Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121208198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121208198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E. F., zastúpenej
splnomocnenkyňou: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, Trnava, IČO:
47255609, o zaplatenie 22.058,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. PN-22Csp/27/2021-233 zo dňa 10. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu (vo vyhovujúcej

časti) z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

21CoCsp/23/2024 -
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 19.357,92 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.620,66 eur od 7.7.2018
do 17.7.2020, zo sumy 1.605,66 eur od 18.7.2020 do 18.8.2020, zo sumy 1.590,66 eur od 19.8.2020 do

16.9.2020, zo sumy 1.575,66 eur od 17.9.2020 do 16.10.2020, zo sumy 1.560,66 eur od 17.10.2020 o
19.11.2020, zo sumy 1.545,66 eur od 20.11.2020 do 23.12.2020, zo sumy 1.530,66 eur od 24.12.2020
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.9.2018
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.11.2018
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.1.2019
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.3.2019
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.5.2019

do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.7.2019
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.9.2019
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.11.2019
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.1.2020
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.3.2020
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.5.2020
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.7.2020

do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.8.2020 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.9.2020
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.11.2020
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.1.2021
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.3.2021do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.5.2021
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.7.2021
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.9.2021

do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.11.2021
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.1.2022
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.3.2022
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.5.2022
do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.7.2022 do

zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.9.2022 do
zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.11.2022 do
zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.1.2023 do
zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.2.2023 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.3.2023 do
zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.4.2023 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.5.2023 do
zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.6.2023 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.7.2023 do

zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.8.2023 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.9.2023 do
zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.11.2023 do
zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 270,11 eur od 3.1.2024 do
zaplatenia, to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovanej zaniká v rozsahu
jej plnenia povinnosť druhého dlžníka: G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I. na plnenie z

platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/32/2021 zo dňa 26.2.2021 a plnením
dlžníka G. B. zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovanej z rozsudku, II. výrokom žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 75,50 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, §
1, 2, 3 a 5, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 45 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2, § 511 ods.
1, 3, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 1
ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 7 ods. 16, 17, § 9 ods. 2 písm. a), f), g), i), k), l), § 11 ods. 1,

2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), §
7 ods. 20, 27, 23 ZoSÚ v znení od 1.1.2017, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“), § 261 ods.
6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 499, § 369 ods. 1, 3, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), s poukazom na procesné ustanovenia § 215 ods. 1,
§ 216 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi VÚB, a. s. (singulárna právna

predchodkyňa žalobcu) ako bankou a veriteľom na jednej strane a žalovanou (pôvodne ako žalovanou
1.) a G. B. (pôvodne žalovaným 2.) ako dlžníkmi (ďalej aj ako „žalovaní“) na druhej strane vznikol
dňa 28.10.2016 záväzkový právny vzťah založený Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ č. 012595511281016 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorou sa zaviazala banka poskytnúť
žalovaným úver v sume 25.000,- eur po splnení podmienok dohodnutých vo VOP VCÚB, a.s. a žalovaní

ako dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver použiť na dohodnutý účel, pretože časť poskytnutého úveru
mala byť použitá na splatenie zostatku 5-ich iných spotrebiteľských úverov a zvyšná časť mala byť
vyplatená bankou na účet pôvodného žalovaného 2. Predmetný úver sa zaviazali vrátiť v 96 mesačných
splátkach po 359,79 eur, splatných vždy k 2. dňu v mesiaci, počnúc dňom 02.12.2016 s tým, že termín
konečnej splatnosti úveru, totožný s dátumom poslednej splátky, bol 02.11.2024. V zmluve o úvere sa

dohodlistranynaúrokovejsadzbe,veriteľuviedolinformáciuoRPMN,vstupnéúdajeprevýpočetRPMN,
do ktorého zahrnul aj poplatok 500,- eur za poskytnutie úveru. Ako celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť, bola uvedená vo výške 33.095,84 eur (25.000,- eur výška istiny, 8.095,84 eur výška celkových
nákladovdlžníka,resp.35.527,52eur(25.000,-eurvýškaistiny,10.527,52eurvýškacelkovýchnákladov
dlžníka) pri poskytnutom úvere bez zľavy z voliteľnej služby. V zmluve bolo dojednané aj právo veriteľa

vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru pre prípad omeškania dlžníka s úhradou viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace, ak bol na ich zaplatenie dlžník písomne vyzvaný.4. Právne posúdil okresný súd zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, ako
aj spotrebiteľskú zmluvu podľa OZ, nakoľko VÚB, a.s. poskytla žalovaným plnenie v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní zmluvu uzatvorili ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy

a pri plnení zo zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže boli v zmluve
označení identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno,
priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu. Predmetný záväzkový právny vzťah
posudzoval okresný súd primárne podľa ZoSÚ ako spotrebiteľský úver a ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a OZ na predmetný

záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods.
6 písm. d/ OBZ), ani prípadné zmluvné dojednanie o voľbe režimu OBZ na predmetný zmluvný vzťah,
nakoľko prednostná aplikácia ustanovení OZ pred normami obchodného práva na všetky záväzkové
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je výslovne upravená v ust. § 52 ods. 2 OZ. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadne také
vážne nedostatky, s ktorými by zákon spájal sankciu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ani také

nedostatky, s ktorými by zákon spájal sankciu absolútnej neplatnosti celej zmluvy.

5. Okresný súd ďalej uviedol, že banka v pozície veriteľa ešte pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere posudzovala schopnosť žalovaných spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver
(§ 7 ods. 1 ZoSÚ), a teda nedopustila sa hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,

keďže za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver (§ 11 ods. 2, tretia veta ZoSÚ v príslušnom znení). Na druhej strane, banka si
nevyžiadala od spotrebiteľov vôbec žiadny písomný doklad o výške ich príjmov, výdavkoch, dlhoch a

záväzkoch a uspokojila sa iba s tvrdeniami spotrebiteľov uvedenými v ich žiadosti o flexipôžičku. Je síce
pravdou, že banka si údaje uvedené spotrebiteľmi poverila v informačnom systéme bánk, ktorý obsahuje
veľké množstvo informácií, avšak nemusí obsahovať úplne všetky, napríklad záväzky voči nebankovým
inštitúciám alebo záväzky medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Prvoinštančný súd preto uzavrel,
že banka v pozícii veriteľa pred uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom si preverovala bonitu žalovaných,

avšak neurobila to s odbornou starostlivosťou, s čím zákon spája sankciu, podľa ktorej veriteľ nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 veta
prvá ZoSÚ).

6. Banka poskytla úver v sume 25.000,- eur žalovaným jednorazovo dňa 3.11.2016 na účet pôvodného

žalovaného 2. Žalovaní riadne a včas splácali iba prvých 14 splátok úveru po 359,79 eur. Dňa 13.2.2018
zaplatiliibasumu1,50eur,ktorábolapoužitánapoplatokzaupomienku,dňa23.3.2018zaplatilipoplatok
4,- eurá za upomienku a dňa 13.4.2018 ďalší poplatok za upomienku v sume 4,- eurá. Keďže žalovaní sa
dostali do omeškania so splácaním úveru, pôvodný veriteľ (VÚB, a.s.) ich písomne vyzval listom zo dňa
13.04.2018, teda po troch mesiacoch od omeškania s platením splátky splatnej do 02.02.2018, pričom v

deň predmetnej výzvy už boli žalovaní v omeškaní s platením troch po sebe idúcich splátok (nezaplatili
splátky splatné 02.02.2018, 02.03.2018 a 02.04.2018). Veriteľ vyzval žalovaných na okamžité zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 1.112,82 eur. Zároveň poučil žalovaných, že v opačnom prípade bude žiadať vrátiť
celú sumu úveru aj s príslušenstvom. Na preukázanie odoslanie týchto listín žalovaným predložil žalobca
súdu poštový podací hárok, ku ktorému žalovaná namietala, že tento nie je podpísaný ani datovaný,

že ide zrejme o elektronický dokument, a že iba podacím číslom zásielky nie je možné preukázať, čo
zásielka v skutočnosti obsahovala. Žalobca teda nepreukázal dostatočným spôsobom, že výzva zo dňa
13.4.2018 bola reálne odoslaná na poštovú prepravu a dostala sa do ich dispozičnej sféry. Žalobca
navrhol vykonanie dôkazu vyžiadaním informácií o týchto zásielkach od Slovenskej pošty, a.s. Tento
dôkaz nevykonal okresný súd z viacerých dôvodov: 1. ani preukázanie doručenia predmetnej písomnosti

žalovaným by nemalo podstatný vplyv na výsledok tohto sporu, keďže preukázanie doručenia by bolo
rozhodujúce iba vtedy, ak by predmetný úver bolo možné zosplatniť postupom podľa § 53 ods. 9 a §
565 OZ, čomu však bránila nemožnosť jeho zosplatnenia podľa § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ; 2. iba z
podacieho čísla zásielky nie je možné jednoznačne spätne zistiť obsah doručovanej zásielky, čo by bolo
možné spravidla iba v kontexte s ďalšou špecifikáciou pri doručovaní písomnosti; 3. žalobca mohol ním

navrhnutý dôkaz zabezpečiť sám, alebo v súčinnosti s VÚB, a.s., ktorá bola odosielateľom zásielok,
ktorej je žalobca singulárnym právnym nástupcom v tomto spore.7. Súd prvej inštancie mal však za dostatočne preukázané doručenie výzvy pôvodného veriteľa (VÚB,
a.s.) zo dňa 20.6.2018 žalovanej dňa 29.6.2018, ktorá si ju osobne prevzala. Za okamih doručenia
výzvy pôvodnému žalovanému 2. možno považovať deň, kedy bola zásielka uložená na pošte, t. j. dňa

26.6.2018. VÚB, a.s. výzvou zo dňa 20.6.2018, označenou ako: Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom, oznámila žalovaným, že dňom 20.6.2018 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru
vrátanepríslušenstvaavyzvalaichna zaplateniecelejsumyzostatkuúverudo7dníoddoručeniavýzvy,
vo vyčíslenej sume 23.100,37 eur, z čoho dlžná istina predstavovala sumu 22.148,93 eur. Napriek tomu,
že predmetné zosplatnenie úveru bolo právne neúčinné pre zákonnú sankciu podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ,

ktoré ustanovenie je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k možnosti zosplatnenia úveru postupom podľa
§ § 53 ods. 9 a § 565 OZ, vyhodnotil okresný súd túto výzvu podľa jej obsahu ako výzvu veriteľa na
zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je jednou zo zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky
banky nebankovému subjektu aj bez súhlasu dlžníka. VÚB, a.s. výzvou zo dňa 20.6.2018 teda vyzvala
žalovanýchnazaplateniedlžnejsumyúveru,ktoráboladoručenážalovanejdňa29.6.2018apôvodnému
žalovanému 2. dňom uloženia zásielky na pošte dňa 26.6.2018. Žalovaní ani po doručení tejto výzvy

neuhradili VÚB, a.s. ani časť dlžnej sumy úveru. Preto VÚB, a.s. ako banka bola podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách oprávnená postúpiť celú svoju pohľadávku voči žalovaným aj žalobcovi, ktorý nie je
bankou, pretože VÚB. a, s, písomnou výzvou vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy úveru a
títo boli v omeškaní nepretržite viac než 90 dní, a preto mohla platne postúpiť predmetnú pohľadávku
žalobcovi rámcovou zmluvou zo dňa 14.2.2020, spojenou s o žiadosťou o prevod zo dňa 2.3.2020.

8. Žalovaná spočiatku namietala platnosť postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi dôvodiac, že
rámcovú zmluvu a žiadosť o postúpenie a prevod, ktoré spolu mali mať účinky postúpenia pohľadávky,
neboli uložené v registri súdnej správy Okresného súdu Banská Bystrica, ako to tvrdil žalobca v
žalobe. Dodala, že ak nebola dojednaná odplata za postúpenie, je zmluva o postúpení pohľadávky

neplatná. Na pojednávaní dňa 17.7.2023 však právny zástupca žalovanej vyhlásil, že žalovaná už
nerozporuje postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. K týmto výhradám žalovanej okresný súd
poznamenal, že súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že VÚB, a.s. a žalobca uzatvorili viacero
rámcových zmlúv o postúpení pohľadávok spojených so žiadosťami o postúpenie a prevod, ktoré
zmluvy sa nenachádzajú v jednotlivých súdnych spisoch pre ich veľký rozsah. VÚB, a.s. ako postupca

oznámila žalovaným písomne, že postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi, o čom predložila súdu
časť poštového podacieho hárku, z ktorého je zrejmý aj dátum odoslania tohto oznámenia žalovaným.
Žalobca pripojil k žalobe aj špecifikáciu postúpenej pohľadávky vo vzťahu k žalovaným, vo forme prílohy
k Zmluve o postúpení pohľadávok. Keďže VÚB, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky
žalovaným dlžníkom, dlžníci nie sú oprávnení sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526

ods. 2 OZ). Žalobca ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu písomne vyzval každého
zo žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy z predmetného úveru v celkovej výške 30.176,621 eur, na
ktorú výzvu reagovali žalovaní čiastočnými platbami. Medzi stranami bolo nesporné, že po postúpení
pohľadávky uhradili žalovaní z predmetného úveru žalobcovi postupne 6 platieb po 15 eur mesačne,
a to dňa 17.07.2020, 18.08.2020, 16.09.2020, 16.10.2020, 19.11.2020 a 23.12.2020, spolu 90 eur, čo

vyplýva z prehľadu úhrad doložených Okresnému súdu Banská Bystrica ešte v upomínacom konaní.

9. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení prvoinštančný súd
dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje také nedostatky, s ktorými
by zákon spájal sankciu neplatnosti celej zmluvy alebo sankciu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru.

Singulárna právna predchodkyňa žalobcu (VÚB, a.s.) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 3.11.2016 poskytla v ten istý deň žalovanej a pôvodnému žalovanému 2. úver v sume 25.000,-
eur, ktorý sa títo zaviazali vrátiť v 96 mesačných splátkach spolu úrokmi z úveru aj so splátkami
poistného. Žalovaní však zaplatili iba prvých 14 splátok úveru, dostali sa tak do omeškania s platením
peňažného dlhu a veriteľovi vzniklo preto právo na zaplatenie dlžných splátok úveru spolu so zákonnými

úrokmi z omeškania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo v danom prípade neplatné podľa §
39 OZ pre rozpor so zákonom, konkrétne s ust. § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, podľa ktorého veriteľ
nemôže požadovať od dlžníka spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru z dôvodu, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čo bol daný prípad, keďže veriteľ
nezisťoval bonitu žalovaných dostatočnými dostupnými spôsobmi, predovšetkým si vôbec nevyžiadal

od žalovaných doklady na preukázanie ich platobnej schopnosti a túto si overoval iba výstupom z
informačného systému bánk na základe informácii, ktoré mu oznámili (ale nezdokladovali) spotrebitelia,
a to napriek relatívne vysokej požadovanej sume úveru.10. Okresný súd ďalej konštatoval, že skutočnosť, že predmetný úver nebolo možné zosplatniť
(požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky za splnenia podmienok
podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ) sama osebe nevylučuje platné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere veriteľom, ktorý je bankou, nebankovému subjektu aj bez súhlasu dlžníka za
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V danom prípade VÚB, a.s. ako veriteľ
písomne vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžného úveru ešte v júni 2018, pričom títo až do júla 2020
neuskutočnili žiadnu úhradu z úveru, a teda v tomto období boli, napriek písomnej výzve postupcu (VÚB,
a.s.) v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči VÚB, a.s.

po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Na základe rámcovej zmluvy zo dňa 14.2.2020 a žiadosti o
postúpenie a prevod zo dňa 2.3.2020 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení pohľadávky“) postúpila VÚB,
a.s. pohľadávku voči žalovanej a pôvodnému žalovanému 2. z predmetnej zmluvy žalobcovi, pričom
postúpenie pohľadávky oznámila VÚB, a.s. písomne žalovaným. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že postúpenie predmetnej pohľadávky VÚB, a.s. žalobcovi bolo v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách a ust. § 524 a nasl. OZ, čím osvedčil žalobca svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore.

11. Podľa prvoinštančného súdu predmetný spotrebiteľský úver nebolo v danom prípade možné vyhlásiť
celýzapredčasnesplatný,apretoveriteľzpredmetnéhoúveruboloprávnenýdomáhaťsaodžalovaných
iba zaplatenia jednotlivých neuhradených zročných splátok úveru, teda iba tých, ktoré sa stali splatnými
v období do vyhlásenia tohto rozsudku, keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia

(§ 217 ods. 1 CSP). Nakoľko žalobca sa domáhal v tomto spore „iba“ zaplatenia celej dlžnej istiny
úveru v sume 22.058,93 eur s úrokmi z omeškania, uložil okresný súd žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi iba neuhradenú zročnú časť istiny poskytnutého úveru, pripadajúcu na 72 neuhradených
splátok úveru (v poradí 15. až 86. splátka), splatných vždy k 2. dňu kalendárneho mesiaca, konkrétne
od 2.2.2018 do 2.1.2024, spolu s úrokom z omeškania z každej neuhradenej splátky samostatne.

Z prehľadu platieb je možné zistiť presnú štruktúru prvých 14 splátok úveru, ktoré boli žalovanými
spotrebiteľmi uhradené. Presnú štruktúru (konkrétna výška splátok istiny, splátok úrokov z úveru a
poplatkov) neuhradených zročných splátok úveru nie je možné z obsahu súdneho spisu zistiť. V záujme
spravodlivého rozhodnutia sporu (čl. 2 CSP) vychádzal okresný súd z predpokladu, že splátky istiny
úveru, obsiahnuté v neuhradených zročných splátkach úveru, sú rovnaké. Odpočítaním už zaplatenej

časti istiny úveru v preukázanej celkovej sume 2.851,07 eur, ktorá bola súčasťou prvých 14 uhradených
splátok úveru, od celkovej istiny poskytnutého úveru (25.000,- eur) zistil súd časť sumy istiny úveru,
rozvrhnutú medzi 15. až 96. splátku úveru (22.148,93 eur). Keďže presná štruktúra nezaplatených
splátok úveru nebola súdu známa, na účely spravodlivého rozhodnutia tohto sporu vychádzal súd z
predpokladu, že 15. až 96. splátka (spolu 82 splátok) úveru obsahujú rovnakú výšku splátky istiny úveru,

v zodpovedajúcej sume 270,11 eur (vypočítanej ako 22.148,93 / 82 splátok). Nakoľko 87. až 96. splátka
úveru (spolu 10 splátok) nie sú ešte zročné, nemohol súd žalobe vyhovieť v časti splátok istiny úveru
pripadajúcichnanezročnésplátkyúveru.Včasevyhláseniarozsudkubolžalobnýnávrhdôvodnýibavtej
častidlžnejistinyúveru,ktorábolazročnákudňuvyhláseniarozsudku,pripadajúcejna72neuhradených
zročných splátok (15. až 86. splátka), teda sumy vypočítanej ako: splátka istiny 270,11 eur x 72 splátok,

spolu 19.447,92 eur. Okresný súd musel zohľadniť aj postupných 6 úhrad po 15,- eur (spolu 90,- eur) v
roku 2020 po postúpení pohľadávky žalobcovi, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 19.447,92
eur zníženej o 90,- eur, t. j. na zaplatenie sumy 19.357,92 eur.

12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe v jej prevažnej časti ako skutkovo a právne

dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej zročnej istiny úveru v zodpovedajúcej sume
19.357,92 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne, teda vo výške uplatnenej žalobcom,
keďže takto požadovaná výška úrokov z omeškania je súladná s príslušnou právnou úpravou, nakoľko
súd je viazaný žalobným návrhom. Keďže okresný súd ustálil, že v danom prípade nedošlo k predčasnej
splatnosti úveru, mohol priznať žalobcovi úroky z omeškania iba od prvého dňa omeškania žalovanej

a pôvodného žalovaného 2. s platením každej splátky dlžnej istiny osobitne. Nakoľko sa domáhal
žalobca zaplatenia úrokov z omeškania až od 07.07.2018, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať
žalobcovi úroky z omeškania za obdobie pred týmto dátumom (I. výrok). V prevyšujúcej časti okresný
súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (II. výrok), ktorá predstavuje zvyšnú časť
neuhradenej istiny úveru, s platením ktorej sa nedostala žalovaná do omeškania, ako aj prevyšujúcej

časti úrokov z omeškania. Okresný súd určil žalovanej (§ 232 ods. 3 CSP) 60-dňovú lehotu na zaplatenie
súdom uloženej povinnosti, pretože prihliadol na relatívne vysokú sumu súdom uloženej peňažnej
povinnosti, ako aj na skutočnosť, že žalovaná zrejme predpokladala plný úspech v tomto spore.13. V časti náhrady trov konania prvoinštančný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že v tomto spore
boli čiastočne úspešné obe strany, z toho žalobca v časti o zaplatenie sumy 19.357,92 eur s
príslušenstvom (87,75 % z predmetu sporu 22.058,93 eur s príslušenstvom) a žalovaná v prevyšujúcej

časti, zodpovedajúcej sume 2701,01 eur s príslušenstvom (12,25 % z predmetu sporu). Nakoľko nezistil
existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania podľa § 257 CSP, okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP priznal žalobcovi, ktorý mal v spore vyšší
úspech než žalovaná, nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu rozdielu medzi pomerom
úspechu žalobcu a pomerom úspechu žalovanej, v zodpovedajúcom rozsahu 75,50 %, o výške ktorej

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust.
§ 262 ods. 2 CSP

14. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná výlučne voči výroku I. a
výroku III. a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v časti žalovanej sumy
19.357,92 eur s príslušenstvom zamietnuť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného

konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odôvodnila nesprávnou aplikáciou § 92 ods. 8
zákona o bankách, keď okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo
možné platne zosplatniť úver poskytnutý žalovaným a to jednak pre rozpor s úpravou § 565 OZ
v spojení s § 53 ods. 9 OZ (odsek 22, 27, 28, 75, 76 a 80 odôvodnenia rozsudku) a rovnako

tak z dôvodu, že banka nepostupovala pri poskytovaní úveru žalovaným s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 prvá veta ZoSÚ, s čím zákon spája sankciu podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (odsek
17, 18, 19, 28 a 72 odôvodnenia rozsudku). Aj napriek správnym skutkovým zisteniam súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval právnu normu a to konkrétne § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď pri
rozhodnutí vychádzal z tohto zákonného ustanovenia bez reflexie na skutočnosť, že § 92 ods. 8

zákona o bankách, v texte za bodkočiarkou definuje povinnosti veriteľa pri postupovaní pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov. Jednou z vyžadovaných podmienok platného postúpenia pohľadávky z
takéhoto záväzkovo právneho vzťahu je podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ splatnosť pohľadávky, a to buď
konečná splatnosť pohľadávky v zmysle zmluvy alebo zosplatnenie pohľadávky pred termínom konečnej
splatnosti. Žalovaná odvolaním napáda rozsudok z dôvodu, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval

práve zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 ZoSÚ a rozhodol,
že došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky voči žalovaným, čo vyplýva i z I. výroku a odseku 60,
81 odôvodnenia rozsudku, kedy okresný súd žalobcovi voči žalovaným priznal jednotlivé nezaplatené
splátky podľa uzatvorenej zmluvy s bankou, až po splátku splatnú dňa 02.01.2024, t.j. splátku splatnú
v čase rozhodnutia okresného súdu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nedošlo k

platnému zosplatneniu pohľadávky banky voči žalovaným a to dokonca z dvoch dôvodov, čo má za
následok, že nemohlo dôjsť k splneniu podmienok podľa § 92 ods. zákona o bankách, v spojení s § 17
ods. 1 ZoSÚ. Žalobca tak nemôže mať v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko
neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa.

15. Ďalším odvolacím dôvodom je tá skutočnosť, že okresný súd z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keďže banka pri poskytovaní úveru
žalovaným, napriek vysokej sume úveru, posúdila schopnosť žalovaných predmetný úver splácať, bez
akýchkoľvek informácií týkajúcich sa výdavkov žalovaných (odsek 18, 19, 28, 72 a 80 odôvodnenia
rozsudku). Okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplýva, že banka hrubo porušila svoje povinnosti pri poskytovaní úveru
žalovaným, nakoľko žiadnym spôsobom nevzala v úvahu výdavky žalovaných, dokonca v listinných
dôkazoch predložených žalobcom sa uvádza, že výdavky žalovaných sú 0 (odsek 19, 28 odôvodnenia
rozsudku). Súd prvej inštancie konštatuje v rozsudku, že došlo len k porušeniu povinnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou, avšak nie k hrubému porušeniu povinnosti banky postupovať s odbornou

starostlivosťou. Okresný súd tak nesprávne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11
ods. 2 ZoSÚ, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že banka žiadnym spôsobom
neskúmala výdavky žalovaných pri poskytovaní úveru. Samotné porušenie povinnosti bankou, resp.
hrubé porušenie povinnosti bankou nemá síce vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky zo strany banky,
má však zásadný vplyv na to, aká je výška záväzku žalovaných voči banke, nakoľko kým v prípade

„jednoduchého“ porušenia povinnosti banky podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je sankciou banky nemožnosť
požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie záväzku zo zmluvy, v prípade hrubého porušenia
je táto sankcia zosilnená naviac o nemožnosť veriteľa/banky požadovať popri istine aj príslušenstvo
pohľadávky. Naviac pri riešení otázky, či došlo k porušeniu povinnosti banky, resp. hrubému porušeniupovinnosti banky prvoinštančný súd v odsekoch 49 až 51 odôvodnenia rozsudku právne vec posúdil
na základe zákonných ustanovení § 7 ods. 20 ZoSÚ, § 7 ods. 27 ZoSÚ, § 7 ods. 23 ZoSÚ účinných k
01.01.2017, aj napriek skutočnosti, že zmluva so žalovanými bola uzatvorená dňa 03.11.2016 a teda

predmetné zákonné ustanovenia súd prvej inštancie na daný vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nemal vôbec aplikovať.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaná namietala nesprávne skutkové
zistenie týkajúce sa výšky splátok. Výrokom I. zaviazal okresný súd žalovanú na zaplatenie sumy vo

výške 19.357,92 eur s 5 % úrokom z omeškania z jednotlivých čiastkových súm istiny, ako vyčíslil súd.
Okresný súd vo výroku I. počnúc 03.08.2018 pracuje so sumou 270,11 eur ako splátkou istiny úveru.
Výpočet tejto sumy súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 84 odôvodnenia rozsudku tým, že presná
štruktúra nezaplatených splátok úveru nie je známa, na účely spravodlivého rozhodnutia tohto sporu
vychádzal z predpokladu, že 15. až 96. splátka (spolu 82 splátok) úveru obsahujú rovnakú výšku splátky
istiny úveru, v zodpovedajúcej sume 270,11 eur a (vypočítanej ako 22.148,93 eur/82 splátok). Uvedené

skutkové zistenie súdu prvej inštancie nie je správne, nakoľko tu okresný súd vychádza z predpokladu
rovnomernej splátky, avšak z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru – „Flexipôžička“
zo dňa 03.11.2016, konkrétne bodu 1 a bodu 3 predmetnej zmluvy vyplýva, že banka so žalovanými
dohodla splácanie formou anuitných splátok. Skutkové zistenie okresného súdu o rovnomernej splátke
je tak nesprávnym skutkovým zistením.

17. Nesprávne skutkové zistenie sa týkajú aj výšky istiny, resp. priznanej sumy. Žalovaná poukázala na
nesprávnu aplikáciu § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ súdom prvej inštancie. Nesprávne
právne posúdenie skutočnosti, že banka hrubo porušila povinnosti pri poskytovaní úveru žalovaným, má
zásadný vplyv aj na samotný výpočet istiny, resp. pohľadávky banky voči žalovaným, nakoľko v prípade

hrubého porušenia povinnosti banky pri poskytovaní úveru spotrebiteľom, je sankciou nielen nemožnosť
požadovať jednorazové splatenie pohľadávky zo zmluvy ale rovnako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť
takéhoto úveru. Okresný súd z predložených listín zistil, že žalovaní zaplatili od poskytnutia úveru
celkovo 14 splátok vo výške 359,79 eur, pričom na poistenie úveru pripadala suma 20,25 eur. Anuitná
splátka úveru bez poistenia tak bola vo výške 339,54 eur. Keďže úver je z dôvodu hrubého porušenia

povinnosti na strane banky bezúročný a bezpoplatkový, nemohla banka pri započítaní platieb od
žalovaných sumu 339,54 eur rozdeliť na splátku istiny a splátku úroku. Celá suma, každej zo 14-
tich realizovaných splátok vo výške 339,54 eur, tak musí byť zohľadnená na istinu. Súčasne banka
nie je oprávnená na inkasovanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur. Celková zaplatená
suma žalovanými je tak vo výške 5.253,56 eur a pozostáva z: 14 x 339,54 eur, t.j. 4.753,56 eur -

splátky realizované žalovanými, 500,- eur poplatok za poskytnutie úveru. Istina pohľadávky, ktorú banka
s ohľadom na hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a sankciu podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ,
mohla vôbec evidovať v roku 2020, je tak najviac vo výške 19.746,44 eur. Okresný súd tak z vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj čo zistenej výšky istiny, ktorá je zostatkom
záväzku žalovaných voči banke.

18. Žalovaná ďalej namietala, že v odseku 27 odôvodnenia rozsudku okresný súd uvádza, že právny
zástupca nerozporuje, že medzi VÚB, a.s. a žalobcom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky
týkajúcej sa dlžnej sumy. Tieto skutkové zistenia súd používa aj v odseku 78 odôvodenia rozsudku, kde
súd prvej inštancie uvádza, že žalovaná už nerozporuje postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. K

uvedenému skutkovému zisteniu je potrebné uviesť, že na nahrávke z pojednávania zo dňa 17.07.2023,
konkrétne v čase cca 6:50 daného zvukového záznamu, je zaznamenané vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanej, že žalovaná nerozporuje platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok ako takej, ktorú uzatvorili
VÚB banka, a.s. a žalobca (zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 sa týkala väčšieho
okruhu pohľadávok, nielen pohľadávky ktorá je predmetom tohto konania), z dôvodu absentujúceho

údaja o odplate za postúpenie pohľadávok v tejto zmluve, čo bola jedna z námietok žalovanej, ale
že rozporuje platnosť postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania (a to z dôvodu, že neboli
naplnené podmienky pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu a to z dôvodov podľa
§ 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ a rovnako tak z dôvodu nemožnosti zosplatniť úver voči
žalovanej ako zákonnej sankcii podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, čo založilo nedostatok v splnení podmienok

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru. Na
základe vykonaného dokazovania okresný dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a to, že žalovaná
nerozporuje postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.19. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Je názoru, že okresný súd sa dostatočne
vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožňuje.
Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutejčastipotvrdilakovecne
správne a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.

20. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadriť, nakoľko

žalobca vo svojom podaní neuviedol žiadnu právnu argumentáciu, len sa stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie.

21. Odvolací súd vyzval žalobcu a žalovanú v zmysle § 382 CSP na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia
§ 17 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

22. Žalobca sa na výzvu súdu nevyjadril.

23. Žalovaná k výzve súdu uviedla, že pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru
bolo v čase postúpenia pohľadávky voči žalovanej nevyhnutné naplniť podmienky podľa § 17 ods. 1

ZoSÚ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ako konštatuje aj súd prvej inštancie, že banka nemohla
zosplatniť pohľadávku voči žalovanej a to hneď z dvoch dôvodov: pre rozpor s úpravou podľa § 565
OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, rovnako tak pre postup banky, ktorý sa nedá označiť ako postup s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 prvá veta ZoSÚ, s čím zákon spája sankciu podľa § 11 ods.
2 ZoSÚ. Keďže podmienky ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ neboli kumulatívne splnené a teda hoci

žalobca je oprávneným subjektom na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia podľa §
20a ZoSÚ, a zákon ho definuje ako subjekt, na ktorého možno postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského
úveru, nedošlo k súčasnému splneniu druhej podmienky, a to že predmetná pohľadávka bola v čase jej
postúpenia už splatná. Z uvedeného je zrejmé, že postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu nebolo
možné, nakoľko neboli splnené podmienky pre prevod práv zo spotrebiteľského úveru. Žalobca tak

nemohol platne nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávku zo spotrebiteľského úveru
voči žalovanej a teda nemá v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto

postupom podľa § 388 CSP napadnutý I. výrok zmenil.

25. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal voči žalovanej (pôvodne ako žalovanej 1.) a voči
G. B., nar. X.X.XXXX (pôvodne ako žalovanému 2.) uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 22.058,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 22.148,93 eur

od 7.7.2018 do 17.7.2020, zo sumy 22.133,93 eur od 18.7.2020 do 18.8.2020, zo sumy 22.1118,93 eur
od 19.8.2020 do 16.9.2020, 22.103,93 eur od 17.9.2020 do 16.10.2020, zo sumy 22.088,93 eur od
17.10.2020 do 19.11.2020, zo sumy 22.073,93 eur od 20.11.2020 do 23.12.2020 a zo sumy 22.058,93
eur od 24.12.2020 do zaplatenia.

26. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 14Up/32/2021 zo
dňa 26.2.2021 vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Keďže pôvodný žalovaný 2. G. B. nepodal proti
platobnému rozkazu odpor, tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k žalovanému2. dňa 19.3.2021. Žalovaná 1. podala proti platobnému rozkazu včas odpor, preto na základe návrhu
žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená Okresnému súdu Trnava.

27. Okresný súd žalobe vyhovel v sume 19.357,92 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania
od prvého dňa omeškania s platením každej splátky istiny osobitne a v ostatnej časti II. výrokom žalobu
zamietol, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci

správne, ak I. výrokom žalobe vyhovel (suma 19.357,92 eur s príslušenstvom) a to s poukazom na
odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou.

29. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, keď z
obsahu spisu sú zrejmé všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď
si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

31. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie (odsek 3, 5, 6, 7), ktoré neboli odvolateľkou ani namietané, že dňa 28.10.2016
uzavrela právna predchodkyňa žalobcu VÚB, a. s. ako veriteľ so žalovanou a pôvodným žalovaným
2. ako dlžníkmi Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 012595511281016, v
ktorej sa zaviazala banka poskytnúť žalovaným úver v sume 25.000,- eur a žalovaní ako dlžníci sa

zaviazali poskytnutý úver použiť na dohodnutý účel (časť poskytnutého úveru mala byť použitá na
splatenie zostatku 5-ich iných spotrebiteľských úverov a zvyšná časť mala byť vyplatená bankou na
účet pôvodného žalovaného 2.). Žalovaní sa zaviazali vrátiť úver v 96 mesačných splátkach po 359,79
eur, splatných vždy k 2. dňu v mesiaci, počnúc dňom 02.12.2016 s tým, že termín konečnej splatnosti
úveru, totožný s dátumom poslednej splátky, bol 02.11.2024. V zmluve o úvere sa dohodli strany na

úrokovej sadzbe, veriteľ uviedol informáciu o RPMN, vstupné údaje pre výpočet RPMN, do ktorého
zahrnul aj poplatok 500 za poskytnutie úveru. Ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola
uvedená suma 33.095,84 eur (25.000,- eur výška istiny, 8.095,84 eur výška celkových nákladov dlžníka,
resp. 35.527,52 eur (25.000,- eur výška istiny, 10.527,52 eur výška celkových nákladov dlžníka) pri
poskytnutom úvere bez zľavy z voliteľnej služby. V zmluve bolo dojednané aj právo veriteľa vyhlásiť

okamžitú splatnosť úveru pre prípad omeškania dlžníka s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace, ak bol na ich zaplatenie dlžník písomne vyzvaný. Banka
z pozície veriteľa ešte pred uzatvorením zmluvy pri posudzovaní schopnosti žalovaných spotrebiteľov
splácať spotrebiteľský úver si nevyžiadala od spotrebiteľov vôbec žiadny písomný doklad o výške ich
príjmov, výdavkoch, dlhoch a záväzkoch a uspokojila sa iba s tvrdeniami spotrebiteľov uvedenými v ich

žiadosti o flexipôžičku. Banka si údaje uvedené spotrebiteľmi poverila v informačnom systéme bánk,
ktorý obsahuje veľké množstvo informácií, avšak nemusí obsahovať úplne všetky informácie. Banka
poskytla žalovaným úver v sume 25.000 eur dňa 3.11.2016. Žalovaní riadne a včas splácali iba prvých 14
splátok úveru po 359,79 eur. Dňa 13.02.2018 zaplatili iba sumu 1,50 eur, ktorá bola použitá na poplatok
za upomienku, dňa 23.03.2018 zaplatili poplatok 4 eur za upomienku a dňa 13.04.2018 ďalší poplatok

za upomienku v sume 4,- eur. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru, pôvodný
veriteľ (VÚB, a.s.) ich písomne vyzval listom zo dňa 13.04.2018 na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 1.112,82 eur a zároveň ich upozornil, že v opačnom prípade bude žiadať vrátiť celú sumu úveru aj
s príslušenstvom. Na preukázanie odoslania týchto listín žalovaným predložil žalobca okresnému súdu
poštový podací hárok, ku ktorému žalovaná namietala, že tento nie je podpísaný ani datovaný, že ide

zrejme o elektronický dokument a že iba podacím číslom zásielky nie je možné preukázať, čo zásielka
v skutočnosti obsahovala. Žalobca nepreukázal, že výzva zo dňa 13.04.2018 bola reálne odoslaná na
poštovú prepravu a dostala sa do ich dispozičnej sféry. VÚB, a.s. výzvou zo dňa 20.6.2018, označenou
ako: Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, oznámila žalovaným, že dňom
20.6.2018 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva a vyzvala ich na zaplatenie celej

sumy zostatku úveru do 7 dní od doručenia výzvy, vo vyčíslenej sume 23.100,37 eur, z čoho dlžná
istina predstavovala sumu 22.148,93 eur. Výzva bola doručená žalovanej dňa 29.6.2018 a pôvodnému
žalovanému 2. dňom uloženia zásielky na pošte dňa 26.6.2018. Žalovaní ani po doručení tejto výzvy
neuhradili VÚB, a.s. ani časť dlžnej sumy úveru. VÚB, a.s. ako banka postúpila celú pohľadávku vočižalovaným žalobcovi, ktorý nie je bankou, rámcovou zmluvou zo dňa 14.2.2020 spojenou s o žiadosťou
o prevod zo dňa 2.3.2020. Po postúpení pohľadávky uhradili žalovaní žalobcovi postupne 6 platieb po
15,- eur mesačne, spolu 90,- eur.

32. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie napriek správnym skutkovým zisteniam
nesprávne aplikoval právnu normu a to ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď z tohto
zákonného ustanovenia vychádzal bez reflexie na skutočnosť, že § 92 ods. 8 zákona o bankách v texte
za bodkočiarkou definuje povinnosti veriteľa pri postupovaní pohľadávok zo spotrebiteľských úverov.

Jednou z vyžadovaných podmienok platného postúpenia pohľadávky z takéhoto záväzkovo právneho
vzťahu je podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ splatnosť pohľadávky, a to buď konečná splatnosť pohľadávky
v zmysle zmluvy alebo zosplatnenie pohľadávky pred termínom konečnej splatnosti. Prvoinštančný súd
nesprávne aplikoval práve zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods.
1 ZoSÚ a rozhodol, že došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky voči žalovaným a žalobcovi voči
žalovaným priznal jednotlivé nezaplatené splátky podľa uzatvorenej zmluvy s bankou, až po splátku

splatnú dňa 02.01.2024, t.j. splátku splatnú v čase rozhodnutia súdu. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky banky voči žalovaným a to
dokonca z dvoch dôvodov, čo má za následok, že nemohlo dôjsť k splneniu podmienok podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca tak nemôže mať v konaní aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky

bez súhlasu spotrebiteľa.

33. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci
predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený

skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.

34. V konaní nebolo sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, a preto sa spravuje aj príslušnými normami o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní však nepoužil aj ustanovenie § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku
dňu postúpenia pohľadávky, ktoré podľa odvolacieho súdu je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto
odvolací súd pred svojím rozhodnutím vyzval žalobcu a žalovanú v zmysle § 382 CSP na vyjadrenie
sa k jeho použitiu.

35. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru (ods. 1). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom (ods. 2).

36. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

37. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľombez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

38.Podľa§17ods.1ZoSÚvzneníúčinnomkudňupostúpeniapohľadávky,právavyplývajúcezozmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)ideoprechodalebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu18b)naveriteľapodľa§20ods.1písm.a),banku,zahraničnúbankualebopobočkuzahraničnej
banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

39. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

40. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka 87ac je § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ.

41. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

43. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

44. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené (ods. 2).

45. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

46. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa ZoSÚ ako aj zmluvu spotrebiteľskú podľa OZ, nakoľko VÚB, a.s. ako veriteľ poskytla žalovaným
plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní zmluvu uzatvorili ako spotrebitelia

- fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený
je nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ). Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľaktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je ZoSÚ, ako aj § 52 a nasl. OZ, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je OBZ, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení OZ a príslušných ustanovení ZoSÚ.

47. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že banka v pozície veriteľa ešte pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere posudzovala schopnosť žalovaných spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver,
preto sa nedopustila hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, avšak banka si nevyžiadala
odspotrebiteľovžiadnypísomnýdokladovýškeichpríjmov,výdavkoch,dlhochazáväzkochauspokojila

sa iba s tvrdeniami spotrebiteľov uvedenými v ich žiadosti o flexipôžičku, pričom údaje uvedené
spotrebiteľmi si preverila v informačnom systéme bánk, ktorý síce obsahuje veľké množstvo informácií,
avšak nemusí obsahovať úplne všetky, napríklad záväzky voči nebankovým inštitúciám alebo záväzky
medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Okresný súd preto uzavrel, že banka v pozícii veriteľa pred
uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom si preverovala bonitu žalovaných, avšak neurobila to s odbornou
starostlivosťou, s čím sa odvolací súd stotožňuje a dodáva nasledovné.

48. ZoSÚ nedefinuje, čo treba rozumieť pod pojmom odborná starostlivosť. Tento pojem vymedzoval
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere), a to v § 2
písm. u), podľa ktorého sa odbornou starostlivosťou rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti,

ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (túto
definíciu prevzal aj nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 Z.z.).

49. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie má za to, že len z údajov uvedených v žiadosti

o flexipôžičku (v ktorej neboli zisťované výdavky, len úvery majúce sa refinancovať) a z nahliadnutia
do informačného systému bánk (kde je uvedené výdavky 0) nemohol právny predchodca žalobcu ako
veriteľ úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Bez toho, aby veriteľ skúmal aj iné aspekty
a okolnosti na strane žalovaných, ako napr. celkovú zadlženosť (dlhy neuvedené v systéme bánk),
výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, výdavky na (dve) vyživovacie povinnosti, atď., si veriteľ

nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti
splácať dlh zo zmluvy. Výšku záväzkov (z poskytnutých úverov) spotrebiteľa zistenú nahliadnutím do
úverového registra nemožno stotožňovať s bežnými, resp. ostatnými výdavkami spotrebiteľa. Je síce
pravdou, že každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, avšak bez poznania údaja o výške
všetkých podstatných (pravidelne sa opakujúcich) výdavkov nemôže veriteľ odborne vyhodnotiť, či

spotrebiteľ bude schopný splácať poskytnutý úver, alebo výška jeho výdavkov mu toto neumožní. V tu
prejednávanomprípadetoplatilootoviac,žežalovanímaliužpäťúverov,navyplateniektorýchsizobrali
ďalší úver. Preto posudzovanie schopnosti splácať úver bez zohľadnenia výdavkov spotrebiteľov a teda
bez komplexných údajov o ich sociálno-ekonomickej situácii nebolo postačujúce a takúto starostlivosť
nemožno označiť za odbornú. Analýza iba jednej strany rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený práve na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. K údaju o takejto čiastke však
veriteľ v tu prejednávanej veci nemal ako dospieť, nakoľko informácie o výške výdavkov žalovaných
nemal a tento od nich ani nežiadal. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej

inštancie o nesplnení si povinnosti právnym predchodcom žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovanej (žalovaných) splácať úver.

50. V nadväznosti na uvedené v odseku 49 odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľov

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru z dôvodu, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo v danom prípade neplatné
podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom a to § 11 ods. 2 ZoSÚ.

51. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k možnosti zosplatnenia úveru

postupom podľa § § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, je ustanovenie § 565 OZ o strate výhody splátok modifikované ustanovením § 53
ods. 9 OZ, v ktorom sa spresňujú (a aj sprísňujú) podmienky zosplatnenia záväzkov zo spotrebiteľských
zmlúv a podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ, t. j. žiadaťo zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky zo strany spotrebiteľa. Toto právo možno uplatniť iba za podmienky,
že spotrebiteľ bol naň upozornený aspoň v lehote 15 dní.

52. Napriek záveru uvedenému v odseku 50, súd prvej inštancie skúmal aj splnenie podmienok pre
zosplatnenie úveru postupom podľa § 53 ods. 9 OZ bankou. Vychádzal zo zistení, že po tom, čo sa
žalovanídostalidoomeškaniasosplácanímúveru,pôvodnýveriteľ(VÚB,a.s.)ichpísomnevyzvallistom
zo dňa 13.4.2018 na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.112,82 eur a zároveň ich poučil, že

v opačnom prípade bude žiadať vrátiť celú sumu úveru aj s príslušenstvom. Na preukázanie odoslanie
týchto listín žalovaným predložil žalobca súdu poštový podací hárok, ku ktorému žalovaná namietala,
že tento nie je podpísaný ani datovaný, že ide zrejme o elektronický dokument, a že iba podacím
číslom zásielky nie je možné preukázať, čo zásielka v skutočnosti obsahovala. A keďže žalobca opak
nepreukázal, teda že výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred zosplatnením zo dňa 13.4.2018 bola reálne
odoslaná na poštovú prepravu a dostala sa do dispozičnej sféry žalovaných, odvolací súd zhodne ako

súd prvej inštancie konštatuje, že zosplatnenie úveru bolo aj pre nedodržanie podmienok stanovených
v § 53 ods. 9 OZ neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom.

53. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ VÚB, a.s. výzvou zo dňa 20.6.2018 vyzval žalovaných
na predčasné splatenie zostatku úveru, ale žalovaní ani po doručení tejto výzvy neuhradili VÚB, a.s.

ani časť dlžnej sumy a VÚB, a.s. ako banka postúpila celú svoju pohľadávku voči žalovaným žalobcovi,
ktorý nie je bankou, bez súhlasu žalovaných.

54. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému Pre klientov banky v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú ustanovené ďalšie špeciálne

podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt
bez súhlasu klienta banky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je špeciálnou právnou úpravou
k všeobecnej právnej úprave postúpenia v OZ, ktorá má v zmysle zásady lex specialis derogat lege
generali prednosť pred ustanoveniami OZ. Ako vyplýva z § 92 ods. 8 zákona o bankách, súčasne
sa na postúpenie bankovej pohľadávky uplatňujú pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o

spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ktorým je ZoSÚ (konkrétne § 17 ods. 1 a 2). Podľa §
17 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu

na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky,
a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Predpokladom nadobudnutia práv žalobcu k pohľadávke VÚB, a.s. voči žalovaným v celom jej rozsahu
ako bola vymedzená v zmluve o postúpení, t. j. pred termínom jej zmluvnej konečnej splatnosti, bolo

teda riadne zosplatnenie záväzku v zmysle § 565 OZ za podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ a
§ 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 ZoSÚ. Ak by postúpenie odporovalo zákonu,
nemožno pohľadávku (§ 525 ods. 2 OZ).

55.Súdprvejinštancieaplikujúcsprávneustanovenie§92ods.8zákonaobankáchtotovšaknesprávne

vyložil a následne nesprávne aplikoval keď dospel k záveru, že postačovalo, že VÚB. a.s. písomnou
výzvou vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy úveru a zároveň títo boli v omeškaní nepretržite
viac ako 90 dní, preto mohla platne postúpiť predmetnú pohľadávku žalobcovi rámcovou zmluvou zo
dňa 14.2.2020 spojení s o žiadosťou o prevod zo dňa 2.3.2020 napriek tomu, že úver nebol platne
zosplatnený. Prvoinštančný súd opomenul, že § 92 ods. 8 zákona o bankách podmieňuje postúpenie

pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere dodržaním pravidiel pre postupovanie pohľadávok podľa
osobitného predpisu a to § 17 ods. 1 ZoSÚ, na ktorý ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
priamo odkazuje v poznámke 87ac. S poukazom na uvedené odvolací súd má na rozdiel od súdu prvej
inštancie za to, že skutočnosť, že predmetný úver nebol platne zosplatnený vylučuje platné postúpenie
pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľom, ktorý je bankou, na nebankový subjekt, bez

súhlasu dlžníka, pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods.
1 ZoSÚ. V prípade nesplnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pri postúpení bankovej
pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom (o bankách), kedy postúpenie
pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ je zakázané a takýto právny úkon je neplatný podľa § 39 OZ.56. Postúpená pohľadávka v tu prejednávanej veci bola pohľadávkou zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, avšak v čase jej postúpenia (02.03.2020) na žalobcu nebol spotrebiteľský úver po konečnom

termíne splatnosti (02.11.2024) ani sa pohľadávka nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, preto neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre postúpenie
pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd tak uzatvára, že zmluva o postúpení
pohľadávky (v časti týkajúcej sa žalovaných) je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) a žalobca
sa nestal postupníkom predmetnej pohľadávky.

57. V tejto súvislosti k odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaná nerozporuje postúpenie
pohľadávky, odvolací súd považuje za potrebné na ozrejmenie uviesť, že z obsahu spisu nevyplýva,
že by súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že by medzi stranami bolo nesporné platné
postúpenie pohľadávky, ale založil ho na tom, že podľa neho bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách. Ak by aj strany sporu zhodne tvrdili, že postúpenie bolo platné, súd prvej inštancie by
z ich tvrdení nemohol vychádzať (§ 186 ods. 2 CSP), nakoľko na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd prihliada ex offo, teda aj bez námietky strán sporu. Naviac z odseku 78 odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa v ňom zaoberal námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávkyzdôvodujejnezaloženiadoregistrasúdnejsprávyanedojednaniaodplatyavtejtosúvislosti

konštatoval, že žalovaná už nerozporuje postúpenie pohľadávky na žalobcu (ostatnými námietkami
žalovanej ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd prvej inštancie v tomto odseku
nezaoberal).

58. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového

vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupca,cedens) a dlžníkom (debitor cessus) vstúpi nový veriteľ
(postupník,cessionárius), ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo
spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného
veriteľa. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov.
Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.

Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane
postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho
veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím
zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca
postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal.

59. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či ten, kto podal
žalobu, je v spore aktívne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného
práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je
aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne

legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby
meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný,
musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencie nároku. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

60. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,

je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

61. V danom prípade žalobca žiada od žalovanej zaplatiť pohľadávku, ktorú žalobca nadobudol
postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu VÚB, a.s., ktorá dňa 03.11.2016
uzavrela Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru so žalovanými. S poukazom na uvedené v odseku

56 žalobca sa nestal postupníkom pohľadávky, preto nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

62. Odvolaciemu súdu nezostalo iné než konštatovať pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v
nesprávnom právnom posúdení aktívne vecnej legitimácie žalobcu, keď súd prvej inštancie na zistenýskutkový stav neaplikoval všetky právne predpisy a zároveň použitý správny právny nesprávne vyložil
a nesprávne aplikoval, v dôsledku čoho predčasne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby vo vyhovujúcej
časti. Odvolací súd po aplikácii všetkých na vec vzťahujúcich sa právnych noriem dospel k vyššie

uvedenému právnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. Nakoľko
neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak,
že žalobu (vo vyhovujúcej časti) zamietol.

63. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

64. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s cit. ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej

inštancie aj na odvolacom súde v rozsahu pomeru jej úspechu, ktorý je 100 %, keďže žaloba žalobcu
bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná, pričom odvolací súd nezistil v predmetnom spore
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania (§ 257 CSP).

68. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).