Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200268
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci
žalobcu: marand plus, s.r.o., Levická 7, Nitra, IČO: 47 617 292, zastúpeného právnym zástupcom:
Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej
žalobe zo dňa 19.05.2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100437214/2021 zo dňa 15.03.2021, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/2021 - 367 zo dňa
29.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/2021 - 267 zo dňa 29.03. 2023 sa mení tak,
že rozhodnutie žalovaného číslo: 100437214/2021 zo dňa 15.03.2021 sa zrušuje a vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 11S/75/2021 - 267 zo dňa 29.03. 2023 Krajský súd v Nitre postupom
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100437214/2021 zo dňa 15.03.2021.
Týmto rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutiu správcu dane č. 101575513/2020 zo dňa
13.10.2020, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 6.676,70 € na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2016.

2. Správny súd konštatoval, že predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania
dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo

strany tam uvedeného dodávateľa. Technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek
plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda
akékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie listy, či iné listinné doklady) bez reálneho
preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i
reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ. Zákon č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené

v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ až d/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ až d/ vyššie citovaného zákona.
Jedná sa o hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby
platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopnýpreukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je deklarovaný v daňovom doklade,
teda v tomto prípade v predložených faktúrach vystavených spoločnosťami ENVIRO, s. r. o., Salanci -
LMS s.r.o., Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1 vyššie citovaného

zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol
odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávok plnenia, ktoré mu mali dodať ním deklarovaní
dodávatelia, t. j. ENVIRO, s.r.o., Salanci - LMS s.r.o., Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o.lenvprípade,akbypritýchtododávkachvzniklaoznačenýmdodávateľomdaňovápovinnosť,akby

zároveň jednoznačne a nespochybniteľne preukázal dodanie tovaru práve deklarovanými dodávateľmi
v deklarovanom rozsahu.

3. Čo sa týka spoločnosti ENVIRO, s.r.o., je potrebné na základe správcom dane vykonaného
dokazovania konštatovať, že sa jedná o nekontaktný a so správcom dane nespolupracujúci subjekt,
nekontaktný bol aj konateľ tejto spoločnosti, teda nebolo možné overenie žalobcom tvrdených

skutočností v účtovníctve tejto spoločnosti. Existencia listinných dokladov - faktúr, objednávok,
prípadne dodacích listov predložených žalobcom ešte reálne a nespochybniteľne nepreukazuje, že
skutočne došlo k dodaniu tovarov a služieb v takom rozsahu, ako je to uvedené na faktúrach a
práve týmto deklarovaným dodávateľom. Správca dane tak nemohol u tohto subjektu preveriť reálnosť
deklarovaných dodávok v súvislosti s dodaním tovaru a služieb pre žalobcu. Pokiaľ ide o spoločnosť

Salanci - LMS s.r.o., súd predovšetkým poukazuje na zistenia správcu dane o tom, že predmetom
činnosti tejto spoločnosti bola podľa vyjadrenia jej konateľa (Ing. Ľubomír Salanci) výlučne kovovýroba,
výroba kontajnerov za účelom ich predaja prevažne do Holandska, teda predmet faktúr, ktorý bol
uvedený na faktúrach predložených žalobcom, ani nebol predmetom činnosti spoločnosti Salanci - LMS
s.r.o. Ďalším dôležitým zistením je to, že medzi vystavenými faktúrami tejto spoločnosti sa nenachádzajú

faktúry vystavené pre žalobcu, ako aj celkovo iné chronologické číslovanie faktúr spoločnosti Salanci
- LMS s.r.o. za rok 2016, než je na žalobcom predložených sporných faktúrach, čo bolo zistené z
predloženej ručnej evidencie zoznamu vystavených faktúr. Pre správny súd je podstatným aj samotné
vyjadrenie konateľa spoločnosti uvedené v Zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 16. 07. 2019 o tom, že
takéto faktúry spoločnosť nikdy nevystavila, resp. neboli nikdy dané podklady p. R.. V. L. na vystavenie

faktúr, ako aj zistenie správcu dane, že evidovanie a účtovanie vystavených faktúr spoločnosťou Salanci
- LMS s.r.o. nebolo možné v rámci vykonanej daňovej kontroly spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. preveriť
z dôvodu, že ku kontrole neboli predložené ďalšie požadované účtovné výstupy.

4. V prípade spoločnosti Adept School, s.r.o., správny súd poukázal na správcom dane zistené

nezrovnalosti vo vystavených faktúrach, keď daňový subjekt Adept School, s.r.o. používal iný číselný
rad na označovanie ním vystavených faktúr za rok 2016, než je na žalobcom predložených faktúrach a
keď sa medzi vystavenými faktúrami spoločnosti Adept School, s.r.o. nenachádzajú faktúry vystavené
pre žalobcu. Faktúry spoločnosti Adept School, s.r.o. majú celkovo iný vzhľad faktúr oproti sporným
faktúram, ktoré boli predložené žalobcom. Ďalej je tiež podstatná aj tá skutočnosť, že podľa vyjadrenia

konateľky spoločnosti (Mgr. Mária Hlozáková) sa táto spoločnosť zaoberala výučbou anglického jazyka
pre bežných ľudí a pre firmy, čo nekorešponduje s činnosťami uvedenými na predložených sporných
faktúrach. Vyššie uvedenému zodpovedá aj vyjadrenie konateľky spoločnosti v Zápisnici o podaní
vysvetlenia zo dňa 17.07.2019 o tom, že sa okrem výučby anglického jazyka nezaoberá žiadnou
inou činnosťou a že takéto faktúry spoločnosť nikdy nevystavila. Ani v tomto prípade nebolo v rámci

daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu Adept School, s.r.o. predložené kompletné účtovníctvo
daňového subjektu Adept School, s.r.o.

5. Čo sa týka spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., aj tu bol správcom dane zistený iný číselný rad
na označovanie ňou vystavených faktúr pre rok 2016, než na faktúrach predložených žalobcom, sporné

faktúry sa teda medzi vystavenými faktúrami spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nenachádzajú.
Jediná potvrdená obchodná činnosť so žalobcom je nákup stavebného materiálu na výstavbu servisu
v Lužiankach, čo bolo konateľmi spoločnosti (p. Jozef Ballay a Milan Staník) uvedené v zápisniciach
o podaní vysvetlenia zo dňa 11.07.2019, keď tiež bolo p. Jozefom Ballayom uvedené, že zo strany
tejto spoločnosti nebola nikdy vykonaná žiadna oprava auta pre žalobcu. Ani v tomto prípade nebolo

v rámci daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. predložené
kompletnéúčtovníctvo,ktorébolopodľačestnéhoprehláseniep.R..V.L.zodňa12.07.2019,ktorýviedol
účtovníctvo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., zničené vytopením jeho rodinného domu.6. V zmysle vyššie uvedeného možno konštatovať, že spoločnosť ENVIRO s. r. o. je nekontaktná
a nespolupracujúca spoločnosť, kde evidenciu žalobcu nebolo možné porovnať s evidenciou tohto
deklarovaného dodávateľa, teda nebolo možné zistiť, či tento disponuje dokladmi o uskutočnených

obchodných transakciách so žalobcom. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu nebolo možné overiť v účtovnej
evidencii uvedeného deklarovaného dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane.
Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, príp.
uplatnených nárokov na odpočítanie dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v
skutočnostiodohrali,pretožetotojedôkaznápovinnosťdaňovéhosubjektu,ktorýsinároknaodpočítanie

dane z pridanej hodnoty uplatňuje. Nie je povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt, od
ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ deklarované plnenie v skutočnosti nadobudol. Pokiaľ ide o
ďalšie spoločnosti, tak konatelia spoločností Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a
Salanci - LMS s.r.o. uvádzali, akými činnosťami sa tieto spoločnosti zaoberali, pričom buď nešlo
o činnosti uvedené na žalobcom predložených faktúrach alebo tu z ich strany nebola potvrdená
obchodná činnosť so žalobcom. Nebolo teda preukázané dodanie tovarov a služieb práve týmito

dodávateľmi, naopak z administratívneho spisu vyplýva, že takéto tovary resp. služby neboli zo strany
deklarovaných dodávateľov poskytnuté, resp. tu z ich strany nebola obchodná spolupráca so žalobcom.
V zmysle uvedeného, ako aj vyššie uvedených správcom dane zistených nezrovnalostí pokiaľ ide o
fakturáciu dodávateľských spoločností v porovnaní s faktúrami predloženými žalobcom a pri absencii
kompletného účtovníctva u jednotlivých dodávateľských subjektov, dospeli daňové orgány aj podľa

názoru správneho súdu oprávnene a správne k pochybnostiam o reálnom uskutočnení obchodných
transakcií medzi žalobcom a ním deklarovanými dodávateľmi a konštatovaniu nepreukázania týchto
obchodných transakcií.

7. Podľa správneho súdu vo všetkých vyššie uvedených prípadoch teda neboli splnené podmienky na

vznik práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, keďže nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti v zmysle § 49 a § 51 tohto zákona u dodávateľov žalobcu, na čo by nadväzoval
vznik práva na odpočítanie dane na strane žalobcu. K nevykonanému miestnemu zisťovaniu priamo
u žalobcu, čo bolo žalobcom namietané, je potrebné uviesť, že daňovými orgánmi bolo spochybnené
dodanie tovaru a služieb od konkrétnych dodávateľov, teda miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere

nie je ani podľa názoru správneho súdu spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by
zdokladovalo len existujúci tovar resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi,
ktorí sú v tomto prípade nekontaktní alebo nepotvrdzujú obchodnú činnosť so žalobcom.

8. Pokiaľ ide o námietku nevypočutia svedka - pani Hlozákovej (konateľky spoločnosti Adept School,

s.r.o.) v prítomnosti žalobcu, z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane nevypočúval túto osobu
v administratívnom konaní ako svedka, ale použil dokumenty získané na základe iných konaní týkajúcich
sa spoločnosti Adept School, s.r.o., ktoré boli využité ako dôkazy, o čom bol správcom dane spísaný
aj úradný záznam dňa 26.03.2020 a so zistenými skutočnosťami oboznamoval aj žalobcu. Obdobne
správca dane postupoval aj pri spoločnostiach Salanci - LMS s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.

(úradné záznamy zo dňa 01.04.2020 a zo dňa 19.06.2020). V rámci daňovej kontroly tak správca dane
postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Námietka žalobcu týkajúca sa neinformovania
žalobcu o zisteniach správcu dane ohľadom dodania tovaru a poskytnutia služieb od spoločností
ENVIRO,s.r.o.,Salanci-LMSs.r.o.,AdeptSchool,s.r.o.aAUTOSERVISQUATRO,s.r.o.jenedôvodná,
nakoľko správca dane výzvou na predloženie dôkazov č. 101108750/2020 zo dňa 01.07.2020, ktorú

žalobca prevzal dňa 03.07.2020, oznámil žalobcovi zistenia správcu dane z vykonávanej daňovej
kontroly a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov k ním tvrdeným skutočnostiam.

9. V prípade výsluchu p. L., správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov
žalobcu vo vyššie uvedenej výzve zo dňa 01.07.2020, kedy zároveň vyzval žalobcu na predloženie

ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti, pričom žalobca na toto oboznámenie
reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovanie u žalobcu, teda ani neposkytol také
vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania žalobcu so spoločnosťou ENVIRO
s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené práve výsluchom tejto osoby, a toaj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných tvrdení p. L. priamo u spoločnosti ENVIRO
s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve pri nepotvrdení obchodnej
činnosti so žalobcom zo strany konateľov spoločností Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO,

s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. Navyše je potrebné uviesť, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia
deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej podstaty nemôžu mať
charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže
mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať priamo u dodávateľského
subjektu. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá

bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o
svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno výpovediam takýchto osôb v
skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je
taktiež potrebné náležite vyhodnotiť. Obdobne sa tento prístup vzťahuje na listinné doklady predložené
žalobcom (faktúry, dodacie listy, objednávky, protokoly....), preto ich nemožno považovať za dôkazy
preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady

a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Je tiež potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že p.
L. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo
trestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že p. L. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO,
s.r.o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Vzhľadom na stav dokazovania (nekontaktnosť
spoločnosti ENVIRO, s.r.o. a nepotvrdenie obchodnej spolupráce so žalobcom zo strany ostatných

deklarovaných dodávateľov) a vyššie uvedené dôvody nevyhodnotil správny súd nevykonanie toho
výsluchu ako pochybenie daňových orgánov.

10. Ohľadne navrhovaných výsluchov p. B. M. zo spoločnosti FLET, s.r.o., p. B. Q. zo spoločnosti
TECTUM NOVUM, a.s., p. E. Z. zo spoločnosti Bomdom s.r.o., p. B. Z. zo spoločnosti AB-STAV, s.r.o.,

p. Š.G. N. zo spoločnosti NITRA DOM, s.r.o. a p. F. M. zo spoločnosti SORUS Invest, s.r.o., ktoré
sa mali týkať toho, či obstaranie tovaru od žalobcu prebehlo cez sprostredkovateľov, správny súd
uviedol, že je na rozhodnutí správcu dane, či navrhovaného svedka vypočuje, kde je potrebné zvážiť
a posúdiť najmä to, čo sa má navrhovaným výsluchom svedka preukázať a či bude mať svedecká
výpoveď vplyv na už vykonané dokazovanie, resp. či vykonané dôkazy postačujú pre právne posúdenie

veci správnym orgánom, alebo je potrebné vykonať iné dôkazy a obstarať ešte ďalšie podklady pre
rozhodnutie. Správcom dane vyzvané spoločnosti na jeho písomné výzvy zaslali odpovede, ktorými
nepotvrdili obstaranie tovaru od žalobcu za účasti sprostredkovateľov, resp. uviedli, že si obstarávali
alebo objednávali tovar priamo od žalobcu, čo aj správny súd považuje za postačujúce zistenie správcu
dane, bez potreby ďalšieho dokazovania navrhovanými výsluchmi, a to najmä vzhľadom na vykonané

dokazovanie.

11. Vyššie uvedené vymedzenie toho, či správca dane svedka vypočuje alebo nie, sa vzťahuje aj
na navrhované výsluchy p. Adriána Bugoša (konateľa spoločnosti MGO SLOVAKIA, s.r.o.), p. F. W.
(pracovníčky ČSOB), externého účtovníka p. R.. B. Z., zamestnankyňu E. B. Z. a ďalších osôb, ktoré

žalobca označil ako „našich pracovníkov“, resp. ako „hociktorého svedka, ktorého meno je uvedené
na dodacích listoch“, keď z vyjadrení žalobcu ani správnemu súdu nebolo zrejmé, akými dôkazmi
preukazujúcimi jednoznačné splnenie podmienok v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.
majú tieto osoby disponovať. Navrhované výsluchy podľa názoru správneho súdu ani nesmerovali k
preukázaniu splnenia podmienok v zmysle § 49 ods. 51 zákona č. 222/2004 Z. z., teda k preukázaniu

vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu, na čo by nadväzoval vznik práva na odpočítanie
dane na strane žalobcu, nakoľko výsluch p. F. Z. bol navrhovaný v súvislosti so spoluprácou žalobcu
so spoločnosťou MGO SLOVAKIA, s.r.o. ohľadom tvorby propagačných materiálov, výsluch p. W. k
popísaniu postupov a podkladov, ktoré banka požaduje od žalobcu v súvislosti s oceňovaním aktív a
bankovým financovania, výsluch p. Z. ohľadom prípravy a vypracovania zoznamu prepráv žalobcu a u

p. Z. žalobca len konštatoval, že bol prítomný na konzultáciách v súvislosti so službou ekonomického
poradenstva, pričom neuviedol, čo má byť jeho výsluchom zistené, či skutočnosť, že sa konzultácie
uskutočnili alebo aj iné zistenia na splnenie predpokladov v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že samotnú existenciu tovaru a služieb žalovaný v konečnom dôsledku
nespochybňoval, keď to aj uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale spochybnené bolo dodanie

týchto služieb od deklarovaných dodávateľov.

12.Čomalobyťvýsluchmiuvedenýchosôbzistenévsúvislostisosplnenímpodmienokvzmysle§49a§
51 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je vôbec obsiahnuté v podanej žalobe, keď je len všeobecne namietnuténevykonanie výsluchov. Z toho prioritne je namietané neuskutočnenie výsluchu p. L., aj to len v súvislosti
so zisteniami týkajúcimi sa spoločnosti Adept School, s.r.o. ktorej viedol účtovníctvo za obdobie rokov
2016-2017 a uskutočnenie výsluchu pani K. (ktorú žalobcu označil ako účtovníčku spoločnosti Adept

School, s.r.o.) s tým, že bola vypočutá bez toho, aby o tom bol žalobca upovedomený. Ohľadom
týchto osôb (p. L. a p. K.) súd poukázal na skutočnosti už uvedené v rozsudku. Pokiaľ ide o výsluch
„našich pracovníkov“ (resp. „hociktorého svedka, ktorého meno je uvedené v dodacích listoch“), žalobca
nešpecifikoval, ktoré konkrétne osoby majú byť vypočuté, pričom nie je úlohou správcu dane v prospech
žalobcu vyhľadávať dôkazy, ktoré žalobca ani riadne neoznačí, resp. ich vymedzí len všeobecným

spôsobom, prípadne voľbu na výber svedka ponecháva na správny orgán spôsobom, ako to urobil
žalobca v danom prípade, čo nie je podľa názoru správneho súdu postačujúce pre riadne označenie
navrhovaného svedka. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový
subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko
daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Dokazovanie výsluchom vyššie
uvedených svedkov sa aj správnemu súdu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia správcu,

javilo ako nadbytočné, pri nemožnosti overenia prípadných výpovedi, za predpokladu, že by sa aj týkali
dodania tovarov, resp. poskytnutia služieb žalobcovi, priamo u spoločnosti ENVIRO s. r. o., ktorá je
nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve pri nepotvrdení obchodnej spolupráce so
žalobcom priamo zo strany konateľov spoločností Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a Salanci - LMS s.r.o. a skutočnosti, že obchodná spolupráca žalobcu s týmito spoločnosťami ani

nevyplýva z dostupnej účtovnej evidencie týchto spoločností.

13.Vprípadenámietokuplatnenýchažvpodanomvyjadrenížalobcuzodňa26.05.2022,t.j.žežalovaný
neumožnil žalobcovi nahliadnuť do celého spisového materiálu, keď časť spisu podľa tvrdenia žalobcu
nebola v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná a že účtovníctvo žalobcu nebolo až do

10.03.2021 súčasťou spisu, nakoľko sa nachádzalo na Kriminálnom úrade finančnej správy, správny súd
uviedol, že na uvedené námietky neprihliadal, nakoľko boli uplatnené až po uplynutí lehoty na podanie
správnej žaloby (§ 62 ods. 1 SSP). Z administratívneho spisu nevyplýva, že by účtovníctvo žalobcu
nebolo súčasťou spisu až do 10.03.2021, keď súčasťou administratívneho spisu je Zápisnica o vykonaní
úkonu zo dňa 10.03.2021, z ktorej vyplýva opak, t. j. že v tento deň došlo k vráteniu zapožičaných

dokladov Kriminálnemu úradu finančnej správy, ktoré boli správcovi dane od KÚFS zapožičané na
základe odstúpenia zaistených vecí č. 502783/2019 zo dňa 09.09.2019.

14. Viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby správny súd neprihliadol ani na námietku nepreskúmateľnosti
rozhodnutí daňových orgánov, nakoľko táto bola tiež uplatnená až vo vyjadrení žalobcu zo dňa

26.05.2022. Zároveň je ale potrebné uviesť, že správny súd nepovažuje napadnuté rozhodnutia za
nepreskúmateľné. Žalovaný sa zaoberal žalobcom uplatnenými argumentmi a s týmito sa v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný uviedol, z čoho vychádzal, ktorými právnymi normami sa riadil, ktoré
okolnosti boli preň určujúce a z akého dôvodu považoval závery správcu dane v otázkach dane z
pridanej hodnoty za správne. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu žalovaný správne aplikoval príslušné

ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. a v jeho odôvodnení sú uvedené dostatočné dôvody vo vzťahu k
§ 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. i ustanovenia upravujúce daňové konanie, ktoré ho viedli k záveru
uvedenému vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia, keď skonštatoval správnosť postupu
správcudane.Rovnakotaksprávcadanevpredmetnejvecivykonalvpotrebnomrozsahudokazovaniea
popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové

závery z nich vyvodil. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal
a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady a dôkazy možno označiť
akokľúčovéaniektoréspĺňajúpodpornúfunkciu.Podľanázorusprávnehosúdujealepodstatnézistenie,
že správcom dane zistené skutočnosti a zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý
a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a

žalovaného v predmetnej veci. Nezodpovedá skutočnosti a stavu administratívneho spisu tvrdenie
žalobcu, že preukázal realizáciu obchodných transakcií od dodávateľov.

15. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené
tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytli práve tí dodávatelia, ktorí sú uvedení na

faktúrach, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti týchto dodávateľov v zmysle ust. § 19 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 tohto
zákona. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane
potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci a námietky žalobcuuvedené v žalobe neboli dôvodné. V prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané
poskytnutie plnenia zo strany dodávateľov deklarovaných na predložených faktúrach. Daňový subjekt
ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v

rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval NS SR napr. v rozhodnutí
sp. zn. 3 Sžf/1/2011, na ktoré poukazoval aj žalobca, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného

dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie
NS SR (sp. zn. 3Sžf/1/2011), k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo
tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od
osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľa a jeho subdodávateľov.

16. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu
k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť

schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa
dostáva do dôkaznej núdze. Následky svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o
dodávateľovi tovaru, potom musí daňový subjekt znášať sám (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených
veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto
Supermarkt, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).

17. V danom prípade z viacerých vyjadrení žalobcu založených v administratívnom spise vyplýva,
že považoval p. L. za tichého spoločníka spoločnosti Salanci - LMS, s.r.o. a za osobu, ktorá mu v
mene spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. sprostredkovala projekty realizované spoločnosťami AB-STAV,

s.r.o., FLET, s.r.o, a TECTUM NOVUM, a.s. (vyjadrenia žalobcu zo dňa 02.04.2020 a 12.10.2020),
resp. považoval p. L. za tichého spoločníka spoločnosti Adept School, s.r.o. (vyjadrenie k protokolu
zo dňa 12. 10. 2020), ktorý mal vystupovať v mene tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o spoločnosť Adept
School, s.r.o., žalobca tiež uviedol, že nevie posúdiť, nakoľko služby poskytoval p. L. osobne alebo
prostredníctvom dodávateľov. Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že p. L. za tieto spoločnosti

nekonal, nemal takéto oprávnenie, ale pre nich len spracovával účtovníctvo. Uvedené skutočnosti
podľa názoru správneho súdu skôr navodzujú dojem neobozretného konania žalobcu ohľadom riadneho
preverenia svojich obchodných partnerov a osôb, ktoré za nich konajú.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

a) kasačná sťažnosť

18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa
(ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h)
SSP. Navrhoval, aby kasačný súd zrušil napádaný rozsudok Krajského súdu Nitra, zo dňa 29.03.2023

č. k. 11S/75/2021 -367 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný súd zmenil rozsudok
Krajského súdu v Nitre a zrušil rozhodnutie žalovaného, zo dňa 15.03.2021 pod č. 100437214/2021 a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Sťažovateľ pri námietke podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP poukazoval na skutočnosť, kedy správny

súd vo vzťahu k ustanoveniu § 24 ods. 4 Daňového poriadku neaplikoval súvzťažné ustanovenie §
45 ods.1 písm. e) Daňového poriadku. Sťažovateľovi bolo zjavne upreté právo klásť svedkom, ktorý
boli správcom dane vypočutý či už osobne alebo písomne, akékoľvek otázky vo vzťahu k vykonávanej
daňovej kontrole. Považoval tento postup správneho orgánu, ktorý bol odobrený žalovaným a dokonca
aj správnym súdom, za zjavné a neobhájiteľné porušenie zásady kontradiktórnosti. Správny súd

nesprávnou interpretáciou Daňového poriadku legitimizoval stav, kedy na jednej strane má sťažovateľ
dôkaznébremenospočívajúcevpreukázaniaoprávnenostiuplatnenianadmernéhoodpočtuDPH,avšak
na strane druhej mu bolo znemožnené orgánmi verejnej moci toto svoje právo plne využiť. Poukázal
na rozhodnutie NS SR spis. zn. 6Sžf 28/2011. K obdobným právnym záverom dospel NS SR aj vrozhodnutiach6Sžf/33/2012,6Sžf/32/2021,6Sžf/34/2012alebo3Sžf/12/2012,akoajKrajskýsúdvŽiline
sp .zn. 21S/124/2012. Zároveň výsluch pani K., ako aj ostatných svedkov - odberateľov žalobcu, bol
realizovaný Kriminálnym úradom Finančnej správy a teda nie samotným žalovaným resp. správcom

dane. Preto v tomto smere mohla byť zápisnica z jej výsluchu použitá len ako nepriamy dôkaz, ktorý
mal správca dane v daňovom konaní riadne preveriť a to formou osobného výsluchu za účasti žalobcu.
Sťažovateľ sa pritom odvolal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 153/07.
20. Sťažovateľ pri daňovej kontrole navrhoval vo svoj prospech výsluch R.. V. L., ktorý bol pri
jednotlivých obchodných operáciách zjavným pojítkom medzi žalobcom a ostatnými dotknutými

daňovými subjektami. Podľa žalovaného spravodajská jednotka žalovaného predložila správcovi dane
zápisnicu z výsluchu tohto svedka zo dňa 10.07.2019 ako aj jeho čestné vyhlásenie zo dňa 12.07.2019.
Výsluch o. i. svedka L. by bol podľa záverov správneho súdu nadbytočný, keďže spoločnosť pána L.
ENVIRO s.r.o. bola nekontaktná a nespolupracujúca, a teda jeho výpoveď by nebolo možné overiť.
Takýto prístup správneho súdu považoval sťažovateľ za značne diskriminujúci, nakoľko na jednej
strane správny súd argumentuje o dôkaznom bremene kontrolovaného subjektu, o jeho povinnosti

preukázať oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, no na strane druhej vytvára
neobhájiteľný konštrukt, že ani navrhovaný výsluch pre konanie významného svedka R.. L. by zjavne
nespochybnil zistené závery správcu dane. Takýto záver správneho súdu je neobhájiteľný, nakoľko
uvažuje o skutočnosti, ktorá nevyšla v primárnom správnom konaní najavo. Správny súd v tomto smere
nevzhliadol procesné pochybenie správcu dane, ktoré namietal žalobca už vo svojej žalobe, že správca

dane na zabezpečenie výsluchu tohto svedka nevyužil zákonom mu zverené oprávnenia podľa § 20
ods.2 Daňového poriadku.

21. Správca dane nepostupoval procesne správne, keď nevykonal riadne navrhnutý výsluch R.. L.,
pričom dôvody nevykonania tohto výsluchu nedostatočne odôvodnil. Jeho výpoveď resp. otázky žalobcu

nemuseli predsa smerovať k okolnostiam, ktoré by zakladali možnosť svedka odmietnuť vypovedať.
Správca dane mal preto v zmysle citovaného zákona zákonné nástroje, aby zabezpečil výsluch
predmetného svedka v administratívnom konaní. Motívy svedka nevypovedať pred orgánom činným v
trestnom konaní nemusia byť totožné s potenciálnymi motívmi pred správnym orgánom mimo trestného
konania. Neobstojí ani názor, že ide o nekontaktnú osobu, nakoľko nekontaktnou a nespolupracujúcou

osobou bola spoločnosť ENVIRO s.r.o., ako samostatná právna entita, nie R.. L.. Tento záver vyplýva
aj z toho, že R.. L. sa dostavil na predvolanie pred KÚFS, kde odmietol vypovedať, a zároveň
zaslal aj spomínané čestné prehlásenie. Ak R.. L. odmietol pred KÚFS vypovedať, aby si neprivodil
nebezpečenstvo trestného stíhania, nejde o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odmietnutie vykonania
výsluchu tohto svedka pri daňovej kontrole žalobcu. Správca dane neaplikoval ustanovenie § 20 ods. 2

Daňového poriadku vo vzťahu k navrhovanému svedkovi a správny súd tento postup správneho orgánu
bez ďalšieho aproboval, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

22. Je neobhájiteľný záver súdu, že výsluchy realizované správcom dane v inom daňovom konaní
sú plne použiteľné pre daňové konanie žalobcu, resp. že postup správcu dane pri výsluchu svedkov

bol lege artis. Je pritom významné, že správny súd tieto výsluchy svedkov, v zhode s názorom
žalovaného aj správcu dane, považoval za zásadné dôkazy obhajujúce záver o zákonnosti správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zároveň je významné, že správny súd nevzhliadol
nezákonnosťpostupusprávcudanepridaňovejkontrole,ktorýodignorovalprocesnénávrhysťažovateľa
na vykonanie dokazovania výsluchom R.. L. a uspokojil sa v podstate len s konštatovaním, že táto osoba

je nekontaktná. Správny súd preto nesprávne interpretoval označené zákonné ustanovenia vo vzťahu
k vykonaným dôkazom správnym orgánom, čím došlo k naplneniu dôvodov kasačnej sťažnosti podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP.

23. Sťažovateľ v prípade namietaného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP odkazoval v otázke

aspektov výsluchu svedka na viaceré rozhodnutia NS SR spis. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012,
6Sžf/32/2021, 6Sžf/34/2012 alebo 3Sžf/12/2012. Tieto rozhodnutia odôvodňujú záver, že ak sa má
fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam, ktoré sú jej známe, ide o výsluch
svedka. Správny súd sa s touto pomerne ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu v
napadnutom rozhodnutí absolútne nezaoberal. V tomto smere nepostačuje poukaz správneho súdu

na rozhodnutia kasačného súdu poňaté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko tam
pertraktovaný záver nedáva odpoveď na to, či sťažovateľom uvádzaná judikatúra je pre konanie
významná alebo nie. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe je nežiadúcim spoločenským javom, a to
s ohľadom na porušenie zásady právnej istoty účastníka konania ako aj s ohľadom na predvídateľnosťsúdnych rozhodnutí. To však neznamená, že by sa správne súdy nemohli od ustálenej rozhodovacej
praxe odkloniť, ak takáto potreba vyplýva z konkrétnych aspektov a skutočností zistených počas
súdneho konania. Takýto odklon však musia súdy aj náležite odôvodniť, aby bolo zachované právo

dotknutého účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu pre konanie zásadným
otázkam, akým je postavenie svedka v daňovom konaní a umožnenie účasti daňového subjektu pri jeho
výsluchu.

b) stanovisko žalovaného

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

III. Konanie pred kasačným súdom
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej

sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
27.Podľa§49ods.1písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
31. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku

Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná
sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované
na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody
kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.

32. Ako dôvodnú kasačný súd musel vyhodnotiť aj námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom
posúdené podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a dôvodu podľa § 440 ods.1 písm. h) SSP. Keďže prakticky
rovnaká právna otázka bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu v právnej veci vednej
pod sp. zn. 4Sfk/41/2024, kde bol podaný ucelený výklad; kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na

totorozhodnutiepoukazuje,vcelomrozsahusasnímstotožňujeanavybranéčastirozhodnutíodkazuje:

48. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou
ako aj s odkazovaným rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou. V tomto smere konštatuje, že ide o
veci totožných účastníkov, ktoré sa týkajú obdobného/totožného predmetu súdneho konania. V obchod

prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci neuznania
uplatnenéhoprávanaodpočítaniedanesťažovateľkouzfaktúrodspoločnostíSalanci-LMSs.r.o.,Adept
School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a pochybnosti
žalovaného a správcu dane sú formulované v zásade obdobne. Zároveň obe rozhodnutia vychádzajú zrovnakého protokolu a oba vychádzajú z rovnakých/obdobných vykonaných dôkazov. Rovnako správne
žaloby v oboch porovnávaných prípadoch sú formulované totožne, nastolené boli rovnaké relevantné
žalobné námietky. Odlišnosť medzi predmetnými prípadmi tak v podstatnom naozaj spočíva len v

uvedení dátumu zdaňovacieho obdobia, spisových značkách a konkrétnych poskytovaných službách.
49. Po zvážení vyššie uvedených skutočností, najmä (i) povahy a rozsahu pochybností správcu dane
a žalovaného, (ii) rozsahu žalobných námietok, kasačný súd zastáva názor, že odlišnosť napadnutého
a odkazovaného rozsudku v niektorých deklarovaných službách, nie je takou zásadnou odlišnosťou, vo
vzťahu ku ktorej by bolo možné konštatovať, že napadnutý a odkazujúci rozsudok nie sú obdobné, a

teda ani dostatočne odôvodnené. Navyše je potrebné poukázať na to, že napadnutý rozsudok obsahuje
aj osobitnú argumentáciu správneho súdu k tejto veci. Kasačný súd preto uzatvára, že v predmetnej
veci boli splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP a kasačná sťažnosť je v tejto časti nedôvodná.
K neprihliadnutiu na dodatočnú argumentáciu sťažovateľa v súdnom konaní
50. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebol správny záver správneho súdu o nemožnosti prihliadania na
novú námietku, ktorú žalobca predniesol prostredníctvom písomného vyjadrenia k replike žalovaného,

akaždodoručeniaadministratívnehospisudosúdnehokonanianemalodkiaľvedieť,žespisžalovaného
nebol kompletný a že neskôr boli do neho pridávané ďalšie listiny, čo tvorilo podstatu tejto námietky.
51. Kasačný súd prisvedčil sťažovateľovi v tom, že pokiaľ po doručení administratívneho spisu do
súdnehokonaniavyplynulinovéskutočnosti,ktorénebolidanévčasevydanianapadnutéhorozhodnutia,
voči ktorému sťažovateľ podal žalobu, nebolo porušením zásady koncentrácie konania, keď tieto

okolnosti sťažovateľ namietal až v replike.
52. V tomto kontexte však kasačný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej správny
súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať
na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
53. Kasačný súd preskúmal námietku vznesenú v replike, ako aj obsah administratívneho spisu. Je
pravdou, že po vydaní napadnutého rozhodnutia bola do administratívneho spisu zažurnalizovaná

obálka s podkladmi na CD nosiči. Z administratívneho spisu ale vyplýva, že podstatné dôkazy,
ktorými správca dane spochybňoval jednotlivé obchody, boli súčasťou administratívneho spisu už pred
vydaním napadnutého rozhodnutia a sťažovateľ mal možnosť sa k nim vyjadriť. Sťažovateľova námietka
vznešená v replike (a neskôr aj v kasačnej sťažnosti) - napokon - ani neoznačila konkrétny dôkaz, ktorý
by vyplýval výlučne z dodatočne zažurnalizovanej prílohy a ku ktorému sa nemal možnosť v priebehu

administratívneho konania vyjadriť. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, že kvalita kasačnej
sťažnostidoznačnejmierypredurčujeobsahrozhodnutiakasačnéhosúdu.Stroháavšeobecnákasačná
(žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej -
mieredetailov.Niejetotižúlohoukasačnéhosúdu,abynahrádzalčinnosťsťažovateľaasámdohľadával,
ku ktorému dôkazu sa nemal možnosť vyjadriť a pod.

54. Preto sa síce kasačný súd stotožnil s tým, že sa nejednalo o porušenie koncentračnej zásady, ak
uvedené okolnosti sťažovateľ namietal až po predložení administratívneho spisu do súdneho konania,
po preskúmaní podstaty tejto námietky a po zohľadnení nízkej miery jej konkrétnosti však dospel k
záveru, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko nie je spôsobilá na zrušenie napadnutého rozsudku ani
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

K zákonnosti použitia dôkazov z iných daňových kontrol, resp. z vysvetlení pred KÚFS
55. Otázke využitia podkladov a listín z daňovej kontroly iných subjektov sa kasačný súd venoval
napríklad v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.02.2022, kde v bode 39 uviedol, nasledovné:
„V súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli
vypočúvaní aj v daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky to, ak o

výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz
v daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly týchto
iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä protokoly z iných
daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku....“
56. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30.11.2021 uviedol:

„Ak sťažovateľ naráža na výsluch iného daňového subjektu (o čom predložil zápisnicu o ústnom
pojednávaní) pri daňovej kontrole (resp. v daňovom konaní) týkajúcej sa tohto kontrolovaného daňového
subjektu, ktorý nevystupoval v pozícii svedka, ale v pozícii daňového subjektu vo vlastnej veci, je
potrebné uviesť, že právo byť upovedomený o výsluchu svedka patrí daňovému subjektu len vo vzťahuk jeho vlastnému preverovaniu z hľadiska dodržiavania daňovo-právnych noriem, t. j. v rámci daňovej
kontroly a daňového konania, ktoré sa vykonáva, resp. vedie u konkrétneho daňového subjektu. Za
výsluch svedka sa v tomto smere nepovažuje výsluch iného daňového subjektu, ktorý sa realizuje pri

daňovej kontrole (v daňovom konaní) na účely preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane, ktoré sa týkajú tohto iného daňového subjektu. Samozrejme, nie je vylúčené, aby tento
iný daňový subjekt bol predvolaný ako svedok aj vo veci týkajúcej sa daňovej kontroly alebo daňového
konania ďalšieho daňového subjektu - iba v takom prípade má daňový subjekt právo byť upovedomený
o výsluchu svedka, teda ak má byť výsluch svedka realizovaný v jeho vlastnej veci, v ktorej vystupuje

ako kontrolovaný daňový subjekt. Daňový poriadok totiž neumožňuje daňovým subjektom, aby sa
zúčastňovali na úkonoch iných daňových subjektov, kde nemajú postavenie účastníka konania, hoci sa
na nich môžu preverovať zdaniteľné obchody, ktoré s nimi súvisia. Daňovému subjektu však nič nebráni
v tom, aby navrhol výsluch svojich obchodných partnerov ako svedkov vo veci svojej vlastnej daňovej
kontroly alebo daňového konania.“
57. Ak teda správca dane pri daňovej kontrole žalobcu použil dokumenty z daňovej kontroly u iných

daňových subjektov alebo odpoveď Kriminálneho úradu Finančnej správy a sťažovateľ bol o týchto
skutočnostiach upovedomený (napr. vo výzve správcu dane na predloženie dôkazov č. 101108750/2020
zo dňa 1.7.2020) s možnosťou vyjadrenia sa k nim v priebehu daňovej kontroly, správca dane
nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom. Sťažovateľ tak mal možnosť sa oboznámiť s celým
priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť.

58. Sťažovateľove námietky o nezákonnosti uvedených dôkazov sú preto nedôvodné.

K nevykonaniu navrhnutého výsluchu svedka
59. Kasačný súd v kontexte dôkazných podkladov predmetnej veci prisvedčil námietke sťažovateľa, že
správca dane mal aj v daňovom konaní predvolať navrhnutého svedka Ing. Runáka.

60. K výsluchu R.. L. sa žalovaný vyjadril na str. 12 napadnutého rozhodnutia, v ktorom poukázal na to,
že uvedený svedok pred KÚFS odmietol vypovedať a tiež na nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o.,
ktorej bol uvedený svedok konateľom. Správny súd v bode 68 odkazovaného rozsudku poukázal navyše
aj na nepotvrdenie obchodnej spolupráce so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov,
a preto dospel k záveru o nedôvodnosti vykonania ďalšieho dokazovania. Toto východisko správneho

súdu však podľa názoru kasačného súdu neobstojí, a to z dôvodov uvedených nižšie.
61. Pokiaľ ide o nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o., z administratívneho spisu vyplýva, že
uvedený svedok nebol konateľom tejto spoločnosti v čase zisťovania skutočností správcom dane, preto
zásielky, resp. predvolania správcu dane neboli E. R.. V. L..
62. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že R.. V. L. využil právo nepodať vysvetlenie už

pred Kriminálnym úradom Finančnej správy z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného
stíhania (Zápisnica Kriminálneho úradu Finančnej správy o podaní vysvetlenia zo dňa 10.7.2019). Hoci
aj v daňovom konaní môže odoprieť výpoveď ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe alebo blízkej osobe (§ 25 ods. 2 Daňového poriadku), bez predvolania svedka nie je
možné jednoznačne tvrdiť, že tento nebude z rovnakého dôvodu vypovedať ani v daňovom konaní.

Akokoľvek mohol tento záver žalovaného a správneho súdu vychádzať z predpokladov viažucich sa k
výpovedi tohto svedka pred iným orgánom - KÚFS, predpoklad správneho súdu a žalovaného o tom,
že by k výsluchu uvedeného svedka nedošlo, je i napriek tomu len dedukciou, resp. prezumpciou,
a to práve preto, že v skutočnosti nebol uvedený svedok v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom
konaní na výsluch ani len predvolaný. Potrebu predvolania navrhnutého svedka však kasačný súd

konštatuje zohľadňujúc špecifickosť dôkaznej situácie, resp. zistenia skutkového stavu v predmetnej
veci. Správca dane k jednotlivým obchodom totiž použil síce zákonne získané vyjadrenia z iných konaní,
resp. výpovede pred KÚFS, v nich však konatelia deklarovaných dodávateľov sťažovateľa neodpovedali
na konkrétne otázky, či poskytli sťažovateľovi služby deklarované na sporných faktúrach, prípadne
či so sťažovateľom spolupracovali. V predmetnej veci jedine Milan Staník a Jozef Ballay (konatelia

spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v rozhodnom období) odpovedali (aspoň) na otázku, či
poznajúspoločnosťsťažovateľa,keďuviedli,žepoznajúsťažovateľaakospoločnosť,uktorejspoločnosť
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., nakupovala stavebný materiál. Zároveň konatelia ostatých spoločností
- Adept School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. sa vyjadrili len vo všeobecnosti k predmetom svojich činností
(t. j. že spoločnosť Adept School s.r.o. vykonávala výučbu anglického jazyka a spoločnosť Salanci -

LMS s.r.o sa zaoberala kovovýrobou, výrobou kontajnerov) bez toho, aby boli priamo dotazovaní na
sťažovateľa a vykonávanie služieb v zmysle sťažovateľom predložených faktúr. Práve táto špecifickosť
dôkaznej situácie, resp. zistenia skutkového stavu (v ktorej sa uvedená vec zásadne odlišuje napr.
od rozsudkov Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/31/2024, 4Sfk/39/2024 a 3Sfk/46/2024) jeskutočnosťou, prečo kasačný súd musel prisvedčil sťažovateľovej námietke o nepredvolaní navrhnutého
svedka L. v rámci administratívneho konania.
63. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ výslovne navrhol vykonať výsluch uvedeného svedka vo

vyjadrení k protokolu, okrem toho však na činnosť R.. L. sťažovateľ poukazoval už aj vo vyjadreniach
v priebehu daňovej kontroly. Vo vyjadrení zo dňa 02.04.2020 sťažovateľ o. i. uviedol, že s uvedeným
svedkom dlhodobo spolupracoval, že tento svedok bol zodpovedný za účtovníctvo dodávateľov,
mal byť tichým spoločníkom dodávateľa Salanci - LMS s.r.o., s ohľadom na osobu tohto svedka
sťažovateľ uzatvoril obchod so spoločnosťou Salanci - LMS s.r.o., svedok tiež sťažovateľa zoznámil

so spoločnosťou Adept School s.r.o., predstavil Milana Staníka (konateľa spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o.) so sťažovateľom a sťažovateľovi ponúkol služby spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. Navyše, bol to práve uvedený svedok, ktorý bol účtovníkom sťažovateľa a jeho dodávateľov aj
vlastníkom, resp. disponentom bankových účtov uvedených na faktúrach. Zohľadniac, že v tejto fáze
zistenia skutkového stavu nedošlo k priamemu nepotvrdeniu obchodnej spolupráce so sťažovateľom
zo strany osobitne zo strany dodávateľov Adept School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. (t. j. konatelia

dodávateľov neboli dopytovaní na jednotlivé služby ani na spoluprácu so sťažovateľom), sa výsluch R..
L. javí ako relevantný, preto neobstojí právny názor žalovaného a správneho súdu o jeho neúčelnosti a
už vôbec nie predpoklad o tom, že uvedený svedok odmietne vypovedať.
64. Kasačný súd však zároveň uznáva a zdôrazňuje, že zistenia správcu dane k jednotlivým
deklarovaným obchodom dosiahli takú intenzitu, aby tieto obchody spochybnili, teda došlo k prenosu

dôkazného bremena na sťažovateľa. Bolo potom povinnosťou sťažovateľa pochybnosti správcu dane
vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať. Teda - hoci nedošlo k
priamemu nepotvrdeniu obchodnej spolupráce so sťažovateľom osobitne zo strany dodávateľov Adept
School s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. - vznesené pochybnosti týkajúce sa jednotlivých faktúr sú v kontexte
predmetnej veci (zohľadniac napr. aj množstvo poskytnutých služieb a opakujúce sa pochybnosti v

kontexte skutkových okolností veci), nepochybne relevantné. Následne však orgány verejnej správy
argumentovali tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním okolností
relevantných pre priznanie práva na odpočet dane, na strane druhej však odmietli vo veci realizovať
výsluch svedka L. v čase, keď je tento výsluch vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej veci účelný
a zároveň je toto odmietnutie jeho výsluchu koncipované na dedukciách/prezumpciách žalovaného.

65. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „Súčasťou a účelom práva na obhajobu v daňových veciach
je podľa judikatúry Súdneho dvora pravidlo, že príjemcovi rozhodnutia, ktoré nepriaznivo zasahuje
do jeho postavenia, sa musí umožniť, aby pred prijatím rozhodnutia predložil pripomienky, ako aj to,
aby príslušný orgán rovnako účelne prihliadol na všetky relevantné skutočnosti (rozsudok Súdneho
dvora zo 16. októbra 2019 vo veci Glencore Agriculture Hungary, C-189/18)“ (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). „Pokiaľ správca dane opiera svoje
závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno
uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia
dodávok. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu dane, je potrebné tieto oznámiť
daňovému subjektu, čo má viesť k tomu, aby sa daňovému subjektu vytvoril priestor, aby vysvetlil

nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021).
66. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že explicitný návrh na vypočutie svedka L. sťažovateľ predložil
vo vyjadrení k protokolu, ktoré podal niekoľko dní po lehote stanovenej správcom dane. S ohľadom na
to, že žalovaný touto skutočnosťou neodôvodňoval nevypočutie uvedeného svedka (t. j. argumentom

o oneskorenom prezentovaní dôkazného návrhu), ale - naopak - tento dôkazný návrh vecne hodnotil a
materiálne odôvodňoval, prečo ho nevykonal, nebolo v podmienkach tohto kasačného konania úlohou
kasačného súdu dotvárať napadnuté rozhodnutie, príp. hodnotiť súvisiaci postup orgánu verejnej správy,
či bol alebo nebol povinný dôkaz vykonať v kontexte časového aspektu jeho prednesu. Bez ohľadu
na skutočnosti uvedené v predchádzajúcej vete však kasačný súd zároveň zistil, že aj keď sťažovateľ

explicitný dôkazný návrh formuloval tak, ako je to uvedené v prvej vete toho bodu odôvodnenia, z
administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že sa na osobu tohto svedka odvolával už v rámci daňovej
kontroly, a to práve v súvislosti so skutkovými okolnosťami relevantnými pre vec, keď v tejto súvislosti
kasačný súd poukazuje napr. aj na § 3 ods. 3 Daňového poriadku - bod 34 tohto odôvodnenia a § 24
ods. 2 Daňového poriadku - bod 36 tohto odôvodnenia.

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k potrebe zmeny kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku správneho súdu a zmenou výroku napadnutého rozsudku rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
je dôvodná (§ 462 ods. 2 SSP). V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazanéprávnymi názormi kasačného súdu, v súlade s nimi budú v ďalšom konať a rozhodnú vo veci samej.
Vychádzajúc z povahy úkonu spojeného s dodatočným dokazovaním v zmysle tohto rozsudku (výsluch
R.. L.) a možných záverov uplatnenia tohto procesného postupu (napr. nedostavenie sa svedka na

výsluch, odmietnutie výpovede, poskytnutie svedeckej výpovede, obsah svedeckej výpovede a pod.),
administratívne orgány opätovne vyhodnotia skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu, zvolia na
to nadväzujúci postup, ktorý môže byť determinovaný práve výpoveďou svedka R.. L. (napr. potreba
primeraného doplnenia dokazovania pre rozpory jeho výpovede s inými dôkazmi a pod.) a vo veci
opätovne rozhodnú.

68. Záverom kasačný súd dopĺňa, že týmto rozsudkom nevyslovuje právne záväzný názor, že
sťažovateľovi má byť priznané právo na odpočítanie DPH, a preto nie je vylúčené, aby v ďalšom konaní
žalovaný, príp. správca dane (podľa toho, aký procesný postup zvolí žalovaný po vrátení veci), dospeli
k identickému výroku/záveru ako tomu bolo v tomto konaní.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

33. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP
a existujú dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP; a rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie žalovaného,
ktoré nebolo vydané v súlade sú zákonom. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný
súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok

správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 s 2 v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.