Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/216/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201636.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: : #APAGE
SATANAS,o.z.,sosídlomSládkovičova1222/73,02404KysuckéNovéMesto,protižalovanej:Sociálna
poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 79855-8/2020-BA zo dňa 19.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 02.11.2020 bola Sociálnej poisťovni emailom doručená žiadosť žalobcu podľa zák. č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.
č. 211/2000 Z. z.“ alebo „info zákon“), v ktorej požiadal o sprístupnenie informácie, a to prehľad dlhov
aplatobnejdisciplíny,omeškaniasplnenímaoneskorenéhozaplateniapeňažnýchzáväzkovspoločnosti
Eurolab Lambda a. s. voči Sociálnej poisťovni za roky 2019 a 2020.

2. Túto žiadosť vybavila Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 79855-2/2020-BA z 09.11.2020 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti žalobcu podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. a § 46 a §
47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevyhovela
a túto informáciu odmietla sprístupniť s poukazom na § 170 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“).

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo preskúmavaným rozhodnutím

žalovanej č. 79855-8/2020-BA z 19.11.2020 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že sa stotožnila so záverom prvostupňového orgánu, že
požadovaná informácia je zhromaždená v informačnom systéme žalovanej, ktorá ju môže poskytovať
iba v súlade s § 170 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že žalovaná nedisponuje súhlasom
dotknutej právnickej osoby, ktorej sa údaj priamo týka a taktiež neexistuje osobitný právny predpis,
z ktorého by vyplývala žalovanej povinnosť požadovanú informáciu poskytnúť bez súhlasu dotknutej
osoby, uvedenú informáciu nemožno žiadateľovi sprístupniť. Zároveň žalovaná uviedla, že zverejňuje

o dlžníkoch informácie v zozname dlžníkov na webovej stránke len v rozsahu stanovenom v § 171
zákona o sociálnom poistení, a to meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný
pobyt, obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo a sumu pohľadávky.II.
Argumenty žalobcu

4. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v ktorej
namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok, ďalej v texte len „SSP“), nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť

alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) ako i jeho nezákonnosť z dôvodu podstatného
porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
5. Žalobca namietal neexistenciu dôvodov na nesprístupnenie požadovaných informácií a zlomyseľný
výklad zákona, keďže osobitným právnym predpisom je práve Ústava SR, Listina základných práv
a slobôd, Európska charta ako aj zák. č. 211/2000 Z. z. Mal za to, že žalovaná bola povinná verejnosti
sprístupniť požadované informácie týkajúce sa platobnej disciplíny aspoň v nejakom rozsahu. Žiadal

súd poskytnúť ústavne konformný, resp. eurokonformný výklad čl. 11, čl. 41 a čl. 42 Charty na danú vec
v konflikte zákona o sociálnom poistení s ostatnými predpismi a právami vyššej právnej sily a taktiež
výklad čl. 11, čl. 38, čl. 41 a čl. 42 Charty cez prizmu vysokej ochrany spotrebiteľov, účinnosť a rozsah
zákonaoochranespotrebiteľapriposkytovaníinformáciíakoverejnejslužbeposkytovanejspotrebiteľom
informácii v SR v zmysle § 1 zák. č. 250/2007 Z. z.

6. Žalobca ďalej preventívne namietal nezákonnosť postupu a nesprávnosť použitej pečiatky Sociálnej
poisťovne, a nie okrúhlej, hoc Sociálna poisťovňa rozhodovala ako správny orgán pri výkone verejnej
štátnej správy v mene štátu. Taktiež namietal nezákonnú funkčnú ne/príslušnosť prvostupňového
adruhostupňovéhosprávnehofunkcionára,nakoľkosadomnieva,žeožiadostimalarozhodnúťSociálna
poisťovňa a o odvolaní mal rozhodovať zriaďovateľ alebo nadriadený orgán Sociálnej poisťovne, a nie

samotná Sociálna poisťovňa.
7. Žalobca ďalej namietal nezákonné zloženie osobitnej komisie a jej nepríslušnosť v danej veci konať,
takýto postup zavinil zmätočnosť postupu a rozhodnutia a nemožnosť uplatniť námietky zaujatosti
proti členom komisie. Taktiež výroky rozhodnutí považuje za zmätočné, keďže neobsahujú konkrétne
ustanovenia zákona, na základe ktorých sa odmietlo sprístupnenie informácie.

8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%.

III.
Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej

9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe považovala postup pri vybavovaní žiadosti žalobcu
o sprístupnenie informácie za súladný s právnymi predpismi. Informácie, ktoré žalobca požadoval, sú

informáciami, ktoré sú zhromaždené v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a ak žalobca žiadal
informácie sprístupniť, mal predložiť písomný súhlas dotknutej osoby. Sprístupnenie informácie by bolo
tiež možné na základe osobitného právneho predpisu, ktorý by upravoval povinnosť poskytnúť údaje,
zoznam alebo rozsah údajov, účel použitia a tretie osoby, ktorým je údaje možné poskytnúť. Vzhľadom
na to, že osobitný predpis neexistuje a žalobca k žiadosti nepriložil písomný súhlas spoločnosti Eurolab

Lambda a. s. ako dotknutej osoby, požadované informácie nebolo možné poskytnúť. Zák. č. 211/2000
Z. z. vôbec neupravuje sprístupnenie informácií o právnických osobách, a teda na ich poskytovanie
sa použije špeciálny právny predpis, a to zák. č. 461/2003 Z. z. Zák. č. 211/2000 Z. z. nie je možné
považovať za zákon, ktorý je nadradený tomuto zákonu a v prípade, ak ktorákoľvek fyzická alebo
právnická osoba požiada o sprístupnenie informácie podľa info zákona, žalovaná nemôže automaticky

postupovať tak, že sprístupní všetky informácie, ktoré má k dispozícií podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.
z. a obmedzí alebo nesprístupní len informácie podľa § 8 a 11 citovaného zákona. Pri každej konkrétnej
žiadosti je povinná skúmať všetky súvisiace právne predpisy tak, aby žiaden osobitný právny predpis,
ktorý upravuje sprístupnenie informácií a dotýka sa konkrétnej žiadosti, nebol porušený. Žalovaná je
oprávnená zverejňovať len informácie v rozsahu stanovenom v § 171 zákona o sociálnom poistení.

10. Ku skutočnostiam ohľadom použitia Charty uviedla, že práva ako sloboda prejavu a právo na
informácie, právo na dobrú správu vecí verejných a právo na prístup k dokumentom sú garantované
Chartou a rovnako aj Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie, avšaksprístupňovanie informácii je regulované ďalšími osobitnými právnymi predpismi, a to napr. zák. č.
211/2000 Z. z. a v tomto prípade aj zákonom o sociálnom poistení, ktoré je každá povinná osoba, a teda
aj žalovaná, povinná rešpektovať a pri sprístupňovaní informácii dodržiavať.

11. Žalovanej nie je zrejmé doplnenie žaloby o § 1 zák. č. 250/2007 Z. z. keďže nie je ani výrobca,
predávajúci, dovozca a dodávateľ, orgán verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ani združenie
v zmysle uvedeného zákona.

12. Žalovaná k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonného postupu a nesprávnosti použitej pečiatky
žalovanej uviedla, že Sociálna poisťovňa bola dňa 01.11.1994 zriadená zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej
poisťovni v znení neskorších predpisov ako verejnoprávna inštitúcia, teda nie je štátnym orgánom
uvedeným v § 3 ods. 1 zák. č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
v znení neskorších predpisov, nerozhodovala ako správny orgán pri výkone štátnej správy v mene štátu,
a teda nie je povinná podľa § 5 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona používať na rozhodnutiach otlačok

úradnej pečiatky so štátnym znakom.

13.Knámietkežalobcutýkajúcejsafunkčnejne/príslušnostiprvostupňovéhoadruhostupňovéhoorgánu
žalovanáuviedla,žepodľa§124zákonaosociálnompoisteníorganizačnézložkySociálnejpoisťovnesú
ústredie a pobočky. Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní zákona o slobode

informácií upravuje Organizačný poriadok a Kompetenčný poriadok Sociálnej poisťovne, podľa ktorého
organizačným útvarom príslušný na vybavenie žiadosti je v ústredí odbor právnej služby.

14. Podľa § 19 ods. 2 prvej vety zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby
rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Podľa § 22 ods. 1

citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní, a to zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa § 58
ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán
najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa
§ 58 ods. 2 správneho poriadku o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar

ustanovený zákonom, a ak zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje
orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. Podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku, ak nemožno odvolací orgán
určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej
osobitnej komisie. Vychádzajúc z uvedených ustanovení správneho poriadku Sociálna poisťovňa, ktorá
bola zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia, nemá zriaďovateľa a nemá

ani nadriadený správny orgán, a preto o odvolaní rozhoduje v súlade s § 58 ods. 3 správneho poriadku
vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. V zmysle uvedeného
žiadosť žalobcu bola vybavená prvostupňovým rozhodnutím, ktoré v súlade s Organizačným poriadkom
aKompetenčnýmporiadkomSociálnejpoisťovnepodpisujeriaditeľkaodboruprávnejslužbyaoodvolaní
žalobcu rozhodol podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku ako druhostupňový orgán generálny riaditeľ

Sociálnej poisťovne na základe návrhu ním ustanovenej odvolacej komisie.

15. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zmätočnosti výrokov napadnutých rozhodnutí žalovaná
poukázala na § 47 správneho poriadku, majúc za to, že rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti v zmysle
§ 47 ods. 1 až 4 správneho poriadku, teda okrem iného vo výroku rozhodnutia uvedené ustanovenie

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré
boli podkladom na rozhodnutie, a rozhodnutia obsahujú aj ďalšie náležitosti v zmysle § 47 správneho
poriadku.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností Sociálna poisťovňa považuje žalobu za neopodstatnenú

a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

17. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej argumentácii ako i námietkach
vznesenýchvžalobe.Vyjadreniežalovanejpovažujezanezákonné,nesprávneanevyvracajúcežalobné
body.

18. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobcu zdôraznila, že riadiace väzby, organizačné usporiadanie
a pôsobnosť jednotlivých organizačných útvarov poisťovne upravuje Organizačný poriadok Sociálnej
poisťovne ako základný vnútorný predpis Sociálnej poisťovne. V zmysle organizačného poriadku odborprávnej služby, okrem iného, zabezpečuje právnu agendu poisťovne, vrátane vybavovania žiadostí
o sprístupnenie informácií a zastupovanie v súdnych sporoch a konaniach, najmä občianskoprávnej
a obchodnoprávnej povahy. Bližšie určenie organizačnej štruktúry Sociálnej poisťovne ústredia upravuje

príkazgenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovneč.23/2020,ktorýbolvydanýkorganizačnémuporiadku,
v zmysle ktorého odbor právnej služby, okrem iného, vybavuje žiadosti o sprístupnenie informácií podľa
zákona o slobode informácií.

19. Schvaľovacie oprávnenia, rozhodovacie oprávnenia a podpisové oprávnenia generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne, riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne a vedúcich zamestnancov Sociálnej
poisťovne v súlade so zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a s organizačným poriadkom
upravuje Kompetenčný poriadok Sociálnej poisťovne. Na základe delegovania kompetencii generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne v kompetenčnom poriadku a podľa vnútorných predpisov v Sociálnej
poisťovni, riaditeľka odboru právnej služby podpisuje všetky vyjadrenia k žalobám v súdnych sporov
a v konaniach, v ktorých obor právnej služby zastupuje Sociálnu poisťovňu na súde. Vybavovanie

žiadostí o sprístupnenie informácií upravuje okrem uvedených predpisov aj vnútorný predpis Sociálnej
poisťovne, a to Príkaz Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 15/2016 Postup organizačných
zložiek Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého organizačným
útvarom príslušným na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií je v ústredí odbor právnej služby,
a písomnosti týkajúce sa vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií podpisuje riaditeľka odboru

právnej služby.

20. Sociálna poisťovňa bola zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia, nemá
zriaďovateľa a nemá ani nadriadený správny orgán, a preto ako už Sociálna poisťovňa uviedla vo svojom
vyjadrení k žalobe, podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku, ak nemožno odvolací orgán určiť podľa

odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe ním ustanovenej osobitnej komisie.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zriadil nezávislú odvolaciu komisiu pre posudzovanie odvolaní
podaných proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie, ktorá posudzuje odvolania proti rozhodnutiam
o odmietnutí sprístupnenia informácie vydané odborom právnej služby a predkladá generálnemu
riaditeľovi návrh rozhodnutia o odvolaní.

21. Ďalej uviedla, že žalovaná je oprávnená sprístupňovať o dlžníkoch informácie len v rozsahu
ustanovenom v § 171 zákona o sociálnom poistení, pričom ďalšie informácie nad rámec zverejnených
informácií Sociálna poisťovňa nemôže sprístupniť, resp. mala by sprístupniť len so súhlasom
fyzických alebo právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú alebo, ak by to vyplývalo zo zákona

o sociálnom poistení alebo z osobitného právneho predpisu. Vychádzajúc z obsahu žiadostí žalobcu
o informácie, tieto idú nad rámec tých, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname dlžníkov,
t. j. nežiada len sumu pohľadávky v čase, keď bola spoločnosti Eurolab Lambda a. s. zverejnená
v zozname dlžníkov, ale aj všetky informácie o prehľad dlhov, platobnej disciplíne a omeškania s plnením
záväzkom tejto spoločnosti za roky 2019 a 2020. Okrem prípadov taxatívne uvedených v § 170 zákona

o sociálnom poistení, žalovaná môže poskytovať zo svojho informačného systému údaje o dotknutej
osobe bez písomného súhlasu dotknutej osoby len vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy, ktoré
upravujú rozsah a účel poskytovania údajov a osoby, ktorým sa údaje poskytujú. Takýmto osobitným
predpisom je napríklad Exekučný poriadok, Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Rovnako Sociálna poisťovňa poskytuje súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdom pri plnení

úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Žalobca však nie je týmto orgánom, ktorému takáto právomoc
vyplýva z Trestného poriadku alebo z iných osobitných právnych predpisov, a preto mu požadovaná
informácia nemohla byť bez súhlasu dotknutej osoby poskytnutá.

22. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej (duplike) i naďalej zotrval na svojom názore ohľadne

nemožnosti interného zastupovania JUDr. Némethovou, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky
je zriaďovateľom žalovanej ako i na neoprávnenosti konania osobitnej odvolacej komisie.

23. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu v plnom rozsahu zotrvala na svojich vyjadreniach, žalobu
považuje za neopodstatnenú a navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k odvolacej

komisii, ktorú zriadil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, uviedla, že táto je poradným orgánom
generálneho riaditeľa a jej úlohou je iba posudzovanie odvolania proti rozhodnutiam o odmietnutí
sprístupnenia informácie, vydaným odborom právnej služby a následne predloženie návrhu rozhodnutia
o odvolaní generálnemu riaditeľovi. Tento postup je v súlade s § 58 ods. 3 správneho poriadku.O odvolaní rozhoduje generálny riaditeľ, a nie odvolacia komisia. Právo zriaďovať odvolaciu komisiu má
výlučne generálny riaditeľ.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

24. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 1.
júna 2023.
25. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.
26. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
27. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13 ods.
1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal

v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh
administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107
ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

28. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal
v jeho neprítomnosti. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojej argumentácii
a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
29. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania

ustanoví zákon.

30.Podľačl.26ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

31. Článok 51, Hlava VII, Charty základných práv Európskej únie, Bod 1 ustanovenia tejto charty sú
pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a tiež pre členské
štáty výlučne vtedy ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady
a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení

právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.

32. Podľa ust. § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon
upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

33. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

34. Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho

alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

35. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej

správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

36. Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.37. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal.

38. Podľa § 58 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

39. Podľa § 58 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2,
rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

40. Podľa ust. § 170 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase, Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, starobného dôchodkového

sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 1) a na plnenie funkcie prístupového bodu podľa
§ 120 ods. 5 vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom
systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

41. Podľa § 170 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho

informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo
týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa
odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len
v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Na
prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského

štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore,
Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom
zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s
plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Právo na informácie je zakotvené v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako politické právo, v zmysle ktorého

orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v
štátnom jazyku. Podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovujú zákony. Z tohto ustanovenia
vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému, avšak „je ratione personae obmedzená,
lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou.“...“všetky povinné
osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione

materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.“ (bližšie pozri Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS
236/06 zo dňa 28. júna 2007)

43. Zmyslom a účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je vytvorenie právneho rámca pre
realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu

verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné
a žiadúce. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade
povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú.
Z tejto generálnej klauzuly zákon o slobodnom prístupe k informáciám určuje výnimky zo sprístupnenia
údajov. Rovnako aj osobitné zákony (napr. zákon o utajovaných skutočnostiach) môžu určiť, že niektorá

informácia sprístupneniu nepodlieha. Vzhľadom na to, že určenie takýchto výnimiek je svojou povahou
obmedzením základného práva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy, resp. čl.
10 ods. 2 Dohovoru. Medzi tieto patrí aj právna sila prameňa práva ustanovujúceho takéto výnimky,
teda že ich možno ustanoviť len zákonom. Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou zákonnou
normou, ktorá by sprístupnenie informácie vylučovala, je povinná požadovanú informáciu sprístupniť.

Žiadne odmietnutie sprístupnenia informácie nemožno odôvodniť teoretickou koncepciou bez opory v
zákonnom texte. (bližšie pozri rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 522/2021)44. K uplatňovaniu ustanovenia článku 26 ods. 4 ústavy ústavný súd zaujal právny názor, podľa ktorého
vo verejnom záujme sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať, rozširovať informácie môžu
obmedziť len zákonom. Termínom „zákon“ sa pritom neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny

predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov definovaný
stupňom právnej sily (mutatis mutandis II. ÚS 28/96). Ústavný súd konštatuje, že zákon o slobode
informácií nepokrýva všetky aspekty základného práva na informácie v zmysle článku 26 ods. 1 ústavy.
Inými slovami, existujú aj iné právne predpisy so silou zákona, ktoré majú význam z hľadiska realizácie
základného práva na informácie. Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie

práva na prístup k informáciám, no len v prípadoch ustanovených článkom 26 ods. 4 ústavy, teda, ak
ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhne nutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Vo všeobecnej rovine preto ústavný
súd uzatvára, že pre obmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné len
ustanovenia § 8 až 11 zákona o slobode informácií explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe
k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániace práva a slobody iných,

bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť. (bližšie pozri Uznesenie Ústavného
súdu SR z 09.03.2010, sp. zn. III.ÚS 96/2010)

45. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného pristúpil k prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých
rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím je v súlade so zákonom č.211/2000 Z. z. v spojení so zák. č. 461/2003
Z. z. ako i zák. č. 71/1967 Zb.

46. Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaná bola zriadená zák. č. 274/1994 Z. z.
o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej bola štátom

zverená právomoc na výkon sociálneho poistenia (§ 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), koná na
základezákonač.461/2003Z.z.avsúladesním.VrámcijejzverenýchkompetenciíSociálnapoisťovňa
v rozsahu svojej činnosti zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom a na plnenie funkcie prístupového bodu podľa
§ 120 ods. 5 vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom

systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

47. Zákon č. 211/2000 Z. z. poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva
umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ
nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Je založený na základnom princípe

„čo nie je tajné je verejné“, pričom však samotný info zákon v ust. § 8 až 11 upravuje kategórie informácii,
ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť. Rovnako tak existuje skupina informácií, ktoré sú chránené
aj osobitnými zákonmi a niektoré informácie sú zo sprístupnenia vylúčené iba osobitnými zákonmi.
V danom prípade je týmto osobitným zákonom zákon o sociálnom poistení.

48. Čo sa týka vzájomného vzťahu info zákona a osobitných zákonov, info zákon je všeobecným
právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vtedy, keď neexistuje úprava
špeciálna.Vovzťahukinýmzákonomtedapôsobíakolexgeneralisapríslušnýšpeciálnyzákonderoguje
jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. Inak
povedané, osobitná právna úprava má prednosť pred info zákonom.

49. Zákon o sociálnom poistení ako osobitný predpis (lex specialis) vo svojich ustanoveniach upravuje
otázku zhromažďovania, zverejňovania a ochrany údajov všeobecne v ustanovení § 170 a § 171.
Konkrétne ide o vytváranie a používanie informačného systému a zároveň vymedzenie spôsobu
používania, spracovávania a poskytovania údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Údaje

zo svojho informačného systému môže poskytnúť Sociálna poisťovňa výslovne len so súhlasom
fyzických a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak zákon o sociálnom poistení
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Bez súhlasu dotknutých osôb môže Sociálna poisťovňa
údaje poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním
a postupovaním pohľadávok. Samotný zákon o sociálnom poistení sprístupnenie informácií, ktoré

eviduje vo svojom informačnom systéme Sociálna poisťovňa, podmieňuje súhlasom dotknutých osôb.
Bez predloženého súhlasu dotknutej osoby žiadateľom nie je možné, okrem výnimky priamo upravenej
v samotnom zákone o sociálnom poistení uvedenej vyššie (v danom prípade nejde o výnimku), tieto
poskytnúť. Zákon priamo neukladá povinnej osobe žiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, preto, akžiadateľ nevie preukázať takýto súhlas alebo tento nie je založený v úradnom spise, povinná osoba
informáciu nesprístupní.

50. Žalovaná v preskúmavanej veci postupovala v súlade s § 170 a § 171 zákona o sociálnom
poistení a požadovanú informáciu nesprístupnila vzhľadom na absenciu súhlasu dotknutej osoby
a absenciu osobitného predpisu, ktorý by povinnosť žalovanej požadovanú informáciu sprístupniť
bez súhlasu dotknutej osoby ukladal. Tento postup považuje správny súd za správny a súladný so
zákonom.Zuvedenéhodôvodunámietkužalobcu,týkajúcusaneexistenciedôvodovnanesprístupnenie

informácie, považuje za nedôvodnú.

51. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaná je povinná sprístupniť požadované
informácie aspoň v nejakom rozsahu. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovanej z 26.01.2021
(str. 4), s ktorým sa plne stotožňuje a podľa ktorého je žalovaná oprávnená sprístupňovať o dlžníkoch
informácie len v rozsahu ustanovenom v § 171 zákona o sociálnom poistení (meno a priezvisko fyzickej

osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo, sumu
pohľadávky), pričom ďalšie informácie nad rámec zverejnených informácií Sociálna poisťovňa nemôže
sprístupniť, resp. mala by sprístupniť len so súhlasom fyzických alebo právnických osôb, ktorých sa
údaje priamo týkajú alebo, ak by to vyplývalo zo zákona o sociálnom poistení alebo z osobitného
právneho predpisu. Vychádzajúc z obsahu žiadosti žalobcu o informácie, tieto idú nad rámec tých, ktoré

Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname dlžníkov, t. j. nežiada len sumu pohľadávky v čase, keď bola
spoločnosti Eurolab Lambda a. s. zverejnená v zozname dlžníkov, ale aj všetky informácie o prehľade
dlhov, platobnej disciplíne a omeškaniach s plnením záväzkom tejto spoločnosti za roky 2019 a 2020.
Okrem prípadov taxatívne uvedených v § 170 zákona o sociálnom poistení, žalovaná môže poskytovať
zo svojho informačného systému údaje o dotknutej osobe bez písomného súhlasu dotknutej osoby len

vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy, ktoré upravujú rozsah a účel poskytovania údajov a osoby,
ktorým sa údaje poskytujú. Takýmto osobitným predpisom je napríklad Exekučný poriadok, Civilný
sporový poriadok a Správny súdny poriadok. Rovnako Sociálna poisťovňa poskytuje súčinnosť orgánom
činným v trestnom konaní a súdom pri plnení úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Z uvedeného
dôvodu nie je možné vyhodnotiť žalobcovu námietku za dôvodnú.

52. V súvislosti s požiadavkou žalobcu o eurokonformný výklad čl. 11, 41, a 42 Charty základných práv
Európskej únie správny súd poukazuje na skutočnosť, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca
svojou žiadosťou domáhal (prehľad dlhov a platobnej disciplíny, omeškania s plnením a oneskoreného
zaplatenia peňažných záväzkov spoločnosti Eurolab Lambda a. s. voči Sociálnej poisťovni za roky 2019

a 2020), sa nedotýkali výkonu práva únie. Zákonodarca síce info zákonom prebral právne záväzné
akty Európskej únie (Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o
opakovanom použití informácií verejného sektora (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 32, Ú.v.
EÚ L 345, 31.12.2003), Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o
prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313

EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 7, Ú.v. EÚ L 041, 14.2.2003), Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom
použití informácií verejného sektora. (Ú.v. EÚ L 175, 27.6.2013), a poskytovanie informácií spadajúcich
do rámca prebratých smerníc by spadal do výkonu práva únie, avšak v danej veci sa žiadané informácie
dotýkajú sociálneho zabezpečenia, ktoré je v kompetencii členských štátov, nie priamo Európskej

únie. Hoci aj EÚ koordinuje niektoré aspekty sociálneho zabezpečenia (napr. v rámci voľného pohybu
osôb), evidencia dlhov voči Sociálnej poisťovni ako národného orgánu nie je regulovaná právom EÚ.
Z uvedeného dôvodu sa Charta základných práv EÚ, s poukazom na čl. 51, v danej veci neuplatní.
K aplikácii Charty základných práv EÚ vo vzťahu k čl. 127 ods. 1 Ústavy SR sa vyjadril ústavný súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 141/2011 z 05.04.2011, v ktorom uviedol, že „Ak sťažovateľ namieta

porušenie Charty základných práv Európskej únie všeobecným súdom, ktorý rozhodoval o jeho veci
výlučne na základe vnútroštátneho práva, a nejde o prípad, v ktorom by sa Slovenská republika chcela
odchýliť od práva únie, alebo o potrebu použitia materiálneho pravidla práva únie, ústavný súd v takýchto
prípadoch považuje aplikovateľnosť Charty základných práv Európskej únie v konaní podľa čl. 127 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky za vylúčenú. Podľa názoru ústavného súdu prihliadajúc na ustanovenia

charty, ako aj na vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci
vylúčená. Z ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje na inštitúcie a orgány
únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky, je záväzná výlučne vtedy, ak konajú v
rámci rozsahu pôsobnosti práva únie. Z uvedeného vyplýva, že v prípade sťažovateľov, ktorí sa obrátilina všeobecný súd, aby rozhodol o ich veci na základe vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti
práva únie, teda nejde o žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu únie
alebo k tomu, že by sa Slovenská republika chcela odchýliť od práva únie alebo že by tu existovalo

materiálne pravidlo práva únie, ktoré by sa malo v posudzovanom prípade aplikovať.“

53. Domáhanie sa aplikácie zák. č. 250/2007 Z. z. žalobcom v danej veci je právne irelevantné. Účelom
citovaného zákona je najmä regulácia právnej ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi
a distributérovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených

pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami,
ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa.
Sociálna poisťovňa nemá status orgánu verejnej správy v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., ako už bolo
vyššie uvedené, je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorej bola zverená kompetencia výkonu
sociálneho poistenia.

54. Vo vzťahu k námietke o funkčnej nepríslušnosti prvostupňového a druhostupňového funkcionára
správnysúdzobsahuadministratívnehospisuzistil,žeprvostupňovérozhodnutiežalovanejbolovydané
Sociálnou poisťovňou, ústredie a podpísané riaditeľkou odboru právnych služieb. O odvolaní rozhodol
generálny riaditeľ žalovanej, na základe návrhu osobitnej (odvolacej) komisie. Žalobca namieta, že
o žiadosti mala v prvom stupni rozhodovať Sociálna poisťovňa a o odvolaní mal rozhodovať zriaďovateľ

alebo nadriadený orgán Sociálnej poisťovne, nie samotná Sociálna poisťovňa.

55. S uvedeným názorom žalobcu sa však nemožno stotožniť. Sociálna poisťovňa sa organizačne
člení na ústredie a pobočky. (§124 zák. č. 461/2003 Z. z.) Riadiace väzby, organizačné usporiadanie
a pôsobnosť jednotlivých organizačných útvarov poisťovne upravuje Organizačný poriadok Sociálnej

poisťovne ako základný vnútorný predpis Sociálnej poisťovne. V zmysle organizačného poriadku
(čl. 13 ods. 1 písm. d bod 7,12) odbor právnej služby okrem iného zabezpečuje právnu agendu
poisťovne, vrátane vybavovania žiadostí o sprístupnenie informácií a zastupovania v súdnych sporoch
a konaniach. Schvaľovacie oprávnenia, rozhodovacie oprávnenia a podpisové oprávnenia generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne, riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne a vedúcich zamestnancov Sociálnej

poisťovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení a s organizačným poriadkom upravuje
Kompetenčný poriadok Sociálnej poisťovne. Podľa prílohy ku kompetenčnému poriadku časť I
„Odvolacie konanie, konanie vo veciach žalôb, sprístupnenia informácií, náhrady škody a iné“ bod 17
Riaditeľka odboru právnej služby podpisuje vyjadrenia a iné podania na súd a podľa bodu 25 riaditeľka
odboru právnej služby podpisuje všetky úkony súvisiace so sprístupnením informácií podľa zákona

o slobode informácií. Vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácií upravuje aj príkaz generálneho
riaditeľaSociálnejpoisťovneč.5/2016PostuporganizačnýchzložiekSociálnejpoisťovnepriuplatňovaní
zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého organizačným útvarom príslušný na vybavenie žiadosti
o sprístupnenie informácií je v ústredí odbor právnej služby a písomnosti týkajúce sa vybavenia žiadosti
o sprístupnenie informácií podpisuje riaditeľka odboru právnej služby.

56. V súvislosti s namietnutou funkčnou ne/príslušnosťou generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
na rozhodnutie v druhom stupni o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd uvádza,
že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť (§ 19 ods. 2 info zákona). Prvostupňové rozhodnutie vydala Sociálna

poisťovňa ústredie, ktoré v zmysle organizačného a kompetenčného poriadku vydáva a podpisuje
riaditeľ odboru právnej služby. O odvolaní rozhodol v súlade s § 58 ods. 3 správneho poriadku
ako druhostupňový orgán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na základe návrhu osobitnej (odvolacej)
komisie.Návrhosobitnej(odvolacej)komisieniejepregenerálnehoriaditeľazáväzný,málenodporúčací
charakter, keďže komisia má postavenie jeho poradného orgánu. Správny poriadok kreovanie osobitnej

komisie výslovne vo svojich ustanoveniach neupravuje, môže byť zriadená ako stály alebo ako ad-hoc
poradný orgán. Vzhľadom na skutočnosť, že kreovanie osobitnej komisie má právny základ v interných
predpisochžalovanejajejstanoviskokodvolaniumápregenerálnehoriaditeľalenodporúčacícharakter,
vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezákonného zloženia
a nepríslušnosti osobitnej komisie v danej veci konať ako nedôvodnú. Len pre doplnenie správny

súd uvádza, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne je štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne,
avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou, tou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie.57. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, správny súd nemá pochybnosti o kompetencii
vnútorných útvarov prvostupňového správneho orgánu a žalovanej vydávať rozhodnutia vo veciach
poskytovania informácii podľa info zákona.

58. K námietke žalobcu týkajúcej sa zmätočnosti výrokov žalobou napadnutých rozhodnutí správny
súd poukazuje na znenie § 47 správneho poriadku, ktoré upravuje formálne ako i obsahové náležitosti
rozhodnutia. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, musí
byť formulovaný presne, určito, stručne a musí plne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom

správneho konania. Z obsahu výrokov žalobou napadnutých rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, akým
spôsobom správny orgán rozhodol, spĺňa kritéria určitosti, pretože z prvostupňového rozhodnutia je
zrejmé, že žiadosti žalobcu, v ktorej žiadal o sprístupnenie informácie, a to prehľadu dlhov a platobnej
disciplíny, omeškania s plnením a oneskoreného zaplatenia peňažných záväzkov Eurolab Lambda a.s.
voči Sociálnej poisťovni za roky 2019 a 2020, nebolo podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. vyhovené.
V druhostupňovom rozhodnutí žalovaná odvolanie podľa § 19 ods. 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z. z. zamietla

a rozhodnutie prvostupňového orgánu o odmietnutí sprístupnenia informácie potvrdila. Výroky oboch
rozhodnutí správnych orgánov spĺňajú vyššie zmienené kritéria presnosti, určitosti a stručnosti a zároveň
obsahujú ustanovenie právneho predpisu (právny základ), podľa ktorého bolo rozhodnuté. Z uvedeného
dôvodu aj túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

59. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa použitia nesprávnej
pečiatky žalovanej. Žalobca sa domnieva, že mala byť použitá okrúhla pečiatka, keďže žalovaná
rozhodovala ako správny orgán pri výkone verejnej štátnej správy v mene štátu. Správny súd opätovne
uvádza, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia, ktorá vykonáva verejnú správu na základe
zákona, autonómne. Sociálna poisťovňa nie je štátny orgán uvedený v § 3 ods. 1 zák. č. 63/1993 Z. z.

o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. V danej veci nerozhodovala ako správny
orgán pri výkone štátnej správy v mene štátu, a teda nebola povinná podľa § 5 ods. 2 písm. b) citovaného
zákona používať na rozhodnutiach otlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom. Používanie pečiatok
je upravené internými predpismi žalovanej.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

61.Otrováchkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§168SSPaúspešnejžalovanejnáhradutrovkonania
nepriznal, pretože ich náhradu nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

62. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.