Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Davala, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/137/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200293
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: TONYtrans, s.r.o., so sídlom Dohnányho 2, 917 02 Trnava, IČO: 36 279
919, zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102598884/2022 zo dňa 20.09.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101407547/2022 zo dňa
16.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku – uvedenie v daňovom priznaní dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02.06.2022, pričom vyjadril
nesúhlas so závermi prvostupňového rozhodnutia. Správca dane výzvou zo dňa 27.06.2022 vyzval

žalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania – vo vzťahu k navrhovaným zmenám alebo zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia. Žalobca odvolanie doplnil podaním zo dňa 28.06.2022.

3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102598884/2022 zo dňa 20.09.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný uviedol, že správca dane uložil žalobcovi pokutu na základe rozhodnutia č. 102323651/2021

zo dňa 22.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane“), vydaného vo
vyrubovacom konaní na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2018. Prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane správca dane podľa §
68ods.5daňovéhoporiadkuvyrubilžalobcovirozdieldanevsumeX.XXX,XXeur.Protiprvostupňovémurozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací orgán rozhodol tak, že
rozhodnutímč.100451938/2022zodňa09.03.2022(ďalejlen„odvolacierozhodnutieovyrubenírozdielu
dane“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

10.03.2022 a stalo sa tak relevantným podkladom na uloženie sankcie. Bolo tak zistené, že žalobca
uviedol v podanom daňovom priznaní za rok 2018 daňovú povinnosť nižšiu ako bola zistená správcom
dane. Uvedením nižšej daňovej povinnosti v daňovom priznaní oproti daňovej povinnosti zistenej
správcom dane malo konanie žalobcu za následok nielen vyrubenie rozdielu dane, ale aj uloženie pokuty
z rozdielu dane.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že pri uložení pokuty z rozdielu dane je nutné aplikovať § 155 ods. 1 písm.
f) daňového poriadku, podľa ktorého je výška sankcie stanovená presným výpočtom a odvíja sa od
kladného rozdielu dane zistenej správcom dane a dane uvedenej v daňovom priznaní, pričom daň
musí byť správcom dane určená rozhodnutím. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu nemala byť
pokuta uložená vzhľadom na konanie na správnom súde žalovaný uviedol, že samotná žaloba nie je

prekážkou pre uloženie pokuty za predpokladu, že správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok.
V predmetnom prípade žalovaný uviedol, že žalobca ani nežiadal o odkladný účinok a odvolaciemu
orgánu nebolo doručené uznesenie o odkladnom účinku. Žalovaný súčasne uviedol, že v prípade, ak je
novým rozhodnutím suma rozdielu dane upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci aj pokuta.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 17.10.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou
sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia
veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca poukázal na to, že mu bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.
e) daňového poriadku, pričom odcitoval uvedené ustanovenie, ako aj § 155 ods. 1 písm. f) daňového

poriadku. Ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiam
o vyrubení rozdielu dane, pretože žalovaný v rámci vyrubovacieho konania uviedol, že žalobca časť
svojich tržieb zo svojich prevádzok vložil v hotovosti na súkromný účet konateľa žalobcu a podľa
žalovaného malo ísť o peňažné prostriedky, ktoré žalobca nadobudol z podnikateľskej činnosti
inkasovaním tržieb z reštaurácie a pivárne. Tieto príjmy nemali byť evidované v účtovníctve v roku 2018

na výnosových účtoch žalobcu a vo vzťahu k výnosovým účtom a pokladničnej knihe žalobca v žalobe
predložil číselné tabuľky.

8. Žalobca uviedol, že ako bolo v rámci vyrubovacieho konania a aj v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane uvedené, všetky tržby žalobcu na výnosových účtoch sedeli

s tržbami uvedenými v pokladničnej knihe. Žalobca tak všetky svoje tržby evidoval. Ďalej žalobca uviedol
argumentáciu vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane. Žalobca uviedol,
že má byť sankcionovaný za niečo, čo je v súčasnosti predmetom správneho súdneho prieskumu
(sp. zn. 14S/34/2022). Žalobca viedol svoje účtovníctvo správne, na základe vytvorených účtovných
závierok a všetky svoje tržby zaevidoval. Žalobca preto vyslovil nesúhlas so zvýšením základu dane

a ani s pokutou, a mal za to, že žalovaný dospel v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane k nesprávnym
záverom.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.12.2022, pričom uviedol, že konanie o uloženej
pokute a konanie týkajúce sa rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane sú osobitné a samostatné konania.
Pokuta bola uložená rozhodnutím, ktoré bolo zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcu ako

daňového subjektu, ktorý začal už daňovou kontrolou, v rámci ktorej mal žalobca možnosť sa vyjadrovať
k zisteniam správcu dane. Výsledok daňovej kontroly mal za následok nielen vyrubenie rozdielu dane
z príjmov právnickej osoby, ale aj uloženie pokuty z rozdielu dane. O porušení povinnosti mal žalobca
vedomosť vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Uloženie pokuty bolo lenobligatórnym vyústením postupu daňových orgánov a tieto pri rozhodovaní u uložení pokuty nemohli
výšku pokuty žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

10. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-20S/137/2022.

12. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní

v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm.
a) až e) SSP, keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP)
a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.

13. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani

jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

14. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal
v daňovom priznaní uviesť.

17. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca
dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo
dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového
priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

18. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za správny
delikt vo výške X.XXX,XX eura, a to na nasledujúcom základe – uvedenie v daňovom priznaní dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Správny súd

sa tak zameral na to, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s Daňovým poriadkom, ak žalobcovi
uložili pokutu za spomenutý správny delikt.

19. Po preskúmaní žaloby správny súd uvádza, že žalobca svoju argumentáciu smeroval najmä
k rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane, keď uviedol, že v týchto rozhodnutiach došlo k nesprávnym

výpočtom a uviedol, že je sankcionovaný za niečo, čo je v súčasnosti predmetom správneho súdneho
konania. K danému správny súd uvádza, že predmetom jeho prieskumu je výlučne napadnuté
rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, pričom predmetom jeho prieskumu nie je odvolacie
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, a preto nemôže prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, ktorounapádal práve závery tohto rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu
dane).

20. Pokiaľ žalobca namietal, že bol sankcionovaný za niečo, čo je v súčasnosti predmetom správneho
súdneho prieskumu, tak táto námietka je nedôvodná. Vo svojej námietke žalobca vychádzal z mylného
predpokladu, že možnosť podania správnej žaloby proti podkladovým rozhodnutiam bráni správcovi
dane začať administratívne konanie a rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil
konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí. Hoci právny poriadok

Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy
podať správnu žalobu a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ide o prieskum právoplatných a
vykonateľných rozhodnutí.

21. Pojem právoplatnosť a vykonateľnosť je v našom právnom poriadku definovaný jednoznačne.
Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným
prostriedkom. Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s
rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo

dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť
rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť
zákonnými prostriedkami.

22. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny

opravný prostriedok – v predmetnom prípade odvolacie rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane) sú
vykonateľnými i v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný
predpis neustanovuje inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy o preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, je podaná správna žaloba, o ktorej rozhoduje
súd a úkonom procesnej obrany v rámci konania pred správnym orgánom (podanie odvolania), kedy

príslušný právny predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu.

23. Daňový poriadok pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane
(v predmetnom prípade voči podkladovým rozhodnutiam) odloženie vykonateľnosti neustanovuje.
Vychádzajúczustanovenia§184SSPplatí,ževovšeobecnostipodaniesprávnejžalobynemáodkladný

účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 SSP).

24. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu
dane a odvolacie rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, pričom tieto nadobudli právoplatnosť dňa

10.03.2022. Súčasne, § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku (ustanovenie, na podklade
ktorého bola žalobcovi uložená sankcia) stanovuje, že „správca dane uloží pokutu“, a teda sa jedná
o zákonnú a obligatórnu povinnosť správcu dane – správca dane je tak povinný uložiť pokutu v prípade,
ak sú naplnené všetky znaky správneho deliktu. Správca dane tak nemohol postupovať inak, ako
vydať prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie (na podklade právoplatných podkladových

rozhodnutí) a uložiť žalobcovi sankciu.

25. V posudzovanom prípade tak boli podkladové rozhodnutia (teda prvostupňové rozhodnutie
o vyrubení rozdielu dane a odvolacie rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane) v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom ich

vykonateľnosť nebola odložená ani po podaní správnej žaloby – opak ani žalobca v súdnom konaní
netvrdil.

26. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád
vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z

týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že
postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd
dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.