Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-21C/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201658
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2521201658.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: J. V., N..

XX.XX.XXXX, C. A. Š. XXXX/X, W., zastúpený: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, Bratislava,
IČO: 44 449 615, proti žalovanému: Hotel Korekt, s.r.o., so sídlom Odborárska 4114, Banka, IČO: 31 427
596, zastúpený: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Ul. M. Waltariho
7, Piešťany, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 219,30 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,013 %
denne zo sumy 219,30 Eur od 18.07.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.376,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,013 % denne zo sumy 5.376,21 Eur od 18.07.2021 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

V. Štát m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.09.2021, doručenou súdu dňa 10.09.2021, sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 9.685,71 Eur spolu s 0,013 % denným
úrokom z omeškania zo sumy 9.685,71 Eur od 18.07.2021 do zaplatenia a zároveň sa domáhal i nároku
na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa zúčastnil jednodňového športového podujatia, ktoré sa konalo

dňa 25.05.2019. Išlo o volejbalový turnaj, ktorý sa každoročne (ako už po mnohé roky) konal v hoteli
Korekt (žalovaný). V tento deň sa na žalobcu pri sprchovaní v hotelovej izbe, bez zjavnej príčiny, zosypali
sklenené dvere sprchového kúta. Sklo sa roztrieštilo a úlomky popadali na jeho ľavú nohu. Žalobca
bol vážne zranený, boli mu rozťaté šľachy. Privolaná rýchla záchranná služba žalobcu odviezla do
NemocniceP.G.M.W.,kdebolhospitalizovaný.Závažnosťzranenísivyžiadalachirurgickýzákrok,ktorý
žalobca podstúpil dňa 27.05.2019. Po ukončení hospitalizácie (k 29.05.2019) bol žalobca prepustený
do domáceho liečenia. V dôsledku opísaného zranenia a nutnej medicínskej intervencie bol dlhodobo

práceneschopný, pričom jeho práceneschopnosť trvala viac ako dva mesiace. Bezprostrednými
následkami zranenia boli bolesti a zásah do spôsobu života (zo spoločenského hľadiska obmedzenie
žalobcu pri mnohých činnostiach, od bežnej chôdze, cez limitované možnosti športovať/sťaženie
podmienok pre pohybové aktivity až po vyvolávanie pretrvávajúcich bolestí). Následkom zranenia boložalobcovi tiež znemožnené absolvovať rodinnú dovolenku v zahraničí, na ktorú mal už zakúpenú letenku
a objednané ubytovanie. Letenka bola zaplatená niekoľko mesiacov pred plánovaným odletom a nebolo
ju možné včas stornovať, teda letenka prepadla. Žalobca si uplatnil v pozícii poškodenej osoby voči

žalovanému náhradu škody, ktorá mu opísaným dejom vznikla. Listom z 22.06.2021 vyzval žalovaného
naplnenie.Žalovanýostalúplnepasívny.Dodneszjehostranynebolzaznamenanýanilen„zdvorilostný“
prejav ospravedlnenia. Lekár, ortopéd V.. F. R., ohodnotil /bodoval/ zranenie žalobcu, a to predpísaným
spôsobom,stým,žecelkovýpočetbodovbolestnéhoje465,čopoprepočítaníá20,26€sarovnáčiastke
9.420,90 Eur. Od udalosti a dodnes sa žalovaný správa nekooperatívne, neprejavuje žiadnu ľútosť nad

vzniknutou situáciou a nenahradil škodu. Evidentne chce podľa žalobcu viesť udalosť do „zabudnutia“.
Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za bolestné vo výške 9.420,90 Eur,
nárok na náhradu za úkon predžalobnej výzvy vo výške 264,81 Eur a úrok z omeškania vo výške 0,013
% denne zo sumy 9.685,71 Eur, zodpovedajúceho ročnému úroku 4,74 %, od 18.07.2021 do zaplatenia.

3. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 21C/35/2021-27 zo dňa 28.10.2021, voči ktorému

žalovaný podal odpor.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že s uvedenými tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. U žalovaného boli sprchové
kúty menené nedávno, všetky sú vo výbornom stave a nie je možné, aby sa sklenené dvere na
žalobcu zosypali ako žalobca uvádza bez zjavnej príčiny. V prípade, ak bol žalobca zranený pri rozbití

sklenených dverí sprchového kúta, tieto podľa žalovaného museli byť poškodené žalobcom, k zraneniu
tak došlo konaním žalobcu, ktorý si škodu spôsobil sám svojím konaním, a teda nie je možné, aby za
takéto konanie žalobcu niesol zodpovednosť žalovaný. Ak aj k zraneniu žalobcu došlo v priestoroch
žalovaného, toto nebolo spôsobené prevádzkovou činnosťou žalovaného, a preto žalovaný za toto
poškodenie nezodpovedá. Podľa názoru žalovaného nepreukázal žalobca akým spôsobom sa mu

úraz stal, teda ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní. Žalobca nepreukázal predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným. Podstatným prvkom zodpovednostného vzťahu je príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, pričom vzťah príčiny a následku musí byť
priamy, nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná.
Podľa žalovaného konanie žalobcu je jedinou príčinou vzniknutého úrazu a škody, na základe čoho

škodu v plnom rozsahu znáša sám poškodený. Žalovaný uviedol, že sklenené dvere na sprchových
kútoch sú bežne konštruované tak, aby v prípade ich rozbitia sa roztrieštili na veľmi malé úlomky,
ktoré nie sú ostré, aby neboli schopné spôsobiť akékoľvek zranenie, teda ak by sa dvere ako uvádza
žalobca zosypali bez zjavnej príčiny, neboli by schopné preťať žalobcovi šľachy. Žalobca zároveň
priebeh, mechanizmus a spôsob jeho zranenia nijakým spôsobom nepreukázal. Ak aj k zraneniu žalobcu

došlo v priestoroch žalovaného, je na žalobcovi, aby preukázal, že bolo spôsobené prevádzkovou
činnosťou žalobcu, čo však žalobca neuskutočnil. Napriek tomu, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť,
je potrebné, aby žalobca osvedčil, akým spôsobom k úrazu prišiel, nie je možné len na základe
jediného tvrdenia žalobcu prenášať celú zodpovednosť na žalovaného. Žalovaný má za to, že príčinná
súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vzniknutou škodou nie je objektívne daná a

medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu nikdy neexistoval
kauzálny nexus - vzťah príčiny a následku. Žalobcom uvádzané jednodňové športové podujatie bolo
organizované iným subjektom, pričom organizátor podujatia je zodpovedný za celé športové podujatie
vrátane zodpovednosti za škodu, ktorú žaluje žalobca. Na základe uvedeného nie je v tomto spore
žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný tiež nesúhlasil s lekárskym posudkom o bolestnom a o

sťažení spoločenského uplatnenia vystavenom V.. F. R., pretože neodrzkadľuje ujmu primerane povahe
následkom incidentu. V predmetnom posudku boli žalobcovi priznané body za obmedzenie pronácie
a supinácie v rozsahu 80 bodov, za obmedzenie pohyblivosti medzičlánkového kĺbu palca v rozsahu
30 bodov, obmedzenie pohyblivosti základného kĺbu palca v rozsahu 70 bodov a postihnutie inervácie
prstov ľavej nohy, pričom žalovaný má za to, že takéto diagnózy uvedené v posudku neexistujú a ak

by aj čiastočne existovali, nie sú následkom zranenia u žalovaného. Žalobca vo svojej žalobe a ani v
žalobcom predloženej výzve - Oznámenie o prevzatí právneho zastupovania a výzva na zaplatenie zo
dňa 22.06.2021, nijakým spôsobom neuvádza, že by nebol schopný končatinu otáčať, stláčať alebo
rotovať, že by mal obmedzenú pohyblivosť kĺbov palca, a ani postihnuté zásobenie nervovými vláknami
prstov ľavej nohy. Podľa žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu sa uvedené diagnózy vyskytli

v posudku, nakoľko takéto diagnózy nevyplývajú ani zo žalobcom predložených lekárskych správ. V
Prepúšťacej správe Nemocnice P. G. N..Y.. zo dňa 29.05.2019 je uvedené: pooperačne bez komplikácií,
rany sú kľudné v štádiu hojenia, bez secernácie a známok zápalu. Z uvedeného dôvodu namietalžalovaný bodovanie uvedené v posudku a považoval ho za nedôveryhodné. Vzhľadom na uvedené,
navrhol žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. V replike žalobca uviedol, že existuje fotodokumentácia miesta, kde žalobca utrpel zranenie a existuje
aj dokumentácia zdravotníkov, ktorí žalobcovi poskytli prvé ošetrenie a ktorí žalobcu z miesta zranenia
odtransportovali do Nemocnice P. G. M. W.. Teda miesto (locus delici), čas ako aj príčina zranenia
žalobcu sú objektívne adjustovateľné. Ak žalovaný v konaní tvrdí, že práve „jeho“ sklo, inštalované v
jeho hotelových sprchových kútoch, z technického hľadiska nemôže prasknúť (alebo pri rozbití sa správa

inak ako iné tvrdené sklá), tak je v konaní nutne zaťažený dôkazným bremenom, ktoré v tomto smere
neprodukoval. Po podaní žaloby bol žalobcovi zo strany ošetrujúceho lekára daný k dispozícii upravený
bodovací posudok, dátumovaný 04.11.2021. Podľa tohto posudku bolo žalobcovi priznané bolestné vo
výške 120 bodov, čo po prepočítaní á 20,26 € rovná sa čiastke 2.431,20 Eur, SSÚ vo výške 310 bodov,
čo po prepočítaní á 21,84 € sa rovná čiastke 6.770,40 Eur, spolu teda nárok žalobcu na bolestnom a
SSÚ predstavuje obnos 9.201,60 Eur.

6. V rámci dupliky sa žalovaný vyjadril, že žalobca naďalej nijakým spôsobom nepreukázal, že
poškodenie zdravia žalobcu bolo priamo spôsobené prevádzkovou činnosťou žalovaného a ani
nevyvrátil, že konanie žalobcu bolo jedinou príčinou vzniknutého úrazu a škody. Žalobca vo svojom
vyjadrení uviedol, že existuje fotodokumentácia miesta, kde žalobca utrpel zranenie a existuje

dokumentácia zdravotníkov, ktorí žalobcovi poskytli prvé ošetrenie. Žalobca však uvedené dôkazy
nepredložil, čo však mal uskutočniť ihneď s podaním žaloby, nakoľko to ich povaha pripúšťa, teda
žalobca nesplnil základné náležitosti žaloby a zároveň sú jeho tvrdenia bezpredmetné, nepreukázané
a nepodložené. Naviac údajná fotodokumentácia a dokumentácia zdravotníkov nie je schopná
preukázať, že zranenie žalobcu bolo priamo spôsobené prevádzkovou činnosťou žalovaného, že nebolo

spôsobené konaním žalobcu, ani nie je schopná preukázať priebeh, mechanizmus a spôsob zranenia
žalobcu. Žalovaný s oboma lekárskymi posudkami nesúhlasil v celom rozsahu. Namietal hodnovernosť
lekárskych posudkov (Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
03.02.2021 a Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 04.11.2021,
oba vystavené V.. F. R.), ktoré žalobca predložil, a to z dôvodu, že žalobcovi sa zdravotný stav ani

diagnóza nijakým spôsobom nezmenila, a napriek tomu je jeho zdravotný stav hodnotený v bodoch
v uvedených lekárskych posudkoch v rôznom rozsahu, body sú mu udeľované za rozličné diagnózy
a v rozličnej výške bez akejkoľvek zmeny zdravotného stavu a bez akéhokoľvek skutkového dôvodu,
pričom oba lekárske posudky sú vyhotovené rovnakým doktorom. Je absolútne nelogické, aby rovnaký
doktor vyhotovil dva rozličné lekárske posudky bez zmeny zdravotného stavu žalobcu. Uvedené len

umocňuje nedôveryhodnosť žalobcom predložených lekárskych posudkov, ich závery sú rozporuplné,
nedôveryhodné, nepreukázané a nie je možné na ne prihliadať. Žalobcom predložené lekárske posudky
neodzrkadľujú ujmu primerane povahe následkov incidentu.

7. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.03.2023 súd pripustil zmenu žaloby z dôvodu

podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe tak, že ďalej bude konať o uplatnenom
nároku žalobcu aj na základe skutkových tvrdení vyplývajúcich z podania zo dňa 26.12.2021, a to
konkrétne že žalobca má nárok na bolestné vo výške 120 bodov - čo po prepočítaní 20,26 Eur za bod
predstavuje čiastku 2.431,20 Eur. Žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 310 bodov, čo po prepočítaní 21,84 Eur za jeden bod sa rovná čiastke 6.770,40 Eur. Spolu

teda nárok žalobcu na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 9.201,60 Eur.

8. Vo vyjadrení zo dňa 22.02.2024 žalobca uviedol, že sklo používané v sprchových kútoch sa môže
spontánne rozbiť a spôsobiť mechanizmom rozbitia zranenie. Žalobca bol prevezený do nemocnice a
hospitalizovaný bezprostredne po úraze. Predoperačné vyšetrenie bolo vykonané v deň prijatia. Žalobca

rešpektoval pokyny zdravotníckeho personálu a lekármi zvolený a vykonaný postup. Žiadnym jeho
správaním negatívne nevplýval na vykonané medicínske postupy. Jednoducho povedané, žalobca svoje
„šance“ na najlepší liečebný proces neznížil. Rozhodnutie lekárov ohľadom času a spôsobu vykonania
operácie, nemohol ovplyvniť, rovnako nebolo v jeho moci ovplyvniť operačnú techniku lekára.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.03.2024 poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal výšku
žalovanej škody, naviac žalovaná suma a lekárske posudky predložené žalobcom neodzrkadľujú ujmu
primerane povahe následkov incidentu. Podľa žalovaného nie je jednoznačne ustálený a preukázaný
pomer, v akom rozsahu bolo zranenie a následky žalobcu spôsobené prevádzkovou činnosťoužalovaného, v akom rozsahu boli spôsobené vlastným konaním žalobcu a jeho predchádzajúcimi
diagnózami, ktorými trpel pred úrazom, a to napríklad vrátane zníženej citlivosti v končatine žalobcu,
ktorú nie je možné pripísať na ťarchu žalovaného, rovnako v akom rozsahu boli následky žalobcu

spôsobené v odloženej operácii o 2 dni, ako aj použitie nie optimálnej operačnej techniky.

10.Žalobcaakodôkazypredložilprepúšťaciusprávuzodňa29.05.2019,Lekárskyposudokvypracovaný
V.. F.Š. R. zo dňa 03.02.2021, výzvu na zaplatenie zo dňa 22.06.2021, doručenku, Lekársky posudok
vypracovaný V.. F. R. zo dňa 04.11.2021, fotografie úrazu a po operácii.

11. Žalovaný ako dôkazy predložil Vyhlásenie o parametroch číslo DoP-2014-05-04-SK zo dňa
29.04.2020, oznámenie spoločnosti IWA-SR s.r.o. zo dňa 18.05.2022.

12. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy,
vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými vyššie,

znalecké dokazovanie, dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom svedka V. S. a znalca V.. V. N.
a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po právnom posúdení dospel k záveru
o dôvodnom podaní žaloby.

13. Žalobca sa zúčastnil jednodňového športového podujatia, volejbalového turnaja, ktoré sa konalo

dňa 25.05.2019 u žalovaného. Žalovaný svoje priestory, to je tenisové kurty a dve hotelové izby,
bezplatne vypožičal organizátorovi turnaja, pretože tento turnaj nebol organizovaný žalovaným, ale
iným subjektom. Počas sprchovania sa žalobcu v hotelovej izbe, sa na neho zosypali sklenené dvere
sprchového kúta, sklo sa roztrieštilo a úlomky popadali na jeho ľavú nohu. Žalobca bol zranený, mal
rozťaté šľachy. Následne bola privolaná rýchla zdravotná služba, ktorá žalobcu previezla do Nemocnice

P. G. M. W., kde bol žalobca i hospitalizovaný. Dňa 25.05.2019 žalobca absolvoval predoperačné
vyšetreniaadňa27.05.2019podstúpilchirurgickýzákrok.Poukončeníhospitalizácieboldňa29.05.2019
prepustený do domáceho liečenia.

14. Z prepúšťacej správy zo dňa 29.05.2019 súd zistil, že žalobca bol prijatý na ortopedické oddelenie,

operácia bola vykonaná dňa 27.05.2019, pooperačne bol žalobca bez komplikácií, rany kľudné v štádiu
hojenia, bez secernácie a známok zápalu, stehy ponechané.

15. Z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vydaného dňa
03.02.2021 V.. F. R., ortopédom, vyplýva, že sa týka poškodeného žalobcu, ktoré poškodenie zdravia

mu vzniklo pri sprchovaní na hoteli Korekt, a to pri páde sklenenej výplne dverí na sprche, so
začiatkom liečenia 25.05.2019 a ukončením liečenia 29.07.2019, bolestné u poškodeného bolo
ohodnotené v celkovom počte 310 bodov, a to s rozpisom diagnóz: 1. plošné jazvy na 30 cm tela -
30 bodov; 2. obmedzenie pronácie a supinácie stredne ťažké - 80 bodov; 3. obmedzenie pohyblivosti
medzičlánkového kĺbu palca - 30 bodov; 4. obmedzenie pohyblivosti základného kĺbu palca - 70 bodov;

5.postihnutieinervácieprstovľavejnohy-100bodov,spolu310bodov.Bodovéhodnoteniebolozvýšené
na 465 bodov, a to s poukazom na položku 5 z prílohy č. 1 (časť II a IV) s tým, že bodové hodnotenie
sa zvýši o polovicu ak a) vznikla infekcia, b) pri liečbe nastali komplikácie, c) povaha poškodenia si
vyžiadala operačný zákrok.

16. Z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vydaného dňa
04.11.2021 V.. F. R., ortopédom, vyplýva, že sa týka poškodeného žalobcu, ktoré poškodenie zdravia
mu vzniklo v hoteli Korekt, a to pri páde sklenenej výplne na sprche pri sprchovaní, so začiatkom
liečenia 25.05.2019 a ukončením liečenia 29.07.2019, z toho v ústavnej starostlivosti od 25.05.2019 do
29.05.2019, bolestné u poškodeného bolo ohodnotené v celkovom počte 120 bodov, a to s rozpisom

diagnóz: 1. pomliaždenie ťažkého stupňa chrbta nohy - 15 bodov; 2. pretrhnutie väčšej šľachy liečená
operáciou - 50 bodov; 3. hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená - 15 bodov, s tým, že bodové
hodnotenie sa zvýši o polovicu ak a) vznikla infekcia, b) pri liečbe nastali komplikácie, c) poškodenie
si vyžiadalo operačný zákrok, spolu 120 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené v
celkovom počte 310 bodov, a to s poukazom na 1. plošné jazvy na 30 cm tela - 30 bodov; 2. obmedzenie

pronácie a supinácie stredne ťažké - 80 bodov; 3. obmedzenie pohyblivosti medzičlánkového kĺbu palca
- 30 bodov; 4. obmedzenie pohyblivosti základného článku palca - 70 bodov; 5. postihnutie inervácie
prstov ľavej nohy - 100 bodov, spolu 310 bodov.17. Z Vyhlásenie o parametroch číslo DoP-2014-05-04-SK zo dňa 29.04.2020 súd zistil, že toto
vyhlásenie sa vzťahuje na sprchové a vaňové závesy RIHO, pričom v sprchovom kúte, v ktorom sa
odohralincident,bolapoužitásprchovázástena,kuktorejsavzťahujeuvedenýcertifikát.Zpredloženého

vyhlásenia o parametroch vyplývajú deklarované parametre vrátane odolnosti voči nárazom a rozpadu
s hodnotením vyhovuje a životnosť s hodnotením vyhovuje.

18. Z oznámenia spoločnosti IWA-SR s.r.o. zo dňa 18.05.2022 bolo zistené, že spoločnosť dováža
výrobky RIHO od roku 1998, táto spoločnosť predala niekoľko tisíc sprchových kútov značky RIHO, z

toho niekoľko stoviek sprchových kútov typu BALTIC, pričom neeviduje žiadnu sťažnosť ani reklamáciu
spojenú s ohrozením alebo poškodením zdravia používateľa pri bežnom používaní daného výrobku.

19. Zo znaleckého posudku znalca V.. V. N. (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia, ortopédia) č. 39/2022 zo dňa 30.11.2022 vyplýva, že v dôsledku zranenia žalobcu, ktoré
utrpel v popoludňajších hodinách dňa 25.05.2019 počas sprchovania v priestoroch hotela Korekt v obci

Banka, vyčíslil znalec bodové ohodnotenie pre poškodeného titulom bolestného v celkovom počte 72,5
bodov, a to za nasledovné zranenia: 1. hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená - 15 bodov,
ktoré bodové ohodnotenie vzhľadom na predĺžené hojenie kože v oblasti priehlavku ľavej nohy, ku
ktorému došlo pravdepodobne pri čiastočnej nekróze (odumretí) kože, zvýšil 1/2 na 22,5 bodov; 2.
pretrhnutie väčšej šľachy liečená operáciou - 50 bodov; spolu v počte 72,5 bodov, a titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia v celkovom počte 167,5 bodov, a to za nasledovné poškodenia na zdraví:
1. plošné jazvy na 26 cm2 tela - 30 bodov; 2. obmedzenie pohyblivosti medzičlánkového kĺbu palca
- 30 bodov; 3. obmedzenie pohyblivosti základného článku palca - 70 bodov; 4. porucha funkcie II.
- V. prsta nohy - 0 bodov; 5. porucha citlivosti chrbta ľavej nohy a chrbtovej časti I., II. a III. prsta
ľavej nohy (toto poškodenie možno porovnať s obrnou ihlicového nervu - distálnej časti s postihnutím

funkcie prstov - 100 bodov. Žalobca však nemá poškodenú funkciu prstov ľavej nohy v dôsledku
poranenia nervu, ale v dôsledku poranenia šliach vystieračov, čo je hodnotené v položke 2. a 3., preto
je možné priznať iba poškodenie za poruchu citlivosti, čo zodpovedá 50 bodom. Ak následky vznikli na
končatine, ktorej funkcia už bola porušená polyneuropatiou a nemožno stav zmien zdravotného stavu
pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského

uplatnenia počet bodov prekročiť 3 ustanovenej sadzby) - 37,5 bodov (3/4 z 50 bodov); spolu v počte
167,5 bodov.

20. Žalobca uviedol, že nemá výhrady voči znaleckému posudku. Žalovaný poukázal, že žalobca
už pred úrazom trpel polyneuropatiou dolných končatín na podklade toxického pôsobenia alkoholu

a poškodením po prekonanej infekcii Limskou Boreliózou. Poškodenia žalobcu na končatine boli tak
spôsobené nielen úrazom zo dňa 25.05.2019, ale poškodenie na končatine žalobcu bolo spôsobené
priamo žalobcom, a to jeho nadmerným požívaním alkoholických nápojov a závislosťou od alkoholu, čo
vyplýva priamo zo žalobcovej zdravotnej dokumentácie. Neexistuje tak podľa žalovaného jednoznačná
príčinná súvislosť medzi úrazom dňa 25.05.2019, teda udalosťou vyvolanou prevádzkovou činnosťou

žalovaného a spôsobením škody v žalovanom rozsahu. Žalovaný poukázal i na to, že polyneuropatia
spôsobuje zníženie alebo vymiznutie citlivosti v končatinách, bolestivosť, a s ktorou je spojených
množstvo ďalších príznakov. Uviedol i to, že samotná škoda žalobcu má príčinu i v odloženej operácii
žalobcu o 2 dni, ale aj v použití nie optimálnej operačnej techniky (vedenie operačnej rany), ktoré boli
spôsobené ošetrením, terapiou, priebehom operácie, ako aj rozhodnutiami uskutočnenými Nemocnicou

P. G. W..

21. Na pojednávaní v rámci svojho výsluchu žalobca uviedol, že bolo to 25.05.2019, kedy sa zúčastnil
už každoročného volejbalového turnaja, organizovanej akcie, ktorej ročník je už nejaký 14-ty, kde sa
zúčastňovali v priestoroch hotela Korekt, kde sú tenisové kurty, na ktorých sa tento turnaj odohrával a

hotel Korekt, teda žalovaný, im zabezpečoval priestory na pohostenie, posedenie a zároveň poskytol
priestory na hygienu, čiže sprchy, ktoré sa nachádzali v miestnostiach izby hotela. Po ukončení tohto
turnaja sa išli osprchovať, žalobca išiel do sprchy, osprchoval sa a následne na to prišiel p. S.. Len
nakukol do sprchy a žalobca mu povedal, že už končí. Už bol osprchovaný, chytil madlo na dverách
sprchy a tie dvere zostali čisto biele. Jednoducho sa rozsypala tá spodná časť tej výplne na márne

kúsky a to ako držal to madlo, tak celá časť tých dverí mu spadla na nohu. Začala striekať krv, došiel
p. S., volali záchranku, prišli, nejakým spôsobom mu zaviazali nohu, zastavili mu krvácanie, lebo to
tam bolo celé ostriekané. Našťastie tam mali doktora a kamarátov, ktorí mali vlastné autá a poskytli
žalobcovi lekárničku, aj prvú pomoc. Zavolali záchranku, žalobca ležal v priestoroch žalovaného nanejakejsedačke.Sčastiošetrený,zastavenékrvácanie,vyloženánoha,čakalnazáchranku.Záchrankou
bol odvezený do nemocnice, to bolo v sobotu, v pondelok mal operáciu s tými diagnózami ako
tam boli písané, rozťaté šľachy na prstoch. Žalobca nevedel ničím hýbať, lebo sa nedalo a potom

bol prepustený do domáceho liečenia plus rehabilitácie. Na volejbalový turnaj bol žalobca pozvaný.
Volejbalový turnaj poriadala spoločnosť, bol to volejbalový turnaj Memoriál Q. K., kde bol nejaký 14-
ty ročník a žalobca tam bol pozvaný ako kapitán družstva. Na tom turnaji sa zúčastňovalo zhruba 8
družstiev. Organizovala ho asi spoločnosť VUJE alebo Nadácia Rákoc. Žalobca bol pozvaný p. B.,
ktorá to zastrešovala organizačne. Žalobca nebol priamo hosťom žalovaného, ale účastníkom turnaja,

kde mali poskytnuté priestory žalovaného k užívaniu. Žalobca hráva volejbal celý život, zúčastňuje sa
volejbalu aj v súčasnosti. Tiež lyžuje. Alkoholické nápoje neužíva. V.. R. pozná 20 až 25 rokov, nie je to
však ani jeho rodinný príslušník ani rodinný známy. Avšak poznajú sa osobne. Sprchový kút, kde sa udial
predmetný incident, prináleží izbe. Bola tam priečka, či tam boli dvere, to si žalobca nepamätal, ale bolo
to podľa neho otvorené. P. S. žalobcovi nakukol do sprchy, niekde v izbe čakal, že pôjde tiež do sprchy.
Kde presne však bol, žalobca nevedel uviesť, pretože v tom čase bol v sprchovom kúte. Určite však p.

S. nebol v tom čase, kedy sa to stalo, v kúpeľni. Žalobca tiež uviedol, že má obmedzenú hybnosť prstov,
čiže nedokáže úplne v plnom rozsahu prsty ovládať hore, kde má pozrastané šľachy, ktoré sú následkom
tej operácie. Skrátka tým, že tie šľachy boli rozťaté, zašité, tak celé to opúzdrenie je poprirastané na
tých šľachách, čiže pohyb je obmedzený a bolestivý. Palcom hýbe len sčasti. Je to obmedzené tým,
že noha je celá meravá, sú tam nejaké nervové ukončenia. S tým palcom keď si ho chytí rukou, môže

hýbať, ale necíti, že to je jeho palec, takže je tam obmedzená hybnosť tej nohy. Žalobca uviedol, že nie
je žiadna osoba, ktorá sa na neho pozerala ako sa mu zosypalo sklo. P. S. nakukol do tej miestnosti,
žalobca mu povedal, že už bude osprchovaný a v tom sa to stalo, čiže na vlastné oči to nevidel ani p. S..
V čase incidentu žalobca dvere, ktoré boli posuvné, neotváral, išiel ich len otvárať, chytil madlo a zostali
biele. Žalobca nimi nenarazil, nemal ich ani otvorené. Keby tie dvere boli už otvorené, tak ho nezrania.

Jednoducho, žalobca stál pred nimi a tým pádom takto mu spadli na nohu. Keď sa šiel sprchovať, dvere
sprchy boli otvorené, žalobca si ich zavrel, osprchoval sa a šiel ich otvoriť.

22. Na pojednávaní v rámci svojho výsluchu žalovaný uviedol, že pred niekoľkými rokmi oslovil konateľa
žalovaného jeho kamarát Ľ. A., že by chcel na počesť svojho strýka p. K. organizovať tento memoriál v

tom čase na uskutočnenie volejbalového turnaja na tenisových kurtoch žalovaného. Následne ho potom
kontaktovala p. Q. B., s tým, že sa ústne dohodli, že im žalovaný požičia tieto priestory bezodplatne,
nakoľko všetky roky to tak bolo. Úlohou žalovaného bolo, aby im odomkol tenisové kurty, oni si sami
urobili tenisové kurty na volejbalové, sprístupnil im toalety na prízemí a poskytol im 2 kľúčiky od izieb,
ktoré mali slúžiť ako prezliekareň alebo šatňa s možnosťou osobnej hygieny pre účastníkov tohto

podujatia. Žalovaný nemal žiadne skúsenosti s organizovaním nejakých turnajov, preto vlastne celú
túto organizačnú časť alebo zabezpečenie technické, materiálne prípadne aj škody, nechcel znášať.
Žalovaný nemal nejaký menný zoznam, poskytol im len priestory, nevedel, kto tam do tých šatní pôjde.
Dohoda o poskytnutí priestoroch bola ústna. Žalovaný nechcel za to žiadne peniaze. Priestory boli
poskytnuté od 08:00 hod. do skončenia turnaja, možno do 16:00 hod., len v ten jeden deň. Žalovaný

neposkytoval žiadne ubytovanie, neposkytoval vôbec nič, dal im len kľúčiky na šatne, ktoré si podelili
na dámske a pánske. Tak, aby sa vedeli ľudia prezliecť, aby si mohli poprípade nechať osobné veci na
tej izbe. Žalovaný nevedel uviesť, koľko tam bolo účastníkov, cca 60 až 80, tiež nevedel, koľko z tých
ľudí vošlo do tej izby, koľko ľudí použilo tú sprchu, koľkokrát sa s ňou manipulovalo alebo sa sprchovali,
žalovaný tých ľudí nepoznal, ani tam nebol. Izba, v ktorej sa stal tento incident, je hotelová izba, na

ubytovanie. V tomto prípade bola poskytnutá ako šatňa, lebo žalovaný nemá šatňové priestory alebo
nejaké spoločné sprchy. Organizátorka súhlasila, že toto je pre nich postačujúce. Žalovaný uviedol, že
boli dohodnutí, že on s tým nechce mať nič spoločné, že všetko bude znášať organizátor, aj plusy aj
mínusy. Podľa žalovaného v rámci dohody prevzal organizátor zodpovednosť za vypožičané priestory.
Uvedené poskytnutie priestorov nebolo spojené s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Organizátorovi

neboli poskytnuté ubytovacie služby. Žalovaný však neinformoval účastníkov volejbalového turnaja o
ústnych dohodách s organizátorom. Čo sa týka sprchového kútu, ide o sprchový kút značky RIHA, verzia
Baltic, bolo to 8 mm bezpečnostné sklo. Na sprchové kúty sa nerobia revízie, na to je len bežná údržba.
Posuvné dvere sprchového kúta boli zakúpené 3 roky pred tým rokom 2019, možno 2, boli nové a
certifikované.

23. Svedok V. S. v rámci svojho výsluchu uviedol, že so žalobcom sú kamaráti, hrávajú desiatky rokov
buď spolu, alebo proti sebe. So žalovaným nemá žiadny vzťah. Zároveň uviedol, že sa zúčastnil na
organizovanomvolejbalovomturnajinapočesťQ.K..HraliturnajnaB. natenisovýchihriskách,ktoréboliprispôsobené na volejbal a počas turnaja mali pridelené izby v hoteli Korekt (u žalovaného), pričom tam
mali podmienky na to, že mali šatňu, pretože sa potrebovali prezliecť atď. Súčasťou týchto miestností, v
podstate to boli izby na ubytovanie pre hotelových hostí, bol sprchovací kút. To znamená, že to im slúžilo

na to, že sa tam chodili prezliekať a keď turnaj skončil, tak sa išli osprchovať a potom v rámci hotela,
v rámci služieb, ktoré tam boli, tieto služby využívali. Ako skončil turnaj, tak každý jeden považoval
za potrebné sa osprchovať. Podľa svedka tie podmienky tam na to boli. Žalobca sa bol sprchovať v
normálnej sprche, aké sú a svedok bol ten, ktorý bol prichystaný na to, že ide po ňom do sprchy. Zrazu
počul buchot a zbadal, že žalobca má rozrezaný nart, odkiaľ mu striekala krv. Svedok utekal rýchlo volať

záchranku. Oznámil to, či už personálu hotela alebo spoluhráčom, alebo lekárovi, ktorý tam bol, že sa
stal takýto úraz, že rýchlo treba záchranku, pretože ten úraz považoval za taký, že bez toho, že by išiel
na ošetrenie do nemocnice sa to asi nedá riešiť. Podľa svedka v izbe a v sprche boli nejaké dvere,
buď spoločné, že je tam WC a sprcha alebo len samostatná sprcha. Svedok uviedol, že žalobca nikdy
nebol agresívny, nebol nikdy útočný, bol vždy ten, kto uzmieroval všetko to, čo sa v športe dialo a v
tomto prípade, v tento deň bol taký, že nebolo u neho nič iné, len kľudné chovanie, pričom bol veľmi

kamarátsky počas celého turnaja, či už ku spoluhráčom alebo protihráčom. Svedok nevidel žalobcu už
desiatky rokov užívať alkoholické nápoje. Nikdy, za posledných možno desať, dvadsať rokov, nevidel
od neho, aby si prišiel za nimi sadnúť a dal si pivo. Svedok dostal pozvánku na turnaj od p. B.. Svedok
sa považoval za hosťa hotela, pretože v hoteli bol konzumovať čokoľvek, čo ten hotel ponúkal. Bol aj
mimo reštauračnej časti. V čase incidentu sa nachádzal v izbe, kde bola sprcha. Samotný incident len

počul a videl len to, že žalobcovi krvácala rana. Bola tam izba, bol tam gauč, bolo tam kreslo, tak svedok
čakal tam, takýmto spôsobom. Z izby videl sprchu s posuvnými dverami. Svedok tiež uviedol, že žalobca
hráva volejbal aj teraz. Tiež si pamätal, že na turnaji bol aj doktor, nepamätal si však aký. Zvyčajne tam
bol V.. R., ale svedok nevedel uviesť, či aj v ten rok.

24. Znalec V.. V. N., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia, v
rámci svojho výsluchu uviedol, že po opakovanom preštudovaní znaleckého posudku v príprave na
pojednávanie sa v plnom rozsahu stotožňuje s vypracovaným znaleckým posudkom. Zároveň uviedol,
že čo sa týka bolestného, všetky zranenia, ktoré sú popísané v jeho bodovom hodnotení, sú následkom
úrazu. Nehrali úlohu žiadne chorobné zmeny, ktoré by boli na tele poškodeného už v čase úrazu. Čo

sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tam v položke 430b porucha citlivosti chrbta ľavej nohy a
chrbtovej časti prvého, druhého a tretieho prsta ľavej nohy znalec krátil bodové hodnotenie z hľadiska, že
poškodený mal v čase úrazu tzv. polyneuropatiu, čo vyplývalo z interného predoperačného vyšetrenia v
deň úrazu. Polyneuropatia spôsobuje motorické a senzitívne zmeny. Zmerať rozsah poškodenia citlivosti
v stave pred úrazom nebolo možné a preto počet bodov nesmie prekročiť 3 stanovenej sadzby. Na

ostatné položky ako plošné jazvy, obmedzenie pohyblivosti nemali vplyv predchádzajúce ochorenia.
Pokiaľ zákon hovorí, že počet bodov nesmie prekročiť 3 stanovenej sadzby, znalec má možnosť to
rozlíšiť. Tá položka je už daná určitou analógiou, keďže tento konkrétny typ poškodenia nie je vo
vyhláške. Túto položku znalec krátil už tým, že tam nebolo motorické poškodenie, ale len senzitívne. A
keďže ten nerv prechádzal v mieste, kde bola rana, predpokladal, že preťatím musel byť poškodený aj

tento kožný nerv. Priznal poškodenému 3 v plnom rozsahu. Podotkol však, že toto bodové hodnotenie je
zaťažené subjektom znalca. Zároveň nie je možné zmerať, aký rozsah poškodenia tam bol predtým. V
rámci iných zistení v znaleckom posudku znalec uviedol ako príčinu aj odloženú operáciu žalobcu o 2 dni
aajnepoužitieoptimálnejoperačnejtechniky.Podľaznalcajenemožnézmedicínskehohľadiskavyjadriť
v %, v matematickej jednotke, o koľko by bol lepší funkčný výsledok po týchto poraneniach pri okamžitej

operácii, ale z pohľadu znalca odloženie operácie o 2 dni nie je štandardné. A ak by bol pacientom on,
chcel by definitívne ošetrenie hneď a nie až o 2 dni. Jediným limitujúcim faktorom, ktorý rozhoduje, či
sa operácia vykoná po úraze hneď, je to, že napr. pacient nemôže podstúpiť celkovú anestéziu. Ďalšou
možnou príčinou odloženia operácie je zdravotný stav pacienta, ktorý nedovoľuje operáciu hneď, to je 6
- 8 hodín po úraze. Čo sa týka operačnej techniky, úrazová rana prechádzala priečne cez chrbát nohy,

bola dosť rozsiahla a hlboká s okrajovým poškodením. Nedošlo len k prerezaniu, ale aj pomliaždeniu
okrajovrany,pretobolovhodnéminimalizovaťoperačnýprístup.Vtakomprípadejevhodnejšieošetrenie
rán tzv. prevliekacou technikou, kedy sa vykoná priečny rez, nájde sa dotyčná šľacha a tá sa dotlačí
do miesta tej rany. Urobí sa priečny rez nad ranou. Znalec poukázal i na to, že interné predoperačné
vyšetrenie bolo vykonané dňa 25.5.2019, to je v deň prijatia, pravdepodobne sa plánoval zákrok,

keď bolo vykonané predoperačné vyšetrenie. Interný dôvod na odloženie operácie nebol, nakoľko z
predoperačného vyšetrenia vyplýva, že tam nebola kontraindikácia k vykonaniu operácie. Podľa znalca
nie je možné % vyjadriť dôsledok 2 dni odloženej operácie. V každom prípade 2 dni po úraze sú
celkové podmienky pre ošetrenie rany ťažšie, nakoľko tam začínajú reparačné procesy. Tkanivá súopuchnuté, viac prekrvené. Je väčšie riziko vzniku zápalu. Za určitých okolností je však možné, že
výsledok by bol rovnaký, ak by bola rana ošetrená hneď. Znalec nevedel teda posúdiť rozsah dopadu
na ošetrenie rany po 2 dňoch. Najväčšie riziko je to, že ak sa rana ošetrí neskôr, môže vzniknúť zápal,

je teda väčšie riziko vzniku zápalu. Rana bola ošetrená ambulantne, pričom ošetrujúci lekár určil, že
je potrebné ju ošetriť aj operačne v celkovej anestéze, čo sa neurobilo hneď, teda rana nebola hneď
dôkladne vyčistená, ale až o 2 dni. Takže 2 dni tam mohli byť úlomky skla. Ošetrujúci lekár ranu
vydezinfikoval, žalobcovi dal antibiotiká, avšak v rámci ambulantného ošetrenia rana nebola poriadne
a dôkladne očistená, zreevidovaná. U žalobcu však zápal nebol, nemal zápalové komplikácie. U neho

došlokodumretiukože,kedysavytvorilachrasta,alenebolatamunehoinfekčnákomplikáciaspotrebou
opakovanej antibiotickej liečby. Antibiotiká bral 10 dní, ďalšie už potom nebral. Je však ťažko dať do
súvisu neskoršie ošetrenie so vznikom trvalých následkov, ktoré u žalobcu vznikli. Podľa znalca nie
optimálna operačná technika mohla mať za následok komplikáciu v zmysle predlženého hojenia kože,
pretože tým ďalším rozsiahlym operačným rezom sa porušila výživa tkanív kože. V niektorých častiach
kože došlo k odumretiu kože a to spôsobilo dlhšie hojenie. To, že sa horšie hojil kožný kryt mohlo mať

za následok, že sa vytvorili zrasty medzi podkožným tkanivom a šľachou. Ťažko je však sa vyjadriť
či iná operačná technika by znížila dĺžku hojenia a vznik samotných zrastov. Na otázku, či je možné
jednoznačne ustáliť, aké poškodenia na zdraví boli spôsobené výlučne úrazom, aké boli následkom
životného štýlu žalobcu a polyneuropatiou a aké boli spôsobené inými zisteniami a teda postupom
nemocnice, znalec uviedol, že čo sa týka trvalých následkov a celkového zdravotného stavu žalobcu

v čase úrazu, jedinú vec, ktorú možno dať do súvisu s predchádzajúcim zdravotným stavom, je vznik
poruchy funkcie kožného nervu. Čo sa odrazilo v jeho bodovom ohodnotení v položke 430b. Ostatné
zranenia a trvalé následky týchto zranení by nemali mať priamy súvis s jeho zdravotným stavom a
životným štýlom. Čo sa týka samotného ošetrenia a operačnej techniky, nie je možné podľa znalca
vyčísliť priamy dôsledok týchto skutočností na trvalé následky žalobcu.

25. V rámci svojej záverečnej reči žalobca uviedol, že k zodpovednosti žalovaného treba jednoznačne
povedať, že ide o objektívnu zodpovednosť. Žalovaný argumentuje v tomto smere iba všeobecne a
teoreticky, nijako nešpecifikuje ani nepredkladá dôkazy, na ktoré by mohol žalobca adekvátne reagovať.
K otázke vzniknutej škody žalobca uviedol, že tá bola v konaní znaleckým dokazovaním riadne

špecifikovaná a znalec dal jasné a jednoznačné odpovede na žalovaným vznesené námietky. Tieto
boli pri určení počtu bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadnené. V otázke
úspešnosti strany v konaní mal žalobca za to, že žalobca je 100 % úspešný čo do uplatneného nároku,
avšak pri následnom rozhodovaní o výške náhrady trov konania treba z pozície VSÚ vychádzať z tzv.
„prísudku“. Žiadal teda, aby súd v zmysle poslednej úpravy petitu žalobe vyhovel v plnom rozsahu a

priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

26. Žalovaný vo svojej záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť. K okolnosti vzniku úrazu uviedol, že
priestory, kde sa incident odohral, boli v tom čase vypožičané organizátorovi športového podujatia,
ktorý prevzal všetku zodpovednosť vrátane zodpovednosti za prípadné škody. Žalobca nebol hosť

hotela, ale účastník organizovaného podujatia, kde v rámci vypožičania priestorov niesol všetku
zodpovednosť organizátor. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pričom žalovaný nenechal priestory
na ubytovanie, ako má na mysli jeho podnikateľská činnosť. Žalobca musí osvedčiť, že poškodenie
zdravia žalobcu bolo priamo spôsobené prevádzkovou činnosťou žalovaného, čo v danom prípade
nie je jednoznačné. Rovnako nie je vyvrátené, že jedinou príčinou vzniknutého zranenia a škody bolo

konanie žalobcu. Žalovaný predložil certifikáty sprchových kútov, ale aj dovozcu, o tom, že predali
niekoľko tisíc sprchových kútov a neevidujú žiadnu sťažnosť, ani reklamáciu spojenú s ohrozením
alebo poškodením zdravia pri bežnom používaní. Žalobca v konaní nepreukázal výšku škody. Vo výzve
v žalobe, úprave žaloby žiadal rôzne sumy, predložil rôzne lekárske posudky s rôznymi diagnózami
a rôznym obodovaním, a to aj napriek tomu, že tieto lekárske posudky vystavil rovnaký lekár a

nedošlo k zmene zdravotného stavu. Žalovaná suma a rovnako lekárske posudky neodzrkadľujú
ujmu povahe následkov incidentu primerane. Rozpory a nezrovnalosti v žalobcom predložených
lekárskych posudkoch konštatoval aj V.. N. v znaleckom posudku č. 39/2022, kde žalovaný poukázal na
závery v tomto posudku, konkrétne žalobca má v zdravotnej dokumentácii v internom predoperačnom
vyšetrení uvedené, že žalobca už pred úrazom trpel polyneuropatiou dolných končatín na podklade

toxického pôsobenia alkoholu a poškodenia po prekonanej infekcii lymskou boreliózou. Táto časť
prepúšťacej správy chýba na fotokópii, ktorá je založená v spise. Rovnako znalecký posudok obsahuje
konštatovanie, že následky po predmetnom úraze vznikli na končatine, ktorej funkcia bola už v čase
úrazu porušená získanými zmenami zdravotného stavu. Rovnako žalovaný poukázal na konštatovanieznaleckého posudku, že príčinou predĺženého hojenia kožnej rany na ľavej nohy žalobcu a horší funkčný
výsledok po zašití šliach vystieračov 1., 2., a 3. prsta ľavej nohy, môže mať príčinu aj v odloženej
operácii žalobcu o dva dni, ale aj použitím nie optimálnej operačnej techniky. Žalovaný zdôraznil, že

nie je jednoznačne ustálený a preukázaný pomer, v akom rozsahu bolo zranenie a následky žalobcu
spôsobené prevádzkovou činnosťou žalovaného, v akom rozsahu vlastným konaním žalobcu, vrátane
konštatovaného toxického pôsobenia alkoholu a infekcie boleriózou, ktoré spôsobili zníženie citlivosti
v jeho končatine, čo nie je možné pripísať na ťarchu žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v
rámci rozhodovania neprihliada len na znalecký posudok, ktorý nie je pre súd v rámci rozhodovania

záväzný na 100 % a súd vychádza aj z ostatných dôkazov a skutočností, ktoré v rámci rozhodovania
zohľadňuje, poukázal žalovaný aj na istú nedôveryhodnosť žalobcu a jeho nelojalitu, ktorý pôvodne
uvádzal, že zranenie a následky ho obmedzujú v živote a športovej činnosti a napriek tomu naďalej
hrá volejbal a lyžuje, ktorý vedome nepredložil celú zdravotnú dokumentáciu do spisu a zatajil tak
predchádzajúce diagnózy, ktoré majú vplyv aj na dnešný zdravotný stav. Rovnako na skutočnosť,
že žalobca je dlhoročným priateľom V.. R., ktorý vyhotovil lekárske posudky, v ktorých bodové

hodnotenie je neprimerane vysoké a neadekvátne. Najmä však žalovaný poukázal na nemožnosť
jednoznačne ustáliť, ktoré poškodenia na zdraví a v akom rozsahu boli spôsobené výlučne úrazom, ktoré
predchádzajúcim životným štýlom žalobcu a jeho konaním a tiež, ktoré boli spôsobené nesprávnym
postupom a pochybením nemocnice. V zmysle uvedeného je potrebné podľa žalovaného zodpovednosť
prinajmenšom deliť aj na nemocnicu aj na žalobcu. Týkajúc sa trov konania mal žalovaný za to, že ani

v prípade, ak uzná súd čiastočný nárok žalobcu, nemožno zaťažiť žalovaného úplnou náhradou trov
konania a zaťažiť ho procesnou zodpovednosťou. Bolo povinnosťou žalobcu zvážiť všetky okolnosti,
vrátane nadhodnotenia lekárskych posudkov, nepriznania predchádzajúcej diagnózy, ktorá mala vplyv
na bodovanie a pod. A pokiaľ žalobca aj napriek tomu žaloval sumu cca 9.800,- Eur, je potrebné
pri určení trov z tejto sumy vychádzať pri určení pomeru úspešnosti vo veci. Nie je možné zaťažiť

žalovaného plnou náhradou len preto, že bránil svoje práva. Záverom žalovaný podčiarkol, že rozsah
zranenia a požadovanej škody nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkou činnosťou žalovaného v celom
rozsahu. Dôvody vzniku žalobcovej škody boli jednak v samotnom konaní žalobcu, jednak v jeho
predchádzajúcom životnom štýle, čo sa odzrkadlilo na zdravotnom stave končatiny ešte pred úrazom a
jednak v konaní nemocnice Piešťany, ktorá nepostupovala správne a uvedené je nevyhnutné zohľadniť

a zodpovednosť rozdeliť na všetky tieto subjekty. V opačnom prípade by žalovaný nespravodlivo ako
jediný niesol následky.

27. Uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 23.03.2023 súd návrh žalovaného na vykonanie
znaleckého dokazovania k vzniku, mechanizmu a spôsobu rozbitia sprchovej zásteny, za účelom

posúdeniatechnickýchokolností,ktorépriamovplývalinavznikincidentu azaúčelomzisteniatechnickej
príčiny rozbitia sprchovej steny, zamietol.

28. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

31. Žalobca podaním zo dňa 26.12.2021, doručeným súdu dňa 26.12.2021, vzal žalobu v časti
uplatneného nároku vo výške 219,30 Eur s príslušenstvom späť, a to vzhľadom na nový lekársky
posudok a upravené bodovanie. Vzhľadom k uvedenému súd konanie v časti o zaplatenie sumy 219,30

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,013 % denne zo sumy 219,30 Eur od 18.07.2021 do
zaplatenia vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.

32. Predmetom sporu potom zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 9.466,41 Eur, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 0,013 % denne zo sumy 9.466,41 Eur od 18.07.2021 do zaplatenia.33. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

34. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

35. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

36. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

37. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

38. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

39. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

40. Podľa ustanovenia § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného
a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

41. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.), tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania

a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok")
a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

42. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

43. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

44. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

45. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 15. mája 2019 č. S07592-2019-OL o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019, výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019 za jeden bod
je 20,26 eura.

46. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR 22. mája 2020 č. S08817-2020-OL ustanovení výšky
náhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianarok2020,výškanáhradyza
bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020 za jeden bod je 21,84 eura.47. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 (pozn. poškodený, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za

poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady) požiadať o vydanie znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až

po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

49. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

50. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

51. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

53. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

54. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

55. V zmysle § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné

(1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

56. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo

zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (2).

57. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

58. V zmysle § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

59. Pre vznik zodpovednostných následkov podľa § 420a OZ postačuje, že škoda bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ

činnosti porušil nejakú právom uloženú povinnosť. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej
zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie
škodcu; ide teda o zodpovednosť za výsledok.

60. V § 420a OZ je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou

činnosťou. Touto koncepciou sa vyjadruje postoj, že ten, kto prevádzkuje činnosť musí niesť riziká
s tým spojené. Predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu nie je porušenie právnej povinnosti,
ale zákonom kvalifikovaná skutočnosť (škodná udalosť), ktorá bola príčinou škody na zdraví alebo na
majetku (prírode alebo životnom prostredí). To znamená, že poškodenému postačuje, aby preukázal, žeškoda bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky bez toho, aby dokazoval konkrétne porušenie právnej
povinnosti prevádzkovateľa.

61. Z uvedeného vyplýva, že pre vznik povinnosti nahradiť škodu musí ísť o škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou. Ustanovenie § 420a OZ však nedefinuje pojem "prevádzková činnosť".
Judikatúra súdov pod prevádzkovou činnosťou rozumie sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je
organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke. Prevádzková
činnosť je spravidla (nie však vždy alebo len) činnosť, ktorá je vymedzená v zriaďovateľskej listine,

v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Pojem "prevádzková
činnosť" treba vykladať širšie než len ako činnosť alebo výroba, ktorá je vykonávaná priemyslovým
spôsobom. Nejde len o prevádzku podniku, živnosti a pod., ale zahrňuje aj akúkoľvek činnosť, ktorá
je cieľavedome organizovaná pre účely dosiahnutia výsledku, a to aj vtedy, keď sa vykonáva iným
než podnikateľským spôsobom. Za prevádzkovú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá bezprostredne,
objektívne a fakticky predchádza, súvisí alebo nadväzuje na činnosť hlavnú. Na druhej strane však

nie každú ujmu, ktorú spôsobí podnikateľ svojou činnosťou, možno považovať za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou a odškodniť v zmysle § 420a OZ. Ustanovenie § 420a ods. 2 OZ vymedzuje,
čo sa považuje za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Okolnosťou vyvolávajúcou vznik škody
môže byť činnosť prevádzkovej povahy sama, avšak len vtedy, pokiaľ bol škodlivý následok spôsobený
práve povahou tejto činnosti, to znamená jej typickými alebo charakteristickými znakmi, ktorými sa

prejavuje navonok. Z hľadiska uvedeného ustanovenia nie je rozhodujúce, či prevádzková činnosť
bola vykonávaná riadne; určujúcim je, či činnosť prevádzkovateľa vzhľadom na jej povahu zapríčinila
vznik škody. Škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je dôsledkom samotného charakteru určitej
prevádzky. Možno dodať, že za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ zodpovedá
poškodenému prevádzkovateľ takej činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak

je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá
umožňuje širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takej škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho
nárokunemusídokazovaťporušeniekonkrétnejprávnejpovinnostinastraneprevádzkovateľa,alelento,
že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže
zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti

(liberovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v
prevádzke alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom tiež o objektívne
posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo
k vzniku škody (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/183/2018 - ZSP 22/2021).

62. V tomto spore zo strany žalobcu ide o žalobu, ktorou sa domáha voči žalovanému nároku na náhradu
škody, a to z dôvodu, že pri sprchovaní v hotelovej izbe žalovaného došlo zosypaním sklenených dverí
sprchového kúta k poškodeniu zdravia žalobcu, konkrétne k poškodeniu jeho ľavej nohy. V konaní
medzi stranami nebolo sporné, že dňa 25.05.2019 počas jednodňového športového podujatia žalobca
použil sprchový kút v hotelovej izbe žalovaného, ktorý je hotelom. Tiež nebolo sporné, že počas

sprchovania sa zosypali sklenené dvere sprchového kúta, sklo sa roztrieštilo a úlomky popadali na
jeho ľavú nohu, pričom žalobca bol vážne zranený a následne prevezený rýchlo záchrannou službou
do Nemocnice P. G. M. W.. Je tak zrejmé, že v čase, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu,
ten sa nachádzal v priestoroch žalovaného, škoda mu tak bola spôsobená prevádzkovou činnosťou,
nakoľko bola spôsobená vecou patriacou do prevádzkovej činnosti žalovaného. Žalovaný ako hotel

poskytol svoje priestory organizátorovi volejbalového turnaja, pričom je bezpredmetné, že to bolo len
na základe ústnej dohody a bezplatne. Žalovaný poskytol organizátorovi a účastníkom turnaja nielen
svoje kurty, ale i hotelové izby, kde sa nachádzali sprchové kúty. Žalovaný bol uzrozumený, že tieto
sprchové kúty budú používané účastníkmi turnaja a na tieto účely im ich aj poskytol. Uvedená činnosť,
konkrétne poskytovanie hotelových služieb, patrí do predmetu podnikania žalovaného (predmetom

činnosti žalovaného podľa obchodného registra, v ktorom je zapísaný, v rozhodnom období, okrem
iného, bolo aj poskytovanie ubytovacích služieb), je tak zrejmé, že v danom prípade išlo o prevádzkovú
činnosť žalovaného, v rámci ktorej pri používaní veci patriacej do jeho prevádzkovej činnosti došlo k
škode na zdraví žalobcu. To znamená, že využívaním hotelovej izby a sprchového kúta v nej, čiže
využívaním ubytovacích služieb patriacich do prevádzkovej činnosti žalovaného a v príčinnej súvislosti

s nimi bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví.

63.Zvyššieuvedenýchpreukázanýchskutočnostívyplýva,žežalovanýzodpovedázaškoduspôsobenú
žalobcovi v zmysle § 420a OZ, pričom pre vznik zodpovednostných následkov postačuje, že škodabola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či prevádzkovou činnosťou
prevádzkovateľ činnosti porušil nejakú právom uloženú povinnosť, preto neobstojí ani námietka
žalovaného, že v predmetnom konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

konaním žalovaného.

64. Zodpovednosť prevádzkovateľa nie je zodpovednosťou absolútnou, pretože ustanovenie § 420a
ods. 3 OZ formuluje dva liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa prevádzkovateľ môže zbaviť
(liberovať) svojej zodpovednosti buď úplne alebo sčasti. Jedným z dôvodov je dôkaz o tom, že škoda

bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Druhým dôvodom liberácie
prevádzkovateľa je dôkaz o tom, že ku škode došlo vlastným konaním poškodeného. Neodvrátiteľnou
udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke je potrebné rozumieť živelnú udalosť (pohromu), ktorej
nemohlobyťtým,ktočinnosťprevádzkuje,zabránené,aninemohlabyťodvrátená,atoaniprivynaložení
takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že
konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo

vlastnej prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Ide o také okolnosti, ktoré objektívne
nemajú svoj pôvod vo vnútri prevádzky a nesúvisia s organizáciou a riadením prevádzky (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 1/2010). Ak však je takého konanie poškodeného jedinou príčinou
vzniknutej škody, prevádzateľ sa úplne zbaví zodpovednosti a škodu v celom rozsahu znáša poškodený.
Pokiaľjekonaniepoškodenéholenjednouzpríčinškodyaďalšiapríčinaspočívavprevádzkovejčinnosti

prevádzateľa, znáša poškodený škodu len pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá prevádzateľ.

65. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť

dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

66. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd nie je povinný sám vyhľadávať
potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o
rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu.

67. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

68. V danom spore o náhradu škody má žalobca dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovaný zodpovedá
za vzniknutú škodu a v konkrétnej výške (preukázať existenciu predpokladov objektívnej zodpovednosti
za škodu podľa § 420a OZ). Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol dôkazné bremeno. Aksa chce úspešne brániť žalovaný, musí tvrdiť a preukázať existenciu liberačných dôvodov podľa § 420a
ods. 3 OZ (resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu).

69. S poukazom na uvedené súd poukazuje na to, že svojej zodpovednosti sa prevádzkovateľ
dotknutej činnosti môže v zmysle ust. § 420a ods. 3 OZ zbaviť, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného. Žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, ktorá
nemá pôvod v prevádzke, neboli v prebiehajúcom súdnom konaní žalovaným tvrdené a ani z

vykonaných dôkazov zjavne nevyplynuli. Súd sa preto zaoberal len otázkou, či je daný ďalší možný
liberačný dôvod žalovaného, a to preukázanie okolnosti, že škoda bola spôsobená vlastným konaním
žalobcu (poškodeného), resp. konaním nemocnice. Tento liberačný dôvod umožňuje prevádzkovateľovi
dotknutej prevádzkovej činnosti zbaviť sa zodpovednosti, či už sčasti alebo úplne, ak preukáže, že
poškodený túto škodu spôsobil úplne alebo čiastočne sám svojím konaním. Platí pritom, že povinnosť
tvrdenia, resp. dôkazné bremeno o existencii liberačných dôvodov spočíva na prevádzkovateľovi

prevádzkovej činnosti. Pričom prevádzkovateľ by sa mohol zbaviť svojej zodpovednosti úplne len
v prípade, ak by konanie poškodeného bolo jedinou príčinou vzniknutej škody. Za situácie, kedy k
poškodeniu zdravia žalobcu došlo počas sprchovania v sprche v hotelovej izbe patriacej hotelu, teda do
prevádzky žalovaného, kedy za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu je objektívne zodpovedný žalovaný
v zmysle ust. § 420a OZ, je tak výlučne relevantné zhodnotenie okolnosti, či žalovaný v konaní preukázal

existenciu liberačných dôvodov.

70. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania má súd za to, že nie je možné vysloviť záver,
že sa žalovaný zbavil či už úplne alebo len čiastočne zodpovednosti za škodu, keďže žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 OZ, nakoľko do spisu

nedoložil žiaden dôkaz, že rozbitie sprchového kúta zapríčinil žalobca. Z Vyhlásenie o parametroch
číslo DoP-2014-05-04-SK a z Oznámenia spoločnosti IWA-SR s.r.o., ktoré predložil žalovaný súdu ako
dôkazy o tom, že predmetný sprchový kút spĺňa parametre odolnosti voči nárazom a rozpadu a výrobca
neeviduje žiadnu sťažnosť ani reklamáciu spojenú s ohrozením alebo poškodením zdravia používateľa
pri bežnom používaní daného výrobku, sa žalovaný žiadnym spôsobom nezbavil svojej zodpovednosti

za škodu spôsobenú žalobcovi, a to ani v časti. Uvedené dôkazy absolútne nevylučujú, že by nemohlo
prísť k náhodnému samovoľnému a spontánnemu zosypaniu sklenej výplne dverí sprchového kúta, a
to napríklad z dôvodu jeho výrobnej vady, alebo oslabenia používaním predchádzajúcimi ubytovanými
hosťami žalovaného. Tieto dôkazy tiež v žiadnom smere nepreukazujú konanie žalobcu, ktorým by si
škodu spôsobil sám. Práve naopak z výsluchu svedka p. S. mal súd za dostatočne preukázané, že

žalobca sa sprchoval, nebol agresívny, útočný, v ten deň bol pokojný, kamarátsky, nebol pod vplyvom
alkoholu. Svedok nepočul žiadne nárazy do dverí sprchového kúta, len zrazu počul buchot a zbadal,
že žalobca má rozrezaný nart, odkiaľ mu striekala krv. Žalobca tiež uviedol, že nimi nenarazil, nemal
ich ani otvorené.

71. Súd zároveň opakovane poukazuje na to, že poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí
dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola
vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Zároveň v súvislosti s bezpečnosťou sprchového
kúta používaného pri prevádzkovej činnosti žalovaného súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
25Cdo/1695/1998, podľa ktorého: „Ak bola škoda spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti

žalovanej, nie je z hľadiska jej zodpovednosti podľa § 420a OZ rozhodujúce, či žalovaná vedela, že
použitá vec je vadná, prípadne nebezpečná“.

72. Čo sa týka pochybenia nemocnice, konkrétne odloženia operácie žalobcu o dva dni a použitie
nie optimálne operačnej techniky počas vykonávania operačného zákroku žalobcovi, žalovaný taktiež

neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že škoda na zdraví
žalobcubolaspôsobenávpríčinnejsúvislostisprechádzkovoučinnosťoužalovaného,uvedenézranenia
akojepomliaždeniechrbtanohy,pretrhnutiešľachy,hlbokáranadolnejkončatiny,bolispôsobenépádom
sklenenej výplne dverí sprchového kúta patriaceho žalovanému ako súčasť jeho prevádzkovej činnosti,
na ľavú nohu žalobcu. To, že nemocnica odložila operáciu a použila nie optimálnu operačnú techniku,

na to poukázal znalec, ktorý však vo svojej výpovedi na pojednávaní taktiež uviedol, že čo sa týka
samotného ošetrenia a operačnej techniky, nie je možné podľa neho vyčísliť priamy dôsledok týchto
skutočností na trvalé následky žalobcu. Znalec tiež konštatoval, že za určitých okolností je však možné,
že výsledok by bol rovnaký, aj keby bola rana ošetrená hneď. Najväčšie riziko je to, že ak sa rana ošetríneskôr, môže vzniknúť zápal, je teda väčšie riziko vzniku zápalu. U žalobcu však zápal nebol, nemal
žiadne zápalové komplikácie. Podľa znalca nie optimálna operačná technika mohla mať za následok
komplikáciu iba v zmysle predlženého hojenia kože. Ťažko je však sa vyjadriť či iná operačná technika

by znížila dĺžku hojenia a vznik samotných zrastov.

73. Žalovaný poukazoval opakovane i na zlý predchádzajúci životný štýl žalobcu, že žalobca už pred
úrazom trpel polyneuropatiou dolných končatín na podklade toxického pôsobenia alkoholu a poškodenia
po prekonanej infekcii lymskou boreliózou, čím došlo k zníženiu citlivosti v jeho končatine. I túto súvislosť

znalec vylúčil, keď v rámci svojho výsluchu uviedol, že čo sa týka trvalých následkov a celkového
zdravotného stavu žalobcu v čase úrazu, jedinú vec, ktorú možno dať do súvisu s predchádzajúcim
zdravotným stavom, je vznik poruchy funkcie kožného nervu. To sa však odrazilo v jeho bodovom
ohodnotení v bode 430b. Ostatné zranenia a trvalé následky týchto zranení by nemali mať priamy súvis
so zdravotným stavom a životným štýlom žalobcu.

74. Na základe vykonaného dokazovania má tak súd za to, že nie je možné vysloviť záver, že sa
žalovaný zbavil či už úplne alebo len čiastočne zodpovednosti za škodu poukázaním na predchádzajúci
životný štýl žalobcu a postup nemocnice pri ošetrovaní a vykonávaní operačného zákroku žalobcovi,
nakoľkouvedenétvrdeniažalovanéhobolipopretéznalcom,ktorýanijedenztýchtoliberačnýchdôvodov
uvedených žalovaným, nedával do súvislosti so vzniknutými následkami zranení žalobcu.

75. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania; súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecná legitimácia sa na
začiatkukonaniatvrdí.Súdžalobevyhovielenvtedy,akžalobcapreukáže,žejenositeľomsubjektívneho
práva a žalovaní sú nositeľmi subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (aktívna a

pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. „Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší

súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 192/2004 vyslovil, že: „Na to, aby sa niekto stal
účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí,
ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom práve užíva
pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Aj po prijatí nového
procesného predpisu (Civilný sporový poriadok) sú vyššie citované závery plne aplikovateľné.

76. Žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, pričom tvrdil, že ak aj k zraneniu žalobcu
došlo v priestoroch žalovaného, toto nebolo spôsobené prevádzkovou činnosťou žalovaného, a
preto žalovaný za toto poškodenie nezodpovedá, ale zodpovedá zaň organizátor turnaja. Vykonaným
dokazovaním však bolo dostatočne preukázané, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pretože

v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania
a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu a zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 OZ, čiže nezbavil sa svojej zodpovednosti za škodu ani
len sčasti.

77. Z vyššie uvedených skutočností tak vzniklo žalobcovi v zmysle § 444 OZ pri vzniknutej škode na
zdraví právo na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.78. Náhrada za bolesť aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodenému, teda
osobe, ktorá utrpela úraz, poskytuje jednorazovo. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo

odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť totožný s okamihom
odškodňovanej bolesti. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak
úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom
úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov nastanú v zdravotnom

stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony.
Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav
poškodenéhozaustálený,tedavdobe,kedyjemožnévykonaťjehoposúdenie.Sťaženiespoločenského
uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe.

79. Žalobca si u žalovaného po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok na bolestné a za

sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 9.201,60 Eur (bolestné 2.431,20 Eur a sťaženie
spoločenského uplatnenia 6.770,40 Eur), kde podkladom pre ohodnotenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia bol lekársky posudok V.. F. R.. Sporným medzi stranami tiež bolo v akom
rozsahu má žalobca nárok na náhradu škody titulom bolestného, počet bodov a aj výška náhrady za
bolesť. Ďalej bolo sporným či žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,

tiež výška bodov a aj výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

80. Ako už súd vyššie uviedol odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené na
zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov.
Žalobcom uplatnený nárok na náhradu za bolesť je práve takým nárokom, ktorý mu vznikol v dôsledku

odstraňovania následkov zranenia, ktoré utrpel pri úraze počas sprchovania sa v sprchovom kúte v
hotelovej izbe žalovaného dňa 25.05.2019. Sporným bola práve výška tohto nároku, ktorá je otázkou
odbornou, pretože výška odškodnenia za bolesť závisí výslovne od lekárskeho posudku, keďže ide o
výslovné skúmanie tých skutočností, ktoré závisia od odborného posúdenia a nie od zistenia súdu.

81. Žalobca si náhradu za bolesť pôvodne uplatňoval na základe lekárskeho posudku V.. F. R., po
čiastočnom späťvzatí žaloby, v sume 2.431,20 Eur, a to v rozsahu 120 bodov x 20,26 Eur.

82. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 39/2022 vyhotoveného vo veci, bodové ohodnotenie
bolestného je vo výške 72,5 bodov. Táto výška bodového ohodnotenia za uvedené poškodenia na

zdraví žalobcu je znalcom určená podľa zákona č. 437/2004 Z.z., keď znalec určil body podľa Položky
č. 162. hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená (zvýšené o 1 podľa § 9 ods. 5, písm. b) pri
hojení kože v oblasti priehlavku ľavej nohy došlo k predĺženému hojeniu pravdepodobne pri čiastočnej
nekróze (odumretí) kože) ako 15 bodov + 7,5 bodov = 22,5 bodov, a Položky č. 165b. pretrhnutie väčšej
šľachy (dlhý extenzor I., II. a III. prsta ľavej nohy) liečená operáciou ako 50 bodov, to je spolu 72,5

bodov. Súd s poukazom na znalecký posudok ustálil, že počet bodov za bolesť z dôvodu 2 položiek na
klasifikácii poškodenia na zdraví je 72,5 bodov. Pri vyčíslený náhrady súd postupoval podľa zákona č.
437/2004 Z.z., podľa ktorého výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden

bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004
Z.z.). Nakoľko úraz žalobcu sa stal v roku 2019, pri určení výšky náhrady vychádzal súd z výšky náhrady
platnej v čase vzniku nároku, t. j. pre rok 2019, keď výška náhrady za jeden bod na rok 2019 bola 20,26
Eur (opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. č. S07592-2019-OL). Náhrada za bolesť za prekonaný
úraz je potom celkom vo výške 1.468,85 Eur (72,5 bodov x 20,26 Eur), po zaokrúhlení 1.469,- Eur.

83. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca má nárok na náhradu za bolesť v súvislosti s úrazom zo
dňa 25.05.2019 v sume 1.469,- Eur.

84. Súd opätovne uvádza, že náhrada za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa poskytuje,

ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak
je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jehoposúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. Tak ako náhrada za bolesť,
tak aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodenej osobe poskytuje jednorazovo.

85. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo svojej podstate už
v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za tieto preukázateľne nepriaznivé
dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.

Priznanie takého odškodnenia samotného teda predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov
utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, spôsoboch osobného
uplatnenia v rodinnom živote a voľnom čase (rôzne záľuby), v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a
športovej činnosti.

86. Žalobca si náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne uplatňoval na základe

lekárskeho posudku V.. F. R., po čiastočnom späťvzatí žaloby, v sume 6.770,40 Eur, a to v rozsahu 310
bodov x 21,84 Eur (hodnota bodu rátaná k roku 2020).

87. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovi nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol. Aj pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia súd musí vychádzať zo znaleckého posudku, nakoľko ide o otázku odbornú, ktorú súd nie
je schopný posúdiť bez posúdenia veci odborníkom z danej oblasti. Žalobca si svoj nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatňoval s poukazom na predmetný úraz zo dňa 25.05.2019.
Súd opätovne uvádza, že aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo.
Zo záverov znaleckého posudku č. 39/2022 vyplýva, že znalec bodovo ohodnotil výšku sťaženia

spoločenského uplatnenia na 167,5 bodov. Opätovne, tak ako pri bolestnom, súd vychádzal z bodového
ohodnotenia znalcom podľa zákona č. 437/2004 Z.z., keď znalec určil body podľa Položky č. 432a.
plošné jazvy na 26 cm2 tela ako 30 bodov, Položky 424. obmedzenie pohyblivosti medzičlánkového
kĺbu palca ako 30 bodov, Položky 425. obmedzenie pohyblivosti základného článku palca ako 70 bodov,
Položky 426. porucha funkcie II. - V. prsta nohy ako 0 bodov, Položky 430b. porucha citlivosti chrbta

ľavej nohy a chrbtovej časti I., II, a III. prsta ľavej nohy (toto poškodenie možno porovnať s obrnou
ihlicovéhonervu-distálnejčastispostihnutímfunkcieprstov-100bodov.Žalobcavšaknemápoškodenú
funkciu prstov ľavej nohy v dôsledku poranenia nervu, ale v dôsledku poranenia šliach vystieračov,
čo je hodnotené v položke 2. a 3., preto je možné priznať iba poškodenie za poruchu citlivosti, čo
zodpovedá 50 bodom. Ak následky vznikli na končatine, ktorej funkcia už bola porušená polyneuropatiou

a nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť,
nesmi pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť 3 ustanovenej sadzby)
ako 3 z 50 bodov = 37,5 bodov, spolu 167,5 bodov. Za uvedené položky potom žalobcovi patrí náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 167,5 bodov, tak ako tieto položky obodoval znalec v
znaleckom posudku č. 39/2022. Čo sa týka vyčíslenia sumy náhrady tu súd postupoval v zmysle záverov

znaleckého posudku, pričom zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený v roku 2020 (podľa
§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví možno považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený),
preto súd vychádzal zo sumy 21,84 Eur za 1 bod (opatrenie Ministerstva zdravotníctva č. S08817-2020-
OL). Žalobcovi preto potom patrí náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.658,20 Eur

(167,5 bodov x 21,84 Eur), po zaokrúhlení 3.659,- Eur.

88. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 3.659,- Eur.

89. Vzhľadom na námietky žalovaného voči výške náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia súd poukazuje na skutočnosti uvedené znalcom pri jeho výsluchu, ktorý
uviedol, že čo sa týka bolestného, všetky zranenia, ktoré sú popísané v bodovom hodnotení, sú
následkom úrazu. Nehrali úlohu žiadne chorobné zmeny, ktoré by boli na tele poškodeného už v

čase úrazu . Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tam v položke 430b. porucha citlivosti
chrbta ľavej nohy a chrbtovej časti prvého, druhého a tretieho prsta ľavej nohy znalec krátil bodové
hodnotenie vzhľadom k tomu, že poškodený mal v čase úrazu tzv. polyneuropatiu, čo vyplývalo z
interného predoperačného vyšetrenia v deň úrazu. Polyneuropatia spôsobuje motorické a senzitívnezmeny. Zmerať rozsah poškodenia citlivosti v stave pred úrazom nebolo možné a preto počet bodov
nesmie prekročiť 3 stanovenej sadzby. Túto položku znalec krátil už tým, že tam nebolo motorické
poškodenie, ale len senzitívne. A keďže nerv prechádzal v mieste, kde bola rana, predpokladal, že

preťatím musel byť poškodený aj tento kožný nerv. Priznal tak žalobcovi 3 v plnom rozsahu. Na ostatné
položky ako plošné jazvy a obmedzenie pohyblivosti nemali vplyv predchádzajúce ochorenia.

90. Súd vzhľadom na uvedené považoval žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú, a to v časti nároku
žalobcu na náhradu za bolesť v sume 1.469,- Eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v

sume 3.659,- Eur (celkom spolu sumu vo výške 5.128,- Eur).

91. Žalobca si uplatnil tiež náklady vzniknuté v súvislosti s predžalobnou výzvou v sume 264,81 Eur,
a to ako príslušenstvo pohľadávky. Súd mal za to, že uvedený nárok je žalobcovi potrebné priznať v
zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 OZ. V zmysle citovaného ustanovenia sú príslušenstvom pohľadávky
o. i. náklady spojené s jej uplatnením. V konaní bolo preukázané, že k zaslaniu predžalobnej výzvy

žalobcom žalovanému došlo, a to s poukazom na priloženú predžalobnú výzvu zo dňa 22.06.2021, v
ktorej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 7.254,61 Eur a z tejto sumy vypočítal
nárok na odmenu za právne zastupovanie vo veci vymáhania nároku za jeden úkon právnej služby
- predžalobnej výzvy vo výške 248,21 Eur (237,34 Eur + 10,87 Eur paušálna náhrada). Nebolo tiež
sporným, že žalobcovi náklady s predžalobnou výzvou vo výške 248,21 Eur vznikli, keďže uvedené

skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný účinne nepoprel. Súd však žalobcovi priznal v zmysle § 121 ods.
3 OZ nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky len vo výške 248,21 Eur, keď nárok na
náklady spojené s uplatnením pohľadávky uplatnené v žalobe vo výške 264,81 Eur žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal a neodôvodnil ich výšku a výpočet, akou k danej sume dospel, preto súd žalobu
v prevyšujúcej časti (16,60 Eur) zamietol.

92. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 0,013 % denne (4,745
% ročne) z dlžnej sumy od 18.07.2021 do zaplatenia.

93. Z priznanej sumy 5.376,21 Eur (5.128,- Eur + 248,21 Eur) súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania

vo výške 0,013 % denne od 18.07.2021 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 5 dní po
doručení výzvy na plnenie žalovanému, pričom výšku úroku z omeškania určil podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

94. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.469,- Eur titulom

náhrady za bolesť, sumu 3.659 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 248,21 Eur titulom
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, spolu v sume 5.376,21 Eur s príslušenstvom (výrok II.
rozsudku) a vo zvyšku istiny s príslušenstvom žalobu zamietol (výrok III. rozsudku).

95. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na

plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

96. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného,
určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15

dní od právoplatnosti rozsudku.

97. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

98. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

99. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.100. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

101. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

102. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

103. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

104. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1CSP a § 256 ods. 1 CSP.

105. V prejednávanej veci si žalobca podanou žalobou pôvodne uplatňoval sumu 9.685,71 Eur s
príslušenstvom, následne po vyhotovení nového lekárskeho posudku s upraveným bodovaním vzal
žalobu späť celkom v sume 219,30 Eur s príslušenstvom a žiadal priznať sumu 9.466,41 Eur s
príslušenstvom. Žalobcovi bola priznaná suma 5.376,21 Eur.

106. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce.

Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobcu v predmetnej veci preto bolo nevyhnutné považovať za plne procesne
úspešného (späťvzatie sa týkalo iba násobkov, nie základu), keďže mal plný úspech čo do základu

uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela
výlučne od úvahy súdu.

107. Obdobný názor prezentoval aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 08.02.2017, sp. zn. I.
ÚS/56/2017,podľaktorého:„Civilnýsporovýporiadokužnemáustanovenieobdobnéúpraveobsiahnutej

§ 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods.
2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý
neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a
nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy

súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.„

108. Žalobca tak má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania v plnej výške (avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy žalovanej), vzhľadom na to,
že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré by odôvodňovali úspešnému žalobcovi výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257
CSP). O výške náhrady trov konania (výrok IV.) rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.109. Trovy štátu Civilný sporový poriadok neupravuje. Štátu vznikli v konaní výdavky poukázaním
znalečného vo výške 97,14 Eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu priznaných znalcovi
ako znalečné, ktoré boli priznané a boli vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Súd preto,

rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 a § 259 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
keď vo výroku V. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému,
a to v rozsahu 100 %. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania štátu (výrok V.) bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).