Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 15, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323201594
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323201594.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnom spore žalobcu: Union poisťovňa,

a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO : 31 322 051, právne zast. JUDr. Ľudmilou
Jurčovou, advokátkou, so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: A. B. C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Harakály, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 38 285,05 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 19 142,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 10.03.2023 až do zaplatenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa vo vzťahu k žalovanej
domáhal zaplatenia istiny 38 285,05 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil nasledovne:
Na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný

(slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a. s. so sídlom Erzsébet királyné útja 1 C, Budapest 1146,
Maďarsko ako predávajúcim a Žalobcom ako kupujúcim zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou k
01.12.2022 k prevodu celku obchodného majetku, ktorý v súhrne tvorí organizačnú zložku schopnú
samostatne vykonávať činnosť (t.j. časť podniku) na Žalobcu. Predávajúci prevádzkuje Groupama
poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom na Miletičova 21, 821 08
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 236 060, (ďalej len „Organizačná zložka“), ktorá na území
Slovenskej republiky vykonáva aj činnosti neživotného poistenia. V dôsledku Zmluvy o predaji časti

podniku tak došlo k prevodu organizačnej zložky na Žalobcu. Uvedeným odôvodňujeme aktívnu vecnú
legitimáciu Žalobcu v konaní. Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama
poisťovňa, a. s. so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom na Miletičova 21,821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 236 060 (ďalej aj
ako „Právny predchodca Žalobcu“) a A. B. C. D., G., trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. (ďalej len
„Žalovaná“) uzavreli dňa XX.XX.XXXX Návrh poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Poistná
zmluva“), s ročným poistným vo výške 71,16 EUR s frekvenciou platieb poistného raz ročne. Povinnosť
zaplatiť prvú splátku poistného bola zo strany Žalovanej splnená. Neoddeliteľnou súčasťou Poistnej
zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinné odo dňa 01.01.2016 (ďalej len „VPP“). Poistnou
zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorového vozidla zn. Hyundai Getz, VIN: G., ĚCV:
F.. Dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 19:00 hod. došlo na križovatke cesty 1/74 a miestnych komunikácií

pred rodinným domom č. 279 v obci Brekov, okr. Humenné k dopravnej nehode, medzi osobným
motorovým vozidlom, ktoré viedla Žalovaná a chodcom, C. H., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale
byrom I. XX, XXX XX F. (ďalej len „Poškodený“), a to tak, že Žalovaná napriek vodorovnému a zvislému
dopravnému značeniu upozorňujúcemu na priechod pre chodcov v dôsledku plného nevenovania sa
vedeniu vozidla a nedostatočnému sledovaniu situácie v cestnej premávke neskoro spozorovala chodca

- Poškodeného, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu z ľavej strany na pravú v bezprostrednej
blízkosti za riadne vyznačeným priechodom pre chodcov, pričom Žalovaná bez brzdenia Motorovým
vozidlom zrazila Poškodeného. Poškodený v dôsledku uvedenej zrážky utrpel početné poranenia a
trvalé poškodenie zdravia (ďalej len „Poistná udalosť“). Žalovaná bola za uvedený skutok uznaná
vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov, a to Rozsudkom Okresného súdu Humenné

zo dňa 19.10.2021, sp. zn. 3T/73/2020, ktorý bol následne potvrdený Uznesením Krajského súdu
v Prešove zo dňa 27.04.2022, č. k. 4To/14/2022-513. Napriek skutočnosti, že k nehode došlo dňa
XX.XX.XXXX, Žalovaná písomne oznámila Právnemu predchodcovi Žalobcu vznik škodovej udalosti
Hlásením škodovej udalosti z Povinného zmluvného poistenia až dňa 29.10.2019. Právny predchodca
Žalobcu v súvislosti s predmetnou Poistnou udalosťou vyplatil Poškodenému plnenie v súhrnnej

výške 127.616,82 EUR. Žalovaná porušila svoje povinnosti tým, že Právnemu predchodcovi Žalobcu
neoznámila vznik škodovej udalosti v lehote ustanovenej § 10 ods. 1. písm. a) Zákona o PZP. Z
uvedených dôvodov si Žalobca uplatňuje touto žalobou voči Žalovanej nárok na náhradu poistného
plnenia v rozsahu 30% z poistného plnenia, čo predstavuje sumu 38.285,05 EUR. V súlade s vyššie
uvedeným skutkovým stavom, priloženými dôkazmi a citovanými zákonnými ustanoveniami vznikol

Žalobcovi voči Žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré Žalobca poskytol Poškodenému.
Žalobca vyzval Žalovanú na zaplatenie v žalobe uplatňovanej sumy v lehote do 15 dní, a to v
obsahu Predžalobnej výzvy. Žalovaná na Predžalobnú výzvu odpovedala podaním s názvom „Vec:
Odvolanie proti Výzve na zaplatenie náhrady poistného plnenia“ zo dňa 12.9.2022 (ďalej len „Podanie
Žalovanej“). V nadväznosti na Podanie Žalovanej bola Žalovanej zaslaná opätovná výzva s názvom

„Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia - odpoveď na odvolanie“ zo dňa 23.02.2023 (ďalej len
„Predžalobná výzva 2“) ktorou bola Žalovanej poskytnutá dodatočná lehota na úhradu nároku, pričom
Žalobca požadoval zníženú sumu vo výške 37.438,84 EUR, a to do dňa 09.03.2023. Žalovaná aj na
Predžalobnú výzvu 2 reagovala nesúhlasne a vymáhaný nárok žalobcovi neuhradila, a to ani sčasti.

2. Okresný súd Humenné v tejto veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 21C/35/2023-74 zo dňa 20.06.2023,
ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná, pričom okrem iného
uviedla, že v celom rozsahu žalovaný nárok neuznáva, nakoľko je voči nej uplatnený v rozpore s

právnymi predpismi bez toho, že by na to boli splnené zákonom definované predpoklady. Uplatnený
nárok zároveň nerešpektuje a je v priamom rozpore s podstatou a účelom právnej úpravy v ZoPZP a
porušuje základné princípy, na ktorých stojí celý právny systém. Musia byť splnené tieto podmienky:
škodu s motorovým vozidlom spôsobil poistník, poisťovateľ z toho titulu vyplatil za poistníka náhradu
škody, poistník porušil v tomto prípade povinnosť ohlásiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v

lehote 15 dní od jej vzniku, pri porušení uvedenej povinnosti absentujú akékoľvek dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane poistníka. ZoPZP vo svojich ustanoveniach presne nedefinuje, do môže
byť v danom prípade dôvodom hodným osobitného zreteľa. Ide teda o relatívne neurčitú právnu
normu, pri ktorej aplikácii je potrebné posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
absolútne absentovali dôvody hodné osobitného zreteľa a teda nárok podľa § 12 ods. 1 písm. g) zoPzP

poisťovateľovi vznikol, alebo naopak, v danom konkrétnom prípade existujú určité konkrétne okolnosti,
ktoré odôvodňujú neskoré oznámenie škodovej udalosti. V takom prípade nedochádza k naplneniu
jedného zo zákonných predpokladov vzniku nároku podl'a § 12 ods. 1 písm. g) zoPZP a tento nárok
potom poisťovateľovi nevnikol a nemôže si ho uplatňovať'. Žalovanej táto dopravná nehoda spôsobila
šok a stala sa práceneschopnou z dôvodov problémov so srdcom a krvným tlakom, a to od 08. 02.

2019. Žalovaná spôsobenie škody a vznik dopravnej nehody, vedenie trestného konania, obavy o
zdravie poškodeného, veľmi zle psychicky znášala. Následne utrpela úraz a bola opäť práceneschopná
od 16. 06. 2019. Napriek týmto ťažkostiam a problémom žalovaná vznik škodovej udalosti oznámila,
avšak nesprávnej poisťovni, keď škodovú udalosť nahlásila do KOMUNÁLNEJ poisťovne, a. s. Aj keďZoPZP v ustanovení § 12 bližšie neupravuje, v akom rozsahu poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu
plnenia voči poistenému, automaticky to neznamená, že v prípade akéhokoľvek porušenia právnych
povinností si poisťovateľ môže podľa ľubovôle stanoviť výšku postihového nároku voči poistenému až do

výšky poskytnutého plnenia poškodenému. Aj vznik uvedeného osobitného nároku poisťovateľa a jeho
výšku je potrebné podriadiť pod všeobecný právny princíp proporcionality, ktorého cieľom je spravodlivé
usporiadanie dvoch kolíznych práv. V prípade poisteného, ktorý porušil právnu povinnosť minimálnej
závažnosti, ktorej porušenie nemalo vplyv ani na vznik škody, ani na zväčšenie jej rozsahu a nespôsobilo
poisťovateľovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej udalosti, je namieste uplatnenie uvedeného nároku

len v skutočne minimálnej výške. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné za ústavne
akceptovateľnú označiť úvahu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie účel likvidačný
a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť
skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia, zohľadnením okolností za ktorých škoda vznikla a
tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Primeranosť a oprávnenosť uplatneného nároku a
jeho výšky nie je možné posudzovať len výlučne s ohľadom na majetkové pomery žalovaného. Podľa

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je proporcionalitu uplatneného nároku poisťovateľa
podľa § 12 ZoPZP potrebné skúmať z oveľa širších hľadísk a je pritom možné zohľadniť celé spektrum
relevantných okolností.

4. K odporu sa vyjadril žalobca, že Žalobca nesúhlasí s vyššie uvedenou argumentáciou Žalovanej

a po preštudovaní si Odporu Žalovanej má za to, že Žalovanou podaný Odpor je zjavne podaný
formálne len za účelom oddialenia úhrady regresného nároku Žalobcu ako i predĺženia lehoty na
vydanie právoplatného exekučného titulu zo strany súdu 1. inštancie. Žalobca v celom rozsahu
odmieta a popiera tvrdenia Žalovanej o neodôvodnenosti žalobou uplatneného regresného nároku a
jeho údajného rozporu s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalobca si dovoľuje pripomenúť,

že (i) Žalovaná spôsobila škodovú udalosť, (ii) Žalobca vyplatil za Žalovanú poškodenému škodovou
udalosťou poistné plnenie, (iii) Žalovaná vznik škodovej udalosti Žalobcovi neoznámila (ani ústne ani
písomne) v 15 dňovej zákonnej lehote a to (iv) bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by ju v
plnej miere zbavovali povinnosti úhrady regresného nároku Žalobcovi ako poisťovni. Žalobca má za to,
že Žalovanou predložené potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vôbec nepreukazujú existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa v takom rozsahu, ktorý by Žalovanú zbavoval povinnosti úhrady
regresného nároku Žalobcovi v celom rozsahu. Medzi dňom vzniku škodovej udalosti (XX.XX.XXXX) a
dňom ohlásenia škodovej udalosti Žalobcovi (29.10.2019) uplynulo viac ako 8 mesiacov v rámci, ktorých
Žalovaná mohla ohlásiť škodovú udalosť Žalobcovi. Aj za predpokladu odrátania času stráveného
Žalovanou ako práceneschopnou (Žalovaná bola prvýkrát PN od 08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát

bola PN od 16.05.2019 do 12.06.2019) zostáva viac ako 6 mesačné okno v rámci, ktorého bola Žalovaná
podľavšetkýchŽalovanoupredloženýchdôkazovvplnomrozsahupráceschopnouafyzickyajpsychicky
spôsobilou Žalobcovi ako poisťovateľovi oznámiť vznik ňou spôsobenej škodovej udalosti a splniť si
tak svoju zákonnú povinnosť (aj keď po 15 dňovej lehote určenej Zákonom o PZP). Žalobca má na
základe uvedených skutočností za to, že v danom prípade neexistujú na strane Žalovanej také dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by ju v plnej miere zbavovali zodpovednosti za oneskorené ohlásenie
vzniku škodovej udalosti a s tým spojenej povinnosti úhrady Žalobcom uplatneného regresného nároku.
Žalobca si dovoľuje podotknúť, že uplatneným regresným nárokom nepožaduje od Žalovanej 100 %
náhradu poistného plnenia poskytnutého poškodenému škodovou udalosťou, ale len 30 % náhradu
poistného plnenia (t.j. Žalobca žiada o 70 % nižšiu sumu ako bola vyplatená poškodenému). Žalobca

pri príprave žaloby a pri percentuálnom vyčíslení žalobou uplatňovaného regresného nároku zohľadnil
všetky okolnosti daného prípadu, ako aj všetky Žalovanou predložené dôkazy a teda aj jej dočasnú
pracovnú neschopnosť.

5. Následne sa vyjadril žalovaný, že žalobcovi (poisťovateľovi) vzniká v zmysle § 11 ods. 6 zák.

č. 381/2001 Z. z. zákonná povinnosť do 3 mesiacov od oznámenia škody poškodeným skončiť
vyšetrovanie na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a podľa § 11 ods. 7 cit.
zákona vzniká mu zo zákona povinnosť poskytnúť poškodenému plnenie a to do 15 dní. Žalobcovi
tiež v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť plniť riadne a včas. Žalovanej vznikla
povinnosť platiť poistné vo výške, ktorá je dohodnutá v poistnej zmluve. Žalobca pri poskytovaní plnenia

poškodenému, sám porušil zákonné povinnosti vyplývajúce mu z § 11 ods. 6, 7 z. č. 381/2001 Z. z.,
§ 517 OZ a z § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 7 z. č. 437/2004 Z. z. teda nekoná fair. Základným účelom
zákona č. 381/2001 Z. z. je zabezpečenie rýchlej a účinnej náhrady škody pre osoby poškodené
prevádzkou motorových vozidiel. Žalobca však v predmetnej veci nerešpektoval účel, zmysel zákona.Porušenie svojej povinnosti plniť riadne a včas negoval, ale to neneguje u žalovanej. Porušenie
povinnosti žalobcom preukazuje napríklad plnenie poskytnuté Sociálnej poisťovni Humenné, ktorá
žalobcu vyzvala listom zo dňa 12.01.2022 na úhradu 8363,53 eur, ale žalobca poskytol plnenie až

02.08.2022. Sociálna poisťovňa Humenné písomnou výzvou zo dňa 07.12.2022 požiadala o plnenie
sumy 2820,69 eur, ale žalobca plnil až 24.03.2023. Žalobca v obidvoch prípadoch porušil zákonnú
povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z. a z § 517 OZ, plniť riadne a včas.
Poškodenému titulom náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo
XX.XX.XXXX, žalobca plnil až 11.07.2022. Žalobca pri poskytnutí plnenia titulom bolestného, titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia nevychádzal z lekárskeho posudku, ale náhradu korigoval na
základe posúdenia ich zmluvným lekárom, konal v rozpore s § 2 ods. 3 písm. d) z. č. 437/2004 Z. z.,
lebo zmluvný lekár nie je posudzujúcim lekárom ktorý je kompetentný vyhotoviť lekársky posudok s
hodnotením bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a nie je ani znalcom. Uplatnenie sankcie
žalobcom s tvrdením o porušení zákonnej povinnosti žalovanou, ktoré nespôsobilo žiaden negatívny
následok, nemalo vplyv na vznik škody a jej rozsah, nespôsobilo žalobcovi ťažkosti ani pri šetrení

poistnej udalosti, ani pri plnení, nemalo vplyv na riadne zistenie okolností za ktorých došlo ku vzniku
poistnej udalosti. Výmera regresu žalobcom bez skúmania ekonomických pomerov toho, kto škodu
spôsobil, tiež nesplňa výchovný účel.

6. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2023 vypovedala žalovaná nasledovne:

Čo sa týka samotnej žaloby uvádzam, že je pravda, že som pochybila, pretože poistnú udalosť som
prvýkrát nahlásila na nesprávnu poisťovňu, a to na Komunálnu poisťovňu, pretože pri zakúpení vozidla
som mala ako aj havarijnú poistku, ako aj povinné zmluvné poistenie práve v Komunálnej poisťovni,
avšak po dopravnej nehode som bola v zlom psychickom stave a žila som v domnení, že som nahlásila
poistnú udalosť správnej poisťovni. Vtedy som si ešte neuvedomila, že medzitým po zakúpení auta som

zmenila poisťovňu, pretože povinné zmluvné poistenie som medzitým zmenila z komunálnej poisťovne
do poisťovne Groupama. Vtedy som nemala k dispozícií po dopravnej nehode doklady k vozidlu a to z
dôvodu, že tieto mi boli po dopravnej nehode zaistené políciou. Boli mi políciou vydané až niekedy po
dvoch mesiacoch. Chcem uviesť, že žaloba žalobcu voči mojej osobe, kde požaduje nárok cca vo výške
39 000 eur považujem sa likvidačné za súčasného stavu a nejde o výchovný charakter. Chcem uviesť, že

v súčasnosti pracujem na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ako policajt. Chcem uviesť, že mám
jednu nezaopatrenú dcéru, ktorá je vysokoškoláčka, ktorá žije so mnou v spoločnej domácnosti. Chcem
uviesť, že som si spísala svoje príjmy a výdavky, a preto takéto vysoké finančné plnenie, ktoré požaduje
žalobca voči mojej osobe je likvidačné. Preto žiadam, aby súd v tomto konaní voči mojej osobe uplatnil
§ 12 ods. 1 písm. g), zákona 383/2001 o povinnom zmluvnom poistení a žiadam, aby v mojom prípade

bolo prihliadnuté na dôvody hodného osobitného zreteľa, pretože toto porušenie ja som nespôsobila
úmyselne a žiadam, aby žalobcovi nebolo priznané regresné plnenie voči mojej osobe z týchto dôvodov.
Na otázku súdu udávam, že v súčasnosti teda pracujem na polícií v Humennom ako zástupca riaditeľa
oddelenia azylu. Chcem uviesť, že v súčasnosti aktuálne žijem so svojou nezabezpečenou dcérou v 2-
izbovom byte v Humennom na ktorom mám vzatú hypotéku, ktorú som si zobrala po rozvode. Čo sa

týka splátok hypotéky, tieto sú mesačne vo výške 269 eur a zostatok hypotéky k 25.10.2023 bol 39 435
eur. Právna zástupkyňa žalovanej sa vyjadrila nasledovne:
Chcem poukázať na dôležitú skutočnosť, ktorá vyplýva v tomto konaní a ktorá vyplýva priamo z poistnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, pričom zo zmluvy vyplývajú práva a povinnosti medzi
zmluvnými stranami. Jednak sa uplatňuje aj zákon o povinnom zmluvnom poistení. Poukazujem na to,

že aj tento zmluvný vzťah z poistnej zmluvy musí byť založený na zásade férového konania a rovnováhy
medzi stranami. Tu poukazujem na to, že regresný nárok poisťovne má plniť predovšetkým výchovný
účel ale vzhľadom na to, že sa jedná o zmluvný partnerský vzťah, výchova by mala byť na strane nielen
mojej klientky, ale aj na strane žalobcu ako poisťovateľa. V danom prípade, keď vychádzame z § 12
uvedenéhozákonaods.1písm.g),čosatýkalenpolovicitohtoustanovenia,žezostranyžalovanejdošlo

k oneskorenému nahláseniu poistnej udalosti máme za to, že ide o nepatrné porušenie povinnosti zo
stranymojejklientky,ktorénemaloaninemohlomaťvplyvnavznikškody,našetreniezostranypoisťovne
a na rýchlosť plnenia zo strany poisťovne voči poškodeným a taktiež toto porušenie nemohlo mať ani
vplyv na zistenie okolnosti škodovej udalosti za ktorej ku škode došlá k poistnej udalosti, pretože táto
nehoda ako je zrejmé zo spisu bola okamžite riešená políciou, pokiaľ žalobca chce uplatniť tento regres

ako výchovný a ako sankciu, tak výchova na strane poisťovateľa - žalobcu bola závažným spôsobom
porušená v neprospech mojej klientky, pretože žalobca ako poisťovateľ je povinný v zmysle zákona o
povinnom zmluvnom poistení plniť poškodenému, a to od vzniku škody a od nahlásenia poistnej udalosti
musí do troch mesiacov poistnú udalosť prešetriť a následne plniť škodu poškodenému a v danomprípade žalobca plnil z titulu bolestného poškodenému a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
a za 3 a pol roka, čo je závažné porušenie jeho povinnosti zo zákona zo zmluvy. Taktiež žalobca
porušil povinnosť podľa § 517 OZ, pretože podľa tohto ustanovenia má poisťovňa ako žalobca, ako

dlžník plniť riadne a včas veriteľovi. Teda žalobca pre neskoré plnenie poistného plnenia poškodenému
porušil okrem zákona aj ustanovenia zákona 437/2004, a to § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 7 ods. 2, pretože
zákon hovorí, že náhrada škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa preukazuje
zásadne lekárskym posudkom alebo znaleckým posudkom. Avšak žalobca uhradil poškodenému
plnenie škody na zdraví nie na základe lekárskeho posudku ale lekársky posudok doložený poškodeným

svojvoľne žalobca korigoval, hoci mohol náhradu škody preukázať riadnym znaleckým posudkom.
Žalobca teda porušil vyššie uvedené ustanovenia zákona, lebo lekársky posudok z bolestného a z
ťaženia spoločenského uplatnenia vystavuje ošetrujúci posudkový lekár, a to na základe osobného
vyšetrenia.
7. Následne sa vyjadril žalobca, že v prípade nároku uplatňovaného od Žalovanej nepožaduje 100%
poistného plnenia, ktoré vyplatil poškodenému za škody, ktorú mu spôsobila Žalovaná, ale len 30 % z

tejto sumy. Žalobca má preto zato, že jeho prístup voči Žalovanej je viac ako férový. Žalobca tiež uvádza,
že ak bola Žalovaná schopná včas oznámiť vznik škodovej udalosti inej poisťovni a túto záležitosť
administratívne riešiť, považuje za účelové jej tvrdenia odvolávajúc sa na jej zlý psychický stav a fakt, že
žilavdomnení,žeškodovúudalosťnahlásilasprávnejpoisťovni.Žalovanáuzatvorilazmluvuopovinnom
zmluvnom poistení s právnym predchodcom Žalobcu dňa XX.XX.XXXX, poistné hradila ročne a poistné

na poistné obdobie od 01.02.2019 do 31.01.2020 uhradila dňa 28.1.2019, teda pred vznikom škodovej
udalosti a teda s vedomím, že nehradí inej poisťovni než poisťovni Groupama. Žalovaná za dobu
od vzniku škodovej udalosti, teda od XX.XX.XXXX neuhradila Žalobcovi ani poškodenému vôbec nič.
Žalovaná poškodenému spôsobila trvalú invaliditu, poškodený je do dnes plienkovaný, jeho spôsobilosť
na právne úkony bola v dôsledku škodovej udalosti obmedzená, nie je schopný samostatného života,

je už doživotne odkázaný na pomoc tretej osoby. Žalobca poukazuje nato, že na strane Žalovanej
nejestvujúanebolapreukázanáexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Žalovanásícevkonaní
predložila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti v období od 08.02.2019 do 27.02.2019, avšak z
predloženého listinného dôkazu nie je zrejmý dôvod dočasnej práceneschopnosti a tiež fakt, že by ju táto
pracovná neschopnosť obmedzila v živote takým spôsobom, že nebola schopná zodpovedne pristúpiť

k riešeniu vzniknutej škodovej udalosti. Žalobca zotrváva na svojich vyjadreniach v tom, že medzi dňom
vzniku škodovej udalosti (XX.XX.XXXX) a dňom ohlásenia škodovej udalosti Žalobcovi (29.10.2019)
uplynulo viac ako 8 mesiacov v rámci, ktorých Žalovaná mohla ohlásiť škodovú udalosť Žalobcovi. Aj
za predpokladu odrátania času stráveného Žalovanou ako práceneschopnou (Žalovaná bola prvýkrát
PN od 08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát bola PN od 16.05.2019 do 12.06.2019) zostáva viac ako

6 mesačné okno v rámci, ktorého bola Žalovaná podľa všetkých Žalovanou predložených dôkazov v
plnom rozsahu práceschopnou a fyzicky aj psychicky spôsobilou Žalobcovi ako poisťovateľovi oznámiť
vznik ňou spôsobenej škodovej udalosti a splniť si tak svoju zákonnú povinnosť (aj keď po 15 dňovej
lehoteurčenejZákonomoPZP).AkovyplývazozistenéhoskutkovéhostavuŽalovanádňaXX.XX.XXXX
viedla motorové vozidlo, ktorým počas jazdy v obci Brekov prekročila minimálnu povolenú rýchlosť,

jazdila rýchlosťou 56,5 km/h, napriek vodorovnému v zvislému značeniu upozorňujúcemu na priechod
pre chodcov, nevenovala sa vedeniu motorového vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke,
nespozorovala chodca - poškodeného, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu bezprostredne za
riadne vyznačeným priechodom pre chodcov, narazila do poškodenému. V prípade Žalovanej nebola
zaznamenaná žiadna brzdná dráha. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa

27.04.2022 sp.zn. 4To/14/2022 tiež vyplýva, že sa Žalovaná dopustila hrubého a závažného porušenia
dopravných predpisov.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.2023 a to tak, že žalobu zamietol a druhým výrokom
žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

9. Po podaní odvolaní vo veci rozhodol ako odvolací súd Krajský súd v Prešove svojim uznesením
zo dňa 09.07.2024 a to tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné
a neodôvodnené, pretože žaloba bola odôvodnená tým, že je v rozpore s dobrými mravmi,

avšak v rozsudku absentujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a rovnako
prvostupňový súd poukázal na nález Ústavného súdu SR bez jeho identifikácie spisovou značkou.
V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal posúdením
primeranosti zaplatenia regresnej náhrady, nakoľko nesprávne posúdil základ nároku žalobcu. Odvolacísúd poukázal na závery Ústavného súdu SR v obdobnej veci, nález Ústavného súdu SR, sp. zn.
377/2018 zo dňa 31.01.2019: „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má
zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním

výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá
sa budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním
osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch
komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch
komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo k škode

nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať
súčasneajtretíkomponent,t.j.konkrétnepomerytoho,ktoškoduspôsobil,lebolentakmožnodosiahnuť
účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku
regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej
náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky)
likvidačná.

Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní prvostupňový súd musí venovať pozornosť kritériám, ktoré
uvádza Ústavný súd SR a je nutné preukázať skutočnosť, či vyplatená suma je konečná alebo
sa bude v budúcnosti zvyšovať, aké boli okolnosti vzniku škody, teda ako možno charakterizovať
konanie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti a následne treba podrobne skúmať osobné, zárobkové
a majetkové pomery žalovanej, ktorá škodu spôsobila. Až posúdením týchto troch komponentov možno

spravodlivo určiť, či regresná náhrada je primeraná a či stanovenie tejto náhrady zo strany žalobcu
vo výške 30 % zodpovedá týmto kritériám. Je nutné, aby regresná náhrada plnila výchovný účinok
a samozrejme, aby nebola likvidačná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemá možnosť žalobu zamietnuť
v celom rozsahu, nakoľko aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že možno len primerane určiť
jej výšku tak, aby nebola likvidačná, čo však znamená, že určitým spôsobom sa musí škodca podieľať

na vyplatenom poistení, pokiaľ určitým spôsobom porušil povinnosti danému zákonom o povinnom
zmluvnom poistení. V tomto prípade tieto okolností neboli objasnené do tej miery, v akom čase bola
žalovaná z dôvodu zdravotných problémov po nehode indisponovaná, že nemohla oznámiť poistnú
udalosť, respektíve túto nahlásila v inej poisťovni. Odvolací súd uviedol obiter dictum vo vzťahu
k odvolacím námietkam žalovanej o tom, že žalobca plnil poškodenému v lehote alebo nie, že tieto

námietky nie sú v prejednávanej veci dôvodné. Nesúvisia s meritom veci, ktorého podstatou je regresný
nárok žalobcu. V tomto smere nie je dôvodné venovať sa dokazovaniu v súvislosti s týmito námietkami.

10. Súd zistil tento skutkový stav :

11. Na základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi Groupama Biztositó Zrt. ako predávajúcim
a žalobcom ako kupujúcim zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou k 01.12.2022 k prevodu celku
obchodného majetku.

12. Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorového vozidla zn. Hyundai Getz,

EČV: F..

13. Zo správy o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 19.00 hod. došlo na
križovatke cesty I/74 a miestnych komunikácií pred rodinným domom č. 279 v obci Brekov k dopravnej
nehode medzi OMV zn. Hyundai Getz, EČ: F., ktoré viedla žalovaná a chodcom C. H., v dôsledku čoho

utrpel chodec zranenia s predpokladanou dobou liečenia nad 42 dní.

14. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/73/2020 zo dňa 19.10.2021 v spojení s uznesením
odvolacieho Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/14/2022 zo dňa 27.04.2022 vyplýva, že obžalovaná
A. B. C. D. (žalovaná v tomto spore) bola uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 19:00 hod., v čase mimo výkonu služby viedla ako vodička
osobné motorové vozidlo Hyundai Getz, EČV: F., rýchlosťou 56,5 km/h po ceste 1/74 v obci Brekov,
smerom od mesta Humenné na obec Strážske, kde napriek vodorovnému a zvislému dopravnému
značeniu upozorňujúcemu na priechod pre chodcov v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla

a nedostatočnému sledovaniu situácie v cestnej premávke neskoro spozorovala chodca C. H., ktorý
vtomčaseprechádzalcezcestu1/74zpohľaduvodičkyzľavejstranynapravúvbezprostrednejblízkosti
na riadne vyznačenom priechode pre chodcov pri križovatke s miestnymi komunikáciami pred rodinným
domov č. 279 v obci Brekov, pričom bez brzdenia svojim vozidlom narazila do chodca a to tak, že nauvedenom mieste pravou prednou časťou tohto vozidla v oblasti pravého predného svetlometu narazila
do oblasti pravého predkolenia chodca idúceho v krokovom pohybe, ktorý následne prepadol na prednú
kapotu a čelné sklo vozidla, odkiaľ došlo k jeho odhodeniu na pravú krajnicu vo vzdialenosti cca 26

metrov od miesta zrážky, čím obvinená ako vodička vozidla porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), e),
f) a § 137 ods. 2 písm. c), písm. r) zákona o cestnej premávke, následkom čoho chodec utrpel mnoho
početné poranenia tela – polytraumu, početné zlomeniny tvárových kostí vpravo, plášťové krvácanie pod
tvrdú plenu a pavúčnicu mozgu v čelovej oblasti obojstranne, otras mozgu ťažkého stupňa s difúznym
axonálnym poranením mozgu s poruchou vedomia, neúplne ochrnutie horných aj dolných končatín

s prevahou vpravo, zlomeninu oblúka 5. krčného stavca, zlomeninu mostíka, zlomeninu 3. a 4. rebra
vpravo, stredne ťažké pomliaždenie s krvácaním do pečene, zlomeninu lopaty v bedrovej kosti vpravo,
zlomeninu horného a dolného ramienka lonových kostí vľavo a ďalšie tam uvedené zranenia, ktoré
si vyžiadali vysoko špecializovanú intenzívnu liečbu vrátane operačnej liečby a ktoré na poškodenom
zanechali trvalé následky v podobe poúrazovej paraparézy a kvadruparézy, ako aj organickej duševnej
poruchy pri poškodení a dysfunkcií mozgu, v dôsledku ktorých poškodený nie je schopný vedomého

aktívneho života, je nesebestačný a bez cudzej pomoci nevie vykonávať bežné životné úkony a potreby
a je trvalo odkázaný na pomoc inej osoby. Za to obžalovanej trestný súd uložil podľa § 157 ods. 2
Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 60

ods.1, ods. 2 Trestného zákona jej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
dobu 1 roka. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, poškodených C. H. a Union zdravotnú poisťovňu,
a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Uvedené súdy sa v trestných rozsudkoch
vysporiadali aj s obranou obžalovanej, že chodec bol pod vplyvom alkoholu a bol v tmavom oblečení,
pričom konštatovali, že toto nemalo vplyv na zavinenie a vinu obžalovanej. Krajský súd v Prešove ako

odvolací súd zamietol odvolanie prokuratúra v tejto veci proti prvostupňovému rozsudku, čo sa týka
uloženého trestu, pretože tento považoval za dostatočný.

15. Z oznámenia žalovanej žalobcovi vyplýva, škodovú udalosť – dopravnú nehodu nahlásila poisťovni
na tlačive, ktoré bolo doručené poisťovni dňa 29.10.2019.

16. Z doložených listinných dôkazov zo strany žalobcu (nebola to ani sporná skutočnosť v konaní)
vyplýva, že v súvislosti s touto poistnou udalosťou – dopravnou nehodou vyplatil žalobca za žalovanú
poškodenému plnenie v celkovej výške 127 616,82 eur a táto suma pozostáva z nasledujúcich
položiek : bolestné 37 076 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 37 674 eur, dolikvidácia a sťaženie

spoločenského uplatnenia 1 789 eur, náhrada vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť 39 893, 60 eur, náhrada dávok invalidného dôchodku 8 363,53 eur a náhrada
dávok poskytnutých z nemocenského poistenia 2 820,69 eur. Toto vyplýva predovšetkým z doložených
listinných dôkazov – Oznámenie o poistnom plnení z 21.07.2022, z 24.03.2023, z 11.07.2022,
z 27.06.2022 a z prehľadu vyplatených poistných plnení z informačného systému žalobcu.

17. Žalobca doložil vzhľadom na námietky žalovanej o výške vyplateného poistného plnenia (že ho
žalobca poškodenému bezdôvodne krátil) do súdneho spisu aj Znalecký posudok č. XX/XXXX na
hodnotenie bolestného C. H. pre úraz zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom MUDr. Rastislavom
Burdom, PhD., Košice, z ktorého vyplýva celkový počet bodov a jednotlivé položky bolestného –

zranení v počte bodov 1 840 bodov. Žalobca rovnako doložil lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia u tohto poškodeného.

18.Výzvouzodňa18.08.2022bolažalovanážalobcomvyzvanánaúhradučastiposkytnutéhopoistného
plnenia vo výške 93 597,10 eur. Z výzvy zo dňa 23.02.2023 vyplýva, že žalobca pristúpil k poníženiu

regresu a žiadal od žalovanej nahradiť plnenie vo výške 37 438,84 eur.
Na výzvu poisťovni – žalobcu na regres žalovaná odpovedala svojim listom nazvaným „Odvolanie“
doručeným poisťovni dňa 12.09.2022, kde uviedla, že nesúhlasí s ich regresným nárokom na sumu
93 597,10 eur a poukázala na spoluvinu poškodeného (v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu,
neoznačený a v tmavom oblečení na priechode pre chodcov). Dopravná nehoda spôsobila aj žalovanej

závažnú traumu, lebo od nasledujúceho dňa bola práceneschopná so srdcom a krvným tlakom a bol
ovplyvnený jej psychický a fyzický stav v dôsledku dopravnej nehody a začatia trestného konania
a preto omylom nahlásila poistnú udalosť na Komunálnu poisťovňu, a.s., lebo predtým nemala
žiadne skúsenosti. Po skončení práceneschopnosti po dopravnej nehode sama utrpela úraz s ďalšoupráceneschopnosťou,očommôžedoložiťdokladapoistnúudalosťnahlásilažalobcoviažpoupozornení
zo strany svojho právneho zástupcu, ktorému odovzdala všetky doklady. Poukázala na to, že všetky
tieto dôvody na jej strane sú dôvodmi osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom

zmluvnom poistení. Rovnako uviedla, že oneskorené oznámenie poistnej udalosti nemalo vplyv na
stanovenie rozsahu poškodenia a výšku plnenia. Vodičské oprávnenie má od roku 1993 a po celú
dobu ako aktívna vodička nespôsobila žiadnu nehodu, ani škodovú udalosť a nebola riešená ani za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Preto žiada poisťovňu, aby svoje rozhodnutie
prehodnotila a upustila od vymáhania tejto závadnej čiastky, pretože bude dvakrát potrestaná, a to

v trestnom konaní uložením trestu a teraz vymáhaním takejto závratnej čiastky. V prípade, ak budú
trvať na tomto regresnom nároku, všetko odovzdá svojmu advokátovi, aby bola zohľadnená primeranosť
výšky tejto regresnej pohľadávky podľa § 12.

19. Žalovaná doložila do súdneho spisu na preukázanie svojich tvrdení vyššie uvedené doklady o dvoch
PN po dopravnej nehode. Zápisnicu o vydaní veci osobného motorového vozidla Hyundai Getz, EČV:

F., zo dňa XX.XX.XXXX od OR PZ - dopravný inšpektorát Humenné, lekársku prácu z Nemocnice J. D.
F. z 08.02.2019, z ktorej vyplýva : včera okolo 19:00 hod. mala dopravnú nehodu, od vtedy bolesti hlavy,
namerané vyššie hodnoty TK, napriek pravidelnej liečbe. Lekársku správu z Neurologickej ambulancie
A. B. z 08.02.2019 : akcelerácia TK, bolesti hlavy, opakované CT mozgu.
Žalovaná doložila poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

poistka číslo X XXX XXX XXX v Komunálnej poisťovni, a. s., rovnako havarijné poistenie motorových
vozidiel, poistka číslo X XXX XXX XXX v tej istej poisťovni vystavenej XX.XX.XXXX, doklad z internetu
o hľadaní poisťovateľa podľa EČV, z ktorého vyplýva, že Hyundai Getz, poistený ku dňu XX.XX.XXXX
bol poistený u žalobcu.

20. Z potvrdení o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalovaná bola prvýkrát práceneschopná od
08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát od 16.05.2019 do 12.06.2019.

21. Žalovaná uviedla a zdokladovala svoje príjmy a výdavky ohľadom majetkových pomerov, a to : plat
priemerne - 2 175 eur, prídavky na dieťa - 60 eur, príjem z nájmu bytu na D. XX, F. - XXX eur, spolu

príjmy – 2 565 eur.
Uviedla a doložila svoje mesačné výdavky : Hypotéka č. 1 - 269 eur, hypotéka č. 2 – 275,67 eur, úver č.
1 (na auto) – 213,71 eur, úver č. 2 – 332,86 eur, investičné sporenie - 100 eur, SIPO na byt na E. XX,
F. – 188,90 eur, ANTIK byt na E. XX, F. – 32,78 eur, elektrina byt D. XX, F. – 25 eur, zálohové platby
pre Bytové družstvo za byt D. XX, F. – XXX,XX K., L. I. D. XX, F. – XX eur, telefóny – 48,50 eur, dcéra

zvýšené výdavky na lieky a stravovanie kvôli laktózovej intolerancii – 200 eur, spolu výdavky -1 838,49
eur. Žalovaná uviedla zostatky hypoték – úverov k 04.08.2024 : hypotéka č. 1 – -37 517,73 eur, hypotéka
č. 2 – -36 646,59 eur, úver č. 1 (na auto) – -9 560,42 eur, úver č. 2 – -21 970,42 eur, teda spolu zostatok
hypoték – úverov k 04.08.2024 v sume -105 685,16 eur. Čo sa týka účtov - zostatkov k 04.08.2024 :
Jej účet v C. – 42,56 eur, investičný sporiaci účet v SLSP – 1 351,37 eur, sporiaci účet v C. – 1,41 eur,

spolu úspory 1 395,34 eur.
Čo sa týka majetkových pomerov, žalovaná vlastní 2-izbový byt na E. XX, F., kúpený v roku 2011,
financovaný hypotékou č. 1. Žalovaná vlastní 1,5 izbový byt na D. XX M. F., kúpený v roku 2021,
financovaný hypotékou č. 2, ktorý v súčasnej dobe dáva do podnájmu a príjem z prenájmu zdaňuje.
Taktiež je vlastníčkou osobného motorového vozidla Hyundai i20, rok výroby 2023, financovaný z úveru

č. 1 a kúpna cena vozidla bola 15 778,40 eur. K tomu má ešte rôzne iné výdavky : Platby poistiek k autu,
bytom, úrazových poistiek cca 600 eur a výdavky na veterinára. Žalovaná k týmto skutočnostiam doložila
aj potvrdenie o mzde za obdobie 7/2023 - 6/2024, z ktorej vyplýva vyššie uvedený priemerný zárobok
v čistom.
Žalovaná doložila nájomnú zmluvu na byt uzavretú medzi ňou ako prenajímateľkou a nájomcom G. C.,

ktorejjepredmetom1,5-izbovýbytč.XXN.D.XXM.F.zaúčelombývania,sdobounájmuod01.05.2021
na dobu neurčitú s výškou nájomného 330 eur mesačne, pričom v nájomnom sú zahrnuté aj poplatky
za vodu, televízny signál a spotreba elektrickej energie.
Rovnako žalovaná doložila aj výpisy zo svojho účtu, vrátane splátok úverov – hypoték a doklad SIPO
k 8/2024 na sumu 188,90 eur, z čoho : elektrina 46,29 eur, plyn záloha 31 eur, nájomné 111,61 eur.

Rovnako doložila faktúru od spoločnosti ANTIK za televízne služby z 01.07.2024, splatnej 15.07.2024
na sumu 15,76 eur. Doložila taktiež z Bytového družstva Humenné mesačný predpis úhrad za plnenia
súvisiace s užívaním bytu na ulici D. XX, F. k 7/2024 na sumu predpisu 141,07 eur. Doložila faktúruz Orange za mobil splatnú 26.07.2024 na sumu 50,53 eur a faktúru splatnú 26.07.2024 na sumu 34,53
eur a faktúru splatnú 26.07.2024 od Orange na sumu 16 eur.
Žalovaná taktiež doložila potvrdenie o návšteve školy svojej dcéry z Univerzity Konštantína a Filozofa

vNitre,Filozofickáfakulta,zktorejjezrejmé,žejejdcéraI.O.D.,nar.XX.XX.XXXXjeriadnouštudentkou
dennou formou.
Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľnosti, k. ú. F., z listu vlastníctva č. X XXX vyplýva, že žalovaná
je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vo vchode XX na 1. poschodí, vrátane spoluvlastníckeho podielu na
tam uvedených parcelách a spoločných častiach, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X XXX, k. ú. F. je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
bytu č. XX vo vchode XX na 6. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX a spoluvlastníčkou
ku parcelám a spoločným častiam, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Z faktúry č.
XXXXXX od P. Q. B. – RADES Michalovce je zrejmé, že žalovaná kúpila osobné motorové vozidlo
Hyundai v sume 15 778,40 eur a faktúra je vystavená zo dňa XX.XX.XXXX.

22. Na uvedený spor sa použijú predovšetkým ustanovenia týchto právnych predpisov:

Podľa zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel (vtedy platného), § 10 Práva a povinnosti poisteného, ods. 1, Poistený
je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, podľa písm. a) do 15 dní, po jej vzniku, ak

vznikla na území Slovenskej republiky.

Podľa § 12 Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, ods. 1, Poisťovateľ má proti poistenému
právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej
ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že poistený, podľa písm.

g) ak bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., § 3 ods. 1, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

PodľaObčianskehozákonníkač.40/1964Zb.,§2ods.2, Vobčianskoprávnychvzťahochmajúúčastníci
rovnaké postavenie.

23. Súd konštatuje, že skutkový a právny stav zrušeného rozsudku Okresného súdu Humenné a od

rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Prešove uznesením zo dňa 09.07.2024 sa nezmenil.
V konaní nie je sporné, že žalovaná ako poistená uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dňa
XX.XX.XXXX, číslo Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlasvojemotorovévozidloHyundaiGetz,EČV:F.,pričom
poistné bolo riadne uhradené. V konaní nie je sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k poistnej udalosti –

dopravnej nehode, pri ktorej žalovaná ako vodička zrazila chodca na priechode pre chodcov, za čo bola
odsúdená v trestnom konaní, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19.10.2021,
sp. zn. 3T/73/2020, potvrdený uznesením odvolacieho Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2022
a boli jej uložené vyššie uvedené tresty. V uvedenom trestnom konaní sa skúmala aj obrana žalovanej –
tmavé oblečenie poškodeného chodca, alkohol poškodeného chodca, pričom trestné súdy poukazovali

na to, že tieto skutočnosti nemali vplyv na dopravnú nehodu a zavinenie žalovanej ako u žalovanej
a za túto dopravnú nehodu je zodpovedná výlučne ona. V konaní nie je sporné a bolo to preukázané
aj listinnými dôkazmi, že žalobca ako poisťovňa vyplatila z tejto poistnej zmluvy na túto poistnú udalosť
– dopravnú nehodu poškodenému celkovo sumu 127 616,82 eur, pozostávajúcu z vyššie uvedených
položiek.

24. V konaní nie je sporné, že k dopravnej nehode – poistnej udalosti došlo XX.XX.XXXX a žalovaná
ako poistená nahlásila túto poistnú udalosť žalobcovi až dňa 29.10.2019 na vyplnenom tlačive žalobcu.
Od poistnej udalosti do dňa jeho riadneho nahlásenia zo strany žalovanej teda uplynula doba cca 8
mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovanej ako poistenej,

stanovenej vo vyššie uvedenom § 10 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, že poistený je
povinnýpísomneoznámiťpoisťovateľovivznikškodovejudalostido15dnípojejvzniku,vzniklanaúzemí
SR. Žalobca taktiež preukázal splnenie ustanovení § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom
poistení, že poisťovateľ má proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoréza neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 – 4. V tomto prípade žalovaná porušila svoju
povinnosť oznámiť riadne a včas vznik škodovej udalosti žalobcovi v lehote stanovenej v § 10 ods. 1

písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení a dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej,
ktoré by ju zbavovali tejto povinnosti, v konaní preukázané neboli.

25. Súd skúmal obranu žalovanej a to, že na jej strane boli dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých nemohla oznámiť poisťovateľovi – žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od

jej vzniku podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Tieto dôvody hodné
osobitného zreteľa v tomto konkrétnom spore na strane žalovanej preukázané neboli (§ 12 ods. 1
písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení). Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná
oznámila poisťovni na predpísanom tlačive túto škodovú udalosť – poistnú udalosť až cca 8 mesiacov po
jej vzniku. Obrana žalovanej v tom smere, že po dopravnej nehode bola od 08.02.2019 do 27.02.2019
prvýkrát práceneschopná a následne v dôsledku úrazu bola práceneschopná druhýkrát od 16.05.2019

do 12.06.2019, vzhľadom na dobu od vzniku škodovej udalosti – dopravnej nehody do nahlásenia
poistnej udalosti žalobcovi nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Uplynula totiž dlhá
doba, počas ktorej žalovaná mala možnosť splniť túto zákonnú povinnosť, pričom z doložených PN
vyplýva, že nešlo o diagnózy, predovšetkým u prvej PN, v dôsledku ktorej by pri tejto škodovej udalosti
– dopravnej nehode utrpela zranenia s dlhšou dobou liečenia, ktoré by jej znemožňovali splniť si túto

zákonom uloženú povinnosť podľa § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z prvej PN vyplýva, že
mala bolesti hlavy a ďalšie následky, pričom tieto diagnózy mala už predtým a z druhej PN vyplýva, že si
spôsobila sama iný úraz. Nešlo teda o PN v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a o také zdravotné
dôvody, ktoré by jej cca 8mesiacov neumožňovali nahlásenie poistnej udalosti riadne a včas.
Rovnako súd pritom musel prihliadať na okolnosti vzniku škody a to, že žalovaná bola škodcom z toho

protiprávneho konania, za ktorý bola právoplatne odsúdená trestným súdom, pričom spôsobila uvedenú
poistnú udalosť – dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami
poškodenému H., tak ako je to uvedené vyššie. Z trestných rozsudkoch je pritom zrejmé, že dopravnú
nehodu zavinila výlučne žalovaná porušením tam uvedených právnych predpisov a na jej vine neniesol
zodpovednosť poškodený H.. Pokiaľ bola žalovaná v zlom psychickom stave po dopravnej nehode,

tak tento si spôsobila sama svojim protiprávnym konaním, a to dopravnou nehodou, za ktorú bola
právoplatne odsúdená.
To, že žalovaná nahlásila dopravnú nehodu inej poisťovni, a to Komunálnej poisťovni, a. s., kde mala
predtým zavreté povinné zmluvné poistenie, ako aj havarijné poistenie, taktiež nie je dôvodom hodným
osobitného zreteľa, a to vzhľadom na dobu cca 8 mesiacov, ktoré uplynuli od dopravnej nehody

a nahlásenia poistnej udalosti žalobcovi. Súd by samozrejme PN žalovanej po dopravnej nehode
hodnotil inak, teda ak by bolo v konaní preukázané, že pri dopravnej nehode utrpela také vážne zranenia
s dlhou dobou liečenia, ktoré by jej objektívne znemožňovali splniť svoju zákonnú povinnosť podľa §
10 zákona o povinnom zmluvnom poistení a nahlásiť poistnú udalosť – dopravnú nehodu riadne a včas
žalobcovi – poisťovni. V tomto spore sa však nejedná o tento prípad.

26. Rovnako je nedôvodná obrana žalovanej, ktorá poukazuje na rovnosť postavenia strán sporu v tomto
konaníanarozporsdobrýmimravmipodľa§2a§3Občianskehozákonníka(uvedenévyššie)vzhľadom
nato,žežalobcaakopoisťovňaplnilztejtopoistnejzmluvypoškodenémuuvádzanéplneniapozákonom
stanovenej lehote. Súd konštatuje, že aj v tomto konaní majú strany rovnaké postavenie, avšak žalovaná

sa v tomto konaní nemôže dovolávať oneskoreného plnenia zo strany žalobcu poškodenému. Toto
právo má jedine poškodený, ktorý však v tejto konkrétnej veci nepodal žalobu ani voči žalovanej ako
škodcovi a poistenej, a ani priamo voči poisťovni, pričom zákon mu toto právo priznáva. Je tak jediným
oprávneným subjektom, ktorý by mohol poukazovať na tieto porušenia ustanovení zákona o povinnom
zmluvnom poistení zo strany žalobcu. Súd tu poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu

v Prešove vzhľadom k týmto odvolacím námietkam žalovanej, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, pričom
prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v ďalšom konaní. Podanie tejto žaloby
zo strany poisťovne nemôže byť považované za zneužitie postavenia silnejšou stranou a porušenie
rovnosti strán, pretože toto právo (regresný nárok) má poisťovňa priamo zo zákon podľa § 12 a nejde
z jej strany o svojvoľné konanie. Strany sporu v tomto smere nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

27. Súd tak konštatuje, že žalobca v tomto konkrétnom spore preukázal splnenie podmienok podľa § 12
na regresný nárok voči žalovanej z poistného plnenia pre porušenie § 10 zákona o povinnom zmluvnom
poistení. V tomto prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, aleo regresný nárok podľa osobitného predpisu – zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z tohto dôvodu
súd v takomto spore (regresný nárok, nie nárok na náhradu škody) nemôže použiť ustanovenia § 450
Občianskeho zákonníka, tzv. moderačné právo na zníženie nároku na náhradu škody.

28. Vzhľadom na tieto skutočnosti je nárok žalobcu v tomto spore preukázaný podľa § 12 zákona
o povinnom zmluvnom poistení a súd nemôže použiť moderačné právo na náhradu škody podľa § 450
OZ. Súd však poukazuje na právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, a to predovšetkým
na rozhodnutie – nález Ústavného súdu SR sp. zn. 377/2018 zo dňa 31.01.2019 : „Regresná náhrada

má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody.
Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení,
či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností,
za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto
škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná
náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia

a okolností, za ktorých došlo k škode nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej
náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu
spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu
spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok,
a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na druhej

strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.

29. Taktiež súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 90/2021 vyplýva, že Ústavný súd
sa nemôže stotožniť s dokumentáciou, podľa ktorej je jediným oprávneným subjektom, ktorý môže
určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001

Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel je poisťovateľ a nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne
zakotvené namietaním v referenčných normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1 psím. g) zákona
o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne,
by nebol spravodlivý, pretože by bol celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní

alebo nezohľadní napríklad eventuálne spoluzavinenie, respektíve iné relevantné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality,
ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne
musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je
dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ

mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok, ak k danej situácii pristúpia dôvody hodné
osobitného zreteľa, nesmie ich súd opomenúť.

30. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia Ústavného súdu v obdobných prípadoch a vzhľadom na
právny názor Krajského súdu v Prešove, ktorým je prvostupňový súd viazaný, súd v konkrétnom spore

skúmal zásadu primeranosti, respektíve proporcionality žalobcom uplatneného regresného nároku voči
žalovanej. Súd pritom bral do úvahy výšku sumy vyplatenej z titulu poistenia, okolnosti, za ktorých
škoda vznikla a skúmanie majetkových, osobných a zárobkových pomerov toho, kto škodu spôsobil.
Účelom regresnej náhrady podľa § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení je predovšetkým výchovný
a odstrašujúci účinok a na druhej strane táto regresná náhrada nesmie mať likvidačný účinok na

žalovanú stranu. Nesmie ísť ani o prenesenie poistného plnenia z poisťovni na poisteného, pretože je
to v rozpore s účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou
prevádzkou motorových vozidiel.

31. Čo sa týka výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia z tejto poistnej zmluvy uzavretej medzi

stranami sporu, tak ako je to uvedené vyššie, celkovo bola vyplatená suma z tejto poistnej udalosti
– dopravnej nehody v sume 127 616,82 eur, ktorá pozostáva : bolestné 37 076 eur, sťaženie
spoločenského uplatnenia 37 674 eur, dolikvidácia a sťaženie spoločenského uplatnenia 1 789 eur,
náhrada vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 39 893, 60 eur,
náhrada dávok invalidného dôchodku 8 363,53 eur a náhrada dávok poskytnutých z nemocenského

poistenia 2 820,69 eur.
Žalobca si uplatnil voči žalovanej ešte pred podaním žaloby návrh na regres vo výške 93 597,10 eur,
pre nenahlásenie poistnej udalosti riadne a včas a následne po vyjadrení žalovanej zo dňa 12.09.2022
túto sumu znížil na sumu 37 438,84 eur. Keďže žalovaná žalobcovi nič neuhradila, žalobkyňa podalažalobu o regresný nárok vo výške 38 285,05 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 30 % z poskytnutého
poistného plnenia poškodenému.

32. Čo sa týka zohľadnenia okolností, za ktorých škoda vznikla v tomto konkrétnom spore, nie je sporné,
že žalovaná ako vodička spôsobila protiprávnym konaním dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený utrpel
závažné poranenia s trvalými následkami a za túto dopravnú nehodu bola odsúdená právoplatným
trestným rozsudkom v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu (viď vyššie). Žalovaná bola určená
jednoznačne za viničku tejto dopravnej nehody, pretože prekročila rýchlosť v obci, neboli žiadne brzdné

stopy, nevenovala dostatočnú pozornosť jazde a porušila viacero povinnosti špecifikovaných v trestnom
rozsudku. Spoluzavinenie poškodeného na nehode, zistené nebolo.

33. Taktiež súd zobral do úvahy, že u žalovanej neboli zistení dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §
12, ktoré by jej zbavovali zodpovednosti za regresný nárok vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula od
poistnej udalosti – dopravnej nehody a jej nahlásenia zo strany žalovanej cca 8 mesiacov, pričom tak

ako to už bolo odôvodnené vyššie, žalovaná nepreukázala tieto dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd
zobral do úvahy, že žalovaná spôsobila svojim protiprávnym konaním – dopravnou nehodou – poistnou
udalosťou, za ktorú bola právoplatne odsúdená trestným rozsudkom a žalovaná spôsobila porušenie
svojej povinnosti podľa § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení – nahlásiť poistnú udalosť poisťovni
riadne a včas, teda v zákonnej lehote a preto musí niesť následky – zodpovednosť za tieto svoje konania.

34. Z tohto dôvodu neobstojí ani obrana žalovanej, že konaním žalobcu a uplatnením tejto regresnej
náhrady podľa žalovanej je konanie v rozpore s dobrými mravmi a porušenia rovnakého právneho
postavenia strán sporu podľa § 2 a § 3 Občianskeho zákonníka (viď vyššie), pretože žalobca len
realizoval svoje zákonné právo, a to regresný nárok podľa osobitného právneho predpisu, a to § 12

zákona o povinnom zmluvnom poistení.

35. Súd pri určení primeranosti a proporcionality regresného nároku do úvahy aj osobné, zárobkové
a majetkové pomery žalovanej, ktorá škodu spôsobila. Tak ako je to uvedené vyššie, boli doložené
príjmy a výdavky žalovanej a je zrejmé, že žalovaná sama stará o jednu nezaopatrenú dcéru, ktorá je

študentkou na vysokej škole a z výsledkov šetrenia jej majetkových pomerov vyplynulo, že žalovaná
je vlastníčkou dvoch nehnuteľnosti – bytov v Humennom, z ktorých jeden prenajíma, je vlastníčkou
osobného motorového vozidla, je príslušníčkou policajného zboru, kde má stály zárobok, tak ako je
to už vyššie uvedené a súd zobral aj do úvahy, že má dve hypotéky a úver na auto a ďalšie vyššie
uvedené výdavky. Nejde teda o nemajetnú osobu, tak ako je to vyššie uvedené. Bude na žalovanej, aby

si v prípade právoplatnosti tohto rozsudku usporiadala svoje majetkové pomery.

36. Po posúdení týchto troch základných kritérií za účelom preskúmania primeranosti a proporcionality
uplatneného regresného nároku súd dospel k záveru, že v tomto prípade je primeraný regresný nárok
vo výške cca 15 %, ktorú súd priznal žalobcovi z vyplateného poistného plnenia poškodenému. Takto

ustálená výška regresného nároku podľa názoru súdu naplní aj účel a zmysel právnej úpravy, t. j.
výchovný a odstrašujúci účinok tohto regresného nároku a na druhej strane nebude predstavovať
ekonomickú likvidáciu pre škodcu – žalovanú stranu. Rovnako súd zobral do úvahy pri určení
primeranosti a proporcionality, že účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení a predovšetkým
regresného nároku podľa § 12 nie je prenesenie povinnosti žalobcu – poisťovne na náhradu ňou

vyplateného poistného plnenia na škodcu. Zmyslom zákona o povinnom zmluvnom poistení je združiť
finančné prostriedky v prípade poistných udalostí – dopravných nehôd, ktoré sú časťou v značnej
výške, aby ich nemusel znášať výhradne škodca – poistený a na druhej strane, aby poškodený z týchto
poistných udalostí boli dostatočne a v súlade zákonom odškodnení z poistného plnenia.

37. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd v súlade s § 517
Občianskeho zákonníka a vykonávacím nariadením vlády priznal žalobcovi aj uplatnené zákonné úroky
z omeškania z dlžnej sumy, pričom žalovaná sa podľa názoru súdu dostala do omeškania v súlade s §
517 už po prvej výzve, ktorou si žalobca uplatnil regresný nárok, avšak napriek tomu žalovaná žalobcovi
nič neplnila, a to ani po jeho odpovedi, ktorou zničil výšku regresného nároku (tak ako je to uvedené

vyššie).38. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu zamietol z dôvodu, že v danom spore sa zvyšok uplatneného
nároku javil ako neprimeraný a neproporcionálny a mal by za následok aj žalovanou tvrdenú ekonomickú
likvidáciu jej a jej rodiny - nezaopatrenej dcéry.

39. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255, ods. 1 a ods. 2 CSP a rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní
50 % úspech a žalovaná taktiež 50 % úspech, respektíve neúspech. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.