Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124297896
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124297896.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

62Cb/142/2024

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: DTauto plus s.r.o., so sídlom
Obrancovmieru878/22,96212Detva,IČO:44509529,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouHagara-
Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému:
UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, Česká republika,

IČO: 492 40 480, konajúcemu prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava – mestská časť
Petržalka, IČO: 53 812 948, zastúpenému advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so
sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 12.427,90 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

62Cb/142/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.427,90 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
13,25 % ročne zo sumy 12.427,90 eur od 20. augusta 2023 do zaplatenia, a paušálnou náhradou
nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 75 %.

o d ô v o d n e n i e :

62Cb/142/2024

1. Žalobca sa žalobou z 30. apríla 2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 12.427,90 eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 3. februára 2022 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo havarijné poistenie vozidla Škoda Fabia, EČV: A.. Dňa 17. júla 2023 v čase
o 0:30 hod. došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené poistené vozidlo. K nehode došlo tak,

že spolujazdec B. C. zatiahol počas jazdy ručnú brzdu, v dôsledku čoho dostalo vozidlo šmyk a narazilo
do dopravnej značky, stromu a stĺpa pouličného osvetlenia, od ktorého sa odrazilo do zaparkovaného
vozidla Kia XCeed.2.1. Žalovaný listom zo 4. augusta 2023 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť uzatvoril bez poskytnutia
poistného plnenia, pretože poistenie sa nevzťahuje na škody, ak poškodeniu alebo zničeniu predmetu
poistenia došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy alebo údržby. Žalobca so závermi žalovaného nesúhlasil,

keďžeprepravovanáosoba(spolujazdec)niejeosobouvykonávajúcouobsluhuvozidlapočasjehojazdy
a teda nemôže z jej strany prísť k nesprávnej obsluhe.
2.2. Žalobca k žalobe pripojil poistku, všeobecné podmienky pre poistenie KASKO – 2017,
upovedomenie poškodeného zo strany ODI Rimavská Sobota zo 14. augusta 2023, výzvu žalobcu na
doplatenie poistného plnenia z 23. januára 2024, rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný ODI

Rimavská Sobota dňa 16. augusta 2023, č. ORPZ-RS-ODI2-284/2023-SK a oznámenie žalovaného
o trhovej hodnote vozidla a o hodnote zvyškov z 20. novembra 2023.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 2. augusta 2024, sp.
zn. 28Up/803/2024 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Vo svojom odpore žalovaný uviedol, že síce došlo k vzniku škodovej udalosti z uzavretého havarijného
poistenia (t. j. k poškodeniu poisteného vozidla v dôsledku havárie), žalovanému však nevznikla
povinnosť poskytnúť poistné plnenie, nakoľko k poškodeniu poisteného vozidla došlo spôsobom, ktorý je
z poistného krytia v zmysle poistných podmienok vylúčený, keďže k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku
nesprávnej obsluhy, ktorá spočívala v zatiahnutí ručnej brzdy v poistenom vozidle počas jeho jazdy

spolujazdcom, v dôsledku čoho dostalo poistené vozidlo šmyk. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou
žalobcu, že uplatnená výluka z poistenia sa môže vzťahovať výlučne na konanie vodiča vozidla, keďže
pod pojmom „obsluha vozidla“ treba rozumieť všetky úkony smerujúce k prevádzke vozidla bez ohľadu
na osobu, ktorá ich vykonáva. Spravidla obsluhu vozidla vykonáva vodič, avšak nie je vylúčené, aby
v určitých ojedinelých prípadoch niektorý z úkonov týkajúcich sa obsluhy vozidla vykonala aj iná osoba,

napr. spolujazdec.
4.1. Následne žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, keďže
z poistných podmienok vyplýva, že havarijné poistenie sa vzťahuje na poistenie majetku toho, komu ten
patrí, t. j. toho, kto je jeho vlastníkom. Žalobca nebol v čase škodovej udalosti vlastníkom poisteného
vozidla, jeho vlastníkom bola tretia osoba odlišná od žalobcu, a teda žalobca nie je v predmetnom spore

aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietol aj nárok žalobcu na
úrok z omeškania a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške
40,-- eur, keďže žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie a zároveň sa jedná o nárok, ktorý vznikol
z civilného záväzku a nie zo záväzku obchodnoprávneho.
4.2. Záverom žalovaný uviedol obranu, ktorú označil ako in eventum. Žalovaný v rámci tejto časti

procesnej obrany uviedol, že vodič vozidla bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, keď
mu bola nameraná hodnota 0,18 mg/l. Zároveň žalovaný je toho názoru, že bolo povinnosťou žalobcu
dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, pričom mal dohliadnuť aj na to, aby tieto povinnosti plnili
aj tretie osoby. Vodič a ani spolujazdec si svojim konaním nesplnili povinnosť predchádzať vzniku
poistnej udalosti tým, že ich konania naplnili znaky skutkovej podstaty priestupkov proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku čoho došlo k vzniku škodovej udalosti, čím sa dopustili hrubej
nedbanlivosti, ktorej sa dopustil aj žalobca, keďže nezabezpečil, aby tretie osoby dodržiavali povinnosti
vyplývajúce z poistných podmienok.
4.3. K svojmu odporu žalovaný pripojil jeho odpoveď žalobcovi zo 16. augusta 2023, jeho oznámenie
z 22. novembra 2023 o tom, že ku dňu zániku poistnej zmluvy neeviduje dlžné poistné, reláciu dopravnej

polície o priebehu dopravnej nehody, poistnú zmluvu z 3. februára 2022 vrátane osobitných dojednaní
pre poistenie motorových vozidiel VWFS a všeobecné poistné podmienky pre poistenie KASKO –
2017/2, oznámenie žalovaného o registrácii škodovej udalosti a vyžiadanie dokladov zo 17. júla 2023,
zápis o poškodení vozidla, vyjadrenie žalovaného z 25. júla 2023 o totálnej škode a o hodnote zvyškov
vozidla, list žalobcu zo 4. augusta 2023, odpoveď žalovaného z 8. augusta 2023 a list žalobcu z 9.

augusta 2023.

5. Žalobca v replike z 5. novembra 2024 uviedol, že prepravovaná osoba nie je osobou vykonávajúcou
obsluhu vozidla, a preto odmietnutie poistného plnenia bolo nedôvodné a v rozpore s obsahom zákona
a poistnej zmluvy. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol, že je poistníkom i poisteným,

v dôsledku čoho je osobou oprávnenou prijať poistné plnenie. Uvedený záver vyplýva aj zo samotnej
podstaty vinkulácie, keďže ak by nebol poisteným, nemohol by žiadať o vinkuláciu.6. Žalovaný v duplike zo 16. decembra 2024 uviedol, že žalobca je len držiteľom vozidla a poistníkom,
ktorý nemá nárok na výplatu poistného plnenia. Podľa názoru žalovaného žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným na podanie žaloby, pretože nebol vlastníkom poisteného vozidla, ktoré bolo predmetom

škodovej udalosti, ale jeho vlastníkom bola tretia osoba, spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko s.r.o. Vinkulácia poistného plnenia viaže výplatu poistného plnenia v prospech tretej osoby,
a to z dôvodu, že predmetom poistenia je majetok tretej osoby. V duplike žalovaný zopakoval svoj výklad
pojmu obsluha vozidla. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky žalovaný odkázal na Občiansky zákonník,
aplikácia Obchodného zákonníka je podľa názoru žalovaného nesprávna, a to bez ohľadu na charakter

strán sporu. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca je subjektom registrovaným pre platbu DPH, pričom
z podaní žalobcu nie je zrejmé, či domnelý nárok žalobcu je uplatňovaný s DPH alebo bez DPH, a preto
má byť žalobca neurčitá. Ak je žalobcom uplatňované poistné plnenie s DPH, žalobca neozrejmil, na
základe čoho si svoj domnelý nárok uplatňuje. Z obsahu žaloby taktiež nie je zrejmé, ako žalobca dospel
k výške uplatňovaného nároku, a preto má byť žaloba žalobcu neurčitá.
6.1. K duplike žalovaný pripojil osvedčenie o evidencii vozidla.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín 1. apríla 2025 o 12:30 hod., na ktoré sa
dostavili právni zástupcovia strán sporu.
7.1. Predmetné pojednávanie súd odročil za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na termín 29. apríla
2025 o 11:00 hod.

8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
8.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola 3. februára 2022 uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo
havarijné poistenie vozidla D. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli osobitné dojednania pre poistenie
motorových vozidiel VVWFS a všeobecné poistné podmienky pre poistenie KASKO – 2017/2. Priamo

v texte poistnej zmluvy bolo dojednané, že poistník (žalobca) podpisom poistnej zmluvy žiada poisťovňu
o vinkuláciu poistného plnenia v prospech spoločnosti VWFS.
8.2. Dňa 17. júla 2023 v čase o 0:30 hod. došlo v katastri obce Rimavská Sobota k dopravnej nehode,
ku ktorej došlo tak, že vodička vozidla Škoda Fabia, EČV: A. F. G. viedla vozidlo po ulici Školská, kde
spolujazdec B. C. jej zatiahol ručnú brzdu, ktorý chcel, aby vodička zastavila, následkom čoho odstala

šmyk a narazila do dopravnej značky, stromu a pouličného osvetlenia, od ktorého sa vozidlo odrazilo na
parkovisko, kde narazilo do odparkovaného vozidla Kia XCeed, EČV: C..
8.3. Dňa 17. júla 2023 žalovaný zaregistroval vznik poistnej udalosti a požiadal žalobcu o zaslanie kópie
vodičského preukazu a o oznámenie čísla účtu, na ktoré má byť zaslané poistné plnenie.
8.4. Zo zápisu z obhliadky poisteného vozidla realizovanej žalovaným dňa 18. júla 2023 vyplýva, že sa

jedná o totálnu škodu, kedy sa oprava vozidla neodporúča, keďže náklady na opravu by predstavovali
sumu 36.461,53 eur s DPH.
8.5. Listom z 25. júla 2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že poistná udalosť bude likvidovaná ako totálna
škoda, a preto s opravou poisteného vozidla nesúhlasil. V ten istý deň žalovaný oznámil žalobcovi
hodnotu zvyškov vozidla 2.112,-- eur s DPH.

8.6. Listom zo 4. augusta 2023 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti bez
poskytnutia poistného plnenia, pričom žalovaný odkázal na znenie oddielu II., článok 2 bod 2 písm. c/
všeobecných poistných podmienok pre poistenie Kasko – 2017/2.
8.7. Listom zo 4. augusta 2023 žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s jeho záverom uvedeným
v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti.

8.8. Listom z 8. augusta 2023 žalovaný uviedol žalobcovi, že v oznámení o odmietnutí poistného plnenia
bola omylom uvedená informácia, že spolujazdec bol vplyvom alkoholu. Hlavný dôvod odmietnutia
poistného plnenia stále existuje, preto žalovaný zotrval na pôvodnom stanovisku o odmietnutí poistného
plnenia.
8.9. Listom z 9. augusta 2023 žalobca uviedol žalovanému, že spolujazdec zatiahol ručnú brzdu nie

s úmyslom spôsobiť dopravnú nehodu, ale s úmyslom zabrzdiť vozidlo. Konanie spolujazdca preveruje
polícia ako neúmyselné.
8.10. Rozkazom o uložení sankcie za priestupkom č. ORPZ-RS-ODI2-284/2023-SK zo 16. augusta 2023
vydaným ODI Rimavská Sobota bolo rozhodnuté, že B. C. dňa 17. júla 2023 v čase o 0:30 hod. ako
spolujazdec sediaci na sedadle vedľa vodičky F. G., ktorá viedla ako vodič vozidlo Škoda Fabia, EČV:

A., spôsobil dopravnú nehodu tým, že počas jazdy zatiahol ručnú brzdu, v dôsledku čoho vozidlo dostalo
šmyk a vpravo narazilo do dopravnej značky, do stromu a do stĺpa pouličného osvetlenia, kde sa vozidlo
odrazilo do zaparkovaného vozidla Kia XCeed, EČV: C., ktoré poškodil. Týmto konaním spolujazdec B.
C. vážne ohrozil bezpečnosť cestnej premávky, v dôsledku čoho vznikla škoda na pouličnom osvetlenípre Mesto Rimavská Sobota, ako aj na uvedených vozidlách pre spoločnosť DTauto plus s.r.o. a pre H.
I.. Predmetným konaním spolujazdec B. C. porušil ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., za
čo bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch.

8.11. Listom zo 16. augusta 2023 žalovaný odkázal žalobcu na znenie oddielu I., článok 7 bod 1 písm. h/
všeobecných poistných podmienok pre poistenie Kasko – 2017/2. Keďže nepominul dôvod odmietnutia
poistného plnenia, žalovaný zotrval na stanovisku o neposkytnutí poistného plnenia.
8.12.Listomz20.novembra2023oznámilžalovanýžalobcovi,žetrhováhodnotavozidlabolastanovená
na 15.194,-- eur, hodnota zvyškov predstavovala sumu 2.112,-- eur, pričom spoluúčasť by predstavovala

sumu 654,10 eur, a následne listom z 22. novembra 2023 oznámil žalobcovi, že ku dňu zániku poistnej
zmluvy neeviduje dlžné poistné.
8.13. Listom z 23. januára 2024 vyzval žalobca žalovaného na doplatenie poistného plnenia, keďže
odmietnutie poistného plnenia označil za nedôvodné.
8.14.ZosvedčeniaoevidenciivozidlaŠkodaFabia,EČV:A.vyplýva,žejehovlastníkombolaspoločnosť
Volskwagen Finančné služby Slovensko s.r.o. a žalobca bol len držiteľom vozidla.

8.15. Z oznámenia spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. o postúpení pohľadávky
z 27. marca 2025 vyplýva, že táto postúpila k 27. marcu 2025 pohľadávku zo škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX zo 17. júla 2023 voči žalovanému vo výške 12.427,90 eur na žalobcu.

9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9.1. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

9.2. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa
plniť (poistná udalosť) [ods. 2].
9.3. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť

poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3).
9.4. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (ods. 4).
9.5. Podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu
bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci,

na ktorú sa poistenie vzťahuje.

10. V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej súd konštatuje, že v konaní nebol sporný priebeh vzniku
škodovej udalosti, ani to, že v prípade škody na poistenom vozidle sa jednalo o totálnu škodu. Za
nespornú považuje súd aj výšku škody, keďže túto v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný výslovne

nenamietal, preto sa výška škody považuje za nespornú v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. Ak
sa aj žalovaný následne v ďalšom priebehu konania snažil spochybňovať výšku škody (hoci neurčitým
spôsobom),jepotrebnéuviesť,ženaakúkoľvekzmenuvtvrdeniachovýškenároku,naktorejsažalobca
a žalovaný (tu pre pasivitu žalovaného a absenciu tejto námietky v odpore – pozn. súdu) zhodli, nemôže
súd prihliadať s odkazom na znenie ustanovenia § 186 ods. 2 C.s.p.

10.1. Súd sa bližšie týmito námietkami v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nezaoberal (nanajvýš
v stručnosti pri odôvodnení okrajovo poukáže na okolnosti týkajúce sa vzniku a výšky nároku), ale
zaoberal sa len spornými otázkami, ktorými boli otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, otázka
(ne)dôvodnosti aplikácie výluky žalovaným, otázka (ne)dôvodnosti výšky uplatneného príslušenstva
pohľadávky a otázka (ne)dôvodnosti in eventum procesnej obrany žalovaného.

11. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, súd poukazuje na to, že v konaní
nebolo sporné, že vlastníkom poisteného vozidla nebol žalobca, ale bola ním spoločnosť Volkswagen
Finančné služby Slovensko s.r.o., čo vyplýva aj z predloženého osvedčenia o evidencii poisteného
vozidla. Rovnako tak z obsahu poistnej zmluvy z 3. februára 2022 vyplýva, že žalobca podpisom zmluvy

požiadal žalovaného o vinkuláciu poistného plnenia v prospech vlastníka vozidla, v prospech spoločnosti
Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o.
11.1. Zároveň z článku 3 bod 4 osobitných dojednaní pre poistenie motorových vozidiel VWFS vyplýva,
že plnenie poisťovateľa (t. j. žalovaného – pozn. súdu) z havarijného poistenia je po dobu trvania zmluvyofinancovanívinkulovanénažiadosťpoistníka(t.j.žalobcu–pozn.súdu)vprospechVWFS.Nazáklade
tejtovinkuláciepoisťovateľvprípadevznikupoistnejudalostivyplatípoistnéplnenieinémuakoVWFSlen
s predchádzajúcim písomným súhlasom VWFS. Poisťovateľ sa tiež zaväzuje informovať VWFS o vzniku

nároku na poistné plnenie a o každej zmene alebo vypovedaní poistnej zmluvy. Rovnako tak je potrebné
poukázať na znenie článku 8 bod 3 osobitných dojednaní pre poistenie motorových vozidiel VWFS,
v zmysle ktorého v prípade totálnych škôd (t. j. škody, aká vznikla na poistenom vozidle – pozn. súdu)
a krádeží vyplatí poisťovateľ poistné plnenie po dobu trvania vinkulácie výhradne na účet VWFS.
11.2. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcu nie je možné považovať za poisteného v zmysle ustanovenia

797 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za osobu, ktorá má právo na vyplatenie poistného plnenia, keďže
poistné plnenie patrí tomu, kto je vlastníkom poistenej veci (poisteného vozidla), ktorým bola spoločnosť
Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o.
11.3. Z uvedeného vyplýva, že ak by mal súd vychádzať len z obsahu poistnej zmluvy (vrátane poistných
podmienok) a z obsahu osvedčenia o evidencii vozidla, musel by skonštatovať nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, keďže žalobcovi (v čase podania žaloby) nepatrilo právo na vyplatenie

poistného plnenia, žalobca nepreukázal (a ani netvrdil) zánik vinkulácie a súd by musel podanú žalobu
zamietnuť. V rámci princípu právnej istoty a jednotnosti rozhodovania o obdobnej otázke súd odkazuje
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2024, č. k. 2Cob/78/2022-371 vydaný v spore
o zaplatenie poistného plnenia z havarijného poistenia, ktorý poukázal na záver súdu prvej inštancie
(Okresného súdu Bratislava I) v rozsudku z 10. februára 2022, sp. zn. 27Cb/106/2015, v zmysle ktorého

poisteným napriek zneniu poistnej zmluvy nebol žalobca (resp. jeho právny predchodca), pretože
v predloženom technickom preukaze je ako vlastník vozidla uvedená financujúca spoločnosť, a teda
sa poistenie vzťahovalo na majetok financujúcej spoločnosti a nie žalobcu. Súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že žalobcovi v konaní nepatrila aktívna vecná legitimácia a preto z tohto dôvodu
žalobu zamietol.

11.4. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
v prospech tretej osoby (v prospech spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o.) v súlade
s ustanovením § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej z predmetnej poistnej zmluvy vzniklo voči
žalovanému právo na vyplatenie poistného plnenia.

12. Pri posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu musel súd zohľadňovať tú skutočnosť, že
na nariadenom pojednávaní žalobca doložil do súdneho spisu oznámenie o postúpení pohľadávky z 27.
marca 2025, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., ktorej
právo na poistné plnenie v súvislosti so vznikom poistnej udalosti na poistenom vozidle Škoda Fabia,
EČV: A., ktorá bola žalovaným evidovaná pod č. 1800992623, patrilo, postúpila na žalobcu pohľadávku

na vyplatenie poistného plnenia voči žalovanému vo výške 12.427,90 eur.
12.1. Z predmetného oznámenia spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. ako
postupcu o postúpení pohľadávky tak vyplýva, že v čase rozhodovania súdu je žalobca ako postupník
nositeľom žalobou uplatneného práva na vyplatenie poistného plnenia vo výške 12.427,90 eur.
12.2. Pre rozhodnutie vo veci je nepodstatné, či žalobca bol nositeľom žalobou uplatneného práva

v čase podania žaloby, určujúce je to, či je žalobca nositeľom uplatneného práva v čase rozhodovania
súdu. Ak žalobca počas súdneho konania nadobudne uplatnenú pohľadávku, hoci táto mu nepatrila
v čase podania žaloby, je žalobca nositeľom žalobou uplatneného práva a aktívne vecne legitimovaným
subjektom, keďže pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (v zmysle
ustanovenia § 217 ods. 1 C. s. p.). V takomto prípade nemôže súd zamietnuť žalobu pre nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie, keďže táto sa skúma ku dňu vyhlásenia rozsudku (k tomu viď aj rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2024, sp. zn. 1Cob/129/2022).
12.3. Keďže žalobca v konaní preukázal predložením oznámenia postupcu (spoločnosti Volkswagen
Finančné služby Slovensko s.r.o.) o postúpení pohľadávky z 27. marca 2025 v súlade s ustanovením
§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky na vyplatenie poistného plnenia voči

žalovanému zo spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. na žalobcu, je ku dňu
rozhodovania súdu žalobca ako singulárny právny nástupca poisteného (spoločnosti Volkswagen
Finančné služby Slovensko s.r.o.), t. j. ako postupník, nositeľom práva na vyplatenie poistného plnenia
v sume 12.427,90 eur. V dôsledku postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, nadobudol
žalobca od spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. k 27. marcu 2025 nárok na

vyplatenie poistného plnenia voči žalovanému. Z tohto dôvodu je žalobca aktívne vecne legitimovaným
subjektom v predmetnom spore.13. K argumentácii právnej zástupkyne žalovaného na nariadenom pojednávaní, že žalobca riadne
a včas nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, a že na žalobcom predložené oznámenie
o postúpení pohľadávky je potrebné aplikovať sudcovskú koncentráciu konania, keďže takýto dôkaz

neoznačil v replike, súd uvádza, že tejto argumentácii nie je možné priznať úspech.
13.1. Ako už súd uviedol vyššie, otázka vecnej legitimácie sa posudzuje ku dňu vyhlásenia rozsudku,
čo potvrdila aj samotná právna zástupkyňa žalovaného (ktorá uviedla, že sa týka o podmienku konania
– pozn. súdu), a v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe bola súdu predložená listina, z ktorej
vyplýva, že žalobca je nositeľom uplatneného práva na vyplatenie poistného plnenia, a táto je súčasťou

súdneho spisu. Navyše súd dáva žalovanému do pozornosti druhú vetu ustanovenia § 153 ods. 1
C. s. p., z ktorého vyplýva, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Súd nemôže akceptovať argumentáciu právnej zástupkyne žalovaného, že
bolo povinnosťou žalobcu označiť ako dôkaz oznámenie o postúpení pohľadávky už v replike. Tejto
argumentácii právnej zástupkyne žalovaného unikajú základné časové súvislosti, keďže replika žalobcu

bola podaná dňa 5. novembra 2024, a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou
Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. a žalobcom (a k vypracovaniu predloženého oznámenia
opostúpenípohľadávky)došloaždňa27.marca2025.Užlenzlogikyvecijezrejmé,ževreplikežalobca
nemohol označiť ako dôkaz listinu, ktorá bola vypracovaná o niekoľko mesiacov neskôr. Je zjavné, že
žalobca nemohol oznámenie o postúpení pohľadávky z 27. marca 2025 predložiť už v replike v mesiaci

november 2024 (hoci súd kriticky vníma predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky z 27. marca
2025 žalobcom až na nariadenom pojednávaní, a nie bezprostredne po jeho vyhotovení postupcom, t.
j. už dňa 27. marca 2025, čo je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania – pozn.), a preto
aplikácia sudcovskej koncentrácie konania na žalobcom predložené oznámenie o postúpení pohľadávky
z 27. marca 2025 neprichádza do úvahy. Odlišná situácia by podľa názoru súdu bola, ak by žalobca

žiadal odročiť nariadené pojednávanie za účelom predloženia listiny, ktorá by preukazovala jeho aktívnu
vecnú legitimáciu v spore, a teoreticky by bolo možné uvažovať o aplikácii sudcovskej koncentrácie
konania v prípade, ak by k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo už v čase podania žaloby, prípade
v čase vypracovania repliky, čo však nie je prípad rozhodovaného sporu.
13.2. Súd nemôže akceptovať ani tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že k postúpeniu pohľadávky

došlo rok a trištvrte po nehode, a že žalobca si mohol zabezpečiť dôkaz preukazujúci jeho aktívnu
vecnú legitimáciu už skôr, a to bez ohľadu na to, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Aj predmetné tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného
považuje súd a priori za nesprávne, keďže v danom prípade nešlo len o zabezpečenie dôkazu, ako
to tvrdil žalovaný, ale jednalo sa o uzavretie zmluvy medzi spoločnosťou Volkswagen Finančné služby

Slovensko s.r.o. a žalobcom. Na uzavretie zmluvy je potrebná nielen aktivita žalobcu, ale aj súhlas druhej
zmluvnej strany s jej uzavretím, a teda ak došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky až 27. marca
2025, ako to vyplýva z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky, nie je možné v tom vnímať
účelovosť, ako to tvrdila právna zástupkyňa žalovaného. V rámci rozhodovaného sporu (či už v rámci
posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, alebo v rámci posúdenia dôvodnosti nároku žalobcu na

vyplatenie poistného plnenia) je právne irelevantné, čo sa stalo s vozidlom po nehode, či bolo alebo
nebolo opravené, keďže žalovaný oznámil žalobcovi, že poistnú udalosť bude likvidovať ako totálnu
škodu, prípadne či žalobca splácal splátky leasingu spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko
s.r.o. aj po nehode, keďže tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv pre rozhodnutie súdu a pre posúdenie
uplatneného nároku.

13.3. Ako nedôvodné a zároveň nesprávne považuje súd aj tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného
o tom, že konanie má byť voči žalovanému nespravodlivé, ak bude súd prihliadať na oznámenie
o postúpení pohľadávky z 27. marca 2025, keďže ako už bolo uvedené vyššie (v bode 13.1. odôvodnenia
rozsudku),súdnemalzákonnúmožnosťpreneprihliadanienatentolistinnýdôkaz,keďžespoukazomna
dátumvyhotoveniapredloženejlistinyjezrejmé,ženaňuniejemožnéaplikovaťsudcovskúkoncentráciu

konania. Tu súd považuje za potrebné, že žalovaný mohol možnosť postúpenia pohľadávky na poistné
plnenie v poistnej zmluve vylúčiť (k tomu viď znenie ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
kedybyboloirelevantnépredloženiedokladovopostúpenípohľadávky,avšakžalovanývkonanínetvrdil,
že by bol v poistnej zmluve dojednaný zákaz postúpenia pohľadávky na vyplatenie poistného plnenia.
13.4. Stotožniť sa nemožno ani s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného, že žalobca sa dostane do

výhodnejšej pozície v porovnaní so žalovaným, a teda že v konečnom dôsledku má dôjsť k porušeniu
princípu rovnosti zbraní. Porušenie princípu rovností zbraní znamená, že „vadným“ postupom súdu sa
jeden účastník konania dostáva do nevýhodnejšieho postavenia v porovnaní s účastníkom konania
vystupujúcom v opačnom procesnom postavení. Dotknutý účastník konania v dôsledku tohto postupusúdu nemá v porovnaní s protistranou možnosť byť pred rozhodnutím súdu oboznámený so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre samotné rozhodnutie a nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie
súdu vyvrátením argumentov, ktoré súdu uviedla protistrana (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2016, sp. zn. 3Obdo/41/2016, prípadne nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2012). Tu je potrebné si uvedomiť, že princíp rovností zbraní
predstavuje jednu z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu a vyžaduje, aby každá strana mala
primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody
voči oponentovi. Uvedené znamená, že procesná strana musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy

a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane [viď napríklad rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Delcourt proti Belgicku z roku 1970]. Koncepcia
spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho procesného návrhu,
ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa k všetkým predloženým dôkazom alebo stanoviskám s cieľom
ovplyvniť súdne konanie. Konkrétny účinok predmetného vyjadrenia na rozhodnutie súdu nemusí

mať veľký význam. Je na procesných stranách vo veci, aby posúdili, či je nutné sa ku konkrétnemu
procesnému vyjadreniu protistrany vyjadriť. Ide predovšetkým o vieru procesných strán vo výkon
spravodlivosti, ktorá je založená na vedomí, že majú možnosť vyjadriť svoje názory ku každému
dokumentu nachádzajúcemu sa v súdnom spise [k tomu viď rozsudky ESĽP vo veciach Nideröst-Huber
proti Švajčiarsku z roku 1997 a Gaspari proti Slovinsku z roku 2009, resp. J. a ďalší proti Slovensku

z 27. apríla 2010 (sťažnosť č. 23083/05) alebo Trančíková proti Slovenskej republike z 13. januára
2015 (sťažnosť č. 17127/12)]. Súd poukazuje na to, že všetky tieto požiadavky boli v rozhodovanom
spore naplnené, žalovanému bolo oznámenie o postúpení pohľadávky z 27. marca 2025 doručené
prostredníctvom jeho právnej zástupkyne na pojednávaní, žalovaný mal možnosť sa k predmetnej
listine vyjadriť, čo jeho právna zástupkyňa na pojednávaní aj využila, pričom nežiadala o odročenie

pojednávania. Z tohto hľadiska boli zachované všetky podmienky pre vedenie kontradiktórneho procesu
a teda nemohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnosti zbraní v spore v neprospech žalovaného.
13.5. K poslednej námietke právnej zástupkyne žalovaného vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu, ktorá bola založená na tom, že nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ale len
oznámenie o postúpení pohľadávky, súd uvádza, že aj táto námietka je nedôvodná. Súd v tejto súvislosti

odkazuje na judikát č. R 119/2003, v zmysle ktorého „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ Citovaný judikát bol následne čiastočne modifikovaný
neskoršími judikátmi č. R 46/2009 a R 60/2018, ktoré podľa názoru súdu nepredstavujú odklon od

judikátu R 119/2003, avšak vylučujú jeho použitie, ak ide o prípady uvedené v ustanovení § 525
ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však nejde o prípady, kedy je postúpenie pohľadávky
vylúčené zákonom, alebo dohodou veriteľa s dlžníkom, je judikát R 119/2003 naďalej plne aplikovateľný.
V rozhodovanom spore nejde o žiadny z prípadov predpokladaných v ustanovení § 525 Občianskeho
zákonníka, ktorý by vylučoval postúpenie pohľadávky, a ani samotný žalovaný netvrdil, že by pôvodný

veriteľ nemohol na základe zmluvného dojednania postúpiť svoju pohľadávku voči nemu na iný
subjekt. Z tohto dôvodu postačuje na preukázanie postúpenia pohľadávky (a na preukázanie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu) predloženie oznámenie postupcu (spoločnosti Volkswagen Finančné služby
Slovensko s.r.o.) a postúpení pohľadávky na poistné plnenie z 27. marca 2025 na žalobcu, pričom
žalovaný v takomto prípade ani nie je oprávnený namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

14. Následne súd posudzoval dôvodnosť nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia, ktorého
výšku žalobca preukázal v konaní listom samotného žalovaného z 20. novembra 2023, ktorým oznámil
žalobcovi, že trhová hodnota vozidla bola stanovená na 15.194,-- eur, hodnota zvyškov predstavovala
sumu 2.112,-- eur, pričom spoluúčasť by predstavovala sumu 654,10 eur, z čoho vyplýva, že výška

poistného plnenia predstavuje sumu 12.427,90 eur (15.194,-- eur – 2.112,-- eur – 654,10 eur). Túto
výšku žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nerozporoval a ani obsah dupliky žalovaného nie je
možné považovať za účinné rozporovanie nároku žalobcu. Jednak súd odkazuje na znenie ustanovenia
§ 186 ods. 2 C.s.p., a zároveň tvrdenie žalovaného v duplike o neurčitosti žaloby nemôže obstáť.
Žalobca predložil v konaní ako dôkaz list žalovaného z 20. novembra 2023, pričom žalovaný nepredložil

v konaní žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala iná výška všeobecnej hodnoty poisteného vozidla a iná
výška poistného plnenia. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v duplike týkajúcu sa DPH, súd len
v krátkosti dáva žalovanému do pozornosti znenie článku 8 bod 2 jeho vlastných osobitných dojednaní
pre poistenie motorových vozidiel VWFS. V tomto smere považuje súd za maximálne nekorektné, akžalovanýzaťažujesúdnámietkami,ktoréodporujújehovlastnýmzmluvnýmdokumentom,ktorésamotný
žalovaný vypracoval, a ktorých obsah by mal z tohto dôvodu poznať.
14.1. V rámci rozhodovania vo veci súd konštatuje, že je relevantný len ten dôvod pre odmietnutie

poskytnutia poistného plnenia, ktorý žalovaný uviedol v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti
zo 4. augusta 2023. Na in eventum procesnú obranu žalovaného produkovanú v spore súd nemôže
prihliadať, keďže takáto argumentácia nebola žalovaným uvedená v oznámení o ukončení šetrenia
poistnej udalosti zo 4. augusta 2023, a preto jej produkovanie v spore je v rozpore s ustanovením
§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje žalovanému ako poisťovateľovi meniť alebo

dopĺňať dôvody, pre ktoré odmietol vyplatiť poistné plnenie. Nemožnosť produkovania iných dôvodov
pre nevyplatenie poistného plnenia poisťovateľom, než ktoré sú uvedené v oznámení o ukončení
šetrenia poistnej udalosti, v sporovom konaní už vo vzťahu k žalovanému posudzoval aj konajúci súd,
pričom v podrobnostiach odkazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 16. februára 2023, č. k.
26Cb/31/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2024, sp. zn. 1Cob/58/2023
(zhodou okolností tiež išlo o vec, v ktorej bola zo strany žalobcu preukázaná aktívna vecná legitimácia

až počas konania, dokonca po druhom pojednávaní vo veci samej – pozn. súdu). In eventum procesnú
obranu žalovaného preto súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nesprávnu a nedôvodnú.

15.VsúvislostisprešetrovanímpoistnejudalostisúdodkazujenauznesenieKrajskéhosúduvBratislave
z 27. novembra 2024, sp. zn. 1Cob/16/2023, ktorý v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že v rámci

prešetrovacieho postupu má žalovaný zistiť a potvrdiť, či škodová udalosť spadá pod kryté riziko
definované v poistných podmienkach, pričom ak by v danom prípade žalovaný vyhodnotil, že zo
strany žalobcu došlo k vedomému porušeniu povinností podľa § 799 ods. 1 a 2 OZ a s poukazom
na § 799 ods. 3 OZ by dospel k záveru, že tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti
alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, žalovaný by bol oprávnený plnenie z poistnej

zmluvy iba znížiť a to v závislosti od toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti
plniť. Povinnosť poisťovne poskytnúť poistné plnenie je viazaná na vznik dohodnutej poistnej udalosti,
pričom poisťovňa pri poskytovaní poistnej ochrany nemá a nemôže mať prehľad o vzniku udalostí,
pre ktoré boli naplnené pojmové znaky poistnej udalosti, je tak nevyhnutné, aby mala dostatočné a
včasné informácie pre vyšetrenie poistnej udalosti, okolností jej vzniku a následkov ňou spôsobených.

Občiansky zákonník preto v § 799 ustanovuje poistenému povinnosti v oblasti zabezpečenia prísunu
týchto informácií, a to oznamovaciu povinnosť, vysvetľovaciu povinnosť a dokladovaciu povinnosť.
Osoba, ktorá má právo na plnenie, je teda povinná nielen oznámiť poistnú udalosť, ale aj podať o nej
bližšieinformácie,pričomvysvetľujúcapovinnosťsarealizujenajmäprostredníctvomštandardizovaných
formulárov poisťovní (dotazníkov), ktoré sa vyhotovujú pre jednotlivé typy poistných produktov, prípadne

pre jednotlivé typy poistných udalostí. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že
Občianskyzákonníknepoznávprípadeporušeniavysvetľovacejpovinnostižiadnuosobitnúsankciuaza
predpokladu splnenia zákonných predpokladov je preto možné využiť iba všeobecnú sankciu v podobe
zníženia poistného plnenia. V prípade dokladovacej povinnosti osoba, ktorá má právo na plnenie, je
povinná poisťovni poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť. Okruh dokladov, ktoré je poisťovňa oprávnená

požadovať, je definovaný iba „potrebnosťou“ týchto dokladov, preto si môže vyžiadať nielen doklady,
ktoré bezprostredne súvisia s nahlásenou udalosťou, ale aj iné doklady, ktoré s poistnou udalosťou
nepriamo súvisia, alebo ktoré sa týkajú okolností uzavretia poistnej zmluvy. Poisťovňa môže požadovať
ajdokladypotrebnénaovereniepravdivostiaúplnostiodpovedíposkytnutýchpoistníkomapoistenýmpri
uzatváraní poistnej zmluvy, aby preverila, či v danom prípade nie sú splnené podmienky na odmietnutie

plnenia. V každom prípade by však doklady mali mať preukázateľnú súvislosť s uzavretým poistením
a mali by smerovať k objasneniu, či je poisťovňa povinná plniť a v akom rozsahu. Zároveň musí
byť poisťovňa pripravená zdôvodniť ich potrebnosť. Ustanovenie § 799 OZ, ktoré v zmysle odseku 3
uvádza, že ak malo vedomé porušenie povinností (uvedené v ods. 1 a 2 predmetného ustanovenia)
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti,

je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na
rozsah jeho povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie, ktoré má povahu kogentnej normy, tak obsahuje
záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa
závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného.
Chráni poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade,

ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na
zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery
tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že
ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistnéhoplnenia je vylúčené. Poisťovňa nevyplatí poistné plnenie vtedy, ak konanie poisteného alebo inej osoby
má za následok, že nedôjde k naplneniu pojmových znakov dohodnutej poistnej udalosti, teda dej, ktorý
nastal, nie je poistnou udalosťou.

15.1. Ak poisťovateľ naznačeným spôsobom nepostupuje, alebo ak závery šetrenia z poistnej
udalosti nezodpovedajú vyššie citovaným právnym záverom, má to za následok konštatovanie súdu
o nesprávnosti postupu poisťovateľa a rozhodnutie súdu, ktorým prizná poistenému (alebo jeho
právnemu nástupcovi) poistné plnenie, ktoré poisťovateľ neoprávnene dobrovoľne nevyplatil.

16. Súd poukazuje na to, že nehoda, ku ktorej došlo dňa 17. júla 2023, a pri ktorej došlo k poškodeniu
poistenéhovozidla,predstavujepoistenénebezpečenstvovzmyslečlánku4bod2osobitnýchdojednaní
pre poistenie motorových vozidiel VWFS v spojení s oddielom II. článok 2 bod 1 písm. a/ všeobecných
poistných podmienok pre poistenie KASKO – 2017/2, a preto poškodenie poisteného vozidla je
potrebné považovať za poistnú udalosť v zmysle ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v dôsledku ktorej vznikla žalovanému povinnosť poskytnúť poistenému, resp. v súčasnosti žalobcovi ako

singulárnemu právnemu nástupcovi poisteného, poistné plnenie.
16.1. Pokiaľ žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie s odkazom na znenie oddielu II., článok 2 bod
2 písm. c/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie Kasko – 2017/2, a to tak, že k nehode
(a k poškodeniu poisteného vozidla) došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla, predmetný dôvod
nevyplatenia poistného plnenia zo strany žalovaného podľa názoru súdu nemôže obstáť.

17. V zmysle jednotlivých ustanovení zákona o cestnej premávke vyplýva, že vozidlo vedie (a teda
obsluhuje) jeho vodič. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by vozidlo viedol spolujazdec,
naopak zákon o cestovnej premávke označuje spolujazdca ako prepravovanú osobu. Je tak zjavné,
že vozidlo nevedie (neobsluhuje) prepravovaná osoba (spolujazdec), ako to nesprávne prezentuje

žalovaný.
17.1. Opakovane súd zvýrazňuje, že priebeh vzniku poistnej udalosti nebol medzi stranami sporu
sporný, pričom priebeh nehody bol taký, že vodička vozidla Škoda Fabia, EČV: A. F. G. viedla motorové
vozidlo po ulici Školská, kde spolujazdec B. C. jej zatiahol ručnú brzdu, ktorý chcel, aby vodička
zastavila, následkom čoho odstala šmyk a narazila s vozidlom do dopravnej značky, stromu a pouličného

osvetlenia, od ktorého sa vozidlo odrazilo na parkovisko, kde narazilo do odparkovaného vozidla Kia
XCeed, EČV: C.. Tento priebeh vzniku poistnej udalosti vyplýva aj z právoplatného rozkazu o uloženie
sankcie za priestupok vydaného ODI Rimavská Sobota č. ORPZ-RS-ODI2-284/2023-SK zo 16. augusta
2023 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. augusta 2023), v ktorom bol spolujazdec B. C. uznaný
za vinného zo spáchania priestupku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čo

znamená, že B. C. bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku, v zmysle ktorého ako prepravovaná
osoba porušil povinnosť, v zmysle ktorej nesmel svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej
premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde
by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že je pri
svojomrozhodovanívsúladesustanovením§193C.s.p.viazanýrozhodnutímODIRimavskáSobotač.

ORPZ-RS-ODI2-284/2023-SKzo16.augusta2023,vrátanetoho,ktospáchalpriestupok,akýpriestupok
a na akom skutkovom základe.
17.2. Vychádzajúc z uvedeného je zjavné, že B. C. ako prepravovaná osoba (spolujazdec) bol
právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku, pri ktorom porušil ustanovenie § 45 ods.
2 zákona o cestnej premávke, a nie zo spáchania priestupku, ktorý by sa priamo týkal obsluhy

alebo vedenia vozidla, t. j. že by z jeho strany došlo k porušeniu niektorej z povinností upravených
v ustanoveniach § 9 až § 44 zákona o cestnej premávke, ktoré možno porušiť pri vedení (obsluhe)
vozidla. Ako už bolo uvedené vyššie, súd je v predmetnom spore viazaný výrokom právoplatného
rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaným ODI Rimavská Sobota č. ORPZ-RS-ODI2-284/2023-
SK zo 16. augusta 2023 o tom, kto a aký priestupok spáchal. Uvedené platí bez ohľadu na to, že

žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti ešte pred vydaním predmetného rozkazu o uložení sankcie
za priestupok, a teda ak sa žalovaný unáhlil pri likvidácii poistnej udalosti, je nutné to vykladať na
ťarchu žalovaného. Tu je potrebné poukázať na povinnosti žalovaného pri šetrení poistnej udalosti (k
tomu viď v podrobnostiach bod 15. odôvodnenia rozsudku vyššie), pričom žalovaný od žalobcu v rámci
požadovaných dokumentov nežiadal o predloženie rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní.

Navyše je zjavné, že žalovanému bolo predmetné rozhodnutie, ktoré má zásadný vplyv pre posúdenie
povinnosti žalovaného vyplatiť poistné plnenie, doručené zo strany žalobcu najneskôr spolu s výzvou
žalobcu z 23. januára 2024, kedy mohol a mal žalovaný možnosť ešte pred podaním žaloby prehodnotiť
svoj postup pri likvidácii poistnej udalosti a vyplatiť oprávnenej osobe poistné plnenie.17.3. Zároveň súd poukazuje na to, že v oddiele II. článok 5 všeobecných poistných podmienok pre
poistenie KASKO – 2017/2, ktorý upravuje definíciu pojmov, nie je uvedená definícia pojmu „nesprávna
obsluha alebo údržba“ uvedeného v rámci oddielu II. článok 2 bod 2 písm. c/ všeobecných poistných

podmienok pre poistenie KASKO – 2017/2, preto je nutné predmetné pojmy vykladať tak, ako ich
obsah vnímajú tretie osoby pri aplikácii zákona o cestnej premávke, pričom ako už súd uviedol, obsluhu
vozidla vykonáva vodič a nie prepravovaná osoba, osobitne s prihliadnutím na charakter priestupku,
zo spáchania ktorého bola príslušným orgánom právoplatne uznaná prepravovaná osoba (ktorým
nebol priestupok, ktorý by bol spáchaný pri obsluhe vozidla – pozn. súdu). Argumentáciu žalovaného

obsiahnutú v časti III. jeho odporu proti platobnému rozkazu, resp. v časti III. jeho dupliky, z tohto
dôvodu považuje súd za neprípustnú snahu žalovaného ako poisťovateľa vykladať ním použité pojmy
vo všeobecných poistných podmienkach ako dokumente vypracovanom žalovaným, ktoré pripúšťajú
rôzny výklad [výklad prezentovaný súdom na podklade zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého
obsluha vozidla sa týka len vodiča vozidla (t. j. výklad obsiahnutý v žalobnej argumentácii), a výklad
prezentovaný žalovaným, že obsluhu vozidla vykonáva aj prepravovaná osoba], ex post v neprospech

poisteného. V takejto situácii je nutné v zmluvných dokumentoch (konkrétne vo všeobecných poistných
podmienkach) použité pojmy, ktoré môžu byť vykladané rôzne, vykladať na ťarchu žalovaného ako
autora všeobecných poistných podmienok, s odkazom na znenie ustanovenia § 266 ods. 4 Obchodného
zákonníka a potrebu aplikácie výkladu contra proferentem. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa toho,
že prepravovaná osoba vykonáva obsluhu vozidla, preto považuje súd za právne irelevantnú, keďže

táto nemá oporu v zákone a ani v poistnej zmluve s tým, že poškodenie vozidla, ku ktorému došlo
v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla, môže spôsobiť len konanie vodiča a nie konanie prepravovanej
osoby (spolujazdca).
17.4. Okrem už uvedených záverov je podstatné zvýrazniť, že spolujazdec B. C. ako prepravovaná
osoba zatiahol ručnú brzdu proti vôli vodičky F. G., a teda jeho konanie nie je možné žiadnym spôsobom

považovať za jeho participáciu na vedení vozidla. Aj z tohto dôvodu nie je možné považovať konanie
B. C., ktoré bolo jedinou príčinou vzniku poškodení na poistenom vozidle, za konanie, ktoré by bolo
spojené s obsluhou (vedením) vozidla. Predmetná skutočnosť taktiež vylučuje správnosť argumentácie
žalovaného a aj správnosť jeho postupu pri likvidácii poistnej udalosti.
17.5. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalovaný neoprávnene aplikoval v rámci likvidácie poistnej

udalosti výluku obsiahnutú v oddiele II. článok 2 bod 2 písm. c/ všeobecných poistných podmienok pre
poistenie KASKO – 2017/2 a neoprávnene poistné plnenie nevyplatil. Súd pritom považuje za nutné
poukázať na to, že samotný žalovaný na strane 9 odporu výslovne potvrdil, že poškodenie vozidla Škoda
Fabia, EČV: A. predstavuje poistnú udalosť (škodovú udalosť z uzavretého havarijného poistenia),
s ktorou zákon spája povinnosť žalovaného vyplatiť poistné plnenie.

17.6. Nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia vo výške 12.427.90 eur na základe uvedeného
považuje súd za dôvodný v celom rozsahu.

18. Ak žalovaný v konaní argumentoval tým, že žalobca si mal nárok uplatňovať voči spolujazdcovi B.
C., tak ani táto argumentácia nemá v spore žiadnu právnu relevanciu. Ak dôjde k vzniku poistnej udalosti

krytej poistnou zmluvou (čo v rozhodovanom spore bolo naplnené – pozn. súdu), je poisťovateľ povinný
vyplatiť poistné plnenie, a to bez ohľadu na to, že nárok poisteného môže byť (čiastočne) uspokojený
uplatnením nároku na náhradu škody voči škodcovi. Poisťovateľ nie je oprávnený podmieňovať
vyplatenie poistného plnenia uplatnením nároku na náhradu škody poisteným voči škodcovi. Naopak je
zmyslom poistenia, aby takéto nároky poisteného v rozsahu dohodnutom v poistnej zmluve uspokojil

poisťovateľ vyplatením poistného plnenia a tieto si potom uplatňoval voči škodcovi poisťovateľ. Účelom
poistenia je finančná náhrada majetkovej ujmy – škody poisteného. Tu súd dáva žalovanému do
pozornosti znenie ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré spája s výplatou poistného
plnenia prechod práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa. Je to tak žalovaný, ktorý má
vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, a potom má právo uplatňovať si nárok na náhradu škody v rozsahu

vyplateného poistného plnenia voči B. C. ako škodcovi.

19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa príslušenstva pohľadávky, aj v rozsahu príslušenstva
pohľadávky je súd oprávnený posudzovať uplatnený nárok len v rozsahu žalovaným vznesených
námietok. Uvedené znamená, že ak námietky žalovaného nie sú dôvodné, musí súd uplatnený nárok

žalobcovi priznať, aj keby bol jeho právny názor na vznik nároku na úrok z omeškania z havarijného
poistenia s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky odlišný od názoru prezentovaného žalobcom.19.1. Žalovaný namietal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov
spojenej s uplatnením pohľadávky výlučne z dôvodu, že na poistný vzťah je potrebné aplikovať
iba ustanovenia Občianskeho zákonníka (a nie je možné naň aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka), čo výslovne potvrdila súdu na nariadenom pojednávaní aj právna zástupkyňa žalovaného.
19.2. K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že poistná zmluva bola uzavretá medzi dvomi
podnikateľmi, a preto jej uzavretím bol medzi stranami založený obchodný záväzkový vzťah s odkazom
na znenie ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na to, že poistná zmluva je
ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku, pričom táto skutočnosť vyplýva z konštantnej

rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (k tomu viď napr. jeho uznesenia z 30.
januára 2025, sp. zn. 2Ndc/32/2024, z 11. februára 2025, sp. zn. 3Ndob/46/2024 a z 20. februára 2025,
sp. zn. 4Ndc/2/2025).
19.3. Vzhľadom na uvedené je potrebné na uplatnený nárok (a na vzťah medzi stranami) aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách a v zostávajúcej časti ustanovenia
Obchodného zákonníka, a to vrátane jeho ustanovení o následkoch spojených s omeškaním dlžníka.

19.4. Žalovaný dátum, od ktorého žalobca uplatňoval nárok na úrok z omeškania, nespochybňoval.
Žalobca má nárok na úrok z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka
v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške o 9
% vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola k 20. augustu 2023
vo výške 4,25 %. Žalobca tak má voči žalovanému nárok na úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne

(4,25 % + 9 %) zo sumy 12.427,90 eur od 20. augusta 2023 do zaplatenia.
19.5. Rovnako tak má žalobca (pre absenciu inej argumentácie žalovaného, okrem nesprávnej
argumentácie o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka, v tejto časti – pozn. súdu) nárok aj na
uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa
ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády

Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.

20. Záverom súd uvádza, že v konaní nevykonal žalovaným navrhnuté výsluchy vodiča, spolujazdca,
likvidátora žalovaného a ani technika, ktorý vykonal obhliadku poisteného vozidla, keďže tieto dôkazné
návrhy boli nadbytočné, keďže priebeh dopravnej nehody nebol v konaní sporný, rovnako tak nebolo

sporné ani to, že sa jednalo o totálnu škodu na poistenom vozidle. Tu je potrebné si uvedomiť, že
dokazovanie sa má v súdnom konaní vykonať na preukázanie sporných skutočností a nie skutočností,
ktoré sú nesporné. Vo vzťahu k likvidátorovi súd navyše uvádza, že nie je zrejmé, čo malo byť jeho
výsluchom preukázané.
20.1. Pokiaľ ide o návrhy označené ako likvidačný spis, resp. spis ODI Rimavská Sobota č. ORPZ-RS-

ODI2-284/2023-SK,súduvádza,žespisniejedôkazom,dôkazommôžebyťkonkrétnalistinaobsiahnutá
v spise, a preto je povinnosťou žalovaného identifikovať konkrétnu listinu, ak chce, aby táto bola v konaní
vykonaná ako dôkaz. Osobitne pokiaľ ide o likvidačný spis žalovaného, tu súd uvádza, že žalovanému
nič nebránilo, aby konkrétne – podľa neho potrebné – listiny tvoriace súčasť jeho likvidačného spisu
súdu v konaní predložil.

21. Vzhľadom dôvodnosť podanej žaloby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
12.427,90 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 12.427,90 eur od 20.
augusta 2023 do zaplatenia, a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,-- eur (výrok I.).

22. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd uvádza, že žalobca mal v konaní plný úspech, čo by
bolo za normálnych okolností dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 C. s. p. a pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi vo výške 100 %.
22.1. Súd však okolnosti rozhodovaného sporu nepovažuje za úplne normálne (štandardné), a to

predovšetkým s poukazom na spôsob preukazovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ako
súd uviedol na nariadenom pojednávaní, bolo zo strany žalobcu nanajvýš nekorektné, keď listinu
preukazujúcu jeho aktívnu vecnú legitimáciu predložil až na nariadenom pojednávaní, pričom nebyť
predloženia oznámenia o postúpení pohľadávky z 27. marca 2025 došlo by k zamietnutiu žaloby pre
absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (k tomu viď body 11. až 12.3. odôvodnenia rozsudku

vyššie). Súd má za to, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť predmetnú listinu súdu a aj protistrane
bezprostredne potom, ako k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo, t. j. 27. marca 2025, čo si žalobca
– hoci bol v spore kvalifikovane zastúpený advokátskou kanceláriou – nesplnil. Žalobca v súvislosti
s predkladaním pre spor zásadnej listiny až na nariadenom pojednávaní priam dehonestoval prácusúdu a aj právnej zástupkyne žalovaného, keďže ani vo veci konajúci sudca, a ani právna zástupkyňa
žalovaného nemali možnosť sa vopred pripraviť na pojednávanie v celej šírke argumentov strán sporu,
keď ako veľké prekvapenie predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní oznámenie o postúpení

pohľadávky z 27. marca 2025. Takýto nekorektný prístup k sporu zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu, musel súd zohľadniť, a to bez ohľadu na to, že až na pojednávaní predloženú listinu nemohol
skoncentrovať (k tomu viď body 13. a 13.1. odôvodnenia rozsudku vyššie), a jediný spôsob procesnej
sankcie pre žalobcu je možnosť aplikácie ustanovenia § 257 C. s. p., keďže vyššie popísaný spôsob
vedenia sporu zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu je nutné mimo akýchkoľvek rozumných

pochybností považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci zníženie rozsahu priznanej
náhrady trov konania. Zároveň takýto spôsob rozhodnutia o trovách konania má mať podľa názoru
súdu aj výchovný charakter, aby si žalobca, a predovšetkým jeho právny zástupca (špecializujúci sa na
zastupovanie v sporoch o vyplatenie poistného plnenia), uvedomil aj do budúcna, že takýmto spôsobom
nemôže v súdnom konaní postupovať. Rozhodnutie o znížení trov konania tak má v konečnom dôsledku
aj výchovný charakter tak, aby pod hrozbou zodpovednosti voči svojmu klientovi právny zástupca

žalobcu bez meškania predkladal súdu (a aj protistrane) listiny, ktoré môžu mať význam pre konečné
rozhodnutie vo veci. V konečnom dôsledku je to laxný prístup právneho zástupcu žalobcu, spočívajúci
v nepredložení súdu a žalovanému oznámenia o postúpení pohľadávky už dňa 27. marca 2025, ale
až na pojednávaní dňa 1. apríla 2025, ktorý pripravil žalobcu ako svojho klienta o časť nároku na
náhradu trov konania. V tomto rozsahu zodpovedá právny zástupca žalobcu žalobcovi za ujmu, ktorá

sa v konečnom dôsledku prejaví v nepriznaní náhrady trov konania v celom rozsahu. Tieto skutočnosti
sú podľa názoru súdu významné, keďže žalovaný po celý čas konania namietal nedostatok aktívnej
vecnejlegitimáciežalobcu,apretojeneprípustnézľahčovaniezostranyprávnehozástupcužalobcu,ako
to urobil na nariadenom pojednávaní, keď argumentoval (celkom zjavne nesprávnym) svojim právnym
názorom, a že oznámenie o postúpení pohľadávky predložil do súdneho spisu len pre istotu. Navyše

súd zvýrazňuje že z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu nevyplýva žiadna objektívna okolnosť, ktorá
by mu bránila predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky predložiť súdu a protistrane bezodkladne.
22.2. S prihliadnutím na vyššie popísané výnimočné okolnosti rozhodovaného sporu je súd toho názoru,
že primerané je zníženie náhrady trov konania o 25 % pri aplikácii ustanovenia § 257 C. s. p. O možnosti
aplikácie ustanovenia § 257 C. s. p. pritom súd na nariadenom pojednávaní strany sporu upovedomil,

a teda mali vytvorenú možnosť sa k predmetnej skutočnosti vyjadriť, a to bez ohľadu na to, že túto
možnosť výslovne právny zástupca žalobca a ani právna zástupkyňa žalovaného nevyužili.
22.3. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
75 % (výrok II.).
22.4. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

62Cb/142/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).