Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/226/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201452
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201452.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.
a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: ZAPA beton SK s.r.o., so sídlom Vajnorská 142, 830 00 Bratislava, IČO:
35 814 497, zastúpený: AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, proti
žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394002221/5639-15712/2021 zo dňa
15.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie č.
1394002221/5639-15712/2021 zo dňa 15.06.2021 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 1394102020/8377-45603/2020 zo dňa
14.01.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava vydala

rozhodnutie č. 1394102020/8377-45603/2020 zo dňa 14.01.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona
č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „vodný zákon“), zistených kontrolou vykonanou
14.02.2019 u žalobcu, kontrolovaná prevádzka – A. B. C. D. – E. XXXX, ťažba štrkopieskov v k. ú.
F. B. C. D., parcela č. 2079/1, podľa § 75 ods. 2 vodného zákona, vzťahujúceho sa na správny delikt
najprísnejšie postihnuteľný vo výške XX.XXX,XX eur.

2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu:

(i) za to, že počas kontrolovaného obdobia od 01.01.2018 do 31.12.2018 žalobca odoberal podzemné
vody na zabezpečenie chodu prania vyťažených štrkopieskov z ťažobnej jamy na parcele č. 2079/1
(odokrytá hladina podzemných vôd) bez platného povolenia orgánu štátnej vodnej správy podľa § 21

ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že
vykonával činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona, bezpotrebného povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím bola naplnená skutková podstata správneho
deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. b) vodného zákona;

(ii) za to, že počas kontrolovaného obdobia od 01.01.2018 do 31.12.2018 odkrýval hladiny podzemných
vôd pri ťažbe nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemku parcely č. 2079/1 Registra C-KN
(ťažobná jama) v k. ú. F. B. C. D., povrchovým spôsobom pod hladinou podzemných vôd, mokrým
rezom bez platného povolenia orgánu štátnej vodnej správy, teda za protiprávne konanie, ktorého sa
dopustil tým, že vykonával činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa § 23 ods. 1 písm. d) vodného

zákona, bez potrebného povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím bola naplnená skutková podstata
správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. h) vodného zákona;

(iii) za to, že počas kontrolovaného obdobia od 01.01.2018 do 31.12.2018 nakladal s vodami, resp.
vypúšťal priemyselné odpadové vody z technologickej linky na úpravu štrkopieskov bez platného
povolenia orgánu štátnej vodnej správy podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, teda za protiprávne

konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonával činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa § 21 ods.
1 písm. c) vodného zákona, bez potrebného povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím bola naplnená
skutková podstata správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 15.02.2021 (ďalej len „odvolanie“),

pričomodvolanímnapadolprvostupňovérozhodnutievcelomrozsahu.Žalobcanamietol(i)neexistenciu
relevantnýchdôkazovospáchanísprávnychdeliktov,(ii)procesnévadykonaniaprvostupňovéhoorgánu
a (iii) porušenie zásady materiálnej pravdy, zásad trestného konania a prenos dôkazného bremena na
účastníka konania.

4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 1394002221/5639-15712/2021 zo
dňa 15.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný po posúdení odvolacích námietok dospel k záveru, že skutkový stav
bol vyhodnotený správne, uložená pokuta bola uložená zákonne a prvostupňový orgán nevybočil zo
zákonných obmedzení.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa

26.08.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
alternatívne aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

6. Žalobca namietol nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatočne vymedzený skutok, neexistenciu
dôkazu o odkrytí hladiny podzemnej vody v kontrolovanom období – daná námietka smerovala k výroku

II. prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietol, že z uvedeného výroku prvostupňového rozhodnutia
nie je možné zistiť, akou činnosťou malo dôjsť k naplneniu skutku odkrytia hladiny podzemnej vody a čo
vlastne pojem odkrytie hladiny podzemnej vody predstavuje.

7. Žalobca uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie nedáva odpoveď na to, čo možno považovať za

odkrytie hladiny podzemnej vody. Ak nejestvuje zákonná definícia, mal žalovaný poskytnúť a ozrejmiť
interpretáciu toho pojmu – vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy pojmu „odkrytie hladiny podzemnej
vody“ bolo podľa názoru žalobcu povinnosťou správneho orgánu zreteľne a jasne zadefinovať, ako
si tento pojem vykladá. V napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje
akékoľvek vysvetlenie tohto pojmu. Žalobca mal za to, že sa žiadneho odkrytia hladiny podzemnej vody

v kontrolovanom období nedopustil.

8. Žalobca uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie vo veci uloženia pokuty
za odkrytie hladiny podzemnej vody, pretože mu žiadne podklady ohľadom skutku, ktorý sa mu kládol za
vinu, neboli poskytnuté či predložené. Žalobca zdôraznil, že ak na kontrolovanom dotknutom pozemku

existujeťažobnéjazero(existovaloajpredkontrolovanýmobdobím),hladinaktoréhopredstavujehladinu
podzemnej vody, tak hladina podzemnej vody je už odkrytá a nemôže dochádzať k jej opakovanému
odkrytiu. Žalobca mal za to, že nejestvuje dôkaz o odkrytí hladiny podzemnej vody žalobcom, pretože sa
ho žalobca nedopustil. Jediný dôkaz, ktorým správny orgán disponoval, je správa o vykonanej banskejčinnosti vykonávanej banským spôsobom v roku 2018 (ďalej len „správa o vykonanej banskej činnosti“)
a protokol o výsledku kontroly zo dňa 21.03.2019 (ďalej len „protokol“) a zápisnica o prerokovaní
protokolu zo dňa 25.04.2019 (ďalej len „zápisnica o prerokovaní protokolu“). Žalobca poukázal na to,

že v protokole je uvedené, že v čase kontroly, t. j. 21.03.2019, bola žalobcom vykonávaná mokrá ťažba
realizovaná plávajúcim korčekovým rýpadlom do hĺbky 11 m pod odkrytú hladinu podzemnej vody –
z protokolu tak možno vyvodiť len to, že 21.03.2019 (nie počas kontrolovaného obdobia) vykonával
ťažbu z jazera – prehlboval existujúce jazero.

9. Žalobca namietol, že nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k odkrytiu hladiny podzemnej vody, ak sám
správny orgán konštatoval, že išlo o mokrú ťažbu pod už odkrytou hladinou podzemnej vody. Taktiež nie
je možné z protokolu zistiť, v akom rozsahu a v akom časovom horizonte sa odkrytia hladiny podzemnej
vody mal žalobca dopustiť. Protokol nemôže byť podľa žalobcu dôkazom o odkrývaní podzemnej vody
v roku 2018.

10. Vo vzťahu k správe o banskej činnosti žalobca uviedol, že nie je dôkazom odkrývania hladiny
podzemnej vody a iné dôkazy neboli predložené.

11. Žalobca namietol, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu vo veci nedostatočne
vymedzeného skutku a činnosti, ktorou sa mal žalobca dopustiť spáchania správneho deliktu. Taktiež

neuviedol, ako si pojem „odkrytie hladiny podzemnej vody“ vykladá. Žalobca uviedol, že žalovaný zrejme
opomenul aj fakt, že nestačí len popis skutku kladeného za vinu, ale skutok musí byť podložený aj
dôkazmi, ktoré v danom prípade absentujú.

12. Žalobca ďalej poukázal na existenciu povolenia na odkrytie hladiny podzemnej vody. Žalobca

uviedol, že v odvolaní poukázal na existenciu povolenia na odkrytie hladiny podzemnej vody. Na základe
argumentácie uvedenej v žalobe mal žalobca za to, že disponoval platným povolením na odkrytie hladiny
podzemnej vody, a preto nemohlo dôjsť ku skutku, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu.

13. Žalobca namietol, že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom pre rozhodnutie. Žalobca poukázal

na to, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvolával na správu o vykonanej banskej činnosti,
pričom uviedol, že z nej vyplynulo odkrývanie hladiny podzemných vôd žalobcom. Žalobca však uviedol,
že nemal vedomosť o tom, že tento dokument tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia, pretože ho
prvostupňový orgán neuviedol, a preto nemal žalobca možnosť vyjadriť sa k nemu ako k podkladu na
rozhodnutie. Správa o vykonanej banskej činnosti nebola uvedená ani v prvostupňovom rozhodnutí,

v dôsledku čoho sa k nej žalobca nevyjadroval v odvolaní. Uvedeným postupom žalovaného, ak svoje
tvrdenia opiera o podklady, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, došlo k porušeniu § 3 ods.
2 a § 33 správneho poriadku.

14. Z dôvodu, že žalobca správou o vykonanej banskej činnosti v čase koncipovania žaloby disponoval,

uviedol, že z jej obsahu nemožno dospieť k záveru, že činnosťou žalobcu dochádzalo k odkrývaniu
hladiny podzemnej vody, ale len k tomu, že ťažba prebiehala pod a aj nad hladinou podzemnej vody.

15. Ďalej sa žalobca zameral na správny delikt uvedený vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia.
Žalobca uviedol, že počas kontrolovaného obdobia disponoval platným povolením na odber

podzemných vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona. Právny predchodca žalobcu
– spoločnosť SONDA, s.r.o., naposledy sídlom Bratislavská 535, 900 46 Most pri Bratislave, IČO:
35 792 515 (ďalej len „spoločnosť SONDA“), mal povolenie na odber podzemnej vody na základe
rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Senci zo dňa 21.03.2007. Vzhľadom na obsah
spomenutého rozhodnutia mal žalobca za to, že spoločnosti SONDA bolo povolené osobitné užívanie

vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona.

16. Skutočnosť, že spoločnosť SONDA mala platné povolenie na odber podzemnej vody potvrdil aj
žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 10, pretože konštatoval, že odoberanie podzemnej vody
žalobcom bolo vykonávané bez povolenia len z toho dôvodu, že si žalobca nemal splniť povinnosť

podľa § 22 ods. 1 vodného zákona. Žalobca však uviedol, že bez ohľadu na to, či žalobca oznámil
príslušnému orgánu štátnej správy, že sa stáva nástupcom spoločnosti SONDA, ako aj to, že žalobca
sa stal nadobúdateľom pozemku, ku ktorému sa viaže povolenie na odber podzemnej vody, v zmysle
§ 22 ods. 1 vodného zákona prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na odberpodzemnej vody vydané spoločnosti SONDA na žalobcu. Súčasne uviedol, že vodný zákon nespája
sporušenímoznamovacejpovinnosti,uvedenejv§22ods.1vodnéhozákonasankciu,ktoroubymalbyť
podľa vyjadrení správnych orgánov zánik všetkých povolení vydaných právnemu predchodcovi, a preto

nemožno žiadnym výkladom uvedeného ustanovenia takúto sankciu abstrahovať. Bez výslovného
uvedenia sankcie v právnej úprave je ústavne konformným taký výklad, ktorý neukladá sankciu vo forme
zániku povolení. Platné povolenie na odber podzemnej vody, ktoré bolo pôvodne vydané spoločnosti
SONDA a ktoré prešlo na žalobcu tak bolo počas kontrolovaného obdobia naďalej platné. Na podklade
uvedeného mal žalobca za to, že správny delikt špecifikovaný vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia

sa nestal, a preto zaň žalobca nemôže byť ani sankcionovaný.

17. Žalobca je presvedčený, že počas kontrolovaného obdobia odoberal podzemné vody na základe
platného povolenia, avšak aj napriek tomu uviedol, že z § 75 ods. 2 vodného zákona vyplýva, že pokutu
možno uložiť najdlhšie za obdobie jedného roka od zistenia porušenia povinnosti. Žalobca mal za to, že
správny orgán nebol oprávnený pri určovaní výšky pokuty vychádzať z celkového množstva odobratej

podzemnej vody z ťažobnej jamy, ale len z množstva odobratého za obdobie jedného roka od údajného
zisteniaporušeniapovinnosti(od21.03.2019),t.j.množstvoodobratejpodzemnejvodyzamesiacjanuár
2018 a február 2018 nemalo byť použité pri výpočte pokuty. Žalobca mal za to, že odber podzemnej
vody za mesiac 01/2018 a 02/2018 nemal byť pri výpočte pokuty braný do úvahy. Žalovaný však pokutu
vypočítal z množstva odobratej podzemnej vody za rok 2018 a absolútne sa nezaoberal znením § 75

ods. 2 vodného zákona. Z dôvodu, že sa správny delikt špecifikovaný vo výroku I. prvostupňového
rozhodnutia nestal, nemohol byť zaň žalobca sankcionovaný.

18. K výroku III. prvostupňového rozhodnutia žalobca uviedol, že rozhodnutím Okresného úradu Senec
bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi povolené nielen odoberanie podzemnej vody, ale

aj vypúšťanie odpadových vôd. Vzhľadom k tomu, že pre užívanie stavby nebolo v podmienkach
rozhodnutia Okresného úradu Senec uložené, že je nevyhnutné získanie aj osobitného povolenia na
vypúšťanie odpadových vôd, toto rozhodnutie je tak povolením aj na vypúšťanie odpadových vôd,
pretože povolenie odberu podzemnej vody v tomto konaní na pranie štrkopieskov by bolo absurdné
a nepoužiteľné, ak by zároveň voda použitá na pranie štrkopieskov nemohla byť vypustená. Ďalej

uviedol, že keďže žalobcovi vznikla povinnosť zosúladiť existujúce povolenie na vypúšťanie odpadových
vôd k 01.01.2019, je zrejmé, že počas kontrolovaného obdobia, t. j. v roku 2018, sa nemohol dopustiť
vypúšťania odpadových vôd bez povolenia. Zároveň mal žalobca za to, že správny orgán neuviedol
jediný dôkaz, na základe ktorého by dospel k presvedčivému záveru o tom, že žalobca vypúšťal počas
kontrolovaného obdobia odpadové vody.

19. Ďalej žalobca namietol porušenie jeho práv ako účastníka konania na spravodlivý proces. Žalobca
poukázal na to, že z prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že prvostupňový orgán požiadal o súčinnosť
Okresný úrad Senec, pričom však žalobca nemal vedomosť o tom, že správny orgán požiadal o túto
súčinnosť a rovnako nebol ani so zadováženým dôkazom oboznámený zo strany prvostupňového

orgánu. O existencii vyjadrenia Okresného úradu Senec nemal žalobca vedomosť a nemohol sa k nemu
ani vyjadriť. Žalobca mal za to, že tento dôkaz bol vyhodnotený v neprospech žalobcu, a tak bol poňatý aj
ako podklad prvostupňového rozhodnutia. Uvedeným konaním tak prvostupňový orgán odňal žalobcovi
právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia – vyjadrenia Okresného úradu Senec, ktoré
predstavovalo podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Daným postupom došlo k porušeniu §

33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok“). Žalobca zároveň nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že takto
zadovážený dôkaz len potvrdil zistený skutkový stav, a preto nebol dôvod oboznamovať žalobcu s týmto
dôkazom.

20. Žalobca namietol chýbajúcu náležitosť prvostupňového rozhodnutia – odôvodnenie. Žalobca
považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za nezákonné, pretože z neho nie je možné zistiť,
ktoréskutočnostibolipodkladomnarozhodnutie,akýmiúvahamibolsprávnyorgánvedenýprihodnotení
dôkazov, aké dôkazy preukazujú vinu žalobcu, ako použil správnu úvahu a pod. Žalobca mal za to, že
v konaní nebol dodržaný princíp právnej istoty.

21. Žalobca poukázal aj na nezákonné dôkazy, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie. Žalobca uviedol,
že zápisnica o prerokovaní protokolu je zmätočná – nie je v nej opísaný priebeh konania a je
nepreskúmateľná. Žalobca namietol, že protokol o výsledku kontroly nebol vyhotovený v súlade sozákonom č. 10/1996 z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
okontrolevštátnejspráve“),pretoženeobsahujeobligatórnenáležitosti(časvykonaniakontroly,zoznam
príloh, pripojenie príloh), a preto nemal slúžiť ako podklad rozhodnutia. Žalobca bol presvedčený, že

pri vykonaní kontroly nebol dodržaný zákonný postup, a to konkrétne § 11 ods. 2 písm. a) zákona
o kontrole v štátnej správe. Žalobcovi v čase začatia kontroly nebolo oznámené, aké obdobie bolo
kontrolované a pri začatí kontroly nevedel, aké obdobie bude predmetom kontroly. Žalobca namietol, že
mu nebol oznámený účel kontroly, doba trvania kontroly, preukázané poverenie na vykonanie kontroly.
Z uvedeného dôvodu sú aj výsledky tejto kontroly nezákonné.

22. Žalobca namietol porušenie zásady materiálnej pravdy, zásad trestného konania a prenos
dôkazného bremena na účastníka konania. V danej časti žalobca poukázal na základné trestnoprávne
zásady.Žalobcazosumarizoval,ženeboladodržanázásadamateriálnejpravdy,keďobasprávneorgány
nedostatočnezistiliskutkovýstav,nazákladečohodospeliknesprávnymzáveromospáchanísprávnych
deliktov žalobcom a súčasne takto nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav nesprávne právne

posúdili.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.10.2021, pričom vyjadril nesúhlas s podanou
žalobou.

24. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, nedostatočne vymedzenému skutku,

neexistencie dôkazu o odkrytí hladiny podzemnej vody v kontrolovanom období žalovaný uviedol, že
z výroku II. prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutok a nie je úlohou správneho orgánu vysvetľovať
a zadefinovať zákonné pojmy, či suplovať úlohu zákonodarcu. Žalovaný síce uznal, že pojem „odkrytie
hladiny podzemnej vody“ nemá zákonnú definíciu, avšak nepovažuje ho za nejasný. Žalovaný uviedol,
že ak sa na určitom území (vedľa ktorého sa nachádza vodná hladina) nenachádza vodná hladina

a následne bagrovaním dôjde k rozšíreniu plochy vodnej hladiny, predmetné nemožno nazvať inak
ako ďalším odkrytím vodnej hladiny na mieste, na ktorom sa vodná hladina doposiaľ nenachádzala.
Inak povedané, každé vybagrovanie, každého nového milimetra, centimetra, či metra predstavuje
odkrytie novej hladiny podzemnej vody, hoci sa následne spojí s už jestvujúcou vodnou plochou.
Z uvedeného dôvodu sa nemôže žalovaný stotožniť s výkladom pojmu tak, ako si ho vyložil žalobca. Na

podporu svojej argumentácie žalovaný predložil k vyjadreniu stanovisko Výskumného ústavu vodného
hospodárstva. To, že konaním žalobcu došlo k rozšíreniu plochy už jestvujúcej ťažobnej jamy potvrdili
aj snímky z aplikácie Google Earth Pro. Žalovaný mal za to, že odkrývanie podzemnej hladiny vôd bolo
jednoznačne preukázané.

25. Ďalej sa žalovaný vyjadril k existencii povolenia na odkrytie hladiny podzemnej vody. Žalovaný
uviedol, že nebolo sporné, že žalobca disponoval povolením na výkon predmetnej činnosti, sporným
bolo, či žalobca potreboval aj osobitné povolenie orgánu štátnej vodnej správy. Žalovaný mal za to,
že žalobca nemal vydané povolenie orgánom štátnej vodnej správy na niektoré činnosti podľa § 23
ods. 1 písm. d) vodného zákona, pretože vykonával činnosti – ťažbu nevyhradených nerastov mokrým

spôsobom-nemoholžalovanýčiprvostupňovýorgánuplatňovaťaplikáciu§80dods.3vodnéhozákona.
Od žalobcu sa nadobudnutím § 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona vyžadovalo získanie nového
povolenia, za predpokladu, že žalobca vykonáva činnosť vymedzenú v danom ustanovení. Ak mal
žalobca v úmysle aj po 14.01.2015 vykonávať ťažbu štrku, mal získať nové povolenie v rámci nového
konania, ktoré by jestvovalo popri rozhodnutí Obvodného banského úradu.

26. Žalovaný nespochybnil, že novela vodného zákona nemala vplyv na rozhodnutie Obvodného
banského úradu, čo však nemení nič na tom, že popri právoplatnom rozhodnutí mal žalobca disponovať
aj rozhodnutím podľa vodného zákona od nadobudnutia účinnosti § 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona,
ak chcel pokračovať vo svojej činnosti. Žalovaný zosumarizoval, že do 14.01.2015 postačovalo na

odkrývanie hladiny podzemných vôd rozhodnutie Obvodného banského úradu, pričom od 15.01.2015
sa na uvedenú činnosť vyžadujú dve rozhodnutia dvoch orgánov popri sebe, pričom každý z orgánov
vo vzťahu k svojmu povoleniu sleduje iný záujem.27. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal len z takých skutkových zistení, ktoré
boli žalobcovi dobre známe. Čo sa týka správy o vykonanej banskej činnosti, tak tento dokument bol
zasielaný práve žalobcom, a preto musel mať o ňom vedomosť.

28. K námietke ohľadom existencie platného povolenia na odber podzemnej vody žalovaný uviedol, že
povolenie, ktoré bolo vydané Obvodným úradom životného prostredia v Senci bolo povolením v zmysle
§ 21 ods. 1 písm. a) bod 1 vodného zákona a nie povolením v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného
zákona. Predmetné vyplýva zo samotného rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že sa povoľuje osobitné

užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. a) 1 vodného zákona, čo znamená povolenie na odber povrchovej
vody.

29. K námietke ohľadom nesprávneho výpočtu výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že s ňou
nesúhlasí, pretože prvostupňový orgán zistil, že k porušeniu dochádzalo odo dňa 01.01.2018, t. j. od
začatia kontrolovaného obdobia. Od tohto dátumu sa tak pokuta ukladala za obdobie jedného roka.

30.Knámietkeohľadomexistencieplatnéhopovolenianavypúšťanieodpadovýchvôdžalovanýuviedol,
že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vyjadrenia Okresného úradu životného prostredia
v Senci zo dňa 05.11.2020 bolo preukázané, že neeviduje povolenie na vypúšťanie odpadových vôd
podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona pre žalobcu. Nakoľko samotný orgán, ktorý má právomoc

na vydanie takéhoto rozhodnutia uviedol, že žalobcovi predmetné rozhodnutie nebolo vydané, nie je
dôvodom na pochybnosti na naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1
písm. e) vodného zákona.

31. Žalovaný mal za to, že sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a napadnuté

rozhodnutie považuje za preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní
v súlade s princípom materiálnej pravdy.

32. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonných dôkazov slúžiacich ako podklad pre
rozhodnutie žalovaný uviedol, že zápisnica o prerokovaní protokolu spĺňala všetky náležitosti podľa §

13 ods. 6 zákona o kontrole v štátnej správe. Zároveň aj protokol podľa žalovaného obsahoval všetky
zákonom predpokladané náležitosti.

33. Žalovaný mal za to, že (i) činnosťou žalobcu – bagrovaním / ťažbou štrku došlo k odkrytiu hladiny
podzemnej vody, (ii) k odkrývaniu hladiny podzemnej vody dochádzalo bez príslušného povolenia podľa

§ 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona, pričom povolenie podľa banského zákona nenahrádza povolenie
podľa vodného zákona, (iii) žalobca nedisponoval povolením podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného
zákona, (vi) žalobca svojou činnosťou vypúšťal odpadové vody, (v) žalobca nedisponoval povolením
podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona a (vi) postup žalovaného bol v súlade s vodným zákonom,
zákonom o kontrole v štátnej správe a správnym poriadkom. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

34. Žalobca sa následne vyjadril replikou zo dňa 08.12.2021, pričom zotrval na svojej žalobnej
argumentácii. Žalovaný sa vyjadril duplikou zo dňa 09.10.2023, v rámci ktorej taktiež zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii.

35. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

36. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/226/2021.37. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.

z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou
žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

38. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 14.05.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

39. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie

je dotknuté.

40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné,
ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 pri podzemných vodách na ich odber.

42. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde
o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych

vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

43. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na
odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov.

44. Podľa § 74 ods. 1 písm. b) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej
osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá odoberie podzemné vody bez povolenia orgánu štátnej
vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. b) prvý bod).

45. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej

osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné
vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej
vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].

46. Podľa § 74 ods. 1 písm. h) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej
osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery
bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [§ 23 a § 27 ods. 1
písm. e)].

47. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade žalobných bodov, ako aj s prihliadnutím na zásady
správneho trestania, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a posúdiť, či si
orgány verejnej správy zabezpečili dostatok dôkazov, na podklade ktorých uložili žalobcovi pokutu za
spáchané správne delikty, či sú napadnuté rozhodnutia preskúmateľné a či orgány verejnej správy
postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Správny súd zameral svoj súdny prieskum ako

na napadnuté rozhodnutie, tak aj vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu.

K námietke ohľadom nedostatočne vymedzeného skutku a nedostatočne zistenému skutkovému stavu

48. Žalobca v žalobe namietol, že z napadnutých rozhodnutí nebolo zrejmé, akou činnosťou malo dôjsť

k naplneniu skutku odkrytia hladiny podzemnej vody a čo vlastne pojem odkrytie hladiny podzemnej
vody predstavuje. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uznal, že tento pojem nemá zákonnú definíciu a priložil
svojevlastnéposúdenietohtopojmu,spolusostanoviskomVýskumnéhoústavuvodnéhohospodárstva.49. Správny súd uvádza, že na účely správneho súdneho prieskumu je podstatná argumentácia
žalovaného, uvedená v napadnutom rozhodnutí, pričom žalovaný k výkladu pojmu „odkrytie hladiny
podzemných vôd“ konštatoval, že podanie výkladov zákonov uskutočňuje Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ktorý dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a všeobecne záväzných
právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu
výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Ďalej žalovaný odkázal na správu
o vykonanej banskej činnosti. Tento záver žalovaného je však podľa názoru správneho súdu zjavne
nesprávny.

50.Vprípade,akpojem„odkrytiehladinypodzemnýchvôd“niejevpríslušnomzákonebližšiedefinovaný
(čo potvrdil aj žalovaný), bolo povinnosťou žalovaného (a predtým prvostupňového orgánu), aby tomuto
neurčitého pojmu dal primárne obsahovú náplň pre účely správneho trestania žalobcu práve samotný
orgán verejnej správy a v správnom súdnictve by mohla byť súdmi následne verifikovaná vecná
správnosť, resp. právna relevancia skutkového vymedzenia a jeho právneho posúdenia (k tomu pozri aj

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/1/2024 zo dňa 11.03.2025). Je
to práve povinnosťou orgánov verejnej správy, aby prvotne definovali pojmy, na základe ktorých stavajú
svoje rozhodnutia a je až následne úlohou správnych súdov, aby tieto myšlienkové pochody orgánov
verejnej správy (resp. ich správnu úvahu) posúdili.

51. V prípade, ak tak žalobca opakovane namietal obsah pojmu „odkrytie hladiny podzemných vôd“ (aj
v rámci odvolania), bolo povinnosťou orgánov verejnej správy tento pojem interpretovať, uviesť svoju
správnu úvahu a následne na základe svojej správnej úvahy dospieť k záverom. V prípade, ak však
žalovaný tento pojem nevyložil a len formalisticky odkázal na výklad súdov, pochybil. V tejto časti je tak
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

52.Správnemusúduneušlopozornosti(akotouviedolajvyššie),žežalovanýodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k definovaniu pojmu „odkrytie hladiny podzemných vôd“ rozšíril v písomnom
podaní predloženom správnemu súdu, pričom odkázal aj na stanovisko Výskumného ústavu vodného
hospodárstva. Tu správny súd podčiarkuje, že na tieto skutočnosti správny súd nemohol prihliadať, a to

z dôvodu, že pre správny súd a správny súdny prieskum je podstatné napadnuté rozhodnutie v čase jeho
vydania a nie argumentácia, ktorú žalovaný predkladá v správnom súdnom konaní a ktorou rozširuje
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak žalovaný argumentáciu, uvedenú v písomných
podaniach, považoval za podstatnú pre prvostupňové a odvolacie konanie, bolo jeho povinnosťou túto
argumentáciu preniesť do svojich rozhodnutí v administratívnom konaní.

53. Správny súd súčasne preskúmal aj to, či si orgány verejnej správy zaobstarali dostatok dôkazov
k tomu, aby bol skutok zistený dostatočne. Ako vyplynulo z napadnutého rozhodnutia, žalovaný odkázal
na správu o vykonaní banskej činnosti, z ktorej mal za to, že žalobca ťažil aj pod hladinou „spodnej“
podzemnej vody, ako aj pokračoval v odkrývaní hladiny podzemných vôd v kontrolovanom období od

01.01.2018 do 31.12.2018. Na správu o vykonaní banskej činnosti odkázal žalovaný aj na nariadenom
pojednávaní, pričom uviedol, že je z nej zrejmé rozširovanie odkrývania hladiny podzemných vôd.
V prípade, ak správny súd poukáže na prvostupňové rozhodnutie, tak z neho nie je možné zistiť, na
základe akých dôkazov a ako prvostupňový orgán posúdil uvedený skutok – prvostupňový orgán sa
vo svojom právnom posúdení (relevantná časť prvostupňového rozhodnutia je od strany 13 do 15) len

obmedzil na sumarizáciu úkonov, najmä odpovede Okresného úradu Senec zo dňa 05.11.2020.

54. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že v správe o vykonaní banskej
činnosti je konštatované v bode 5 nasledovné: „povrchové dobývanie – stroje a strojné zariadenie
používané pri dobývaní a úprave: ťažba prebiehala v 2 zónach: 1. nad hladinou spodnej vody –

kolesovými nakladačmi a pásovým rýpadlom. 2. pod hladinou spodnej vody – ťažobným zariadením
na plávajúcom stroji.“ Zároveň ak správny súd odkáže aj na protokol, závery uvedené v protokole sú
koncipované tak, že inšpektori zistili, že „na základe kontrolných zistení a vykonanej vizuálnej obhliadky
dňa 14.02.2019, kontrolovaný subjekt realizoval ťažbu štrkopieskov – odkrývania hladiny podzemných
vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy na niektoré činnosti podľa ust. § 23 ods. 1 písm. d)

vodného zákona.“ Zo spomenutých dôkazov však podľa názoru správneho súdu nemožno konštatovať,
že žalobca vykonával odkrytie hladiny podzemných vôd v kontrolovanom období a ani jeho rozširovanie,
resp. rozsah tohto odkrytia alebo rozšírenia. Podľa názoru správneho súdu tieto dôkazy dostatočným
spôsobom nepreukazujú skutok, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu – odkazy na vizuálnu obhliadku(bez detailného opisu stavu pozorovaného obhliadkou, bez ďalších dôkazov – napr. fotodokumentácia
a pod.) alebo odkaz len na skutočnosť, že ťažba prebiehala v 2 zónach (na čo odkázal žalovaný na
strane 9 napadnutého rozhodnutia) žiadnym dostatočným spôsobom nepreukazujú skutok, ktorý bol

žalobcovi kladený za vinu – a teda, že žalobca skutočne odkrýval hladinu podzemných vôd pri ťažbe
nevyhradeného nerastu štrkopieskov. Iné dôkazy (okrem zápisnice o prerokovaní protokolu, ktorá však
vychádzala z protokolu) sa v administratívnom spise nenachádzajú, a preto správny súd dospel k záveru
o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci.

K námietke žalobcu ohľadom existencie povolenia na odkrytie hladiny podzemnej vody

55. Predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca síce poukazuje na
to, že jeho právny predchodca – spoločnosť SONDA získala banské povolenie – povolenie Obvodného
banského úradu v Bratislave zo dňa 17.09.2014, č. 605-2354/2014 (ďalej len „rozhodnutie BÚ“), ktorým
bolo povolené dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu – štrkopieskov na pozemku parcela č. 2079/1,

avšak po preskúmaní rozhodnutia BÚ správny súd ustálil, že toto rozhodnutie nemožno považovať za
povolenie na odkrytie hladiny podzemnej vody.

56. Žalobca síce správne poukazuje na to, že v čase získania povolenia rozhodnutím BÚ vodný zákon
nevyžadoval žiadne povolenie na odkrytie hladiny podzemnej vody, ale ako žalobca znova správne

uviedol, vodný zákon s účinnosťou od 15.01.2015 zaviedol potrebu získania povolenia na odkrytie
hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov (§ 23
ods. 1 písm. d) vodného zákona). Žalobca však podľa názoru správneho súdu nesprávne vykladá §
80d vodného zákona – teda prechodné ustanovenie. Žalobca poukazuje na to, že nemal povinnosť
získať povolenie na odkrytie hladiny, pretože v čase pred 15.01.2015 vodný zákon nepoznal spomenuté

povolenie a prechodné ustanovenie § 80d ods. 3 vodného zákona sa neaplikuje.

57.Správnysúdkdanémuuvádza,žesúčinnosťouod15.01.2015pribudoldovodnéhozákona§23ods.
1 písm. d), ktorý stanovoval, že povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na odkrytie hladiny
podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov. K vodnému

zákonu účinnému od 15.01.2015 je dôležité poukázať aj na § 80d vodného zákona, teda na prechodné
ustanovenia.

58. Vodný zákon v § 80d ods. 2 uvádza, že začaté a právoplatné neukončené konania do 14.01.2015 sa
dokončia podľa zákona účinného do 14.01.2015. Ako to aj žalobca uviedol a z administratívneho spisu

nevyplýva iné, žalobca nemal do 14.01.2015 začaté a neukončené konania, a preto sa toto prechodné
ustanovenie na neho neaplikuje. Vodný zákon ďalej v § 80d ods. 3 zadefinoval, že práva a povinnosti
vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14.01.2015, ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným
od 15.01.2015, je potrebné do 31.12.2018 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú
platnosť, to sa nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.

59. Správny súd zároveň konštatuje, že vodný zákon k účinnosti od 15.01.2015 neobsahuje osobitné
prechodné ustanovenie k povoleniu na odkrytie hladiny podzemných vôd, a preto bol § 23 ods. 1 písm.
d) vodného zákona priamo aplikovateľný. Na podklade uvedeného a s odkazom na princíp priamej
aplikability § 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona správny súd súhlasí so žalovaným, že odvolávanie

sa žalobcu na § 80d vodného zákona je irelevantné – od 15.01.2015 bolo nutné, aby subjekt, ktorý
plánuje odkrývať hladiny podzemných vôd disponoval osobitným povolením orgánu štátnej správy podľa
§ 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona. V prípade, ak tak žalobca mal v pláne vykonávať odkrývanie
hladiny podzemných vôd, bolo jeho povinnosťou disponovať povolením podľa § 23 ods. 1 písm.
d) vodného zákona. Argumentácia žalobcu uvedená v žalobe tak neobstojí. Zároveň neobstojí ani

argumentácia žalobcu o tom, že nemôže ísť na jeho ťarchu to, že zákonodarca neupravil prechodné
ustanovenia k získaniu povolenia na odkrytie hladiny podzemných vôd – bolo povinnosťou žalobcu
sledovať vodný zákon a získať potrebné povolenia. Tu je potrebné poukázať na zásadu, že neznalosť
práva neospravedlňuje – od 15.01.2015 bol § 23 ods. 1 písm. d) vodného zákona účinný a žalobca bol
povinný konať v súlade s touto normou.

60. Zároveň neobstojí ani odkaz žalobcu na rozhodnutie BÚ. Správny súd preskúmal vyjadrenie
Obvodného banského úradu v Bratislave zo dňa 03.07.2019, z ktorého vyplýva, že samotný Obvodný
banský úrad uviedol, že rozhodnutím BÚ bolo povolené dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu– štrkopieskov. Z uvedeného však žiadnym výkladom nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie
BÚ bolo povolením na odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných
nevyhradených nerastov.

K prechodu práv a povinností

61. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný odkázal na § 22 ods. 1 vodného zákona v spojení
s § 25 písm. b) vodného zákona a uzavrel, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť

v zmysle § 22 ods. 1 vodného zákona a pôvodné povolenie na odber podzemných vôd vydané pre
spoločnosť SONDA zaniklo. Z uvedeného dôvodu tak žalobca odoberal podzemné vody bez povolenia
na odber podzemných vôd, pretože žalobca si ako nový nadobúdateľ nesplnil povinnosť podľa § 22
ods. 1 vodného zákona a ako ďalší nadobúdateľ vodnej stavby neoznámil orgánu štátnej vodnej správy
skutočnosť, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku do dvoch mesiacov odo dňa jeho
uskutočnenia, a preto podľa § 25 písm. b) vodného zákona povolenie na odber podzemných vôd stratilo

platnosť dňa 16.12.2014. Uvedené závery vyhodnotil správny súd ako nesprávne a v rozpore s vodným
zákonom.

62. Ako to správne uviedol aj žalobca, § 22 ods. 1 vodného zákona hovorí výlučne o prechode práv
a povinností vyplývajúcich z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie vôd treťou osobou. Druhá

veta § 22 ods. 1 vodného zákona síce uvádza, že ďalší nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu
štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené
povolenie na osobitné užívanie vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia, avšak nesplnenie
tejto povinnosti nie je vodným zákonom sankcionované zánikom tohto povolenia. Žalovaný tak pochybil,
ak si § 22 vodného zákona vyložil spôsobom, kedy nesplnenie oznamovacej povinnosti má za následok

zánik povolenia. Došlo tak zo strany žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo má za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

63. Odkaz na § 25 písm. c) vodného zákona zo strany žalovaného taktiež neobstojí, pretože ten
upravuje, že povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej

osoby, alebo jej vyhlásením za mŕtvu, ktorej bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané, ak
nedošlo k prechodu oprávnenia na ďalšieho nadobúdateľa podľa § 22 ods. 1. Prvá veta § 22 ods. 1
vodného zákona však jednoznačne upravuje, že ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak,
práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré boli vydané na účel spojený
s vlastníctvom majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok

naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Nesplnenie oznamovacej
povinnosti však, ako to už uviedol správny súd vyššie, nemá vplyv na tento prechod.

64. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že žalovaný vo vyjadrení
k žalobe „pozmenil“ svoju argumentáciu, kedy nespochybnil prevod práv a povinností zo spoločnosti

SONDA na žalobcu, avšak tvrdil, že povolenie, ktoré bolo vydané, bolo povolením v zmysle § 21 ods. 1
písm. a) bod 1 vodného zákona a nie povolením v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona.
Žalovaný ozrejmil, že porušenie povinnosti podľa § 22 ods. 1 posledná veta vodného zákona nemá
vplyv na existenciu vydaného povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona. Žalovaný tak
poprel svoje vlastné závery, uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na účely súdneho prieskumu sú však

podstatné skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a nie vo vyjadrení k žalobe.

K povoleniu na odber podzemných vôd

65. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, že žalobca mal platné povolenie na

odber podzemnej vody. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce argumentoval, že pokuta bola žalobcovi
uložená za odber podzemných vôd bez povolenia na odber podzemných vôd a nie za nesplnenie
oznamovacej povinnosti, avšak ako to uviedol už správny súd vyššie, žalovaný uloženie sankcie založil
práve na nesplnení oznamovacej povinnosti.

66. Správny súd preskúmal rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Senci číslo:
ŽP.Vod/661-G-14/2007-Se-k zo dňa 21.03.2007 (ďalej len „rozhodnutie OU Senec“) a konštatuje, že
výrokom II. bolo povolené osobitné užívanie vôd „v zmysle § 21 osdt. (pozn. správneho súdu – jedná
sa o preklep) 1 písm. a) 1. zák. 364/2004 Z. z. Zákona o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v tomto rozsahu: - maximálne množstvo
odoberanej podzemnej vody za rok Q = 100 000 m3 rok.“ Súčasne boli stanovené podmienky, pričom
podmienka č. 6 bola stanovená nasledovne: „v zmysle § 79 odst. 2 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách

a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
povinný platiť poplatky za odber podzemných vôd.“

67. Možno súhlasiť so žalovaným, že dané rozhodnutie odkazuje na § 21 ods. 1 písm. a) vodného
zákona,ktoréupravujepovoleniepripovrchovýchvodách,avšakzďalšíchčastívýrokutohtorozhodnutia

je nepochybné, že povolenie bolo vydané vo vzťahu k podzemným vodám – je upravené maximálne
množstvo odoberanej podzemnej vody, ako aj povinnosť úhrady poplatku za odober podzemnej vody.
Tu tak správny súd súhlasí so žalobcom, že sa jedná o pisársku chybu v rozhodnutí, pretože z celého
kontextu tohto rozhodnutia (na ktorý však žalovaný neprihliadol, uspokojil sa len s odkazom na
nesprávny odkaz § 21 ods. 1 písm. a) vodného zákona) vyplýva, že bolo vydané povolenie na osobitné
užívanie vôd – podzemných vôd. Bolo povinnosťou orgánov verejnej správy, aby toto rozhodnutie

vykladali v celom jeho rozsahu, nie len s prihliadnutím na jednu, zjavne nesprávnu skutočnosť.

K porušeniu práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia

68. Žalobca v žalobe namietol, že bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

69. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že prvostupňový orgán žiadosťou
o súčinnosť zo dňa 23.10.2020 požiadal Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie
o poskytnutie informácií, ktoré sa týkali žalobcu a jeho činnosti. Podaním zo dňa 05.11.2020 zaslal
Okresný úrad Senec prvostupňovému orgánu odpoveď, spolu s viacerými prílohami. Žalobca sa

zároveň podaním zo dňa 08.10.2020, evidované prvostupňovým orgánom dňa 09.10.2020, vyjadril
k podkladom rozhodnutia. Dňa 14.01.2021 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, pričom vychádzajúc
z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (napr. na strane 13, 14 a 15), prvostupňový orgán z tohto
stanoviska Okresného úradu Senec vychádzal a na týchto informáciách založil svoje rozhodnutie.
Z administratívneho spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že žalobca mal možnosť sa s danou

odpoveďou Okresného úradu Senec oboznámiť a zaujať k nej stanovisko (počas obdobia od doručenia
tejto odpovede (dňa 06.11.2020) po vydanie prvostupňového rozhodnutia (dňa 14.01.2021) uplynulo
niekoľko týždňov). Obdobne ako prvostupňový orgán, tak ani žalovaný neumožnili žalobcovi, aby sa
mohol s danou odpoveďou oboznámiť, a to aj napriek tomu, že to žalobca o odvolaní namietol.

70. Správny súd uvádza, že zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkovi
konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje
procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby
správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie
túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na

spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019). Uvedené
obdobne platí aj pre odvolací orgán, ktorý je povinný oboznámiť účastníka konania s ním novo
vykonanými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa
01.07.2015).

71. Bolo tak povinnosťou prvostupňového orgánu a následne aj žalovaného, aby umožnili žalobcovi
vyjadriť sa k tejto odpovedi – tu neobstojí záver žalovaného o tom, že nebolo potrebné žalobcovi zaslať
uvedenú odpoveď, pretože v obsahu odpovede boli informácie, o ktorých už žalobca vedel z iných
dôkazov a jednalo sa o „duplicitné poznatky v prebiehajúcom konaní.“ Je na účastníkovi konania (je

jeho právom), či sa k podkladom rozhodnutia vyjadrí alebo nie, ale je povinnosťou orgánu verejnej
správy, aby mu možnosť využitia tohto práva bola daná. A o to viac v prípade, ak prvostupňový
orgán na tejto odpovedi a na informáciách získaných z tejto odpovede založí svoje rozhodnutie (viď
stranu 13, 14 a 15), kedy prvostupňový orgán špecifikoval rozhodnutia a stanoviská, ktoré mu boli
doručené v rámci odpovede a následne uviedol, že z vyjadrenia Okresného úradu Senec zo dňa

05.11.2020 vyplynuli skutočnosti, na ktorých bolo založené rozhodnutie (prvý odsek na strane 15
prvostupňového rozhodnutia). Správny súd tak vyhodnotil túto žalobnú námietku ako dôvodnú, pretože
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.K námietke žalobcu ohľadom výšky pokuty za odber podzemnej vody bez povolenia

72. Žalobca ďalej v žalobe namietol, že podľa § 75 ods. 2 vodného zákona vyplýva, že pokutu za odber
podzemných vôd možno uložiť najdlhšie za obdobie jedného roka od zistenia porušenia povinnosti. Na
podklade uvedeného mal za to, že orgán verejnej správy mohol pokutu zložiť len z množstva odobratého
za obdobie jedného roka od údajného zistenia porušenia povinnosti (od 21.03.2019), a teda množstvo
za 01/2018 a 02/2018 nemalo byť použité. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zotrval na tom, že

výška pokuty bola určená správne, pretože sa kontrolovalo obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, kedy
žalobca odoberal podzemnú vodu a toto obdobie bolo obdobím na účely výpočtu pokuty. Žalovaný ďalej
vo vyjadrení k žalobe uviedol aj nasledovné: „...žalovaný má za to, že výkonom kontroly bolo zistené
porušeniepovinnostiododňa01.01.2018,atedavtomtosmereniejedôležitýdeň,kedydospelžalovaný
k takémuto záveru o porušení povinnosti. Nakoľko žalovaný zistil, že k porušeniu povinnosti dochádzalo
odo dňa 01.01.2018, pokuta bola ukladaná za obdobie jedného roka, teda počítaná odo dňa zistenia

porušenia povinností zo strany žalobcu, t. j. od dátumu 01.01.2018.“

73. Správny súd poukazuje na § 75 ods. 2 vodného zákona, ktorý uvádza, že pokutu podľa § 74
ods. 1 písm. b) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 2 eur za 1m3 a množstva
nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka od zistenia porušenia

povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 2 000 eur. Na účely vyhodnotenia tejto žalobnej námietky je
tak potrebné vyložiť spojenie „nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného
roka od zistenia porušenia povinnosti.“

74. Správny súd sa v rámci vyhodnocovania tejto žalobnej námietky stotožnil so závermi orgánov

verejnej správy. Výkladom § 75 ods. 2 vodného zákona je nutné dospieť k tomu záveru, že pokuta sa
vypočíta za obdobie jedného roka od zistenia porušenia povinnosti – teda začiatok tejto jednoročnej
lehoty sa viaže na moment, od kedy začalo dochádzať k porušeniu povinnosti (a nie od momentu,
kedy sa o tom dozvedel orgán verejnej správy) - v predmetnom prípade bol tento moment ustálený
k 01.01.2018, pričom lehota jedného roka bola ukončená k 31.12.2018. Zákonodarca zároveň zvolil

slovné spojenie „od zistenia porušenia povinnosti“ a nie „od zisteného porušenia povinnosti“.

75. Správny súd zastáva názor, že žalobcom prezentovaný výklad sa viaže skôr na subjektívnu lehotu,
ktorá je napríklad uvedená v § 76 ods. 3 vodného zákona, a teda konanie o uložení pokuty možno
začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení

povinností (subjektívna lehota, ktorá sa viaže na zistenie zo strany orgánu verejnej správy), najdlhšie
však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo (objektívna lehota, ktorá sa
viaže na porušenie povinnosti). Práve táto subjektívna lehota je naviazaná na moment, kedy sa orgán
verejnej správy dozvedel o porušení povinnosti. Nemožno však uvedené stotožňovať so spojením, ktoré
je uvedené v § 75 ods. 2 vodného zákona.

K námietke žalobcu ohľadom existencie platného povolenia na vypúšťanie odpadových vôd
76. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi bolo rozhodnutím
OÚ Senec povolené nielen odoberanie podzemnej vody, ale aj vypúšťanie odpadových vôd, pričom
uvedené konštatoval odkazom na výrok I. písm. a) a písm. b) rozhodnutia OÚ Senec. Uvedenú žalobnú

námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

77. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd súhlasí so záverom žalovaného o tom, že
žalobca nedisponoval platným povolením na vypúšťanie odpadových vôd. Ako to žalovaný správne
uviedol, z rozhodnutia OÚ Senec nemožno vyvodiť, a to ani rozširujúcim výkladom, že bolo povolené

vypúšťanie odpadových vôd. Aj napriek tomu, že žalobca odkazoval na výrok I. písm. a) a písm. b)
rozhodnutia OÚ Senec, nemožno z týchto výrokov vyvodiť, že sa jedná o povolenie na vypúšťanie
odpadových vôd. Tu neobstojí obrana žalobcu v tom, že v rozhodnutí OÚ Senec mohlo byť konkrétne
uvedené aj povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, avšak takáto absencia výslovného povolenia
na vypúšťanie vôd nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalobcu. Ako to vyplýva z vodného zákona,

§ 21 ods. 1 písm. c) jednoznačne konštatuje, že povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné,
ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo
geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd (v znení vodného zákona účinného
k 15.03.2018, pričom v znení do 14.01.2015 bolo ustanovenie nasledovné: ...na vypúšťanie odpadovýchvôd a osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd). Vodný zákon tak postupom
času neustále predpokladal osobitné povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, a preto obrana žalobcu
neobstojí. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v prípade, ak plánoval činnosť vypúšťania odpadových vôd,

mal k dispozícii platné povolenie na vypúšťanie odpadových vôd podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného
zákona.

K námietke žalobcu ohľadom nezákonných dôkazov slúžiacich ako podklad rozhodnutia

78. Žalobca namietol, že pri vykonaní kontroly nebol dodržaný zákonný postup, a to konkrétne § 11 ods.
2 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe. Žalobca mal za to, že (i) správny orgán mu neoznámil, aké
obdobie bude kontrolované, (ii) správny orgán mu neoznámil predmet kontroly podľa § 11 ods. 2 písm. a)
zákona o kontrole v štátnej správe a (iii) v oznámení o začatí kontroly nebol uvedený účel kontroly, doba
trvania kontroly, ako ani písomné poverenie na vykonanie kontroly. Na podklade uvedeného mal žalobca
za to, že došlo k nezákonnému začatiu kontroly, a preto sú dôkazy – protokol o výsledku kontroly, ako

aj zápisnica o prerokovaní protokolu nezákonné.

79. Správny súd poukazuje na to, že § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe predpokladá,
že pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní vopred oznámiť kontrolovanému
subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly a preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu

s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť, ak to osobitný predpis neustanovuje inak; ak by oznámenie
pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí
kontroly.

80. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že v oznámení o začatí kontroly zo dňa

30.01.2019 (ďalej len „oznámenie o začatí kontroly“) je uvedené: (i) začiatok uskutočnenia kontroly –
14.02.2019 a (ii) účel kontroly a kontrolované obdobie – kontrola bola zameraná na nakladanie s vodami
a na zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami na prevádzke Most pri Bratislave v k. ú. F. B. C. D., ťažba
štrkopieskov v okrese Senec, v období od 01.01.2018 – do ukončenia kontroly. Zároveň ako vyplýva
z protokolu o výsledku kontroly, bolo v ňom konštatované, že žalobca bol oboznámený s oznámením

o začatí kontroly, ako aj s účelom kontroly, pričom na úvodnej stránke protokolu sú uvedení aj inšpektori,
spolu s ich služobnými preukazmi (G. B. H., č. preukazu: XXX a I. B. B., č. preukazu: 599). Takto
zadokumentované informácie sú podľa správneho súdu plne v súlade s § 11 ods. 2 písm. a) zákona
o kontrole v štátnej správe, pričom žalobca v žalobe žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami uvedené
nepoprel.

81. V prípade, ak žalobca namietol, že zápisnica o prerokovaní protokolu je zmätočná a nie je v nej
riadne opísaný priebeh rokovania, tak uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
V zápisnici o prerokovaní je zaznamenaná účasť (za inšpektorov a aj za žalobcu), priebeh a závery,
spolu s termínmi, v ktorých bolo potrebné odstrániť zistené nedostatky. Takémuto opisu nemožno nič

vytknúť,pričomanižalobcavžalobeokremvšeobecnéhokonštatovaniaonepreskúmateľnostineuviedol
konkrétne nedostatky zápisnice o prerokovaní protokolu.

82. Ďalej žalobca namietol, že protokol nebol vyhotovený v súlade so zákonom o kontrole v štátnej
správe, pretože neobsahuje obligatórne náležitosti - čas vykonania kontroly, zoznam príloh a ich

pripojenie, a preto nemohol slúžiť ako podklad rozhodnutia. Správny súd preskúmal protokol
a konštatuje, že na úvodnej strane protokolu je konštatované, že dňa 14.02.2019 sa vykonala kontrola,
pričom z protokolu nevyplynulo, že by odkazoval na prílohy, a teda nebolo ani potrebné ich pripojenie.
Daná žalobná námietka tak bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Záverom

83. S odkazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil žalobu ako čiastočne dôvodnú, a preto
s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie
zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

84. V ďalšom konaní orgány verejnej správy vec opätovne prejednajú, pričom budú viazaní právnym
názorom správneho súdu vyjadreným v tomto rozsudku. V rámci opätovného konania prihliadnu na
všetkyskutočnosti,podstatnépreichrozhodnutie,správneaplikujúprávnepredpisyavyhodnotiadôkazyjednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zároveň prihliadnu na zásady správneho trestania, ktoré je potrebné
aplikovať. Bude povinnosťou orgánov verejnej správy, aby postupovali v súlade s princípom materiálnej
pravdy, a v prípade, ak dospejú k záveru o spáchaní správneho deliktu, je ich povinnosťou, aby tieto

závery boli dostatočným spôsobom preukázané relevantnými dôkazmi. Zároveň sú orgány verejnej
správy povinné v konaní dodržiavať procesné práva účastníka konania / žalobcu (vrátane jeho práva
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia).

85. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne

vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

86. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).