Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-15C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517203802
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7517203802.20

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX, právne zast.:
JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: PD
Čečejovce, družstvo, so sídlom Paňovská 7/530, 044 71 Čečejovce, IČO: 31 692 915 právne zast.:
JUDr. Ján Garančovský, advokát so sídlom Kukučínova 19, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

III. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 203,- eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská

Bystrica, IČO: 36 631 124, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. Autorizovaným elektronickým podaním právneho zástupcu žalobcu doručeným konajúcemu súdu dňa
5.6.2025 oznámil žalobca tunajšiemu súdu, že berie svoj návrh na začatie konania v plnom rozsahu

späť a žiada konanie zastaviť, z dôvodu mimosúdnej dohody na základe, ktorej došlo k vysporiadaniu
predmetu sporu aj trov konania a to tak, že každá strana si bude znášať trovy konania samostatne.

3. Autorizovaným elektronickým podaním právneho zástupcu žalovaného doručeným konajúcemu súdu
dňa 13.6.2025 oznámil žalovaný tunajšiemu súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom v plnom
rozsahu, vzhľadom na uzatvorenie mimosúdnej dohody, ktorej obsahom bol predmet sporu ako aj trovy

vzniknuté stranám v rámci konania, preto navrhuje ich stranám nepriznať.

4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd
konanie zastavil.

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP.9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,

ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, súd rozhodol tak,
že konanie zastavil. Súd mal za preukázané aj stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, preto na
podklade týchto skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. uznesenia a konanie zastavil.

11. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

13. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú
predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania,
ktoré vynaložili.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

15. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.

76809/01).

16. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za
výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256
Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

17. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho

poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri
zastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú

žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je

správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj
ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
I. ÚS 196/09).

18. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby

(ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý
patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu
v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie
žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajúukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne
vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa ust. § 256
Civilného sporového poriadku, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je

povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď R 49/1993). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k
späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k
zastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potomjepovinnosťousúduprirozhodovaní
o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách
(na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. §

256 Civilného sporového poriadku. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia 257 Civilného sporového poriadku (nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby
(v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia 256 Civilného sporového poriadku v
spojení s ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

19. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je

súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
§ 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pritom rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a

nesmie odporovať dobrým mravom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.02.2010, sp. zn. 2 M Cdo/17/2009).

21. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením
výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za

výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

22. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú
relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená
judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku len

všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj Zbierka súdnych
rozhodnutí a stanovísk R 34/1982, R 23/1989).

23. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o

výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného
sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k

majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na
majetkovépomeryoprávnenejstrany.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok

nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

24. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu zobral späť v celom
rozsahu z dôvodu, že došlo medzi stranami sporu k dohode, ktorou vysporiadali predmet sporu.

25. V danom prípade súd pri aplikácii ust. § 257 Civilného sporového poriadku neskúmal dôvody hodné
osobitného zreteľa z hľadiska sociálnych pomerov, či už žalobcu alebo žalovaného, nakoľko sú tu iné
dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa totiž môže dôjsť vo vzťahu kurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituácii.Použitieust.§257Civilnéhosporovéhoporiadku
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Ust. §
257 Civilného sporového poriadku umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie

a náhradu trov konania, čo v danom prípade je na mieste.

26. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že okolnosti, na ktoré žalobca poukázal
v späťvzatí, a ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde predstavujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal a považuje za spravodlivé,

aby každá zo strán znášala svoje trovy zastaveného konania.

27. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

29. Podľa ust. § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo

dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých

zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednaním veci.

30. Podľa ust. § 11 ods. 4 cit. zák., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa

vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10
eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

31. Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) cit. zák., orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho
systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení

poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak
orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie
o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

32. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 213,- eur dňa 24.7.2017. Zastavením konania
mu vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku kráteného o 10,- eur. Preto súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku vo výške 203,- eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská

Bystrica, IČO: 36 631 124, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému.

33. Na základe uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I., II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice
(§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 357 C.s.p.)