Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123372756
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6123372756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné

služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438, A. XX, XXX XX B. C., zast.: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., IČO:
36 681 075, Palisády 32, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. A. XX, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie
6 978,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanájepovinnáuhradiťžalobcovi6.192,84eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezo
sumy 6.192,84 eur od 30. 10. 2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,48 %
z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 31.07.2023 v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu,
ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 6 978,57 eur, úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 06.03.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 29.01.2018 Zmluvu o autokredite ( spotrebiteľský
úver ) č. XXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nej
jej bol poskytnutý úver vo výške 14 625,00 eur na financovanie kúpy motorového vozidla. Žalovaná sa
zaviazala svoj záväzok splácať v 72 splátkach počas celého trvania zmluvy, ale svoj záväzok neplnila
riadne a včas a dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho bol poskytnutý úver žalobcom vyhlásený za
predčasne splatný so stanovením zostatku úveru. Predčasné zosplatnenie bolo žalovanej oznámené

písomne dňa 24.02.2021. Následne žalobca vyhotovil finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy
o autokredite. Žalobca voči žalovanej eviduje dlh zodpovedajúci fakturovaným sumám, a to podľa
čiastočne uhradenej faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 8 780,50 eur, ktorá ostala neuhradená vo výške 6
978,57 eur. Dlh žalovanej tak predstavuje sumu istiny vo výške 6 978,57 eur. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje len túto dlžnú istinu s úrokom z omeškania 5 % od 06.03.2021 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 29.09.2023 pod sp.zn. 8Up/1275/2023
platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor. O tejto skutočnosti Okresný súd Banská
Bystrica upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril a aby v lehote 15 dní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p. Žalobca navrholpokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p., a preto dňa 21.11.2023
bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

3. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami,
splátkovým kalendárom, upomienkou, oznámením o predčasnej splatnosti úveru, prehľadom úhrad
žalovanej, písomnými vyjadreniami strán sporu, dokladmi o skúmaní bonity klienta, pričom zistil tento
skutkový stav.

4. Dňa 29.01.2018 žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako klient ( dlžník ) uzatvorili Zmluvu o autokredite
( spotrebiteľský úver ) č. XXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 14
625,- eur na financovanie kúpy motorového vozidla zn. Škoda Superb 2.0 TDI CR Elegance 103kW,
rok výroby 2014. Úroková sadzba úveru bola 8,00 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov 8,30 %,
priemerná RPMN 5,06 %, výška odplaty 8,00 %. Úver mala žalovaná splatiť 72-mi mesačnými splátkami

po 256,42 eur. Celková čiastka na zaplatenie bola 18 462,24 eur.

5. Dňa 22.01.2021 žalobca zaslal žalovanej Upomienku pred stanovením úveru splatným, keďže k
uvedenému dňu evidoval na jej zmluve dlh vo výške 313,08 eur za obdobie 10/2020 do 12/2020.
Upozornil ju na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 565 a na pristúpenie k výkonu záložného

práva podľa § 151 l Občianskeho zákonníka. Dňa 29.09.2021 žalovaná osobne prevzala od žalobcu
Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru z 24.02.2021 z dôvodu, že sa omeškala s úhradou splátok
úveru po dobu viac ako tri mesiace s tým, že dlh na Zmluve o autokredite ku dňu vyhotovenia oznámenia
je 574,07 eur.

6. Po predčasnom ukončení Zmluvy o autokredite žalobca vyhotovil dňa 03.04.2023 Finančné
vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o autokredite, podľa ktorého čiastka nárokovaná žalobcom
ako prenajímateľom motorového vozidla predstavuje celkom 6 978,57 eur, z toho preplatok na splátkach
( mínus ) 1 801,93 eur a nesplatená časť istiny 8 780,50 eur ( faktúra č. XXXXXXXXX z 23.02.2021). Po
odpočítaní preplatku od nesplatenej časti istiny dlh žalovanej ako klienta žalobcu predstavuje 6 978,57

eur. V tomto vyrovnaní žalobca žalovanú vyzval na úhradu dlhu vo výške 6 978,57 eur na účet žalobcu
najneskôr do 17.04.2023 s tým, že v prípade jeho neuhradenia si bude nároky vymáhať v súdnom
konaní.

7. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaná namietala, že listiny priložené k žalobe sa

netýkajú D. E., ale G. B., a navrhla platobný rozkaz zrušiť, nárok žalobcu zamietnuť a priznať jej nárok
na náhradu trov konania. Žalovaný v rámci vyjadrenia k odporu doručil zároveň správnu Zmluvu o
autokredite. Č. XXXXXX. Na svojich nárokoch trval s uvedením, že jeho nárok je oprávnený.

8. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.12.2023 doručila súdu svoje vyjadrenie,

v ktorom žiadala, aby všetky ňou poskytnuté plnenia boli započítané na istinu úveru, pretože poskytnutý
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve úplne absentuje uvedenie všetkých
predpokladov na výpočet RMN vrátane spôsobu výpočtu, ako aj uvedenie výšky, počtu a termínu splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Žalovaná namietla aj oprávnenie žalobcu úver zosplatniť, keďže neboli dodržané zákonné podmienky
na vykonanie daného právneho úkonu- absencia upozornenia na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Žalobca nepredložil prehľad splácania úveru zo strany žalovanej, preto nie je zrejmé,
so splatením ktorej splátky, a či vôbec, bola žalovaná v omeškaní preukázateľne tri mesiace. Nie je
možné ani skúmanie, či k zosplatneniu úveru došlo do splatnosti najbližšej splátky v zmysle § 565 OZ.

9. Žalobca po námietkach žalovanej vo vyjadrení zo dňa 17.12.2023 doručil súdu listinné dôkazy -
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, vypočítanú na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov použitých na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, spolu s výškou, počtom a termínmi splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, ďalej splátkový kalendár k Zmluve o autokredite (spotrebiteľský úver) č.
XXXXXX zo dňa 29.01.2018 spolu s prehľadom splácania úveru zo strany žalovanej, ako aj Upomienku
pred stanovením úveru splatným zo dňa 22.01.2021. Dodatočne na výzvu súdu predložil aj dôkazy o
skúmaní bonity žalovanej pred poskytnutím úveru.Z predloženého vzorca výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov vyplýva, že tento je síce žalobcom
predložený ako dôkaz, ale nie je súčasťou uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. V časti A, bod 3 zmluvy,

na ktorú sa žalobca odvoláva, je uvedená len výška ročnej percentuálnej miery nákladov a nie jej výpočet
s použitými predpokladmi tak, ako to vyžaduje platná legislatíva.

Zo splátkového kalendára k zmluve vyplynulo, že poskytnutý úver vo výške 14 625,- eur mala žalovaná
splácať v mesačných intervaloch , a to 72-mi splátkami po 256,42 eur. Podľa Prehľadu splátok prijatých

na zmluve č. XXXXXX žalovaná uhradila žalobcovi 8 432,16 eur v čase od 07.04.2018 do 28.09.2020.

Pred stanovením úveru za splatný žalobca vystavil žalovanej upomienku zo dňa 22.01.2021, v ktorej ju
upozornil na existujúci dlh na zmluve v celkovej výške 313,08 eur s tým, že v prípade jeho neuhradenia
v lehote troch mesiacov od prvého omeškania bude nútený stanoviť úver predčasne splatným podľa §
565 Občianskeho zákonníka.

Skúmanie bonity klienta žalobca preukázal Pracovnou zmluvou z 30.08.2017 a Potvrdením
zamestnávateľa žalovanej - Autoumyvárka, čistiace a upratovacie služby Michalovce z 24.01.2018,
podľa ktorého žalovaná pracuje od 02.09.2017 a jej čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov
je 691,54 eur.

10.Žalovanávosvojompísomnomvyjadreníz10.03.2024naďalejtrvalanatom,žezmluvajebezúročná
a bezpoplatková, a to pre absenciu predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktorá je jedným z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa a najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len

uvedenie jeho výšky. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet,
na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať,
aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť
správnosť tejto náležitosti zmluvy. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN,

ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť
úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zákon
č. 129/2010 Z.z. spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Žalovaná poukázala na to, že samotná Zmluva o spotrebiteľskom úvere - časť A, bod č. 3 zo dňa
29.01.2018neobsahujeuvedenievšetkýchpredpokladovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy,resp.tieto
neuvádza tak, aby boli spotrebiteľovi zrejmé a už vôbec nie, ako boli na účely výpočtu RPMN použité.
Výpočet RPMN preto stále nie je možné overiť, rovnako aj uvedenie spôsobu jej výpočtu. Uviedla, že
žalobca v konaní predložil žalovanej zasielané faktúry, na základe ktorých si uplatňoval voči nej svoj

nárok, avšak zároveň aj dobropisy k vydaným faktúram, ktoré po ich vystavení zostornoval. Spôsob,
akým zaúčtovával platby žalovanej, tak nie je zrejmý. Žalovaná preto vznáša námietku premlčania v
rozsahu ňou poskytnutého plnenia, keďže plnila z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Takisto žalovaná poukázala na to, že žalobca skúmal pomery žalovanej iba predložením pracovnej

zmluvy, avšak nepreukázal žiadne reálne skúmanie výdajov na strane žalovanej, a preto pri skúmaní
pomerov na jej strane žalobca porušil svoje povinnosti, a to hrubým spôsobom.

Žalovaná navrhla po započítaní jej platieb na istinu úveru, ktorý považuje za bezúročný, a s prihliadnutím
na vznesenú námietku premlčania, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi.

11. Právny zástupca žalobcu sa nariadeného pojednávania nezúčastnil z dôvodu hospodárnosti, trval
na podanej žalobe v celom rozsahu a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaná a jej
právny zástupca sa po ospravedlnení tiež nedostavili na pojednávanie, a súhlasili s pojednávaním a

rozhodnutím v ich neprítomnosti.

12. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že podanej žalobe možno vyhovieť len čiastočne. Právne ju
uzatvára takto:13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného

v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
podpísania posudzovanej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 19 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ, banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou bola dňa 29.01.2018
uzavretá Zmluva o autokredite č. XXXXXX, ktorá je tiež spotrebiteľskou zmluvou. Pre spotrebiteľskú

zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovanou ako jeho klientom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 14 625,- eur na financovanie kúpy motorového vozidla, ku
ktorému mal žalobca zriadené záložné právo. Výška úrokovej sadzby pri úvere bola 8,00 % ročne pri
ročnej percentuálnej miere nákladov 8,30 %, dohodnutej mesačnej splátke úveru vo výške 256,42 eur
a celkovej čiastke k zaplateniu 18 462,24 eur. Dňa 24.02.2021 došlo zo strany veriteľa k vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru pre nedodržanie finančnej disciplíny žalovanej po predchádzajúcom
písomnom upozornení z 22.01.2021 o existencii splátok istiny a úrokov v omeškaní po dobu troch
mesiacov a o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a výkonu záložného práva. Z dôvodu
predčasného ukončenia Zmluvy o autokredite žalobca vykonal dňa 03.04.2023 Finančné vyrovnanie
predčasne ukončenej Zmluvy o autokredite, v ktorom konkretizoval výšku dlhu žalovanej po odpočítaní

preplatku na splátkach od nesplatenej časti istiny; dlh žalovanej tak podľa žalobcu predstavuje 6 978,57
eur. Svoj nárok žalobca preukázal vystavenými faktúrami vrátane dobropisov, ktoré sú prílohou jeho
žaloby.

19. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje aj spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..

20. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že predmetný úver má byť posúdený ako
bezúročný a bezpoplatkový, lebo v zmluve absentuje uvedenie predpokladov na výpočet RPMN vrátane

spôsobu výpočtu a v zmluve musia byť uvedené všetky predpoklady použité pre jeho výpočet, lebo
nestačí len uvedenie výšky RPMN.

Súd sa preto zaoberal súladnosťou zmluvy s ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia musí zmluva obsahovať ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Predpoklady potrebné na výpočet RPMNsú: uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počet splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov
na poistenie a prípadne iných poplatkov.

V konkrétnej zmluve je uvedená výška úveru a to 14.625,-- eur. Ďalej sú uvedené výška splátky a to
256,42 eur, interval zmluva bude splácaná mesačne s počtom splátok 72, t. j. 72 mesiacov, výška úroku
8 % ročne. RPMN tak bola uvedená vo výške 8,30 %. V zmluve nebol dohodnutý poplatok za poistenie
alebo iné poplatky. Bola uvedená celková suma, ktorú musí žalovaná uhradiť na splatenie úveru a to
18.462,24 eur.

21. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021
bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2021, sp. zn.
7Cdo/183/2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor cit.: „Z ustanovenia §
9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 2 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej

zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre
jej výpočet.“ V odôvodnení citovaného uznesenia najvyšší súd uviedol, že „Údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri tomto údaji preto
zákonodarca požaduje súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len
uvedenie jeho výšky. 11.1. Dovolací súd má za to, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky

predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu,
počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo
zmluvy jednoznačne vyplývajú. 12. 1. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor,
že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve
konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani

predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.
Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým)
výkladom daného zákonného ustanovenia. 12.2. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských
úveroch výslovne neukladá uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery
nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto

požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca
pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť
uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone,
v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery

nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací súd nestotožňuje. 12.3. Z uvedených dôvodov
potom záver súdov nižších inštancií, že predmetná zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o
spotrebiteľských úveroch neobsahuje zákonnú náležitosť, a to všetky predpoklady použité pre výpočet
RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je správny.“ (Pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR

z dňa 24.2.2022, sp.zn. 5Cdo/55/2020)

Na základe hore citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR má súd zato, že v zmluve sú uvedené
predpoklady pre výpočet RPMN a z toho dôvodu nemôže byť uvedená zmluva posúdená ako bezúročná
a bezpoplatková.

22. Žalovaná rovnako tak namietala, že predmetný úver má byť posúdený ako bezúročný a
bezpoplatkový z dôvodu, že žalobca pred poskytnutím úveru žalovanej zanedbal svoju povinnosť
skúmať jej bonitu a túto povinnosť zanedbal hrubým spôsobom.

Na výzvu súdu žalobca preukázal, že pred poskytnutím úveru mal za preukázané, že žalovaná bola
zamestnaná, lebo predložila pracovnú zmluvu medzi ňou a zamestnávateľom Autoumyvárka, čistiace a
upratovacie služby Michalovce z 30. 8. 2017 a zároveň mal preukázaný aj príjem žalovanej na základe
potvrdenia z 24. 1. 2018, podľa ktorého v posledných 12 mesiacoch žalovaná mala čistý príjem vo výške
691,54 eur mesačne.

Žalovaný však nepreukázal, akým spôsobom skúmal výdavky žalovanej a tiež nepreukázal, či skúmal
finančnú zaťaženosť žalovanej vyplývajúcu z iných úverov a to šetrením v niektorom z úverových
registrov.23. V zmysle ust. § 7 ods. 20 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
poskytnutia úveru na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak

nestačí preukázanie čistého príjmu spotrebiteľa, ale veriteľ musí zisťovať aj náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnnsjmu
spotrebiteľa, ale veriteľ musí zisťovať aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a tiež musí skúmať peňažné
záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 16 pím. b) citovaného zákona je veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru obozretne, s odbornou starostlivosťou a vynaloženie odbornej starostlivosti je
povinný hodnoverne preukázať.

24. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou

veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle
rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z
uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak

veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.Z. v
ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného
klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na
úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný

sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver
vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade
neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty
dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitnýchklientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu,
že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom
z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere

(malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou
pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou
zmluvnéhoplnenia,ktorúodspotrebiteľaobdržínebudúsplátkyúveru,alepoplatkyzaomeškanieplatieb
a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. ....
Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať

povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v
rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý
väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného
nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri
skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich

preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani
lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky
0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“

Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/136/2019 zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,,

Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní
bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu,
avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť
celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie

bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie
bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou
starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných,
ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na
zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej

situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného
teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o
nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd
záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia

spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa.“

V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo
dňa 23.09.2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 53CoCsp/30/2021 zo dňa 23.09.2021.

25. Žalobca predložil súdu dôkazy o skúmaní bonity žalovanej pred poskytnutím úveru len pracovnou
zmluvou a dokladom o výške príjmu. Podľa názoru súdu je to nedostatočné, lebo veriteľ nemohol zistiť
celkovú finančnú situáciu žalovanej, najmä na strane výdavkov a rovnako tak nezisťoval jej úverovú
zaťaženosť prostredníctvom niektorého z úverových registrov.

Priamo z ust. § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je pri posudzovaní
položiek podľa ods. 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch,
nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má

spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, o peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej
a ekonomickej situácii spotrebiteľa.

Z ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca pred poskytnutím úveru žalovanej hrubo porušil povinnosti
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Dôsledkomtoho je posúdenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový a zároveň možnosť vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Listinnýmidôkazmibolopreukázané,žežalovanejbolposkytnutýúvervovýške145.625,--eurauhradila
sumu 8.432,16 eur. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a
uhradenou sumou, t. j. na sumu 6.192,84 eur.

26. Podľa obsahu zmluvy mala žalovaná splácať úver v splátkach a to tak, že mala zaplatiť 72 splátok

v priebehu 72 mesiacov. Žalobca zaslal žalovanej oznámenie o predčasnej splatnosti dlhu dňa 24. 2.
2021, ale v dôsledku hrubého porušenia povinnosti skúmať schopnosť žalovanej splácať poskytnutý
úver, nebol oprávnený tento úver zosplatiť. Keďže žalobca nemohol úver zosplatniť v zmysle zmluvy
by splatnosť všetkých splátok nastala dňa 29. 1. 2018, lebo zmluva bola uzatvorená na dobu splácania
72 mesiacov, t. j. 6 rokov. Teda v čase rozhodovania súdu by už boli všetky splátky splatné. Preto súd
zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú už zaplatila

na splatenie tohto úveru.

27. Žalovaná namietala aj premlčanie uplatneného nároku a preto súd venoval pozornosť aj premlčaniu.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd skonštatoval, že žalobca nemohol úver zosplatniť, splatnosť

jednotlivých splátok nastala podľa zmluvy a pripojeného splátkového kalendára. Žalobca podal žalobu
na upomínací súd dňa 31. 7. 2023, teda by mohli byť premlčané splátky splatné pred 31. 7. 2020. Podľa
splátkového kalendára však žalovaná poslednú splátku uhradila 28. 9. 2020 a žiadna z nasledujúcich
splátok nie je premlčaná, lebo premlčanie by začalo od najbližšej splátky splatnej 29. 10. 2020 a
jednotlivé splátky by sa premlčali v trojročnej premlčacej lehote, pričom žaloba bola podaná na Okresný

súd v Banskej Bystrici už 31. 7. 2023. Teda ani jedna zo splátok, ktoré žalovaná nezaplatila po 28. 9.
2020 nie je premlčaná. Preto súd na námietku premlčania nemohol prihliadnuť.

29. Žalobca uplatnil úrok z omeškania z celej žalovanej sumy od 6. 3. 2021 do zaplatenia. V tom
čase však úver nemohol byť zosplatnený a teda žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s plnením

celého dlhu. Teda žalobcovi súd nemohol priznať úrok z omeškania zo sumy zosplatneného úveru, lebo
celková nesplatená časť úveru v tom čase ešte nebola splatná. Z predloženého splátkového kalendára
vyplýva, že žalovaná poslednú splátku uhradila dňa 28. 9. 2020 a dostala sa do omeškania s platením
jednotlivých splátok od 29. 10. 2020. Žalobca však žiadal úrok z omeškania až od 6. 3. 2021 a to z celej
dlžnej sumy. Mal by však nárok len na úrok z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 256,42 eur

splatných od 29. 10. 2020. Žalobca však takto žalobu nekoncipoval a úrok z omeškania z jednotlivých
splátok nežiadal. Súd mu preto nemohol priznať úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok,
ale zaoberal sa len jeho návrhom na priznanie úroku z omeškania z celej nesplatenej sumy. Keďže súd
posúdil zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú a žalovaná mala celú dlžnú sumu zaplatiť v splátkach po
256,42 eur, tak úver by mala zaplatiť do 29. 10. 2022, t. j. v 57 splátkach. Keďže žalobca chce úrok nie

z omeškaných jednotlivých splátok, ale z celej sumy, tak celý úver mal byť splatený do 29. 10. 2022 a
až od nasledujúceho dňa bola žalovaná v omeškaní so sumou 6.192,84 eur. Preto súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania z tejto sumy až od 30. 10. 2022 do zaplatenia.

Vsúladesust.§3ods.1a2NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.súdpriznalžalobcoviúrokzomeškania

vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech lenčiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

Žalobca uplatňoval v konaní 6.978,57 eur a bola mu priznaná suma 6.192,84 eur. Úspech žalobcu v
konaní bol tak 88,74 % a úspech žalovanej 11,26 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu
žalobcu bol žalobca v konaní úspešný vo výške 77,48 % a preto mu v takom rozsahu súd priznal
právo na náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením, ktoré vydá po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.