Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11Csp/192/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205185
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624205185.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium
Legal,s.r.o.,Prievozská2,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:53255739,protižalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zast. LEGALINK s.r.o., Mlynské Nivy
53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 10.900,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2024 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 10.900,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 10.900,- Eur od 08.03.2024 do zaplatenia, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová
banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len "postupca") a žalobcom a na

základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi o dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalovaný dňa 14.04.2021 uzatvoril s predchodcom žalobcu Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 265229411140421, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len VOP) v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy predchodca žalobcu poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo VOP. Zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade

s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený vlehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k
23.02.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pre úplnosť uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinný
právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je
len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto

právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na
to, či veriteľ stanovil "splátku" pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva.
Uvedenénevyplývazprávnychpredpisov,keďževeriteľjepovinnýskutkovovymedziťstav,avšakprávne
posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva
je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu
prax a síce uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010. Pohľadávka

žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 19.210,80 Eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 13.775,49 Eur, z riadneho úroku vo výške 3.953,09 Eur, z úroku z
omeškania vo výške 1.419,74 Eur, z poplatkov vo výške 62,48 Eur, v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu

postúpeniapohľadávky.Žalovanýpopostúpenípohľadávkydopodaniažalobynevykonalžiadneúhrady.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 10.900,00 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 10.900,00 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 8.310,80 Eur, ktorá pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 2.875,49 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.953,09
Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.419,74 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške

62,48 Eur, si v tomto konaní neuplatňuje. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej
doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023 a sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024. Uplatnil aj zákonné úroky
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10.900,- Eur počnúc od 08.03.2024, t.j. dňom nasledujúcim po

účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Tunajší súd vo veci vydal dňa 19.11.2024 platobný rozkaz sp.zn. 11Csp/192/2024-78, ktorý nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 06.03.2025 zrušený.

4. Žalovaný je od 16.05.2016 hlásený k trvalému pobytu na adrese C. D. XXX, evidovanej v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu uvedenú
v žalobe, ani zistiť terajší skutočný pobyt žalovaného šetrením v dostupných registroch, dotazom na
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. Obec Stará Ľubovňa súdu oznámila, že žalovaný
sa zdržiava v Anglicku, na adrese pobytu nebol viac ako rok. Rovnako Obvodné oddelenie Policajného

zboru Ľubotín oznámilo súdu, že žalovaný žije na nezistenej adrese v Anglicku. V zmysle § 116 ods. 2
Civilného sporového poriadku súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej
stránketunajšiehosúduatodňa06.03.2025.Podľauvedenéhoustanoveniasatakžaloba,akoajlistinné
dôkazy s ňou predložené, považujú za doručené žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.

5. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa k doručenej žalobe a listinným dôkazom písomne vyjadril v súdom
stanovenej lehote 10 dní nereagoval a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany. Následne si však
zvolil právneho zástupcu, ktorý predložil súdu plnú moc na jeho zastupovanie v konaní.

6. Po preštudovaní veci zo strany súdu vzhľadom na povahu sporu (spotrebiteľský) a neúplnosť

skutkových tvrdení žalobcu uznesením sp.zn. 11Csp/192/2024-103 zo dňa 06.03.2025 vyzval žalobcu
na doplnenie skutkových tvrdení o vyjadrenie ako si predchodca žalobcu splnil povinnosť vymedzenú v
ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. s predložením relevantných dôkazov.

7. Žalobca reagoval na výzvu súdu vyjadrením zo dňa 28.03.2025 s pripojením výstupu z interných

aplikácií postupcu. S odvolaním sa na ust. § 7 ods. 17 a 20 zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 2
ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
ako "Opatrenie"). Ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky
spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej ocelkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5.
Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.
Podľa ust. § 2 ods. 2 Opatrenia "Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1

nemôžeprekročiťhodnotu1."Podľaust.§2ods.3Opatrenia"Výdavkynapeňažnézáväzkyspotrebiteľa
sa na účely odseku 1 určujú ako súčet výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7
ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a sumy peňažných záväzkov znižujúcich
príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21." Podľa
"Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b)

zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného
minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v
spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške
najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu

medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom
osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30
% životného minima na túto osobu." Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver

(ďalej ako "DSTI") stanovilo opatrenie v ust. § 2 ods. 1, s poukazom na vzorec na jej výpočet. V
tomto konkrétnom prípade postupoval veliteľ tak, že zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia
schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa o úver o čom svedčí výstup z interných aplikácií postupcu.
Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje
potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne

získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca
preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z
príslušnýchregistrov,ktorébolipoužitépriposudzovaníbonity.Čosatýkavýdavkovnapeňažnézáväzky
spotrebiteľa dal do pozornosti, že pri výdavkoch podľa ust. § 2 ods. 3 písm. b) podľa § 7 ods. 20 písm. d)
zákona pri zohľadnení odsekov 10 až 17, platí pri určení peňažných záväzkov súvisiacich s existujúcimi

úvermi, pri ktorých je spotrebiteľ spoludlžníkom, na tieto úvery hľadí, ako keby bol spotrebiteľ jediným
dlžníkom. Na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri úveroch so zostávajúcou splatnosťou viac ako osem
rokov, pri ktorých nie je určená fixná úroková sadzba podľa osobitného predpisu, ktoré sa poskytujú
súčasne so spotrebiteľským úverom alebo ktoré už boli poskytnuté a ktoré nebudú poskytovaným
spotrebiteľským úverom vyplatené, sa peňažný záväzok znižujúci príjem spotrebiteľa započíta ako

vyššia z týchto dvoch hodnôt. Na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona sa do výpočtu podľa odseku
3 písm. b) zahŕňa najmenej suma rovnajúca sa 3 % schválených povolených prečerpaní a limitov
kreditných kariet spotrebiteľa. Je preto nepochybné, že pri výdavkoch znižujúci príjem spotrebiteľa sa
vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Poukázal na odpoveď Národnej banky Slovenska
zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061. Z úverového registra mal veriteľ informáciu o tom, že

žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy nemal žiadne úverové zaťaženie (Mesačné splátky existujúcich
úverov0,00Eur).Novýúverbolposkytnutýsmesačnousplátkou226,-Eur,výdavkynapeňažnézáväzky
spotrebiteľa teda boli vo výške 226,- Eur. Pri celkovej výške čistých príjmov spotrebiteľa veriteľ počítal
s mesačným čistým príjmom vo výške 630,20 Eur, pri nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a vyživovaných osôb v celkovej sume 214,83

Eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným
minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie
boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40
% - teda 166,15 (630,20 Eur - 214,83 Eur) * 40%). V tejto súvislosti opätovne poukázal na odpoveď

Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, podľa ktorej: "výdavky na
bývanie, dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie
"náklady na zabezpečenie základných životných potrieb". Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované
výdavky na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný mesiac. Národná
banka Slovenska na základe vyššie uvedeného uzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010

Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom,
že dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie,
telefón, internet a výdavky na domácnosť). Na účely posudzovania, či bude spotrebiteľ schopnýsplácať úver postačuje, na náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie
základných životných potrieb spotrebiteľa budú za podmienok opatrenia NBS zohľadňovať zákonom
stanovené vo výške sumy životného minima zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu

spotrebiteľa a životným minimom". Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 380,98 Eur (214,83 Eur + 166,15). Výpočet DSTI bol teda
realizovaný nasledovne: DSTI = (226 Eur)/(630,20 Eur - 380,98 Eur) DSTI = 0,90. Hodnota DSTI
neprekročila hodnotu 1 a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením
a zákonom o spotrebiteľských úveroch.

8. Právny zástupca žalovaného, ktorý v priebehu konania predložil súdu plnú moc na jeho zastupovanie,
vo vyjadrení zo dňa 16.05.2025 vzniesol námietku premlčania dlhu. Zároveň mal za to, že zosplatnenie
dlhu bolo neplatné s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024.
V prejednávanom prípade v zosplatnení absentuje špecifikácia splátky pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil.
S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie je zosplatnenie (a tým aj postúpenie) úveru neplatné.

Záverom konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný, a to z dôvodu porušenia ust.
§ 11 ods. 1 písm. b), d), f) a g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Rovnako z dôvodu porušenia § 11 ods. 2
prvá veta citovaného zákona veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľskéhoúveru,nakoľkonekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.1citovanéhozákona.

9. Žalobca v podaní označenom ako "Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní" zo dňa 20.05.2025
konštatoval, že nárok uplatnený podanou žalobou podľa jeho názoru preukázal predloženými dôkazmi
v celom rozsahu a medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je
potrebnévšetkyjehotvrdenéskutočnostivtomtokonanípovažovaťvsúladesust.§151ods.1Civilného
sporového poriadku (ďalej aj "CSP") za nesporné. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol pred

postúpením pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splácaním
čo i len časti tohto záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola ku dňu jej
postúpenia v celom rozsahu splatná. Zároveň uviedol, že jeho právny predchodca v súlade s právnymi
predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver. Pre úplnosť uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu

žiadnu skutočnosť ako spornú, ani ho nevyzval na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako
sporné, v dôsledku čoho nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za
dôvodný v celom jeho rozsahu a preto ani nemal dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali
takto riadne preukázaný nárok a navyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie,
ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie,

ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval
v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho
by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť
skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako
významné pre priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko žalobca nemá možnosť získať vedomosť o

vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov
v tomto smere. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/55/2022 z 23.11.2022,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/172/2020 z 19.01.2021, uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoCsp/48/2021 z 23.02.2022, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 8CoP/82/2021 z 28.04.2022, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/64/2020 z

22.04.2021.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.05.2025 konštatoval, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nespornosti
nároku uplatneného podanou žalobou vzhľadom na preukázanie jeho dôvodnosti predloženými
dôkazmi, nakoľko mal za to, že je medzi stranami sporných hneď niekoľko skutkových tvrdení.

Namietal premlčanie nároku, nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, platnosť dojednania zosplatnenia úveru, absenciu náležitostí uvedených
podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve, ako aj absenciu špecifikácie konkrétnej
splátky, pre ktorú veriteľ jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. V súvislosti s poslednou námietkou
poukázal na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 i z

ktorého vyplýva, že judikatúra, týkajúca sa určenia splátky ako povinnej náležitosti zosplatňujúceho
úkonu resp. aj výzvy, ktorá zosplatneniu predchádza, sa vyvíja v prospech tejto podmienky platného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru.11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.05.2025 v súvislosti s teoretickou povinnosťou špecifikovať v úkone
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka splátku, pre nezaplatenie ktorej veriteľ toto
právo uplatňuje, upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nedávno

rozhodol o obdobnej (identickej) právnej otázke uznesením sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024. S
poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2024 mal za to, že súd by sa mal
riadiť týmto neskorším rozhodnutím (a nie skorším rozhodnutím Najvyššieho súdu zo dňa 25.01.2024
sp. zn. 5Cdo/2/2023, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazuje žalovaný), keďže Najvyšší súd SR tým
neskorším rozhodnutím prehodnotil svoju rozhodovaciu prax.

12. Vo veci bolo nariadené pojednávania a to na deň 29.05.2024, pričom tohto sa osobne zúčastnil
právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil jeho neúčasť. Žalobca a jeho právny zástupca
svoju neúčasť písomne ospravedlnili. Súd preto v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaného.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to so Žiadosťou o VÚB Pôžičku
zo dňa 14.04.2021, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru "VÚB Pôžička" zo dňa 14.04.2021,
Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN a priemernej RPMN,
Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., Informáciou finančného sprostredkovateľa k
dojednávanémupoisteniusprílohami vrátaneVšeobecnýchpoistnýchpodmienok,CenníkomVÚB,a.s.,

Treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 14.01.2022 s podacím hárkom, Výzvou na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 23.02.2022 s doručenkou, prehľadom splátok a
úhrad, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a prílohou k uvedenej zmluve,
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024, pokusom o zmier zo dňa 13.09.2024 i
19.03.2024 s podacím hárkom, výstupom z interných aplikácií veriteľa ohľadom overovania bonity

klienta, ako aj obsahom celého spisu a na ich základe zistil tento skutkový stav:

14. Z listinných dôkazov vyplynulo, že na základe žiadosti žalovaného o E. Pôžičku zo dňa 14.04.2021
bola toho istého dňa uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru "E. Pôžička". Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebný

bezúčelový úver vo výške 15.000,- Eur. Medzi stranami bola dohodnutá fixná úroková sadzba, ktorá v
deňuzatvoreniazmluvyčinila9,90%p.a..Žalovanýsazaviazalúversplatiť96-timimesačnýmisplátkami
vrátanepoistnéhovovýške241,75Eurmesačne,k3.dňuvkalendárnommesiac.Splatnosťprvejsplátky
bola dohodnutá na deň 03.05.2021. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 10,90
% so zľavou, pričom celková čiastka ktorú mal dlžník v súvislosti s úverom zaplatiť činila 22.008,48

Eur (226,13 Eur x 96 + 300,- Eur), teda výška nákladov bola 7.008,48 Eur. Ročná percentuálna miera
nákladov bez zľavy z voliteľnej služby bola stanovená vo výške 13,12 %, pričom celková čiastka ktorú
mal dlžník v súvislosti s úverom zaplatiť činila 23.540,64 Eur (242,09 Eur x 96 + 300,- Eur), teda výška
nákladov bola 8.540,64 Eur. Súčasťou zmluvy boli štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, informácia o RPMN a Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s..

15. Z Tretej upomienky - pokusu o zmier zo dňa 14.01.2022 súd zistil, že žalovanému bolo oznámené,
že k tomuto dňu je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 730,53 Eur, ktorá pozostávala
z istiny 323,83 Eur, úrokov 354,56 Eur, úrokov z omeškania 1,28 Eur a poplatkov 50,86 Eur. Zároveň bol
vyzvaný na okamžité splatenie dlžnej sumy a bol upozornený na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru. O doručovaní výzvy svedčí pripojený podací hárok a výpis z aplikácie Slovenskej pošty
o doručovaní zásielky.

16. Z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 23.02.2022 súd zistil, že
žalovanému bolo oznámené, že ku dňu 23.02.2022 vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru, pričom

výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje sumu 14.975,17 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka doručovaná žalovanému bola
dňa 22.03.2022 vrátená s poznámkou "neprevzatá v odbernej lehote".

17. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024 súd zistil, že predchodca žalobcu oznámil

žalovanému, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 došlo k
postúpeniu jeho pohľadávky voči žalovanému žalobcovi. Následne bol žalovaný vyzývaný na úhradu
dlhu žalobcu pokusom o zmier zo dňa 19.03.2024.18. Z výstupu z interných aplikácií veriteľa ohľadom overovania bonity klienta bolo zistené, že v kolónke
- osobné údaje klienta je uvedený žalovaný ako jediný žiadateľ, počet nezaopatrených detí 0. V kolónke
- údaje o úvere je uvedený akceptovaný príjem 630,20 Eur, splátka schváleného úveru 226,82 Eur,

mesačné splátky existujúcich úverov 0, životné minimum spolu 214,83 Eur, vyžadovaná rezerva NBS
166,15 Eur a schválená výška úveru 15.000,- Eur. V poslednej kolónke - príjmy - výdavky je uvedená
finančná rezerva 249,22 Eur a porovnanie finančná rezerva vs. splátka schváleného úveru 22,40 Eur.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu vyhotovenia výzvy na úhradu
pohľadávky,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môžedodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôžeuplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola
dňa 14.04.2021 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru - VÚB pôžička, ktorej súčasťou
boli všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s.. na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 15.000,- Eur. Táto skutočnosť, ani fakt o výške poskytnutej sumy a uhradenej sumy zo strany
žalovaného v konaní sporné neboli. Úverová zmluva uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným

je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka i zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z obsahu zmluvy je zrejmé,
že predchodca žalobcu pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril
ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové
zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci.

27. Pôvodný veriteľ VÚB banka, a.s., postúpil pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru - VÚB pôžička zo dňa 14.04.2021 terajšiemu žalobcovi na základe Rámcovej
zmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejpodľa§524anasl.Občianskehozákonníkazodňa13.11.2020
a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024 a to pred uplynutím termínu jej konečnej
splatnosti.

28. Prioritne sa preto súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a žalobcom. Vychádzal z toho,
že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania, a súd je povinný ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta

(por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Rovnako vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého "V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú
legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.
8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že

spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa." (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.
2/2022 - Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej
legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje
aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (por. nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014,

sp. zn. III. ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37
zo dňa 12.12.2017).

29.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) (por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011,
č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejmé, že stranou sporu môže
byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná.
Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.30. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá

povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (por. bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
pod č. 60/2018).

31. Pôvodný veriteľ, ktorý poskytol úver žalovanému, t.j. VÚB banka, a.s., je bankou. Z uvedeného
dôvodu je potrebné na danú vec okrem ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona. Uvedené ustanovenie
upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v Občianskom
zákonníku), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. V tomto smere súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 podľa ktorého ustanovenie

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

32. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odsek rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného
pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych
"Ustanovenie§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchvznenído31.decembra2016oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná". Text uvedeného

ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 13.11.2020, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento
záver najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor
potvrdil aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp. zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023.

33. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení
kumulatívne splnenie týchto podmienok:
- existencia splatnej pohľadávky,
- písomná výzva banky,
- následnénepretržitéviacako90dnítrvajúceomeškanieklientasosplnenímjehozáväzkuvočibanke.

34. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky
aj v zmysle ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom
úverovom vzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si
veriteľ splnil svoje povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010

Z.z..

35. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

36. Podľa §11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.37. Súd však podrobil tento spotrebiteľsko - právny vzťah medzi sporovými stranami súdnej kontrole
ex offo aj z hľadiska skúmania splnenia si povinnosti riadneho posúdenia bonity žalovaného zo strany
právneho predchodcu žalobcu, ktorá má na platnosť postúpenia bezprostredný vplyv z dôvodu splnenia

podmienok na predčasné zosplatnenie. Nedostatočnosť šetrenia bonity namietal i samotný žalovaný.

38. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ako banka bol podľa § 7 ods. 4
zákona č.129/2010 Z.z povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch

tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

39. Podľa § 7 ods. 17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol právny predchodca žalobcu ako veriteľ
povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané
z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň
dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení

v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.17 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z.z. bol právny predchodca žalobcu ako veriteľ povinný vynaloženie tejto odbornej
starostlivosti aj hodnoverne preukázať.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to aj s prihliadnutím na výzvu na doplnenie skutkových tvrdení
tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení sp. zn. 11Csp/192/2024-103 zo dňa 06.03.2025 bolo preto
povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že pri posudzovaní bonity žalovaného právny predchodca
žalobcu postupoval v súlade s § 7 citovaného zákona a teda vykonal riadne overenia bonity žalovaného
a to i šetrením v príslušných databázach, čo mal aj následne súdu riadne zdokladovať a tým hodnoverne

preukázať splnenie si uvedených povinností.

41. Žalobca na výzvu súdu reagoval predložením jediného dokladu označeného ako "Overovanie bonity
klienta" číslo žiadosti 265229411140421, ktorý predstavuje výstup z vnútorného systému VÚB Banky
a.s.. Nepredložil súdu ani výstup zo šetrenia v príslušných bankových registroch ani listiny verifikujúce

príjem spotrebiteľa, či jeho partnerky.

42. Na základe obligatórneho prieskumu obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že
žalobca si riadne nesplnil povinnosti uvedené v § 7 ods. 1 citovaného zákona, teda že bonitu žalovaného
neskúmal s odbornou starostlivosťou. Pri tomto závere vychádzal z tvrdení žalovaného i so žalobcom

predložených listinných dôkazov.

43. Zo žiadosti žalovaného o VÚB pôžičku v z časti "Informácie o žiadateľovi vyplýva iba, že
žalovaný je slobodný, počet členov rodiny je 1. V kolónke počet nezaopatrených detí je uvedené 0,
vyživované deti/osoby stanovené na základe súdneho rozhodnutia je uvedené nie. V časti "Informácie

o bývaní žiadateľa" je uvedená žiadateľova adresa, fakt, že býva u rodičov/vlastníctvo tretej strany.
Pri "Zamestnaní a finančnej situácii žiadateľa" v kolónke "názov zamestnávateľa" je uvedené, že je
ekonomicky neaktívny, pri "profesii" je uvedené, nezamestnaný, študent, dôchodca, materská. V kolónke
"Ekonomicky neaktívny od" je uvedený dátum 01.12.2020. Ďalej pri "Príjmoch" banka uviedla čistý
príjem - posledný mesiac 1.300,- Eur, čistý príjem - predchádzajúci mesiac 1.000,- Eur, čistý príjem -

ďalší predchádzajúci mesiac 1.100,- Eur. V závere je uvedené, že žiadateľ nemá mzdu zasielanú na
bežný účet a nemá zrážky zo mzdy. V žiadosti k zmluve okrem tvrdeného ale ničím neverifikovaného
príjmu žalovaného absentujú akékoľvek údaje o finančných a majetkových možnostiach dlžníka, jeho
výdavkoch, sociálnych a osobných pomerov. Chýbajú údaje o partnerovi/manželovi a jeho finančných a
majetkových možnostiach, jeho sociálne a osobné pomery. Údaje o žiadateľovi, ako bolo súdom zistené

v dostupných registrov nie sú korektné, pretože tento mal v čase vypracovania žiadosti partnerku a dve
(v súčasnosti už tri) maloleté nezaopatrené deti (podľa registra obyvateľov narodené v roku 2020).
Úvery resp. ďalšie pôžičky, či splátky spotrebného tovaru v žiadosti uvedené nie sú.

44. Samotná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru - VÚB pôžička údaje o bonite dlžníka

neobsahuje. Údaje o partnerovi/manželovi, jeho príjmoch a výdavkoch a maloletých nezaopatrených
deťoch, obdobne ako tomu bolo v žiadosti v zmluve rovnako absentujú. Úvaha súdu teda smeruje
k záveru, že s najväčšou pravdepodobnosťou zamestnanec žalobcu do zmluvy i ďalších písomností
nakonfiguroval údaje tak, aby mohol veriteľ úver poskytnúť, bez toho, aby zvážil ďalšie riziká. Na jednejstrane banka uvádza, že dlžník patrí do skupiny ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, na druhej
strane však z nepochopiteľného resp. nepreukázaného dôvodu demonštruje jeho príjem v rozmedzí od
1.000,- Eur do 1.300,- Eur. Už len z týchto informácií, ktoré mal veriteľ získať ešte pred uzatvorením

spotrebiteľského úveru mu malo byť zrejmé, že žalovaný žiadnym spôsobom nemôže byť bonitným,
najmä, že príjmy žalovaného pri zohľadnení reálnych nákladov na bežný život a zabezpečenie potrieb v
tom čase 2 maloletých detí a partnerky (s veľkou pravdepodobnosťou na materskej dovolenke) nebudú
postačovať na úhradu žiadaného nielen úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Tieto podklady mohli
žalobcovi poskytnúť reálny obraz o finančnej situácií žalovaného a teda už v čase uzatvárania žalovanej

úverovej zmluvy mu muselo byť zrejmé, že žalovaný je rizikovým klientom.

45. Ustanovenie § 11 ods. 2, veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., uvádza, že pokiaľ veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Súd mal v tomto jednoznačne za preukázané, že žalobca žiadnym
spôsobom neprihliadol na zistenia, ktoré mal k dispozícií v rámci lustrácie bonity žalovaného,

neverifikoval údaje o výdavkoch rodiny i príjmoch a výdavkoch partnera žalovaného a jeho dvoch
maloletých detí, preto súd dospel k záveru, že žalobca porušil svoje povinnosti uvedené v § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, čoho následkom bola nemožnosť veriteľa požadovať od spotrebiteľa
jednorázové splatenie úveru, a v tomto kontexte nemožnosť následného postúpenia pohľadávky.
Súd tento údaj posúdil podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého i v prípadných

pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

46. Zároveň súd vo vzťahu k neplatnosti postúpenia pohľadávky, teda nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by predtým ako k postúpeniu pohľadávky došlo
k zániku predmetnej zmluvy aktivitou niektorej zo zmluvných strán (odstúpením resp. vypovedaním

zmluvy). Úver však mal byť zosplatnený predchodcom žalobcu predčasne ku dňu 23.02.2021. V danom
spore žalobca súdu predložil prípis "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 14.01.2022 adresovaný
žalovanému právnym predchodcom žalobcu, ktorým ho mal upozorniť na dlžnú pohľadávku banky v
celkovej výške 730,53 Eur. Žalobca resp. jeho predchodca však v tomto spore nezdokladoval, že z
jeho strany došlo k riadnemu doručeniu predmetnej výzvy a tým zároveň k zrealizovaniu výzvy na

úhradu ním požadovaného dlhu, ktorý ako pohľadávka jeho právneho predchodcu mal byť predmetom
postúpenia z tohto právneho predchodcu na uvedeného žalobcu. Predložil síce súdu podací hárok
svedčiaci o odoslaní výzvy žalovanému a výpis z aplikácie Slovenskej pošty o sledovaní zásielok, nie
však dôkaz o tom, že zásielka bola riadne doručená, resp. sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného.
Následne "Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa 23.02.2022

opätovne adresovanou žalovanému právnym predchodcom žalobcu tomuto oznámil, že dlh vo výške
14.975,17 Eur sa stal týmto dňom splatným a vyzval ho na jeho zaplatenie v lehote 7-mich dní od
doručenia tejto výzvy. Predchodca žalobcu zdokladoval, že z jeho strany došlo k riadnemu doručeniu
predmetnej výzvy (zosplatnenia) predložením vrátenej zásielky od žalovaného z ktorej je zrejmé, že
zásielka mu bola doručovaná na adresu pobytu uvedenú v Registri obyvateľov SR a táto sa vrátila s

poznámkou "zásielka nevyzdvihnutá v odbernej lehote".

47. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného
v čase realizácie výzvy/upozornenia, resp. v čase právnym predchodcom žalobcu vykonaného
zosplatenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

48. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať cez

text oboch uvedených ustanovení súčasne.

49. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby žalobca ako veriteľ mohol žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo potrebné, aby mu toto právo
vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo určené rozhodnutím. Okrem

toho je potrebné uviesť, že z obsahu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka (t.j. § 53 ods. 9,
Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka) je možné vyvodiť, že povinnosťou právneho
predchodcu žalobcu ako veriteľa je upozorniť žalovaného ako dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku
pred tým, ako k zosplatneniu dôjde samostatnou výzvou. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide odva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením
splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa

dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi
až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka,
pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.

50. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje,

aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na
zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako
15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota
15 dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho

zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (pozri § 122 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda
podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa
na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie
neúčinné. (viď. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár).

51. Právny predchodca žalobcu mal po vyššie uvedenej výzve označenej ako "Tretia upomienka -
pokus o zmier" zo dňa 14.01.2022 pristúpiť k samotnému zosplatneniu predmetného úveru "Výzvou na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa 23.02.2022 adresovaným žalovanému.
Vykonanýmdokazovanímvšaknebolopreukázané,žebyprávnypredchodcažalobcu"Tretiaupomienka

- pokus o zmier" zo dňa 14.01.2022 žalovanému riadne doručil, resp. že sa táto aspoň dostala do
dispozičnej sféry žalovaného. Veriteľ znáša dôkazné bremeno o tom, že taký prejav vôle učinil, ako i
o tom, že dlžník získal o prejavenej vôli (požiadavke na úhradu časti dlhu) vedomosť. V tomto prípade
predchodca žalobcu prejav vôle realizoval písomne a odosielal ho poštou, účinky výzvy a následného
zosplatnenia by nastali v prípade, ak by sa dlžník, mal možnosť oboznámiť s takým prejavom vôle

veriteľa.

52. Z ust. § 45 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že adresát úkonu musí mať reálnu možnosť sa
oboznámiť s obsahom úkonu, avšak už nezáleží na tom, či sa tak z objektívnych, či subjektívnych
dôvodov na strane adresáta úkonu nestalo. Žiaden z týchto predpokladov (doručenie, resp. vedomosť

dlžníka o prejavenej vôli veriteľa) preukazujúcich takto doručenie vyššie prípisu "Tretia upomienka -
pokus o zmier" zo dňa 14.01.2022 žalovanému nebol v spore žalobcom preukázaný a teda predčasné
zosplatnenie úveru tak nebolo možné považovať za platné.

53. Podľa ustálenej súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ("prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde") v praxi je vykladaný
tak, že prejav vôle voči neprítomnej osobe je účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície.
Najvyšší súd SR sa vo svojom rozsudku z 15.12.2020 (R 4/2021) zaoberal tzv. teóriou dôjdenia, ktorá sa
aplikuje pri jednostranných adresovaných právnych úkonoch, akou je aj výzva veriteľa podľa § 53 ods.
9 o. z. a konštatoval, že účinnosť takýchto právnych úkonov nastáva ich dôjdením do dispozičnej sféry

adresáta, čo sa posudzuje objektívne, t. j. pre záver o ich dôjdení postačí, ak adresátovi jednostranného
právneho úkonu bola daná možnosť s týmto právnym úkonom sa oboznámiť, bez ohľadu na jeho
skutočné doručenie adresátovi, avšak s tým, že samotnú skutočnosť, že adresát mal reálnu možnosť
s prejavom vôle sa oboznámiť, je potrebné hodnoverne preukázať; dôjdením do sféry vplyvu príjemcu
pritom sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu (alebo dôjdenie mailu na mailovú

adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky).
Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho
úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne
odvolať.

54. Zmienený judikát dovolacieho súdu výslovne pojednáva zároveň aj o tom, že k takým zmluvným
dojednaniam upravujúcim tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej zásielka sa považuje za doručenú uplynutím
vopred určeného počtu dní odo dňa jej odoslania, súdna prax zaujala odmietavé stanovisko, podľa
ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, žeurčitá zásielka obsahujúca právny úkon, sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez
dôkazu o tom, že táto do sféry adresáta aj došla. V zmysle tohto judikátu na hodnoverné preukázanie
dôjdenia jednostranného adresovaného právneho úkonu do sféry dispozície jeho adresáta nepostačuje

preto samotný poštový podací hárok, pretože ten svedčí jedine o odoslaní zásielky, obsahom ktorej bol
sporný jednostranný právny úkon veriteľa bez toho, aby v spore zároveň bolo preukázané aj dôjdenie
zásielky do sféry dispozície jeho adresáta.

55. Aplikujúc uvedené na prejednávaný prípad, výzva banky podľa § 53 ods. 9, Občianskeho zákonníka

na následné uplatnenie jej práva podľa §565 Občianskeho zákonníka v danom prípade obsiahnuté
v jej písomnosti zo dňa 14.01.2022 voči žalovanému ako adresátovi tohto jednostranného právneho
úkonu veriteľa mohla byť účinným úkonom od okamihu, keď sporná písomnosť sa dostala do sféry
jeho dispozície, a nie od okamihu, keď toto upozornenie, hoci aj preukázane, bolo podané na poštovú
prepravu; samotné podanie zásielky na poštovú prepravu bez ďalšieho nedokazuje, aký bol ďalší
osud doručovanej zásielky, že táto aj reálne sa dostala do sféry dispozície žalovaného, príp. že

mu táto bola skutočne aj doručená, a teda že ako jej adresát reálne mal možnosť oboznámiť sa s
prejavom vôle odosielateľa v nej obsiahnutým. Za dôkaz o dôjdení zásielky do sféry dispozície adresáta,
príp. o jej doručení adresátovi nemožno pritom považovať ani predložený výpis z aplikácie pošty o
sledovaní zásielok, ktorý jednak nie je potvrdením pošty o prevzatí zásielky jej adresátom, z tohto
nemožno zistiť ani to, komu vlastne sporná zásielka bola vydaná; na účely preukázania, že písomná

zásielkasupozornenímbankyzodňa14.01.2022došlažalovanémuakojehoneprítomnémuadresátovi,
môže slúžiť pritom buď doručenka ako potvrdenie pošty o prevzatí zásielky adresátom, ktorú pošta
ako doručovateľ v prípade doporučenej zásielky vydáva na požiadanie (v elektronickej podobe na
to slúži internetová poštová služba "Doručenka") alebo nedoručená zásielka vrátená odosielateľovi s
vyznačením dôvodu jej nedoručiteľnosti doručovateľom, tak ako to bolo v prípade doručovania "Výzvy

na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa 23.02.2022, pričom vo vzťahu k výzve
banky podľa § 53 ods. 9, Občianskeho zákonníka, žalobca v danom prípade žiaden z týchto dôkazov
v konaní nepredložil.

56. Keďže žalobca na preukázanie dôjdenia výzvy označenej ako "Tretia upomienka - pokus o zmier"

zo dňa 14.01.2022 s upozornením na následné možné zosplatnenie zostatku dlhu žalovaného do sféry
dispozície žalovaného v konaní nepredložil ani neoznačil nijaký relevantný dôkaz spôsobilý uvedenú
skutočnosť preukázať, táto v konaní nie je hodnoverne preukázaná, pričom za situácie, že žalovaný
popiera aj doručenie samotného oznámenia, je nutné uzavrieť, že žalobca v konaní nepreukázal
splnenie zákonom ustanovených podmienok zosplatnenia dlhu posudzovaného spotrebiteľského úveru.

Súd je teda v danom prípade nútený konštatovať, že neplatným preto je aj nadväzujúci jednostranný
hmotnoprávny úkon veriteľa v podobe zosplatnenia zostatku dlhu žalovaného listom veriteľa zo dňa
23.02.2022, a to pre nedodržanie zákonných podmienok pre zosplatnenie spotrebiteľského dlhu
ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, hoci v prípade tohto jednostranného právneho
úkonu žalobca jeho doručenie žalovanému preukazoval nedoručenou zásielkou s poznámkou " zásielka

nevyzdvihnutá v odbernej lehote".

57. V tejto súvislosti súd opätovne uvádza, že podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie
písomnosti dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje odosielateľa (por. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp.zn. 5 Cdo 36/2020).

58. Keďže platné zosplatnenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách zároveň je aj jednou z kumulatívnych podmienok platného postúpenia bankovej pohľadávky
na nebankový subjekt, súd preto musel nutne dospieť k záveru, že banka aj pre tento nedostatok
pohľadávku z posudzovanej úverovej zmluvy proti žalovanému v danom prípade nebola oprávnená

postúpiť pohľadávku inému subjektu a pokiaľ tak napriek tomu urobila, konala v rozpore s § 92 ods.
8 zákona.

59. Z uvedených dôvodov postúpenie pohľadávky banky na žalobcu v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o
bankách je preto absolútne neplatným právnym úkonom (§ 525 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho

zákonníka), ktorý od počiatku nemá preto žiadne právne účinky a v danom spore je preto potrebné
vychádzať zo záveru, že žalujúci nebankový subjekt v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaným,
t.j. že tento veriteľom žalobou uplatňovanej pôvodne bankovej pohľadávky sa nestal platne a účinne
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, rozsudok Najvyššiehosúdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019
sp.zn. 1Obdo/92/2018).

60. Súd tiež dodáva, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho,
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení (por.napr. odôvodnenie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/147/2017).

61.Pretosúdzdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobuzamietol,atobezpotrebyzaoberať
sa zaoberať ďalšími uplatnenými námietkami žalovaného vrátane premlčania.

62. Na záver súd uvádza ku argumentácii oboch procesných strán ohľadom konkretizácie splátky pre
ktorú banka úver zosplatnila, že sa v tomto stotožňuje s názorom žalovaného, že bez konkretizácie

splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za
splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek
nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie
účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane

spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39
alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takže aj neuvedenie konkrétnej splátky na výzve banky bolo
ďalším dôvodom pre ktorý nebolo možné platne pohľadávku postúpiť bankou na tretí subjekt.

63. Sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybností o obsahu

právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platného a účinného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o úvere - VÚB pôžička medzi
právnym predchodcom žalobcom a žalovaným, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je
nepochybné, že výklad, v zmysle ktorého, pokiaľ sa riadne nepreukáže splnenie všetkých podmienok
na postúpenie pohľadávok vedených voči žalovanému z banky na súčasného žalobcu je priaznivejší a

je na mieste ho aplikovať.

64. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP"), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,

teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v
plnom rozsahu.

69. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním
uloženej povinnosti. (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo 222/2016).

70. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.