Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117217350
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8117217350.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v právnej veci žalobcu: Peter Jarkovský -

CORYN, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32 925 042, právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom,
advokátom so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01
Prešov, IČO: 327646, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova
8, 080 01 Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom

o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.07.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 9192,67 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

2. V žalobe tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č.XXXXX, a to
parc. č. E KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 286 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území A.,
ktorý nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.05.2015,
vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor V

3010/2015 z 27.05.2015. Na pozemku sa nachádza stavba miestnej komunikácie, časť ulice A. B.,
ktorá je vo vlastníctve žalovaného a ktorá znemožňuje žalobcovi riadne užívanie pozemku. Keďže
žalovaný v období od 27.05.2015 do 30.06.2017, ktoré obdobie je zároveň žalovaným obdobím, užíval
pozemok žalobcu bez toho, aby žalobcovi za obmedzenie vlastníckych práv k pozemku poskytoval
primeranú náhradu, došlo zo strany žalovaného k získaniu majetkového prospechu, ktorý je povinný
vydať žalobcovi. Žalobca je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č.
XXXX, a to parc. č. E KN XXX/X - orná pôda o výmere 111m2 a parc. č. E KN XXX/XXX - orná

pôda o výmere 129 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., ktoré nadobudol do výlučného
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.12.2006, vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod V6984/2006 dňa 20.12.2006. Na pozemkoch žalobcu sa nachádza stavba miestnej komunikácie,
časť ulice A., ktorá je vo vlastníctve žalovaného a ktorá znemožňuje žalobcovia riadne užívanie
pozemkov. Keďže žalovaný v období od 01.07.2016 do 30.06.2017, ktoré obdobie je zároveň žalovaným
obdobím, užíval pozemky bez toho, aby žalobcovi za obmedzenie vlastníckych práv k pozemkom
poskytoval a primeranú náhradu, došlo zo strany žalovaného k získaniu majetkového prospechu, ktorý je

povinný vydať žalobcovi.

3. Žalobca ako dôkazy predložil výpis zo živnostenského registra žalobcu, rozhodnutie Okresného úradu
Prešov, katastrálny odbor č. V 3010/15, výpis z LV č. XXXXX katastrálne územie A. spolu s informatívnoukópiou z mapy, výpis z LV č. XXXX katastrálne územie C. spolu s informatívnou kópiou z mapy,
výpis z knihy hmotného a nehmotného dlhodobého majetku žalobcu, skladová karta žalobcu, znalecký
posudok č. 46 vypracovaný Technickou univerzitou v Košiciach, doplnok č. 1 k znaleckému posudku č.

13/2010 vypracovaný Slovenskou Technickou univerzitou v Bratislave, žiadosti o náhradu za užívanie
nehnuteľnosti, predžalobné výzvy adresované žalovanému. Žalobca navrhol pripojiť spisy Okresného
súdu Prešov sp. zn. 17C/281/2015, sp. zn. 13C/217/2008 a sp. zn. 15C/130/2015.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že na parcelách č. E KN č. XXX/

XXX – orná pôda o výmere 286 m2 kat. územie A. a E KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 129
m2 kat. územie C. sa nachádzajú stavby pozemnej komunikácie. Ako už vyplynulo zo súdnych konaní
vedených na súde pod sp. zn. 17C/281/2015 a sp. zn. 13C/217/2008, stavby pozemných komunikácií
bolizriadenépred01.01.1992.Podľaprávnejúpravyplatnejpred01.01.992neoprávnenýmstavebníkom
mohol byť len občan. Do 31.12.1991 platilo ustanovenie § 11 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa
ktorého bola stavba vo vlastníctve tej socialistickej organizácie (po 01.05.1990 organizácie), ktorá

ju zaobstarala, resp. vystavala, pripadne vo vlastníctve štátu. Vznik vzťahu z neoprávnenej stavby
je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy, ktorá platila v čase vzniku stavby. Spôsob vyporiadania
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby sa riadi vždy právnou úpravou, ktorá je
platná v čase rozhodovania súdu. Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia môže vlastník pozemku
zastavaného komunikáciou úspešne podať len za podmienky, že nevznikol iný právny dôvod, na základe

ktorého sa môže vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Podľa žalovaného
účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. od 01.07.2009 vznikol iný právny dôvod, na základe ktorého sa môže
obmedzený vlastník domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, a to požadovať náhradu za zákonom
zriadené vecné bremeno. V ustanovení § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. bolo zriadené vecné bremeno
na základe zákona. Od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo k pozemku pod stavbou vo verejnom

záujme zákonné (legálne) vecné bremeno a až do vykonania pozemkových úprav patrí vlastníkovi
náhrada len v súlade s § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náhrada za vecné bremeno má byť
primeraná, jednorazová a ktorá sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe. Pozemky, na ktorých sú
komunikácie, nie sú užívané bez právneho dôvodu, ale na základe zákonného práva vecného bremena.

5. Žalobca v replike uviedol, že pokiaľ ide o stavbu miestnej komunikácie ležiacej na pozemku žalobcu
v katastrálnom území C. parc. č. 418/2 a 418/102, táto stavba nebola povolená podľa platných
právnych predpisov, keďže právni predchodcovia žalobcu nikdy nedali súhlas k zastavaniu ich pozemku
stavbou pozemnej komunikácie, čo vyplýva z Územného rozhodnutia MNV v Prešove č. Výst. 771/82
- Kc z 25.08.1982, Stavebného povolenia ONV v Prešove č.j. Dopr. 3988/OD - 83 z 14.03.1983

a Kolaudačného rozhodnutia OÚ v Prešove č. ObU – PD -2113/1991 z 12.02.1992, z ktorých je
nesporné, že právni predchodcovia žalobcu ani neboli účastníkmi týchto správnych konaní a nedali
súhlas k zastavaniu ich pozemku stavbu pozemnej komunikácie. Ak stavba pozemnej komunikácie
bola postavená v rozpore s (nielen) vtedy platnými právnymi predpismi a jedná sa o neoprávnenú
stavbu, je potom logické, že sa jedná o stavbu, ktorá nebola povolená podľa platných právnych

predpisov. Z uvedených dôvodov pozemky žalobcu E KN č. XXX/X a E KN č. XXX/XXX nie
sú zaťažené vecným bremenom v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. Rovnako ani stavba miestnej
komunikácie nachádzajúca sa v katastrálnom území A. nebola povolená podľa platných právnych
predpisov, keďže právni predchodcovia žalobcu nikdy nedali súhlas k zastavaniu stavbou pozemnej
komunikácie. Žalovaný nepreukázal, že na stavbu pozemnej komunikácie na ulici Pod Táborom bolo

vydané stavebné povolenie a ani to, či pozemok parc. č. KN E č. XXX/XXX bol majetkovoprávne
vysporiadaný, napriek tomu, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemku bolo jednou z podmienok,
ktorá mala byť splnená pred vydaním stavebného povolenia. Skutočnosť, že pozemok č. XXX/XXX nebol
majetkovoprávne vysporiadaný vyplýva aj z LV č. XXXXX katastrálne územie A. zo dňa 08.05.2015,
v ktorom boli ako vlastníci pozemku, a to aj po vykonaní ROEP v katastrálnom území A. v roku 2010

zapísaní právni predchodcovia žalobcu s titulom nadobudnutia dedičstvom v roku 1971 a ROEP v roku
2010. Zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. nevzniklo, keďže neboli dodržané
zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 4 predmetného zákona, ktoré v čase výstavby stavby
pozemnej komunikácie pre povolenie stavieb vyplývali,
a to alebo zo zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a vyhlášky č. 144/1959 Ú.v. k predmetnému

zákonu alebo zo zákona č. 50/1976 Zb.

6. Žalobca predložil územné rozhodnutia o umiestnení stavby č. Výst. 771/82 – Kc zo dňa 24.08.1982,
rozhodnutieONV-odbordopravyč.j.3988/OD-83zodňa14.03.1983,kolaudačnérozhodnutieč.ObÚ–PD - 2113/1991 zo dňa 12.02.1992, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 19.10.2009 vo veci 13C/217/2008,
LV č. XXXX obec C., zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10.02.2016 vo veci 17C/281/2015, výpis z LV
č. XXXXX katastrálne územie A., a pzk. vložka č. 172 katastrálne územie D., nájomné zmluvy, čestné

prehlásenie E. C..

7. Žalovaný v duplike poukázal na to, že neoprávnenou stavbou je stavba, na ktorú nemal stavebník
súkromnoprávne oprávnenie na stavbu na pozemku iného. Nepovolená stavba znamená, že stavebník
nemal na stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov. Aj z listinných dôkazov predložených

žalobcom vyplýva, že stavba pozemnej komunikácie bola stavbu povolenou a pretože stavba
bola postavená socialistickou organizáciou pred 31.12.1991, aj oprávneným stavebníkom. Stavby
pozemných komunikácií boli riadne povolené a z toho dôvodu v súlade s § 4 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z.z. vzniklo ex lege k pozemkom s účinnosťou od 01.07.2009 vecné bremeno. Žalovaný
ako právny subjekt nebol neoprávneným stavebníkom, uvedený stav žiadnym spôsobom nezapríčinil
apozemnékomunikácieprešlidojehovlastníctvaexlegebezakejkoľvekmožnostiodmietnuťvlastníctvo

k pozemnej komunikácii práve z dôvodu rozdielnosti vlastníctva stavby a pozemku, na ktorom sa
stavba nachádza. Práve naopak, je to žalobca, ktorý kupuje nevysporiadané pozemky, na ktorých
sa nachádzajú pozemné komunikácie práve so zámerom následne podávať žaloby na súd o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

8. Podaním zo dňa 28.02.2019 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, s tým, že sa voči žalovanému
domáha náhrady za užívanie nehnuteľností aj za obdobie nasledujúce po 30.06.2017, tzn. za obdobie
od 01.07.2017 (vrátane) do 28.02.2019 (vrátane).

9. Uznesením zo dňa 07.03.2019 súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške 19.353,74 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške: 9,05 % zo
sumy 1.918,35 EUR od 20.02.2016 do zaplatenia, 9,05 % zo sumy 221,40 EUR od 09.03.2016 do
zaplatenia, 9,00 % zo sumy 236,67 EUR od 09.04.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 229,03 EUR od
14.05.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 236,67 EUR od 09.06.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy
229,03 EUR od 09.07.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 508,79 EUR od 10.08.2016 do zaplatenia,

9,00 % zo sumy 508,79 EUR od 21.09.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 492,37 EUR od 11.10.2016
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 508,79 EUR od 11.11.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 492,37 EUR
od 09.12.2016 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 508,79 EUR od 10.01.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy
509,44 EUR od 10.02.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 460,14 EUR od 14.03.2017 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 26.04.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR od 10.05.2017

do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 09.06.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR
od 04.07.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 15.08.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy
520,65 EUR od 12.09.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR od 11.10.2017 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 10.11.2017 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR od 09.12.2017
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 10.01.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR

od 09.02.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 470,26 EUR od 09.03.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy
520,65 EUR od 18.04.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR od 17.05.2018 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 09.06.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR od 10.07.2018
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 15.08.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 520,65 EUR
od 11.09.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR od 09.10.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy

520,65 EUR od 13.11.2018 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 503,85 EUR od 12.12.2018 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 10.01.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 520,65 EUR od 09.02.2019
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 502,95 EUR od 02.03.2019 do zaplatenia to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v B. F., G., č. ú.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca je vlastníkom parcely registra E KN parc. č. XXX/XXX o výmere 286 m2 druh pozemku

orná pôda zapísaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie A. podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia je
uvedená kúpna zmluva V3010/2015, pričom vklad vlastníckeho práva Okresný úrad Prešov, katastrálny
odbor povolil rozhodnutím zo dňa 27.05.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná parcela jezastavaná stavbou miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného, čo vyplýva aj z informatívnej kópie
z mapy katastrálneho portálu. Ide o časť miestnej komunikácie na ulici A. B. E. A..
12. Z výpisu LV č. XXXXX katastrálne územie A. zo dňa 08.05.2015 vyplýva, že parcely registra E KN

č. XXX/XX o výmere 4292 m2, č. XXX/XXX o výmere 1296 m2, č. XXX/XXX o výmere 286 m2 a č. XXX/
XXX o výmere 40 m2, všetko orná pôda zapísané v podielovom spoluvlastníctve E. H. a I. H., každý
v 1/2 vznikli z pôvodnej pozemkovoknižnej vložky č. XXX katastrálne územie D. parc. č. 125/30 roľa J.
K. o výmere 7553 m2.

13.Zozápisnicezpojednávaniavovecisp.zn.17C/281/2015vyplýva,žesvedokE.H.,pôvodnývlastník
parcely č. XXX/XXX, uviedol, že v detstve jeho otec a starý otec kosili túto parcelu, bol to zelený lán,
ktorý končil až pri potoku. Cesta bola postavená v šesťdesiatych rokoch. Bolo to po smrti jeho otca,
ktorý zomrel v roku 1964. Nevedel, či tento pozemok bol vlastnený, ale keďže majú doklady, že sú
vlastníkmi, tak nebol vlastnený, a teda bez ich súhlasu postavili tam cestu. Keď bolo postavené nové
koryto potoka C., tak im ostal ešte nejaký pozemok za cestou, kde končila táto parcela. Túto parcelu

majú dodnes, nikto ju nechce kúpiť.

14. Zo stanoviska Dopravného podniku mesta Prešov zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že z dostupnej
dokumentácie o histórii mestskej hromadnej dopravy v Prešove vyplýva, že k 01.09.1974 bola
v prevádzke linka č. 10, autobusová linka v rámci MHD v Prešove, ktorá v rámci trasy viedla aj

po komunikácii A. B.. Trasa linky č. 10 k 01.09.1974: Šalgovík – Teriakovce – Soľnobanská – gen.
Petrova – Košická – Leninova – Slovenskej republiky rád – námestie SNP – Červenej armády –
Clementisova – Matice slovenskej – Clemetisova – Červenej armády – námestie SPN – Slovenskej
republiky rád – Lenimova – Plzenská – Lesík delostrelcov – Pod Táborom – Sekčovská – Šalgovík.
V predchádzajúcom období od 01.02.1959 bola vedená linka č. 10 na trase Veľký Šariš - Železničná

stanica - Šalgovík - Teriakovce.

15.ŽalobcajevlastníkomparcelyregistraEKNparc.č.XXX/Xovýmere111m2druhpozemkuornápôda
a parc. č. XXX/XXX o výmere 129 m2 druh pozemku orná pôda, zapísané na LV č. XXXX katastrálne
územie C.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený rozhodnutím Okresného úradu

Prešov, Správa katastra pod V6984/06 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2006. Medzi stranami nebolo
sporné, že parcela je zastavaná stavbou miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného, čo vyplýva aj
z informatívnej kópie z mapy katastrálneho portálu. Ide o časť miestnej komunikácie na ulici A..

16. Z rozhodnutia Mestského národného výboru v Prešove zo dňa 24.8.1982 č. Výst.

771/82-Kcvyplýva, že Okresná správa ciest Prešov podala dňa 08.02.1982 návrh na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby III/06810 Prešov - vysielač, privádzač na D1 Prešov - Ličartovce.
Vzhľadom na výsledky konania Odbor výstavby a územného plánovania MNV vydal územné
rozhodnutie o umiestnení stavby. Pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby sa stanovili podmienky,
ktoré boli v rozhodnutí špecifikované.

17. Okresný národný výbor - odbor dopravy v Prešove vydal dňa 14.03.1983 stavebné povolenie č. j.
Dopr. 3988/OD - 83, v ktorom v bode 5 bol súhlas na realizáciu stavby podmienený usporiadaním
do začatia prác majetkoprávnych vzťahov pre I. a potom podľa dohodnutého termínu GP i pre II. etapu
stavbysovšetkýmivlastníkmi,správcamiinžinierskychsietí,akoajsužívateľmiostatnýchnehnuteľností.

18. Obvodný úrad v Prešove vydal dňa 12.02.1992 kolaudačné rozhodnutie č. ObÚ-PD-2113/1991,
ktorýmpovolilužívaniestavbyIII/06810Prešov-vysielač,privádzačnaD-1.Vodôvodnenísauvádza,že
po vykonaní ohliadky dňa 03.10.1991 stavebný úrad zistil, že podmienky určené územným rozhodnutím
a rozhodnutím o prípustnosti stavby boli splnené a stavba vyhovuje platným predpisom.

19. Žiadosťami o náhradu za užívanie nehnuteľností - predžalobnými výzvami si žalobca uplatňoval
voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. XXX/XXX a parc.
č. XXX/X G. L. XXX/XXX vo vlastníctve žalobcu za jednotlivé mesiace.

20. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmenea doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z. ), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane

priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11)

23.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

24. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009.

25. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady (vydanie bezdôvodného obohatenia)
za užívanie nehnuteľnosti - parcely registra E KN č. XXX/XXX o výmere 286 m2 zapísanej na LV č.
XXXXX katastrálne územie A. za obdobie od 27.05.2015 do 28.02.2019 (vrátane) a parciel registra E KN
č.XXX/Xovýmere111m2a418/102ovýmere129m2zapísanénaLVč. XXXXkatastrálneúzemieC.za

obdobie od 01.07.2016 do 28.02.2019 (vrátane). V konaní nebolo sporným, že vlastníkom týchto parciel
je žalobca, ktorý ich nadobudol na základe kúpnych zmlúv (parcela č. XXX/XXX na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 04.05.2015 a parcely č. XXX/X G. L. XXX/XXX na základe kúpnej zmluvy z 19.12.2006).
Rovnako medzi stranami nie je sporné, že na predmetných parcelách sa nachádza stavba pozemnej
komunikácie vo vlastníctve žalovaného, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného v zmysle zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obcí.

28. Pokiaľ ide o parcelu registra E KN č. XXX/XXX o výmere 286 m2 zapísanú na LV č. XXXXX
katastrálne územie A., ide o parcelu zastavanú časťou miestnej komunikácie na ulici A. B. E. A..
Podľa žalobcu, patrí mu za toto obmedzenie jeho vlastníckeho práva finančná náhrada - bezdôvodné

obohatenie ktorú si žalobou uplatňuje. Súd poukazuje na to, že v totožnej veci strán sporu, v ktorom
si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za iné obdobie, bola žaloba žalobcu
v konaní sp. zn. 17C/281/2015 zamietnutá s poukazom na to, že: Žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia môže vlastník pozemku zastaveného komunikáciou úspešne podať na súde len za
podmienky, že nevznikol iný právny dôvod, na základe ktorého sa môže vlastník pozemku domáhať

ochrany svojho vlastníckeho práva. Usporiadanie pomerov vlastníka pozemku a vlastníka stavby s
aplikáciou ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 868 Občianskeho zákonníka,
vylučuje aplikáciu ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca si bol vedomý, v akom stave
kupuje nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Pri posúdení nárokov v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka je záväzné poradie vyporiadania uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Na zreteli je

potrebne mať aplikáciu § 4 zák. 66/2009 Z.z., podľa ktorého sa majú vzťahy vlastníka pozemku a
vlastníka cesty usporiadať. Preto nemôže byť žalobcom uplatnený nárok posúdený ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Už Najvyšší súd SR v rozsudku z 24.3.2015 sp. zn. 7Cdo 26/2014
konštatoval, že vecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu,rozhodnutím súdu, môže vzniknúť aj priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník
povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a v rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má
právožiadaťnáhradu.Vprípadevecnýchbremienzriaďovanýchpriamozozákonaidevosvojejpodstate

o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti a toto obmedzenie vlastníckych
práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie
bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená zriadené ex lege majú
špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň majú aj
súkromnoprávny prvok. ... Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým

právom osoby, ktorá je povinný subjektom z vecného bremena. Vecné bremeno vzniká „rozhodnutím
súdualeajpriamozozákona,písomnouzmluvou,nazákladezávetu“avzťahujesanakaždéhovlastníka
zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada zo vzniku vecného
bremena je nepochybne jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia. Tento nárok je len jeden
a má ho ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného
bremena, teda ku účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. t.j. ku dňu 1.7.2009. Vlastníkom pozemku v tej dobe

nebol žalobca. Vlastníkom sa stal až 27.5.2015. Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu vecného
bremena patrilo len predchádzajúcim vlastníkom tohto pozemku, t.j. E. H. a I. H. v čase vzniku vecného
bremena (od 1.7.2009) a nie žalobcovi.

29. Rozsudok Okresného súdu prešov č. k. 17C/281/2015 - 152 zo dňa 23.11.2016 bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21Co/36/2017 - 286 zo dňa 20.02.2018. Z odôvodnenia
odvolacieho súdu vyplýva, že ... Niet pochybnosti ani o tom, že predmetný pozemok bol pred 01.
01. 1992 zastavaný stavbou - pozemnou komunikáciou, ktorá aktuálne patrí do majetku žalovaného.
Nebolo preukázané, že vlastníci pozemku, uplatňovali voči štátu (či iným subjektom) v súvislosti s
realizáciou predmetnej stavby akékoľvek návrhy. Je možné prijať záver o tom, že nebolo preukázané,

že by predchodca postupcov si uplatňoval v súvislosti so zastavaním predmetného pozemku
nejaké nároky. Právna teória i právna prax rozlišuje medzi stavbou nepovolenou (resp. povolenou) a
neoprávnenou (resp. oprávnenou). Absencia príslušného práva stavebníka k cudziemu pozemku nutne
musí viesť k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu. Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu
je však potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom slova

zmysle. Tak ako to učinil súd prvej inštancie. Úprava tzv. neoprávnenej stavby (teda stavby zriadenej
na pozemku bez toho, že by stavebník mal k tomuto pozemku takéto právo, ktorého obsahom by bola
možnosť zriadiť na ňom stavbu) je od účinnosti novely Obč. zák. realizovanej zák. č. 509/1991 Zb.
obsiahnutá v § 135c Obč. zák. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak zriadi niekto stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu je

potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (vlastníka stavby). Pokiaľ by odstránenie stavby
nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník
pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj
inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva
k stavbe. Podľa tejto úpravy teda neoprávneným stavebníkom môže byť jak osoba fyzická, tak aj

osoba právnická. Naproti tomu podľa úpravy neoprávnenej stavby pred 01. 01. 1992, tak ako bola
obsiahnutá v § 221 Obč. zák., mohol byť neoprávneným stavebníkom len občan, teda osoba fyzická.
Do 31. 12. 1991 rovnako platili ust. § 11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého je stavba
vo vlastníctve tej socialistickej organizácie (po 01.05.1990 organizácie), ktorá ju zaobstarala, prípadne
vystavila, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátnu organizáciu. Občiansky zákonník obsahuje

v 5. hlave, deviatej časti prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992, teda k
úpravám vykonaným zák. č. 509/1991 Zb. Podľa § 868 Obč. zák. sa ustanoveniami tohto zákona, pokiaľ
ďalej nie je uvedené inak, spravujú aj právne vzťahy vznikle pred 01. januárom 1992; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom 1992, sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov. Pri skorších novelizáciách Občianskeho zákonníka vykonaných s účinnosťou od

01. 04. 1983 zák. č. 131/1982 Zb. boli prechodné ustanovenia založené na tom, že ustanoveniami
tohto zákona sa riadia aj právne vzťahy vzniknuté od 01. apríla 1964 do 01. apríla 1983 (§ 865 ods.
1 Obč. zák.). Z uvedených ustanovení vyplýva, že vznik právneho vzťahu riadiaceho sa režimom
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov je potrebné hodnotiť
podľa právnych predpisov, ktoré platili v čase vzniku tohto vzťahu. Pri posudzovaní otázky, či ide o

neoprávnenú stavbu, je potom nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby
ako veci v právnom zmysle. V prejednávanom spore došlo bez akýchkoľvek pochybností k zriadeniu
stavby pred 1. januárom 1992, resp. i pred 1. aprílom 1983, preto nemožno v zásade z hľadiska
posúdenia existencie neoprávnenej stavby aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1.1992 a ktorá je obsiahnutá v § 135c Obč. zák. Tvrdenia odvolateľa o zriadení neoprávnenej stavby
na pozemku č. 125/330 nie sú dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedený záver je teda správny záver
o vzniku zákonného vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. ...Podľa názoru

odvolacieho súdu pozemok, na ktorom je zriadená pozemná komunikácia spadá do zákonného
definičného vymedzenia pozemku pod stavbou a nepatriaceho vlastníkovi stavby aj v deň nadobudnutia
účinnosti čl. I zákona č. 66/2009 Z. z. Nadobudnutím účinnosti čl. I zákona č. 66/2009 Z. z. došlo
k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (na strane vlastníka stavby, i k paralelnému
vzniku súvisiacej povinnosti výkon takéhoto práva trpieť (na strane vlastníka pozemku pod stavbou,

ktorým tu boli postupcovia). Žalovaný ex lege sa stal oprávneným užívateľom pozemku, čo vylučuje
možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, lebo ide o finančnú náhradu
za vznik vecného bremena. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. síce skoršie takýmto
zákonom regulované a predtým neupravené vzťahy užívania pozemkov pod stavbami vlastníkmi stavieb
získali potrebný právny rámec a nároky vlastníkov pozemkov pod stavbami tak prestali byť vzťahmi
posudzovateľnými podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení, to však nemohlo vlastníkov

pozemkov obmedzených uzákonením vecných bremien zbaviť práva i v takomto čase požadovať
náhradu za pretrvávajúce (a zákonodarcom zlegalizované) obmedzenie. ... Vo vzťahu k tvrdeniam
odvolateľa pre posúdenie jednorazovej náhrady za vzniknuté vecné bremeno podľa ust. § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z.z ako opakovanej náhrady odvolací súd poznamenáva. Predmetná náhrada je
jednorazovou náhradou a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by

bránilo tomuto záveru. Na podporu správnosti uvedeného názoru poukazuje súd odvolací zhodne so
súdom prvej inštancie na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. apríla 2016
sp. zn. 3 Cdo 49/2014, rozsudku z 24. marca 2015 sp. zn. 7 Cdo 26/2014, v ktorých najvyšší súd
konštatoval, že :„vecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu,
rozhodnutím súdu, môže vzniknúť aj priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník

povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má
právožiadaťnáhradu.Vprípadevecnýchbremienzriaďovanýchpriamozozákonaidevosvojejpodstate
o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv
je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo
podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená zriadené ex lege majú špecifický

režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj
súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného
než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde

o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných
bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou
občianskoprávnou. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby,
ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje
sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno

teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku.
Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová; nemá charakter opakovaného plnenia. Je
nelogické,abyprikaždejzmenevlastníkamalnovýmajiteľzaťaženéhopozemkunovýnároknafinančnú
náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. K obmedzeniu vlastníka takého pozemku došlo jednorazovo a
sledovalo cieľ predísť možnosti, že vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby zostane neupravený (v

tom zmysle, že vlastník stavby nebude mať titul na užívanie pozemku). Najvyšší súd danú problematiku
uzavrel, že bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému vzniklo právo na jednorazovú náhradu za
vecné bremeno vzniknuté ex lege túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola alebo
nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku (bez ohľadu na to, kto ním je) nepatrí právo na
nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Podstatu predmetného

názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012.

30. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
Najvyšším súdom dňa 26.08.2019 pod sp. zn. 2Cdo/194/2018, ktorým najvyšší súd dovolanie odmietol.
Poukázal na to, že: V prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009

Z.z. je primeraná náhrada namieste. Všeobecné súdy vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti
plne rešpektujú, že vlastníkom pod stavbami patriacimi obci alebo vyššiemu územnému celku patrí
primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná
proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu(rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/134/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Co/198/2014, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/2/2014). Ak judikatúra najvyššieho súdu
akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho

práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom
zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného
bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky
jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami
kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je

vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave,
nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre
opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 3Cdo/49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods.
5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z
vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého

pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne
v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného
bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby
pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu
za už vzniknuté vecné bremeno. Podstatu predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj

ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa
posudzovania opakovanosti finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z.z., v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp.
zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili.

31. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo podrobené kontrole Ústavného súdu SR,
ktorý uznesením zo dňa 28.10.2020 sp. zn. IV. ÚS 539/2020 ústavnú sťažnosť žalobcu odmietol.
Ústavný súd SR konštatoval, že Najvyšší súd sa ako dovolací súd v napadnutom uznesení zaoberal
a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolacou argumentáciou sťažovateľa, s ktorou
sa nestotožnil, preto jeho dovolanie odmietol. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu,

abysaspochybňovalizáverynapadnutéhouzneseniaNajvyššiehosúduzpohľadunámietkysťažovateľa
o nesprávnej a arbitrárnej aplikácii použitej právnej úpravy zasahujúce do jeho majetkových práv,
Ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením Najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

32. Pokiaľ ide o parcely registra E KN č. XXX/X o výmere 111 m2 a č. XXX/XXX o výmere 129 m2
zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie C., ide parcely zastavané časťou miestnej komunikácie
na ulici A.. Miestna komunikácia bola postavená bez súhlasu vlastníka pozemku a do užívania
bola daná v roku 1992 vtedajšiemu správcovi miestnej komunikácie - Správe a údržbe miestnych
komunikácií Prešov. Aj v tomto prípade je nesporné, že pozemok patriaci žalobcovi a zastavaný cestnou

komunikáciou je zaťažený vecným bremenom od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Zb., teda
od 01.07.2009. K stavbe cestnej komunikácie vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého
obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov.

33. Aj vo vzťahu k parcelám registra E KN č. XXX/X a č. XXX/XXX bolo tunajším súdom rozhodované

o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu za užívanie nehnuteľností, pričom Krajský súd v Prešove
rozsudkom č. k. 18Co/82/2019 - 742 zo dňa 29.04.2021 zmenil vyhovujúci výrok rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 15C/130/215 - 547 zo dňa 21.03.2019 tak, že žalobu zamietol a súčasne potvrdil
rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Odvolací súd poukázal na to, že: Pokiaľ
sa týka vyriešenia otázky, či na vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.

odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že pozemok vo vlastníctve
žalobcu je zaťažený vecným bremenom v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce v zmysle § 1 ods. 1 citovaného
zákona.

34. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému
pozemku na základe kúpnej zmluvy uzavretej v 19.12.2006. Žalobca si uplatnil nárok za obdobie od
2012 až 2014. V zmysle citovaného zákona vzniklo vecné bremeno k takýmto pozemkom účinnosťou
citovaného zákona. Odvolací súd si uvedomuje špecifickosť predmetnej veci aj z pohľadu otázky čisa jedná o jednorazovú alebo opakujúcu náhradu, keďže zákon o otázke náhrady za vecné bremeno
mlčí. V tejto otázke odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 539/2020-21 zo dňa 28.10.2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Okrem iného sa poukazuje

aj na judikatúru Najvyššieho súdu, v zmysle ktorej finančná náhrada za vznik vecného bremena je
jednorazová; nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal
nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. K
obmedzeniu vlastníka takého pozemku došlo jednorázovo a sledovalo cieľ predísť možnosti, že vzťah
vlastníka pozemku a vlastníka stavby zostane neupravený (v tom zmysle, že vlastník stavby nebude

mať titul na užívanie pozemku). Najvyšší súd danú problematiku uzavrel, že bez ohľadu na to, či
vlastník pozemku, ktorému vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege,
túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola alebo nebola vyplatená, súčasnému
vlastníkovi tohto pozemku (bez ohľadu na to, kto ním je) nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu
za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Podstatu predmetného názoru považoval za
ústavne udržateľný aj Ústavný súd v rozhodnutí IV.ÚS 227/2012. Právo na náhradu za vecné bremeno

sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe a tento nárok je len jeden a má ho ten vlastník zaťaženého
pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti zákona
č. 66/2009 Z. z., t.j. k 01. júlu 2009 (žalovaný v konaní pred súdom 1. inštancie vzniesol námietku
premlčania). Ak judikatúra Najvyššieho súdu akceptovaná Ústavným súdom dospela k záveru, že právo
na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex

lege jednorázovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže
byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.“

35. Žalobca podal proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie, o ktorom Najvyšší
súd rozhodol uznesením sp. zn. 7Cdo/292/2021 zo dňa 21.04.2022 tak, že dovolanie žalobcu odmietol.

Dovolací súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavba (pozemná komunikácia), ktorá
leží na pozemku vo vlastníctve dovolateľa je stavbou povolenou, keďže bola realizovaná na základe
platného rozhodnutia o umiestnení stavby, ako aj stavebného povolenia, t.j. na základe predpisov
účinných ku dňu vydania týchto rozhodnutí, nakoľko posúdenie skutočnosti, či bola stavba povolená je
potrebné skúmať na základe predpisov platných v okamihu vzniku stavby. V tejto súvislosti dovolací súd

zároveň poukazuje aj na § 54 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) účinné ku dňu vydania stavebného
povolenia,podľaktorého,stavby,ichzmenyaudržiavacieprácenanichsamôžuuskutočňovaťibapodľa
stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Dovolací súd zároveň konštatuje,
že pre posúdenie vzniku zákonného vecného bremena nie je právne významné či je stavba oprávnená,
resp. neoprávnená, teda či dal vtedajší vlastník pozemku súhlas na výstavbu cestnej komunikácie.

V predmetnej veci je podstatné, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie, stavba pozemnej
komunikácie bola povolená, a preto sa na pozemok pod touto stavbou vzťahuje režim § 4 ods. 1 zák. č.
66/2009 Z.z. Žalovaný teda od účinnosti tohto zákona, t.j od 01.07.2009 neužíva pozemok žalobcu pod
komunikáciou bez právneho dôvodu, keďže k uvedenému pozemku zo zákona vzniklo vecné bremeno.

36. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov vrátane najvyšších
súdnych autorít a dospel k záveru o tom, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

37. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalovaný užíva nehnuteľnosti pod cestnou
komunikáciou titulom zákonného vecného bremena. Pokiaľ ide o náhradu za vzniknuté zákonné vecné

bremeno táto náhrada je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. jednorázová a nemá charakter
opakovaného plnenia, pričom tento nárok patrí iba vlastníkovi pozemku v čase vzniku zákonného
vecného bremena a je možné ho uplatniť v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od účinnosti
zákona (od vzniku zákonného vecného bremena). Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia si teda
mohli uplatniť náhradu za vecné bremeno v lehote troch rokov od účinnosti zákona t.j. do 01.07.2012,

pričom žaloba bola na súd podaná až dňa 03.07.2017, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd žalobu zamietol.

38. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol z dôvodu, že základ nároku nepovažoval za dôvodný,
nebolo potrebné sa bližšie zaoberať predloženými znaleckými posudkami ohľadom výšky uplatneného

nároku.

39. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu vzhľadom k tomu, že strany na ich výsluchu
netrvali.40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.
Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému (§
257 Civilného sporového poriadku) v konaní tvrdené neboli a ani z obsahu spisu nevyplývajú. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).