Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222200622
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8222200622.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. č. 2802/3,
Poprad, IČO: 00 326 470, zastúpeného advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, Poprad, Široká 1838/31,
pracovisko Poprad, Murgašova 86/1, proti žalovanej obchodnej spoločnosti MAZA, spol. s r.o.,
Bardejov, Partizánska 45, IČO: 36 467 774, zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Bratislava,
Podbrezovská 34, o zaplatenie 17.140 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod

sp. zn. 5C/12/2022, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. novembra 2023
sp. zn. 3Co/38/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. marca 2023 sp. zn.
5C/12/2022 výrokom I. zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania; výrokom II. uložil povinnosť
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 17.140 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 22. marca 2022 do
zaplatenia a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu (parcelné číslo KN-C
XXX/.X) je postavená stavba - nákupné stredisko E. súpisné č. XXX vo vlastníctve žalovanej, ktorá

sa užívaním pozemkov KN-C parc. č. XXX/X a KN-C parc. č. XXX/X, vo vlastníctve žalobcu, na jeho
úkor bezdôvodne obohacuje (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd pri rozhodovaní vychádzal
zo zápisov v katastri nehnuteľností (§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckychainýchprávknehnuteľnostiamvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„katastrálnyzákon“),
ktorými mal preukázané výlučné vlastníctvo žalobcu k predmetným pozemkom.
1.1. Za nedôvodnú považoval námietku žalovanej, spochybňujúcu vlastníckeho právo žalobcu k

pozemkom, ktorá sa mohla domáhať ochrany svojich práv určovacou žalobou, pričom v konaní na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/54/2018 bola žaloba žalovanej (o určenie vlastníckeho práva
k pozemkom), právoplatne zamietnutá. Z dôvodu, že žalovaná nepreukázala nesprávnosť zápisov v
katastri nehnuteľností, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nich.
1.2. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd poukázal na § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“), pretože obec určuje zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom, podľa schválených zásad prenájmu pozemkov vo vlastníctve
žalobcu. Výška obvyklého ročného nájomného za užívanie pozemkov v zóne slúžiacej na podnikanie
predstavovala 10 eur/m2. Za rozhodné obdobie dvoch rokov (od 1. 3. 2020 do 28. 2. 2022), potom
výška bezdôvodného obohatenia predstavovala 17.140 eur (2 x 8.570 eur). Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon

č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom zo 7. novembra 2023 sp. zn.
3Co/38/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. ako vecne správny. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 2 CSP odkázal na odôvodnenie
jeho rozsudku. Odvolaciu námietku žalovanej o nevykonaní navrhnutého dôkazu, zabezpečením
stavebnoprávnej dokumentácie stavby súpisné č. XXX, postavenej na sporných pozemkoch, a tiež
vyžiadaním kompletnej zbierky listín vzťahujúcej sa na list vlastníctva, vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodnú, pretože vykonanie týchto dôkazov bolo bezvýznamné. Stotožnil sa s dôvodmi pre ktoré súd

prvej inštancie žalovanou navrhované dôkazy nevykonal (odsek 8 a 37 rozhodnutia súdu prvej inštancie)
a uviedol, že žalovaná netvrdila, ani nepreukázala ako opomenutie vykonania navrhnutých dôkazov
mohlo ovplyvniť jej procesný úspech v spore, z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu k otázke aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.
2.1.OdvolacísúdpoukázalnapripojenýspisOkresnéhosúduPopradsp.zn.11C/54/2018,vktorombola
žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho

zákonníka, zamietnutá. Súčasne mal ním preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k
sporným pozemkom, priamo zo zákona o majetku obcí, teda iným spôsobom, ako to deklarovalo
rozhodnutie Správy katastra Poprad číslo 51/2006 (odsek 14 rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
11C/54/2018-212 zo dňa 26. 11. 2021). Z dôvodu, že žalovaná nepreukázala, že je vlastníčkou sporných
pozemkov,súdprvejinštanciesprávnevychádzalvprejednávanejvecizhodnovernostizápisovvkatastri

nehnuteľností o sporných pozemkoch, v zmysle § 70 katastrálneho zákona (keďže žalovaná opak
nepreukázala). Aktívna vecná legitimácia žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia bola preto daná.
2.2. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd aj ďalšiu námietku žalovanej, popierajúcej
nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, v zmysle osobitných predpisov
o prechode majetku štátu do vlastníctva obce, vyžadujúcich splnenie troch základných podmienok

(existenciuvlastníckehoprávakudňuúčinnostizákona,akoiprávahospodáreniaareálnehospodárenie
s nehnuteľnosťami). Z dôvodu, že žalovaná túto námietku uplatnila až v odvolacom konaní, pre jej
použitie nebol zistený žiaden z dôvodov podľa § 366 CSP (upravujúci tzv. novoty v odvolacom konaní).
2.3. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia, namietanou žalovanou v odvolaní len tým, že
je nesprávne určená, hoci pred súdom prvej inštancie žalovaná výšku nerozporovala, súd správne

vychádzalztvrdeníadôkazovpredloženýchžalobcom.Žalovanávuvedenomsmereneunieslabremeno
tvrdenia, ani bremeno dôkazu, keď neposkytla žiadnu argumentáciu ohľadne nesprávnosti určenia výšky
bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania súd odôvodnil § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na úspech žalobcu aj v odvolacom konaní.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne zrušil rozsudok
odvolacieho súdu, spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, ako aj z § 421 CSP. Odvolaciemu
súdu vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Podľa žalovanej odvolací súd z

rozsudku sp. zn. 11C/54/2018 vyvodil v prospech žalobcu titul nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže
žalobca sa mal stať vlastníkom sporných nehnuteľností priamo zo zákona o majetku obcí, a to bez
poukazu na príslušné ustanovenie zákona.
3.1. Dovolateľka uviedla, že od roku 2000 vlastní obchodné centrum E. súp. č. XXX, postavené v roku
1972 socialistickou organizáciou, ktoré ako štátny majetok - prevádzková jednotka bolo v rámci malej

privatizácie vydražené podnikateľom, a spolu s ním musel byť zo zákona (z. č. 427/1990 Zb.) vydražený
aj zastavaný a manipulačný pozemok, zobrazený v geometrickom pláne, ktorý sa ale nepremietol
záznamom do katastra nehnuteľností. V dôsledku ďalších prevodov sa vlastníčkou nehnuteľností
stala žalovaná, ktorá ich užíva v nezmenenom rozsahu aj so zastavanou plochou. Podľa záznamu z
prešetrenia zmien údajov katastra zo 4. decembra 2018 Okresný úrad, katastrálny odbor uviedol, že

žalobca bol zapísaný na list vlastníctva ako vlastník sporných pozemkov na základe rozhodnutia C
51/2006, titulom vydržania, čo je podľa dovolateľky protiprávne, lebo držba zastavaného pozemku iným
subjektom než vlastníkom stavby je pojmovo vylúčená.
3.2. Dovolateľka ďalej argumentovala nesprávnym právnym posúdením, poukazujúc na § 15c ods. 1
písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorého neprechádzajú z majetku štátu do

vlastníctva obcí podľa § 15a a 15b ani pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné
stavby. Záver odvolacieho súdu o nadobudnutí zastavaných pozemkov zo zákona, je preto v rozpore
s právnou úpravou, čím bola spochybnená aktívna vecná legitimácia v spore, skúmaná z úradnej
povinnosti.3.3. Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa žalovanej bolo založené na nesprávnom posúdení
skutočností, listín z katastra nehnuteľností a stavebného úradu, ktoré mal odvolací súd zadovážiť a
preskúmať z úradnej povinnosti (§ 185 ods. 2 CSP), pretože ide o právne posúdenie (iura novit curia) a

súčasne o skutočnosti vyplývajúce z verejných registrov. Došlo teda aj tým k nesprávnemu procesnému
postupu.
3.4. List vlastníctva ako dôkaz vlastníckeho práva žalobcu označila žalovaná za nespoľahlivý, ak sú
pochybnosti o správnosti príslušných údajov. Odvolací súd mal preto podľa žalovanej vykonať aj ďalšie
dokazovanie, ktoré žalovaná navrhla a posúdiť tak správnosť tvrdení o právnom dôvode nadobudnutia

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná oznámila podanie žaloby o určenie, že
žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, ktorú predložila v prílohe. Ako námietku in eventum
dovolateľka uviedla nedostatok podmienky výlučnej miestnej príslušnosti súdu (poloha nehnuteľnosti),
lebo miestne príslušným je Okresný súd Poprad, tiež nedostatok ohľadom výšky bezdôvodného
obohatenia z užívania zastavanej plochy.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal
na chýbajúce vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP. Žalovanou podané odvolanie
neobsahovalo dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, označením ustálenej rozhodovacej
praxe a odklonu od nej. Obdobne žalovaná neuviedla dovolaciu otázku, ktorá by mala byť dovolacím
súdom zodpovedaná podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Pri uplatnení dovolacieho dôvodu podľa § 421

ods. 1 písm. c) CSP bola žalovaná povinná uviesť rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu, k čomu tiež
nedošlo.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) žalovaná, zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),

v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP ), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania (sp. zn. I. ÚS 4/2011).

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je

poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.
ÚS476/2012).Dovolacísúdpretopristupujekpodanémudovolaniutak,ženajskôrskúma,čijeprocesne
prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený
dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody
zakladajúceprípustnosťdovolaniatrebadôsledneodlišovaťoddôvodov,ktorézakladajúopodstatnenosť
dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený
dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V
prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti

uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421
ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).10. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie
práva na spravodlivý proces opierala o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne
odôvodnené a nepreskúmateľné. Dovolací súd preto prostredníctvom uplatnených dovolacích námietok
skúmal, či došlo k dovolateľkou namietanej procesnej vade.

11. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,
ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07).

12. Podľa ústavného súdu zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je
najčastejšie daná rozporom súvislosti právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných
prípadov, s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky musia pritom

dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv
uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).

13.Knámietkenepreskúmateľnostirozhodnutiaodvolaciehosúduvoväzbenajehoodsek17aodsek37
rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí kompletizujúcu jednotu (rozhodnutia ústavného súdu sp.

zn. II. ÚS 78/05, sp. zn. III. ÚS 264/08, sp. zn. IV. ÚS 372/08), dovolací súd uvádza, že v posudzovanom
spore obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom,
ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti zmysle § 420 písm. f) CSP.

14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 37) vyplýva, že sa zaoberal námietkou

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, vzhľadom na spochybňované vlastnícke právo žalobcu
k predmetným pozemkom. Poukázal na možnosť ochrany práv žalovanej, prostredníctvom určovacej
žaloby na súde, ktorú žalovaná aj využila, pričom konanie sp. zn. 11C/54/2018 bolo právoplatne
skončené, zamietnutím žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Súd
skonštatoval, že žalovaná nepreukázala nesprávnosť zápisov v katastri nehnuteľností a pri rozhodovaní

vychádzal z jeho údajov v zmysle § 70 katastrálneho zákona, pretože ich opak sa nepreukázal. Majúc
za preukázané vlastnícke právo žalobcu, žalovaná ako vlastník stavby mu fakticky neumožňuje užívanie
sporných pozemkov, preto vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval za dôvodné.

15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nesprávnych zápisov

v katastri nehnuteľností v zmysle § 70 katastrálneho zákona, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
vychádzal z hodnovernosti údajov katastra o vlastníkovi nehnuteľnosti, pretože žalovaná nepreukázala
opak. Bola tým daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Odvolací súd poukázal na odôvodnenie zamietavého rozsudku (v spore sp. zn. 11C/54/2018) vo vzťahu
k žalovanej, z ktorého vyplývalo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkom

priamo zo zákona o majetku obcí, teda iným spôsobom ako to deklarovalo rozhodnutie Správy katastra
Poprad č. 51/2006 (odsek 14). Dovolací súd sa nestotožnil s výhradou dovolateľky o absencii právnej
argumentáciesúdu,konkrétnymiustanoveniamizákonaomajetkuobcí,ktorýmimalbyťodôvodnenýtitul
nadobudnutiavlastníckehoprávažalobcu.Odvolacísúdvychádzalzozáverovvykonanéhodokazovania
v právoplatne skončenom súdnom konaní sp. zn. 11C/54/2018, konkrétne z odseku 14 odôvodnenia

rozsudku, podľa ktorého mal konajúci súd v označenej veci preukázané nadobudnutie vlastníckeho
práva žalobcu k sporným pozemkom zo zákona o majetku obcí. Predmetom sporu v prejednávanej
veci bolo peňažné plnenie, predstavujúce bezdôvodné obohatenie, v ktorom bola otázka aktívnej vecnej
legitimácie vyššie uvedeným spôsobom posúdená. Nebol preto daný dôvod zaoberať sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia ustanoveniami zákona o majetku obcí. Odvolací súd dal do pozornosti, že na

pojednávaní dňa 7. marca 2023 sa žalovaná k otázke či prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši spor
o vlastnícke právo k sporným pozemkom, vyjadriť nevedela. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
nevzniesla, ani netvrdila, nepreukázala ako nevykonanie navrhovaných dôkazov mohlo ovplyvniť jej
procesný úspech z pohľadu nosnej argumentácie súdu, k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.16. Nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda
ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v článku 127 ods. 1 ústavy (I.

ÚS 336/2019). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nedostatočnosť, ani absencia
skutkových a právnych záverov, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu.

17. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra
ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď,

trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 -
A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako procesná svojvôľa,
teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov, upravujúcich postup
orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi
právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto
právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012).

O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy
zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,
na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06), čo nebol daný prípad.

19. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného
súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v

súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.

20. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Dovolací súd pripomína, že posudzovanie vecnej správnosti vyššie uvedených právnych záverov

odvolacieho súdu, nie je predmetom dovolacieho konania podľa § 420 písm. f) CSP. Podľa
ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti
uvedenú v § 420 písm. f) CSP (R 24/2017,
1Cdo 202/2017, 2Cdo 101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017,
8Cdo/76/2018, 9Cdo/58/2022). Tento záver sa vzťahuje aj na právnu argumentáciu dovolateľky týkajúcu

sanemožnostinadobudnutiavlastníckehoprávažalobcukspornýmpozemkomvydržaním.Niejemožné
tiež prehliadať, že dovolateľka v dovolaní uviedla novú argumentáciu, týkajúcu sa genézy prevodov
majetku štátu ako prevádzkovej jednotky, hoci v mimoriadnom opravnom prostriedku je prípustné
(úspešne)argumentovaťlentakýmidôvodmi,ktorénamietalaužvrámciriadnehoopravnéhoprostriedku
a ktoré boli na základe jej odvolacej argumentácie meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade,

že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnila, hoci tak urobiť mohla a mala, tieto námietky ex post
nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.22. V dovolaní namietala dovolateľka aj nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, spočívajúci
v hodnotení dokazovania (najmä v súvislosti s listom vlastníctva, preukazujúcim vlastnícke právo k
predmetným pozemkom) a nevykonanie dôkazov odvolacím súdom, s cieľom posúdiť správnosť tvrdení

žalobcu o právnom dôvode (titule) nadobudnutia vlastníctva k sporným pozemkom.

23. Súdna prax je jednotná v názore, že ak aj súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne
k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu,
nie však k zmätočnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP. Postup súdu, ktorý v priebehu

konania nevykonal všetky procesnou stranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420
písm. f) CSP (porovnaj R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).

24. Preskúmaním obsahu spisu v posudzovanej veci, podľa názoru dovolacieho súdu, súdy nižšej
inštancie správne, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vykonané dôkazy vyhodnotili

jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), ako aj rozhodnutie odôvodnili v zhode s
náležitosťami vyplývajúcimi z § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP.

25. Do práva na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (napr. rozhodnutie ústavného

súdu sp. zn. I. ÚS 252/04), ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(sp. zn. I. ÚS 98/97), resp. aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktoré predkladá strana sporu (sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. II. ÚS 251/03). Samotná skutočnosť, že
dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu

nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama o sebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa
§ 420 písm. f) CSP.

26. V posudzovanej veci odvolací súd v súvislosti s námietkou žalovanej, o nevykonaní ňou navrhnutých
dôkazov zadovážením stavebnoprávnej dokumentácie stavby súpisné č. 738, a tiež vyžiadaním

zbierky listín vzťahujúcej sa na predmetný list vlastníctva konštatoval, že vykonanie týchto dôkazných
prostriedkov je z pohľadu meritórneho skutkového stavu i právneho kontextu veci bez významu, a preto
sa nejedná o tzv. opomenutý dôkaz (sp. zn. 5Cdo/107/2019). Odkázal na zdôvodnenie nevykonania
navrhnutýchdôkazovžalovanouvodôvodnenírozsudkusúduprvejinštancie(odsek37),ktorývychádzal
z tzv. materiálnej publicity katastra, v zmysle ktorej sa údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho

zákona považujú za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona). Ide
o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorej obsah môže byť vyvrátený, ak v konaní vyšiel najavo opak.
Ten je možné preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v
katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení
práva k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c) CSP. Z dôvodu, že žalovaná nepreukázala nesprávnosť

zápisu v katastri nehnuteľností v zmysle § 70 katastrálneho zákona, súdy nižšej inštancie považovali
žalobcu za vlastníka sporných pozemkov.

27. Sumarizujúc uvedené je dôvodné uviesť, že myšlienkový postup odvolacieho súdu bol dostatočne
vysvetlený, nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale

tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Cieľom právnej úpravy, ktorá umožňuje súdu vykonať
taký dôkaz, ktorý strany nenavrhli, ak tento dôkaz vyplýva z verejných registrov alebo zoznamov (§ 185
ods. 2 CSP), je, aby boli v súdnom konaní eliminované také situácie, že rozhodnutie súdu bude v rozpore
so skutočnosťou, napríklad v dôsledku omylu žalobcu pri spisovaní žaloby alebo v dôsledku zmeny
pozemkových úprav (zmena číslovania či rozdeľovanie parciel), s cieľom zabrániť nevykonateľnosti

rozhodnutia. V sporovom konaní je možnosť súdu vykonať iný ako navrhnutý dôkaz obmedzená,
pričom postup súdu podľa § 185 ods. 2 CSP neznamená vykonávanie dokazovania súdom ex offo, za
účelom preukázania opaku vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva ako spornej skutočnosti medzi
stranami (ako to dovolateľka požadovala).

28. Podľa § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. V
dovolaní preto nemožno uplatniť také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré pri rozhodovaní nemali
možnosť vziať na zreteľ už súdy nižšej inštancie. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku či procesnej obrany, okrem tých, ktoré preukazujú prípustnosť a včasnosť dovolania(§ 435 CSP). Pred dovolacím súdom je dokazovanie v zásade vylúčené a preto na v dovolaní uvedenú
skutočnosť, že žalovaná podala žalobu o určenie, že žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a
na dôkaz o tejto skutočnosti, nebolo možné v dovolacom konaní prihliadať. Uvedené závery sa vzťahujú

aj na podanie žalovanej zo dňa 9. 12. 2024, podané po uplynutí lehoty na podanie dovolania.

29. Dovolací súd poukazuje na hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Právna úprava vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúca z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada,

vychádzajúca z článku 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP
znamená,žezáver,ktorýsisudcazvykonanýchdôkazovurobí,jevecoujehovnútornéhopresvedčeniaa
jehologickéhomyšlienkovéhopostupu.Postupsudcualeneznamená,žesudcaniejeviazanýústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,

Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov však nejde o
dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (R 42/1993). Porušením práva na
spravodlivý proces nie je ani iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany
sporu.

30. Dovolacia námietka žalovanej týkajúca sa nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov odvolacím
súdom, nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania. Dovolací súd v posudzovanom spore nezistil v
postupe súdu nižšej inštancie pochybenia alebo vady v procese hodnotenia dokazovania, predstavujúce
porušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie(t.j.závažnédeficityvhodnotenídokazovania,vintenzite
odôvodňujúcej porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces).

31. Dovolacia argumentácia dovolateľky spočívala aj v polemike so závermi súdov nižšej inštancie
a nesúhlase s ich skutkovými zisteniami, namietajúc, že odvolací súd mal súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav prehodnotiť. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolanie nepredstavuje
opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci.

Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v
dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

32. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v
prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj

sp. zn. I. ÚS 6/2018), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04),
čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v preskúmavanej
veci dovolací súd nezistil.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že vada konania v zmysle § 420 písm. f) CSP
nebola zistená, preto je dovolanie žalovanej v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvodom na jeho
odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.

34. Dovolateľka v podanom dovolaní uplatnila všeobecne aj dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP, podľa

ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutiesúduprvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviseloodvyriešeniaprávnejotázky
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) ktorá je rozhodovaná dovolacím súdom
rozdielne.

35. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, vzhľadom na ustanovenie § 15c ods. 1 písm. a)
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého neprechádzajú
z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí podľa § 15a a § 15b pozemky zastavané, na ktorýchsú umiestnené budovy a iné stavby. Záver odvolacieho súdu o nadobudnutí predmetných zastavaných
pozemkov žalobcom zo zákona, je preto podľa žalovanej v rozpore s uvedenou právnou úpravou.

36. S poukazom na uvedené žalovaná uplatnila v dovolaní aj takúto úplne novú argumentáciu než tú,
ktorú uviedla v odvolacom konaní.

37. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu
opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska, teda že dovolanie možno podať

len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza
dovolaciemu konaniu), ale aj z obsahového hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľka môže
v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietala už
v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli na základe jej odvolacej argumentácie meritórne
posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnila, hoci
tak urobiť mohla a mala (viď poukaz súdu prvej inštancie na právoplatne skončené konanie sp. zn.

11C/54/2018, v ktorom bola žaloba o určenie vlastníckeho práva žalovanej zamietnutá, z dôvodov
žalovanej známych), tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.

38. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postavenými k plneniu úloh sú
najnižšie články hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže

byť riešený na úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva
osobitne. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva,
že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky
dovolacie návrhy, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty
a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými

slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a
mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu.
Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania
riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale
aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne). Hodnotové obmedzenie prípustnosti

opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.

39. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria
bdelým. Ak potom dovolateľka námietku zakladajúcu prípustnosť a dôvodnosť dovolania neuplatnila v
odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok

svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej
inštancie namiesto odvolacieho súdu.

40. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dovolateľka mohla urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho
konania len také námietky, ktoré už uplatnila v odvolacom konaní, a tak poskytla príležitosť odvolaciemu

súdu sa k nim vyjadriť. Obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry
vyplýva, že ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred
ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými
súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).

41. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP má byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Relevanciu podľa citovaného ustanovenia má teda len
právna (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú
právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľky odvolacím súdom vyriešená nesprávne (§ 433 a §
432 ods. 2 CSP) a pri ktorej s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu súčasne platí, že ak by

bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľku priaznivejším spôsobom.

42. Najvyšší súd konštantne uvádza vo svojich rozhodnutiach, že právnym posúdením veci je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z uvedeného vyplýva rozsah, ale aj
obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Dovolací dôvod preto dovolateľ musí vymedziť tak, žeuvedie ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť práve
tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

43. V kontexte dovolateľkou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci je dôvodné
konštatovať, že žalovaná nekonkretizovala právnu otázku riešenú odvolacím súdom (od ktorej záviselo
jeho rozhodnutie) a neuviedla ako ju riešil odvolací súd, nevysvetlila (napr. označením konkrétneho
stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu) v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím
súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorú tiež neoznačila, ani

nepomenovala ako mala byť táto otázka správne riešená. Rovnako tak dovolateľka nevymedzila právnu
otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená v súvislosti s namietaným
nesprávnym právnym posúdením veci, ako ani právnu otázku, ktorá je rozhodovaná dovolacím súdom
rozdielne.

44. S poukazom na vyššie uvedené v súvislosti s dovolateľkou namietaným nesprávnym právnym

posúdením, bol daný dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP, v zmysle ktorého
dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak
dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

45. Na záver dovolací súd uvádza, vo vzťahu k námietke vznesenej žalovanou v dovolaní (in eventum)

o „výške určenia bezdôvodného obohatenia za užívanie zastavanej plochy, ktorá nie je voľnou plochou,
na ktorú by sa vzťahovali rôzne dispozitívne rozhodnutia žalobcu“, že dovolateľka neuviedla v čom má tu
vada spočívať (§ 431 ods. 2 CSP), ako ani nevymedzila právne posúdenie veci spôsobom podľa § 432
CSP. Dovolací dôvod pritom nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdmi
nižšej inštancie (§ 433 CSP). V dôsledku uvedeného absentovali v súvislosti s dotknutou námietkou

žalovanej dovolacie dôvody. Napokon k námietke výlučnej miestnej príslušnosti súdu podľa § 20 písm. a)
CSPsažiadauviesť,žeaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahylenvtedy,akideokonanie,ktoré
sa týka vecného práva k nehnuteľnosti, čo nebol daný prípad (predmetom sporu je záväzkovoprávny
vzťah z bezdôvodného obohatenia).

46. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, teda na základe zásady úspechu strany v dovolacom konaní (§
255 ods. 1 CSP), v zmysle ktorej úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v plnom rozsahu.

47. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.