Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22Cb/109/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122437389
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Štefanová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6122437389.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v spore žalobcu: ERES property, s.r.o., so

sídlom Braneckého 12, 911 01 Trenčín, IČO: 47 977 591, právne zastúpeného: JUDr. Ján Legerský,
advokát so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, IČO: 34054081, proti žalovanému: EXIMO,
s.r.o., so sídlom SNP 365/76-21, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 326 208, právne zastúpeného: LEGAL
POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO:47 253 495, o zaplatenie
23.411,34 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v č a s tio zaplatenie sumy 5.057,07 Eur z a s t a v u je.

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmet sporu

2. Predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
23.411,34 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených platieb za vyúčtované nedoplatky na nákladoch

spojených s užívaním nebytového priestoru.

3. Skutková a právna argumentácia žalobcu:

4. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že je podnikateľským subjektom, ktorý má v
predmete činnosti aj správu a údržbu bytového a nebytového fondu a na základe toho je v súlade s
ustanovením § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 182/1993

Z. z.“) správcom zapísaným v zozname správcov bytových domov Ministerstva dopravy a výstavby SR
pod č. 26 od 3.5.2016.

5. Uviedol, že žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. 17 na 1. poschodí vo vchode 24 obytného
domu súp. č. 30 na parc. č. 80/2 v podiele 1/1 vrátane k nemu prislúchajúceho podielu 470/3750
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané u Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Ilava, obec A.

B. a katastrálne územie A. B. na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „predmetný nebytový priestor“).

6. Žalobca ako správca uzavrel dňa 31.10.2018 v zmysle § 8a zák. č. 182/1993 Z. z Zmluvu o výkone
správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome, v ktorom sa nachádzaaj predmetný nebytový priestor vo vlastníctve žalovaného, pričom doposiaľ žalobca vykonáva činnosť
správcu v tomto bytovom dome.

7. Poukázal na to, že v rámci výkonu činnosti správcu bytového domu vykonáva každoročne vyúčtovanie
nákladov spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a teda aj nebytového
priestoru vo vlastníctve žalovaného. Na základe toho boli žalovanému vyúčtované nasledovné
nedoplatky na nákladoch spojených s užívaním nebytového priestoru vo vlastníctve žalovaného: za
obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 vo výške 5.057,07 Eur v zmysle vyúčtovania a jeho príloh, ktoré

bolo žalovanému doručené dňa 30.5.2019 a v zmysle ktorého bol žalovaný povinný nedoplatok uhradiť
na účet správcu do 30 dní od doručenia vyúčtovania; za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 vo výške
5.492,40 Eur v zmysle vyúčtovania a jeho príloh, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 3.6.2020 a
v zmysle ktorého bol žalovaný povinný nedoplatok uhradiť na účet správcu do 30 dní od doručenia
vyúčtovania; za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 vo výške 6.698,02 Eur v zmysle vyúčtovania a
jeho príloh, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 28.6.2021 a v zmysle ktorého bol žalovaný povinný

nedoplatok uhradiť na účet správcu do 30 dní od doručenia vyúčtovania; za obdobie od 1.1.2021 do
31.12.2021 vo výške 6.163,85 Eur v zmysle vyúčtovania a jeho príloh, ktoré bolo žalovanému doručené
dňa 11.8.2022 a v zmysle ktorého bol žalovaný povinný nedoplatok uhradiť na účet správcu do 30 dní
od doručenia vyúčtovania.

8. Celkový vyúčtovaný nedoplatok nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru vo vlastníctve
žalovaného za roky 2018, 2019, 2020 a 2021 tak podľa žalobcu predstavoval 23.411,34 Eur. Okrem
neuhradenej istiny si žalobca voči žalovanému uplatnil i úroky z omeškania s odôvodnením, že žalovaný
je s úhradou vyúčtovaného nedoplatku v omeškaní.

9. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného poprel, že by žalobou uplatnené pohľadávky boli už predmetom
súdneho konania, a teda že by mala nastať prekážka res iudicata. Poukázal na skutočnosť, že
predchádzajúce súdne konania, na ktoré žalovaný poukazoval, preskúmavali a následne zamietli
žalobou uplatnený nárok z úplne iných dôvodov, než tých, ktoré tvoria právu argumentáciu v tomto spore.

10. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by sa nevysporiadal s jeho reklamáciami vyúčtovaní. Uviedol,
že na každú reklamáciu odpovedal a svoj postoj vždy riadne zdôvodnil.

11. Napokon zdôraznil, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o nesprávnosti vyúčtovaní, ktorú
žalovaný odvodzuje od skutočnosti, že je odpojený od zdroja tepla. Namietal, že žalovaný vykonal

príslušné úpravy a s tým súvisiace zásahy do vykurovacej sústavy svojvoľne, a teda bez súhlasu
(rozhodnutia) vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome. Má za to, že vzhľadom
na takýto postup žalovaného, postupoval žalobca pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním
nebytového priestoru správne.

12. Upriamil pozornosť na to, že sú tu dve podstatné skutočnosti, ktoré je potrebné pre posúdenie
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku vyriešiť a to je aplikácia ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č.
240/2016 Z.z. v znení účinnom v relevantnom čase a ustanovenia § 7 ods. 4 citovanej vyhlášky.

13. Pokiaľ ide o skutočnosť, akým spôsobom má byť rozpočítaná základná zložka na dodané

teplo medzi užívateľom bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, považuje
za jednoznačne nesprávne tvrdenie znalkyne p. C., ktorá si podľa žalobcu nesprávne vykladá
uvedenú právnu normu. Má za to, že pre aplikáciu tejto normy je rozhodujúca skutočnosť, či
cez posudzovaný priestor vo vlastníctve žalovaného neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy
centrálneho zásobovania teplom, alebo či tam takéto rozvody prechádzajú. Pre aplikáciu koeficientu 0,0

alebo 0,5 nie je podľa žalobcu vôbec významné to, aké sú skutočné prestupy tepla z takýchto rozvodov či
už smerom do priestoru žalovaného, alebo opačným smerom. Jediná rozhodujúca skutočnosť je podľa
žalobcu tá, že tam takéto rozvody centrálne vykurovacej sústavy prechádzajú. Poukázal na to, že ich
existencia bola potvrdená oboma znalcami, ktorí sa v tejto otázke rozchádzali len vo výklade príslušnej
právnej normy. Preto podľa žalobcu, ak by nebol žalovaný subjektom, ktorý sa neoprávnene odpojil od

centrálnej vykurovacej sústavy, tak by bol za vykurovacie obdobie povinný hradiť základnú zložku za
dodané teplo určeným spôsobom podľa § 7 ods. 3 písm. b) uvedenej vyhlášky, teda koeficientom 0,5.14. Druhá zásadná otázka je podľa žalobcu výsostne právna a až v druhom rade aj technická, pričom
ide o otázku či sa žalovaný odpojil od centrálnej vykurovacej sústavy riadnym zákonným postupom,
alebo či jeho postup spĺňa predpoklady podľa § 7 ods. 4 uvedenej vyhlášky. V tomto smere poukázal na

právne závery vyplývajúce aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/940/2015, ktorým
bolo rozhodované v rámci odvolania voči rozhodnutiu vydanému v konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín sp. zn. 14C/84/2011, pričom z týchto právnych záverov vyplýva, že odpojenie sa či už
celkom alebo z časti od centrálnej vykurovacej sústavy v bytovom dome je zásahom do vykurovacieho
systému, ktorý je podľa právnych predpisov účinných v relevantnom čase spoločným zariadením domu,

a teda predmetom akcesorického podielového spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, preto akýkoľvek zásah do takéhoto spoločného zariadenia bez predchádzajúceho
súhlasu väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je nezákonný.

15. Rovnako z uvedených právnych záverov podľa žalobcu vyplýva, že takýmto zásahom dochádza
k zmene vo vykurovacej sústavy celého bytového domu, ktorej posudzovanie je súčasťou stavebného

konania o vydanie stavebného povolenia ako aj kolaudácii stavby, a takýmto zásahom dochádza ku
zmene spôsobu užívania stavby podľa kolaudačného rozhodnutia. Tieto skutočnosti podľa žalobcu
poukazujú na to, že na vykonanie takéhoto zásahu je nevyhnuté stavebné povolenie a kolaudačné
rozhodnutie. Poukázal na to, že žalovaný ani dodatočne, hoci mal možnosť, nepožiadal o takúto
zmenu kolaudačného rozhodnutia, a teda nedal podnet na dodatočné povolenie takejto zmeny. V tejto

súvislosti poukázal tiež na prílohu znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou JHS
s.r.o. obsahujúcou stanovisko k tejto otázke zo strany štátnej stavebnej správy, ktorá potvrdzuje k tmu
jednak to, že na takéto úpravy je potrebné väčšinové rozhodnutie vlastníkov a jednak to, že je k tomu
potrebné stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.

16. Zdôraznil, že zo súhrnu týchto skutočností je zrejmé, že ak priestory vo vlastníctve žalovaného boli
odpojené od vykurovacej sústavy bez zachovania tohto postupu, tak každý užívateľ takýchto priestorov
je naďalej po právnej stránke z hľadiska citovanej vyhlášky naďalej konečným spotrebiteľom, a len
v takomto postavení môže byť ďalej posudzovaný. Nie je podľa žalobcu rozhodujúce či je konečným
spotrebiteľom aj vo faktickom ponímaní, avšak práve preto, že nedodržal predpokladaný postup pri

odpojení od vykurovacej sústavy, je povinnosťou správcu účtovať náklady postupom podľa § 7 ods. 4
citovanej vyhlášky tak, ako to urobil žalobca

17. Skutková a právna argumentácia žalovaného :

18. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobou uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva.

19. Namietal, že jediným dokladom, ktorým disponuje v súvislosti s uplatnenými pohľadávkami sú
každoročné vyúčtovania za rok 2018, 2019, 2020 a 2021, ktoré žalovaný každý rok rozporoval. Má za

to, že jeho reklamácie neboli nikdy riadne vybavené. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NS ČR
26 Cdo 4742/2010, v zmysle ktorého splatnosť prípadného nedoplatku môže nastať jedine na základe
a v dôsledku riadneho, t.j v súlade so všetkými právnymi predpismi vykonaného vyúčtovania.

20. Je toho názoru, že žalobca ignoruje závery a rozsiahle dôkazné konania vykonané v rámci konania

vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/249/2017 medzi totožnými sporovými stranami,
v rovnakej veci, z rovnakého titulu len za iné obdobie s výnimkou roku 2018.

21. V uvedenom spore vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/249/2017 bola podľa
žalovaného vyriešená otázka vyúčtovania v prospech žalovaného, keď v rámci dokazovania, vrátane

znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynul záver, že spôsob rozpočítania a v dôsledku toho aj
samotné vyúčtovanie nebolo vyhotovené správny. Rozsudok vydaný v predmetnom spore bol následne
potvrdený i Krajským súdom v Trenčíne ako odvolacím súdom (sp. zn. 16Cob/22/2021). Žalovaný má za
to, že žalobca ignoruje závery súdov vyslovené súdmi v uvedených sporoch a šikanóznym spôsobom
podal voči žalovanému žalobu.

22. Poprel žalobou uplatnený nárok z titulu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytových
priestorov z dôvodu, že uvedené vyúčtovania považuje za preukázateľne chybné. Namietal, že je reálne
už roky odpojený od centrálneho vykurovania, má demontované všetky vykurovacie telesá, neodoberážiadne teplo a preukázateľne si všetky priestory vykuruje sám svojim vlastným tepelným čerpadlom.
Považuje preto za absolútne v rozpore s logikou veci, aby mu bola účtovaná spotreba tepla, keď
z vyúčtovaní predložených žalobcom vyplýva, že spotreba tepla bola u žalovaného 0.

23.Zahlavnýdôvodzjavnejnesprávnostivyúčtovanianákladovpovažujenajmärozpočítavaniespotreby
tepla. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 5 vyhlášky URSO č. 630/2005 Z. z. v platnom znení sa
náklady na dodané teplo rozpočítavajú v pomere podľa podlahovej plochy bytu v celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov v dome, ak nie sú v dome zapojené určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače

vykurovacích nákladov. Pokiaľ sú v dome zapojené PRVN (alebo určené meradlá tepla), náklady na
dodané teplo sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Princíp výpočtu nákladov na spotrebnú
zložku tepla podľa PRVN je podľa žalovaného v podstate rovnaký ako pri ich rozpočítavaní podľa plochy,
len základňou na rozpočítanie nie je plocha jednotlivých bytov a domu ako celku, ale údaje odčítané
na meradlách inštalovaných na všetkých vykurovacích telesách v bytoch a celého domu. Ak právne
normy určujú povinnosť rozúčtovať teplo správcovi, predpokladá sa, že rozumie funkcii vykurovacieho

a rozúčtovacieho systému.

24. Poukázal na to, že vo výrobných letákoch pomerových rozdeľovačov, je uvedené, že „Pristroj
vyhodnocuje množstvo tepla vyžiarené radiátorom. Po ukončení´ rozúčtovacieho obdobia sa hodnoty
namerané prístrojom odpočítajú a podľa nich budú náklady na teplo spravodlivo rozdelené. Pre

konečného spotrebiteľa to znamená, že nikto neplatí za ostatných, ale len to, čo sám spotrebuje.” V
zmysle zákona č. 100/2014 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike,
všetky bytové domy, ktoré majú celkovú podlahovú plochu viac ako 500 m2 a sú zásobované centrálnym
zdrojom tepla, musia byť od 1. januára 2017 povinne vybavené pomerovými rozdeľovačmi alebo
meračmi tepla, ktoré umožňujú rozpočítať náklady na vykurovanie medzi konečných spotrebiteľov na

základe ich skutočnej spotreby. Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdelia medzi konečných
spotrebiteľov na dve zložky – základnú (ZZ) a spotrebnú (SZ). Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny
rok a vyhláška definuje pomer 60 % ZZ a 40 % SZ. Vyhláška však umožňuje dohodnúť sa aj na inom
pomere, ktorý musí byť odsúhlasený vlastníkmi v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Základná zložka predstavuje náklady za spotrebované teplo rozpočítané

na plochu bytu, či nebytového priestoru, pokrýva tiež fixné náklady na pohotovostný výkon vykurovacej
sústavy, prestupy tepla, tepelné straty a vykurovanie spoločných priestorov domu. Spotrebná zložka
zahŕňa náklady na teplo, ktoré sú vypočítané na základe údajov odčítaných z meračov v bytoch.

25. Žalovaný tiež namietal, že vo vyúčtovaní nebola zohľadnená poloha jeho priestoru, ktorý sa

nachádza nad nevykurovaným priestorom. Uviedol, že korekcia polohy je koeficient zohľadňujúci
nepriaznivú polohu miestnosti v objekte. To znamená, že miestnosť, ktorá sa v objekte nachádza na
najvyššom alebo najnižšom poschodí, prípadne sa jedná o rohovú miestnosť, má nárok na úpravu
(zníženie) nameranej spotreby týmto koeficientom. Výšku koeficientov stanovuje príloha č. 2 k vyhláške
č. 240/2016 Z. z. Uviedol, že podľa platnej legislatívy sa musia podieľať na základnej zložke nákladov

na vykurovanie v objekte všetky byty, teda aj byty, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroja tepla. Tieto
sa podieľajú na nákladoch svojou podlahovou plochou upravenou koeficientom v závislosti od polohy
bytu v objekte. Výšku koeficientu stanovuje § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 240/2016 Z. z..

26. Uviedol, že opakovane reklamoval množstvo dodaného tepla u žalobcu, žiadal o vykonanie kontroly

a prehodnotenie koeficientov výpočtu, avšak bezvýsledne. Má za to, že žalobca vedome účtuje dodávku
tepla, napriek tomu, že preukázateľne vie, že žalovaný je odpojený od centrálneho zdroja tepla a žiadne
teplo mu nedodáva.

27. Nesúhlasí s postupom žalobcu, ktorý mu účtuje plnenie ako sankciu za podľa neho “nelegálne

odpojenie”. Týmto podľa názoru žalovaného jednoznačne koná v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.

28. Poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z grafického náčrtu nebytových priestorov, ktorá podľa
žalovaného odráža reálnu situáciu, ako sa vyvíjala. Uviedol, že predmetný priestor bol reálne rozdelený

na časť I o výmere 238 m2 a časť II o výmere 232 m2, pričom časť I bola od r. 2003 v nájme žalovaného.
Po tom, ako začal priestor užívať, vykonal na ňom rekonštrukčné práce vrátane úprav teplonosných
vedení a výmeny radiátorov (demontovaných pôvodných 11 ks a namontovaných 7 ks), montáž 2 ks
meračov a ďalšie s tým, že práce vykonala odborne spôsobilá osoba (spoločnosť ENERGOKONTROL).29. Má za to, že svojimi úkonmi a zmenami na vykurovacom systéme v rámci jeho vnútorných úprav
tak reálne zamedzil tomu, aby vstupovala do jeho systému teplonosná látka. Z dôvodu, aby bolo možné

objektívne určiť množstvo pasívneho odberu tepla, dal si za týmto účelom vypracovať posudok na
určenie množstva prestupového tepla, ktoré chcel riadne platiť, pričom tento predložil aj vtedajšiemu
správcovi.

30. Ďalej uviedol, že priestor I a II boli tak, ako je to uvedené na náčrte, stavebne oddelené priečkou. Oba

samostatné priestory boli vo vlastníctve mesta Nová Dubnica. Energie za priestor I uhrádzal žalovaný od
r. 2003 a energie za priestor II do r. 2006 platilo mesto Nová Dubnica, ako vlastník priestoru. Priestor II
nadobudol žalovaný do vlastníctva v r. 2006 spolu s priestorom I, pričom priestor II bol už preukázateľne
odpojený zo systému centrálneho vykurovania. Spoločne priestor I a II predstavujú podľa žalovaného
aktuálnu výmeru nebytového priestoru žalovaného 470 m2. O stave vykurovacích systémov v priestore
I a II. Vystavilo potvrdenie MPO, ako bývalý správca bytového domu v čase prevodu.

31. Poukázal na to, že k vyregulovaniu celej sústavy v bytovom dome došlo v roku 2012, ako konštatuje
aj Štátna energetická inšpekcia, a to v súvislosti s inštaláciou nových meračov tepla. V tejto súvislosti
a z tohto dôvodu boli namontované aj merače tepla na radiátory (7ks) v priestoroch žalovaného
(koncom roka 2011). V čase inštalácie meračov boli tieto výhrevné telesá (radiátory) už zo systému

reálne odpojené (odizolované). Keďže na vstupe boli odizolované a teplonosná látka tak nemala čím
pretekať, nebolo podľa žalovaného možné dané priestory vykurovať z centrálneho zdroja, o čom svedčí
aj skutočnosť, že počas celej doby ich odčítavania a vystavených ročných vyúčtovaní boli namerané
hodnoty 0. V tejto súvislosti je žalovaný toho názoru, že mu nevznikla žiadna špeciálna povinnosť
regulácie, keďže v čase zavádzania nového meracieho systému už bol od zdroja centrálneho tepla

odpojený.

32. V danej súvislosti poukázal tiež na predložené Stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a rozvoja
SR, vzťahujúce sa k otázke „odpájania“ individuálnych vlastníkov bytov a rovnako aj nebytových
jednotiek) v období, kedy bolo tiež realizované v priestoroch žalovaného. V uvedenom Stanovisku

sa uvádza, že nie je dôvod, aby ostatní vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov v dome
rozhodovali o jeho odpojení sa od centrálneho zdroja vykurovania, ak o odpojenie žiada individuálne
len jeden vlastník bytu, nakoľko si chce zriadiť vlastné vykurovanie z hľadiska úpravy zák. č. 182/1993
Z.z.. Tento záver je podľa žalovaného doplnený dvoma dôležitými skutočnosťami a to tým, že vlastník
odpojením sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania nemení spoluvlastnícke vzťahy, neprestáva

byť spoluvlastníkom teplonosnej prípojky na dome (musí aj do budúcnosti znášať náklady na jej údržbu
vo veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu) a ak by odpájajúci sa menil vzhľad domu, (napr. výstavbou
komína) v intenciách § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. potrebuje súhlas ostatných vlastníkov v dome.

33. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, ktorý žalobou uplatnený nárok uplatňuje nárok titulom

vyúčtovania tepla ako nárok uplatnený formou sankcie za znemožnenie odčítania údajov z
neexistujúcich meračov na neexistujúcich tepelných telesách. Namieta, že uvedené tvrdenie žalobca
opakuje napriek všetkým v minulosti predloženým dôkazom svedčiacich o tom, že reálne teplo do
predmetných priestoroch ani dodávať nemohol a nemôže, lebo toto nebolo a nie je technicky možné.
Má za to, že žalobca si je vedomý toho, že v čase, kedy boli merače nainštalované na odpojených

radiátoroch tieto preukázateľne mali namerané hodnoty počas tých rokov spotrebu 0. Považuje za
absurdné, že žalobca mu účtuje dodávku tepla s využitím inštitútu určenia náhradnej spotreby tepla,
napriek tomu, že reálne teplo neodoberá.

34. Namietal, že napriek vzneseným námietkam a výzvam žalovaného žalobca doposiaľ neuviedol

zákonné alebo zmluvné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo správcu spájať podľa neho nelegálne
odpojenie žalovaného so sankciou účtovania dodávky tepla podľa § 7 ods.2 vyhl. 630/2005 Z.z. Má za
to, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy reálne dochádza k dodávke tepla, avšak
vlastníkovi priestoru, avšak nie je možné odčítať hodnoty, alebo takýto účastník brániac zisteniu jeho
reálnej spotreby si poškodí meracie zariadenia.

35. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by sa neoprávnene odpojil od centrálneho zdroja tepla. Uviedol,
že v inkriminovanom čase riešil formou ohlásenia vybudovanie nového zdroja vykurovania, čo v zmysle
vyjadrenia zo strany ministerstva, ktoré upravovalo postup v danom čase, spĺňalo všetky požiadavkyzákona, keďže žalovaný nezasiahol do plášťa domu, nebolo povinné a nutné mať vydané stavebné
povolenie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že predchádzajúci správcovia mestská príspevková
organizácia a následne Kombyt rešpektovali fakt, že predmetný nebytový priestor žalovaného bol

odpojený a mal samostatný zdroj, čo sa odrazilo vo vyúčtovaniach. Uvedená otázka bola tiež riešená
v rámci konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38Cb/138/2010 a bola vyhodnotená
v prospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu sa mu javí ako vysoko iracionálne, svojvoľné a šikanózne
zo strany žalobcu uplatňovať si výpočet spotreby tepla formou uplatnenia „sankcie“ podľa § 7 ods. 3
vyhlášky.

36. Má za to, že nie je splnený základný predpoklad pre aplikáciu uvedeného ustanovenia vyhlášky,
keďže žalovaný nie je spotrebiteľom tepla, nemá v nebytovom priestore žiadne teplonosné zariadenia
a teplo mu nemôže byť reálne dodávané ani merané. Konanie žalobcu nemá podľa žalovaného v zákone
žiadnu oporu. Je toho názoru, že uvedené ustanovenie rieši prípady, kedy sa riadne pripojený účastník
a odberateľ tepla vyhýba povinnosti plniť takým spôsobom, že si úmyselne alebo neúmyselne poškodí

meracie zariadenie, čo sa v praxi stávalo pomerne často, avšak rozhodne nejde o daný prípad.

37. Vykonané dokazovanie

38. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného p. D. E. F., oboznámením znaleckého

posudku č. 1/2023 vypracovaného znalkyňou p. G. C. a následným výsluchom znalkyne p. G. C.,
oboznámením znaleckého posudku č. 788/2023 vypracovaného znaleckou organizáciou JHS s.r.o.
spolu s dodatkom č. 1 k znaleckému posudku č. 788/2023 vypracovaného znalcom JHS s.r.o.
a následným výsluchom znalca D. H. I., oboznámením nasledovných listinných dôkazov: informatívny
výpis zo zoznamu správcov bytových domov, výpis z LV č. XXXX, vyúčtovanie nákladov spojených

s užívaním nebytového priestoru, reklamácia vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového
priestoru zo dňa 25.7.2021, reklamácia vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového
priestoru zo dňa 27.6.2019, stanovisko k reklamácii, rozsudok OS Trenčín č.k. 36Cb/249/2017 zo dňa
9.6.2021, Rozsudok KS v Trenčíne č.k. 16Cob/22/2021-557 zo dňa 26.4.2022, doložka právoplatnosti,
reklamácia vyúčtovania nákladov zo dňa 9.9.2022, stanovisko k reklamácii ročného vyúčtovania

nákladov zo dňa 14.1.2020, stanovisko k reklamácii vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
nebytového priestoru zo dňa 12.8.2021, stanovisko k reklamácii zo dňa 4.10.2022, grafický náčrt
priestorov, súpis vykonaných prác, stanovenie tepelných strát, odpoveď Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, oznámenie Mesta Nová Dubnica, správa o východiskovej odbornej
prehliadke a odbornej skúške a oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.

36Cb/249/2017.

39. Zistený skutkový stav veci:

40. Z výpisu katastra nehnuteľností vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. 17

na 1. poschodí vo vchode 24 obytného domu súp. č. 30 na parc. č. 80/2 v podiele 1/1 vrátane k
nemu prislúchajúceho podielu 470/3750 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané u Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor v katastri
nehnuteľností pre okres Ilava, obec A. B. a katastrálne územie A. B. na liste vlastníctva č. 2770.
41. Žalobca ako správca uzavrel dňa 31.10.2018 so žalovaným ako vlastníkom nebytového priestoru

ako i s ďalšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v Novej Dubnici zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX okres D., obec A. B. a katastrálne územie A. B., Zmluvu o výkone správy.
42. Žalobca vystavil žalovanému vyúčtovania nedoplatkov na nákladoch spojených s užívaním
nebytového priestoru za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 v sume 5.057,07 Eur; za obdobie od
1.1.2019 do 31.12.2019 v sume 5.492,40 Eur; za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 v sume 6.698,02

Eur; za obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 v sume 6.163,85 Eur.
43. Žalovaný doručil žalobcovi reklamácie vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového
priestoru zo dňa 27.6.2019, zo dňa 25.7.2021, , na ktoré žalobca žalovanému doručil odpovede
s vyjadrením svojho stanoviska zo dňa 14.1.2020, zo dňa 12.8.2021, zo dňa 4.10.2022.
44. Z listu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 3.2.2024

označeného ako „Odpoveď“ adresovaného Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky
vyplýva, že na základe stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré je gestorom zákona č.
182/1993 Z.z., ak o odpojenie sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania domu žiada individuálne
lenjedenvlastníkbytu,nakoľkosichcezriadiťvlastnévykurovaniezhľadiskaúpravyzákonač.182/1993Z.z. nie je dôvod, aby vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov v dome rozhodovali o jeho
odpojení sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania.
45. Z oznámenia Mesta Nová Dubnica zo dňa 11.2.2014 vyplýva, že mesto Nová Dubnica ako stavebný

úrad posúdil stavebné úpravy, ktoré ohlásil žalovaný a nemal voči tomu námietky.
46. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 36Cb/249/2017-483 zo dňa 9.6.2021 v spore žalobcu: ERES
property, s.r.o. proti žalovanému: EXIMO, s.r.o. o zaplatenie 18.214,55 Eur s príslušenstvom zamietol
v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia nedoplatkov na
nákladoch spojených s užívaním nebytového priestoru vyúčtovaných za obdobie rokov 2014 až 2018.

Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/22/2021-557 zo dňa
26.4.2022.
47. Konateľ žalovaného D. E. F. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2003 bola v priestore montovne
vykonaná oprava vykurovacieho systému s tým, že bol tento systém odpojený a na koncové trubky
boli namontované merače, ktoré by preukazovali prípadnú spotrebu. Radiátory boli odpojené a viseli na
stene. Poprel, že by niekedy, v tom čase ako nájomca nebytového priestoru, do toho zasahoval. Poprel

tvrdenie žalobcu, že by v roku 2014 pripojené tepelné zariadenia neoprávnene odmontoval. Uviedol,
že za jeho účasti boli predchádzajúcim správcom radiátory odmontované a zavesené. Poukázal na to,
že predmetný nebytový priestor je ako jediný v celej budove prerobený ako tzv. pasívny štandard. Bolo
to nevyhnutné z dôvodu, že celý priestor je vykurovaný tzv. nízkoenergetickým vykurovaním. Keďže
tento bytový dom je technická kultúrna pamiatka, nebolo možné ho izolovať na každej strane, keďže by

došlo k porušeniu fasády a tým i vzhľadu domu, na základe technickej dokumentácie bolo rozhodnuté o
izolácii z vnútornej strany. Uviedol, že ak je priestor izolovaný z vnútornej strany, k úniku tepla tu takmer
vôbec nedochádza. Považuje za nelogické, aby priestory, kde je tzv. priechodné teplovodné potrubie
neizoloval, keby to nevyriešil týmto spôsobom, dochádzalo by prieniku chladu z vonkajších priestorov,
keďžesajednalooneizolovanúčasťnebytovéhopriestoru.Mázato,žeakprotistranatvrdí,žedochádza

k prieniku tepla do predmetného nebytového priestoru, potom musí dochádzať aj k prieniku tepla z
predmetného nebytového priestoru do ostatných priestorov. Uviedol, že predmetný nebytový priestor
je vykurovaný na 24 stupňov a podo ním sa nachádzajú priestory, ktoré nie sú vykurované. Spochybnil
preto, akým spôsobom by mohlo dochádzať k úniku tepla, ak by nemal priestory vykurované vlastným
zdrojom.

48. Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2023 vypracovaného dňa 18.9.2023 znalkyňou p. G. C., znalcom
z odboru Energetika; odvetvie Tepelná energetika, Vykurovanie a vykurovacie zariadenia, vyplýva, že
žalobca ako správca neosvedčil opodstatnenosť svojho vyúčtovania a postupoval tak, akoby žalovaný
(vlastník nebytového priestoru) bol konečným spotrebiteľom tepla, pričom žalobca podľa znalkyne
ignoruje skutočnosť, že žalovaný je od roku 2017 celkom odpojený od OST č. 306 nachádzajúcej sa

v mieste spotreby, a teda žiadnym spôsobom nie je konečným spotrebiteľom tepla, nakoľko správca
mu toto teplo nemá ako dodať. Uviedla, že z povahy veci je mimo rozumnú pochybnosť, že správca
vyúčtováva teplo v rozpore s vyhláškou č. 240/2016 Z.z., vyúčtovania za posudzované obdobie považuje
za nesprávne a v rozpore s vyhláškou č. 240/2016 Z.z., poškodzujúce vlastníka nebytového priestoru,
teda žalovaného. Odpojenie žalovaného od OST č. 306 nemalo vplyv na vyúčtovanie spotreby tepla

v objekte rozpočítania tepla, nakoľko žalovaný po odpojení už neodoberal teplo od OST č. 306, a teda
všetko teplo ktoré sa spotrebovalo v mieste spotreby OST č. 306 spotrebovali spoluvlastníci bytových
a nebytových priestorov.
49. Znalkyňa p. G. C. pri svojej výpovedi znalca v konfrontácii s otázkami protistrany v celom
rozsahu zotrvala na obsahu a záveroch ňou podaného znaleckého posudku v tomto spore. Zdôraznila,

že žalovaný v posudzovanej veci nie je konečný spotrebiteľ. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v rámci
predmetného nebytového priestoru sú vedené potrubia, znalkyňa uviedla, že v rámci obhliadky priestoru
mala preukázané, že rozvody, ktoré sú tam, sú odizolované.
50. Z obsahu znaleckého posudku č. 788/2023 vypracovaného dňa 30.12.2023 znaleckou organizáciou
JHS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10, 036 01 Martin, znalcom v odbore Energetika, odvetvie

Tepelná energetika, Vykurovanie a vykurovacie zariadenia, vyplýva, že z obhliadky miesta predmetných
nebytových priestorov bolo potvrdené, že vlastník predmetného nebytového priestoru skutočne
realizoval opatrenia uvedené v Technickej správe vykurovania. Vo vzťahu k znaleckému posudku
č. 1/2023 vypracovaného dňa 18.9.2023 znalkyňou p. G. C. bolo uvedené, že znalkyňa správne
konštatuje, že predmetný nebytový priestor bol odpojený od OST č. 306 nachádzajúci sa v predmetnom

bytovom dome. Znalkyňa však nebrala do úvahy, že každý bytový dom alebo objekt je vykurovaný
ako celok. Vzhľadom k tomu, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou miestnosti, nedá sa
vylúčiť vzájomné tepelné ovplyvňovanie medzi susediacimi bytmi; a to aj napriek tomu, že vlastník
predmetného nebytového priestoru uskutočnil stavebné úpravy v tomto priestore. Uvedené prúdenie– prestupy tepla však nie je možné presne zaznamenať a vyčísliť. Na otázku žalobcu ako zadávateľa
znaleckého posudku, či je zvolený postup žalobcu pri výpočte nákladov na vykurovanie správny, bola
uvedená odpoveď, že zvolený postup pri výpočte nákladov na vykurovanie nie je správny.

51. Zo záveru Doplnenia č. 1 zo dňa 22.1.2024 ku Znaleckému posudku č. 788/2023 vypracovaného
znaleckou organizáciou JHS s.r.o. vyplýva, že na otázku žalobcu ako zadávateľa, či je zvolený postup
žalobcu pri výpočte nákladov na vykurovanie správny v prípade, keď v nebytovom priestore boli
neoprávnene demontované radiátory a pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov (PRVN),
a teda bolo do PRVN neoprávnene zasahované a boli týmto poškodené, znela odpoveď znalca

(znaleckej organizácie), že žalobca zvolil správny postup pri výpočte nákladov na vykurovanie v prípade,
keď v nebytovom priestore boli neoprávnene demontované radiátory s pomerovými rozdeľovačmi
vykurovacích nákladov (PRVN), a teda bolo do PRVN neoprávnene zasahované a boli týmto poškodené.
52. Znalec D. H. I., za znaleckú organizáciu JHS s.r.o. pri svojej výpovedi znalca v konfrontácii
s otázkami protistrany v celom rozsahu zotrval na obsahu a záveroch nimi podaného znaleckého
posudku v tomto spore. Spochybnil závery znalkyne p. G. C. v časti určenia koeficientu, keď má

za to, že správne pri vyúčtovaní podľa vyhlášky č. 240/2016 Z.z. sa podlahová plocha upravuje v
prípadoch, keď cez priestor, ktorý nie je vykurovaný, idú vedenia s koeficientom 0,5. Vo vzťahu
k Doplneniu č. 1 ku Znaleckému posudku č. 788/2023 vypracovaného znaleckou organizáciou JHS
s.r.o. objasnil, že išlo o doplnenie odpovede na doplňujúcu otázku žalobcu zohľadňujúcu skutočnosť,
či je posudzované vyúčtovanie žalobcu správne v prípade, ak v nebytovom priestore boli neoprávnene

demontované radiátory s pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov (PRVN), a teda bolo do
PRVN neoprávnene zasahované a boli týmto poškodené. Na uvedenú otázku odpovedal znalec kladne,
a teda označil predložené vyúčtovania za správne. Za neoprávnené zasahovanie považoval napríklad
porušenie ustanovení zák. č. 182/1993 Z. z.

53. Aplikované právne predpisy:

54. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

55. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje
za nesporné.

56. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

57. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov žaloby na súd pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za
plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

58. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015 vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo
by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas
väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov

nie sú tým dotknuté.

59. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike účinného konečným spotrebiteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ
alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú

spotrebu.

60. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa
ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla
dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, Základná

zložka na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových
priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového
priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom a) 0,0 pri bytoch a nebytových
priestoroch v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, pri bytoch a nebytových priestoroch alebo ichčastiach, ktoré sa nachádzajú na prízemí alebo na najvyššom podlaží alebo nad priestormi, ktoré nie
sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním, cez ktoré
neprechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy centrálneho zásobovania teplom; b) 0,50 pri

ostatných bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním.

61. Právne posúdenie a právne závery

62. Predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy

23.411,34 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených platieb za vyúčtované nedoplatky na nákladoch
spojených s užívaním nebytového priestoru.

63. Primárne bolo v prejednávanom spore potrebné sa vysporiadať s námietkou „res iudicata“. V danom
prípade bola námietka prekážky „res iudicata“ dôvodná v časti žalobou uplatneného nároku týkajúceho
sa obdobia od 1.1. 2018 do 31.12.2018, čomu zodpovedá suma 5.057,07 Eur a to z dôvodu právoplatne

rozhodnutej veci rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/249/2017 zo dňa 9.6.2021, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/22/2021-557 zo dňa 26.4.2022.

64. Pre posúdenie prekážky rei iudicatae ako neodstrániteľnej prekážky v konaní je podstatná totožnosť
účastníkov (sporových strán) a predmetu sporu, pričom nie je podstatné, ako bol daný skutkový

stav posúdený po právnej stránke. V danom prípade, pokiaľ ide o uplatnenie nároku na úhradu
vyúčtovania nákladov za dodané teplo za obdobie od 1.1. 2018 do 31.12.2018, o uvedenom nároku
už bolo právoplatne rozhodnuté na základe skutkových tvrdení (skutkových okolností) totožných so
skutkovými okolnosťami v podanej žalobe v tomto spore. Na skutočnosť, že skutkové okolnosti boli
v právoplatne rozhodnutom spore posúdené po právnej stránke z iných dôvodov, než bol po právnej

stránke odôvodnený žalobou uplatnený nárok v tejto veci (22Cb/109/2022), nie je možné v zmysle
ustálenej rozhodovacej činnosti súdov prihliadať. Z uvedených dôvodov súd konanie v časti o zaplatenie
sumy 5.057,07 Eur pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci výrokom I. rozsudku zastavil.

65. Pokiaľ ide o meritórne prejednanie sporu, vychádzajúc z kontradiktórnosti civilného sporového

konania bolo na sporových stranách, aby na podporu svojich skutkových tvrdení predložili alebo navrhli
vykonať také dôkazy, ktoré by nimi uvádzané skutočnosti preukázali.

66. Medzi sporovými stranami nebolo sporná skutočnosť, že žalobca ako správca uzavrel so žalovaným
ako vlastníkom nebytového priestoru ako i s ďalšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v Novej

Dubnici zapísaných na LV č. XXXX Zmluvu o výkone správy.

67. Rovnako nebola medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, že žalovaný je odpojený od
centrálneho vykurovania, má demontované všetky vykurovacie telesá, neodoberá žiadne teplo
a priestory si vykuruje sám svojim vlastným tepelným čerpadlom.

68. Spornou bola medzi stranami otázka, či sú vyúčtovania nedoplatkov na nákladoch spojených
s užívaním nebytového priestoru správne a to v nadväznosti na námietky žalovaného, že žalovaný
je odpojený od roku 2014 centrálneho vykurovania, má demontované všetky vykurovacie telesá,
neodoberá žiadne teplo a priestory si vykuruje sám svojim vlastným tepelným čerpadlom ako i otázka,

či má spôsob, akým sa žalovaný odpojil od centrálneho vykurovania vplyv na vyúčtovanie nedoplatkov
na nákladoch spojených s užívaním nebytového priestoru. Uvedené medzi stranami sporné otázky boli
kľúčové pre rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku.

69. V rámci prejednávaného sporu boli za účelom zodpovedania medzi stranami sporných otázok

predložené súkromné znalecké posudky a to oboma sporovými stranami. V prípade žalobcu išlo
o znalecký posudok č. 1/2023 vypracovaný znalkyňou p. G. C., z ktorého obsahu a záverov vyplýva
jednoznačný nesúhlas s predloženými vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním nebytových
priestorov vypracovaných žalobcom, od ktorých žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok a to
z dôvodu, že žalovaný nie je konečným spotrebiteľom tepla, pričom žalobca podľa znalkyne ignoruje

skutočnosť, že žalovaný je od roku 2017 celkom odpojený od OST č. 306 nachádzajúcej sa v mieste
spotreby, a teda žiadnym spôsobom nie je konečným spotrebiteľom tepla, nakoľko správca mu toto teplo
nemá ako dodať. Podľa záveru znalkyne z povahy veci je mimo rozumnú pochybnosť, že žalobca ako
správca vyúčtováva teplo v rozpore s vyhláškou č. 240/2016 Z.z., vyúčtovania za posudzované obdobiepovažuje za nesprávne a v rozpore s vyhláškou č. 240/2016 Z.z., poškodzujúce vlastníka nebytového
priestoru, teda žalovaného.

70. Žalobca predložil v predmetnom spore znalecký posudok č. 788/2023 vypracovaný znaleckou
organizáciou JHS s.r.o. V zmysle záveru uvedeného posudku nebol postup žalobcu ako správcu pri
výpočte nákladov na vykurovanie správny. V rámci Doplnenia č. 1 predmetného znaleckého posudku
o otázku, či bol zvolený postup žalobcu pri výpočte nákladov na vykurovanie správny v prípade,
keď v nebytovom priestore boli neoprávnene demontované radiátory a pomerovými rozdeľovačmi

vykurovacích nákladov (PRVN), a teda bolo do PRVN neoprávnene zasahované a boli týmto poškodené,
znela odpoveď znalca (znaleckej organizácie), že žalobca zvolil správny postup.

71. Doplnenie znaleckého posudku nepovažoval súd za negáciu jeho pôvodných záverov, ako bolo
uvádzané protistranou. Z obsahu i záveru Doplnenia č.1 predmetného znaleckého posudku je zrejmá
nová otázka zadávateľa i odpoveď na túto otázku, ktorá bola zo strany znalca Ing. Jozefa Holjenčíka

v rámci jeho výpovede pred súdom i riadne zdôvodnená.

72. Uvedená otázka, ktorá bola v rámci doplnenia znaleckého posudku zodpovedaná, obsahovala
kritérium „neoprávnené zásahy“ a ako otázka, či zo strany žalovaného k takým neoprávneným zásahom
pri odpojení nebytového priestoru od zdroja vykurovania došlo, bola zároveň jednou z kľúčových, medzi

stranami sporných otázok, podstatných pre rozhodnutie v danom spore.

73. Z vykonaného dokazovania výsluchom konateľa žalovaného, oboznámením listinných dôkazov
i pripojeného spisu mal súd preukázané, že k odpojeniu zariadení od centrálneho vykurovania došlo
v súlade s tom čase platnými právnymi predpismi. Z oznámenia Mesta Nová Dubnica zo dňa 11.2.2014

vyplýva, že mesto Nová Dubnica ako stavebný úrad posúdil stavebné úpravy, ktoré ohlásil žalovaný
a nemal voči tomu námietky. Z listu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky zo dňa 3.2.2024 označeného ako „Odpoveď“ adresovaného Okresnému úradu Trenčín, odbor
výstavby a bytovej politiky vyplýva, že na základe stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky,
ktoré bolo gestorom zákona č. 182/1993 Z.z., ak o odpojenie sa od centrálneho tepelného zdroja

vykurovania domu žiada individuálne len jeden vlastník bytu, nakoľko si chce zriadiť vlastné vykurovanie
z hľadiska úpravy zákona č. 182/1993 Z.z. nie je dôvod, aby vlastníci ostatných bytov a nebytových
priestorov v dome rozhodovali o jeho odpojení sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania.

74. Právny predpis - zákon č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 nevyžadoval súhlas

ostatných bytov a nebytových priestorov v dome s odpojením jedného bytu alebo nebytového priestoru
od zdroja centrálneho vykurovania. V prípade nebytového priestoru žalovaného tak podľa právneho
názoru súdu nie je možné konštatovať neoprávnené zásahy pri odpojení od zdroja centrálneho
vykurovania .

75. V tejto súvislosti je možné poukázať i na rozhodovaciu činnosť súdov v skutkovo a právne obdobných
sporoch, predovšetkým na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/230/2007 z 30.04.2009. Citujúc
uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/230/2007 z 30.04.2009 "povinnosť vlastníka
s vlastným zdrojom vykurovania podieľať sa na nákladoch dodávky centrálne dodávaného tepla
do ostatných bytových a nebytových priestorov nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že takýto vlastník

dodatočne nepreukázal právoplatné stavebné povolenie o zmene spôsobu užívania nebytového
priestoru. Splnenie takejto povinnosti žalovaným je bez právneho významu, keď povinnosťou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov je platiť za skutočne dodanú energiu." Tento rozsudok bol síce vydaný
za platnosti a účinnosti predchádzajúcej vykonávacej vyhlášky ÚRSO, avšak uvedené podľa právneho
názoru súdu na závere z neho plynúcom nič nemení.

76. Je tak možné konštatovať, že k neoprávnenému zásahu do zariadenia, ktorý by umožňoval aplikáciu
ustanovenia § 7 ods. 4 vyhl. č. 240/2016 Z.z. a tým použitie koeficientu 1,5 vzhľadom k zisteným
skutočnostiamnedošlo,atedavyúčtovanianedoplatkovnanákladochspojenýchsužívanímnebytového
priestoru neboli podľa právneho názoru súdu správne. Uvedený záver nie je v rozpore so záverom

znaleckých posudkov a to vrátane Doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 788/2023 vypracovaným
znaleckouorganizáciouJHSs.r.o.,keďten,akobolovrámcivýpovedeznalcaopakovanézdôrazňované,
zodpovedal konkrétne položenú otázku, ktorá s neoprávneným zásahom počítala.77. Pokiaľ ide o nezhodu znaleckých posudkov v časti určenia koeficienta 0,0 oproti 0,5, tu sa súd
prikláňa k záveru znaleckého posudku č. 788/2023 vypracovaným znaleckou organizáciou JHS s.r.o.
Napriek tomu však nie je možné predložené vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového

priestoru považovať za správne, nakoľko tieto boli vypracované za použitia koeficientu 1,5 aplikujúc
ustanovenie § 7 ods. 4 vyhl. č. 240/2016 Z.z.

78. Predložené vyúčtovania, od ktorých žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok tak boli posúdené
ako nesprávne. Na základe týchto vyúčtovaní nie je podľa právneho názoru súdu priznať žalobou

uplatnený nárok. Vychádzajúc z uvedených záverov je nutné konštatovať, že nebol preukázaný žalobou
uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy, preto nebolo možné žalobe vyhovieť
a súd výrokom II. žalobu zamietol.

79. Trovy konania

80. Žalovaný mal vzhľadom na zásadu úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP výrokom III. rozsudku priznal žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

81. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie.Odvolaniejemožnépodaťdo15dníododňadoručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.