Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200016
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200016.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
PALISHEEN GASTRO, s.r.o., IČO: 52 363 945, so sídlom Fučíkova 443/93, Giraltovce, zastúpeného
JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Tyršovo nábrežie 7, Košice, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 478565/2020 zo dňa 24.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 478565/2020 zo dňa
24.11.2020 a vec v r a c i a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Colný úrad Prešov (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 390500/2020 z 22.08.2020 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 16b ods.1 písm. a) zákona číslo 289/2008 Z.z.
o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení platnom a účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z.z.“)
pokutuvovýške330eur,keďžalobcuuznalzodpovednéhozdopusteniasasprávnehodeliktuspôsobom
uvedeným v § 16a písm. e) zákona číslo 289/2008 Z.z., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,

že dňa 22.08.2020 počas miestneho zisťovania na predajnom mieste FIDELLI, A. XX/XX, B., zaevidoval
tržbu za nákup tovaru: 1x mlieko 0,02 litra za cenu 0,20 eur, 1x Birell 0,5 litra za cenu 1,4 eur,
1x zalievaná káva za cenu 1,10 eur, v celkovej sume 2,70 eur v pokladnici e-kasa klient, ORP KP
88821210752420002, ale neodovzdal pokladničný doklad kupujúcemu bez zbytočného odkladu po jeho
vytlačení tak, ako to vyžaduje § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 289/2008 Z.z.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 478565/2020 zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Dôvody vyvodenia zodpovednosti žalobcu a uloženia pokuty sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v podstatnej časti vymedzené takto:- žalobca ním uvádzaný dôkaz, a to videozáznam z jeho prevádzky prvostupňovému orgánu a ani
odvolaciemu orgánu nepredložil. Žalovaný tak nemal racionálne pochybnosti o tom, že skutkový dej
prebehol tak, ako je zachytený v zápisnici o miestnom zisťovaní,

- čašník, ako osoba za účasti, ktorej sa miestne zisťovanie uskutočnilo, odmietol podpísať zápisnicu o
miestnom zisťovaní s odôvodnením, že sa nestotožňuje s jej obsahom, avšak už neuviedol konkrétne
dôvody tohto svojho postoja. V časti zápisnice označenej ako „návrhy alebo námietky smerujúce proti
obsahu zápisnice“, ako osoba, s ktorou sa zápisnica spisovala, mohol uviesť svoje námietky proti jej
obsahu. Žalovaný tak nemôže reflektovať na odvolateľovu dodatočnú argumentáciu o inom priebehu

miestneho zisťovania kontrolného nákupu,
- zápisnica z miestneho zisťovania obsahuje poučenie, vrátane poučenia o práve odoprieť podanie
vysvetlenia. Zápisnica o miestnom zisťovaní síce vo svojej časti, kde sa poučená osoba vyjadruje k
vykonanému poučeniu, neobsahuje žiadne vyjadrenie poučenej osoby, avšak na základe toho nemožno
mať za to, že k poučeniu nedošlo, keďže k takémuto vyjadreniu nemožno poučenú osobu nútiť,
- je irelevantné, že v zápisnici o miestnom zisťovaní je formulácia konania subjektu uvedená inak, ako

v rozhodnutí, keďže podstata je tá istá. Podstatou je totiž, že k odovzdaniu pokladničného dokladu
kupujúcemu musí dôjsť ihneď po tom, ako dôjde k zaevidovaniu tržby do elektronickej registračnej
pokladnice, čo sa nestalo,
- vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty, táto námietka podľa žalovaného
taktiež neobstojí, keďže pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške s ohľadom na to, že išlo o prvé

porušenie zákona číslo 289/2008 Z.z.,
- v konaní nedošlo k porušeniu práv žalobcu na obhajobu a riadny proces. V danom prípade čašník
pri miestnom zisťovaní nevystupoval v právnom postavení svedka, ale v zmysle § 39 ods. 1 Daňového
poriadku ako iná osoba, ktorá je povinná poskytnúť tomu, kto vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a
súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia,

- podľa § 16b ods. 4 zákona číslo 289/2008 Z.z. sa rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa
odseku 3 odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica, takéto
odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu a
to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste
prevziať. S poukázaním na uvedené, prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty na mieste odmietol

podpísať čašník ako osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. Už v dôsledku
toho, sa v zmysle citovaného ustanovenia prvostupňové rozhodnutie považovalo za doručené žalobcovi
do vlastných rúk. Prvostupňový orgán nad rámec uvedeného ustanovenia dňa 24.10.2020 doručoval
prvostupňové rozhodnutie aj prostredníctvom zamestnankyne pani C. D.,
- zákon č. 289/2008 Z.z. v §16b ods. 3 a nasl. upravuje osobitnú formu konania, ktorá má svojou

povahou najviac spoločné s blokovým konaním. Nakoľko správny orgán v rámci tejto osobitnej formy
konania zisťuje spáchanie správneho deliktu priamo pri výkone miestneho zisťovania, dokazovanie sa
obmedzuje na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde má účastník konania (resp. osoba prítomná pri
miestnom zisťovaní) právo podávať námietky k postupu colného úradu, zisteným skutočnostiam a tiež
vyjadrovať sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené prítomný zamestnanec

žalobcu, ktorý bol pri výkone miestneho zisťovania, sa v danom čase mohol vyjadriť ku všetkým zisteným
skutočnostiam a podkladom pre vydanie rozhodnutia.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa žalobou z 11. januára 2021 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňovéhorozhodnutia,vráteniavecižalovanémunaďalšiekonanieapriznanianárokunanáhradu

trov konania. Zároveň navrhol, aby správny súd podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP uznesením konanie
prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov.

5. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 1S/3/2021. S

účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť vykonávať Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 danáprávomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým je označené konanie vedené pod sp. zn. PO-1S/3/2021.

6. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
- v konaní došlo k porušeniu práva žalobcu na obhajobu a riadny proces (č. 48 ods.2 Ústavy SR),
nakoľko sa nemal možnosť vyjadriť k dôkazu a to k úradnému záznamu z mobilného dohľadu číslo
474-1096293-2 zo dňa 24. augusta 2020, o ktorom sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia, pričom
nešlo o nepodstatný dôkaz,

-vkonanídošlokodklonuodrozhodovacejpraxežalovanéhospoukázanímnakonkrétnerozhodnutia,a
to z dôvodu, že v iných prípadoch postupoval žalovaný inak a to tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil,
keď prvostupňový správny orgán použil na svoje rozhodnutie úradný záznam, s ktorým neoboznámil
žalobcu a nedal mu možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť pred vydaním rozhodnutia,
- konanie žalovaného je v rozpore aj s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky s
poukazom na nález I.ÚS 49/01 zo dňa 19. decembra 2021,

- na vydanie rozhodnutia na mieste neboli splnené zákonné podmienky, keď zápisnica z miestneho
zisťovania nebola podpísaná žiadnou osobou, s ktorou mala byť spísaná a teda nebola spísaná s
osobou, ktorá odmietla následné rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať,
- správne orgány nesprávne právne aj vecne posudzujú osobu, s ktorou je spísaná zápisnica v
nadväznosti na povinnosť doručovať dôležité listiny, ktorou je aj rozhodnutie do vlastných rúk tej osobe,

ktorá je uvedená vo výroku rozhodnutia a ani ju následne neidentifikujú. Podľa názoru žalobcu nemožno
doručovať rozhodnutie inej osobe, ako je osoba uvedená vo výroku rozhodnutia. V preskúmanom
prípade zamestnanec žalobcu nebol účastníkom konania, nemal pri kontrole ani splnomocnenie na
preberanie dôležitých listín adresovaných do vlastných rúk žalobcovi, a tak doručovanie rozhodnutia
tejto osobe, bez oprávnenia na preberanie listín adresovaných žalobcovi je v rozpore s jeho ústavnými

právami (článok 22 a 46 Ústavy Slovenskej republiky),
- zákonodarca pri tvorbe ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. mal na mysli stav, že
rozhodnutie na mieste sa považuje za doručené podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného
predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty
na mieste prevziať, len ak tou osobou, s ktorou bola spísaná zápisnica a ktorá odmietla prevziať

rozhodnutie je podnikateľ, teda osoba uvedená vo výroku rozhodnutia, alebo jej oprávnený zástupca a
to predovšetkým s ohľadom na tom, že osoba uvedená vo výroku rozhodnutia sa nemusí dozvedieť o
doručení rozhodnutia,
- žalobca už v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že colník nepočkal na vytlačenie pokladničného
dokladu a okamžite po obdŕžaní výdavku sa vzdialil od predajného pultu, kde prebehlo účtovanie

kontrolovaného nákupu, pričom z dôkazu -videozáznamu je táto skutočnosť zrejmá. Z uvedeného
vyplýva, že colník sám spôsobil, že mu nemohol byť vydaný pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení
z pokladnice e-kasa klient. Z videozáznamu je taktiež zrejmé, že pokladničný doklad bol vytlačený z
pokladnice, avšak colník sa pri a po jeho vytlačení už pri pulte nenachádzal. V dôsledku uvedeného je
zrejmé, že sa nemohol dopustiť správneho deliktu podľa § 16a písm. e) zákona číslo 289/2008 Z.z.,

- spolu s odvolaním sa snažil žalovanému doručiť aj dôkaz - videozáznam. Z neznámych dôvodov
tento dôkaz zrejme nebol predložený odvolaciemu orgánu a ten potom konštatoval, že tento dôkaz
žalobca nepredložil. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odvolanie obsahuje konštatovanie, že
videozáznam sa prikladá ako dôkaz k odvolaniu, a ak tento dôkaz správnemu orgánu neprešiel, resp. ho
nevedel prevziať, tak bol povinný postupovať podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, čo však nevykonal,

- čašník, s ktorým mali colníci spísať zápisnicu, nebol riadne poučený o jeho právach. Navyše, časť
poučenie zápisnice ani nie je podpísaná osobou, s ktorou mala byť zápisnica spísaná, a tak je zrejmé,
že táto osoba nebola poučená o jej právach,
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže žalovaný sa k viacerým námietkam žalobcu
nevyjadril,

- zápisnica z miestneho zisťovania neobsahuje konštatovanie, ako sa colníci vysporiadali s námietkami
čašníka, ktorý vlastnou rukou napísal, že nesúhlasí s obsahom zápisnice, a teda podal námietky,
- zápisnica a postup colníkov nespĺňa všetky podmienky perfektnosti právneho úkonu, nie je po
materiálnej stránke ani po formálnej stránke perfektným právnym úkonom a jej nezrozumiteľnosť,
nepreskúmateľnosť a nezákonnosť a nesprávny úradný postup colníkov má za následok, že nemožno

ani začať konanie o uložení sankcie ani sankciu uložiť,
- výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol potvrdený napadnutým rozhodnutím je nepreskúmateľný
a nezrozumiteľný z dôvodu, že je v rozpore s podkladom pre rozhodnutie a to so zápisnicou o miestnom
zisťovaní a je aj v rozpore s § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 289/2008 Z.z.,- skutková veta (popis skutku) vo výroku rozhodnutia je síce totožná s právnou vetou uvedenou
v § 8 ods. 1 zákona číslo 289/2008 Z.z., avšak v tomto prípade sa ani terminológia právnej vety
(terminológia dotknutého zákonného ustanovenia) a použité výrazy a formulácia skutkovej a právnej

vety neprekrývajú (nezhodujú) s podkladom pre rozhodnutie. Skutková veta vo výroku rozhodnutia s
dostatočnou obsahovou určitosťou nevyjadruje všetky skutkové okolnosti, ktoré sú rozhodné pre daný
stav veci opísané v zápisnici,
- žiadny právny predpis neukladá povinnosť predávajúcemu odovzdať pokladničný doklad kupujúcemu
ihneď/bezodkladne po tom, ako dôjde k zaevidovaniu tržby do ERP, ale podľa § 8 ods. 1 zákona č.

289/2008 Z.z. predávajúci je povinný odovzdať pokladničný doklad kupujúcemu ihneď/bezodkladne po
tom, ako dôjde k jeho vytlačeniu z ERP, čo je podstatný rozdiel, najmä ak z priloženého videozáznamu
je úplne zjavné, že colník na vytlačenie dokladu ani len nepočkal. Colníci neopísali stav, ktorý by svedčil,
že počkali na vytlačenie dokladu z ERP,
- namieta aj nesúlad výroku prvostupňového rozhodnutia s výrokom napadnutého rozhodnutia
žalovaného, a to z dôvodu odlišného uvedenia jeho obchodného mena,

-vkonaníbolporušený§45ods.1písm.b)Daňovéhoporiadku,keďžalobcanebolprítomnýprirokovaní
colného úradu s jeho zamestnancom. Z konania zrejmé, že pri miestnom zisťovaní colník vypočúval
zamestnancažalobcu,totovyjadreniepoužilprotižalobcovi,čímdošlokporušeniujehoústavnéhopráva
klásť svedkom otázky,
- nesúhlasí ani s odôvodnením výšky uloženej pokuty, keď nie je zrejmé, v čom mala spočívať závažnosť

protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu, ako dlho tento protiprávny
stav mal, resp. má trvať. Žalovaný sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu
jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k spáchaniu iného
správneho deliktu došlo,
- odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je formalistické a nedostatočné, s nesprávnym právnym

posúdením. Napadnuté rozhodnutia a jemu predchádzajúci postup správnych orgánov sú porušením
ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho
štátu.

7. Žalobca k žalobe priložil CD nosič s videonahrávkou a navrhol vykonanie dokazovania jeho obsahom.

8. Žalovaný vo vyjadrení z 26. februára 2021 nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí,
poukázal na to, že úradný záznam zo dňa 24. augusta 2020 neobsahuje žiadne nové skutočnosti,
ktoré by boli žalobcovi neznáme, ale ide len o opis priebehu doručenia prvostupňového rozhodnutia.
Skutočnosť, že žalobca nebol s obsahom tohto úradného záznamu vopred oboznámený, tak nemohla

mať negatívny vplyv na jeho procesné práva v konaní. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.

9. Žalobca v replike zo 7. apríla 2021 zdôraznil, že z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nie
je zrejmé, prečo colníci aj žalovaný neveria čašníkovi a žalobcovi a aký má dôvod žalovaný na takýto

postoj. Žalobca uviedol, že naďalej trvá na skutočnosti, že colníci do zápisnice uviedli ako výpoveď
čašníka len svoje tvrdenie, o čom svedčí aj ten fakt, že čašník túto svoju výpoveď nepodpísal, pričom
uviedol, že nesúhlasí s jej obsahom. Colníci si sami sebe položili otázku a aj na ňu sami odpovedali.
Poukázalnaskutočnosť,prečonemožnokonaniepodľazákonač.289/2008Z.z.stotožňovaťsblokovým
konaním. Za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné považuje vyjadrenie žalovaného, že rozhodnutie na

mieste doručoval dvoma spôsobmi a dvom iným osobám, ako je osoba uvedená vo výroku rozhodnutia,
a to žalobcovi. Je zrejmé, že pani D. nie je uvedená v zápisnici, nebola s ňou spísaná zápisnica, a tak
je absurdné, aby rozhodnutie určené do vlastných rúk žalobcu bolo doručované tretej osobe. Zotrval na
tom, že mal byť oboznámený s úradným záznamom z mobilného dohľadu zo dňa 24. augusta 2020.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6. mája 2021 uviedol, že skutkové a právne okolnosti daného prípadu
uvádzané žalobcom v jeho replike v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa už podrobne
vyjadroval. Zotrval na návrhu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Na pojednávaní konanom dňa 13. mája 2025 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii a

návrhoch.

III.Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

14. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej

registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad
okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici
alebo v pokladnici e-kasa klient; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou
alebo pokladnicou e-kasa klient o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný
doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient môže podnikateľ kupujúcemu zaslať alebo sprístupniť

v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiada pred vytlačením pokladničného
dokladu, a podnikateľ pokladničný doklad nevytlačí. Na účely zaslania pokladničného dokladu
vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient v elektronickej podobe je podnikateľ oprávnený spracúvať
osobný údaj kupujúceho, ktorým je adresa elektronickej pošty kupujúceho.

16. Podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto zaeviduje tržbu v
elektronickej registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient, ale neodovzdá pokladničný doklad
podľa § 8 ods. 1, 2, 6, 8 a 9.

17. Podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za

správny delikt podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 330 eur do 3.300 eur.

18. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste
rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny
delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa

osobitného predpisu.

19. Podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku
3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie
sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba,

s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti
rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta
je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju
zaplatiť aj v hotovosti.

20. Podľa § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z. pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada
na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

21. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. v konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje
podľa osobitného predpisu, ak § 16b neustanovuje inak.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.24. Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti
zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované
daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a

zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a
vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez
priamej súčinnosti daňového subjektu.

25. Podľa § 39 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť

zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na
účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

26. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov
odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.

28. Podľa § 74 ods.2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací

orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

29. Podľa § 74 ods.3 Daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je

povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania.

30. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v

zákonom stanovanej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

31. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložené

pokuta za spáchanie správneho deliktu.

32. Vo všeobecnosti správny súd poukazuje, že obsah právnej úpravy uvedenej v zákone č. 289/2008
Z.z. má nepochybne zabezpečiť zákonodarcom sledovaný zámer uskutočňovania kontroly finančných
operácií podnikateľských subjektov prostredníctvom elektronickej pokladnice a upravuje aj s tým

súvisiaci operatívny procesnoprávny postup pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správne
delikty,skutkovýmipodstatamiktorýchjeporušovanieprávnychpredpisovdanéhoprávnehoobsahu.Ide
teda o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom je po zadovážení dôkazov vyvodiť
sankčnú zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať zámer individuálnej
a generálnej prevencie vo vzťahu k možným, aj opakovaným porušeniam kontroly finančných operácií

podnikateľských subjektov, a to v záujme zabezpečenia fiškálnych záujmov štátu.

33. Podľa názoru správneho súdu však práve s ohľadom na špecifiká procesnoprávnych postupov
správnych orgánov v oblasti administratívneho trestania upraveného zákonom č. 289/2008 Z.z.,
je potrebné dôsledne dbať na dodržiavanie práv osôb vo vzťahu, ku ktorým sa administratívna

zodpovednosť vyvodzuje.

34. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že dňa 22.08.2020 bolo u žalobcu
vykonané miestne zisťovanie a to konkrétne v jeho prevádzke FIDELLI, A. XX/XX, B., o čom bola tohoistého dňa spísaná zápisnica. Ako vyplýva zo zápisnice, za žalobcu sa miestneho zisťovania zúčastnil
čašník pán E. F. (ďalej len „čašník“) a za Colný úrad Prešov to boli dvaja príslušníci finančnej správy. Z
opísania priebehu miestneho zisťovania správny súd v podstatnom zistil, že príslušníci finančnej správy

po príchode na predajné miesto vykonali kontrolný nákup, tovar bol obsluhou donesený k stolu. Po pár
niekoľkých minútach príslušník finančnej správy podišiel k pultu za účelom zaplatenia za tovar. Čašník
prevzal peniaze za predaný tovar, príjem zaevidoval do PEKK a neodovzdal príslušníkovi finančnej
správy pokladničný doklad bez zbytočného odkladu. Príslušník finančnej správy po pár sekundách
odišiel ku stolu, kde predtým konzumovali zakúpený tovar. Spolu s kolegom si pripravili služobné

preukazy, následne podišli k predajnému pultu, predstavili sa, preukázali služobnými preukazmi a
oznámili čašníkovi, že bol vykonaný kontrolný nákup. Následne vyzvali čašníka, ktorý prijal platbu
za uvedený tovar, aby im dal pokladničný doklad od ich zaevidovanej platby. Po krátkom čase
hľadania v odpadkovom koši sa pokladničný doklad našiel a bol odovzdaný príslušníkom finančnej
správy. Medzitým obsluha vytlačila ďalší pokladničný doklad za zakúpený tovar. V priebehu miestneho
zisťovania bol čašník vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteným podozreniam.

35. V tejto súvislosti k námietke žalobcu o porušení jeho práva na obhajobu a riadny proces, keď mu
neboloumožnenébyťprítomnýprivýsluchusvedkaatočašníkaanebolomuumožnenéklásťmuotázky,
žalovaný poukázal na to, že v danom prípade nešlo o výsluch svedka, ale v zmysle § 39 ods. 1 Daňového
poriadku o podanie vysvetlenia inej osoby pri vykonanom miestnom zisťovaní colného úradu.

36. Správny súd poukazuje, že aj keď v tomto prípade nešlo o výsluch svedka, ale o podanie vysvetlenia
inej osoby pri vykonanom miestnom, ktoré môže byť vykonané aj bez priamej účasti žalobcu (§ 36 ods.
1 Daňového poriadku) nemožno ani v prípade vyvodzovania tejto zodpovednosti v osobitnom konaní
opomenúť, že jednou z povinností správneho orgánu je aj v tomto prípade jeho povinnosť zistiť presne

a úplne skutočný stav veci - to znamená objasniť okolnosti skutku a zistiť stav veci tak, aby neexistovala
pochybnosť o tom, že došlo k spáchaniu správneho deliktu, tak ako to namietal žalobca.

37. K podaniu vysvetlenia prítomným čašníkom sa žiada predovšetkým uviesť, že zo zápisnice vyplýva,
že čašník síce bol vyzvaný príslušníkmi finančnej správy, aby sa vyjadril k zisteným podozreniam avšak

v zápisnici nenasleduje žiadne vysvetlenie čašníka, ale je z nej zrejmé, že nasledovala jedna jediná
sugestívna otázka príslušníkov finančnej správy a to: „Prečo ste neodovzdali doklad po vytlačení on-line
registračnou pokladnicou na evidenciu tržby?“. Po odpovedi čašníka už príslušníci finančnej správy v
dôsledku odpovede čašníka, ktorý uviedol, že pokladničný doklad vytlačil, ale ho neodovzdal, nakoľko
mal veľa práce, nežiadali žiadne ďalšie vysvetlenia a skutok považovali za preukázaný.

38. Správny súd akcentuje, že právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého
procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi osobu voči ktorej sa správne konanie vedie a správnym
orgánom na druhej strane, ktoré musí byť zachované aj v tomto type konania. V okolnostiach konkrétnej
veci je podstatné, že pri absencii akýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov nesmie byť na ujmu

objektívnosti zistenia skutkového stavu, riadne vyhodnotenie podaného vysvetlenia čašníka, keďže
objasnenie správneho deliktu v tomto prípade je založené výlučne na miestnom zisťovaní uskutočnenom
príslušníkmifinančnejsprávy.Položeniejednej,ajtosugestívnejotázky,nemožnopovažovaťzapodanie
vysvetlenia, z ktorého by bez pochybností vyplynul záver o naplnení skutkovej podstaty predmetného
správneho deliktu. Navyše tak, ako namietal žalobca, čašník odmietol podpísať zápisnicu, keďže sa

nestotožnil s jej obsahom.

39. Žalobca v správnej žalobe namieta, že spolu s odvolaním doručoval aj dôkaz, a to videozáznam,
avšak tento z jemu neznámych príčin, zrejme z dôvodu technickej poruchy, nemohol správny orgán
prevziať. Správny súd má z administratívneho spisu, a to konkrétne z odvolania žalobcu proti

prvostupňovému súdu za preukázané, že žalobca v odvolaní v podstatnom argumentoval práve s
poukázaním na tento dôkaz, keďže z neho malo vyplynúť, že konaním colníka, ktorý nepočkal na
vytlačenie pokladničného dokladu nebolo čašníkovi umožnené mu ihneď po vytlačení pokladničného
dokladu tento odovzdať. V reakcii na túto námietku správny súd uvádza, že podľa § 17 ods. 4 zákona
č. 289/2008 Z.z. sa v konaní o sankciách podľa tohto zákona postupuje podľa Daňového poriadku.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalobca v odvolaní v podstatnom argumentoval práve poukázaním na
tento dôkaz, pričom výslovne uviedol, že ho prikladá do spisu, bolo v zmysle § 72 ods. 5 Daňového
poriadku povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobcu na odstránenie tejto nepochybne odstrániteľnejvady odvolania. Pokiaľ tak správny orgán neurobil zaťažil konanie podstatnou vadou, ktorá mohla mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

40. Správny súd mal z administratívneho spisu taktiež za preukázané, že po podaní odvolania žalobcom,
žalovaný prípisom z 05.10.2020 požiadal prvostupňový orgán o poskytnutie informácii týkajúcich sa
popisu priebehu skutkového deja, a to, ako presne prebiehalo zaplatenie za zakúpený tovar, jeho
evidencia, postup prítomného príslušníka finančnej správy ako aj prítomného obsluhujúceho, či došlo
k vytlačeniu pokladničného dokladu pokiaľ bol pri nej prítomný príslušník finančnej správy a zároveň

požiadal o vyjadrenie sa k pojmu „pár sekúnd“, ktorý je zachytený v zápisnici. Žalovanému bol následne
doručený prípis prvostupňového orgánu z 09.10.2020, z ktorého v podstatnom pre vec vyplýva, že nie
je možné, aby príslušník finančnej správy zaplatil a ihneď odišiel od predajného pultu po pár sekundách,
keďže predávajúci mal dostatok času na zaevidovanie prijatej tržby, vytlačenie pokladničného dokladu
a jeho odovzdanie, keď mal ešte vydať sumu 2,30 eur. Taktiež z neho vyplýva tvrdenie, že v čase, keď
bol príslušník finančnej správy pri predajnom pulte, nebol pokladničný doklad vytlačený.

41. V tomto kontexte správny súd uvádza, že pokiaľ prvostupňový orgán po podaní odvolania dopĺňal
dokazovanie ozrejmením priebehu skutkového deja, ktorý bol pre vyvodenie zodpovednosti podstatný,
bolo povinnosťou žalovaného oboznámiť s tým žalobcu v priebehu odvolania tak, ako namietal žalobca.
Právo na obhajobu v tomto prípade (doplnenie dokazovania v podstatnom rozsahu - ozrejmenie

skutočnostíprenaplnenieobjektívnejstránkysprávnehodeliktu,pozn.)nemožno„nahradiť“poukázaním
na skutočnosť, že žalobca mohol kedykoľvek nahliadnuť so spisu.

42. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, v rekcii na tieto námietky uviedol, že skutočnosť, že žalobca nebol
s týmto „úradným záznamom“ - Doplnenie spisového materiálu - preverenie skutočnosti - odpoveď z

09.10.2020 oboznámený, nemohla mať negatívny vplyv na jeho procesné práva v konaní, keďže jeho
obsah netvoria žiadne nové skutočnosti. V tomto kontexte správny súd poukazuje na to, že podľa § 8
ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici
alebo v pokladnici e-kasa klient odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného
dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient.

Žalobca tak, ako argumentuje v správnej žalobe, v podanom odvolaní namietal, že colník nepočkal
na vytlačenie pokladničného dokladu. Správny súd uvádza, že z „Doplnenia spisového materiálu -
preverenie skutočnosti - odpoveď z 09.10.2020“ pritom vyplýva, že: „V čase, keď bol príslušník finančnej
správy pri predajnom pulte, nebol pokladničný doklad vytlačený“. Ak teda naplnenie skutkovej podstaty
správneho deliktu je podmienené tým, že k odovzdaniu pokladničného dokladu musí dôjsť ihneď po jeho

vytlačení, je logické, že kupujúci musí počkať na jeho vytlačenie a až keď po jeho vytlačení nedôjde
ihneď k jeho odovzdaniu prítomnému kupujúcemu, možno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty tohto
správneho deliktu. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí v žiadnom rozsahu nereflektoval na toto
tvrdenie, ktoré je priamo obsiahnuté v „Doplnení spisového materiálu - preverenie skutočnosti - odpoveď
z 09.10.2020“ a ktoré je pre objasnenie skutkových okolností danej veci podstatné.

43. V tejto súvislosti je z pohľadu správneho súdu dôvodná aj námietka žalobcu, že žalovaný sa v
napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal s jeho návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom
čašníka. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní vychádzal z doplneného dokazovania - ozrejmenia
priebehu skutkového deja príslušníkmi finančnej správy, ale nevykonal dokazovanie výsluchom

čašníka a ani sa s jeho nevykonaním nijako nevysporiadal, zaťažil napadnutého rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti.

44. K námietke nesprávneho, resp. neúčinného doručovania správny súd uvádza, že aj keď v postupe
prvostupňového orgánu pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia vzhliadol nesústredený a zmätočný

postup, keď tento napriek ním tvrdej fikcii doručenia v zmysle § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. bez
právneho podkladu doručoval prvostupňové rozhodnutie v rozpätí ďalších dvoch dní zamestnankyni,
ktorá pri miestnom zisťovaní nebola prítomná, je z pohľadu možného zásahu do práv žalobcu podstatné
to, že žalobca v rámci priebehu administratívneho konania mohol uplatniť, a aj uplatnil skutkové a
právne námietky, ktorými mohol spochybniť zákonnosť meritórneho rozhodnutia správneho orgánu,

ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, keďže prvostupňové rozhodnutie sa v konečnom dôsledku
dostalododispozíciežalobcu,očomsvedčípodanieodvolaniavzákonnejlehote.Vzhľadomnauvedené
túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.45. V súvislosti s touto námietkou žalobca poukázal na to, že opakovane žiadal odvolací orgán a
správne súdy, aby vysvetlili význam § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z., čo sa nestalo. V reakcii
na túto skutočnosť správny súd vzhľadom na kasáciu napadnutého rozhodnutia uvádza, že bude

úlohou žalovaného vysporiadať sa so skutočnosťou, či je/nie je v preskúmavanom prípade relevantná
aplikácia tohto ustanovenia a ak dospeje k názoru, že relevantná je, bude jeho úlohou vysporiadať sa
s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní.

46. K nedostatku poučenia zamestnanca žalobcu pri miestnom zisťovaní správny súd len stručne

uvádza, že táto námietka nie je koncipovaná tak, aby správny súd vedel preskúmať, v dôsledku ktorého
konkrétneho neučineného poučenia došlo k porušeniu práv žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa touto
námietkou správny súd bližšie nezaoberal.

47.Vzhľadomnaskutočnosť,žesprávnysúdzrušilnapadnutérozhodnutieavecvrátilnaďalšiekonanie,
stratilo opodstatnenie zaoberať sa návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania videonahrávkou. Po

vrátení veci bude úlohou žalovaného sa s týmto návrhom žalobcu vysporiadať.

48. Sumarizujúc túto časť, správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť,
že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c)
SSP), je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm.d) SSP), zistenie skutkového

stavuorgánomverejnejsprávybolonedostačujúcenariadneposúdenieveci(§191ods.1písm.e)SSP),
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež z
dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, z dôvodov,

ktorýchnapadnutérozhodnutietrpívadounezákonnosti,pretosprávnysúdnapadnutérozhodnutiezrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie.

49. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu
vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré

sú uvedené v odôvodnení rozsudku a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

50. K výroku, ktorým správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, správny súd uvádza,
že aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej (čl. 144 ods. 2 Ústavy SR) i
zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky vzniku aktívnej legitimácie všeobecného

súdunapodanienávrhunazačatiekonaniapodľačl.125ods.1ÚstavySRjepredovšetkýmpodmienená
spojitosťou s konaním pred všeobecným súdom vyjadrenou tak, že podaniu návrhu musí predchádzať
rozhodovacia činnosť takého súdu, pričom v rámci tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upraveného
postupu je potrebné vyložiť a aplikovať všeobecne záväzný právny predpis (jeho ustanovenie), ktorého
nesúlad s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

mieni všeobecný súd uplatniť pred ústavným súdom. Súvisiacou, avšak nevyhnutnou podmienkou
vzniku aktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR je
spôsobilosť derogačného nálezu ústavného súdu, ktorý je navrhovaný všeobecným súdom v petite jeho
návrhu, viesť k odlišnému záveru v posudzovanej problematike pred všeobecným súdom v porovnaní s
takým rozhodnutím, ktoré by bolo výsledkom aplikácie právnej normy navrhnutej na derogáciu.

51. Všeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý
má potenciál ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu v konkrétnom ním prerušenom konaní;
predpokladom je tzv. prejudicialita napadnutých ustanovení v konaní všeobecného súdu. Pri nesplnení
uvedenej podmienky sa návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej polemiky a

rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť funkčnú podstatu návrhového oprávnenia všeobecného súdu,
ktorou je účinná pomoc ústavného súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia
ústavnoprávnej povahy spadajúceho do výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm.
a) Ústavy SR (m. m. PL. ÚS 1/2018).

52. Podstatou návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 3 druhá veta SSP je jeho
nesúhlas so súčasnou procesnou koncepciou priebehu označeného správneho konania, pričom v
tejto súvislosti žalobca navrhuje vlastnú štruktúru jeho priebehu, podľa ktorej meritórne rozhodnutie
správneho orgánu by malo byť vydané až „po tom keď kontrolovaný podnikateľský subjekt s uloženoupokutou súhlasí (obdoba blokového konania).“, pričom „[v] prípade jeho nesúhlasu s uloženou pokutou
by malo nasledovať riadne správne konanie s riadnym dokazovaním a uplatňovaním procesných práv
zo strany obvineného podnikateľského subjektu.“. Žalobca za protiústavné považuje aj to ustanovenie

označenej právnej úpravy, ktoré reguluje otázku doručovania rozhodnutia o uložení pokuty, podľa
ktoréhorozhodnutieouloženípokutysaodovzdáosobe,sktoroubolaspísanázápisnicaozistenítakého
porušenia (§ 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z.), pričom takúto normatívnu úpravu považuje za takú,
ktorou sa mu upiera právo na spravodlivý proces v správnom konaní, najmä dochádza k porušeniu jeho
práva na doručovanie rozhodnutí a porušenia práva vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie.

53. Reflektujúc označené judikatúrne východiská Ústavného súdu je predovšetkým úlohou správneho
súduanalyzovaťotázkuprejudicialityžalobcomnamietanýchustanovenívkonanípredsprávnymsúdom
(teda ich aplikovateľnosť vo veci, v ktorej sa návrh podáva) a sprostredkovane vyhodnotiť aj svoju
aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 130
ods. 1 písm. d) Ústavy. Ako už bolo uvedené námietky žalobcu týkajúce sa nesúladu § 16b ods. 3 a

4 zákona č. 289/2008 Z. z. s ním označeným referenčným čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy sú orientované
na procesný postup správneho orgánu (vrátane doručovania individuálneho správneho aktu), ktorého
aj prípadné negatívne externality neovplyvnili právnu pozíciu žalobcu, pretože žalobca v rámci jeho
priebehu mohol uplatniť a aj uplatnil skutkové a právne námietky, ktorými mohol spochybniť zákonnosť
meritórneho rozhodnutia správneho orgánu ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu. Aj napriek

značnej zmätočnosti konania prvostupňového orgánu pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia, toto
sa v konečnom dôsledku dostalo do dispozície žalobcu, o čom svedčí podanie odvolania v zákonnej
lehote.Inýmislovamivyjadrené,aniprípadnáderogáciažalobcomoznačenýchustanovenípodľazákona
č. 289/2008 Z. z. z pozície Ústavného súdu by neovplyvnila aplikačné postupy správneho súdu vo
veci žalobcu v zmysle procesnej využiteľnosti účinkov vyplývajúcich z prípadného pozitívneho nálezu

Ústavného súdu pre prerušené konanie.

54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov
konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

55. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.