Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010057
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2522010057.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr.Juraja Dziaka v trestnej veci obžalovanej : A. B., nar. XX. XXXXXXX
XXXX v C., trvale bytom C., Slovensko t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Nitra, pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 s
poukazom na § 139 ods. 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 15.07.2025 v Trnave, prejednal odvolanie Okresnej prokuratúry v Trnave proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 01.04.2025 sp.zn. PN-8T/16/2022-174 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovanú A. B. za vinnú z pokračovací zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 s poukazom

na § 139 ods. 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 na tom skutkovom základe,
že
1/ dňa 05.09.2021 v čase asi o 16:50 hodine v C. D. E. F., pri parkovisku OD Prior, počas toho,
ako oslovila a rozprávala sa s G. H., narodeným v roku 1942, natlačila sa telom do jeho tesnej
blízkosti, pričom využila jeho nepozornosť a z bočného vrecka jeho nohavíc mu vytiahla hnedú
peňaženku, v ktorej mal peniaze v sume 60,- Eur, občiansky a vodičský preukaz na jeho meno, kartičku

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a kartičku pacienta diabetes, s ktorými odišla na neznáme miesto, čím
poškodenému G. H. spôsobila škodu vo výške 67,- Eur,
2/ dňa 27.08.2021 v čase asi o 14:06 hodine v C. D. I. ulici, pri prechode pre chodcov, pristúpila k J.
K. narodenej v roku 1941, tlačiacej vedľa seba bicykel a využijúc nepozornosť poškodenej vytiahla z
jej kabelky zavesenej na bicykli čiernu dámsku koženú peňaženku, v ktorej bola finančná hotovosť 50,-
Eur a občiansky preukaz na meno poškodenej a tiež časť zlatej retiazky s príveskom v tvare ružičky, s

ktorými odišla na neznáme miesto, čím poškodenej J. K. spôsobila škodu vo výške 60,- Eur,
Okresný súd rozhodol ( „citácia“),, podľa § 44 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 upúšťa
od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko súd
pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.11.2021, sp. zn. PN-ST/56/2021,
právoplatný dňa 23.12.2021, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný“.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť škodu

poškodenému G. H., nar.XX.XXXXXXX XXXX v L., trvale bytom F. XX/XXX, C. vo výške 105,- (stopäť)
Eur.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania ( č.l.181 spisu).
V zákonom stanovenej lehote podaním zo dňa 03.04.2025 ( č.l.182 spisu) doručeným okresnému
súdu dňa 04.04.2025 podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu do výroku o treste v neprospech
obžalovanej ( č.l.173 spisu). Obžalovaná po porade s obhajkyňou sa vzdala práva na podanie odvolania

( č.l. 181 spisu).Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 29.05.2025, doručené
okresnému súdu dňa 02.06.2025 ( č.l.181 spisu) po úvodnej rekapitulácii rozsudku okresného súdu
uviedla ( skrátene), že s rozsudkom Okresného súdu Trnava sa v časti výroku o upustení od

uloženia súhrnného trestu nestotožňuje, nakoľko má za to, že tento postup súdu nezabezpečí ochranu
spoločnosti pred touto páchateľkou, nezabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a ani nevytvorí
podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život. Obžalovaná A. B. bola doposiaľ 28-
krát odsúdená za majetkovú trestnú činnosť, pričom rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
ST/56/2021zodňa10.11.2021,právoplatnýmdňa23.12.2021,bolaodsúdenázazločinkrádeže,ktorého

sa tiež dopustila na chránenej osobe, k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov
a 4 (štyri) mesiace. V tejto súvislosti poukázala na to, že podstatným následkom jej konania nie je výška
škody spôsobená jednotlivým poškodeným, ale následky, ktoré poškodeným, teda starším, telesne
postihnutým a chorým osobám vznikli odcudzením ich dokladov, zdravotných preukazov a peňazí,
spojené s nemalými starosťami pri ich vybavovaní a ktorými ich obžalovaná dostala aj do finančnej
núdze, pretože to boli častokrát peniaze, ktoré mali slúžiť na ich obživu do ďalšej výplaty ich dôchodku.

Aj keď sa obžalovaná ku skutku priznala a svoje konanie oľutovala, pred súdom sa kajala, tak ako aj v
predchádzajúcomtrestnomkonaní(rozsudoksp.zn.PN-8T/56/2021),malobysavziaťdoúvahyajto,že
spáchala viac trestných činov a bola už za trestný čin odsúdená (§ 37 písmeno h), písmeno m) Trestného
zákona). Vzhľadom k tomu, že pomer priťažujúcich okolností u obžalovanej prevažuje, bola uznaná
vinnou v podstate už za tretí zločin, má za to, že by jej nemalo byť upustené od uloženia súhrnného

trestu, ale za dva skutky pokračujúceho zločinu krádeže uvedené v obžalobe sp. zn. Pv 373/21/2204-14
by mala byť obžalovaná A. B. potrestaná podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek
3, § 42 odsek 1 a § 41 odsek 1 Trestného zákona, uložením súhrnného nepodmienečného trestu odňatia
slobody v polovici alebo nad polovicu trestnej sadzby, tzn. 6 rokov (po predchádzajúcom zvýšení dolnej
hranice trestnej sadzby 2 roky o 1 /3 = 4 roky, teda v polovici trestnej sadzby 4 roky až 8 rokov = 6 rokov)

s jej zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
V závere navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste podľa § 321 odsek 1
písmeno e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol.
Obžalovaná sa prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 11.06.2025 (č.l.183-184
spisu) vyjadrila k odvolaniu prokurátora, keď uviedla ( skrátene), že okresný súd správne, vzhľadom

na novelu Trestného zákona, posúdil právnu kvalifikáciu skutku a rozhodol tak, že upustil od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 TZ účinného od 6.8.2024. Uvedené súd dostatočne vysvetlil tým, že
pokladal trest uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.11.2021 sp. zn. PN-8T/56/2021
právo-platný dňa 23.12.2021 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Obžalovaná A.
B. sa k skutku priznala, oľutovala ho, je ochotná nahradiť poškodenému vzniknutú škodu a toho časuje

už vo výkone trestu na základe iného rozhodnutia súdu. Samotné prejednanie na hlavnom pojednávaní
bolo dostačujúce /obžalovaná plakala/ na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej.
V závere žiadala, aby Krajský súd Tmava napadnutý rozsudok v časti výroku o treste podľa Trestného
poriadku potvrdil.
Obžalovaná sa aj samostatným podaním zo dňa 12.06.2025 ( č.l.185 spisu) písomne vyjadrila

k odvolaniu prokurátora ( skrátene), keď uviedla, že si je vedomá svojho skutku a úprimne ho ľutuje. Je
ochotná vzniknutú škodu ktorú spôsobila uhradiť a poškodeným sa ospravedlňuje, ale situácia v ktorej
sa nachádzala bola pre ňu nesmierne ťažká vzhľadom na rodinnú situáciu v ktorej sa nachádzala.
S rozsudkom okresného súdu súhlasí.
Konanie na odvolacom súde:

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 Trestné poriadku

(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len
preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 Trestného poriadku:

(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a

odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku,
následne bol povinný skúmať, či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku), či bolo
podané včas (§ 309 Trestného poriadku), a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku

protiktorýmniesúprípustné(§307ods.1písm. b)Trestnéhoporiadku,§334ods.4Trestnéhoporiadku.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku dospel k záveru,
že odvolanie okresnej prokuratúry nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na jeho
zamietnutie podľa § 319 Trestného poriadku.
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za účasti prokurátorky krajskej prokuratúry, obhajkyne

a obžalovanej B. prostredníctvom videokonferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku.
Obžalovaná predvolanie na verejné zasadnutie prevzala dňa 25.06.2025, obhajkyňa upovedomenie
o verejnom zasadnutí prevzala dňa 26.06.2025, krajská prokuratúra dňa 20.06.2025.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na odôvodnenie
odvolania s tým, že ľútosť obžalovanej pokladá za účelovú, táto svoje konanie zľahčuje a to s poukazom

na svoje osobné pomery. Napadnutý rozsudok žiadal vo výroku o treste zrušiť a rozhodnúť podľa
odôvodnenia odvolania.
Obhajkyňa obžalovanej uviedla, že rozsudok Okresného súdu Trnava je správny a žiadala, aby krajský
súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a odvolanie prokurátora zamietol.
Obžalovaná B. na verejnom zasadnutí uviedla, že je jej to strašne ľúto a banuje to. Trestnú činnosť

nebude opakovať, to sľubuje.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje
úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu a osobné pomery obžalovanej.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168
Trestného poriadku a odvolací súd proti nemá podstatné výhrady, preto si odôvodnenie napadnutého
rozsudku osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria

jednotu a v prípade ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za
zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len
stručne poukázal (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).
Vprvomradeodvolacísúdkonštatuje,žeobžalovanánahlavnompojednávaníkonanomdňa01.04.2025
po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedala ,,áno“, pričom prokurátor nemal
k vyhláseniu obžalovanej výhrady a navrhol toto vyhlásenia prijať. Okresný súd postupoval procesne
správne, keď prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe
a následne na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a náhrade škody .

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovanej), že obžalovaná
spáchala pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona
účinného od 06. augusta 2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno e) Trestného zákona účinného
od 06. augusta 2024Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané okresným prokurátorom v neprospech obžalovanej do
výroku o treste ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie
vyhlásenia súdom prvého stupňa sa meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

K výroku o treste všeobecne
Priúvaháchodruhuavýmeretrestupostupujesúdvzmysle:všeobecnýchzásadpodľa§33aTrestného
zákona podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s
prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a
jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej

činnosti. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. A zásad a
kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, podľa ktorých
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom

majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na

spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom
napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým
je vždy len primeraný trest,“ (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011).
Krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal potrebné dokazovanie na uloženie sankcie, keď na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to aktuálnym odpisom

registra trestov obžalovanej a lustráciou CESDAP, odborným vyjadrením (z č. l. 100), obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN-8T/56/2021.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. PN-8T/56/2021 oboznámil najmä rozsudok zo
dňa 10. novembra 2021, právoplatný dňa 23. decembra 2021, z ktorého vyplýva, že obžalovaná A. B.
bola uznaná za vinnú zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s

poukazomna§139ods.1písm.e)Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinomneoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom
od 01. januára 2021, za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri)
mesiace nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Trestný rozkaz v tejto veci vydaný nebol a obžalovaná sa nezúčastnila hlavného pojednávania

dňa 10. novembra 2021, pričom rozsudok jej bol doručený do vlastných rúk 07. decembra 2021.
Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 28 krát súdne trestaná, a to:
od roku 1977, kedy bola ešte mladistvá až po rok 2021, a to prevažne za trestné činy krádeže.
Z lustrácie CESDAP obžalovanej vyplýva, že nemá žiadny záznamov o spáchaní priestupku.
Pri úvahách o druhu a výmere treste okresný súd správne postupoval v zmysle všeobecných zásad a

zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods.4 Trestného
zákona, podľa ktorých trest ( skrátene) má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Súd si úsudok o
možnosti nápravy obžalovaného vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti
spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu jeho spáchania,následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného.
Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na základe objasnenia jeho

osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu
(judikát Rt 23/1967).
Pokiaľ ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovanej skúmal

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd, rovnako ako prvostupňový súd, za preukázané, že
u obžalovanej bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ( priznala
sa k trestnej činnosti a úprimne ju oľutovala) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona ( bola už za trestný čin odsúdená). Ani odvolací súd s poukazom na ust.§ 38 ods.1 Trestného
zákona a ustálenú súdnu prax, na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.h) Tr. zákona neprihliadol,

nakoľko je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou "ne bis in idem", vyjadrenou
v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo
zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť

podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.) Stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011.
Okresný súd správne prihliadol na druh a výšku uloženého trestu rozsudkom Okresného súdu Piešťany
zo dňa 10.11.2021 sp. zn. PN-8T/56/2021 právoplatný dňa 23.12.2021, keď u obžalovanej postupom
podľa§44Trestnéhozákonaupustiloduloženiasúhrnnéhotrestu,pretožetaktouloženýtrestajodvolací

súd považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, ktorý primerane a spravodlivo
zohľadňuje účel trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
Prokurátorka namietala, že upustenie od uloženia súhrnného trestu nezabezpečí ochranu spoločnosti
pred obžalovanou a nezabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a ani nevytvorí podmienky na jej
výchovu k tomu, aby viedla riadny život. Odvolací súd však tento názor prokurátora nezdieľa, poukazujúc

na zhodnotenie všetkých konkrétnosti prípadu v spojení s osobou obžalovanej ako páchateľkou
trestného činu ako aj vzhľadom na novelizáciu Trestného zákona, ktorá vychádza z princípov
humanizácie, individualizácie a spravodlivejšieho ukladania trestov.
K odvolacím námietkam.
Podľa § 38 ods.2) Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods.2) Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť

rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 ods.1) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný

trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods.2) Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
V predmetnom konaní súd odsudzuje obžalovanú za trestné činy, ktorý spáchala skôr ( 05.09.2021
a 27.08.2021), ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin

( rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. PN-8T/56/2021 zo dňa 10.11.2021 právoplatný dňa
23.12.2021 ), preto sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu ( §41 ods.2 Tr.zákona – spáchala zločin).V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest
odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia

slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V predmetnej veci súd odsudzuje
obžalovanú za viac trestných činov ( § 212 ods.1,ods.3, § 219 ods.1 Trestného zákona účinného
do 06.08.2024 a pre trestný čin podľa § 212 ods.3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024) spáchaných
viacerými skutkami ( dňa 10.05.2021, 05.09.2021 a 27.08.2021) kde najprísnejšia trestná sadzba z nich
je pri zločine krádeže podľa § 212 ods.3 Trestného zákona účinného do 06.08.2024, ktorá je 3-10 rokov.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že vzhľadom k uvedenému nie je možné ukladať obžalovanej
súhrnný trest za použitia ustanovenia o úhrnnom treste podľa § 41 ods.1 Tr.zákona tak ako to navrhovala
okresná prokuratúra, nakoľko obžalovaná sa dopustila viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých
aspoň jeden je zločinom, spáchaných viacerými skutkami.
Narozdielodokresnejprokuratúryjeodvolacísúdtohonázoru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkyna
postup podľa § 38 ods.3 Trestného zákona (pred novelou § 38 ods.5 Trestného zákona) , podľa ktorého

sazvyšujedolnáhranicazákonomustanovenejtrestnejsadzby,nakoľkovdanomprípadesaobžalovaná
nedopustila opätovného zločinu. V rámci dotknutej právnej normy zákon upravuje prísnejšie pravidlá
zvyšovania dolnej hranice trestnej sadzby vo vzťahu k recidíve zločinov, čo nie je prípad obžalovanej.
Pod pojmom „opätovne“ sa rozumie spáchanie zločinu potom, čo bol páchateľ právoplatne odsúdený
za iný zločin.

Trestný zákon vychádza pri úprave ukladania trestov v prípade súbehu trestných činov zo zásady
absorčnej, pretože úhrnný a súhrnný trest sa ukladá podľa trestného činu najprísnejšie trestaného
(absorbujemiernejšítrestnýčin).Absorčnázásadajedoplnenáasperačnou(zostrujúcou)zásadou,ktorá
sprísňuje trestnú sadzbu podľa §41 ods.2 Tr.zákona, ale aj zohľadnením priťažujúcich okolností - §38
ods.4 resp. §38 ods.5 Tr.zákona a obsahuje aj prvky kumulačnej zásady spočívajúce v tom, že popri

treste odňatia slobody môže v rámci súhrnného ako i úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu.
Odsudzujúcimrozsudkomprvéhostupňazainýtrestnýčinsavustanovení§42ods.1Tr.zákonarozumie
prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine, bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom
opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné konania skončilo právoplatným
odsúdením páchateľa ( R 41/1968).

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá
je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu

trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe
odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním
vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti,
teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin.
(porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)

Trestný zákon nežiaduce a spoločnosti škodlivé konania premieta do skutkových podstát trestných
činov a ujmu za ich spáchanie formuluje v podobe trestov. Trestný kódex plní svoju preventívno-
výchovnú funkciu prostredníctvom stupnice druhov trestov a ich výmer za jednotlivé trestné činy
vyjadrujúcej hodnotový úsudok o stupni zavrhnutiahodnosti jednotlivých trestných činov. Teoretické
východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny,

ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Sžo/60/2016 zo dňa 06.06.2017)

V kontexte odvolacích námietok prokurátorky, ktorá sa nestotožnila s rozhodnutím prvostupňového
súdu, nakoľko mala za to, že rozhodnutie okresného súdu ktorým upustil od uloženia súhrnného trestu
nezabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou a nezabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti
odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade išlo o trestnú činnosť –prisvojenie si cudzej veci,
zmocnením veci ktorú mali poškodení pri sebe a išlo o osoby vyššieho veku, čo samo o sebe bez

zohľadnenia ďalších skutočností znamenalo, že typová závažnosť konania bola vysoká. Odvolací súd
konanie obžalovanej nezľahčujúce, avšak (aj vzhľadom na smer, akým sa zákonodarstvo vo vzťahu
k trestaniu páchateľov uberá - prichádza k zmierňovaniu trestov), postoj obžalovanej k spáchanej
trestnej činnosti v podobe priznania a oľutovania, nepriaznivej rodinnej a sociálnej situácie obžalovanej,vek obžalovanej ( 64 rokov), dobe ktorá uplynula od páchania skutkov ( spáchané v roku 2021), by
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov tak ako ho navrhla prokurátorka nesplnil
výchovný účel.

Odvolací súd dodáva, že primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým pred-pokladom dosiahnutia
výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho
akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade
nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu

do pôsobenia výchovného. V prípade obžalovanej je postačujúce pôsobiť na jej prevýchovu trestom
v trvaní 5 rokov a 4 mesiacov, ktorý jej bol uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
PN-8T/56/2021 zo dňa 10.11.2021 právoplatný dňa 23.12.2021, preto okresný súd správne rozhodol,
keď upustil od uloženie súhrnného trestu, nakoľko uvedený trest je ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.