne žalobca vystavil faktúru za právne zastupovanie, ktorú od neho vymáha súdnou
cestou;
8.5 okresný súd dospel taktiež k správnemu názoru, že žalobca nepreukázal, že právny úkon -
zastupovanie žalovaného zo dňa 17.06.2024 bol úkonom právnej služby, ktorý bolo potrebné vykonať

bezodkladne. Zastupovanie dedičov v dedičskom konaní svojou povahou nemožno považovať za úkony,
ktoré neznesú odklad, keďže spravidla k zastupovaniu dedičov v dedičskom konaní advokátmi ani
nedochádza. V predmetnej veci, okrem toho že dňa 17.06.2024 bol na pojednávaní v dedičskom
konaní prítomný aj žalovaný a jeho nový právny zástupca, sa v dedičskom konaní konalo aj ďalšie
pojednávanie dňa 24.06.2024, čo tiež svedčí o tom, že pojednávanie dňa 17.06.2024 nepredstavovalo

úkon neodkladný. Naviac je potrebné zdôrazniť, že žalobca napokon žalovaného dňa 17.06.2024
v dedičskom konaní ani nezastupoval, keďže mu bola plná moc žalovaným odvolaná.9. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené odvolací súd sumarizuje, že sú správne závery okresného
súdu o tom, že žalobca v spore nepreukázal, že žalovaného preukázateľne poučil o výške jeho odmeny
v prípade zastupovania v súlade s §18 ods. 4 prvá veta ZoA, ani to, že by sa dňa 17.06.2024 malo

jednať o úkon právnej služby, ktorý sa má vykonať podľa §18 ods. 4 druhá veta ZoA bezodkladne a preto
žalobcovi odmena za právne služby nepatrí.
9.1 Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mu mal byť priznaný aspoň režijný paušál, odvolací súd
poznamenáva, že žalobca nepreukázal, že by v spore uplatnené dva úkony právnej služby zo dňa
17.06.2024 a to 1/ prevzatie veci vrátane porady s klientom a 2/ účasť na pojednávaní na notárskom

úrade JUDr. Belkovej vôbec vykonal (poskytol) a preto mu nepatrí nielen odmena za tieto „úkony“, ale
nepatrí mu ani režijný paušál. Z obsahu faktúry (č.l.9) nevyplýva, že by predmetom fakturácie bol aj
režijný paušál – táto skutočnosť (aj to v inej výške, ako žalobca uvádza v odvolacom konaní) vyplýva len
z listiny „Vyúčtovanie odmeny za poskytnutie právnych služieb“ zo dňa 18.04.2024 (č.l. 57), doručenie
ktorej listiny (ako súčasti faktúry) žalovaný poprel. Je dôvodná námietka žalovaného, že tvrdenie žalobcu
ohľadom jeho nároku na režijný paušál je neprípustnou novotou v odvolacom konaní (§366 C.s.p.) – aj

keď žalobca predmetnú listinu – vyúčtovanie (č.l.57) predložil v priebehu konania na súde prvej inštancie
(z ktorej však vyplýva iná výška režijného paušálu), žalobca skutkové tvrdenia k režijnému paušálu
v priebehu konania na súde prvej inštancie nepredniesol – v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na §132 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy; prvá konkrétna zmienka (skutkové tvrdenie) žalobcu o režijnom paušále sa tak

(neprípustne) objavila až v odvolacom konaní.
9.2 K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.12.2024 (pod vplyvom alkoholu)
nebol v stave spôsobilom vypovedať, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť z napadnutého
rozhodnutia nevyplýva (vyplýva len, že bol pod vplyvom alkoholu); nespôsobilosť žalovaného vypovedať
neskonštatoval ani okresný súd. Žalovaný na pojednávaní pritom nevypovedal v tak zásadnom rozpore

so svojimi predchádzajúcimi tvrdeniami uvedenými v jeho písomných podaniach, že by bolo nutné jeho
výsluch zopakovať - naopak, konzistentne od začiatku konania popieral, že by bol o výške odmeny
advokátom poučený.

10. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené rozhodol okresný súd vecne správne, ak žalobu žalobcu

zamietol a preto odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku potvrdil (výrok I.)

11. Odvolaním napadnutý (závislý) výrok II. o nároku na náhradu trov konania odvolací súd formálne
zmenil z dôvodu potreby jeho vykonateľnosti. Týmto výrokom okresný súd žalovanému síce priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu, neuložil však žalobcovi povinnosť tieto

trovy konania zaplatiť. Súdny úradník, rozhodujúci postupom podľa §262 ods.2 C.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia rozhoduje o výške náhrady trov konania, ale bez uloženia povinnosti zaplatiť náhradu
trov konania. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.6Cdo/41/2016 zo dňa
25.05.2017 rozhodnutie o trovách konania, priznávajúce ich náhradu, musí byť vykonateľné (§232
ods.1 C.s.p.), pretože podľa výslovného znenia §262 ods.2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník) už len o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa §262 ods.2 C.s.p.
nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej
sporovej strane. O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania preto musí rozhodnúť súd, rozhodujúci
o nároku na náhradu trov konania podľa §262 ods.1 C.s.p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv.

náhradového výroku, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že
iba o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024). Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania
bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení
s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre

prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Odvolací súd preto v súlade s §388 C.s.p. zmenil výrok
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a určil lehotu 3 dní na plnenie od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok II.).

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods.1 C.s.p. v spojení s §255

ods.1 C.s.p. tak, že žalobcu zaviazal na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému v
rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov odvolacieho konania rozhodne súdny úradník súdu prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. Lehotu na plnenieodvolací súd určil na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania (výrok III.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.