Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/132/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110249695
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1110249695.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu WIXOON, s.r.o., Trenčianska
56/B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 853 841, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o.,
Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému 1/ Dopravný podnik Bratislava,
akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, práv. zast. Advokátska kancelária
JANČO A PARTNERI, s. r. o., Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, žalovanému 2/ JUDr.
Stanislav Demčák, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Transportná
spoločnosť, a.s., v likvidácii, Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 00 677 698, o zaplatenie

1.114.709,68 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku pôvodného Okresného súdu Bratislava
I, č.k. 25Cb/173/2010-1267 zo dňa 3.4.2023, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/173/2010-1267 zo dňa
3.4.2023 v napadnutom výroku I., III. a IV. potvrdzuje.

II. Žalovanému 1/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu voči žalovanému 1/ zamietol,
druhým výrokom uložil žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.114.709,68 EUR spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 14.1.2012 do zaplatenia, tretím výrokom žalobu vo zvyšku voči
žalovanému 2/ zamietol, štvrtým výrokom žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a piatym výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
1.12.2010 domáhal zaplatenia žalovanej sumy voči žalovaným spoločne a nerozdielne titulom náhrady

škody, a zákonných úrokov z omeškania (po rozšírení žalobného návrhu, č.l. 224). Dňa 29.3.1999
žalovaný 1/ ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným 2/ ako nájomcom (zároveň 100% dcérskou
spoločnosťou žalovaného 1/) Zmluvu o prenájme reklamných plôch na reklamné účely, predmetom
ktorej bol prenájom vnútorných a vonkajších plôch prostriedkov MHD v správe žalovaného 1/. Dňa
17.3.2003 žalovaný 2/ ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako podnájomcom so súhlasom žalovaného
1/ Zmluvu o poskytnutí reklamnej činnosti, predmetom ktorej bol prenájom vnútorných a vonkajších
plôch prostriedkov MHD v správe žalovaného 1/. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú

od 1.4.2003 do 1.4.2015 a žalobca na jej podklade získal výhradné právo prenechávať tretím osobám
za odplatu vymedzené reklamné plochy na umiestňovanie reklamy. Dňa 19.1.2010 žalovaný 2/ oznámil
žalobcovi, že ku dňu 31.12.2009 došlo k zániku Zmluvy o prenájme reklamných plôch uzatvorenej
medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom a z uvedeného dôvodu došloaj k zániku Zmluvy o poskytnutí reklamnej činnosti uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako nájomcom
a žalobcom ako podnájomcom. Žalovaný 2/ zaslal žalobcovi Notársku zápisnicu č. N 215/2010, Nz
5679/2010, NCRls 5796/2010 zo dňa 19.2.2010 o právnej významnej skutočnosti, z ktorej vyplynulo,

že k zániku Zmluvy o prenájme Reklamných plôch uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
došlo na základe vzájomnej dohody ku dňu 31.12.2009. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným 2/
zanikla predčasne, t.j. o 5 rokov a 3 mesiace skôr. Dňa 21.1.2010 bol žalobcovi doručený list od
RECAR Bratislava a.s. (ďalšia dcérska spoločnosť žalovaného 1/), v ktorom žalobcovi oznámil, že od
1.1.2010 sa stáva nájomcom a oprávneným užívateľom reklamných plôch namiesto žalovaného 2/ na

podklade zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/ ako prenajímateľom. Dňa 29.1.2010 oslovila žalobcu
spoločnosť BigMedia, spol. s r.o. ako podnájomca reklamných plôch, ktorá obchodne zastupovala
RECAR Bratislava, a.s. a bola oprávnená v jej mene rokovať so žalobcom o spolupráci pri využívaní
reklamných plôch. Žalobca uviedol, že rokovania s BigMedia, spol. s r.o. boli len formálneho charakteru.
Následne BigMedia, spol. s r.o. a RECAR Bratislava, a.s. boli ovládnuté spoločnosťou Dorvick, a.s.
Žalobca mal za to, že úmyselné konanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ s cieľom prenechať reklamné

plochy dcérskej spoločnosti RECAR Bratislava, a.s. privodilo predčasný zánik zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným 2/ a žalobcom, v dôsledku čoho predčasne zaniklo oprávnenie žalobcu užívať reklamné
plochy a predčasne stratil možnosť ich prenechávať tretím osobám na užívanie a tým aj zisk plynúci z
tejto podnikateľskej činnosti. Žalobca na podklade znaleckého posudku č. 2/2010 vyčíslil výšku ušlého
zisku za obdobie od 1.1.2010 do 1.4.2015 na sumu 1.103.279,46 EUR ako aj priamu škodu v rozsahu

11.430,22 EUR. Podľa názoru žalobcu žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi (§ 424 Občianskeho
zákonníka) a vedeli, že dohodou o zániku zmluvy medzi žalovanými, akcesoricky zanikne zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ a spôsobia žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku. Za hlavný a
bezprostredný dôvod vzniku škody žalobca označil podpis dohody medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
o ukončení nájomnej zmluvy a tak sa rovnakou mierou podieľali na ukončení zmluvy a vzniku škôd na

stranežalobcu.Žalobcamalzato,žeišloozneužitiepráva,pretožežalovanísícekonalispôsobom,ktorý
sa navonok javí ako dovolený, avšak s cieľom dosiahnutia nedovoleného výsledku. Zároveň uviedol, že
v prípade iného spôsobu skončenia zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ by hrozili
žalovanému 2/ zmluvné pokuty. Žalobca mal za to, že žalovaní svojím konaním porušili aj všeobecnú
prevenčnú povinnosť danú § 415 Občianskeho zákonníka, čím bola založená zodpovednosť žalovaných

za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca v priebehu konania predložil súdu súkromný
znalecký posudok č. 31/2019 k výške škody a ušlého zisku.

3. Žalovaný 1/ vo svojej procesnej obrane uviedol, že žaloba je nedôvodná a navrhol ju v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že nemal žiadny úmysel konať proti dobrým mravom a svojím konaním spôsobiť

žalobcovi škodu. Žalovaný 1/ súhlasne uviedol, že bol akcionárom RECAR, a.s. s podielom 20 % akcií
na základnom imaní, avšak v zmysle akcionárskej dohody pôsobil v dozornej rade spoločnosti a do
rokovaní medzi žalobcom a RECAR Bratislava, a.s. nezasahoval, pretože nespadali do kompetencií
vykonávaných dozornou radou. Neskôr žalovaný 1/ odpredal svoje akcie v RECAR Slovensko, a.s.
majoritnému akcionárovi a na ďalšie dianie v spoločnosti nemal dosah. Poukázal na skutočnosť, že

neovládal žalovaného 2/ a ani RECAR Bratislava, a.s. a ako subjekt verejnej správny bol povinný účelne
a hospodárne nakladať so svojím majetkom. Žalovaný 1/ namietol svoju pasívnu legitimáciu. Mal za to,
že nenaplnil predpoklady zodpovednosti za škodu, pretože nekonal v rozpore s dobrými mravmi a vylúčil
aj zavinenie vo forme úmyslu. Žalovaný 1/ považoval výšku škody vyčíslenú znaleckým posudkom za
nesprávnu a v priebehu konania predložil súdu súkromný znalecký posudok č. 1/2019 k výške škody

a ušlého zisku.

4. Dňa 7.11.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 2/ (konkurzné konanie bolo vedené
na pôvodnom Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K/57/2011) a žalovaná pohľadávka bola správcom
konkurznej podstaty v časti uznaná a v časti 885.118,20 EUR rozsudkom pôvodného Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 1Cbi/4/2012 zo dňa 25.9.2014 zistená.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 25Cb/173/2010-1142 zo dňa
4.10.2019, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave následne rozhodol uznesením sp. zn.

č.k. 3Cob/129/2020-1215 zo dňa 13.7.2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať s existenciou rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.
1Cbi/4/2012-291 z 25.9.2014, ktorým tento vo výroku určil, že pohľadávka žalobcu v konkurznom konanísp. zn. 3K/57/2011 proti úpadcovi (žalovanému 2/) sa vo výške 885.118,20 EUR považuje za zistenú.
Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsudku
OkresnéhosúduBratislavaI,č.k.1Cbi/4/2012-291zodňa25.9.2014,nastalneprijateľnýstavvtom,žetá

istápohľadávkabolasúdomprávoplatneuznanázazistenúanapadnutýmrozsudkombolnárokztejistej
pohľadávky zamietnutý. Nastal teda stav, že pohľadávka bola dvoma súdmi posúdená rozdielne. Súd
prvej inštancie takýto rozporný stav náležite neodôvodnil, čím došlo k vytvoreniu právnej neistoty strán
sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo pre posúdenie konania v rozpore s dobrými mravmi podľa §
424 Občianskeho zákonníka potrebné taktiež posúdiť postup a správanie žalovaného 1/ a 2/ vo vzťahu k

žalobcovi vo vzájomnej súvislosti. Konania v rozpore s dobrými mravmi sa môže dopustiť ktokoľvek, kto
konávrozporesosúhrnomspoločenských,kultúrnychamravnýchnoriem,ktorésúuznávanousúčasťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka nie je potrebné,
aby strany boli v zmluvnom vzťahu na to, aby niektorá zo strán konala v rozpore s dobrými mravmi tak,
ako túto skutočnosť odôvodnil súd prvej inštancie. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať v súlade s relevantnými ustanoveniami C.s.p. a náležite

sa vysporiadať so skutočnosťou, že uplatnená pohľadávka bola v inom konaní uznaná za dôvodnú a
posúdiť, či konaním žalovaných 1/ a 2/ nedošlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo
mať za následok vznik škody a v akom rozsahu.

6. Po vrátení veci, súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 261 ods. 1

Obchodného zákonníka, § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka,
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzatvorili nájomnú zmluvu na reklamné
plochy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne žalobca a žalovaný 2/ uzatvorili
podnájomnú zmluvu na reklamné plochy v správe žalovaného 1/ podľa § 666 Občianskeho zákonníka pri

výkone svojej podnikateľskej činnosti. Obe zmluvy boli dojednané na dobu určitú, nájomná zmluva bola
dojednaná do 19.4.2015 a podnájomná zmluva do 1.4.2015. Žalovaní sa dohodli na skončení nájomnej
zmluvy k 31.12.2009, v dôsledku čoho došlo k predčasnému zániku podnájomnej zmluvy so žalobcom
(o 5 rokov a 3 mesiace skôr). Nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ neexistoval zmluvný
vzťah. Od 1.1.2010 sa nájomcom reklamných plôch stal RECAR Bratislava, a.s. na základe nájomnej

zmluvy so žalovaným 1/. Z dôvodu predčasného zániku podnájomnej zmluvy vznikla žalobcovi škoda,
ktorú si uplatnil v sume 1.114.709,68 EUR (t.j. ušlý zisk 1.103.279,46 EUR + priama škoda 11.430,22
EUR). Žalovaný 2/ považoval nárok žalobcu voči žalovanému 2/ je dôvodný a poukázal na rozsudok
pôvodného Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/4/2012 zo dňa 25.9.2014. Spornou otázkou bolo,
či žalobca ako poškodený preukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu

k žalovanému 1/, a teda či aj vo vzťahu k žalovanému 1/ bolo žalobcom v konaní preukázané úmyselné
konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti a naplnenie
ostatnýchpredpokladovzodpovednostizaškodupodľa§424resp.podľa§420Občianskehozákonníka,
resp. či vznik škody na strane žalobcu spôsobil svojím konaním výlučne sám žalovaný 2/, alebo k
nemu došlo postupom a správaním žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vo vzťahu k žalobcovi vo vzájomnej

súvislosti, alebo aj konaním žalovaného 1/.

7.Súdprvejinštancieustálil,žerozsudokpôvodnéhoOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.1Cbi/4/2012zo
dňa 25.9.2014 (ktorým určil, že pohľadávka žalobcu sa v konkurznom konaní vedenom proti žalovanému
2/ ako úpadcovi vo sume 885.118,20 EUR považuje za zistenú) nie je voči žalovanému 1/ záväzný a

na účely tohto sporu sa pre posúdenie dôvodnosti žalobného nároku voči žalovanému 1/ nevzťahuje.
Podnájomná zmluva (uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/) je vo vzťahu k nájomnej zmluve
(uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/) zmluvou akcesorickou a v otázkach svojho vzniku,
trvania, resp. zániku je viazaná na existencie nájomnej zmluvy. Žalobca v priebehu konania nepreukázal,
že by žalovaný 1/ podpisom dohody o ukončení nájomnej zmluvy so žalovaným 2/ vo vzťahu k

žalobcovi konal v rozpore s dobrými mravmi a zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu v
takom rozsahu, že by bolo možné konštatovať šikanózny výkon práva a spoločné spôsobenie škody zo
strany žalovaných žalobcovi. Podpísanie dohody o ukončení nájomnej zmluvy (aj keď žalovaný 1/ mal
vedomosť, že tým dôjde k skončeniu podnájomnej zmluvy) neznamená, že sa aj žalovaný 1/ dopustil
konania rozporného s dobrými mravmi sledujúc svoj ekonomický a hospodársky cieľ. V konaní nebol

preukázaný úmysel žalovaného 1/ poškodiť žalobcu, resp. spoločný úmysel žalovaného 2 aj žalovaného
1/ poškodiť žalobcu spoločným konaním proti dobrým mravom. Ani žalobcom opísané okolnosti
ohľadom vzniku RECAR Bratislava, a.s. a následných zmien v osobe nájomcu, resp. podnájomcu vo
vzťahu k predmetu prenájmu, nepreukazujú šikanózny výkon práva konaním žalovaných vo vzájomnejsúvislosti voči žalobcovi, nakoľko v konaní nebolo sporné, že po ukončení podnájomného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným 2/ prebiehali následné rokovania žalobcu s RECAR Bratislava, a.s. ako novým
nájomcom o podnájme reklamných plôch, aj keď ich výsledkom nebol vznik novej podnájomnej zmluvy

medzi novým nájomcom a žalobcom. Žalovaný 1/ bez pochybností preukázal, že v čase ukončenia
nájomnej zmluvy so žalovaným 2/ nemal žalovaný 1/ faktický vplyv na rozhodovanie žalovaného 2/
ani RECAR Bratislava, a.s.. Žalovaný 1/ preukázal, že osobou, ktorá právne i fakticky ovládala v
čase uzatvorenia dohody o skončení nájomnej zmluvy žalovaného 2/ a RECAR Bratislava, a.s., bola
spoločnosť BigBoard Slovensko, spol. s r.o.. Súd prvej inštancie prijal teda jednoznačný záver, že

medzi žalovanými, a ani medzi žalovaným 1/ a RECAR Bratislava, a.s. nebol v čase uzatvorenia
dohody o skončení nájomnej zmluvy vzťah ovládajúcej a ovládanej osoby. Súd prvej inštancie nemal
za preukázané, že zo strany žalovaného 1/ došlo k porušeniu akejkoľvek právnej povinnosti v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka (konaním alebo nekonaním), ktoré by mohlo mať za následok vznik
škody na strane žalobcu a dospel k záveru, že žalovaný 1/ nebol v spore pasívne vecne legitimovaným
subjektom. Vo vzťahu k žalovanému 2/ považoval nárok žalobcu v sume 1.114.709,68 EUR za dôvodný,

v konaní bola preukázaná existencia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s uzatvorením dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo strany
žalovaného 2/ ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný 2/ žalobou uplatnený nárok a jeho výšku
nijakým relevantným spôsobom nesporoval.

8. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovanému 1/
je žaloba žalobcu nedôvodná a žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd dospel k záveru, že
žalobný nárok žalobcu je dôvodný. Nakoľko si žalovaný 2/ nesplnil svoju povinnosť nahradiť žalobcovi
náhradu škody riadne a včas, dostal sa do omeškania. Súd prvej inštancie v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka považoval nárok žalobcu voči žalovanému 2/ za splatný deň po doručení žaloby žalovanému

2/ a teda žalovaný 2/ sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody žalobcovi odo dňa 14.1.2012
a nie od 6.1.2012, ako si žalobca uplatnil. V prevyšujúcej časti žalobou uplatnených úrokov z omeškania
súd žalobu voči žalovanému 2/ ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

9. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku I., III. a IV. a navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovaných spoločne a
nerozdielne na úhradu žalovanej sumy spolu s úrokmi s omeškania, a žalobcovi prizná voči žalovaným

nároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Vprípadeakodvolacísúdodvolaniužalobcunevyhovie,
navrhol, aby žalovanému 1/ nepriznal nárok na trovy odvolacieho konania s poukazom na § 257 C.s.p..
Žalobca odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. Súdu prvej inštancie
vytýkalvovzťahukposudzovaniuvznikuškodypodľaust.§424Občianskehozákonníka,žesaobmedzil
iba na skúmanie, či konanie žalovaných (resp. žalovaného 1/) napĺňalo znaky šikanózneho konania.

Zdôraznil, že hoci šikanózne konanie je konaním, ktoré je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu podľa
ust. § 424 Občianskeho zákonníka, úmyselné konanie proti dobrým mravom sa šikanóznym konaním
nevyčerpáva. Žalobca naďalej zotrváva na právnom názore, že konanie žalovaného 1/ spoločne s
konaním žalovaného 2/ predstavovalo úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého priamym
dôsledkom bol vznik škody na strane žalobcu. Hoci medzi žalobcom a žalovaným 1/ neexistoval

priamy zmluvný vzťah, z čl. II nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými výslovne vyplýva, že sa
žalovaní dohodli na spoločnej koordinácii prenájmu reklamných plôch voči iným právnym subjektom.
Uvedené deklaruje osobitný záujem a ingerenciu žalovaného 1/ vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný 1/ tak
nevyhnutne musel vedieť, že v dôsledku dohody o ukončení nájomnej zmluvy bude žalobcovi v dôsledku
predčasného zániku podnájomnej zmluvy spôsobená škoda. Napriek tomu žalovaní spoločne, či ani

žalovaný 1/ samostatne, nerokovali so žalobcom vopred za účelom spoločného dojednania budúceho
postupu alebo predídenia škodám, naopak konali zámerne tak, aby sa o tom žalobca dozvedel až
následne. Žalobca zároveň považuje za ťažko udržateľný záver súdu prvej inštancie, ktorý na jednej
strane uznal, že konanie žalovaného 2/ je v rozpore s dobrými mravmi ale konanie žalovaného 1/,
v ktorého prospech bol celý uvedený postup realizovaný a s ktorým bol aj koordinovaný, nie je, a to

len preto, že žalovaný 1/ nebol zmluvnou stranou podnájomnej zmluvy. Žalobca mal za to, že súd
nevykonával dokazovanie ohľadom legitímnosti ekonomických cieľov žalovaného 1/, aj napriek tomu,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd konštatuje sledovanie ekonomických a hospodárskych
cieľov žalovaným 1/. V súvislosti s otázkou porušenia prevenčnej povinnosti žalobca uviedol, že súdprvej inštancie svojvoľne zredukoval prevenčnú povinnosť na oznamovaciu povinnosť a jej porušenie
podmienil porušením špecifickej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti nad rámec povinnosti uvedenej v
ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že prevenčná povinnosť je širšia ako oznamovacia

povinnosť a nie je viazaná na existenciu zmluvného vzťahu. Podľa žalobcu to znamená, ak by žalovaný
1/ konal inak, vzniku škody na strane žalobcu bolo možné predísť. Keďže sa žalovaní zmluvne dohodli
na spoločnej koordinácii, mohol aj samotný žalovaný 1/ predísť vzniku škody napr. tým, že by sám
alebo spoločne so žalovaným 2/ tento postup vopred prerokovali so žalobcom, pokúsili sa nájsť
dohodu a pre všetky strany akceptovateľný postup. V súvislosti s IV. výrokom napadnutého rozhodnutia

žalobca uviedol, že ho považuje za nesprávny a nespravodlivý, pretože v dôsledku konania žalovaného
1/ došlo de facto k ukončeniu podnikania žalobcu, keďže jeho podnikateľská činnosť sa výlučne
orientovala na predmet podnájomnej zmluvy. Žalovaný 1/ sa podieľal na jej predčasnom ukončení bez
akejkoľvek kompenzácie a naviac mu má žalobca uhradiť trovy konania. S ohľadom na povahu a kontext
prejednávanejvecimázato,žeexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzmysle§257C.s.p..Žalobca
označil napadnutý výrok o trovách za neudržateľný.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný 1/ v reakcii na obsah odvolania uviedol,
že žalobca v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich

tvrdení a k preukázaniu konania žalovaného 1/, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a už vôbec nie
ku konaniu, ktoré by bolo možné definovať ako úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej
inštancie dospel k správnemu právnemu záveru v bode 63. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s
ktorým sa žalovaný 1/ plne stotožňuje. Zároveň žalovaný 1/ uviedol, že ak by ako subjekt verejnej správy
dospel k záveru, že uzatvorený nájomný vzťah so žalovaným 2/ je pre neho nevýhodný, mal by dokonca

povinnosť realizovať také opatrenia, aby využitie svojho majetku zefektívnil. Žalovaný 1/ mal za to, že
pre účely zodpovednosti za škodu nie je možné rovnakým spôsobom posudzovať konanie žalovaného
1/ a žalovaného 2/, nakoľko každý z nich bol voči žalobcovi v inom postavení, každému z nich vyplývali
iné oprávnenia a povinnosti a každý z nich mohol mať iné ciele a záujmy. Dôkazné bremeno za účelom
preukázania existencie porušenia povinnosti vo vzťahu ku každému zo žalovaných osobitne zaťažovalo

žalobcu, ktorý ho neuniesol. Žalovaný 1/ považoval návrh žalobcu a jeho odôvodnenie len ako snahu
dosiahnuť majetkový prospech na úkor žalovaného 1/ na základe ním tvrdenej akejsi špecifickej povahy
zmluvných vzťahov a fiktívnej konštrukcie ohľadom existencie priameho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným 1/.

11. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril.

12. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch a uviedol, že je prirodzené
vzhľadom na povahu prejednávaného sporu, že žalobca nemal k dispozícii priame dôkazy vzťahujúce
sa na vôľovú zložku konania, čo spravidla obvykle ani nie je možné, najmä ak ide o právnické osoby.

Žalobca predložil v priebehu konania množstvo nepriamych dôkazov, ktoré spoločne jasne preukazujú aj
vôľovú zložku konania žalovaného 1/. Argumentáciu žalovaného 1/ považuje za zavádzajúcu. Žalovaný
2/ je subjekt de facto bez akéhokoľvek majetku a v úpadku, všetky jeho nároky voči nemu sú iluzórne. K
výhrade žalovaného 1/ o výške škody uviedol, že na túto výhradu nie je možné v tomto štádiu prihliadnuť
(koncentrácia konania súdom prvej inštancie).

13. Žalovaný 1/ sa k odvolacej replike žalobcu, ktorá mu bola doručená, nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.5.2025. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného 1/,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti výroku I., III. a IV. napadnutého rozsudku nie je možné
vyhovieť.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.16. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluvný vzťah založený
nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 29.3.1999 existoval medzi žalovaným 1/ v právnom postavení
prenajímateľa a žalovaným 2/ v právnom postavení nájomcu, a zmluvný vzťah založený podnájomnou
zmluvou uzatvorenou dňa 17.3.2003 existoval medzi žalovaným 2/ ako nájomcom a žalobcom ako

podnájomcom reklamných plôch, pričom podnájomná zmluva je vo vzťahu k nájomnej zmluve svojím
charakterom zmluvou akcesorickou. Žalovaní sa dohodli na zániku nájomnej zmluvy pred uplynutím
dohodnutejdoby,atedanájomnázmluvapredčasnezaniklakudňu31.12.2009.Vdôsledkuakcesorickej
povahy podnájomnej zmluvy došlo ku dňu 31.12.2009 zároveň k jej predčasnému zániku, a to 5 rokov
a 3 mesiace pred dohodnutým termínom jej skončenia. Žalobca sa voči žalovaným domáhal zaplatenia

žalovanej sumy spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody vo forme skutočnej škody a ušlého zisku
v dôsledku predčasného zániku podnájomnej zmluvy, a to v nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný 1/
a 2/ uzatvorili dňa 16.12.2009 dohodu o predčasnom ukončení nájomnej zmluvy s účinnosťou ku dňu
31.12.2009.

18. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým
spôsobomzistilamalzariadnepreukázané,žemedzižalobcomažalovaným1/neboluzatvorenýžiadny
zmluvný vzťah, a tiež v čase dohody o zániku nájomnej zmluvy (a zániku podnájomnej zmluvy) bolo
preukázané, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a tiež medzi žalovaným 1/ a RECAR Bratislava, a.s.
(ako novým nájomcom) neexistoval vzťah ovládajúcej a ovládanej osoby. Súd prvej inštancie správne

uviedol, že ak si žalobca uplatnil žalobou nárok na náhradu škody, a to voči žalovanému 1/ a žalovanému
2/, pričom medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ neexistovalo a nebolo v konaní založené nerozlučné
procesné spoločenstvo, bolo potrebné vyhodnotiť procesnú obranu žalovaných individuálne a jednotlivo
sa zaoberať dôvodmi, ktorými sporovali žalobou uplatnený nárok. Žalovaný 2/ v rámci svojej procesnej
obrany nijakým relevantným spôsobom nesporoval nárok žalobcu voči žalovanému 2/, tento nárok

považoval za daný a dôvodný, rovnako nesporoval vznik škody a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
konaním žalovaného 2/ a vznikom škody na strane žalobcu, čím bolo preukázané splnenie podmienok
zodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne ustálil, že
rozsudok pôvodného Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/4/2012 zo dňa 25.9.2014 nie je voči
žalovanému 1/ záväzný a na účely tohto sporu sa pre posúdenie dôvodnosti žalobného nároku voči

žalovanému 1/ nevzťahuje. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní prijal záver, že žalobca v
konaní nepreukázal úmysel žalovaného 1/ poškodiť žalobcu, resp. spoločný úmysel žalovaného 2/ aj
žalovaného 1/ poškodiť žalobcu spoločným konaním proti dobrým mravom. Skutočnosť, že žalovaný
1/, ktorý nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, v dostatočnom časovom predstihu pred
zánikom nájomnej zmluvy neinformoval žalobcu, resp. sa nedohodol na kompenzácii so žalobcom z

dôvodu predčasného zániku podnájomnej zmluvy (nevyplýva z právneho predpisu a ani z podnájomnej
zmluvy), nie je možné kvalifikovať ako rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
na základe vykonaného dokazovania, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal úmyselné
zavinenie (konanie) žalovaného 1/ proti dobrým mravom, a to ani jeho konaním samostatne, ani pri
posúdení jeho postupu a konania vo vzájomnej súvislosti s postupom a konaním žalovaného 2/, ako

zákonom určený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi. Rovnaký záver prijal
aj v prípade skúmania možného porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného 1/. Odvolací
súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k názoru, že na strane žalovaného 1/ nedošlo k
porušeniu zákonných alebo zmluvných povinností alebo ku konaniu ktoré by mali za následok vzniku
škody na strane žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého

rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie
sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.19. Odvolací súd posúdil aj návrh žalobcu v prípade jeho neúspechu v odvolacom konaní nepriznať
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na § 257 C.s.p., a dospel k
záveru, že skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nezakladajú výnimočnosť prípadu

ani z hľadiska okolností danej veci a ani z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257
C.s.p. na daný prípad odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1/.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie

v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. v

zmysle§387ods.1,ods.2C.s.p.akovecnesprávnypotvrdilvrátanevýrokuIV.onárokunanáhradutrov
konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na úspech žalovaného 1/ v konaní
a to v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom
na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

23 . Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).