Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101571.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Jednotná poľnohospodárska, s. r. o., so sídlom 031
01 Pavčina Lehota 32, IČO: 45 396 744, právne zastúpený: Okenica & Co. s. r. o., so sídlom Pražská
11, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8098/2024-6111, č. záznamu 17309/2024 zo dňa 29.07.2024,

onávrhužalobcuzodňa31.03.2025napriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobezodňa14.10.2024,
takto

r o z h o d o l :

Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe žalobcu zo dňa 14.10.2024 odkladný účinok, a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4S/127/2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2024 domáha preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia

žalovaného č. 8098/2024-6111, č. záznamu 17309/2024 zo dňa 29.07.2024 (ďalej „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č.
41457/2024/621-024 zo dňa 12.02.2024 o uložení povinnosti žalobcu vrátiť nenávratný finančný
príspevok vo výške XXX.XXX,XX eura spolu s penále vo výške 0,1 % z uvedenej sumy za každý začatý
deň omeškania s úhradou (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalobca v rámci podanej žaloby súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) priznal správnej
žalobe odkladný účinok. Podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil
žalobca tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia (resp. inými právnymi následkami
s jeho vydaním spojenými) mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda či iný
nenapraviteľný následok, pričom prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom. Žalobca poukázal na hodnotu napadnutým rozhodnutím uloženej povinnosti v súvislosti
s absenciou vlastnej dostatočnej likvidity, keďže 90 % majetku žalobcu predstavuje dlhodobý hmotný
majetok (pozemky a stavby). Nevyhnutnosť vrátenia finančných prostriedkov v zmysle napadnutého
rozhodnutia by bola pre žalobcu likvidačná, následkom čoho by bol nútený podať návrh na vyhlásenie
konkurzu.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v rámci vyjadrenia
k žalobe zo dňa 12.02.2025. Žalobca v rámci podaného návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia a nepredložil žiadne relevantné podklady o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy,
takisto žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Z uvedených
dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej
správnej žalobe nevyhovel.4. Správny súd v Bratislava (ďalej „správny súd“) uznesením č. k. 4S/127/2024-196 zo dňa 17.03.2025
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Dňa 31.03.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Oznámenie
o nových skutočnostiach zo strany žalobcu v správnom súdnom konaní“. Žalobca v rámci predmetného
podania uviedol, že v súvislosti s povinnosťou vyplývajúcou z prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia mu bolo dňa 14.02.2025 doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.01.2025
a taktiež upovedomenie o spôsobe exekúcie zo dňa 29.01.2025, v zmysle ktorého súdny exekútor

upovedomil žalobcu o vykonaní exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Žalobca ďalej
poukázal na svoju aktuálnu finančnú situáciu, kedy aj vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti
(oblasť ubytovacích činností) nedisponuje dostatočnou likviditou ani tovarom, ale 90 % majetku je
tvorených dlhodobým hmotným majetkom – pozemkami a stavbami. Nevyhnutným následkom splnenia
povinnosti uloženej prvostupňovým a napadnutým rozhodnutím by bolo podanie „dlžníckeho návrhu na
vyhlásenie konkurzu“. Dôvodnosť priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe vnímal žalobca

aj v tom, že došlo k zablokovaniu jeho účtov a z dôvodu prebiehajúcej exekúcie nemôže vykonávať
hospodársku činnosť a nemôže uhrádzať záväzky svojim obchodným partnerom či veriteľom. Poukázal
aj na svoju finančnú a hospodársku situáciu za účtovné obdobie roku 2023, z ktorej vyplýva veľmi nízka
ekonomická výkonnosť žalobcu ako účtovej jednotky. V prípade, že dôjde v rámci exekučnej dražby
k speňaženiu dotknutej nehnuteľnosti, na ktorú boli finančné prostriedky týkajúce sa predmetu tohto

súdneho konania priznané, výťažok nebude postačovať na uspokojenie pohľadávky a naviac, v prípade
speňaženia nehnuteľnosti, aj pre prípad následného úspechu žalobcu s podanou správnou žalobou,
bude navrátenie exekvovaného nehnuteľného majetku vylúčené. Prípadným priznaním odkladného
účinku zároveň nebude nijakým spôsobom ohrozené prípadné uspokojenie zákonných nárokov
žalovaného v budúcnosti. Na podporu svojich tvrdení žalobca ako prílohu podania predložil:

- upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 106EX 32/25-4 zo dňa 27.01.2025,
- upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. 106EX 32/25-8 zo dňa 29.01.2025,
- listy vlastníctva č. XXXX, XXXX k. ú. A. B. a č. XXXX k. ú. C. A.,
- riadnu účtovnú závierku za účtovné obdobie roku 2023,
- predbežnú účtovnú závierku za účtovné obdobie roku 2024.

6. Podanie žalobcu zo dňa 31.03.2025 posúdil správny súd podľa jeho obsahu podľa § 55 ods. 3 SSP
ako nový návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby.

7. Žalovaný vo vyjadrení k novému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol,

že upovedomenie o začatí exekučného konania voči žalobcovi nepovažuje za novú okolnosť, ktorá
by mala byť zásadná pri rozhodovaní o podanom návrhu, keďže exekučným titulom je právoplatné
a vykonateľné prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím, ktoré existovali už v čase
podaniapôvodnéhonávrhužalobcu.Podľažalovanéhojedôvodnésadomnievať,ževýťažokzprípadnej
dražby by, vzhľadom na atraktívnu turistickú lokalitu, pravdepodobne postačoval na úhradu pohľadávky.

Prvostupňový správny orgán mohol ako poskytovateľ uzavrieť so žalobcom dohodu o splátkach alebo
dohodu o odklade plnenia najneskôr do 60 dní odo dňa vykonateľnosti vydaných rozhodnutí, avšak
žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca snahu či úsilie o uzatvorenie dohody v relevantnom
čase vyvíjal. Za dostatočne osvedčené žalovaný nepovažoval tvrdenie žalobcu o riziku ukončenia
podnikateľskej činnosti či nutnosti vyhlásenia konkurzu na majetok v prípade splnenia správnymi

orgánmi uloženej povinnosti, a to vzhľadom na hodnotu dlhodobého majetku žalobcu v porovnaní
s výškou pohľadávky. Z uvedených dôvodov žiadal „nový“ návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietnuť.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

10. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančnáškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

11. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

12. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

13. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

14. Podľa § 189 SSP, uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu
uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané
dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

15. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný procesný inštitút, ktorým sa pozastavujú
všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie
nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným
účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom
musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

16. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie
niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej
ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom
prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí

byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených
dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne
ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ
výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita
preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

18. Žalobca je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho
povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za
žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte
ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.

19. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného

účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na
dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či
iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré
by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy,

ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

20. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu zo dňa 31.03.2025 dospel správny súd k záveru o osvedčení
splnenia podmienok podľa § 185 písm. a) SSP.21. Z listinných príloh predložených súdu žalobcom v rámci podania zo dňa 31.03.2025, pre účely
posúdeniapodanéhonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,vyplynuliaktuálnefinančnéahospodárske

ukazovatele žalobcu. Konkrétne z predbežnej účtovnej závierky na rok 2024 vyplynulo, že žalobca
vlastní dlhodobý hmotný majetok v hodnote X.XXX.XXX eur, z toho hodnota pozemkov a stavieb
tvorí X.XXX.XXX eur, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí tvoria hodnotu XX.XXX
eur a evidovaný ostatný dlhodobý hmotný majetok hodnotu XX.XXX eur. Dlhodobý finančný majetok
predstavuje v súčte hodnotu XX.XXX D. a obežný majetok hodnotu XX.XXX eur. V rámci finančného

majetku tvoreného peniazmi na účtoch v bankách žalobca osvedčil sumu X.XXX eur. Pohľadávky
žalobcu z obchodného styku za rok 2023 predstavujú hodnotu X.XXX eur. Pasíva žalobcu sú tvorené
najmä záväzkami v hodnote X.XXX.XXX eur a bankovým úverom vo výške XX.XXX eur. V rámci pasív
žalobca poukázal aj na záväzok vyplývajúci z napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, pričom za
účtovné obdobie roku 2024 vykázal vo výsledku hospodárenia stratu vo výške XXX.XXX eur.

22.Správnysúdbraldoúvahyfinančnéukazovateležalobcuajvporovnaníspredchádzajúcimúčtovným
obdobím roku 2023, pričom zistil, že žalobca aktuálne vykazuje nižšiu ekonomickú výkonnosť. Zároveň
správny súd bral do úvahy stav deklarovaný žalobcom a vyplývajúci aj z predložených listinných
dokumentov (účtovné závierky, listy vlastníctva), z ktorých vyplýva, že takmer celý majetok žalobcu je
tvorený nehnuteľnosťami, pričom veľká časť nehnuteľného majetku bola zveľadená práve v súvislosti

s priznaným nenávratným finančným príspevkom, v súvislosti s čím žalobca vykonáva značnú časť
svojej podnikateľskej nepoľnohospodárskej činnosti – poskytovanie ubytovacích činností. Je zrejmé, že
žalobca aktuálne nedisponuje dostatočnými dostupnými finančnými prostriedkami na to, aby bolo z jeho
strany možné uhradiť napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím uloženú povinnosť, pričom vzhľadom
na výšku istiny a k nej prislúchajúcemu príslušenstvu možno považovať za relevantné tvrdenia žalobcu

o tom, že k úhrade uloženej povinnosti by musel predať veľkú časť svojho nehnuteľného majetku, čo by
malo negatívny dopad na jeho podnikateľskú činnosť.

23. Predloženými listinami týkajúcimi sa prebiehajúceho exekučného konania žalobca zároveň osvedčil
reálnosť hrozby značnej hospodárskej či finančnej škody.

24. Správny súd v danom prípade nezistil prípadný rozpor nariadenia odkladného účinku podanej
správnej žaloby s verejným záujmom, a to ani v súvislosti so žalovaným uvádzaným charakterom
poskytnutých prostriedkov (finančné prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky). Z nateraz deklarovaných krokov žalobcu nie je zrejmé, že by pristúpil k likvidácii svojho

majetku, resp. ku zbavovaniu sa majetku s následkom prípadnej nemajetnosti v čase rozhodnutia
správneho súdu o podanej správnej žalobe, kedy je správny súd naviac limitovaný lehotou 6 mesiacov
od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku podľa § 187 ods. 1 SSP

25. Odkladný účinok ako procesný inštitút správneho súdnictva má zabezpečiť materiálnu ochranu

právam a oprávneným záujmom žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po prípadnom zrušení žalobou
napadnutého rozhodnutia žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Podstatou odkladného účinku je
„zmrazenie“ právnych následkov už právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018).
Súd je toho názoru, že priznaním odkladného účinku nedôjde k vylúčeniu či zmareniu zákonom
predpokladaných dôsledkov, len k ich odloženiu do času konečného rozhodnutia súdu vo veci samej. Ak

následne nebude žalobca úspešný vo veci samej, bude povinný riadne uhradiť povinnosť vyplývajúcu
z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Naopak, ak bude žalobca úspešný vo veci samej
a k odkladu právnych účinkov napadnutých rozhodnutí orgánov verenej správy by nedošlo, mohlo by
dôjsť k závažnej ujme v hospodárskej činnosti žalobcu. Žalobca môže stratiť možnosť generovať ďalšie
príjmy, čo ovplyvní jeho schopnosť plniť záväzky voči svojím zamestnanom a v neposlednom rade aj

voči štátnemu rozpočtu a bude predstavovať reálne riziko úpadku. Bez priznania odkladného účinku
bude žalobca nútený prijať také ekonomické rozhodnutia, ktoré ho môžu zásadne negatívne ovplyvniť.
Priznaním odkladného účinku nedôjde k zániku zákonom predpokladaných následkov, ale len k ich
odloženiu do rozhodnutia súdu vo veci samej.

26. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, kedy odkladný účinok podľa § 185
písm. a) SSP podanej žalobe priznal, a to až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia správneho súdu
vo veci. Správny súd zároveň dáva do pozornosti § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaníodkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže,
že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

27. Záverom správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých
žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z
ustanovenia § 185 SSP. Preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní, bude

predmetom meritórneho rozhodovania správneho súdu vo veci samej.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).