Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203887
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2320203887.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v
konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matky: C. D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, F., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavá 6, Šaľa, a otca: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K.
XXXX/XX, F., v konaní zastúpený: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 14,
Šaľa, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, takto

r o z h o d o l :

I. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

II. Matka maloletých detí je povinná informovať otca prostredníctvom emailovej adresy v mesačných
intervaloch, vždy do 30.dňa toho ktorého mesiaca, o zdravotnom stave maloletých, o spôsobe liečby, o
návšteve lekára, o plánovanej návšteve lekára, o výsledku lekárskeho vyšetrenia, o zmene obvyklého
pobytu maloletých, o návšteve školského zariadenia maloletými, o trávení voľného času a záujmoch
maloletých a to vždy za aktuálny mesiac.

III. Súd návrh otca na uloženie výchovného opatrenia vylučuje na samostatné konanie.

IV. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania: 16P/7/2014-370 zo dňa
19.12.2016 v rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2020 domáhala, aby súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Galanta č. k. 16P/7/2014-370 zo dňa 16.12.2016 v časti týkajúcej sa výživného na

maloleté deti a zvýšil výživné na maloletého A. zo sumy 230,-Eur mesačne na sumu 300,-Eur mesačne
a na maloletú B. zo sumy 175 eur na sumu 250 eur mesačne, počnúc od podania návrhu, vždy do 15-
teho dňa mesiaca vopred k rukám matky.

2.Zvyjadreniaotcamaloletýchdetídoručenéhosúdudňa16.11.2020vyplýva,žesnávrhomnazvýšenie
výživného nesúhlasí. Otec v súčasnosti prispieva na výživné so sumou 230 eur mesačne na A. a 175
eur mesačne na maloletú B.. Otec predmetnú výšku výživného považuje za dostatočnú, zohľadňujúcu

všetkypotrebymaloletýchdetí.Vzáverevyjadreniaotecpodalprotinávrh,vzmyslektoréhožiadalzmeniť
súdom určený styk otca s maloletými deťmi, keďže v styku otca s deťmi matka neustále bráni, a otec
mal. detí sa so svojimi deťmi nestýka.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
obsahom spisu č. k. 32P/14/2020 a všetkých pripojených spisov a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

4. Maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu rodičov, pričom manželstvo rodičov bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 16P/7/2014-370 zo dňa 19.12.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.01.2017. Predmetným rozsudkom bola zároveň určená úprava rodičovských práv
a povinností po rozvode, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola

uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou 230,-Eu, na maloletú B. mesačne
vo výške 175,-Eur, ako aj na výživu maloletého dieťaťa meno neuvedené vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých. Styk upravil styk otca s maloletými deťmi A.
a B. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku
vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 17:00 hod., a v každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu

v čase od 14:30 hod. do 15:30 hod., v priestoroch Linky detskej istoty, n. o., Bratislava - Staré mesto,
Fialkové údolie 5, s tým, že v období 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude styk realizovaný v
prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty, a po uplynutí 6 mesiacov bude styk realizovaný v
prítomnosti pracovníka Linky detskej istoty a v neprítomnosti matky, pričom matka je povinná maloleté
deti na styk s otcom pripraviť a sama alebo prostredníctvom ňou poverenej osoby zabezpečiť účasť

maloletých detí na stretnutiach; rodičia a pracovník Linky detskej istoty, n.o. sú povinní navzájom
sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich realizáciu styku a zmarený
termín v najbližšom možnom termíne, na základe vzájomnej dohody a dohody s Linku detskej istoty,
n.o., nahradiť.

5. O návrhu matky na zvýšenie výživného v tomto konaní rozhodol tunajší súd čiastočným rozsudkom
č.k. 32P/14/2020 – 343 zo dňa 13.01.2022, kedy zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A.
zvýšeným výživným zo sumy 230 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne do 15.09.2021 a od
16.09.2021 na sumu 270 eur mesačne a na výživu maloletej B. zvýšeným výživným zo sumy 175 eur
mesačne na sumu 190 eur mesačne do 15.09.2021 a od 16.09.2021 na sumu 205 eur mesačne, a to

vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu. Zročné
výživné vo výške 385 eur za obdobie od 16.10.2020 do 15.09.2021 a zročné výživné vo výške 140 eur
od 16.09.2021 do 13.01.2022 je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nadobudnutia právoplatnosti
tohto čiastočného rozsudku. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania:

16P/7/2014-370 zo dňa 16.12.2016 čo do vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Výdavky maloletých
voči tretím osobám ako aj mimoriadne výdavky súd rodičov zaviazal hradiť každý v jednej polovici po
vzájomnej dohode. Ďalej súd v konaní rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými
deťmi.

6. Na pojednávaní dňa 20.11.2020, navrhovateľka v zastúpení právnou zástupkyňou uviedla, že čo sa
týka návrhu otca o úpravu styku, je toho názoru, že v takom rozsahu je nerealizovateľné, nakoľko otec
od rozvodu nie je v žiadnom kontakte s mal. deťmi, pričom taktiež uviedla, že v prípade, ak mal. deti
budú trvať na tom, že chcú sa stretávať s otcom, bude nápomocná a v prípade, ak ten styk bude možné
umožniťprostredníctvomvýchovnéhoopatrenia,budespolupracovať.Otecuviedol,žečosatýkanávrhu

na úpravu styku má záujem o akýkoľvek styk v akomkoľvek rozsahu, len aby sa mohol konečne stretnúť
s mal. deťmi. Čo sa týka návrhu otca na úpravu styku, k návrhu matky a jej PZ na vypočutie detí na súde
zastáva názor, že traumatizovanie detí výsluchom na súde nepovažuje za dôvodné, nakoľko tým, že deti
dlhodobo neboli v kontakte s otcom, pravdepodobne naďalej budú mať odmietavý postoj k otcovi, preto
skôr ako vhodnejšie vidí uloženie výchovného opatrenia, kde by sa deti stretávali s otcom na referáte

poradensko-psychologických služieb, pričom tieto stretnutia by prebiehali zo začiatku individuálne s
matkou a s deťmi, a najskôr po zistení postoja detí by sa aj otec zúčastňoval stretnutí, ktoré by boli
následne realizované duálne.

7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.04.2021 vyplýva, že dňa 22.04.2021 o 13:00 hod. bol

orgánom SPODaSK v prirodzenom rodinnom prostredí vykonaný pohovor s maloletými deťmi bez
prítomnosti ich zákonného zástupcu za účelom zistenia názoru dieťaťa vo veciach úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Pred vykonaním pohovoru boli maloleté
deti zamestnancom orgánu SPODaSK oboznámené so všetkými skutočnosťami, t. j. prečo sa vykonávapohovor, na aký účel bude vypracovaná správa z vykonaného pohovoru použitá, ako bude prebiehať
pohovor, že môžu odmietnuť vyjadriť svoj názor. Na uľahčenie priebehu zisťovania názoru detí im bolo
umožnené vyjadriť svoj názor v jazyku, ktorému rozumejú, pri používaní ktorého sa cítia komfortne a

bezpečne a je pre nich prirodzené sa v ňom vyjadrovať. Z uvedeného dôvodu bol pohovor s deťmi
vykonaný za účasti zamestnanca orgánu SPODaSK C. L. J., ktorý sprostredkoval tlmočenie z jazyka
maďarského do jazyka slovenského a naopak. Maloletý A. a B. pôsobili pokojne, na otázky odpovedali
spontánne a ochotne, udržiavali očný kontakt. Na otázku, či im mamina povedala, že prídu a vysvetlila
im dôvod, prečo sa s nimi budú rozprávať mal. A. uviedol, že áno, mamina im všetko vysvetlila. Vyjadril

sa, že rozprávať sa budú kvôli tomu „aby sa už všetko konečne ukončilo, mali kľud v rodine a nemali
zmätky.“ C. A. uviedol, že je žiakom 5. roč. ZŠ s VJM P. Pázmáňa v Šali. Aktuálne vyučovanie prebieha
dištančnou formou, od pondelka už nastupuje do školy a veľmi sa teší. Z vyučovacích predmetov ho
baví matematika, dejepis a biológia. Venuje sa hre na klavír, spevu, absolvoval nejaké koncerty no
nezúčastňuje sa väčších súťaží ako jeho sestra Noémi. Maloletá B. uviedla, že je žiačkou 4. roč. ZŠ
s VJM P. Pázmáňa v Šali. Pred týždňom nastúpila do školy, no aktuálne je pre chorobu opäť doma,

užíva antibiotiká. Z vyučovacích predmetov ju najviac baví matematika, náboženstvo a slovenský jazyk.
Venuje sa hre na husliach, nakoľko však vyučujúci nie je zdatný v počítačoch, vyučovanie neprebieha
on-line formou ale sama doma denne cca 2-3 hodiny cvičí. Venuje sa aj spevu a začala hrať na klavír.
Spolu s bratom navštevujú ĽŠU - výtvarnú výchovu, v súčasnosti tiež on-line formou. Rovnako sa bratom
zúčastňujú matematických súťaží - Maxík, pytagoriády. Na otázku týkajúcu sa ich kontaktu s otcom mal.

A. uviedol, že ho naposledy videli asi pred tromi rokmi na súde. Nemajú záujem s ním udržiavať žiadnu
formu kontaktu, už je to pre nich cudzí človek. Obe mal. deti zhodne uviedli, že otca nechcú vidieť,
pretože to v nich vyvoláva zlé spomienky. Ako malé deti ich údajne ťahal do auta, vyhrážal sa im, že
keď s ním nepôjdu, zavolá policajtov, zobral im tmavomodré auto a peniaze. Na otázku, či vedia, že
majú nevlastných súrodencov a nechcú ich spoznať mal. A. zareagoval tým, že počul, že má dve deti,

no nenazval by ich súrodencami, sú to pre nich cudzí ľudia a oni nemajú záujem ich spoznať.

8. Súd uznesením č. k. 32P/14/2020-209 zo dňa 27.04.2021 nariadil výchovné opatrenie v zmysle § 37
ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ktorým súd uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Nové Zámky za

účelom poskytnutia poradensko - psychologickej pomoci deťom a rodičom pri úprave styku a obnovenia
komunikácie medzi rodičmi navzájom a vzťahových väzieb medzi maloletými deťmi a ich otcom po dobu
6 mesiacov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 13.05.2021.

9. Súd uznesením č. k. 32P/14/2020-249 zo dňa 20.09.2021 s poukazom na závery správy z poradensko

- psychologického procesu opätovne nariadil výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d)
zákona o rodine, ktorým uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému
poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Nové Zámky, pracovisko Šaľa za
účelom poskytnutia poradensko - psychologickej pomoci deťom a rodičom pri úprave styku a obnovenia
komunikácie medzi rodičmi navzájom a vzťahových väzieb medzi maloletých detí a ich otcom a to

formou 2 videokonferencii cestou aplikácie ZOOM s každým maloletým dieťaťom a následne osobnou
účasťou maloletých detí na stretnutiach organizovaných na pracovisku na Referáte poradensko-
psychologických služieb Nové Zámky, pracovisko Šaľa po dobu 6 mesiacov. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2021.

10. Matka k vyjadreniu zo dňa 09.11.2021 pripojila list, ktorý mal napísať maloletý A., z ktorého vyplýva,
že list adresuje sudkyni, a uvádza v ňom, že „akurát dnes som komunikoval so psychológom cez
aplikáciu Zoom, a napriek tomu, že mu viackrát zdôraznil, že s pánom B. (pozn.: otcom), ako ho nazval
psychológ, nechcem mať žiaden vzťah, napriek tomu ma však núti aby som sa s nim stýkal. Bol by som
rád, keby sa tento prípad uzavrel s tým, že ma nebudú nútiť stýkať sa s ním. On je pre mňa cudzím

človekom, v ktorom nevidím ani štipku pozitívnej veci!!! Voči mne, ako aj voči mojej rodine vykonal veľa
zlomyseľnosti. Ak by som Vám mal vymenovať všetky zlomyseľnosti, tak by nestačil ani môj celý zošit!!!
Nechápem, že prečo moja mamička nám hovorí, že musíme komunikovať so psychológom cez aplikáciu
M.,alebosasnímstretnúť,keďsomužajminulepovedalpsychológovi,abyVámoznámil,žejanechcem
mať žiadny vzťah s tým človekom. Psychológ mi povedal, že geneticky je mojim otcom, čomu však ja

neverím, ale aj keby to tak bolo, vychádzajúc z mojich skúsenosti s ním, nechcem mať s ním žiaden
vzťah!!! Prosím, aby ste ma nenútili mať rád niekoho kto je pre mňa cudzím človekom. Veľa sa o tom
rozprávame aj s mojou sestrou Noémi. Žijeme v šťastnej rodine, a nechceme, aby sa sem ktokoľvek
votrel. Nechceme žiadnych takzvaných (znak) "znalcov, a psychológov, ktorí ma obťažujú. Ja nebudemsvoj drahý čas plytvať na to, aby som komunikoval cez aplikáciu zoom a stretával sa so psychológmi. Ak
svoje rozhodnutie nezmeníte ani na základe tohto, ja dôjdem a poviem Vám to osobne!!!! Pôjdem hoci
aj k ombudsmanke, alebo to oznámim aj polícii!!! Som zúfalý, a už neviem na koho sa mám ešte obrátiť,

aby ma vypočuli! Nechcem mať so žiadnym cudzím človekom žiaden vzťah, on je pre mňa cudzím
človekom!! Toto som oznámil aj psychológovi!!! S pozdravom: A. a moja sestra B..“

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 02.02.2022 ohľadne
realizácie uloženého výchovného opatrenia vyplýva, že poradensko-psychologické intervencie v období

od 27.04.2021 absolvovali rodičia, aj ich maloleté deti. V postojoch a v názoroch klientov, ako ani v
cieľoch a v motivácii otca maloletých detí sa v priebehu uvedeného obdobia neudiala žiadna zmena.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj k zisteniam z predošlých on-line konzultácii s
maloletými deťmi, má úrad za to, že tieto konzultácie nenapĺňajú účel uloženého výchovného opatrenia
a čo je najpodstatnejšie, že nie sú v najlepšom záujme maloletých detí. Nakoľko mal. deti opakovane
uvádzali, že nemajú potrebu, ani záujem o ďalšie konzultácie so psychológom, k ďalšej spolupráci

motiváciu nemajú, keďže jej neprikladajú žiadny význam ani prínos a opakovane a dôrazne vyjadrili
svoje negatívne názory a postoje k svojmu otcovi, ktoré pokladajú za nemenné, nie je pre maloleté deti
prínosné a ani v ich najlepšom záujme, aby v konzultáciách ďalej pokračovali. Ak by však maloletí A.
a B. prejavili záujem a potrebu o ďalšie poradensko-psychologické konzultácie so psychológom, úrad
im dal na vedomie, že im bude k dispozícii v takom rozsahu, ako to bude potrebné. O tejto skutočnosti

informovali oboch rodičov, ktorí v tomto smere nemali žiadne výhrady. S rodičmi v poradensko-
psychologickej práci budú pokračovať ďalej.

12. Zo záverečnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 31.03.2022
ohľadne realizácie uloženého výchovného opatrenia vyplýva, že cieľom poradensko-psychologickej

spolupráce s rodičmi a s ich maloletými deťmi, bolo prostredníctvom odborných metód psychologickej
pomoci podporiť obnovenie vzájomných vzťahov medzi otcom a jeho deťmi, ako aj komunikáciu medzi
rodičmi detí, tak, ako to vo výchovnom opatrení uložil súd. Tieto ciele výchovného opatrenia sa naplniť
nepodarilo. Zásadný dôvod pre ktorý neboli ciele dosiahnuté, je predovšetkým v odmietavých postojoch
matky a jej maloletých detí k spolupráci na uvedený cieľoch, keďže nevideli žiadny dôvod obnovovať

vzťahy a komunikáciu s otcom mal. detí. Úrad uviedol, že sa domnieva, že k dosiahnutiu pozitívneho
posunu v uvedených cieľoch, by bolo vhodnejšie využiť inú formu odbornej intervencie s rodičmi a
ich maloletými deťmi, konkrétne terénnu prácu v ich prirodzenom prostredí, ktorá sa v tomto prípade
javí ako efektívnejšia. Vzhľadom k informáciám o negatívnych a zraňujúcich zážitkoch maloletých
detí ako aj ich rodičov, prameniacich z konfliktných a záťažových situácií z ich spoločnej minulosti,

ktoré klienti uvádzali v priebehu poradensko-psychologického procesu a ktorých nesanované následky
podľa ich slov môžu stále pretrvávať, úrad odporúčal absolvovať klinicko-psychologickú diagnostiku a v
prípade opodstatnenosti následnú systematickú psychoterapiu. Rodičia a ich maloleté deti boli zároveň
informovaní o možnosti pokračovať v poradensko-psychologickej spolupráci na dobrovoľnej báze, ak by
o ďalšiu spoluprácu prejavili záujem.

13. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.1.2023 vyplýva, že bol vykonaný pohovor s mal. deťmi,
ktoré uviedli, že s otcom nechcú mať nič spoločné, nechcú, aby ich už ďalej niekto spovedal., ďalej
uviedli, že to môžu povedať aj pred súdom, ak je to potrebné. Kolízny opatrovník uviedol, že styk otca
s maloletými deťmi neprebieha fakticky od roku 2014. ďalej uviedol, že ponecháva na zvážení súdu

znalecké dokazovanie, prípadné ďalšie výchovné opatrenie.
14. Zo správ Základnej školy N. N., Šaľa zo dňa 28.02.2023 vyplýva, že maloleté deti sú vždy v škole
pripravené, majú vynikajúce výsledky, majú málo vymeškaných hodín. Otec ako aj matka sa pravidelne
informujú o výsledkoch maloletých, zaujímajú sa o ich prospech.

15. Na pojednávaní dňa 06.03.2023 bol vypočutý Mgr. PhDr. Ladislav Szőcs, psychológ Referátu
poradensko – psychologických služieb, ÚPSVaR Nové Zámky, pracovisko Šaľa, nar. XX.XX.XXXX,
k realizovanému výchovnému opatreniu. Svedok uviedol, že mal. deti mu hovorili o negatívnych
zážitkoch v detstve so svojím otcom. Boli tam násilnosti, ale aké konkrétne, to nevie. Deti majú
povedomie o tom, že im otec zobral peniaze, resp. ich zobral matke. V ďalšom sa vyjadriť nemohol,

nakoľko je viazaný mlčanlivosťou. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru by mohla pomôcť systematická
psychoterapia poskytovaná rodičom a mal. deťom alebo otcovi a mal. deťom. Ide však o prácu na
dlhšiu dobu, možno dobu niekoľkých rokov. Podstata spočíva v dlhodobej spolupráci so zúčastnenými,
ktorý o takúto psychoterapiu majú záujem, pretože bez potrebného záujmu by to neprinieslo želanýefekt. V procese psychoterapie sa dajú ošetriť negatívne zážitky (zraňujúce). Môže vzniknúť iný pohľad
na situáciu, môže prípadne dôjsť až k odpusteniu. Dodal, že v záverečnej správe uviedol, že všetci
zúčastnení uvádzali, že zažili niečo nepekné, negatívne a bolestivé. Doposiaľ sa s tým nič nerobilo, preto

odporučil vyšetrenie detí a rodičov klinickým psychológom.

16. Na pojednávaní dňa 06.03.2023 otec maloletých detí na výzvu súdu vyjadril k svojim predstavám
o kontakte s mal. deťmi, ktoré sa jednoznačne vyjadrili, že s otcom nechcú byť v žiadnom kontakte
a nemajú záujem o spoločný čas. Otec napriek tomu uviedol, že zotrváva na svojom návrhu a má

záujem stretávať sa s deťmi za prítomnosti odborne spôsobilej osoby, napríklad psychológa. Deklaroval
ochotu absolvovať aj psychoterapiu a psychiatrické vyšetrenie. Na otázku súdu, či sa pokúša o kontakt
s matkou maloletých detí, uviedol, že po tom, čo si musel v minulosti pre deti chodiť za asistencie
príslušníkov Policajného zboru, to už nepovažuje za zmysluplné. Dodal, že matku detí v súčasnosti
nijako nekontaktuje, pretože mu nezdvíha telefón a neotvára dvere. Na ďalšiu otázku, či s ňou
komunikuje aspoň e-mailom, uviedol, že jej síce e-mail poslal, no nevie presne uviesť, kedy sa tak

stalo. K poslednému osobnému kontaktu s maloletými deťmi podľa jeho slov došlo naposledy približne
v roku 2016, keď sa stretli na Linke detskej istoty a u znalca PhDr. Molnára. Odvtedy s nimi nie je
v žiadnom kontakte. Na otázku súdu, ako si vysvetľuje, že ho maloleté deti kategoricky odmietajú a
nechcú s ním udržiavať kontakt, otec uviedol, že príčinu vidí najmä v prostredí, v ktorom deti žijú spolu
s matkou a starou matkou, ktoré im podľa neho vytvorili „pohodlnú bublinu“. Odmietol však, že by sa

dopúšťal násilností, ktoré deti vo svojich výpovediach uvádzali. Ďalej uviedol, že spolužitie s matkou detí
a jej matkou v spoločnej domácnosti trvalo do decembra 2013, pričom posledný rok označil za veľmi
problematický. Už od januára 2013 sa snažil dosiahnuť, aby matka jeho bývalej manželky nebola počas
víkendov prítomná v domácnosti, čo však podľa jeho slov ostalo bez odozvy. Poprel, že by voči bývalej
manželke páchal fyzické násilie; naopak, tvrdí, že k fyzickému napadnutiu z jej strany voči nemu a jeho

matke došlo dvakrát. Navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

17. Na pojednávaní dňa 06.03.2023 matka uviedla, že otec sa s maloletými naposledy stretol v roku
2016 za prítomnosti psychológov z Linky detskej istoty, ktorí sa pokúšali o sprostredkovanie a obnovu
ich vzťahu. Od toho času podľa jej vyjadrenia otec o deti neprejavil žiaden záujem – nekontaktoval

ich telefonicky, nepísal im, ani jej ako matke neposlal žiaden e-mail. Matka ďalej uviedla, že hoci
maloleté deti ovládajú slovenský jazyk, v prípade vyjadrovania svojich emócií a názorov nie sú schopné
vyjadrovať sa úplne presne, pretože slovenčinu neovládajú na úrovni gramatickej istoty. Na otázku
súdu, prečo mal. deti svojho otca úplne odmietajú a nechcú s ním udržiavať žiadny kontakt, matka
uviedla, že príčiny siahajú do minulosti – otec sa k nim podľa jej slov správal násilne, nátlakovo ich

nútil do niečoho, čo si ony samy neželali, predovšetkým do osobných stretnutí, ktoré boli vynucované
dokonca aj za asistencie príslušníkov Policajného zboru. Deti podľa nej dodnes negatívne prežívajú
akékoľvek predstavy o kontakte s otcom, obávajú sa, čo „zasa vymyslí“, pričom ako konkrétny príklad
uviedla situáciu, keď do ich domácnosti poslal príslušníka PZ, čo bolo zachytené aj v správe kolízneho
opatrovníka. Podľa jej slov otec nikdy nevytvoril s mal. deťmi pevný ani funkčný vzťah. Istý čas pracoval

v zahraničí a po návrate domov podľa jej tvrdenia pravidelne odchádzal do krčmy a vracal sa až po
polnoci. Uviedla tiež, že ju raz sotil pod klavír, avšak túto udalosť na polícii nenahlásila. Otec sa podľa
jej vyjadrenia k deťom nesprával nijako aktívne, ani im nevytváral zázemie, v ktorom by mohol vzniknúť
vzťah. Na otázku súdu, či ju alebo deti otec fyzicky napadol, matka uviedla, že maloletú B. v minulosti
chytil pred materskou školou za kabát, keď od neho utekala. Mal. deti podľa nej aj kopol, pričom tieto

incidenty riešila prokuratúra aj súd, avšak nevie presne, ako tieto konania dopadli. Matka ďalej uviedla,
že nemá záujem zúčastňovať sa psychoterapie a nechce s otcom detí nijako komunikovať, pretože sa jej
v minulosti vyhrážal likvidáciou a aj ju fyzicky napádal. Jej psychologička (PZ) konštatovala, že klientka
trpí posttraumatickými prejavmi. Na otázku súdu, čo by podľa jej názoru mohlo pomôcť k obnoveniu
vzťahu medzi deťmi a ich otcom, odpovedala, že hoci nie je principiálne proti ich kontaktu, mal. deti si

to kategoricky neželajú a nechcú o svojom otcovi ani len počuť. Sú podľa nej emocionálne vyčerpané
z opakovaného vypočúvania a dokonca samy zvažovali, že sa obrátia na políciu. Sama nevie, čo by
deťom mohlo pomôcť k zmene ich postoja, pričom zdôraznila, že sa nachádzajú v pubertálnom veku a
nechce ich do kontaktu s otcom nútiť, aby sa nezablokovali úplne a nestratili akúkoľvek budúcu motiváciu
k prípadnému obnovenému kontaktu. Uviedla tiež, že minulý rok otec poslal jej aj mal. deťom svadobné

oznámenie, na čo deti zareagovali negatívne a žiadali, aby ho vyhodila.

18. Na pojednávaní dňa 06.03.2023 predstúpila kolízna opatrovníčka, ktorá k veci uviedla, že navrhuje,
aby bolo vykonané znalecké dokazovanie.19. Otec vo vyjadrení zo dňa 14.04.2023 predložil vypracovaný súkromný znalecký posudok. Z neho
vyplýva, že agresivita nepatrí medzi charakteristické črty otca, keďže je skôr kľudnej a miernej povahy.

Otec uviedol, že matkine tvrdenia na pojednávaní o jeho agresivite sú fabulácie, ničím nepodložené.
Uviedol, že odmietanie styku maloletých s otcom je výlučne zapríčinené vplyvom matky.

20. V predmetnej veci súd ustanovil uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.06.2023 znalkyňu
z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia C. G. D., s miestom výkonu činnosti N. X, D.,

na vypracovanie znaleckého posudku, s úlohou vypočuť maloleté deti a rodičov a odpovedať na otázky
súdu.

21. Ustanovená znalkyňa dňa 12.02.2024 predložila súdu vyhotovený znalecký posudok č. 9/2023.
Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že obe deti A. a B. odmietajú kontakt s otcom, nechcú o ňom
počuť, doma o ňom nehovoria, želajú si, aby už im s tým všetci dali pokoj. Matka detí má podobný

postoj, ona sa s ním nechce stretnúť ani s ním nechce hovoriť. (Podobne reagovala už počas spolupráce
s p. O. v máji 2014, počas výchovného opatrenia nariadeného súdom v trvaní 6 mesiacov s p. J.
(2021-2022) a tento postoj si zachováva dodnes v osobnej, e-mailovej aj sms komunikácii so znalkyňou).
Prejavom zdravého psychického fungovania je, ak jedinec dokáže byť v plnom kontakte so všetkým,
čo existuje. Noemi hovorí, že jej je smutno, ak o tom hovorí, ale doma o tom nehovoria, tak je to v

poriadku. Andrejov mechanizmus riešenia otázky otca je takisto vyhýbanie, resp. popieranie, podobne
to má aj matka. K povahovým črtám otca znalkyňa uviedla, že otec má snahu o adekvátne zvládanie
a prispôsobovanie sa v rôznych situáciách, o emocionálne zrelé prejavy, aj vhodné väzbové správanie
v sociálnych kontaktoch. Chýba istota v realizácii tohto procesu. Má intenzívnu snahu o vytváranie a
dosiahnutie emocionálne sýtených vzťahov, zároveň však môžu pôsobiť neistota v orientácii a napätia,

ktoré nie sú integrované do osobnosti, nezrelé, nespracované neidentifikované osobnostné tendencie.
Orientácia v sociálnom poli je neistá, zároveň je prítomná tendencia k elaborácii, snaha o dobré
prispôsobenie sa a snaha o cieľavedomú regulácie správania a aktuálnych nálad. Je to prognosticky
priaznivý znak, predovšetkým čo sa týka efektu poradenského pôsobenia. V súčasnosti pravdepodobne
osobnostné vlastnosti otca nemajú žiadny vplyv na vývoj maloletých deti. Čo sa týka povahových čŕt

matky, znalkyňa uviedla, že pre matku je charakteristický sklon hľadať oporu v niekom silnejšom, opora
vo vonkajšej ochrane, feminita, prijíma pohľad na seba ako na slabú" alebo obeť". Je vo zvýšenej miere
sugestibilná, môže byť ľahko manipulovateľná, závislá od vonkajšieho sveta. Tolerancia voči neúspechu
je nízka, v obranných mechanizmoch osobnosti prevládajú projekcia a racionalizácia (vysvetlí si, z čoho
pramenia ťažkosti a dožaduje sa, aby ich iní odstránili). Správanie je energické, na činnosť zamerané,

možné sú prejavy typu acting- out, kedy môžu byť aktuálne afektívne napätia odvádzané prekvapivým,
neadekvátnym spôsobom, správanie môže byť výbušné, vo svojom priebehu agresívne - aj verbálne. V
situáciách, ktoré vyžadujú podať výkon, môže dochádzať k panickému reagovaniu. Je prítomná snaha o
elaboráciu uvedených charakteristík. Je to prognosticky priaznivý znak, čo sa týka efektu poradenského
pôsobenia. Jej osobnostné vlastnosti majú zásadný vplyv na formovanie vývin maloletých detí. Je ich

rodičovským modelom spolu so svojou matkou, starou matkou deti – ktorá vystupuje ako druhý rodič.
Otec v súčasnosti nemá žiaden výchovný vplyv na maloleté deti. Matka na deti v mnohých smeroch
jednoznačne pozitívne vplýva - stará sa o ich vzdelávanie, voľnočasové aktivity, v inštrumentálnej
starostlivostijejvmnohýchsmerochpomáhajejmatka.Rizikovýjepostojmatkyktémeotcavživotedetí,
ktorá môže súvisieť s jej nespracovanými traumami, ktorým sa vyhýba a prenáša na generáciu svojich

deti. Znalkyňa ďalej uviedla, že k vytvoreniu negatívneho postoja maloletých detí k otcovi mohlo dôjsť
pravdepodobne kombináciou viacerých faktorov, a súvisia jednak so správaním otca a jeho vzťahom
k deťom v období pred rozchodom, s vysokou pravdepodobnosťou došlo však aj k spolupôsobeniu
informácií, reakcií a postojov matky a starej matky na formovaní názoru deti počas predchádzajúcich
rokov, nakoľko išlo o deti predškolského veku, ktorých emocionálne, kognitívne a sociálne schopnosti

sa postupne rozvíjajú a v názoroch a postojov sú závislé na osobách v blízkom sociálnom prostredí,
v rodine. Postoj matky má zásadný a rozhodujúci vplyv na vzťah maloletých detí k otcovi, matka je v
tomto smere modelom a deti sa budú správať podobným spôsobom, ako matka. Deti potrebujú vidieť,
ako matka s otcom hovorí, telefonuje, vymieňa si informácie napr. spočiatku e-mailom. Znalkyňa ďalej
konštatovala, že je v záujme maloletých detí obnoviť vzťah s otcom, tento proces si však bude vyžadovať

dlhý čas a participáciu matky a otca detí. Aktuálne žijú A. a B. so svojim postojom k osobe otca, v
ktorom je veľa popierania, bagatelizovania aj vytesňovania, ktoré bránia reálnemu pohľadu na problém
s otcom. Zreálnenie vzťahu s otcom v tom, že žije tu v meste, okrem všetkých zlých vlastnosti, by mohol
mať aj nejaké dobré a možno by im do života mohol niečo odovzdať a ak aj nie, aspoň to vyskúšali bybolo pre deti prospešné v tom, že toto je zdravé fungovanie, v ktorom deti prijímajú realitu tak, ako je.
Aktuálny spôsob riešenia "témy otec“ je pre deti ohrozujúci z hľadiska ich psychického vývinu v oblasti
reziliencie. Ideálne by bolo iniciovať proces poradenstva pre deti s cieľom spracovania traumatických

zážitkov,nakoľkobezichspracovaniamôžeodmietanýrodič,ichotec,predstavovaťpredetiautomatický
spúšťač traumatických spomienok. Pri nastavení tejto podmienky bude potrebná aktivita matky a starej
matky, najmä zásadná zmena ich postoja v tom, že starostlivosť, ktorú deťom ponúkajú odborníci je
v ich najlepšom záujme a či už sa styk s otcom reálne uskutočni alebo nie, oni dostanú príležitosť
na spracovanie svojej traumy, ktorú obaja opisujú ako bolestivú, ale zatiaľ ju zaháňajú a vytesňujú a

ventilujú hnevom a nedôverou. Paralelným krokom v ozdravení procesu by malo byť zapojenie matky,
otca a pripadne aj starej matky (každého individuálne) do psychologického poradenského procesu,
ktorého cieľom by malo byť spracovanie životných tém a tráum, vzhľadom na to, že tento proces je
aj za podmienky dobrovoľnosti klienta dlhodobý, nakoľko ide o preformulovanie životných postojov,
jeho optimálne trvanie sú minimálne 2 roky dvojtýždenne, čiže cca 52 stretnutí za dané obdobie. V
tomto bode evidujeme fakt, že doterajšie iniciatívy súdu smerom k matke v tejto oblasti nepriniesli

želaný efekt. Nikto z rodiny nevie uviesť, aká forma kontaktu je pre nich prijateľná, okrem žiadneho
kontaktu. S ohľadom na aktuálnu situáciu v rodine, s postojmi, ktoré v nej prevládajú, konštatovala
znalkyňa veľmi malú nádej na úspešnosť tohto procesu, aj vzhľadom na to, že rodinný systém matky,
starej matky a troch detí je mimoriadne silný v tejto konštelácii, chýba ich motivácia k zmene. V
budúcnosti, pokiaľ sa rovnováha, ktorá v systéme aktuálne je, prípadne vychýli z akéhokoľvek dôvodu,

sa pomer síl môže zmeniť. Na otázku súdu, že pokiaľ maloleté deti dlhodobo odmietajú stretávanie s
otcom, či je vhodné ich nútiť k takémuto stretávaniu proti ich vôli, odpovedala znalkyňa jednoslovne
„nie“. Keďže deti v súčasnosti odmietajú akýkoľvek styk s otcom, ako realizovateľnú odporučila formu,
kedy otec bude deti priebežne a nevtieravo kontaktovať, v podobe pohľadnice k meninám alebo
narodeninám, prípadne pri iných príležitostiach, je však potrebné počítať s tým, že v prípade odozvy

pôjde o negatívnu spätnú väzbu. Táto forma by mohla byť pre deti neohrozujúca. Neskôr by v styku
s otcom mohla byť úspešná písomná forma styku cez zvolenú chatovaciu platformu alebo e-mail vo
vhodnej a vzájomne dohodnutej frekvencii, s cieľom zoznamovania sa a hľadania prípadných odlišnosti
alebo podobnosti. Aplikácia tejto formy môže zaručovať deťom primerané bezpečie. Je potrebné počítať
s tým, že otcova iniciatíva nebude dlhodobo opätovaná. Znalkyňa ďalej uviedla, že je potrebné počítať

s tým, že pri pokuse otca o opätovné nadviazanie vzťahu budú reagovať mlčaním, chladom prípadne
verbálnymi provokáciami alebo iným akokoľvek bizarným správaním (čo sa už dialo, buď nereagovali,
alebo odkázali, nech vráti to, čo im ukradol okrem iného v liste sudkyni). Je vylúčené nútiť ich do
kontaktu s otcom, nebude to fungovať. Pokiaľ chcú, musia tak urobiť dobrovoľne. Otec aj matka budú
potrebovať veľkú dávku empatie: matka v procese zohráva dôležitú úlohu, aby kontakt podporovala,

facilitovala a napomáhala mu podporou svojich detí - aby nadviazali kontakt prostredníctvom e-mailu
alebo sociálnych sietí. V zmysle odporúčaní všetkých psychológov, s ktorými dosiaľ prišla do kontaktu.
A reálne evidujeme skutočnosť, že aj tieto signálny matka dosiaľ ignorovala, nevenovala im patričnú
pozornosť, prenechávala deťom od predškolského veku slobodu v rozhodovaní v tejto otázke. Od otca
bude proces vyžadovať veľa trpezlivosti, opatrnosti, primeranému dodržiavaniu odstupu. Nie je vhodné,

ani reálne očakávať bezprostredné vyriešenie, zavádzať pravidlá a naliehať, aby deti čo najskôr znova
fungovali vo vzťahu s otcom, tento vzťah v súčasnosti absentuje, je prerušený a je nadviazanie je veľmi
neisté. Znalkyňa odporučila pomoc odborníka otcovi aj matke v tejto oblasti.

22. Matka dňa 23.05.2024 podala na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Súd

Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 20.01.2025 vylúčil návrh matky na zvýšenie výživného
na samostatné konanie.

23. Na pojednávaní dňa 27.05.2025 matka uviedla, že so závermi znaleckého posudku súhlasí a naďalej
považuje návrh otca za bezdôvodný a nerealizovateľný.

24. Znalkyňa na pojednávaní dňa 27.05.2024 uviedla, že maloleté deti radikálne odmietajú stretávanie
s otcom. Na otázku právnej zástupkyne matky, či je možné nútiť mal. deti k styku s otcom znalkyňa
uviedla, že by to bolo iné v roku 2014, toho času majú deti negatívne spomienky na otca, aj matkine
naladenie na otca je negatívne. Pre deti je dôležité, aby žili s pocitom, že otec je dôležitý, čo toho

času absentuje. Dodala, že je potrebné však udržiavať kontakt otca s mal. deťmi, zo začiatku emailom,
chatom, postupne aj osobne. Chýba tam akákoľvek väzba.25. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 27.05.2025 uviedol, že sa stotožňuje s názorom znalkyne
na postupné vybudovanie vzťahu mal. detí s otcom na začiatok cez elektronickú komunikáciu na diaľku,
a neskôr na osobný kontakt.

26. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 27.05.2025 uviedol, že navrhuje uloženie výchovného
opatrenia za účelom obnovenia komunikácie medzi rodičmi. Matka taktiež s návrhom na pojednávaní
súhlasila. Matka aj otec na pojednávaní vyjadrili súhlas, že otec bude kontaktovať mal. deti raz týždenne
emailom alebo SMS. Matka súčasne zabezpečí, aby boli maloleté deti informované o tom, že otec s nimi

bude týmto spôsobom komunikovať a aby sa oboznámili s obsahom správ.

27. Uznesením tunajšieho súdu č.k. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 06.06.2024 bolo rodičom mal. detí
nariadené výchovné opatrenie, ktoré spočíva v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu,
ktorébuderealizovanéobčianskymzdruženímTENENETo.z.,atovtrvaní6mesiacovodprávoplatnosti
rozhodnutia.

28.Matkavovyjadrenízodňa28.08.2024uviedla,žematkamaloletýchdoposiaľabsolvovala2stretnutia
s psychologičkou. Prvé stretnutie sa realizovalo v júli 2024, druhé stretnutie 23.08.2024. Na druhé
stretnutie matku odprevadil sám maloletý, ktorý z vlastnej iniciatívy chcel ísť na stretnutie s matkou, aby
opäť vyjadril jeho názor, že predmetné stretnutia sú zbytočné. Pokiaľ ide o kontaktovanie detí zo strany

otca, otec doposiaľ deti kontaktoval prostredníctvom e-mailu 3 krát. Prvý obdržaný e-mail si deti prečítali,
avšak následne samostatne matke uviedli, že ďalšie e-maily otca ani nechcú čítať. Po prečítaní prvého
e-mailu totiž obe deti spoločne zhodnotili, že obsah správy je maximálne formálny, nebolo v ňom nič
osobné, v dôsledku čoho nadobudli presvedčenie, akoby mal otec iba nejaký všeobecný vzor e-mailu,
do ktorého vložil oba mená detí. Maloletá B. preto sama od seba uviedla, že nechce dostávať a ani čítať

takéto formálne e-maily otca, pretože ju obťažujú. Maloletý A. uviedol, že otec môže pokojne e-maily
posielať, ale on odpovedať na tieto e-maily nechce a nebude.

29. Otec vo vyjadrení zo dňa 30.08.2024 uviedol, že čo sa týka správ mal. deťom, otec napísal 5 mailov
obom deťom v dňoch 23.6.2024, 1.7.2024, 5.8.2024, 16.8.2024, 29.8.2024 na emailové adresy, B., A..

Na emaily nedostal žiadnu odpoveď. Matke sa otec pokúšal dovolať niekoľko krát (5 krát), avšak ani
raz mu matka detí telefonát nezdvihla. Cieľom bolo opýtať sa na deti, dohodnúť odovzdania telefónov
ako bolo dohodnuté na súde, vypýtať si telefonický alebo iný kontakt na mal. deti. Formou SMS jej písal
26.6.2024, bez odpovede. V SMS si pýtal číslo na mal. deti. Bez odpovede. Písal jej aj cez WhatsApp a
aj telefonoval, taktiež bez odpovede. Správu z 28.05.2025 si ešte prečítala, ostatne sú už nedoručené.

30. V záverečnej správe TENENET, o.z. o priebehu spolupráce s rodinou za obdobie jún – december sa
uvádza, že ciele psychologického poradenstva sa v kontexte výchovného opatrenia nepodarilo naplniť.
Medzi rodičmi a taktiež otcom a mal. deťmi neprebieha žiadna komunikácia. Matka odmietala akúkoľvek
formu komunikácie s otcom. Napriek psychologickej intervencii bola matka vo svojom postoji po celý čas

pevná. Motiváciu detí ku kontaktu s otcom považuje za neadekvátnu, nakoľko si podľa nej otec pokazil
vzťahsdeťmisám,pretožesaknimnesprávalvminulostivhodne.Napriekedukáciionegatívnomvplyve
absencie otca v živote detí na ich vývin, nevníma potrebu, aby s ním mali mal. deti vzťah. Nevníma, že by
boli mal. deti v niečom ochudobnené. Z toho dôvodu a aj z toho, že už podľa nej majú vek na to, aby sami
vedeli vyhodnocovať situácie a rozhodovať, ich ku vytváraniu vzťahu s otcom pravdepodobne nebude

nútiť a ani ich v tom podporovať. Uviedla však, že ak budú sami chcieť spoznať viac otca a stretávať
sa s ním, nebude im v tom brániť. Aktuálne nastavenie matky nebolo možné bežnými psychologickými
metódami zmeniť, z toho dôvodu odporúčame iné formy intervencie. Počas obdobia spolupráce viedli
rozhovor aj s maloletými deťmi. Zamerali sa na charakter vzťahov k obom rodičom. Zisťovali, ako si
pamätajú na svojho otca a čo si o ňom myslia, pričom sa u nich snažili vzbudiť zvedavosť a záujem

o osobu otca. Na výraznejšiu psychologickú intervenciu nebol priestor, nakoľko sa viacerých stretnutí
deti nezúčastnili. Mal. deti hovorili o otcovi ako o niekom cudzom, s ktorým sa nemajú záujem stretávať.
Uviedli, že si pamätajú najmä na to, ako ich otec chcel nasilu zobrať zo škôlky, pričom oni plakali a prišiel
aj s policajtmi. Údajne si vymýšľali choroby, aby nemuseli ísť v deň, keď mali byť po škôlke s otcom,
do škôlky. TENENET, o.z. im poskytol priestor na ventiláciu emócií a viedli mal. deti k tomu, aby dali

šancu stretnutiu s otcom.31. Dňa 15.05.2025 sa uskutočnil výsluch maloletých detí za účasti psychologičky z TENENET, o.z. na
tunajšom súde. Nakoľko však jedno z mal. detí nesúhlasilo so zverejnením názoru rodičom, výpovede
mal. detí nebolo možné zverejniť.

32. Na pojednávaní dňa 02.06.2025 súd rodičom sprostredkoval závery z vykonaného výsluchu
maloletých detí, avšak s ohľadom na povinnosť mlčanlivosti uviedol iba všeobecné skutočnosti,
resp. informácie, ktoré vyplývajú aj zo znaleckého posudku. Z priebehu výsluchu vyplynulo, že
maloletý A. pôsobí extrovertne, komunikácia s ním prebiehala spontánne a bez ťažkostí. Maloletá

B. je introvertnejšia, počas výsluchu odpovedala prevažne jednoslovne, neprejavila záujem o osobné
stretnutie so súdom a uviedla, že sa k veci nechce vyjadrovať. Noemi opakovane uviedla, že otca
nepovažuje za svojho biologického rodiča, nakoľko keď ho potrebuje, nie je tam – túto skutočnosť
deklarovala už aj v predchádzajúcom priebehu konania, preto ju súd považuje za možnú konštatovať.
Uviedla tiež, že otca nespoznala na verejnom podujatí, pretože si nepamätá, ako vyzerá. Z vyjadrenia
maloletého A. vyplynulo, že v súvislosti s otcom prežíva určité sklamanie a hnev, medzi nimi nie

je vybudovaný vzťah. Obaja maloletí poukazujú na negatívne spomienky z obdobia raného detstva,
konkrétne z času, keď mala B. približne 2,5 roka a A. približne 4 roky.

33. Na pojednávaní dňa 02.06.2025 psychologička uviedla, že s rodinou spolupracovala v období od
júna do decembra 2024 na základe súdneho rozhodnutia, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie.

So spoluprácou súhlasili obaja rodičia, pričom stretnutia prebiehali v priestoroch poradne. Cieľom tejto
spolupráce bola náprava vzťahov medzi rodičmi, obnova vzájomnej komunikácie, eliminácia konfliktov,
do ktorých by mohli byť vťahované maloleté deti, a riešenie informačnej povinnosti medzi rodičmi.
Stretnutia prebiehali individuálne, pričom psychologička iniciovala aj spoločné stretnutie oboch rodičov.
To bolo matkou odmietnuté z dôvodu, že sa údajne obáva otca detí, a to pre minulé vyhrážky ublížením

na zdraví. V priebehu spolupráce sa ukázalo, že matka nebola motivovaná k spolupráci, pokiaľ išlo o
informovanie otca o situácii mal. detí. Odmietla komunikovať s otcom aj v základných záležitostiach.
Otec so spoločným stretnutím súhlasil, primárne však prejavoval záujem o kontakt s mal. deťmi.
Matka opakovane zdôraznila, že nevidí potrebu obnovovať spoluprácu medzi rodičmi, keďže podľa nej
otec získava informácie o deťoch z iných zdrojov. Na jedno z individuálnych stretnutí, na ktoré bola

predvolaná výlučne matka, sa bez predchádzajúceho oznámenia dostavila v sprievode maloletého A..
Ten spontánne uviedol, že by chcel vyjadriť svoj názor. Po tomto stretnutí matka prejavila záujem, aby
sa maloletý A. mohol do procesu zapojiť. N. uviedla, že s maloletou B. telefonovala, osobné stretnutie
sa však neuskutočnilo z dôvodu jej vyťaženosti a mimoškolských aktivít. Ďalšie osobné stretnutia sa
s mal. deťmi už neuskutočnili. Záverom psychologička konštatovala, že ciele výchovného opatrenia sa

nepodarilo naplniť, nakoľko nebola obnovená komunikácia medzi rodičmi, ani medzi otcom a deťmi.
Uviedla, že otec síce kontaktoval deti e-mailom, no deti s ním nekomunikovali – ani elektronicky, ani
telefonicky. Psychologička odporučila psychoterapiu obom rodičom, prednostne matke, aby bolo možné
spracovať problémy z minulosti. Následne, ak budú maloleté deti na takúto intervenciu pripravené,
odporúča aj im absolvovanie psychoterapie. Podľa nej je potrebné, aby psychoterapia prebiehala pod

vedením klinického psychológa, nakoľko len tak môže dôjsť k možnej obnove vzťahu detí s otcom.
Psychologička vyjadrila názor, že zásadný problém spočíva v tom, že matka nevidí potrebu obnovy
kontaktu mal. detí s otcom a ani mal. deti tak nie sú primerane motivované. Napriek ich veku považuje
za dôležité, aby motivácia k obnove vzťahu vychádzala aj zo strany rodičov. Deti už síce majú vytvorený
vlastný názor a postoj, no rodičovská podpora pri formovaní vzťahov je stále nevyhnutná. V súvislosti

s informačnou povinnosťou psychologička uviedla, že matka otca neinformovala o situácii mal. detí od
začiatku spolupráce a ani do budúcnosti nemá v úmysle na tom niečo zmeniť. Zdôraznila, že inú formu
intervencie si aktuálne nevie predstaviť, pričom pripomenula, že predpokladom akejkoľvek odbornej
intervencie je ochota a motivácia účastníkov na spoluprácu – čo v tomto prípade absentuje u matky
maloletých detí. Na otázku, či je možné deti nútiť ku kontaktu s otcom proti ich vôli, odpovedala, že nie –

jedinou možnosťou je ich motivovať zmenou postoja matky a vytvorením priaznivejšieho prostredia, kde
mal. deti vnímajú, že kontakt s otcom je prijateľný. Matka by preto mala byť vedená k zmene prístupu,
nie k priamemu núteniu detí. Na otázku, ako by mal otec reagovať na odmietanie kontaktu zo strany
B., odpovedala, že má naďalej prejavovať záujem prirodzeným spôsobom – pozdraviť, ak sa stretnú,
byť prítomný, ale bez nátlaku.

34. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 02.06.2025 uviedol, že dokazovanie v konaní preukázalo,
že hlavným problémom pri kontakte otca s deťmi je prístup matky, ktorá podľa neho opakovane
sabotuje možnosti stretávania a nerešpektuje súdne rozhodnutia. Poukázal na znalecký posudok, vktorom znalkyňa uviedla, že dlhodobé odlúčenie od otca môže viesť k psychickým ťažkostiam alebo
poruchám, a vyjadril názor, že vplyv matky na mal. deti je v súčasnosti negatívny. Otec sa podľa jeho
slov nemôže s mal. deťmi stretávať a dlhodobo čelí odmietaniu – najskôr z dôvodu, že boli mal. deti

malé a „nemohol ich nútiť“, dnes, keď má A. 16 rokov, sa argumentuje taktiež tým, že ho už nútiť
nemožno. Právny zástupca otvoril otázku, aké možnosti má v tejto situácii ešte súd, pričom zdôraznil
ochotu otca akceptovať akékoľvek rozhodnutie, ktoré súd uzná za vhodné. Za kľúčový krok považuje
nariadenie psychoterapie – pre rodičov aj pre deti. Navrhol uloženie výchovného opatrenia všetkým
zúčastneným, vrátane detí, pričom klinický psychológ by im mohol sprostredkovať neutrálny pohľad

nezávislý od postoja matky. Tiež navrhol súdu uložiť matke povinnosť pravidelne, aspoň raz mesačne,
informovať otca o zdravotnom stave mal. detí a ich školských výsledkoch – formou SMS alebo e-mailu.
Záverom uviedol, že k veci viac nemá čo dodať.

35. Otec na pojednávaní dňa 02.06.2025 uviedol, že v súvislosti so súdom nariadenou dočasnou
dohodou zo dňa 27.05.2024 zaslal na e-mailové adresy maloletých A. a B. približne sedem až osem

e-mailov. Do dnešného dňa však neeviduje žiadnu spätnú väzbu od mal. detí, nemá informáciu, či si
správy prečítali alebo či s nimi boli vôbec oboznámené. Zdôraznil, že od vydania prvého rozhodnutia
vo veci všetky rozhodnutia súdu riadne akceptoval, pričom na druhej strane došlo k ich dlhodobému
nerešpektovaniu bez akýchkoľvek následkov. Vyhlásil, že mu ide o najlepší záujem maloletých detí,
pričom konanie zo strany ich matky nepovažuje za konanie, ktoré by tento záujem reflektovalo.

36.Právnyzástupcamatkynapojednávaníuviedol,ževtomtokonaníjeneustálezavinníkaoznačovaná
matka, pričom otec podľa jeho názoru prejavuje záujem o deti spravidla iba vtedy, keď matka podá
návrh na zvýšenie výživného. V takých prípadoch následne otec reaguje návrhom na úpravu styku a
zúčastňuje sa konaní týkajúcich sa výživného, kde formálne prejavuje záujem. V bežnom živote však

podľa neho neprejavuje aktívny záujem o mal. deti, napríklad ich nekontaktuje pri narodeninách či
meninách. Navrhol, aby bol styk s maloletými deťmi ponechaný v režime „neupravený“.

37. Matka na pojednávaní dňa 02.06.2025 uviedla, že keď boli maloleté deti malé, zažívali traumatické
situácie. Po rozvode sa otec odmlčal a neudržiaval s nimi kontakt. Vyvrátila pravdivosť tvrdenia, že by

maloletédetipočasrozvodovéhokonaniadostávaliodotcadarčeky,pričomuviedla,ženemáinformáciu,
že by počas osobných stretnutí s otcom do ukončenia konania mal. deti niečo od otca dostali. Podľa
jej slov mal. deti o otcovi po rozvode nič nepočuli, až na oznámenie o jeho sobáši, ktoré vnímali
negatívneaoznačilihozabuzeráciu.Kdočasnejdohodenariadenejsúdomuviedla,žemáinformáciu,že
maloletý A. si prečítal dva emaily, avšak s ich obsahom sa bližšie nezoznámil. Maloleté deti konštatovali,

že emaily boli takmer totožné, a maloletá B. odmietla správu od otca vôbec otvoriť. Matka uviedla,
že maloleté deti sú informované o priebehu konania, ako aj o finančných záležitostiach, a že s nimi
komunikuje ako s dospelými osobami. Priklonila sa k názoru, že mal. deti by nemali byť nútené k
styku. K návrhu právneho zástupcu otca na uloženie výchovného opatrenia vo forme psychoterapie,
ktoré by sa vzťahovalo nielen na rodičov, ale aj na maloleté deti, uviedla, že s ohľadom na postoj mal.

detí to nepovažuje za opodstatnené. Správanie otca od rozvodového konania až dodnes označila za
extrémne, keďže počas rozvodu sa podľa nej snažil vynútiť právoplatné rozhodnutie vrátane odobratia
detí za účelom styku, a následne sa na niekoľko rokov úplne odmlčal. Mal. deti v tomto období vôbec
nekontaktoval, ani im nezablahoželal k narodeninám alebo meninám. Kontakt z jeho strany nastal opäť
až v súvislosti s konaním o zvýšení výživného. Matka zároveň uviedla, že berie na vedomie poučenie

sudkyne, že v prípade neplnenia povinností uložených súdom môže byť sankcionovaná poriadkovou
pokutou. Vyjadrila súhlas s prednesom svojho právneho zástupcu a dodala, že v budúcnosti očakáva od
otca pozitívnu motiváciu maloletých detí – napríklad aby ich pozdravil, ak ich stretne v meste alebo na
koncerte. Deti si neželajú telefonický kontakt, a preto otec nedisponuje ich telefónnymi číslami. Zaväzuje
sa informovať otca raz mesačne formou e-mailu o zdravotnom stave mal. detí, ich školských výsledkoch

a záujmových aktivitách.

38.Kolíznyopatrovníkuviedolnapojednávanídňa02.06.2025,žespoukazomnaznaleckédokazovanie
sa prikláňa k názoru znalca, podľa ktorého je v súčasnej situácii prioritné zahájenie terapie oboch
rodičov, keďže všetky doterajšie možnosti riešenia sa ukázali ako neúčinné. Zdôraznil, že rovnako je

nevyhnutné, aby aj mal. deti mali možnosť spracovať svoje traumatické zážitky z minulosti, keďže otec v
ich vnímaní predstavuje automatický spúšťač traumatických spomienok. Terapia mal. detí je podľa jeho
názoru kľúčová na to, aby sa mohol postupne vytvárať nový priestor pre budovanie vzťahu medzi otcom
a mal. deťmi. Zároveň však poukázal na to, že matka by mala v tomto štádiu aktívne podporovať kontaktmal. detí s otcom. Vo vzťahu k návrhu na výchovné opatrenie kolízny opatrovník uviedol, že terapeutická
práca s klinickým psychológom, zameraná na spracovanie negatívnych skúseností, je založená na
dobrovoľnosti a iniciatíve rodičov a podľa jeho vedomostí ju nie je možné nariadiť prostredníctvom

výchovného opatrenia. Z tohto dôvodu ponechal na úvahu súdu, či by bolo možné uložiť rodičom
a deťom povinnosť podstúpiť terapiu inou formou. V prípade matky by šlo aj o potrebu dlhodobého
preformulovania životných postojov. Pokiaľ ide o nútenie mal. detí k osobnému kontaktu s otcom, kolízny
opatrovník sa stotožnil so stanoviskom znalca, podľa ktorého by akékoľvek naliehanie na stretávanie
v súčasnosti iba prehlbovalo odpor mal detí voči otcovi. Obnovenie vzťahu medzi otcom a mal. deťmi

je podľa neho možné len prostredníctvom odborného vedenia klinickým psychológom. Vzhľadom na
konkrétne okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť, že mal. deti v súčasnosti odmietajú akýkoľvek
osobný kontakt s otcom, sa kolízny opatrovník plne stotožnil s odporúčanou realizovateľnou formou
styku uvedenou v odpovedi na otázku č. 18 v znaleckom posudku, ktorá bola rodičom odporučená na
pojednávaní dňa 27.05.2024. Navrhovaná forma spočíva v tom, že otec bude maloleté deti kontaktovať
raz týždenne prostredníctvom emailu alebo SMS správ. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas s tým, aby

matke bola uložená povinnosť pravidelne informovať otca o zdravotnom stave a školských výsledkoch
mal. detí.

39. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v
budúcnostisplatnédávkyaleboplátkymožnonazákladežalobyzmeniť,aksapodstatnezmenilipomery,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

41. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

42. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

43. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

44. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

45. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

46. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa

právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti.47. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,
ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom

49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 (ďalej len „Dohovor“), štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

48. Podľa článku 12 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu,
ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

49. Ak slovenský právny poriadok na jednej strane považuje 14-ročné deti za trestne zodpovedné, je
potrebné deťom starším ako 14 rokov priznať právo vyjadriť sa k tomu, akým spôsobom chcú žiť, za
situácie, keď ich rodičia nežijú spolu. Takéto dieťa navyše nemožno nútiť, aby sa stretávalo s rodičom,
ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti proti vôli dieťaťa. Podľa slovenského právneho poriadku
(Občiansky zákonník, Zákon o rodine) maloleté dieťa nie je v konaní o úprave práv a povinností rodičov

k nemu objektom, ale subjektom práva – ako subjekt právnych vzťahov je procesne zastúpené kolíznym
opatrovníkom. (7P/174/2012 (OS NZ).

50. Právo dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, v ktorom sa rozhoduje o jeho záležitostiach (čl. 12
Dohovoru o právach dieťaťa, § 31 ods. 3 zákona o rodine), mu poskytuje možnosť, aby v konaní prejavilo

svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, a to buď priamo, alebo prostredníctvom
svojho zástupcu, pripadne prostredníctvom príslušného zákonom zriadeného orgánu. Nemožno však
prehliadnuť, že konečné hodnotenie (posúdenie) záujmov maloletého dieťaťa patrí všeobecnému súdu,
v ktorého dispozícii je aj prípadný korektív predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej
veci vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo nie, preto na názor maloletého dieťaťa súd prihliada, a

to s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť (Uznesenie Ústavného súdu ČR zo 17. marca
2011, sp. zn. 1. US 3082/10).

51. Záujem dieťaťa v konaní o úpravu styku s rodičom musí byť presadzovaný aj v prípade, že by na
druhej strane mohlo dôjsť k obmedzeniu rodičovského práva. (5CoP/21/2013 (KS NT).

52. Medzi kritéria, ktoré musí súd z hľadiska potreby rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa v konaní
o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ, sú najmä: 1. existencia pokrvného puta medzi dieťaťom
a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcej osoby, 2. miera zachovania identity dieťaťa a jeho
rodinných väzieb v prípade zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3. schopnosť osoby usilujúcej sa o

zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné
potreby, 4. prianie dieťaťa. Rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa,
možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho
záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať
predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným

faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor
váhu. Ďalšími významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho
zisťovania a v neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd
iba bez ďalšieho prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na
starostlivomakomplexnomposudzovaníjehozáujmu.Znaleckýposudokjetotižibajednýmzdôkazných

prostriedkov, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz, pričom žiaden dôkaz nemá predpísané poradie
svojho významu, resp. poradie preukázanej sily. Vyvodenie záverov o tom, čo je na základe zistených
podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie veci, a to
je úlohou súdu. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry ESĽP základným prvkom
rodinného života. Z ustálenej judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že aj keď záujem detí a rodičov majú

byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad
záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na súde. (19CoP/7/2018 (KS PO).53. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto
skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať
tiež názor maloletého dieťaťa... Znenie ustanovenia § 24 ZoR zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo

všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi
a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom
maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha, (viď rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83) Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému
záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené

konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je
v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych
alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem
maloletého dieťaťa, musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť
si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa. (viď rozsudky Európskeho súdu pre
ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94. Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen

vs. Fínsko č. 32842/96). (II. ÚS 662/2014).

54. Súd v prvom rade rozhodoval o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletými deťmi. Styk maloletých
detí s otcom bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXX/X/XXXX-XXX M.
dňa 19.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2017, a to tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 17:00
hod., a v každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 14:30 hod. do 15:30 hod., v
priestoroch Linky detskej istoty, n. o., P. - J. C., H. Q. X, s tým, že v období 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku bude styk realizovaný v prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty, a po uplynutí 6
mesiacov bude styk realizovaný v prítomnosti pracovníka Linky detskej istoty a v neprítomnosti matky,

pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a sama alebo prostredníctvom ňou
poverenej osoby zabezpečiť účasť maloletých detí na stretnutiach.

55. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi, v súlade s
návrhom matky a kolízneho opatrovníka, neupravil. Súd mal v konaní preukázané zhodnými tvrdeniami

účastníkov, že maloleté deti sa s otcom nestretávajú od roku 2016. Matka sa k návrhu otca na
rozšírenie styku s maloletými deťmi vyjadrovala od začiatku konania v tom zmysle, že považuje
jeho realizáciu za nereálnu, keďže otec od rozvodu s maloletými deťmi nie je v žiadnom kontakte.
Zároveň uviedla, že v prípade, ak by maloleté deti samy prejavili záujem o kontakt s otcom, bude
im nápomocná, a pokiaľ by bolo možné styk sprostredkovať prostredníctvom výchovného opatrenia,

bude súčinná. V priebehu konania bolo preukázané, že k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi ani
k obnoveniu vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi nedošlo, a to ani prostredníctvom výchovných
opatrení nariadených súdom, ktorých cieľom bolo práve podporiť túto komunikáciu a vzťahy. Z dôvodu
výrazného konfliktu medzi rodičmi a narušeného vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi súd v rámci
konania trikrát nariadil výchovné opatrenie. Uznesením č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.04.2021

uložil súd maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu
na Referáte poradensko-psychologických služieb Nové Zámky, za účelom poskytnutia pomoci pri
úprave styku a obnovenia komunikácie medzi rodičmi navzájom, ako aj vzťahových väzieb medzi
maloletými deťmi a ich otcom, po dobu šiestich mesiacov. Následne súd, uznesením č. k. XXX/
XX/XXXX-XXX, s prihliadnutím na závery správy z predchádzajúceho poradensko-psychologického

procesu, opätovne nariadil výchovné opatrenie. Uložil ním maloletým deťom a ich rodičom povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Nové
Zámky, pracovisko Šaľa, ktoré malo byť realizované prostredníctvom dvoch videokonferencií (cez
aplikáciu ZOOM) s každým maloletým dieťaťom, a následne osobnou účasťou detí na stretnutiach v
uvedenompracovisku,atopodobuďalšíchšiestichmesiacov.Úradpráce,sociálnychvecíarodinyNové

Zámky v záverečnej správe k tomuto výchovnému opatreniu, vyhotovenej dňa 31.3.2022, uviedol, že
cieľom poradensko-psychologickej spolupráce bolo obnoviť vzťahy a komunikáciu medzi otcom a deťmi,
ako aj medzi rodičmi samotnými. Tento cieľ sa však nepodarilo naplniť, nakoľko matka a maloleté deti
odmietalispolupracovaťanevidelidôvodnaobnovenievzťahov.Úradodporučilzmenuformyintervencie
na terénnu prácu v prirodzenom rodinnom prostredí, ktorá by mohla byť efektívnejšia. Súd následne

nariadil v poradí tretie výchovné opatrenie uznesením č. k. XXX/XX/XXXX–XXX zo dňa 06. 06. 2024,
ktorým uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v občianskom združení TENENET, o.
z., a to po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Ani toto opatrenie neviedlo k naplneniu
jeho účelu. Zo záverečnej správy a z vyjadrenia psychologičky TENENET, o. z., prezentovaného napojednávaní dňa 27. 05. 2025, vyplynulo, že mal. deti naďalej, aj napriek psychologickej intervencii,
odmietajú kontakt s otcom, vnímajú ho ako cudziu osobu a spomínajú si najmä na negatívne zážitky
z minulosti. Matka ich ku kontaktu nenúti, kontakt nepodporuje, avšak v prípade záujmu by deťom

nebránila. Bežné psychologické intervencie sa ukázali ako neúčinné, preto psychologička odporučila
uplatniť iné formy práce. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré
naznačili, že k vytvoreniu negatívneho postoja maloletých detí voči otcovi mohlo dôjsť kombináciou
viacerých faktorov. Tieto faktory sa týkali jednak správania otca a jeho vzťahu k deťom pred rozchodom,
avšak s vysokou pravdepodobnosťou došlo aj k spolupôsobeniu informácií, reakcií a postojov matky a

starej matky, ktoré mohli počas rokov ovplyvňovať názor mal. detí. Maloleté deti boli v čase formovania
názoru v predškolskom veku, kedy sú emocionálne, kognitívne a sociálne schopnosti ešte vo vývine,
pričom ich názory a postoje sú prirodzene závislé od osôb v ich najbližšom sociálnom prostredí –
rodine. Súd prihliadol aj na vyjadrenia znalkyne, s ktorými sa stotožňuje, a to, že vzhľadom na aktuálnu
situáciu v rodine a postoje, ktoré v nej prevládajú, existuje len veľmi malá nádej na úspešnosť procesu
opätovného obnovenia osobného kontaktu medzi deťmi a otcom. Rodinný systém matky, starej matky

a troch detí je v súčasnosti mimoriadne stabilný a silný, pričom chýba motivácia k zmene. Znalkyňa
taktiež uviedla, že za súčasnej situácie nie je vhodné maloleté deti nútiť do kontaktu s otcom. Keďže
mal. deti v súčasnosti akýkoľvek styk s otcom odmietajú, znalkyňa ako realizovateľnú formu znalkyňa
odporučila, aby otec udržiaval kontakt s mal. deťmi priebežne a nevtieravo, napríklad prostredníctvom
pohľadníc pri príležitosti narodenín, menín alebo iných významných udalostí. Je však potrebné počítať

s tým, že spätná väzba zo strany mal. detí bude pravdepodobne negatívna. Táto forma by pre mal.
deti mohla predstavovať neohrozujúci spôsob kontaktu. V budúcnosti by mohla byť úspešná aj písomná
forma komunikácie prostredníctvom zvolenej chatovacej platformy alebo e-mailu, vo vopred dohodnutej
a primeranej frekvencii, so zámerom vzájomného zoznamovania a nadväzovania kontaktu cez hľadanie
prípadných podobností alebo odlišností. Súd pri rozhodovaní tak zohľadnil závery znalkyne, ktorá

jednoznačne uviedla, že nútenie maloletých detí do kontaktu s otcom je vylúčené, keďže takýto prístup
nie je funkčný, a akýkoľvek budúci kontakt musí vychádzať z ich dobrovoľného rozhodnutia. Súd zároveň
konštatuje, že pri rozhodovaní vzal v úvahu aj na neúspešnosť neformálnej dohody medzi otcom a
maloletými deťmi o elektronickej komunikácii (formou SMS a e-mailov), keďže mal. deti správy odmietali
čítať alebo na ne vôbec nereagovali, pričom uviedli, že o ne nemajú záujem, a v tomto smere taktiež

nebolo v konaní preukázané zlepšenie, napriek snahe otca. Ďalej je potrebné poukázať aj na vykonaný
výsluch maloletých detí súdom, ktorý síce nie je možné bližšie špecifikovať z dôvodu zachovania
mlčanlivosti, avšak maloleté deti v jeho rámci jednoznačne vyjadrili svoj názor a potvrdili svoj nezáujem
o stretávanie sa s otcom a uviedli, že si na spoločné chvíle z raného detstva spomínajú prevažne
negatívne, čo má byť zásadným dôvodom, prečo sa odcudzili s otcom.

56. V priebehu konania mal súd jednoznačne preukázané, že vzťah medzi otcom a maloletými deťmi
je vážne narušený. Maloleté deti otca vnímajú ako niekoho, koho nepoznajú a kto im ublížil, nemajú
záujem ani motiváciu k osobnému stretávaniu sa s ním, pričom tento stav pretrváva kontinuálne od roku
2016. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania vyplýva, že medzi rodičmi pretrvávajú konflikty, pričom

matka dlhodobo neprejavuje aktívnu snahu o obnovenie kontaktu maloletých detí s otcom. Naopak, otec
prejavuje zjavný záujem o akýkoľvek kontakt s mal. deťmi. Maloleté deti však opakovane jednoznačne
odmietli kontakt s otcom, pričom tento postoj je stabilný a dlhodobý, čo mal súd jednoznačne
preukázané v rámci konania prostredníctvom vykonaných výchovných opatrení ako aj výsluchom mal.
detí. Znalecké dokazovanie, podklady kolízneho opatrovníka a správy z výchovných opatrení potvrdili,

že mal. deti otca nevnímajú ako blízku osobu, označujú ho za „cudzieho človeka“ a kontakt s ním
v nich vyvoláva nepríjemné spomienky a pocity strachu. Vzhľadom na dlhodobú absenciu osobného
kontaktu a negatívne skúsenosti z minulosti nie je v súčasnosti možné realizovať styk maloletých detí s
otcom formou autoritatívneho rozhodnutia súdu, prípadne za asistencie odborníkov. Napriek opakovane
nariadeným výchovným opatreniam nedošlo k obnove vzťahu medzi mal. deťmi a otcom. Súd uznáva a

vníma snahu otca a jeho záujem o kontakt s mal. deťmi, rovnako aj možný dlhodobý vplyv matky či starej
matky na maloleté deti, ktoré podľa znaleckého posudku tiež prejavujú odmietavý postoj voči otcovi.
Primárne však súd musel zohľadniť záujem maloletých detí a rešpektovať ich vyjadrený názor, najmä s
prihliadnutím na početné odporúčania psychológov v rámci realizovaných výchovných opatrení a závery
znaleckého posudku. Súd pripomína, že v prípadoch, keď sú deti vzhľadom na vek a vyspelosť schopné

kompetentnevyjadriťsvojnázor,jetentonázorrozhodujúcimvodítkompriurčeníichnajlepšiehozáujmu.
V danom prípade ide o psychicky zdravé 14- a 15-ročné deti, ktorých názor súd zohľadnil ako relevantný.
Ustálená judikatúra zdôrazňuje, že deťom starším ako 14 rokov je potrebné priznať právo vyjadriť
sa k spôsobu svojho života, najmä v situácii, keď rodičia nežijú spolu. Takéto dieťa nemožno nútiť kstyku s rodičom, ktorému nebola zverená osobná starostlivosť, proti jeho vôli (napr. rozsudok OS NZ
7P/174/2012). Pri úprave styku musí súd zohľadniť individuálne okolnosti každého prípadu a z nich
vyvodiť, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, pričom dôležitý je aj názor samotného maloletého. Znenie

ustanovenia § 24 zákona o rodine zdôrazňuje záujem dieťaťa ako základné kritérium vyplývajúce z
celkového kontextu právnej úpravy, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva
rovnako upozorňuje na potrebu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a rodiča s poukazom
na judikatúru uvedenú vyššie v rozhodnutí (napr. rozsudok Olsson vs. Švédsko, č. 10465/83), kedy
sa prisudzuje zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti

môže prevážiť nad záujmom rodiča. Súd zdôrazňuje, že prístup založený na vzájomnej dohode a
dobrovoľnosti zohľadňuje záujmy dieťaťa, ktoré by nemalo byť vystavené nadmernému tlaku a malo
by byť rešpektované jeho dobrovoľné prianie. Autoritatívne určenie styku by mohlo viesť k ďalšiemu
prehlbovaniu bariér medzi maloletými deťmi a otcom, čo by nebolo v ich najlepšom záujme. Z vyššie
uvedených dôvodov, najmä s ohľadom na vek a postoj maloletých detí, ako aj závery z výchovných
opatrení, výsluchu maloletých detí a znaleckého posudku, súd rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi

neupravil.

57. Súd zároveň v súvislosti s návrhom kolízneho opatrovníka predneseným na pojednávaní dňa
02.06.2025, v rámci ktorého sa kolízny opatrovník plne stotožnil s v znaleckom posudku (odpoveď na
otázku č. 18) odporúčanou a potenciálne realizovateľnou formou styku otca s maloletými deťmi – t. j.

kontaktovaním mal. detí raz týždenne prostredníctvom emailu alebo SMS správ, ktorá bola rodičom
odporučená na pojednávaní dňa 27.05.2024 - uvádza, že takúto formu styku autoritatívne neurčil., a to
najmä s poukazom na súdnu prax, konkrétne napr. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/
XX/XXXX - XXXX zo dňa 30.10.2024, kedy Krajský súd v Trnave uviedol, že „odvolací súd udáva, že
oprávnenie realizovať videohovory otca s maloletým dieťaťom je určitou formou styku, ktorá sa odvíja

od toho, či sa styk uskutočňuje v pravidelných intervaloch (resp. či je styk súdom upravený), teda
poskytnutej možnosti rodičovi stretávať sa s dieťaťom na pravidelnej báze, ktorú mu garantuje rozsudok
súdu, a tiež v prípade, ak rodič žije vo väčšej vzdialenosti od bydliska matky a maloletého dieťaťa (napr. v
zahraničí).Jepochopiteľné,ževprípadedieťaťavyššiehoveku,staršieho,uskutočňovanietelefonických
hovorov prebieha kedykoľvek podľa vôle každej zo strán a v závislosti aj od ich osobného kontaktu. V

danej veci, vzhľadom na postup odvolacieho súdu podľa § 389 CSP vo vzťahu k úprave styku otca s
maloletým, zrušil aj nadväzujúci výrok o styku formou telefonických hovorov, keď takáto úprava sa odvíja
od bežnej úpravy styku.“ V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade nevzhliadol
dôvody na úpravu styku otca s maloletými deťmi formou SMS správ či emailových správ, osobitne s
prihliadnutím na skutočnosť, že bežný styk v súčasnosti vôbec neprebieha. Takáto forma kontaktu má

pretoostaťpredmetomdohodymedzimal.deťmiaotcomazávisieťodichvôleavzájomnejkomunikácie.
Súd zároveň poznamenáva, že otcovi napriek tomu nič nebráni v tom, aby z vlastnej iniciatívy mal. deti
kontaktoval (telefonicky, SMS a pod.) a preukázal tak svoju snahu o udržiavanie vzťahu.

58. V zmysle uvedeného však súd konštatuje, že to, že nie je upravený styk otca s maloletým dieťaťom,

neznamená pre otca žiadne obmedzenie styku, otec má naďalej priestor na komunikáciu s maloletými
deťmi a snahu o opätovné vybudovanie ich vzťahu a stretávanie sa. Súd apeluje ďalej na rodičov aj
v kontexte odporúčaní psychológov, aby prejavili snahu, motiváciu a záujem situáciu ďalej riešiť, čo
rovnako bude predmetom vo vylúčenom konaní o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia.

59. Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 26/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

60. Nakoľko súd mal v konaní preukázané, že závažný problém medzi rodičmi predstavuje aj
nedostatočná aplikácia informačnej povinnosti matky voči otcovi, ktorá povinnosť vyplýva priamo zo
zákona o rodine z § 24 odsek 6, kedy matka otcovi často nepodáva informácie o mal. deťoch, nereaguje
na SMS správy otca, resp. na telefonáty otca. O uvedenej otázke súd v zmysle uvedeného taktiež

považoval za potrebné v súlade s návrhom otca a súhlasným vyjadrením matky na pojednávaní dňa
02.06.2025 zadefinovať povinnosť matky informovať otca mal. detí prostredníctvom emailovej adresy
v mesačných intervaloch, vždy do 30.dňa toho ktorého mesiaca, o zdravotnom stave maloletých, o
spôsobe liečby, o návšteve lekára, o plánovanej návšteve lekára, o výsledku lekárskeho vyšetrenia, ozmene obvyklého pobytu maloletých, o návšteve školského zariadenia maloletými, o trávení voľného
času a záujmoch maloletých a to vždy za aktuálny mesiac.

61. Podľa § 166 ods. 2 C.s.p., ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konanie spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

62. Z vyjadrení otca na pojednávaní vyplýva, že otec navrhoval súdu uložiť výchovné opatrenie všetkým
zúčastneným, vrátane mal. detí, pričom klinický psychológ by im mohol sprostredkovať neutrálny

a nezávislý pohľad na aktuálnu situáciu. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenie (§ 166 ods. 2
C.s.p.) súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na uloženie výchovného
opatrenia vylúčil na samostatné konanie. Súd dospel k záveru, že konanie o úprave styku v tomto
štádiu a konanie o uložení výchovného opatrenia (kde je potrebné rozhodnúť v zmysle usmernenia
Krajského súdu v Trnave rozsudkom), sa na spojenie nehodia, preto je nutné zvrátiť objektívnu
kumuláciu vylúčením návrhu otca na samostatné konanie. Súd zároveň konštatuje, že maloleté deti v

priebehu konania prejavili záujem zúčastniť sa na poslednom realizovanom výchovnom opatrení, pričom
mal. A. sa na stretnutie s psychologičkou osobne dostavil v sprievode matky, prejavil záujem vyjadriť
svoj názor a aktívne sa zapojiť do procesu. Rovnako aj mal. B. prejavila záujem o stretnutie, avšak z
dôvodu kolízie školských a iných povinností sa nepodarilo nájsť vhodný termín na realizáciu stretnutia,
a psychologička sa s ňou napokon nestretla. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd nerozhodol

autoritatívne o návrhu otca na nariadenie ďalšieho výchovného opatrenia, ale ho vylúčil na samostatné
konanie, nakoľko v tomto smere považuje za potrebné vo vylúčenom konaní ešte doplniť dokazovanie.

63. Nakoľko súd rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi, zároveň rozhodol, že došlo
k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania: XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 19.12.2016

v rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi.

64. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie matky, otca, právneho zástupcu matky, právneho zástupcu
otca, kolízneho opatrovníka v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 355 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky

do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickúschránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.