Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/138/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200826
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, XXX XX E., právne zastúpený: AK H.P., spol.s r.o., so sídlom Radvanská 1, 811 01 Bratislava, IČO:
50 085 573, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71,
813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 17444/2022/42 zo dňa 10. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 17444/2022/42
zo dňa 10. júna 2022 zrušuje.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 17444/2022/42 zo dňa 10. júna 2022
(ďalej len „ napadnuté rozhodnutie“) bol žalobca podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o súdoch“) odvolaný z funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo k skutkovému stavu veci uvedené, že dňa 25.
apríla 2022 v rámci úkonov Národnej kriminálnej agentúry, odbor východ, Prezídia Policajného
zboru Slovenskej republiky (ďalej len „NAKA“) realizovaných na Okresnom súde Bratislava III
smerujúcich k zaisteniu spisu ČVS: ORP-91/1-VYS-B3-2020, vrátane jeho utajovanej prílohy bolo
zákonnou sudkyňou odmietnuté tento spis príslušníkom NAKA vydať. Komunikácia zákonnej sudkyne
a príslušníkov NAKA prebehla sčasti aj za aktívnej účasti žalobcu, keďže sa nachádzal v trestnej

kancelárii, pričom bol zákonnou sudkyňou predstavený ako jej kolega. Vzájomná komunikácia zákonnej
sudkyne a príslušníkov NAKA mala byť konfliktná. Podľa názoru ministerky bolo neprijateľné, aby
sa žalobca v takto vyhrotenej situácií nelegitimoval ako predseda Okresného súdu Bratislava III vo
vzťahu k príslušníkom NAKA a nekonal z titulu orgánu riadenia súdu. V ten istý deň po pracovnej
dobe sa príslušníci NAKA opätovne dostavili na súd za účelom zaistenia predmetného spisu, pričom
disponovali aj príkazom na prehliadku priestorov Okresného súdu Bratislava III. Vyšetrovateľ NAKA
telefonicky komunikoval so žalobcom ako aj so službukonajúcim sudcom pre prípravné konanie.

Ministerka považovala za neakceptovateľné, že sa žalobca ako predseda súdu nedostavil na súd aj
napriek skutočnosti, že mal vedomosť o tom, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku
súdu. Tým, že sa žalobca odmietol dostaviť do budovy súdu, ktorého bol predsedom, hoci mal
informáciu o tom, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku Okresného súdu BratislavaIII, mal porušiť povinnosť predsedu súdu vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas si plniť
povinnosti orgánu riadenia a správy súdu. Príslušníci NAKA sa dňa 26. apríla 2022 opätovne dostavili
do budovy súdu, kde už komunikovali so žalobcom ako orgánom riadenia súdu. Počas komunikácie

bolo zistené, že utajovaná príloha sa už na súde nenachádza, keďže bola v ten deň ráno odovzdaná
zamestnankyni Krajskej prokuratúry v Bratislave. Následne bol spis ČVS: ORP-91/1-VYS-B3-2020
Okresnému súdu Bratislava III odňatý, pričom žalobca ako predseda súdu neurobil žiadne opatrenia,
prípadne úkony, na základe ktorých by bol spisový materiál vrátane utajovanej prílohy zostal na súde,
hoci žalobca bol opakovane uzrozumený o merite veci. Žalobca ako predseda súdu tak komunikačne,

ako aj organizačne zlyhal. Konanie žalobcu v dňoch 25. a 26. apríla 2022 ministerka vyhodnotila ako
konanienesúladnéspovinnosťamipredsedusúdu.Akokľúčovéotázkypreposúdenieplneniapovinností
predsedu súdu v daných súvislostiach vyhodnotila kroky predsedu súdu ako štatutára súdu, ktorý
zastupuje súd navonok, osobitne vo veciach súvisiacich s objasňovaním podozrení z trestnej činnosti,
keďjepotrebnéorgánomčinnýmvtrestnomkonaníposkytnúťnáležitú,zákonompožadovanúsúčinnosť.
Žalobca takýmto spôsobom ako predseda súdu nevystupoval, nesplnil si povinnosť riadne komunikovať

s orgánmi činnými v trestnom konaní, riadne sa im preukazovať t. j. byť súčinný vo formálnom ako aj
materiálnom zmysle. Prístup žalobcu bol teda vyhodnotený za toľko závažný a v rozpore s funkciou
štatutára okresného súdu, že bol napadnutým rozhodnutím odvolaný z funkcie predsedu Okresného
súdu Bratislava III.

II. Správna žaloba

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie
za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

4. Žalobca k skutkovému stavu uviedol, že dňa 25. apríla 2022 sa v poobedňajších hodinách dostavili
na Okresný súd Bratislava III príslušníci NAKA, ktorí v trestnej kancelárii žiadali od zákonnej sudkyne
vydanie vyšetrovacieho spisu vrátane utajovanej prílohy, ktorá sa viaže k vyšetrovaciemu spisu v

predmetnej trestnej veci so stupňom utajenia „Dôverné“. Krajská prokuratúra v Bratislave uvedený
vyšetrovacíspisautajovanúprílohusúdulenzapožičalanaúčelrozhodovaniaoväzbeatietomalibyťpo
rozhodnutí vrátené prokuratúre. Okresný súd Bratislava III nebol pôvodcom spisu ani utajovanej prílohy.
Zákonná sudkyňa odmietla vydať príslušníkom NAKA vyšetrovací spis ako aj utajovanú prílohu. Žalobca
sa v trestnej kancelárií súdnej tajomníčky zdržiaval za účelom diktovania rozhodnutia v inej veci, v ktorej

rozhodoval ako zákonný sudca. Žalobca po príchode do trestnej kancelárie videl zákonnú sudkyňu s
dvoma neznámymi mužmi, ktorým rázne uviedla, že spis nevydá, toto svoje vyjadrenie im napísala na
predloženú žiadosť a podpísala ho. Následne požiadala obe osoby, aby opustili trestnú kanceláriu, čo
aj dobrovoľne urobili, ona vyšla za nimi na chodbu a zatvorila dvere. Žalobca zostal v trestnej kancelárii
a asistentke diktoval rozhodnutie vo veci, v ktorej bol zákonným sudcom. Do situácie, ktorú riešila

zákonná sudkyňa žalobca nezasahoval jednak preto, že si to situácia nevyžadovala a jednak preto, že
to nepovažoval za zákonné, pretože ako predseda súdu nemôže zasahovať do konania a rozhodovania
iných sudcov vo veciach, v ktorých sú v zmysle rozvrhu práce zákonnými sudcami. Žalobca zotrval v
trestnej kancelárií do približne 16:15 hod. a následne odišiel domov. Dňa 25. apríla 2022 počas celej
pracovnej doby nikto nežiadal ani nehľadal prítomnosť žalobcu, resp. s ním nemal nikto záujem riešiť

veci ako s predsedom súdu.

5. Dňa 25. apríla 2024 po pracovnej dobe sa opäť dostavili na Okresný súd Bratislava III príslušníci
NAKA a žiadali službukonajúceho vrátnika, aby kontaktoval službukonajúceho sudcu pre prípravné
konanie, ktorého požiadali, aby sa dostavil na súd a to aj napriek tomu, že nedisponovali žiadnym

podaním, o ktorom by mal službukonajúci sudca pre prípravné konanie rozhodovať. Službukonajúci
sudca pre prípravné konanie sa dostavil do budovy Okresného súdu Bratislava III a príslušníci NAKA
ho žiadali o vydanie veci - vyšetrovacieho spisu ako aj utajovanej prílohy k tomuto spisu. Príslušníci
NAKA uviedli službukonajúcemu sudcovi pre prípravné konanie, že disponujú príkazom na prehliadku
nebytových priestorov budovy Okresného súdu Bratislava III, ale tento príkaz nechcú ešte doručovať,

len informovali, že ho majú; zatiaľ chceli doručiť len výzvu na vydanie veci. Keďže výzva na vydanie
veci bola adresovaná Okresnému súdu Bratislava III, službukonajúci sudca pre prípravné konanie
kontaktoval žalobcu ako predsedu súdu a oznámil mu, že sa do budovy Okresného súdu Bratislava III
dostavili príslušníci NAKA a žiadali prítomnosť službukonajúceho sudcu. Ďalej informoval žalobcu, žemu predložili výzvu na vydanie veci (vyšetrovacieho spisu a utajovanej prílohy) a že jeho prítomnosť
v danom momente nie je nevyhnutná, keďže vyšetrovacím spisom disponuje zákonný sudca a nie
predseda súdu. Žalobca mu oznámil, že vzhľadom na to, že ide o výzvu na vydanie veci, vec bude riešiť

nasledujúci pracovný deň. Žalobca následne telefonicky komunikoval aj s jedným z príslušníkov NAKA,
ktorémuuviedol,žemávedomosťotom,žeužsituáciuriešilavpoobednýchhodináchpríslušnázákonná
sudkyňa, pričom im spis nevydala. Príslušník NAKA mu počas telefonického rozhovoru neuviedol, že
disponuje príkazom na prehliadku nebytových priestoroch budovy, pričom sa dohodli, že žalobca im
bude k dispozícii nasledujúci pracovný deň.

6. Žalobca sa dňa 26. apríla 2022 dostavil do budovy Okresného súdu Bratislava III, pričom príslušníci
justičnej stráže mu po príchode oznámili, že v budove súdu sa nachádzajú príslušníci NAKA, ktorí
službukonajúcemu vrátnikovi oznámili, že sú so žalobcom dohodnutí na stretnutí. Príslušníci NAKA
zotrvávali v budove Okresného súdu Bratislava III pred miestnosťou s trezorom, pričom súdnu
tajomníčku obmedzovali na osobnej slobode tým, že ju nechceli nechať opustiť miestnosť s trezorom.

Následne vyšetrovateľ NAKA požiadal žalobcu o vydanie veci, t. j. vyšetrovacieho spisu spolu s
utajovanou prílohou. Žalobca mu vysvetlil, že predmetný spis mu vydať nemôže s poukazom na
príslušné ustanovenia zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Trestný poriadok“), ako aj z dôvodu, že so spisom a jeho prílohami disponuje len zákonná sudkyňa a
nie žalobca ako predseda súdu. Príslušníci NAKA následne žalobcovi doručili príkaz na prehliadku iných

priestorov a pozemkov, pričom stále požadovali vydať vec - vyšetrovací spis spolu s utajovanou prílohou,
ktorá sa viaže k predmetnej trestnej veci so stupňom utajenia „Dôverné“. Žalobca príslušníkom NAKA
odmietol vydať spis s utajovanou prílohou z dôvodu, že nie je zákonným sudcom v predmetnej veci. S
cieľom odkomunikovať si celú vec oznámil príslušníkom NAKA, že telefonicky kontaktuje príslušného
krajského prokurátora v Bratislave, keďže požadovaný spis patril Krajskej prokuratúre v Bratislave.

Krajský prokurátor v Bratislave následne uviedol, že na základe opatrenia Generálnej prokuratúry
SlovenskejrepublikybolavecodňatázdozoruKrajskejprokuratúryvBratislaveabolapridelenánadozor
Krajskej prokuratúre v Košiciach. Následne žalobca kontaktoval Krajskú prokuratúru v Košiciach, kde
ho prepojili na príslušného prokurátora, ktorý nedal súhlas na vydanie vyšetrovacieho spisu a utajovanej
prílohy iným orgánom, o čom svedčí aj písomné vyjadrenie zaslané žalobcovi e-mailom, obratom dňa

26. apríla 2022. Obidva telefonáty s prokurátormi sa uskutočnili na hlasitom odposluchu, čiže prítomní
príslušníci NAKA boli okamžite oboznámení s obsahom rozhovorov. Napriek nesúhlasu prokurátora s
vydaním veci príslušníci NAKA uviedli, že im ide najmä o vydanie utajovanej prílohy k vyšetrovaciemu
spisu. Žalobca nato zavolal zodpovednú bezpečnostnú zamestnankyňu ktorá uviedla, že utajovanú
prílohu k predmetnému vyšetrovaciemu spisu prevzala dňa 26. apríla 2022 o cca. 8:15 hod. pracovníčka

Krajskej prokuratúry v Bratislave, keďže tieto prílohy museli byť krajskej prokuratúre vrátené, na čo dala
pokyn aj zákonná sudkyňa, ktorá už dňa 25. apríla 2022 príslušníkom NAKA uviedla, že spis na ďalší
deň odošle späť na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Túto informáciu potvrdil aj krajský prokurátor v
Bratislaveato,žeutajovanáprílohaboladoručenánaKrajskúprokuratúruvBratislave.PríslušníciNAKA
potýchtoudalostiachtrvalinatom,žeprikročiakodňatiuveciatovyšetrovaciehospisu.Vyšetrovacíspis,

tak ako ho bezpečnostná zamestnankyňa odovzdala žalobcovi, žalobca v sprievode dvoch príslušníkov
NAKA doniesol do kancelárie predsedu súdu, položil ho na stôl a skonštatoval, že ide o 3 zväzky s
presným počtom listov. Všetky zväzky spisu boli riadne zapečatené, čo bolo zaznamenané aj v zápisnici
o vykonaní prehliadky iných priestorov, na čom žalobca trval. Následne príslušníci NAKA do zápisnice o
vykonaní prehliadky iných priestorov uviedli, že upúšťajú od ďalšej prehliadky budovy Okresného súdu

Bratislava III a spisový materiál bol odňatý.

7. Žalobca namietal, že ministerkou uvádzaný skutkový stav bol neúplný, účelovo vytrhnutý z kontextu,
v niektorých miestach bol opis udalosti nepravdivý a rozhodnutie tak trpí vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca považoval dôvody svojho odvolania z funkcie predsedu Okresného súdu

Bratislava III za účelové a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci, pričom trval na tom, že neporušil
svoje povinnosti ako predseda Okresného súdu Bratislava III, ktoré mu vyplývajú z § 42 zákona o
súdoch. Žalobca sa predovšetkým domáhal ochrany svojho verejného subjektívneho práva na prístup
k verejnej funkcii vyplývajúceho najmä z článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý administratívny proces pred orgánom verejnej správy, ktorý by bol súladný so zákonom,

pretože žalovaný napadnutým rozhodnutím nezákonne do týchto jeho práv zasiahol.

8. K tvrdeniu žalovaného, že sa počas rozhovoru medzi zákonnou sudkyňou a príslušníkmi NAKA v
trestnej spisovej kancelárii iniciatívne nelegitimoval ako predseda súdu žalobca poukázal, že žiadenprávny predpis mu neukladá povinnosť, aby sa iniciatívne osobne legitimoval jemu neznámym osobám
prítomným v budove súdu. Povinnosť predsedu súdu legitimovať sa je splnená označením kancelárie
predsedu súdu menom, priezviskom a funkciou, v ktorej je zabezpečená stála prítomnosť sekretárky

s cieľom zachovať nepretržitú dostupnosť kancelárie predsedu súdu sudcom, zamestnancom súdu,
orgánom činným v trestnom konaní a stránkam. Dňa 25. apríla 2022 žalobcu ako predsedu súdu nikto
počas celej pracovnej doby nekontaktoval, príslušníci NAKA sa nedožadovali jeho prítomnosti a rovnako
ani zákonná sudkyňa mu netlmočila žiadosť príslušníkov NAKA o stretnutie s ním.

9. Žalovaný ďalej vyčítal žalobcovi, že sa dňa 25. apríla 2022 vo večerných hodinách nedostavil do
budovy Okresného súdu Bratislava III, hoci mal vedomosť, že príslušníci NAKA disponovali príkazom
na prehliadku budovy súdu. Žalovaný si však nesprávne túto vedomosť spojil s osobou žalobcu. O
príkaze mohol mať vedomosť len službukonajúci sudca avšak príslušníci NAKA mu oznámili, že takýto
príkaz majú k dispozícii, ale nechcú ho ešte doručovať. Ak by príslušníci NAKA disponovali príkazom na
prehliadku už dňa 25. apríla 2022, nie je zrejmé, prečo už v ten deň nežiadali prítomnosť žalobcu ako

predsedu súdu a nezačali vykonávať prehliadku. Navyše službukonajúci sudca žalobcovi telefonicky
oznámil, že jeho prítomnosť na pracovisku nie je vo večerných hodinách potrebná, pretože ide o výzvu
na vydanie veci (vyšetrovacieho spisu). V tejto súvislosti sa žalobca telefonicky dohodol s príslušníkom
NAKA, že budú o výzve na vydanie veci komunikovať nasledujúci deň v pracovnom čase, k čomu
príslušník NAKA nemal výhrady. Z doručenky k tomuto príkazu vyplýva, že žalobcovi bol doručený až

dňa 26. apríla 2022 o 9:05 hod., kedy sa začal úkon prehliadky vykonávať.

10. Ďalším dôvodom na odvolanie bolo, že žalobca ako predseda súdu neurobil žiadne opatrenia
alebo úkony, aby spisový materiál vrátane utajovanej prílohy zostal na súde do doby, kým nedôjde
k podrobnému objasneniu celej vzniknutej situácie v prítomnosti príslušníkov NAKA. Žalobca v tejto

časti odkázal na ustanovenie § 32 ods. 2 zákona o súdoch s tým, že riadenie a správa súdov nesmú
zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Dôvodová správa k citovanému ustanoveniu precizuje, že
jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci
je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov. Výkon riadenia
a správy súdnictva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do vlastného výkonu sudcovskej činnosti.

Zákon o súdoch ani Trestný poriadok neumožňuje predsedovi súdu nakladať so spisom alebo zadržať
spisinéhozákonnéhosudcu(ajvyšetrovacíspis)bezakéhokoľvekudaniazákonnéhodôvodu.Súčasťou
vyšetrovacieho spisu bola aj utajovaná príloha so stupňom utajenia „Dôverné“, o ktorú príslušníci NAKA
prejavili záujem. V zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných

skutočností“) však utajovaná príloha podlieha prísnejšiemu režimu. Pôvodcom utajovanej prílohy nebol
Okresný súd Bratislava III, ale Slovenská informačná služba a len pôvodca utajovanej skutočnosti je
oprávnený zmeniť alebo zrušiť stupeň utajenia, čo by mohlo viesť k inému režimu poskytnutia prílohy.
Utajovaná príloha bola súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností vrátená pôvodcovi
prostredníctvom prokuratúry, ktorá ju súdu predložila, čo napokon zákonná sudkyňa príslušníkom NAKA

uviedla, a tak im bola táto informácia známa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považoval aj
tento dôvod jeho odvolania z funkcie predsedu súdu za nepodložený a rozporný so zákonom o súdoch.

11. Žalobca nesúhlasil s tým, že nebol súčinný pri vyšetrovaní podozrení zo spáchania trestných
činov, v medziach zákona nevystupoval dôveryhodne a riadne, nekomunikoval s orgánmi činnými v

trestnom konaní a že komunikačné a organizačne mal zlyhať. Žalobca s príslušníkmi NAKA komunikoval
efektívne, súčinne, slušne a včas sa snažil vyriešiť situáciu v rámci svojich kompetencií. Dokonca aj nad
rámec telefonicky komunikoval s prokurátormi tak, aby zistil, či prokurátor udeľuje súhlas na predloženie
utajovanej skutočnosti príslušníkom NAKA. Uvedený dôvod odvolania žalobcu z funkcie predsedu súdu
sa preto nezakladá na pravde a žalovaný ani neoznačil dôkazy, z ktorých by vyvodil opačný záver.

12. Žalobca zotrval na tom, že nemohol vydať príslušníkom NAKA utajovanú prílohu on sám, ani
zákonná sudkyňa. Žalobca nebol v danej veci zákonným sudcom, jeho pozícia sa obmedzila len na
výkon štátnej správy súdu bez zásahu do rozhodovacej činnosti zákonného sudcu. Žalobca neporušil
žiadnu povinnosť predsedu súdu vymedzenú v ustanovení § 42 zákona o súdoch, a preto ani neexistoval

zákonom predpokladaný dôvod na jeho odvolanie z funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III
podľa § 38 ods. 5 zákona o súdoch. Žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil jeho verejné subjektívne
právo na prístup k verejným funkciám, ktoré zahŕňa okrem získania verejnej funkcie aj riadny výkon
verejnej funkcie počas celého funkčného obdobia, pretože bez akejkoľvek opory v zákone o súdoch hožalovaný z funkcie odvolal. Dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí nie sú dôvodmi na odvolanie
z funkcie predsedu súdu podľa § 38 ods. 5 v spojení s § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch. Na
základe uvedených skutočností žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesúlad v
rozhodnutí popísaného skutkového stavu s obsahom administratívnych spisov.

III. Vyjadrenie žalovaného, súhlas s uspokojením žalobcu

13.Žalovanýsakpodanejsprávnejžalobevyjadrilvpodanízodňa29.novembra2022,vktoromuviedol,
že sa s obsahom žaloby ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia dôkladne oboznámil. Situáciu,
ktorá vznikla v dňoch 25. a 26. apríla 2022 označil za neobvyklú, pričom skonštatoval, že samotné
konanie žalobcu v konečnom dôsledku neodôvodňovalo jeho odvolanie z funkcie predsedu súdu podľa
§ 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch. Žalovaný bol pripravený právny stav vyvolaný napadnutým
rozhodnutím napraviť vydaním nového rozhodnutia, ktorým by napadnuté rozhodnutie zrušil. Na základe

uvedeného navrhol správnemu súdu, aby podľa § 101 ods. 1 a 2 SSP vydal súhlas na uspokojenie
žalobcu vydaním nového rozhodnutia. Žalobca podaním zo dňa 12. decembra 2022 vyjadril súhlas
s návrhom na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia.

14. Uznesením č. k. 5S/138/2022-87 zo dňa 16. januára 2023 Krajský súd v Bratislave vydal súhlas

s návrhom žalovaného na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, ktorým bude zrušené
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky odvolala
žalobcu z funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III, pričom zaviazal žalovaného vydať nové
rozhodnutie v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

15. Žalovaný podaním zo dňa 16. februára 2023 oznámil správnemu súdu, že dňa 7. februára 2023
v osobnom rozhovore s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky žalobca uviedol, že jeho skôr
deklarovaný záujem pokračovať vo vykonávaní funkcie predsedu súdu už ďalej netrvá a žalobca nemá
záujem opätovne zaujať funkciu predsedu súdu. Týmto odpadol dôvod, ktorý žalovaného pôvodne
viedol k presvedčeniu, že vydanie nového rozhodnutia, ktorého dôsledkom by bolo zrušenie žalobou

napadnutého rozhodnutia a uspokojenie žalobcu jeho znovu ustanovením do funkcie predsedu súdu,
by bolo efektívnym vyriešením situácie. Z týchto dôvodov nové rozhodnutie žalovaného v súdom
stanovenej lehote vydané nebolo. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby došlo k preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia zo strany súdu, teda k posúdeniu jeho zákonnosti v konfrontácií s tvrdeniami
žalobcu a žalobnými dôvodmi.

16. Žalobca sa k vyššie uvedenému podaniu žalovaného nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

17. Podľa § 33 ods. 2 zákona o súdoch, orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a
podpredseda súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného
obdobia na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej
zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov
dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je

nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady.

18. Podľa § 35 ods. 1 zákona o súdoch, predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa
tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Predseda najvyššieho súdu zabezpečuje správu najvyššieho
súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Predseda

najvyššieho správneho súdu zabezpečuje správu najvyššieho správneho súdu prostredníctvom
kancelárie najvyššieho správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 32 ods. 1 zákona o súdoch, úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej
republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej,

finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených
zákonom.20. Podľa § 32 ods. 2 zákona o súdoch, riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej
činnosti súdov.

21. Podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch, výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho
funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu odvolaním
z funkcie.

22. Podľa § 38 ods. 5 zákona o súdoch, minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu

súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom. Na konanie o odvolaní predsedu
súdu podľa prvej vety sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní, rozhodnutie ministra musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom.
Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu
ministra podľa prvej vety možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministra
o odvolaní z funkcie predsedu súdu.

23. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch, predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní
vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov.

24. Podľa § 493e zákona č. 162 /2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

V. Pojednávanie

25. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 5S/138/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/138/2022.
Senát 2S konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku, keďže na základe uznesenia
č. k. BA-5S/138/2022-99 zo dňa 02.12.2024 bola predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová
vylúčená z konania a rozhodovania vo veci a náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola ako predsedníčka

senátu určená JUDr. Lucia Tóth.

26. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na
pojednávaní konanom dňa 2. júla 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru,

že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Súd rozhodol na
pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta SSP.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

27. Úlohou správneho súdu v danom konaní bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III. Súd
posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v rozsahu žalobných dôvodov, pričom
preveroval či napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a či žalovaným prezentované
neplnenie si povinností predsedu všeobecného súdu ustanovených zákonom o súdoch spĺňalo kritérium

odôvodneného záveru, že žalobca svoju funkciu nevykonával svedomito, riadne a včas neplnil svoje
povinnosti orgánu riadenia a správy súdov. Za týmto účelom sa správny súd oboznámil so spisovým
materiálom obsiahnutým v administratívnom spise, t. j. s listinnými dôkazmi ako aj úradnými záznamami,
teda nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhovaný výsluch osôb.

28. Samotné zabezpečenie chodu súdnictva zahŕňa obsadenie vhodného personálu na konkrétnom
súde a garantovanie odbornej kvality riadneho súdneho procesu. Pre správne fungovanie
demokratického štátu je nevyhnutné vylúčiť akýkoľvek nezákonný zásah, či už na inštitucionálnej
úrovni alebo zo strany jednotlivcov. Práve z tohto dôvodu boli v súdnictve zriadené orgány riadenia asprávy súdov, ktorých úlohou je zabezpečiť personálne, organizačné, ekonomické, finančné a odborné
podmienky pre výkon súdnictva. Tieto orgány majú povinnosť monitorovať aj to, aby nedochádzalo
k nezákonným prieťahom v konaniach a aby sa riadenie a rozhodovanie uskutočňovalo v súlade so

zásadami dôstojnosti konania a sudcovskej etiky. Napriek tomu však nikdy nezasahujú do samotnej
rozhodovacej činnosti sudcov, čo je výslovne uvedené v § 32 ods. 2 zákona o súdoch. Orgánom riadenia
a správy súdu je aj predseda súdu.

29. Pôsobnosť predsedu súdu ako riadiaceho orgánu súdu zahŕňa nielen riadiace oprávnenia, ale aj

určité povinnosti, ktorých nesplnenie môže viesť k sankciám, vrátane možného odvolania predsedu
súdu z funkcie ministrom spravodlivosti. Predseda súdu zároveň vystupuje a koná v mene súdu.
V prejednávanej veci došlo k odvolaniu žalobcu ako predsedu súdu ministerkou spravodlivosti práve
kvôli nesplneniu povinností vyplývajúcich z ust. § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch.

30. Medzi povinnosti predsedu súdu teda patrí povinnosť vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne

a včas si plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov. Čo vnímať pod pojmom povinnosti
orgánu riadenia a správy súdom možno nájsť v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Nds 5/2016 zo dňa 3. novembra 2016, v ktorom sa uvádza: „V zmysle § 32 a § 33 zákona o
súdoch orgány riadenia a správy súdu (t. j. predseda súdu a podpredseda súdu) vykonávajú riadenie
a správu súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom; úlohou riadenia a správy súdov je

vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej,
organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v
medziach ustanovených zákonom, pričom riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej
činnosti súdov...Predseda súdu nie je však nadriadeným sudcu ani sudca nie je podriadeným predsedovi
súdu.“Zuvedenéhovyplýva,žepovinnostiorgánuriadeniaasprávysúdumožnosúhrnecharakterizovať

ako povinnosť vytvárať súdom vhodné podmienky na riadny výkon súdnictva týkajúce sa najmä oblasti
personálneho obsadenia dostatočného počtu sudcov a administratívneho aparátu; ekonomického
a finančného zabezpečenia; vytvorenia vhodného technického a priestorového vybavenia súdov;
vydávania aktov organizačnej povahy (rozvrh práce), ako aj oblasti dohľadu na riadny výkon súdnictva
vybavovaním sťažností na postup súdu.

31. Ďalej považuje správny súd za dôležité poukázať aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn.IV.ÚS75/09zodňa3.februára2011,vktoromsakonštatuje:„Rozhodnutieministraspravodlivosti
Slovenskej republiky o odvolaní predsedu všeobecného súdu z funkcie nemôže byť prejavom jeho
svojvôle voči osobe, ktorá je činná vo verejnej funkcii, a preto musí byť predvídateľné, presvedčivé,

konkrétne a určité minimálne z hľadiska dôvodov, ktoré ho v danom prípade viedli k uplatneniu
svojej mocenskej právomoci. Ak zákon o súdoch obsahuje výpočet konkrétnych povinností predsedov
všeobecných súdov, nemôže byť takéto rozhodnutie odôvodnené len všeobecným poukazom na
neplnenie si povinností predsedu všeobecného súdu ustanovených zákonom. Ak v zmysle Ústavy
Slovenskej republiky možno predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pred uplynutím funkčného

obdobia odvolať z funkcie len z dôvodov, pre ktoré ho možno odvolať z funkcie sudcu (čl. 145 ods. 3 v
spojení s čl. 147 Ústavy Slovenskej republiky), tak potom vo vzťahu k odvolávaniu z funkcie predsedov
ostatných všeobecných súdov pred uplynutím ich funkčného obdobia musí byť v podmienkach právneho
štátu minimálne garantované to, aby rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o ich
odvolaní z funkcie poukázalo na porušenie niektorej z konkrétnych povinností predsedov všeobecných

súdov uvedených v § 42 zákona o súdoch. Len prostredníctvom takéhoto výkladu totiž možno zaručiť
vnútornú konzistentnosť právnej úpravy odvolávania predsedov všeobecných súdov z ich funkcií a
zároveň aj limitovať zásahy výkonnej moci do sféry súdnej moci, čo zodpovedá ústavnému princípu
deľby moci vyplývajúcemu jednak z generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj vnútornej konštrukcie Ústavy Slovenskej republiky.“

32. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného možno vyvodiť, že nie je odôvodnené len všeobecným
poukazom na neplnenie si povinností predsedu všeobecného súdu ustanovených zákonom. Ako dôvod
preodvolaniežalobcuzfunkciepredseduOkresnéhosúduBratislavaIIIžalovanýuviedolnevykonávanie
funkcie predsedu súdu svedomito v spojitosti s porušením povinnosti riadne a včas si plniť povinnosti

orgánu riadenia a správy súdov. Žalovaný konkrétne videl pochybenia žalobcu v tom, že (I) sa v čase,
keď sa nachádzal v trestnej kancelárii nelegitimoval ako predseda Okresného súdu Bratislava III
vo vzťahu k príslušníkom NAKA a vo vyhrotenej situácií nekonal z titulu orgánu riadenia súdu, (II)
nedostavil sa do budovy súdu, ktorého bol predsedom, hoci mal informáciu o tom, že príslušníci NAKAdisponujú príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava III a (III) ako predseda súdu neurobil
žiadne opatrenia, prípadne úkony, na základe ktorých by bol spisový materiál vrátane utajovanej prílohy
zostal na súde, čím neposkytol dostatočnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Správny súd

následne pristúpil k posúdeniu, či takto prezentované skutkové okolnosti pochybenia možno vnímať ako
závažné pochybenia predsedu súdu, ktorými došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z ust. § 42 ods.
2 písm. a) zákona o súdoch, a tým aj k odôvodnenému odvolaniu žalobcu z funkcie predsedu súdu.

33. K uvádzanému pochybeniu žalobcu, spočívajúceho v tom, že sa v čase, keď sa nachádzal v trestnej

kancelárii nelegitimoval ako predseda Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k príslušníkom NAKA
a vo vyhrotenej situácií nekonal z titulu orgánu riadenia súdu, správny súd uvádza, že zo žiadneho
zákonného ustanovenia nemožno vyextrahovať povinnosť žalobcu v danej situácii sa legitimovať
a akokoľvek konať z titulu funkcie predsedu súdu. Príslušníci NAKA viedli rozhovor so zákonnou
sudkyňou, ktorá disponovala vyšetrovacím spisom s utajovanou prílohou, čo bol predmet ich záujmu.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, že v danom čase mali príslušníci NAKA

potrebukonaťspredsedomOkresnéhosúduBratislavaIII;nedožadovalisajehoprítomnostičisúčinnosti
a v prípade, že by mali túto potrebu, mohli vyhľadať jasne označenú kanceláriu predsedu súdu
a riešiť s ním spornú situáciu. Navyše predseda súdu ako orgán riadenia súdu nemôže zasahovať do
rozhodovacej činnosti súdov, teda ani do rozhodovacej činnosti príslušnej zákonnej sudkyne.

34. Ohľadom skutočnosti, že sa žalobca nedostavil do budovy súdu, ktorého bol predsedom, hoci mal
informáciu o tom, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava
III, správny súd uvádza, že túto skutočnosť nemožno považovať ako porušenie povinnosti predseda
súdu vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy
súdov. Ako vyplýva z úradného záznamu službukonajúceho sudcu pre prípravné konanie vyhotoveného

dňa 27. apríla 2022 o 12:30 hod., dňa 25. apríla 2022 o 17:27 hod. mu ako sudcovi pre prípravné
konanie vrátnik Okresného súdu Bratislava III telefonicky oznámil, že príslušníci NAKA žiadajú privolať
službukonajúceho sudcu. Po príchode na pracovisko mu (len ústne) uviedli, že disponujú príkazom na
vykonanie prehliadky budovy Okresného súdu Bratislava III, ale zatiaľ chcú doručiť iba výzvu na vydanie
veci. Uvedenú výzvu službukonajúci sudca prevzal a vyjadril sa, že o danej veci – vyšetrovacom spise

nič nevie. Pretože bola výzva na vydanie veci adresovaná Okresnému súdu Bratislava III, v čase o 18:35
hod. službukonajúci sudca pre prípravné konanie telefonicky oznámil doručenie tejto výzvy žalobcovi
ako predsedovi súdu. Na základe usmernenia žalobcu službukonajúci sudca oznámil príslušníkom
NAKA, že vec sa bude riešiť zákonným spôsobom v nasledujúci pracovný deň po začiatku riadnej
pracovnejdoby.ĎalejzozápisniceovykonaníprehliadkyinýchpriestorovalebopozemkovČVS:PPZ:47/

NKA-VY3-2022 správny súd zistil, že príkaz na vykonanie prehliadky č.p.: PPZ-NKA-OV-2022/335-001-
V zo dňa 25. apríla 2022 bol doručený žalobcovi ako predsedovi Okresného súdu Bratislava III až
dňa 26. apríla 2022 o 9:05 hod., pričom samotná prehliadka sa začala o 10:30 hod. Z uvedeného je
zrejmé, že príslušníci NAKA dňa 25. apríla 2022, ak aj skutočne disponovali príkazom na vykonanie
prehliadky budovy Okresného súdu Bratislava III, vec riešili len výzvou na vydanie veci. Prípadné ústne

informovanie o disponovaní príkazom na vykonanie prehliadky je prakticky bez významu, pokým nie
je tento príkaz doručovaný (§ 100 ods. 1 v spojení s § 101 ods. 1 Trestného poriadku). V prípade,
že by bol doručovaný tento príkaz dňa 25. apríla 2022 a žalobca, ako predseda súdu, by sa odmietol
dostaviť do budovy súdu, mohlo by mať takéto správanie znaky porušenia povinností predsedu súdu
vyplývajúcich z ust. § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch. K tejto situácii však nedošlo a dňa 25.

apríla 2022 vo večerných hodinách bola zo strany príslušníkov NAKA doručovaná len výzva na vydanie
veci – vyšetrovacieho spisu s utajovanou prílohou. Žalobca z titulu funkcie predsedu Okresného súdu
Bratislava III však nemal právomoc vydať požadovanú vec príslušníkom NAKA, a teda logicky navrhol
riešiť vec zákonným spôsobom v nasledujúci pracovný deň po začiatku riadnej pracovnej doby. Vydanie
požadovanej veci predsedom súdu odobratím z dispozície zákonnej sudkyne bez jej vedomia by totiž

nepochybne nieslo znaky zasahovania orgánu riadenia a správy súdu do rozhodovacej činnosti súdu.

35. Vyčítané neuskutočnenie žiadnych opatrení, prípadne úkonov, na základe ktorých by bol spisový
materiál vrátane utajovanej prílohy zostal na súde, a s tým súvisiacim neposkytnutím dostatočnej
súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ktoré uvádzala ministerka v napadnutom rozhodnutí,

považoval správny súd za nedostatočne odôvodnené; z takto všeobecne formulovaného odôvodnenia
nebolo možné ustáliť aké konkrétne zákonné opatrenia bol žalobca ako predseda súdu povinný
uskutočniť. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca jednoznačne, po tom ako bol
kontaktovaný príslušníkmi NAKA z titulu predsedu súdu, bol súčinný s orgánmi činnými v trestnomkonaní a vykonal všetky dostupné a zákonné kroky, ktorými by mohol byť spisový materiál
vrátane utajovanej prílohy vydaný príslušníkom NAKA. Fakt, že utajovanú prílohu k predmetnému
vyšetrovaciemu spisu prevzala dňa 26. apríla 2022 o cca. 8:15 hod. pracovníčka Krajskej prokuratúry

v Bratislave a príslušný prokurátor nedal súhlas na vydanie vyšetrovacieho spisu s utajovanou prílohou
iným orgánom, je skutočnosťou mimo právomoci žalobcu ako predsedu súdu. Rozhodnúť o vrátení
utajovanej prílohy bola kompetentná zákonná sudkyňa, pričom žalobca nemal z titulu predsedu súdu
oprávnenie jej do tohto rozhodnutia zasahovať. Žalobca napokon, na naliehanie a tlak príslušníkov
NAKA, vydal riadne zapečatený vyšetrovací spis (3 zväzky s presným počtom listov), čo bolo

zaznamenané aj v zápisnici o vykonaní prehliadky iných priestorov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava III zastával svedomito, snažil sa čo najviac byť súčinný
s orgánmi činnými v trestnom konaní, plnil si v rámci svojich zákonných kompetencií riadne a včas
povinnosti orgánu riadenia a správy súdov, s prihliadnutím na nezasahovanie do rozhodovacej činnosti
súdu či iných orgánov.

36. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo
založené na nesprávnom posúdení veci. Skutočnosti uvedené ako dôvody na odvolanie žalobcu z
funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III nemožno považovať za porušenie povinností podľa §
42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch. Bolo teda namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Zároveň súd konštatuje, že existuje aj dôvod na zrušenie rozhodnutia

podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže nedostatky v skutkových zisteniach viedli k nesprávnemu
hodnoteniu dôkazov a následne k chybným skutkovým a právnym záverom. Okrem toho je skutkový
stav, na ktorom žalovaný založil rozhodnutie, v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorý je
čiastočne nezlučiteľný s odôvodnením napadnutého rozhodnutia /§ 191 ods. 1 písm. f) SSP/.

37. Správny súd vec nevrátil žalovanému na ďalšie konanie, keďže žalobca už nemá záujem vykonávať
funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava III (v súčasnosti Mestského súdu Bratislava III). Na
dôvažok správny súd dodáva, že vrátením veci žalovanému na ďalšie konanie by sa žalobcovi
neprinavrátila funkcia predsedu súdu, keďže obdobie, na ktoré bol ustanovený do funkcie uplynulo dňom
1. marca 2025.

38. Súd rozhodol o náhrade trov konania na základe § 167 SSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Výšku náhrady trov konania určí
správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP).

39. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.