Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106236
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: DAQE Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 8953/62, 010 01 Žilina, IČO:
36 848 751, zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Jesenského
7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. 101852565/2023 zo dňa 24. júla 2023, č. 101847972/2023 zo dňa 24. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101852565/2023 zo

dňa 24. júla 2023 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101847972/2023 zo dňa
24. júla 2023 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy
prvého stupňa“) vykonal u daňového subjektu – DAQE Slovakia s.r.o. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo
„žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január
2020 – december 2020 a január 2021 – jún 2021 (teda za 18 zdaňovacích období), ktorá sa začala
dňa 10.11.2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101893573/2021 zo dňa 07.10.2021, ktoré
bolo doručené žalobcovi dňa 11.10.2021.

2. Správca dane na základe dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly a tiež z dokladov
predložených žalobcom v daňovej kontrole DPH v zmysle ust. § 24 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) zistil, že v zdaňovacích obdobiach november 2020 a december 2020
žalobca deklaroval dodanie služieb nasledovnými dodávateľmi:
- MIREX GROUP, s.r.o., so sídlom Gorského 24/3, 909 01 Skalica, IČO: 50 638 564 (ďalej len „MIREX
GROUP, s.r.o.“), spolu 5 faktúr – dodávateľská faktúra č. VF2020/111201 (int. č. DF20-0578) zo dňa

12.11.2020, s predmetom fakturácie počítačové služby – vypracovanie podkladov pre spracovanie
pre vypracovanie dopravného makromodelu ťažiskovej cestnej siete diaľnice D1 a cesty I. triedy I/61
vrátane súvisiacej infraštruktúr v úseku BA Vajnory základ dane 23 000,00 Eur, DPH 20% 4 600,00
Eur, suma spolu 27 600,00 Eur, dodávateľská faktúra č. VF2020/112301 (int. č. DF20-0586) zo dňa23.11.2020, s predmetom fakturácie počítačové služby – vypracovanie podkladov pre spracovanie
projektovej dokumentácie na akciu: „D4/R7 – diaľnica D4 – rýchlostná cesta R7“ za obdobie november
2020, základ dane 9 000,00 Eur, DPH 20% 1 800,00 Eur, suma spolu 10 800,00 Eur, dodávateľská

faktúra č. VF2020/121101 (int. č. DF20-0638) zo dňa 11.12.2020, s predmetom fakturácie počítačové
služby – vypracovanie podkladov pre spracovanie projekčných prác, vybavenie inžinierskej činnosti a
dopravno kapacitné posúdenie (saturácia dopravy) základ dane 24 000,00 Eur, DPH 20% 4 800,00
Eur, suma spolu 28 800,00 Eur, dodávateľská faktúra č. VF2020/121102 (int. č. DF20-0639) zo dňa
11.12.2020, s predmetom fakturácie počítačové služby – vypracovanie podkladov pre spracovanie

projektovej dokumentácie na akciu: „D4/R7 – diaľnica D4 – rýchlostná cesta R7“ za obdobie december
2020, základ dane 14 000,00 Eur, DPH 20% 2 800,00 Eur, suma spolu 16 800,00 Eur, dodávateľská
faktúra č. VF2020/121501 (int. č. DF20-0640) zo dňa 15.12.2020, s predmetom fakturácie počítačové
služby – vypracovanie podkladov pre spracovanie projektovej dokumentácie dočasného dopravného
značenia na akciu: Rekonštrukcia podchodu na Hviezdoslavovej ulici v Žiline základ dane 8 000,00 Eur,
DPH 20% 1 600,00 Eur, suma spolu 9 600,00 Eur;

- LEVITY s.r.o. (od 16.11.2021 – DSK SK s.r.o.), so sídlom Kátovská 1, 908 51 Holíč, IČO: 51 336 987
(ďalej len „LEVITY s.r.o.“), spolu 5 faktúr – dodávateľská faktúra č. VF20/11/01 (int. č. DF20-0583) zo dňa
09.11.2020, s predmetom fakturácie počítačové služby – vypracovanie podkladov pre kresliace práce
za mesiac 09-11/2020 na projektoch :1. obnova strechy, 2. AT park Žilina, 3. AT crystals Žilina, 4. BD ul.
Sasinkova základ dane 7 600,00 Eur, DPH 20% 1 520,00 Eur, suma spolu 9 120,00 Eur, dodávateľská

faktúra č. VF20/12/01 (int. č. DF20-0641) zo dňa 09.12.2020, s predmetom fakturácie počítačové služby
– vypracovanie podkladov, spracovanie podkladov pre akcie: „Projektová dokumentácia Rekonštrukcia
mosta 507-092-Podvažie“-aktualizácia projektovej dokumentácie základ dane 16 000,00 Eur, DPH 20%
3 200,00 Eur, suma spolu 19 200,00 Eur, dodávateľská faktúra č. VF20/12/02 (int. č. DF20-0642) zo
dňa 10.12.2020, s predmetom fakturácie počítačové služby – vypracovanie podkladov, spracovanie

výsledkov, technické poradenstvo pri spracovaní TPO19 – Technické podmienky – „Dokumentácia
stavieb ciest“ pre Slovenskú správu ciest základ dane 22 000,00 Eur, DPH 20% 4 400,00 Eur, suma
spolu 26 400,00 Eur, dodávateľská faktúra č. VF20/12/03 (int. č. DF20-0643) zo dňa 14.12.2020, s
predmetom fakturácie počítačové služby – vypracovanie podkladov, spracovanie výsledkov validačných
dopravných prieskumov týž. Variácií intenzít dopravy prostredníctvom automatických sčítačov dopravy

na cestách I. a II. Triedy pre potreby CSD-SSC základ dane 30 000,00 Eur, DPH 20% 6 000,00 Eur,
suma spolu 36 000,00 Eur, dodávateľská faktúra č. VF20/12/04 (int. č. DF20-0644) zo dňa 16.12.2020,
s predmetom fakturácie počítačové služby – vypracovanie podkladov, spracovanie podkladov pre
vypracovanie projektu: „Vážska cyklodopravná trasa, úsek Varín – Nezbudská Lúčka“ základ dane 12
000,00 Eur, DPH 20% 2 400,00 Eur, suma spolu 14 400,00 Eur;

- ORFA security consulting s.r.o., so sídlom Radošovce 425, 908 63 Radošovce, IČO: 51 060 931 (ďalej
len „ORFA security consulting s.r.o.“), spolu 8 faktúr – dodávateľská faktúra č. FV2020/110201 (int.
č. DF20-0582) zo dňa 02.11.2020, s predmetom fakturácie spracovanie podkladov pre vypracovanie
projektovej dokumentácie na akciu: „Sanácia zosuvu na ceste III/2095 v k. ú. A. základ dane 5 000,00
Eur, DPH 20% 1 000,00 Eur, suma spolu 6 000,00 Eur, dodávateľská faktúra č. FV2020/112501

(int. č. DF20-0581) zo dňa 25.11.2020, s predmetom fakturácie spracovanie podkladov pre vykonanie
záťažovacích skúšok, prehliadok a presné meranie deformácií mostných konštrukcií, Mo 209, Mo 260,
Mo 207 na akcii: „Projekt diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svčinovec“ základ dane 10 000,00 Eur, DPH 20%
2 000,00 Eur, suma spolu 12 000,00 Eur, dodávateľská faktúra č. FV2020/112701 (int. č. DF20-0580)
zo dňa 27.11.2020, s predmetom fakturácie spracovanie podkladov podrobnej diagnostiky s prepočtom

zaťažiteľnosti: MO 2035-001 ponad rieku Bystrica v k. ú. B. C., MO 2273-002 ponad Oravskú priehradu
v k. ú. D. základ dane 11 000,00 Eur, DPH 20% 2 200,00 Eur, suma spolu 13 200,00 Eur, dodávateľská
faktúra č. FV2020/113001 (int. č. DF20-0579) zo dňa 30.11.2020, s predmetom fakturácie spracovanie
podkladov pre inžiniera pre zabezpečovanie kvality na stavbe D1 – Bratislava- Triblavina, križovatka
Triblavina základ dane 7 800,00 Eur, DPH 20% 1 560,00 Eur, suma spolu 9 360,00 Eur, dodávateľská

faktúra č. FV2020/120701 (int. č. DF20-0645) zo dňa 07.12.2020, s predmetom fakturácie spracovanie
podkladov pre vypracovanie projektovej dokumentácie na akciách základ dane 10 000,00 Eur, DPH 20%
2 000,00 Eur, suma spolu 12 000,00 Eur, dodávateľská faktúra č. FV2020/120702 (int. č. DF20-0647)
zo dňa 07.12.2020, s predmetom fakturácie spracovanie podkladov vykonanie prepočtov zaťažiteľnosti
mostných objektov v počte 9ks pre Slovenskú správu ciest III. etapa základ dane 32 000,00 Eur,

DPH 20% 6 400,00 Eur, suma spolu 38 400,00 Eur, dodávateľská faktúra č. FV2020/121001 (int.
č. DF20-0646) zo dňa 10.12.2020, s predmetom fakturácie spracovanie podkladov pre vypracovanie
projektovej dokumentácie na akciách základ dane 24 000,00 Eur, DPH 20% 4 800,00 Eur, suma spolu
28 800,00 Eur, dodávateľská faktúra č. FV2020/121201 (int. č. DF20-0648) zo dňa 13.12.2020, spredmetom fakturácie spracovanie podkladov pre vypracovanie projektovej dokumentácie v počte 5ks
a spracovanie diagnostík na akciu základ dane 20 000,00 Eur, DPH 20% 4 000,00 Eur, suma spolu 24
000,00 Eur (ďalej aj ako „dodávateľské faktúry“).

3. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval žalobcu výzvou zo dňa 03.12.2021, aby v lehote
15 dní predložil k dodávateľským faktúram od spoločností MIREX GROUP, s.r.o., LEVITY s.r.o. a ORFA
security consulting, s.r.o (ďalej aj len „dodávatelia“ alebo „dodávateľské spoločnosti“) zmluvy vrátane
všetkých dodatkov, objednávky, podklady a ďalšie doklady, ktoré súvisia s poskytnutím služieb. Žalobca

dňa 07.02.2022 v predĺženej lehote doručil správcovi dane Rámcové zmluvy o poskytnutí diela a služieb
s uvedenými dodávateľmi a objednávky pre týchto dodávateľov. Rovnako správca dane adresoval výzvy
aj dodávateľom, pričom spoločnosť MIREX GROUP, s.r.o. predložila správcovi dane hlavnú účtovnú
knihu za rok 2020 a 2021, účtovný denník, evidencie DPH, vydané faktúry za rok 2020. Spoločnosť
LEVITY s.r.o., ani jej súčasný konateľ Dr. Ing. Miroslav Slezák si výzvu správcu dane neprevzali v
odbernej lehote. Zásielka spolu s výzvou adresovaná spoločnosti ORFA security consulting s.r.o. jej bola

doručenádňa15.12.2021,avšakspoločnosťnaňunereagovala.Správcadaneďalejpreverovalbankové
účty žalobcu a jeho dodávateľských spoločností, požiadal o informácie Sociálnu poisťovňu, dožiadal
miestne príslušné daňové úrady za účelom preverenia sídiel dodávateľov a nahliadol do Informačného
systému správcu dane, z ktorého prevzal informácie o podaných daňových priznaniach dodávateľov
na faktúrach fakturovaných žalobcovi. Správca dane zároveň vykonal výsluchy bývalých konateľov

dodávateľov – E. F. (MIREX GROUP, s.r.o.), E. A. (LEVITY s.r.o.), E. G. (ORFA security consulting s.r.o.),
ako aj výsluchy osôb, ktoré mali vykonávať odborné činnosti pre dodávateľov – H. I. B., H. E. B., H. J. F.,
H.E.K.,E.L..Výsluchkonateľažalobcu–H.E.M.,M.–sasprávcovinapriekopakovanýmpredvolaniam
nepodarilo vykonať z dôvodu jeho opakovane predlžovanej práceneschopnosti, preto správca dane
zaslal dňa 07.06.2022 a následne dňa 07.07.2022 žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov – výstupy

odovzdané žalobcovi z poskytnutých služieb a protokol o odovzdaní a prevzatí prenosných nosičov a
programu AutoCAD k dodávateľským spoločnostiam. Žalobca reagoval z dôvodu práceneschopnosti
konateľa H. E. M., M. čiastočnou odpoveďou doručenou správcovi dane dňa 05.08.2022, následne
čiastočnou odpoveďou doručenou správcovi dane dňa 22.08.2022, ktorá sa týkala prínosu a výhod
spolupráce s dodávateľmi a napokon treťou odpoveďou doručenou správcovi dane dňa 07.09.2022,

v ktorej sa jednotlivo vyjadril k obchodnej spolupráci s dodávateľskými spoločnosťami a ku kritériám,
na základe akých sa rozhodol pre obchodnú spoluprácu s nimi. Správca dane dňa 10.08.2022 zaslal
žalobcovi Oboznámenie s vykonaným dokazovaním v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku
a výzvu na predloženie vyjadrení a navrhnutie dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré
bolo doručené žalobcovi dňa 25.08.2022. Dňa 08.09.2022 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k

oboznámeniu. Následne dňa 09.09.2022 bolo zo strany žalobcu doručené správcovi dane podanie spolu
s prílohou – čierno sivá prepravka s podkladmi. Predmetom podania bolo predloženie dokladov, listinné
dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu.

4. Správca dane vydal Protokol z daňovej kontroly č. 102723982/2022 zo dňa 05.10.2022 (ďalej aj ako

„protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote
30 pracovných dní. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu podľa § 46 ods. 9 písm.
a) Daňového poriadku, teda dňa 20.10.2022. Dňa 02.12.2022 bolo správcovi dane doručené Vyjadrenie
daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole. Následne sa správca dane so žalobcom
dohodol na termíne prerokovania pripomienok na deň 06.02.223, kedy sa daňový subjekt dostavil k

správcovi dane. Správca dane prerokoval s daňovým subjektom predložené pripomienky a návrhy k
protokolu,očomspísalZápisnicuoústnompojednávaníč.100497365/2023zodňa06.02.2023.Žalobca
nepovažoval ústne pojednávanie za prerokovanie pripomienok, nakoľko správca dane mu predložil
predpripravenú zápisnicu a mal za to, že prerokovanie pripomienok správca dane neumožnil. Žalobca
do zápisnice uviedol, že s jej obsahom nesúhlasí. K zápisnici odovzdal splnomocnený zástupca žalobcu

písomné doplnenie svojho vyjadrenia k protokolu, konkrétne k článkom 2.2.01 až 2.2.18 protokolu z
daňovejkontroly.Správcadanedozápisniceuviedol,ženapodanienebudeprihliadať.Žalobcanásledne
dňa 15.02.2023 navrhol správcovi dane určenie dňa prerokovania pripomienok a dôkazov k zisteniam
uvedeným v protokole, pričom správca dane dňa 20.02.2023 doručil žalobcovi odmietavú odpoveď k
tomu návrhu. Dňa 06.03.2023 boli správcovi dane zo strany žalobcu doručené Pripomienky daňového

subjektu k zápisnici o ústnom pojednávaní k postupu správcu dane. Správca dane dňa 28.03.2023
následne zaslal žalobcovi odpoveď k pripomienkam daňového subjektu k zápisnici zo dňa 06.02.2023
a k postupu správcu dane. Dňa 28.03.2023 žalobca požiadal o nazretie do administratívneho spisu, čo
bolo umožnené dňa 31.03.2023 (Zápisnica o vykonaní úkonu č. 100916624/2023 zo dňa 31.03.2023).5. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal
nasledovné rozhodnutia:

i) Rozhodnutie č. 100627230/2023 zo dňa 20.02.2023 o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie
november 2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške
14 680,00 Eur na DPH;
ii) Rozhodnutie č. 100627404/2023 zo dňa 20.02.2023 o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie
december 2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške

42 400,00 Eur na DPH (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

6.Zobsahuprvostupňovýchrozhodnutívyplýva,žesprávcadanevpriebehudaňovejkontrolypreveroval
skutočnosti podstatné pre povinnosť platiť daň a overoval splnenie zákonných podmienok na uplatnenia
práva na odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane vykonal dokazovanie, výsledkom ktorého bolo

spochybnenie skutočností uvedených na dodávateľských faktúrach a zistenie skutočností, ktoré vzbudili
u správcu dane pochybnosti o reálnosti dodania preverovaných služieb. Na základe predložených
dokladov, informácií zistených počas výkonu daňovej kontroly a všetkých výsledkov jednotlivých šetrení
správcudanenebolopodľasprávcudanepreukázané,žepredmetnéslužbyfakturovanédodávateľskými
spoločnosťami pre žalobcu boli skutočne zrealizované týmito spoločnosťami. Skutočnosti zistené

správcom dane založili dôvodnú pochybnosť o reálnom vykonávaní ekonomickej činnosti dodávateľov
a ich subdodávateľov a taktiež o dodaní preverovaných služieb v zmysle predmetných faktúr. Správca
dane uviedol, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce materiálnu
existenciu plnenia. Predmet fakturácie na prijatých faktúrach od dodávateľských spoločností je zhodný
s vystavenými faktúrami pre odberateľov žalobcu. Z informácií z webovej stránky kontrolovaného

daňového subjektu je zrejmé, že daňový subjekt na výkon odborných činností mal kvalifikovaných
zamestnancov – stavebných inžinierov a autorizovaných inžinierov – v danom odbore. Zároveň daňový
subjekt mal materiálno – technické vybavenie. Žalobca reálnosť obchodov s dodávateľmi dostatočne
nepreukázal. Správca dane ďalej uviedol, že pri rozporných, nekonkrétnych vyjadreniach jednotlivých
svedkov sa predložené faktúry a doklady o ich úhrade stávajú len formálnymi dokladmi, ktorých

obsah výpovede jednotlivých účastníkov obchodu hodnoverne nepotvrdili. Z vyjadrenia daňového
subjektu k Oboznámeniu s vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole ev. č. 6/12036204/2022 zo
dňa 08.09.2022 je zrejmé, že daňový subjekt neuviedol žiadne relevantné skutočnosti o priebehu
zdaniteľných plnení, ktoré by jednoznačne a bez pochybností boli preukazom uskutočnenia formálne
deklarovaných obchodov. Dokazovanie potvrdilo, že vo vzťahu k spoločnostiam, s ktorými mal obchody

realizovať, neprijal žiadne opatrenia, aby reálnosť obchodov vedel riadne preukázať, čím sa sám ocitol
v dôkaznej núdzi.
Správca dane mal za to, že vypočutí svedkovia sa k rozsahu vykonaných služieb a k spôsobu
akým bola stanovená cena vyjadrili iba všeobecne. Správca dane poukázal na nezrovnalosti vo
vyjadrení bývalých konateľov dodávateľov, ktorí sa vyjadrili, že odborné služby boli dodávateľom

fakturované a vybratými hotovosťami z účtov dodávateľov boli vyplácaní ich dodávatelia (odborníci
- subdodávatelia) s výpoveďami týchto odborníkov, ktorí uviedli, že vykonávali služby ako súkromné
osoby (H. E. B. ako živnostník) na základe mandátnych zmlúv a odborné činnosti im neboli uhradené,
pričom ich úhradu nevymáhali. Niektorí odborníci mandátne zmluvy nepredložili, nevedeli sa vyjadriť
k časovému obdobiu kedy boli práce vykonané, nekonkretizovali cenu za odborné činnosti. Správca

dane zároveň uviedol, že zdokladované zistenie nekontaktnosti dodávateľov vyvracia vierohodnosť a
preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. V
prípade, ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba alebo svojim konaním znemožňuje správcovi
dane vykonať úkon, je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok
znejúci na takýto subjekt. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno

jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve u nekontaktného subjektu.
Následne správca dane zhrnul, že vykonaným dokazovaním vo vyrubovacom konaní neboli pochybnosti
správcu dane o dodaní plnení fakturovaných na predložených faktúrach odstránené. Následne správca
dane v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol znenie Vyjadrenia daňového subjektu k
protokolu č. 102723982/2022 zo dňa 05.10.2022 a zaujal k nemu stanovisko. Dňa 06.02.2023 sa

uskutočnilo prerokovanie pripomienok daňového subjektu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku.
Na základe zistených skutočností, ktoré správca dane podrobne opísal v protokole a v oboznámení
vo vyrubovacom konaní, sa podľa správcu dane nepreukázalo, že k zdaniteľným obchodom od
deklarovaných dodávateľov došlo tak, ako je to deklarované na faktúrach, z ktorých si daňový subjektuplatnil odpočítanie dane. V posudzovanom prípade bolo dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý
si nárok na odpočet dane uplatnil, preto bolo jeho povinnosťou preukázať uplatnenie odpočítania dane v
súlade so zákonnými podmienkami. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

7. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach preto dospel k záveru, že žalobca nepredložil
správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce materiálnu existenciu plnenia deklarovanými dodávateľmi.
Správca dane preto neuznal žalobcovi odpočítanie dane z preverovaných dodávateľských faktúr,

nakoľko sa nepreukázalo dodanie služby, tak ako je to deklarované na predmetných faktúrach, a teda
vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Daňový subjekt sa dostal do dôkaznej núdze
a nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi
služieb. Správca dane mal za to, že svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli
realizované tak, ako je to uvedené na daňovým subjektom predložených faktúrach. Kontrolovaný daňový
subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane z predmetných faktúr porušil § 49 ods. 1 v nadväznosti na

§ 19 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosti zistené počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania a uvedené v protokole správca dane prijal záver, že podmienky pre
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a súčasne podľa § 51 ods. 1 písm.
a) v nadväznosti na § 71 zákona o DPH neboli platiteľom dane splnené, čoho dôsledkom je zníženie
odpočítania dane z pridanej hodnoty uplatneného platiteľom v daňových priznaniach.

8. Žalobca podal dňa 04.04.2023 proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, ktoré na základe výzvy
správcu dane na odstránenie nedostatkov odvolaniach zo dňa 06.04.2023, žalobca doplnil podaním zo
dňa 05.05.2023. V rámci odvolacieho konania žalobca podal Žiadosti o upustenie od neoprávnených
zásahov do práv daňového subjektu postupom správcu dane zo dňa 06.04.2023, na ktoré správca dane

reagoval podaním zo dňa 18.04.2023, v ktorom správca dane s odkazom na ust. § 72 ods. 3 Daňového
poriadku uviedol, že odvolanie možno meniť alebo doplniť v lehote na podanie odvolania, t. j. do 30
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň správca uviedol, že na
daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 63 ods. 6 Daňového poriadku. V rámci odvolacích konaní
žalobca podal Námietku zo dňa 21.04.2023 proti výzve na odstránenie nedostatkov podania zo dňa

06.04.2023,naktorúsprávcadaneodpovedalpodanímzodňa02.05.2023stým,ženámietkuvočivýzve
na odstránenie nedostatkov podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku zákon neumožňuje podať, preto o
nej správca nerozhodol. Správca dane následne vyzval žalobcu na zaplatenie správneho poplatku zo
dňa 04.05.2023 (za žiadosti o predĺženie lehoty). Správca dane dňa 02.05.2023 vydal rozhodnutie o
prerušení daňového konania od 04.05.2023 z dôvodu splnenia poplatkovej povinnosti zo strany žalobcu

vo vzťahu k žiadostiam o predĺženie lehoty, a to až do 30.05.2023, kedy správca dane konania o
predĺžení lehoty zastavil pre včasné nezaplatenie poplatkov, ale následne na podnet prokurátora v
rámcimimoodvolaciehokonaniapozistenízaplateniasprávnychpoplatkovžalobcomvčassprávcadane
zrušil svoje zastavujúce rozhodnutie a dňa 05.06.2023 oznámil správca dane žalobcovi pokračovanie
v daňovom konaní. O žiadosti žalobcu zo dňa 26.04.2023 o predĺženie lehoty určenej výzvou na

odstránenienedostatkovpodaniazodňa06.04.2023podľa§28ods.1Daňovéhoporiadkusprávcadane
rozhodol rozhodnutím zo dňa 06.06.2023 tak, že nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty určenej
výzvou na odstránenie nedostatkov. Predmetné rozhodnutie správcu dane boli doručené žalobcovi dňa
21.06.2023. Následne správca dane vypracoval predkladacie správy a sprievodné listy a upovedomil
žalobcu o postúpení vecí odvolaciemu orgánu.

Napadnuté rozhodnutia žalovaného

9. O podaných odvolaniach žalobcu rozhodol žalovaný nasledovanými rozhodnutiami:
i) Rozhodnutím č. 101847972/2023 zo dňa 24.07.2023 potvrdil rozhodnutie správcu dane č.

100627230/2023 zo dňa 20.02.2023, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2020 vo výške 14 680,00
Eur (vec pôvodne vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3Sf/22/2023).
ii) Rozhodnutím č. 101852565/2023 zo dňa 24.07.2023 potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
100627404/2023 zo dňa 20.02.2023, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku

vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020 vo výške 36 400,00
Eur (vec pôvodne vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3Sf/23/2023) ( ďalej len
„napadnuté rozhodnutia“).10. Žalovaný v úvode odôvodnenia napadnutých rozhodnutí zhrnul podstatný obsah odvolaní podaných
žalobcom, zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom sa vyjadril k jednotlivým
odvolacím námietkam žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a závery správcu dane za správne.

Žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu,
ktorý preveril u daňového subjektu a zároveň ho preveril prostredníctvom vykonaného dokazovania,
pričom počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania umožnil daňovému subjektu, aby sa k
preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z predmetných faktúr od dodávateľov, tak ako si ho uplatnil v podaných daňových

priznaniach na dani z pridanej hodnoty. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený
daňovým subjektom. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly,
ktoré sú jednoznačným a dostatočným spôsobom uvedené v protokole z daňovej kontroly, a rovnako
aj v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle §
24 Daňového poriadku - dôkazmi, ktoré potvrdzujú prijatý záver správcu dane, sú skutočnosti zistené v
priebehu daňovej kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania. Z uvedených dôkazov vyplýva, že

žalobca nepreukázal, že splnil podmienky pre odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov
v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona o DPH. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí a konania správcu dane, v tomto prípade ani nedostatky dodávateľov neboli pripisované
na ujmu daňového subjektu. K rozširovaniu dôkazného bremena na daňový subjekt žalovaný uviedol,
že správca dane nepožadoval od daňového subjektu v rámci daňovej kontroly doklady alebo dôkazy,

ktoré by mal zabezpečovať od iných spoločností a subjektov, ale správca dane požadoval predložiť
doklady, ktoré sa týkali priamo obchodných prípadov uzavretých medzi ním a jeho dodávateľmi. Teda
jednou zo zmluvných strán bol daňový subjekt, ktorý mohol preto disponovať dokladmi na preukázanie
konkrétnych zdaniteľných plnení medzi ním a dodávateľmi. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v
predloženýchdokladochakceptovanézostranysprávcudane,muselibyspĺňaťpodmienkypreukaznosti

hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Daňový subjekt uplatňujúci si
odpočítanie dane z pridanej hodnoty je teda v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti
povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy daňový subjekt nemal,
nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia daňového subjektu neboli
preukazujúcim dôkazom. Ťažisko dôkazného bremena je teda na daňovom subjekte. Vzhľadom na

to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov,
nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt k výkonu daňovej kontroly, ale vykonal
k tomuto účelu dokazovanie. Správca dane pre prijatie záverov vykonal dostatočné dokazovanie, na
základektoréhonebolopreukázanéreálnedodaniezdaniteľnýchplnení,ktorémalibyťpredmetomfaktúr
od dodávateľov tak, ako deklaroval predloženými faktúrami a ich prílohami a zároveň daňový subjekt

nepreukázal ani dodanie služieb zdaniteľnými osobami MIREX GROUP s.r.o., LEVITY s.r.o. a ORFA
security consulting s.r.o., o čom daňový subjekt nepredložil ani iné dôkazy, na základe čoho daňovému
subjektu nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Z konania správcu dane vyplýva, že daňový
subjekt bol na preukázanie uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov
opakovane vyzývaný, rovnako bol opakovane predvolávaný aj samotný konateľ daňového subjektu,

ktorý sa nedostavil ani na jedno predvolanie a opakovane sa ospravedlňoval s ohľadom na zdravotný
stav. Ani v rámci podaných vyjadrení alebo vyjadrení splnomocneného zástupcu daňového subjektu
nedošlo k preukázaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov, nakoľko
v podaných vyjadreniach boli uvádzané všeobecné skutočnosti a vo vyjadreniach vrátane vyjadrení
splnomocneného zástupcu bolo opakovane poukazované len na procesné pochybenia, ktorých sa mal

údajnesprávcadanedopustiťpočasdaňovejkontrolyanasledujúcehovyrubovaciehokonania.Rovnako
z konania vyplýva, že so všetkými zistenými skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly
a ich vyhodnotením bol daňový subjekt oboznámený na základe Oboznámenia č. 102219680/2022
zo dňa 10.08.2022, v ktorom bol zároveň v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku oboznámený so
vzniknutými pochybnosťami pri uplatnenom odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov

a vyzvaný na odstránenie týchto pochybností. Predmetné oboznámenie obsahovalo vyhodnotenie
zistených skutočností a obsahovalo aj, v čom mal správca dane pochybnosti pri uplatnenom odpočítaní
dane, v prípade ktorých daňový subjekt vyzval na ich odstránenie s ohľadom na zistené skutočnosti. V
tomto prípade tak nie je pravdou, že oboznámenie neobsahovalo žiadne pochybnosti, ale práve naopak,
správca dane jasne uviedol vyhodnotenie zistených skutočností a svoje pochybnosti pri uplatnenom

odpočítaní dane. Ani dodatočne predložené dôkazy, ktoré obsahovali len zoznamy číselne označených
dodávateľských faktúr a číselne označených odberateľských faktúr s uvedením len počtov kusov listov
formátu A4 nepreukazovali tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných plnení zdaniteľnými osobami MIREX
GROUP s.r.o., LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o. Zároveň tieto skutočnosti nepreukazovaliani k podaniam priložené rôzne tabuľkové prehľady, grafy, mapy, projekty a fotodokumentácia, ktoré boli
bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, popisu a označenia, ku ktorej konkrétnej dodávateľskej faktúre sa
predmetné doklady mali vzťahovať a kto ich vyhotovil prípadne spracoval alebo, že by ich spracovali

práveuvádzanéosoby,ktorésprávcadanezaúčelomprevereniatvrdenýchskutočnostívypočul.Daňový
subjektnepredložilnapr.žiadneprotokolyoškoleniachosôbkonateľovdodávateľovalebozápisyzporád
prípadných školení systému AutoCAD, nepredložil žiadne protokoly alebo zápisy o odovzdaní techniky
s príslušným programovým vybavením osobám konateľov dodávateľov, nepredložil žiadnu špecifikáciu
predložených dokladov a dokumentov a pod. Daňový subjekt žiadne iné dôkazy a doklady o tvrdených

skutočnostiach (reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení zdaniteľnými osobami MIREX GROUP s.r.o.,
LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o.) nepredložil. V prípade odvolacích námietok týkajúcich
sa zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že predložené faktúry od dodávateľov obsahovali
všeobecný popis predmetu fakturácie a zdaniteľného plnenia, pričom rovnaký popis obsahovali aj
samotnézápisyaprotokolyoodovzdaníaprevzatídiela,bezakejkoľvekbližšejšpecifikáciezdaniteľných
plnení, rozsahu prác a popisu, príp. zoznamu výsledkov prác, ktoré mali byť odovzdané a prevzaté v

zmysle protokolov a zápisov. Aj predložené zmluvy uzatvorené s uvedenými dodávateľmi obsahovali
len všeobecný popis predmetu zmluvy, kde dielom alebo službou v zmysle rámcovej zmluvy sa
rozumejú časti alebo podklady projektových dokumentácií alebo inžinierska činnosť alebo počítačové
služby bez bližšej špecifikácie a konkretizácie týchto služieb, činností alebo projektových dokumentácií.
Zároveň zmluvy neobsahovali ani stanovenie ceny, pričom ceny služieb mali byť stanovené na základe

objednávok. Daňovým subjektom predložené objednávky v počte 8 kusov pre spoločnosť MIREX
GROUP s.r.o., v počte 34 kusov pre spoločnosť LEVITY s.r.o. a 32 kusov pre spoločnosť ORFA
security consulting s.r.o. taktiež obsahovali len všeobecný popis predmetu objednávky ako faktúry.
Žalovaný tiež poukázal na zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov žalobcu, konkrétne na ich
nekontaktnosť v čase preverovania správcom dane, skutočnosť, že nesídlili v čase preverovania na

adresesídlazapísanejvobchodnomregistri,nepodávalidaňovépriznania,resp.podávalinulovédaňové
priznania a z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti so správcom dane nespolupracovali, bola im zrušená
registrácia pre daň. Zároveň žalovaný poukázal na to, že dôkazom o dodaní a uskutočnení prác neboli
v prípade jednotlivých svedkov ani predložené mandátne zmluvy, ktoré obsahovali len všeobecný
popis bez akejkoľvek bližšej špecifikácie projektových dokumentácií a inžinierskej činnosti, pričom

vykonávanie prác týmito svedkami spochybňuje fakt, že za vykonanie odborných prác nedostali žiadnu
finančnú odmenu a tejto sa ani žiadnym spôsobom nedomáhali. Na základe uvedených skutočností
sú potom pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní zdaniteľných plnení dodávateľmi oprávnené.
Vzhľadom na to, že daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že
skutočne došlo k realizácii zdaniteľných plnení tak ako deklaroval, nemohol byť nárok na odpočítanie

dane uznaný ako oprávnený. V tomto prípade tak žalovaný považoval námietku o nesprávnom právnom
posúdení veci ako neopodstatnenú. V tomto prípade aby došlo k vzniku práva na odpočítanie dane,
muselo by dôjsť k reálnemu uskutočneniu predmetu plnenia zdaniteľnými osobami MIREX GROUP
s.r.o., LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o. pre daňový subjekt a o jeho uskutočnení by
musel daňový subjekt predložiť faktúru, ale aj iné dôkazy. To znamená, že na preukázanie oprávnenosti

nároku na odpočítanie dane musí byť preukázaná reálnosť plnenia v deklarovanom rozsahu, a tiež
skutočnosť, že deklarované zdaniteľné plnenie dodal na faktúre označený dodávateľ, k čomu musí
daňový subjekt predložiť príslušné doklady a dôkazy. Žalovaný tak za nedôvodné považoval aj námietky
týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane
v rozhodnutí jasne formuloval svoje závery, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných plnení

dodávateľmi, čím nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane. Správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie, ktoré je dostatočné a už vôbec nie v rozpore so spisom alebo by v ňom nemal oporu.
Správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole a
vo vyrubovacom konaní u daňového subjektu vyšlo najavo, a to nielen u samotného daňového subjektu,
ale aj u dodávateľov, pretože takýto postup považoval za odôvodnený a nevyhnutný pre správne určenie

dane. Správca dane riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Žalovaný tiež uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia by predstavovala
takú vadu rozhodnutia, ktorá by bránila preskúmať rozhodnutie po vecnej stránke, pretože z neho ako
z celku by nebolo zrejmé ako bolo rozhodnuté, alebo o čom bolo rozhodnuté, alebo z akých dôvodov
bolo rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté, a teda by išlo o nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako

celku. Nepreskúmateľnosť v jej podobe nezrozumiteľnosti musí mať teda kvalitu dosahujúcu úroveň,
ktorá bráni nájsť odpovede na relevantné otázky riešené rozhodnutím. Výrok rozhodnutia správcu
dane takúto vadu nepreskúmateľnosti z dôvodov vymedzených daňovým subjektom nevykazuje. Výrok
rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky relevantné zákonné náležitosti v zmysle úpravy podľa §63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, a to vrátane sumy dodatočne vyrubenej dane, ktorá bola
v odôvodnení rozhodnutia riadne vyhodnotená. Žalovaný vyhodnotil aj ďalšie odvolacie námietky
žalobcu (ohľadom začatia a samotného výkonu daňovej kontroly, miesta výkonu daňovej kontroly,

prvostupňové rozhodnutia vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, nedošlo k prerokovaniu
pripomienok predložených k protokolu z daňovej kontroly a správca dane manipuloval zápisnicu z
ústneho pojednávania v prípade prerokovania pripomienok, nebol predložený úplný spisový materiál,
neboli autorizované prvostupňové rozhodnutia a pod.) vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalovaný sa
stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani

z pridanej hodnoty a po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí, predloženého spisového materiálu,
skutočností zistených v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a námietok odvolania dospel k záveru,
že správca dane postupoval v celom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V prípade námietok, podľa ktorých daňový subjekt

navrhoval doplniť dokazovanie, žalovaný mal za to, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav,
najmä keď osoby konajúce v mene dodávateľov v rozhodných obdobiach boli vypočuté za prítomnosti
splnomocneného zástupcu daňového subjektu, tieto osoby dokladmi spoločností nedisponovali a tieto
nebolo možné získať ani od dodávateľov, nakoľko tie so správcom dane nespolupracujú. Rovnako
za prítomnosti splnomocneného zástupcu daňového subjektu boli vypočuté aj ďalšie osoby, ktoré sa

podľa získaných vyjadrení mali zúčastniť na zdaniteľných plneniach, a teda aj v tomto prípade námietky
na ich opätovné vypočutie považoval žalovaný za neopodstatnené. Za neopodstatnené považoval
žalovaný aj návrhy na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože by nebolo účelné a ani potrebné
vzhľadom na to, že samotný daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno a ním predložené
dôkazy nepreukazovali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení zdaniteľnými osobami. Správca dane

dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie vykonané úkony (ako napr. vykonanie znaleckého dokazovania)
by boli nadbytočné a neviedli by k lepšiemu alebo úplnejšiemu objasneniu skutkových zistení, keď bolo
v konaní preukázané, že zdaniteľné osoby uvedené na faktúrach zdaniteľné plnenia neposkytli. Daňový
subjekt ani v odvolacom konaní nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných
plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Preto

odvolací orgán nezistil dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane a zastavenie konania
ako to daňový subjekt navrhoval.

Správne žaloby – žalobné námietky

11. Správnymi žalobami doručenými v zákonnej lehote sa žalobca z rovnakých žalobných dôvodov
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného vrátane prvostupňových
rozhodnutí správcu dane, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutia žalovaného vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)), rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu
žalovaným, na základe ktorého boli rozhodnutia vydané, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
(§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí,
je v rozpore s jeho administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a
žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré

malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca
v správnych žalobách uviedol stručný opis priebehu konania pred orgánmi finančnej správy a v časti III.
správnych žalôb rozviedol svoje žalobné dôvody.

12. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho rozsahu

dôkazného bremena a jeho presunu z daňového subjektu na správcu dane a naopak a namietal, že sa
žalovaný v napadnutých rozhodnutiach s námietkami týkajúcimi sa dôkazného bremena nevysporiadal,
a preto je jeho rozhodnutie zaťažené rovnakou vadou nezákonnosti ako rozhodnutie správcu dane;
a navyše nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže neposkytol náležitú odpoveď na zásadné odvolacie
námietky žalobcu. Žalobca tvrdil, že svoju povinnosť predložiť všetky doklady si splnil. Poukázal pritom

na ustanovenie § 24 Daňového poriadku, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa
12.10.2022, Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 - 17 zo dňa 16.12.2009.13. Žalobca uviedol, že v podaných odvolaniach namietal, že správca dane vo svojich rozhodnutiach
nesprávne posúdil rozsah dôkazného bremena žalobcu, keď uviedol: „Daňový subjekt nesie dôkazné
bremenoajejehopovinnosťoupreukázaťsplnenievšetkýchzákonnýchpovinnostízasúčinnostisprávcu

dane nielen u seba, ale aj u svojich obchodných partnerov“. Takéto tvrdenie správcu dane ohľadom
dôkaznéhobremenažalobcuprezentovalsprávcadanevosvojichrozhodnutiachnaviacerýchmiestach,
napr. na strane 53 posledný odsek a na strane 61 odsek 4. Uvedený názor správcu dane je pritom
celkom zrejme v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR,
na ktorú žalobca v podaných odvolaniach poukázal.

14. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ správca dane vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
a rozloženia dôkazného bremena vo svojom rozhodnutí, zaťažil daňové konanie vadou podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pričom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
a rozloženia dôkazného bremena došlo k vadám v procese dokazovania, a teda k zaťaženiu konania
vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP. K uvedenej odvolacej námietke sa žalovaný

žiadnymspôsobomnevyjadril,vosvojichrozhodnutiachsatoutonámietkounáležitenezaoberal,pretosú
jeho rozhodnutia nepreskúmateľné.

15. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach taktiež uviedol, že rozhodnutí správcu dane vyplýva,
že nedostatky dodávateľov neboli pripisované na ujmu daňového subjektu. Žalobca namietal, že tento

záver žalovaného nemožno považovať za správny, nakoľko je v priamom rozpore s odôvodnením
rozhodnutí správcu dane. Správca dane na zistení nikom takto hostí založil záver o tom,
že v konaní nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia dodaných prác v zmysle preverovaných
faktúr, a teda nedostatok na strane dodávateľa pripísal na ťarchu žalobcu. Rovnako aj samotný
žalovaný vo svojich rozhodnutiach vyvodil z nekontaktnosti dodávateľov závery o nevierohodnosti

dokladov predložených žalobcom. správca dane a žalovaný svoje závery o nevierohodnosti dokladov
predložených žalobcom opierajú najmä o zistenia na strane dodávateľov žalobcu (, napríklad týkajúce
sa vzťahov medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľmi, poukazujú na nezrovnalosti vo
výpovediach medzi konateľmi dodávateľov žalobcu a subdodávateľmi týchto dodávateľov, poukazujú
na údajnú nekontaktnosť týchto dodávateľov v čase výkonu daňovej kontroly a podobne), pričom

z týchto zistení vyvodil záver v neprospech žalobcu. Takéto posúdenie okolností týkajúcich sa výlučne
dodávateľov v neprospech daňového subjektu je v rozpore s judikatúrou SD EÚ ako aj vnútroštátnych
slovenských súdov.

16. Žalobca zopakoval, že podal riadne vyplnené daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia november 2020 a december 2020 dňa 24.02.2020 a súčasne dňa 10.10.2021
predložil správcovi dane najmenej 2237 dokladov. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že podaním
riadne vyplneného daňového priznania a predložením písomných dokladov, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť alebo, na ktorých predloženie bol správcom dane vyzvaný, svoje povinnosti
na preukazovanie skutočností počas daňovej kontroly splnil.

17. V ďalšej časti správnych žalôb žalobca poukázal na problematiku prelievania dôkazného bremena
v daňovom konaní a poukázal na súvisiacu judikatúru, opätovne na Uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 401/09 - 17 zo dňa 16.12.2009, ako aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí 2/2022. Ak

daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo
len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda
vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto splnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu
tovarov od dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita
spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t.j. nestačí

iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane. Spochybnenie zo strany správcu dane
musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov
predkladaných daňovým subjektom.

18. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022,

podľa ktorého „kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité
parametre, t.j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane. Spochybnenie
zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný
potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom ...“19. Žalobca poukázal na to, že v predmete Oboznámenia č. 102219680/2022 zo dňa 10.08.2022
nie je žiadna zmienka o pochybnostiach správcu dane uvedená, nie je uvedená ani v druhom

odseku tohto oboznámenia a správca dane žalobcu až v treťom odseku vyzýva, aby odstránil
pochybnosti správcu dane, ktoré mali byť údajne (neznámo kedy, neznámo kde, neznámo komu)
vyslovené. Správca dane v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol len všeobecné formulácie,
že pri hodnotení dôkazov dospel k pochybnostiam, ktoré, ale žiadnym spôsobom nekonkretizoval,
neuviedol ani žiaden konkrétny dôkaz, doklad predložený daňový subjektom, ktorého vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť by bol býval spochybnil. Žalobca namietal, že mu v oboznámení správca
dane preukázateľne neoznámil ani jednu pochybnosť k žiadnemu z dokladov, ktorý žalobca správcovi
dane za zdaňovacie obdobie november 2020 a december 2020 predložil, najmä žiadne pochybnosti
o dodávateľských faktúrach. Žalobca preto namietal, že ho správca dane postupom podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku do momentu ukončenia daňovej kontroly preukázateľne ani nevyzval, aby sa
ku konkrétnym pochybnostiam o týchto dodávateľských faktúrach, ani o iných daňovým subjektom

predložených dokladoch, vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca s poukazom na závery Rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022 namietal, že správca dane
žalobcovi neoznámil žiadne pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, ktoré mu
boli žalobcom predložené. K prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt preto nedošlo a žalobca

v zdaňovacom období november 2020 a december 2020 vlastné dôkazné bremeno vyčerpal. Žalobca
preto v konaní, ktoré viedlo k vydaniu napadnutých rozhodnutí žalovaného nemal viac čo dokazovať.
Skutočnosť, že v posudzovanom prípade nedošlo k presunu dôkazného bremena na daňový subjekt,
resp. že daňovému subjektu neboli preukázateľne oznámené pochybnosti správcu dane, namietal
žalobca aj v podanom odvolaní, avšak žalovaný sa s týmito námietkami náležite vysporiadal.

Žalobca má za to, že nesprávny právny názor žalovaného na rozloženie dôkazného bremena sa
prejavil v nesprávnom spôsobe hodnotenia svedeckých výpovedí. Z predmetného oboznámenia sa
kontrolovaný daňový subjekt prvýkrát dozvedel, že správca dane považuje svedecké výpovede svedkov
za všeobecné, nekonkrétne, a teda nepreukazné. Hoci predmetné oboznámenie podľa názoru žalobcu
nespĺňa potrebnú kvalitu, navrhol vo svojom vyjadrení k oboznámeniu okrem iného na preukázanie

svojich tvrdení doplniť dokazovanie, a to opätovným výsluchom svedkov. Správca dane návrhu
žalobcu na vykonanie dokazovania nevyhovel, tento vyhodnotil ho ako neopodstatnený s odôvodnením,
že „správca dane vypočul uvedených svedkov za prítomnosti splnomocneného zástupcu daňového
subjektu, ktorý kladením otázok svedkom mohol prispieť k objasneniu skutočností, ktoré chcel daňový
subjekt týmto dôkazom preukázať. Daňový subjekt nenapomohol objasniť preverované obchodné

transakcie a aktívne prispieť k prevereniu skutočností, ktoré tvoria dôkazné bremeno daňového
subjektu“. K uvedenému odôvodneniu správcu dane žalobca namietal, že vo fáze daňového konania,
kedy boli vypočúvaní svedkovia, ležalo dôkazné bremeno na správcovi dane, a teda výsluch svedka
bol vykonaný primárne z dôvodu, že týmto chcel, resp. mal správca dane (nie žalobca) preukazovať,
resp. verifikovať nejaké skutočnosti tvrdené daňovým subjektom. Záver správcu dane je prejavom

nesprávneho vyhodnotenia a posúdenia a rozloženia dôkazného bremena v danej fáze daňovej kontroly,
teda v čase výkonu výsluchu svedka. Žalobca tiež považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalobca
z oboznámenia dozvedel, ako správca dane hodnotí svedecké výpovede svedkov, a že tieto považuje
za príliš všeobecné a nekonkrétne, a na odstránenie týchto nedostatkov navrhne vypočuť znova už
raz vypočutých svedkov, nemôže byť a akceptovateľný prístup správcu dane, ktorý odmietne výsluch

len z toho dôvodu, že mal žalobca už možnosť klásť týmto svedkom otázky. Žalobca taktiež v tejto
fáze, teda v čase výsluchu svedkov, nemohol vedieť, že správca dane bude tieto výpovede hodnotiť
ako nepostačujúce, resp. všeobecné.

20. Žalobca tiež namietal, že skutočnosti zistené správcom dane z miestnych zisťovaní u dodávateľov

žalobcu za účelom preverenia ich sídla správca nevyhodnotil v neprospech žalobcu, čo je v rozpore
s judikatúrou slovenských súdov, ako aj s judikatúrou SD EÚ. rozhodnutia žalovaného nevychádzajú
z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný i správca dane vec nesprávne právne posúdili,
keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie DPH vpred žalovaný
zdaňovacích obdobiach. Žalobca je toho názoru, že spĺňa podmienky ustanovené v § 49 zákona

o DPH a preukázal, že dodávatelia mu preverovaných zdaňovacích obdobiach dodali fakturované
práce tak, ako je uvedené na faktúrach. Splnenie podmienok preukázal žalobca predložením dokladov
zmysle zákona o DPH faktúrami, zmluvami, objednávkami, ako aj ďalšími dokladmi – a dodanie prác
potvrdili aj osoby, ktoré boli štatutármi dodávateľov v preverovaných obdobiach. Žalobca má za to,že hlavným argumentom žalovaného, ako aj správcu dane sú skutočnosti na strane dodávateľov
žalobcu, konkrétne, že títo dodávatelia boli nekontaktní. Žalovaný, ako aj správca daní postavili svoje
rozhodnutia na skutkovom zistení týkajúcom sa iných subjektov ako žalobcu, pričom tieto skutočnosti

žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Správca dane oprel svoje rozhodnutia predovšetkým o záver,
že zistené skutočnosti týkajúce sa dodávateľov žalobcu zakladajú dôvodnú pochybnosť o reálnom
vykonávaní ekonomickej činnosti dodávateľov a ich subdodávateľov a taktiež o dodaní preverovaných
služieb v zmysle predmetných faktúr. Tieto zistenia sa týkali predovšetkým nekontaktnosti dodávateľov
žalobcu počas daňovej kontroly a vzťahov medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi. V predmetnej

veci správca dane ani žalovaný vykonaným dokazovaním nevyvrátili žalobcom predložené doklady,
ktorými preukázal uskutočnenie dodávok od svojich dodávateľov. Žalovaný i správca dane podľa
žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav, nevykonali žalobcom navrhnuté doplnenie dokazovania
a dôkazy v prospech žalobcu ignorovali. Základným pochybením finančných orgánov je nesprávne
posúdenie rozloženia dôkazného bremena, ako aj nesprávny záver, že nebola preukázaná materiálna
existencia zdaniteľného plnenia (služieb dodaných dodávateľmi). Tento záver finančných orgánov

vychádzaznesprávnezistenéhoskutkovéhostavu,nesprávnehoprávnehoposúdenia,pričomsúzávery
finančných orgánov uvedené v rozhodnutiach nedostatočne podložené, preto sú tieto rozhodnutie
nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne a je potrebné ich zrušiť. Žalobca mal za to, že prípadná
nekontaktnosť týchto spoločností v čase preverovania, nemôže byť pre potvrdenie vierohodnosti
preverovaných faktúrach relevantná, nakoľko ich aktuálni konatelia nemali v čase vystavenia faktúr

s týmito spoločnosťami nič spoločného, čo v konečnom dôsledku jednotliví svedkovia potvrdili vo
svojich výpovediach pri ústnom pojednávaní, pričom správca dane pri tejto príležitosti svedkov
na bližšie vysvetlenia nedopytovali. Uvedené skutočnosti boli aj predmetom odvolacích námietok
žalobcu, pričom žalovaný sa s nimi vo svojich rozhodnutiach náležite nevysporiadal, a preto sú jeho
rozhodnutie nepreskúmateľné. Závery správcu dane, že dodávatelia sú spoločnosti bez sídla a záveru

o absencii materiálno technického vybavenia, sú celkom zjavne zmätočné, nepodložené, svojvoľné
ani preskúmateľné. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutí neboli odstránené ani v odvolacích
konaniach.
21. Konatelia dodávateľov žalobcu (v čase zdaňovacieho obdobia november 2020 a december 2020)
vo svojich výpovediach potvrdili dodanie fakturovaných prác žalobcovi tak, ako sú uvedené v sporných

faktúrach. Títo svedkovia svojimi výpoveďami výslovne potvrdili vierohodnosť preverovaných faktúr
podľa § 71 ods.1 písm. c) zákona o DPH v ústnych pojednávaniach uskutočnených správcom dane.
Správca dane vyhodnotil svedecké výpovede konateľov ako všeobecné a osobitne sa potvrdením
realizácie fakturovaných obchodov, a teda potvrdením existencie materiálneho plnenia, nezaoberal. Z
uvedeného vyplýva, že správca dane sa selektívne zaoberal len dôkazmi v neprospech žalobcu, avšak

dôkazmi, ktorými boli preukázané skutočnosti v prospech žalobcu, sa nezaoberal. Žalobca uviedol,
že osoby konajúce ako štatutári dodávateľov v čase preverovaného zdaňovacieho obdobia vypovedať
neodmietli, a že na základe obsahu zápisníc z ústnych pojednávaní, na ktorých sa vykonali výsluchy
týchto osôb, možno spravodlivo usúdiť, že odpovedali na každú otázku správcu dane podrobne a
vyčerpávajúco, pričom detailne opísali výkon fakturovaných prác pre žalobcu. Pokiaľ sa správcovi dane

zdali vyjadrenia svedkov príliš všeobecné, mal správca dane ničím neohraničenú možnosť položiť
svedkom v ústnom pojednávaní doplňujúce otázky, čo však neurobil. Pokiaľ preto správca dane aj
vyhodnotil tieto výpovede ako všeobecné, nemôže tento nedostatok pričítať v neprospech žalobcu.

22. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal postup správcu dane, ktorý sa rozhodol, daňovým

subjektom predložené rozsiahle podanie doručené správcovi dane dňa 09.09.2022, ktoré obsahovalo
súpis s číslami dodávateľských faktúr s uvedením počtom kusov A4, ktorého prílohou boli listinné
dôkazy nachádzajúce sa v čierno sivej prepravke, ignorovať len z toho dôvodu, že správca dane
tieto nevedel spárovať, resp. ich identifikovať. Takýmto postupom správca dane postupoval v rozpore
so zásadou súčinnosti vyjadrenou v ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Pokiaľ správca

dane predloženým dokladov nerozumel, resp. nevedel ich spárovať, nič mu nebránilo aby dopytoval
daňový subjekt a požiadal ho o doplnenie, resp. vysvetlenie. Správca dane po predložení vyššie
označeného podania, nereagoval smerom k daňovému subjektu žiadnym spôsobom. Až následne z
obsahu protokolu sa žalobca dozvedel, že správca dane predložené listinné dôkazy nevedel spárovať,
resp. identifikovať. Daňový subjekt zdôrazňuje, že od počiatku konal v úzkej súčinnosti so správcom

daneabolpresprávcudanezastihnuteľný.Správcadanevodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiavôbec
neuviedol, ktoré ním získané dôkazy mali byť predmetom vyššie tvrdeného hodnotenia a neoznačil,
neuviedol ani nevymenoval žiaden iný dôkaz, ktorý by predmetom jeho hodnotenia mal byť. Žalobca
namietal, že tvrdením správcu dane, že niečo hodnotil, nie je preukázané, že hodnotenie dôkazov vôbecvykonal, že ho vykonal v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, tobôž že vykonanie
hodnoteniadôkazovvnapadnutomrozhodnutíuviedol.Žalobcamázato,žezodôvodnenianapadnutého
rozhodnutia ako aj z jemu predchádzajúceho protokolu z daňovej kontroly musí byť zjavné, ktoré

dôkazy boli predmetom tvrdeného hodnotenia, ako správca dane pri ich hodnotení postupoval a čo bolo
výsledkom tohto hodnotenia. Žalobca ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä
nie je zrejmé, ako boli správcom dane vyhodnotené doklady, ktoré on predložil za účelom preukázania
okolností nadobudnutia diel a služieb.

23. Žalobca preto namietal, že tvrdením správcu dane, že niečo hodnotil, nie je preukázané,
že hodnotenie dôkazov vôbec vykonal, a to v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky
a že vykonanie hodnotenia dôkazov v napadnutých rozhodnutiach uviedol. Žalobca ďalej namietal,
že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako boli správcom dane vyhodnotené doklady,
ktoré žalobca predložil za účelom preukázania okolností nadobudnutia diel a služieb. Žalobca namietal,
že argumentácia správcu dane, podľa ktorej vyhodnotenie dôkazov neznamená, že každý dôkaz bude

správca dane osobitne písomne hodnotiť, je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku
ako aj s tvrdeniami správcu dane, podľa ktorých mal hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca mal za to, že predčasným záverom správcu dane je jeho tvrdenie,
že „hodnotí dôkazy v kontexte s inými dôkazmi a na základe všetkých zistení správcu dane boli
zdaniteľné obchody daňového subjektu spochybnené“, nakoľko správca dane spochybnenie žiadneho

dôkazu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku nikdy nepreukázal. Tieto námietky žalobca namietal
aj v rámci podaných odvolaní, avšak žalovaný sa s týmito náležite nevysporiadal.

24. Žalobca namietal, že závery správcu dane sú vnútorne rozporné, keď správca dane na jednej strane
vo všeobecnej rovine spochybňuje reálnosť dodania zdaniteľných plnení, ktoré boli daňovému subjektu

fakturované (správca dane neuvádza ani len vymedzenie dotknutých plnení), no na strane druhej
súčasne vo všeobecnej rovine spochybňuje tiež reálnosť dodávateľa poskytnutých plnení, teda na jednej
strane správca dane spochybňuje reálnosť dodania plnenia, no súčasne na strane druhej spochybňuje
reálnosť deklarovaného dodávateľa, pri ktorej ale vychádza z reálnosti dodania plnenia. Táto vnútorná
rozpornosť rozhodnutí správcu dane zakladá nepreskúmateľnosť, resp. nezrozumiteľnosť rozhodnutí

správcu dane a žalobca ju namietal aj v podaných odvolaniach. Žalovaný sa však s touto odvolacou
námietkou vôbec nezaoberal, z dôvodu ktorého sú taktiež napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné.

25. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia orgánov finančnej správy sú nezákonné najmä
preto, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a v prípade rozhodnutia správcu dane bolo vydané
orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. V tejto súvislosti poukázal žalobca na svoju odvolaciu
námietku uvedenú v bode 5.1 odvolania, v ktorej uvádza dôvody, pre ktoré rozhodnutie správcu dane
nebolo vydané orgánom zo zákona oprávneným pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Zistenie skutkového
stavu správcom dane, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, je nedostačujúce na

riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ napadnutého rozhodnutia, je
v rozpore s jeho administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. S odvolacími námietkami v tomto
smere sa žalovaný náležite nevysporiadal. Postupom orgánov finančnej správy pri vydaní napadnutých
rozhodnutí došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej. Jednalo sa pri tom najmä

o porušenie: ust. § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku tým, že orgány finančnej správy nepostupovali
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, nedbali sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov, ako aj nepostupovali pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom; ust. §23 ods. 1 Daňového poriadku tým, že správca dane nesprístupnil daňovému
subjektu svoj administratívny spis; ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku tým, že správca dane neoznámil

daňovému subjektu dôvod vykonania daňovej kontroly, pričom tento nedostatok nebol napravený ani v
odvolacom konaní; ust. § 44 ods. 2 Daňového poriadku tým, že správca dane daňovú kontrolu nevykonal
u daňového subjektu, ale nevykonal ani na mieste, kde to účel kontroly vyžadoval, a tento nedostatok
nebolpostupomaleborozhodnutímžalovanéhoodstránený;ust.§45ods.1písm.a)č.1.a2.Daňového
poriadku tým, že žiaden vo veci konajúci zamestnanec správcu dane nepredložil daňovému subjektu

písomné poverenie na výkon daňovej kontroly ani služobný preukaz; ust. §63 ods. 2 a 3 písm. f) a
Daňového poriadku a ust. § 5 zákona č. 479/2009 Z. z. tým, že správca dane vydal rozhodnutie, ktoré
neboloautorizovanévzmysletýchtopredpisov;ust.§68ods.3Daňovéhoporiadkutým,žesprávcadane
s daňovým subjektom neprerokoval jeho pripomienky k protokolu z daňovej kontroly, ktorý nedostatoknebol napravený žalovaným; ust. § 72 ods. 1 v spojení s ods. 2 Daňového poriadku tým, že doručením
osemnástich rozhodnutí v priebehu 2 dní, došlo ku skráteniu lehoty na podanie riadneho opravného
prostriedku z 30 dní na 1,22 dňa na jedno rozhodnutie a ust. § 72 ods. 5 v spojení s ust. § 27 ods. 1

Daňového poriadku tým, že doručením osemnástich rozhodnutí v priebehu 2 dní, došlo k určeniu lehoty
na odstránenie nedostatkov odvolania, ktorá nebola primeraná. Žalobca poukázal na podrobnejšie
odôvodnenie vyššie uvedených porušení v podanom odvolaní v bodoch 5.6.1 až 5.6.9.

26. Žalobca videl závažné porušenie svojich práv aj v postupe žalovaného, ktorý rozhodol vo veci samej,

napriek tomu, že lehota na odstránenie nedostatkov podaného odvolania žalobcovi neuplynula, čím bolo
žalobcovi odopreté právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia správcu dane. Z už skôr uvádzaných
skutočností je zrejmé, že správca dane žalobcovi nedoručil rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do
30 dní, keďže mu rozhodnutie zo dňa 14.08.2023, č. 102070025/2023 doručil až dňa 31.08.2023, t.j. 127
dníoddoručeniažalobcovejžiadostiopredĺženielehoty.Zákonnýmnásledkomnerozhodnutiaopodanej
žiadosti o predĺženie lehoty správcom dane včas je automatické predĺženie lehoty. V danom konkrétnom

prípade sa tak lehota určená správcom dane v obsahu jeho výzvy na odstránenie nedostatkov odvolania
zo dňa 06.04.2023, č. 100982199/2023 predĺžila do 31.07.2023. Žalovaný vo veci podaných odvolaní
meritórne rozhodol už dňa 24.07.2023.

27. Žalobca ďalej namietal, že orgány finančnej správy sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

dostatočne s návrhmi daňového subjektu (napr. správca dane vôbec nereagoval na podania žalobcu
zo dňa 19.10.2022 a 21.10.2022), rozhodnutia neodôvodnili v súlade so zákonom, ani s aktuálnou
judikatúrou správnych súdov SR, Ústavného súdu SR, ako aj judikatúrou SD EÚ, na ktoré poukázal
žalobca v tejto správnej žalobe (napr. so závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,zodňa09.10.2018,sp.zn.1Sžfk/412016)apretosúnapadnutérozhodnutiaorgánovfinančnej

správy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov V dôsledku vyššie uvedených nedostatkov v postupe
a rozhodnutiach orgánov finančnej správy bolo porušené právo žalobcu na súdnu (a inú právnu) ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.,
ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina základných práv a slobôd“) a tiež
aj právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb. (ďalej
len „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“). V tejto súvislosti žalobca poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu SR.

28. Žalobca zhrnul, že v konaní pred žalovaným ako aj v konaní pred správcom dane svoje

dôkazné bremeno uniesol, nakoľko orgánom finančnej správy predložil všetky potrebné a relevantné
listinné doklady preukazujúce, že k predmetným plneniam reálne došlo a tieto skutočnosti podporil aj
predložením či označením ďalších dôkazov. Orgány finančnej správy svoje dôkazné bremeno neuniesli.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

29. Žalovanývovyjadreniach ksprávnymžalobámuviedol,žesprávcadanepreverovalnárokuplatnený
žalobcom na dani z pridanej hodnoty aj za zdaňovacie obdobia november 2020 a december 2020,
či došlo k dodaniu služieb tak ako deklaroval predloženými faktúrami, či žalobcovi vzniklo právo na
odpočítanie dane, a to v súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Ako vyplýva z dokazovania, žalobcom

nebolopreukázanéuskutočneniezdaniteľnýchplnenídodávateľmiMIREXGROUPs.r.o.,ORFAsecurity
consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v súlade so zákonom a pri
jej výkone ako aj nasledujúcom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového
poriadku a zákona DPH. Pri vydávaní rozhodnutí správca dane a následne aj žalovaný vychádzali
zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho

konania správca dane umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil
dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských
faktúr. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený žalobcom v podanom daňovom
priznaní, pričom dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení nezískal. Túto skutočnosť preukazujú
zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačným

a dostatočným spôsobom uvedené v rozhodnutí správcu dane, ako aj v napadnutom rozhodnutí
žalovaného. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 Daňového
poriadku - dôkazmi, ktoré potvrdzujú prijatý záver správcu dane. Zo získaných a vyhodnotených
dôkazov vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľmi. Žalovanýtrval na tom, že dokazovaním nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení - spracovanie a
vypracovanie rôznych podkladov a spracovanie dokumentácie dodávateľmi. Žalovaný reprodukoval
zistenia správcu dane a vyhodnotenie jednotlivých dôkazov tak, ako bolo uvedené v napadnutých

rozhodnutiach žalovaného a správcu dane. Žalovaný ako aj správca dane zrozumiteľným spôsobom
v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili, prečo žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú reálne
uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré mali byť dodané dodávateľmi.

30. Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým bodom správnych žalôb žalobcu, ktoré považoval

za nedôvodné a navrhol, aby správny súd žaloby žalobcu zamietol. V prípade námietok dôkazného
bremena, žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým žalobcu ako daňový subjekt,
ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Vzhľadom na spochybnenie uskutočnenia zdaniteľných
plnení vo vzťahu medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi zo strany správcu dane, t. j. v dôsledku
relevantných pochybností správcu dane, bolo následne povinnosťou žalobcu pochybnosti správcu
dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať, k čomu však

zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný uviedol, že k problematike presúvania dôkazného bremena sa
vyjadril aj Ústavný súd SR, napr. v Uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018. Správca
dane a žalovaný založili rozhodnutia na tom, že žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno, pretože
nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane. Správca dane a žalovaný dostatočne
zdôvodnili, prečo dôkazy predložené žalobcom nestačili na preukázanie toho, že došlo k uskutočneniu

zdaniteľných plnení dodávateľmi.

31. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane zistené skutočnosti nevyhodnotil výlučne v neprospech
žalobcu alebo mu pričítal na ťarchu skutočnosti, za ktoré nezodpovedá. Správca dane v
priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vychádzal predovšetkým z dôkazov,

ktoré predložil žalobca a ktorými bol povinný preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania
dane. Dokazovanie, ktoré vykonával správca dane, slúžilo na verifikáciu žalobcom tvrdených a
preukazovaných skutočností. Správca dane zisťoval skutočnosti pre správne určenie dane jednak
z dôkazov predložených žalobcom, ale aj z ďalších dôkazov, ktoré vykonal z vlastnej iniciatívy.
Skutkový stav, ktorý vykonaným dokazovaním správca dane zistil, vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach a dospel k záveru, že došlo (v zmysle následných vyjadrení žalovaného v konaní vyplýva,
že žalovaný mienil uviesť „nedošlo“ – pozn. správneho súdu) k uskutočneniu zdaniteľných plnení.
Správca dane ani žalovaný nepripisoval skutočnosti, za ktoré žalobca nezodpovedá, ale že ich bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázal žalobca.

32. Správca dane vykonal dokazovanie a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle ustanovení § 3 Daňového poriadku správca dane
posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu ako
aj ostatných osôb zúčastnených v konaní. Ako preukazuje vykonaná daňová kontrola, správca dane vo

veci preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení vykonal dokazovanie, ktorým sa ale uskutočnenie
zdaniteľných plnení dodávateľmi nepotvrdilo. Správca dane nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z
daňových dokladov predložených žalobcom, ale vykonal dokazovanie v zmysle Daňového poriadku.

33. Žalovaný trval na tom, že z priebehu konania je evidentné, že nedošlo k porušeniu žiadneho práva

daňového subjektu, a to ani práva vyplývajúceho z § 45 ods. 1 písm. c) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku
a zároveň, ako už žalovaný uvádzal, so všetkými podaniami žalobcu sa správca dane vysporiadal.
Bol to daňový subjekt, ktorý nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a neodstránil vzniknuté pochybnosti
správcu dane, s ktorými bol jednoznačne oboznámený a na odstránenie ktorých bol vyzvaný napr.
aj v zmysle Oboznámenia č. 102219680/2022 zo dňa 10.08.2022. Žalovaný trval na tom, že zásady

daňového konania boli v danej veci správcom dane dodržané, správca dane dostatočne zistil skutkový
stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v
rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového
poriadku. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 24 Daňového poriadku, keď viedol
dokazovanie tak, že dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

34.Správcadanehodnotilzískanédôkazyvzmysle§3ods.3Daňovéhoporiadkut.j.podľasvojejúvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymipredpismi. V tomto prípade nedošlo k porušeniu zásad správy daní a ani k porušeniu zákona ani v
prípade tvrdení žalobcu, podľa ktorých mal byť ukrátený v prípade lehoty na podanie odvolania, keďže v
rozhodnutí správcu dane mal žalobca stanovenú 30 dňovú lehotu na podanie odvolania v súlade s § 72

ods. 3 Daňového poriadku a takúto 30 dňovú lehotu na podanie odvolania mal žalobca stanovenú pre
každé rozhodnutie za jednotlivé zdaňovacie obdobia, a teda mu žiadnym spôsobom nebola lehota na
podanie odvolaní skrátená. Dôvodom na skrátenie nemôže byť ani doručenie osemnástich rozhodnutí
najmä s ohľadom na to, že tieto rozhodnutia sú skutkovo podobné a žalobca aj voči nim podal
takmer identické odvolania, a to v lehote na podanie odvolania. Z konania vyplýva, že rozhodnutia

správcu dane boli právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 06.03.2023, resp. 07.03.2023, pričom
žalobca dňa 04.04.2023, resp. dňa 05.04.2023 podal odvolania, ktoré neobsahovali zákonom stanovené
náležitosti, na základe čoho ho správca dane v súlade s Daňovým poriadkom vyzval na odstránenie
nedostatkov podania a stanovil mu 15 dňovú lehotu v zmysle Daňového poriadku. Správca dane dodržal
zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu na podanie odvolania žalobcom, pričom samotný žalobca podal
odvolania, ktoré neobsahovali zákonom stanovené náležitosti (obsahovali len všeobecný nesúhlas bez

akéhokoľvek dôvodov a dôkazov preukazujúcich odôvodnenosť odvolania), pričom aj na výzvy správcu
dane na odstránenie nedostatkov odvolaní reagoval len účelovo podaním nepreukázanej žiadosti o
upustenia od neoprávnených zásahov do práv žalobcu ako daňového subjektu, podaním námietky
proti výzvam na odstránenie nedostatkov a nepreukázanou žiadosťou o predĺženie lehoty na výzvu na
odstránenie nedostatkov, s cieľom umelo získať predĺženie lehoty na podanie odvolania.

35. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku, že žalobcovi nebol predložený úplný spisový
materiál, keďže z administratívneho spisu dokumentujúceho priebeh daňovej kontroly a nasledujúceho
vyrubovacieho konania vyplýva, že žalobcovi zastúpeného splnomocneným zástupcom bol opakovane
sprístupnený a predložený spisový materiál, o čom svedčí spísaný Úradný záznam č. 100849001/2022

zo dňa 11.04.2022, ale aj Zápisnica o vykonaní úkonu č. 102910965/2022 zo dňa 27.10.2022 a
Zápisnica o vykonaní úkonu č. 100916624/2023 zo dňa 31.03.2023, z ktorých si splnomocnený zástupca
vyhotovoval aj kópie. Zo spísaných úradných záznamov a zápisníc je evidentné, do ktorých dokumentov
a listín splnomocnený zástupca žalobcu nahliadol, tieto dokumenty a listiny boli jednoznačne označené
názvom, číslom a ako aj dátumom, a teda žalobcovi bol sprístupnený úplný spisový materiál v súlade

s § 23 Daňového poriadku. Z listín je tiež jasné, ktorá listina spisu bola registrovaná ako prvá a ktorá
ako posledná.

36. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými žalobcom v žalobe, nakoľko vydané a
napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti podľa § 63 Daňového poriadku ako aj skutočnosti

zistené v priebehu daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň
napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy porušené žalobcom, ktoré boli zhodnotené vo väzbe
na kontrolné zistenia a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný vzal pri rozhodovaní
do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom avšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú nespôsobilé pre
priznanie žalobcom uplatneného nároku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného jasne uvádza námietky

žalobcu, skutkový stav a závery prijaté správcom dane a nakoniec aj samotné vysporiadane sa
žalovaného s námietkami žalobcu podanými v rámci odvolania.

37. Na záver žalovaný uviedol, že zo spisu daňovej kontroly a celého konania vyplýva, že správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie a zaobstaral konkrétne dôkazy, na základe ktorých rozhodoval, avšak

žalobca sa v konaní obmedzil len na tvrdenia, ktoré konkrétnymi dôkazmi nepreukázal. V tomto prípade
nie je možné tvrdiť, že vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania bolo v rozpore
so zásadou spravodlivého procesu a vyššie uvedenými ustanoveniami. Žalobou napadnuté rozhodnutia
obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné,
postupom správcu dane taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť

konať pred týmto orgánom, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo, z ktorých dôvodov správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade
so všeobecne záväznými predpismi v zmysle Daňového poriadku.

Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného (repliky žalobcu)

38. Žalobca uviedol, že hoci mal správca dane z predloženého účtovníctva vedomosť o tom, že žalobca
počas osemnástich kontrolovaných mesiacov prijal stovky faktúr od niekoľko desiatok dodávateľov,bolo prvým úkonom správcu dane po začatí daňovej kontroly zaslanie výzvy zo dňa 03.12.2021 na
predloženie dokladov výlučne od spoločností BLIZARD SK s.r.o., LEVITY s.r.o. , MIREX GROUP s.r.o.
a ORFA security consulting s.r.o. a podľa protokolu jej predmetom žiadne doklady od iných dodávateľov

neboli. Žalobca mal za to, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na podnet, ktorý mu neoznámil.
Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa
ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní povinnosť podať riadne vyplnené daňové priznanie
a povinnosť predložiť v prípade daňovej kontroly správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa
právnych predpisov povinný viesť. V protokole je správcom dane potvrdené, že žalobca obidve tieto

povinnosti splnil. K tvrdeniu žalovaného, že na to, aby dôkazné bremeno opäť zaťažilo žalobcu postačuje
relevantné spochybnenie jeho tvrdení a predložených listín, žalobca namietal, že pojem „relevantné
spochybnenie“ v Daňovom poriadku uvedený nie je a upozornil na postup správcu dane podľa § 46
ods.5Daňovéporiadku.ŽalobcasúčasnepoukázalnasúvisiacujudikatúruNajvyššiehosprávnehosúdu
SR a Ústavného súdu SR. Žalobca preto namietal, že mu správca dane neoznámil žiadne pochybnosti
o dokladoch predložených žalobcom a ani v elektronickom spise daňového subjektu sa nenachádza

žiaden doklad, v ktorom by bolo preukázané tvrdenie žalovaného o spochybnení žalobcom správcovi
dane predložených písomných dokladov. Žalobca mal s poukazom na obsah administratívneho spisu
a závery správnych súdov za preukázané, že k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane späť
na daňový subjekt nedošlo. Žalobca mal za preukázané, že sa o tvrdení údajného nesplnenia zákonných
podmienok ustanovených v § 43, § 49 a § 51 zákona o DPH dozvedel až z protokolu, doručením

ktorého došlo k ukončeniu daňovej kontroly. V priebehu daňovej kontroly teda došlo k podstatnému
pochybeniu, ktoré malo podstatné dôsledky pre celý proces dokazovania v daňovom konaní, nakoľko
správcom dane neboli žalobcovi do momentu ukončenia daňovej kontroly použitím postupu podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku oznámené žiadne pochybnosti. Žalobca zároveň poukázal na vyjadrenie
žalovaného (na strane 7 ods. 2), podľa ktorého „skutkový stav, ktorý vykonaným dokazovaním správca

danezistil,vyhodnotiljednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachadospelkzáveru,žedošlokuskutočneniu
zdaniteľných plnení“, s ktorým žalobca súhlasil a od počiatku tvrdil, že k zdaniteľným plneniam reálne
došlo, a teda žalobca mal za to, že reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení žalobcom nie je sporná.
Uvedeným tvrdením žalovaného sa iba potvrdzuje potvrdená dôvodnosť argumentácie žalobcu vo
vzťahu k nesprávnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu

dane, v ktorých v rozpore s preukázaním uskutočnenia zdaniteľných plnení žalobcom tomuto právo
na odpočítanie dane nepriznali. Žalobca ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním získal správca
daní dostatok dôkazov, ktoré postačovali k tomu, aby právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr
od dodávateľov priznal, nakoľko bývalí konatelia dodávateľov žalobcu, ako aj ďalší svedkovia potvrdili
reálnosť dodaných služieb a samotnú spoluprácu so žalobcom, pričom v rámci súčinnosti predložili

správcovi dane doklady a listinné dôkazy preukazujúce poskytnutie služieb. Žalobca ďalej zopakoval
svoju námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného a námietku
podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v ďalšej časti svojho vyjadrenia zopakoval
svoje námietky uvedené v správnych žalobách.

Vyjadrenia žalovaného k vyjadreniam žalobcu (duplika žalovaného)

39. Žalovaný vo vyjadreniach zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutých
rozhodnutí a vo vyjadreniach k správnym žalobám. Zároveň uviedol, že považuje námietky žalobcu

týkajúce sa prenosu a vyčerpania dôkazného bremena, jeho nesprávneho rozloženia ako aj
nesprávnehohodnoteniazistenýchskutočnostízanedôvodné.Vtomtoprípadezanedôvodnúpovažoval
žalovaný aj námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe tvrdil, že „došlo“ k
uskutočneniu zdaniteľných plnení, nakoľko z obsahu napadnutých rozhodnutí a tiež z obsahu celého
vyjadrenia je evidentné, že sa jednalo len o chybu v jednom slove, nakoľko je zrejmé, že k uskutočneniu

zdaniteľných plnení nedošlo. Žalovaný mal ďalej za to, že v prípade, ak hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane nie sú zo strany žalobcu preukázané (k čomu v predmetnom prípade došlo), nie je
dôvodom na zamietnutie odpočítanie dane daňový podvod a ani prípadné zneužitie práva (ktoré by
prichádzali do úvahy v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) a preto
body žalobcu týkajúce sa práve podvodného konania nie sú dôvodné. Žalovaný trval na tom, že v

predmetnom prípade boli spochybnené skutočnosti ohľadom skutočného dodania zdaniteľných plnení
zo strany spoločností MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o., u ktorých
ich uskutočnenie nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov a nakoniec žalovaný trval na tom, že
samotný žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu odpočítanie dane z dodávateľskýchfaktúr od dodávateľov MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. vzniklo
v súlade so zákonom o DPH, keď boli spochybnené predložené doklady aj vyjadrenia vo vzťahu
k zdaniteľným plneniam uvádzaným na faktúrach od uvedených dodávateľov. Žalovaný uviedol, že

nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými žalobcom vo vyjadreniach, nakoľko vydané a napadnuté rozhodnutia
obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili
vydané rozhodnutia. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy porušené žalobcom,
ktoré boli zhodnotené vo väzbe na kontrolné zistenia a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného (tripliky žalobcu)

40. Žalobca vo vyjadreniach reagoval, že v protokole z daňovej kontroly nie je uvedené, že by bol
býval správca dane doklady predložené žalobcom zákonným spôsobom spochybnil. Ak žalovaný trval
na tom, že z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že došlo k spochybneniu existencie plnenia, tak žalobca
naďalej namietal, že žalovaný zrejme nezistil skutkový stav dostatočne. Žalovaný v napadnutých

rozhodnutiach neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ani neuviedol aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalobca
zotrval na tom, že nakoľko žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, ani vo svojich vyjadreniach
neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že služby boli v zmysle faktúr
dodané, ani neuviedol preskúmateľnú úvahu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, ani žiaden dôkaz, ktorý

by bol hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, stali sa napadnuté rozhodnutia aj týmto
postupom žalovaného nepreskúmateľnými. Žalovaný podľa žalobcu dostatočne nezistil skutkový stav,
nakoľko v zápisniciach z výpovedí svedkov je uvedené, že každý jeden svedok dodania zdaniteľných
plnení potvrdil. Žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutia
obsahujú dostatok relevantných dôvodov, pre ktoré ich možno považovať za preskúmateľné, potom

žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne dôvody má na mysli a ani prípadný dostatok dôvodov bez
ich konkrétneho uvedenia, nemôže automaticky garantovať preskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca
ktvrdeniužalovanéhovovyjadreníohľadomhodnoteniapredloženýchobjednávoknamietal,žežalovaný
v napadnutých rozhodnutiach žiadne hodnotenie objednávok neuviedol a neuznaním odpočítania dane
zdodávateľskýchfaktúrsiprisvojujekompetenciesprávcudane,ktorézákonodarcaodvolaciemuorgánu

nepriznal. Žalobca k vyjadreniu žalovaného, že v prípade tvrdenia o tom, že došlo k uskutočneniu
zdaniteľných plnení, išlo len o chybu v jednom slove, uviedol, že toto tvrdenie žalovaný uviedol vo
všetkých 18 rozhodnutiach aj vo svojich skorších vyjadreniach, pričom sa nejednalo len o jeden výrok
v jednom vyjadrení, ale o výroky viaceré, ktoré sú uvedené najmenej v 18 vyjadreniach žalovaného
k žalobe, teda sa nejedná len o nedopatrenie alebo chybu v písaní.

41. Žalobca v priebehu správneho súdneho konania predložil súdu listinné dôkazy, ktoré žalobca
navrhol v konaní vykonať ako dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí
žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane, a to Protokol č. 10417522/2024 zo dňa
16.12.2024 z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, predmetom ktorej bola DPH za zdaňovacie

obdobia august a september 2021 a Protokol č. 103415756/2024 zo dňa 16.12.2024 z daňovej
kontroly vykonanej u žalobcu, predmetom ktorej bola DPH za zdaňovacie obdobia marec až december
2019. Z obsahu predložených protokolov je zrejmé, že podľa záverov správcu dane z dokazovania
a získaných dôkazov okrem iného vyplýva, že bol naplnený účel uzatvorených Rámcových zmlúv
a bolo preukázané, že fakturované služby boli dodávateľmi poskytované. Na základe výsledku

vykonaných daňových kontrol nebol zistený rozdiel dane oproti podaným daňovým priznaniam DPH.
Pri kontrole odpočítania dane správca dane nezistil porušenie ustanovení zákona o DPH, nakoľko bola
daňovýmsubjektompreukázanámateriálnaexistenciaplneniaabolipreukázanésplnenéhmotnoprávne
podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane.

42. V súlade so zásadou kontradiktórnosti správneho súdneho konania správny súd doručil žalobcom
predložené listinné dôkazy žalovanému.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

43. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote na Správny
súd v Banskej Bystrici samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými bol
v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobianovember 2020 a december 2020, ako aj preskúmania zákonnosti im predchádzajúcich prvostupňových
rozhodnutí správcu dane, ich zrušenia a vrátenia správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca
vo všetkých správnych žalobách uplatnil právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Samostatné správne žaloby boli pôvodne vedené pod spisovými značkami uvedenými v bode 9.
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

44. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Sf/23/2023 zo dňa 26.03.2025 spojil na spoločné
konanie podľa § 65 ods. 1 SSP veci vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

3Sf/23/2023 a sp. zn. 3Sf/22/2023 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou
spisovou značkou 3Sf/23/2023. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2025.

45. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Správny súd v Banskej Bystrici preto
nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 18.06.2025. Na pojednávanie sa
nedostavil žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 07.05.2025, pričom

žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 09.06.2025 s tým, že súhlasil s pojednávaním
bez jeho prítomnosti. Zároveň uviedol, že trvá na žalobou napadnutom rozhodnutí ako aj na podaných
vyjadreniach zaslaných k správnej žalobe a zároveň sa stotožnil s právnymi závermi a rozhodnutím
Správneho súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3Sf/20/2023, ktoré sa týka identickej veci a identického
žalobcu. Vzhľadom na ospravedlnenú neúčasť žalovaného, ktorý súhlasil s pojednávaním bez jeho

prítomnosti, správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu
uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnych žalobách ako aj vo všetkých
vyjadreniach, ktoré produkoval žalobca v priebehu správneho súdneho konania. Zároveň poukázala
na to, že v správnych žalobách sa uvádzajú všetky podstatné dôvody a všetky skutočnosti, ktoré
svedčia o nezákonnosti vydaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Zároveň poukázala na

nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného z dôvodov uvedených na stranách 5 až 25 správnych
žalôb. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nedostatočného zistenia skutkového stavu a v konaní pred správcom dane došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení Daňového poriadku. Zároveň zdôraznila, že sa nestotožňuje so závermi správcu
dane a žalovaného, že práce, resp. služby neboli dodané. Žalobca má za to, že práce boli dodané

tak ako boli uvedené na faktúrach a zmluvách ako aj na ďalších dokladoch a listinných dôkazoch
predložených v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Zároveň vykonanie služieb
preukazujú aj výpovede svedkov, konkrétne výpovede vtedajších dodávateľov a subdodávateľov a má
za to, že došlo k dodaniu služieb tak, ako je to zdokladované listinami predloženými v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Záver správcu dane a žalovaného teda nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní a nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného a správcu dane tkvie
v nesprávnom zistení skutkového stavu a teda, že materiálna existencia plnenia zo strany dodávateľov
žalobcovi bola preukázaná. V rámci záverečného slova právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby
správny súd vyhovel podaným správnym žalobám a zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a vrátil vec správcovi na ďalšie konanie. Zároveň si

žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.

46. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny
súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutia správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených

v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné, preto ich
zamietol podľa § 190 SSP.

47. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.49. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

50. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

51. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; (1)
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

52. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015;

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

53. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; Právo
na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

54. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že

právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú
zásadu spoločného Európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery

vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za
predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí

C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovanejudikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

55. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak :
(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

56. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie

dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu

a správcu dane.

57. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j.
status osoby deklarovaného dodávateľa),

(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

58. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na
odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre

odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

59. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.

2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

60. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling).

Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a

nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne
vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).

61. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice
o DPH, stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane,
pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom
pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívnevymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len
predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného
plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH

požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného
zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru
resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom.

62. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom bola zákonnosť napadnutých rozhodnutí

žalovaného a rozhodnutí správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie
obdobia november 2020 a december 2020, nakoľko správca dane prijal záver, že sa nepreukázalo
dodanie služieb zo sporných dodávateľských faktúr, vystavených dodávateľmi MIREX GROUP s.r.o.,
LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o., pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce
materiálnu existenciu plnenia, a teda vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, preto
neboli žalobcom ako platiteľom dane splnené podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty

(z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a súčasne podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 71 zákona o DPH), čoho dôsledkom bolo zníženie odpočítania dane z pridanej hodnoty uplatneného
žalobcom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia november 2020 a december 2020.

63. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh

administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy

vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

64. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

65. Ustanovenie § 140 SSP predstavuje špeciálne ustanovenie vo vzťahu k vyššie citovanému
všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje základné požiadavky na písomné
vyhotovenie rozsudku. To znamená, že jeho použitie je vyslovene viazané na dodržanie striktných
zákonných podmienok. V tomto smere je potrebné konkretizovať podmienky, za ktorých môže správny

súd pri rozhodovaní vo veci aplikovať inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku podľa § 140 SSP.
Zákonnými podmienkami v tomto prípade sú: a) ide o tohto istého žalobcu, b) ide totožný predmet
konania a c) vec už bola predmetom konania pred správnym súdom.

66.Priposudzovaníuvedenýchpodmienokpriichaplikovanínaprejednávanúvecsprávnysúdustálil,že

prvá podmienka aplikovania uvedeného inštitútu, teda totožnosť subjektu bola splnená, nakoľko tak ako
v prejednávanej veci tak aj v prípade Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/20/2023
zo dňa 28.05.2025, je totožnosť účastníkov konania, t. j. žalobca aj žalovaný, identická.

67. Ohľadne druhej podmienky aplikovania inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku sa správny

súd zameral na posúdenie totožnosti konania prejednávanej veci s konaniami vo veciach, ktoré boli
predmetom uvedeného konania. Za totožný predmet konania sa pritom rozumie druhovo totožný
(obdobný) predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému. Rozsudok obsahujúci
skrátené odôvodnenie sa tak od úplného rozsudku odlišuje iba v obsahu odôvodnenia. V skrátenom
odôvodnení je však vždy potrebné stručne opísať predmet konania, čo má význam pre posudzovanie

jeho totožnosti. Správny súd v tomto smere konštatuje, že uvedená podmienka totožnosti predmetu
konania v prejednávanej veci bola zachovaná, nakoľko v rámci rozhodných zdaňovacích období bola
vykonaná jedna daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2020 až
december 2020 a január 2021 až jún 2021, výsledkom ktorej bol jeden Protokol z daňovej kontroly č.
102723982/2022 zo dňa 05.10.2022, ktorému predchádzalo aj Oboznámenie č. 102219680/2022 zo

dňa 10.08.2022 s vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január
2020 až december 2020 a január 2021 až jún 2021 a výzva na predloženie vyjadrení a na navrhnutie
dôkazov a ktoré sa týkalo všetkých vyššie uvedených zdaňovacích období. Samotnému oboznámeniu
predchádzala aj výzva na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, v ktorej správca dane určil okruhskutočností, ktoré mal žalobca objasniť, a ktoré sa rovnako vzťahovali na všetky vyššie uvedené
zdaňovacie obdobia. Napadnuté rozhodnutie správcu dane, žalovaného tak vychádzali z rovnakého
podkladu - jednej daňovej kontroly a jedného spoločného protokolu.

68. V prípade tretej podmienky, t. j. že vec bola už predmetom konania pred správnym súdom, je možné
konštatovať, že uvedená podmienka bola splnená. Správnymi žalobami obsahujúcimi obdobné žalobné
body sa žalobca domáhal aj preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101845934/2023 zo
dňa 24.07.2023, č. 101845955/2023 zo dňa 24.07.2023, č. 101846046/2023 zo dňa 24.07.2023, č.

101846208/2023 zo dňa 24.07.2023, č. 101846316/2023 zo dňa 24.07.2023, č. 101846472/2023 zo
dňa 24.07.2023, č. 101846653/2023 zo dňa 24.07.2023, č. 101846898/2023 zo dňa 24.07.2023, č.
101847120/2023 zo dňa 24.07.2023 a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane, ktorými mu z
rovnakých dôvodov nebol priznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január až september 2020. Uvedené veci boli zapísané a vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici
podsp.zn.pod sp.zn.3Sf/20/2023,sp.zn.3Sf/21/2023,sp.zn.3Sf/24/2023,sp.zn.3Sf/25/2023,sp.zn.

3Sf/27/2023, sp. zn. 3Sf/28/2023, sp. zn. 3Sf/29/2023, sp. zn. 3Sf/30/2023 a sp. zn. 3Sf/31/2023, pričom
Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Sf/20/2023 zo dňa 26.03.2025 uvedené veci spojil
na spoločné konanie s tým, že veci boli následne vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou
značkou 3Sf/20/2023. Konanie bolo skončené vydaním Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 3Sf/20/2023 zo dňa 28.05.2025, ktorým boli správne žaloby žalobcu zamietnuté. Správny súd

odkazuje na Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/20/2023 zo dňa 28.05.2025 (za
zdaňovacie obdobia január až september 2020) vo veciach totožných účastníkov konania, čo znamená,
že prejednávaná vec už bola predmetom konania pred správnym súdom.

69. Žalobca uplatnil obdobné žalobné body (pokiaľ sa ich formulácia mierne líši, argumentácia

správneho súdu osvedčujúca nedôvodnosť námietok uplatnených žalobcom vo veci vedenej pod sp.
zn. 3Sf/20/2023, na ktorú sa odkazuje, priliehavo postihuje ich obsah) pre preskúmanie napadnutého
rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie, ktorého predmet konania bol z
hľadiska právneho posúdenia veci totožný (nepriznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dôvodu nesplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane – nepreukázanie materiálnej

existencie plnenia – za zdaniteľné plnenia uskutočnené v súvislosti s dodaním služieb – počítačové
spracovanie údajov a iné). Obdobný bol aj zistený skutkový stav (rovnakí dodávatelia MIREX GROUP
s.r.o., LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o., obdobný podnikateľský model), tzn. ide o veci
toho istého žalobcu, žalovaného a totožného predmetu konania, ktorý už bol predmetom konania pred
správnym súdom (v prípade vedenom pod sp. zn. 3Sf/20/2023). Vzhľadom na to v súlade s § 140 SSP

správny súd poukazuje na Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/20/2023 zo dňa
28.05.2025, nakoľko pre zamietnutie podanej správnej žaloby platia rovnaké dôvody ako pre zamietnutie
žalôb v prípade vedenom pod sp. zn. 3Sf/20/2023. Mierne odchýlky v číslach strán rozhodnutí daňových
orgánov, na ktoré sa odkazuje (preskúmavané rozhodnutia obdobné pasáže rovnako obsahujú) nemali
za následok potrebu iného hodnotenia skutkového stavu zisteného daňovou kontrolou vykonanou

spoločne pre všetky prípady, ani iné právne posúdenie veci. Nič teda nebráni v plnom rozsahu poukázať
na odôvodnenie Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/20/2023 zo dňa 28.05.2025,
s ktorým sa senát správneho súdu v plnej miere stotožňuje a ktorého obsah je v časti bodov 64. až 91.
odôvodnenia nasledovný:

„64. Správny súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že súdny prieskum v daňových veciach nie je
absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu je daný žalobnými
bodmi o tvrdenej nezákonnosti, keďže správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle §
134 ods. 1 SSP (nejedná sa o konanie uvedené v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený a
ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu,

ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Žalobca musí v zmysle § 182 ods. 1
písm. e) SSP v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné.

65. Vo všeobecnosti správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej

správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to, či rozhodnutia (príp.
opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
a procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí,
opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánu verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanejsprávnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu,
či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov,

či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia

alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd v prejednávaných veciach posudzoval, či daňové orgány
splnili povinnosti stanovené im zákonom, a to v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci
uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby

66. Žalobca v správnych žalobách namietal nezákonnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného

a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. Za
najpodstatnejšiu žalobca označil námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, nakoľko
napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho výkladu rozsahu a rozloženia dôkazného
bremena. Poukázal pritom na porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku správcom dane,
ktorý žalobcovi do momentu ukončenia daňovej kontroly postupom podľa uvedeného ustanovenia

neoznámil žiadne konkrétne a relevantné pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených žalobcom. V dôsledku uvedeného nedošlo podľa žalobcu k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane späť na žalobcu. Žalobca namietal, že svoje dôkazné bremeno uniesol a
podaním daňových priznaní a predložením dôkazov o zdaniteľných plneniach svoje dôkazné bremeno
vyčerpal.

67. Správny súd uvádza, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane zaťažuje predovšetkým daňový subjekt (podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný

podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť).
Je povinnosťou daňového subjektu predložiť dôkazy preukazujúce splnenie podmienok vyžadovaných
pre vznik ním uplatňovaného nároku. Správca dane v daňovej kontrole len preveruje/verifikuje, či boli
splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH. Úlohou správcu dane nie je zisťovať ako sa

deklarované obchodné transakcie naozaj stali a vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu
tvrdenia daňového subjektu. Správca dane len verifikuje tvrdenia daňového subjektu a v prípade, že
ich spochybní, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní
tvrdení a podkladov daňového subjektu nadobudne dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného
nároku – preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým

subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte, aby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvrátil pochybnosti správcu dane. Dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane v úplnom rozsahu len v
prípade záveru o podvodnom konaní a o zneužití práva, čo nebol prejednávaný prípad.

68. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobca bol v priebehu daňovej

kontroly oboznámený o zisteniach a pochybnostiach správcu dane podaním č. 102219680/2022 zo
dňa 10.08.2022 označeným ako „Oboznámenie s vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole DPH
za zdaňovacie obdobie január 2020 až december 2020 a január 2021 až jún 2021 a výzva na
predloženie vyjadrení a na navrhnutie dôkazov“, ktorým správca dane oboznámil daňový subjekt
podľa § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku s vykonaným dokazovaním v rámci

daňovej kontroly a s hodnoteniami a závermi správcu dane a vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní
od doručenia tejto výzvy predložil písomné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu a k spôsobu
vykonania dokazovania, k hodnoteniam a záverom správcu dane a odstránil vyslovené pochybnosti
správcom dane o preverovaných obchodoch a aby súčasne predložil/navrhol dôkazy takého charakteru,
ktoré by bez pochýb potvrdili jeho tvrdenia. Správca dane v predmetnej výzve oboznámil daňový

subjekt so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a na strane 47 a nasledovných
uviedol hodnotenia a závery správcu dane, pričom zdôraznil pochybnosti správcu dane, či predmetné
zdaniteľné plnenia boli daňovému subjektu skutočne dodané tak, ako je uvedené na dodávateľských
faktúrach. Pochybnosti správcu dane vyplývajú z kontextu celého dokumentu, avšak minimálne nastrane 54 oboznámenia správca dane explicitne formuluje svoje pochybnosti tým, že konštatuje,
že „ ... spoločnosti deklarovaných dodávateľov boli v čase preverovania nekontaktné, nepotvrdili
vierohodnosť preverovaných faktúr. Daňový subjekt si neoveril obchodných partnerov, či mal vytvorené

podmienky a všetky predpoklady na poskytnutie predmetných služieb; z výpovedí svedkov je zrejmé,
že spoločnosti oslovili daňový subjekt s možnou spoluprácou, pričom sa jedná o spoločnosti, ktoré
nie sú etablované na trhu v oblasti poskytovania projekčných a inžinierskych činností, svoje služby
neponúka prostredníctvom webových stránok alebo inej formy vlastnej prezentácie; bývalí konatelia
dodávateľov vo výpovediach uviedli, že v preverovaných obdobiach rok 2020 a rok 2021 neposkytovali

projekčné a inžinierske činnosti aj iným obchodným partnerom a obchodovali v prevažnej miere so
spoločnosťou DAQE Slovakia s.r.o.; na výkon fakturovaných činností sám kontrolovaný daňový subjekt
poskytol materiálno-technické vybavenie (počítače, notebooky, prenosné disky, licencovaný program
AutoCAD) do tohto programu ich sám konateľ spoločnosti DAQE Slovakia s.r.o. zaškolil.; podľa vyjadrení
bývalých konateľov dodávateľských spoločností na výkon odborných činností boli zaobstaraní odborníci,
ktorým bolo poskytnuté technické vybavenie na výkon odborných činností. Odborné činnosti vykonávali

ako súkromné osoby, avšak ani jeden z odborníkov za výkon svojej činnosti nedostal zaplatené ani
sa nedomáhal zaplatenia, čo nenasvedčuje bežným obchodným praktikám a vyvoláva pochybnosti o
tom, prečo vykonávali tieto činnosti zadarmo resp. z akých prostriedkov boli vyplatení; daňový subjekt
nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce materiálnu existenciu plnenia dodávateľskými
spoločnosťami; predmet fakturácie na prijatých faktúrach od dodávateľských spoločností je zhodný

s vystavenými faktúrami pre odberateľov daňového subjektu DAQE Slovakia s.r.o.; z informácií z
webovej stránky kontrolovaného daňového subjektu je zrejmé, že daňový subjekt na výkon odborných
činností mal kvalifikovaných zamestnancov stavebných inžinierov a autorizovaných inžinierov v danom
odbore. Zároveň mal materiálno-technické vybavenie na výkon projekčných a inžinierskych činností.
Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre,

pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočet dane z dodávateľskej faktúry. Z uvedených zistení vyplýva, že
kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočet odpočítaný z predmetných faktúr od
deklarovaných dodávateľov, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH, nakoľko fakturované zdaniteľné plnenia, na základe ktorých sa kontrolovaný daňový
subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane neboli reálne uskutočnené konkrétne dodávateľmi uvedenými

na faktúrach. Na základe všetkých výsledku jednotlivých šetrením správcu dane bolo zistené, že
kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých
nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla dodávateľovi služby teda, že tieto zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené spoločnosťou uvedenou na faktúre.“ Zároveň správca dane na strane 56
oboznámenia v časti poučení citoval § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Je nesporné, že ustanovenie §

46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť
kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených
dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal. To je možné realizovať osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu

alebo i počas ústneho pojednávania s následným spísaním zápisnice (Zbierka stanovísk a rozhodnutí
NSS SR - č. 2/2022, judikát č. 18/2022 ZNSS). Z materiálneho hľadiska v predmetnej veci k takémuto
procesnému postupu správcu dane došlo, keď správca dane (i) žalobcovi oznámil pochybnosti o
predložených dokladoch a (ii) vyzval žalobcu na vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a preukázanie,
že mu deklarovaní dodávatelia dodali služby na sporných faktúrach. Uvedené úkony správcu dane

tak správny súd vyhodnotil ako úkony oboznamujúce žalobcu o pochybnostiach správcu dane a
naplňujúce jeho povinnosť stanovenú v § 46 ods. 5 Daňového poriadku. V tejto súvislosti správny
súd dopĺňa, že konkrétne pomenovanie a rozsah pochybností správcu dane vždy závisí od okolností
prípadu. Pokiaľ v tu posudzovanej veci správca dane nemal k dispozícii také dôkazy, ktorými by mohol
overiť, či skutočne k deklarovaným plneniam došlo a v akom rozsahu, je z pohľadu správneho súdu

konštatovanie správcu dane, že reálnosť obchodnej spolupráce s deklarovanými dodávateľmi nebola
žiadnym spôsobom preukázaná, dostačujúca. Správny súd konštatuje, že námietky žalobcu smerujú
najmä k spochybneniu toho, či vyššie uvedené pochybnosti správcu dane boli relevantné. Žalobca
opomína uviesť, ako tieto pochybnosti správcu dane vyvrátil (inak ako písomnými podkladmi, ktoré boli
správcom dane spochybnené) a ako dodanie služieb relevantne preukázal. Keďže žalobca si túto svoju

dôkaznú povinnosť následne nesplnil, svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych
podmienoknaodpočítaniedaneneuniesol.Správnysúdpretotaktiežkonštatuje,žežalobcapochybnosti
správcu dane ohľadom dodania služieb od sporných dodávateľov nevyvrátil, a preto si nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť, čoho dôsledkom bol záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnychpodmienok na odpočítanie dane žalobcom. Správny súd zároveň uvádza, že aj samotná skutočnosť,
že žalobca dňa 09.09.2022 predložil správcovi dane podanie spolu s prílohou (čierno-sivá prepravka
s podkladmi), v ktorej sa nachádzali dokumenty (a to tabuľky spolu s grafmi, zakreslenia križovatiek,

fotodokumentácia ciest, vozoviek a mostov, dopravno-inžinierska analýza, ktorá sa týkala posúdenia
kapacity dočasne zúžených pruhov v križovatke Jarovce z dôvodu jej rekonštrukcie) dosvedčuje, že
správca dane svoje pochybnosti o absencii dôkazov preukazujúcich existenciu zdaniteľných plnení a
ich rozsahu formuloval v oboznámení zo dňa 10.08.2022 v dostatočnej miere na to, aby bolo žalobcovi
jednoznačne zrejmé, že správca dane spochybnil absenciu dôkazov o skutočnom dodaní služieb

žalobcovi zo strany jeho priamych dodávateľov. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že správca
dane napokon predložené doklady v rámci vyhodnotenia dôkazov posúdil tak, že ani tieto nepreukázali
reálne uskutočnenie služieb, čo odôvodnil správca dane tým, že z predložených dokumentov nie
je zrejmé, ktorých dodávateľských faktúr sa dokumenty týkajú, kto uvedené dokumenty vyhotovil a
aké tvrdenia daňového subjektu majú preukázať. Správny súd vzhľadom na uvedené východiská a
citované znenie oboznámenia vyhodnotil námietku, podľa ktorej z procesného hľadiska vo vzťahu k

žalobcovi neboli dostatočne jasne odkomunikované relevantné a konkrétne pochybnosti správcu dane
v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v správnej
žalobe poukazoval na znenie Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa
24.02.2022, tak v tam uvedenej veci správca dane okrem doručenia oboznámenia sa s priebežnými
výsledkami daňovej kontroly, ktoré však neobsahovalo žiadne výsledky daňovej kontroly (v ňom správca

dane žalobcovi oznámil, že sa daňový subjekt môže dostaviť na daňový úrad za účelom oboznámenia sa
s priebežnými výsledkami daňovej kontroly) nekonal s kontrolovaným daňovým subjektom a v podstate
vydal „len“ protokol z daňovej kontroly, teda sa jednalo o skutkovo odlišnú vec.

69. Správny súd zdôrazňuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce

oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane. V posudzovaných veciach boli správcovi dane
predložené faktúry, objednávky, preberacie protokoly medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, rámcové
zmluvy, mandátne zmluvy, avšak žiadne ďalšie relevantné doklady, ktoré by preukázali vykonanie
služieb predložené neboli. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením správcu dane a žalovaného, že
existencia faktúry a zmluvných dokladov nepostačuje. Už bolo totiž opakovane judikované, že len

faktúry, respektíve iné formálne doklady, ktorých materiálny podklad nie je preukázaný, ako listinné
dôkazy pre preukázanie deklarovaných obchodov nestačia (bod 63 rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk 71/2022 zo dňa 27.02.2024). Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Uvedené rovnako platí aj pre prípad žalobcu, ktorému

mali byť výstupy z vykonaných služieb (napr. excelovské tabuľky) dodávané na externých diskoch.
Za stavu, keď žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené
na faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť
ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, nepreukázal splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákon o DPH. Podľa názoru správneho

súdu žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu
dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení. Neobstojí preto námietka žalobcu, že vyčerpal
svoje dôkazné bremeno a že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho výkladu a
rozloženia dôkazného bremena správcom dane. Žalobné námietky žalobcu správny súd nepresvedčili
natoľko, aby relevantne spochybnili záver správcu dane a žalovaného, že predmetnému vzťahu chýbal

materiálny základ, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V danej veci
správca dane vyslovil relevantné pochybnosti o existencii deklarovaným dodávateľom dodaných služieb
a všeobecné poukazovanie žalobcu na ním predložené dôkazy, ktoré však priamo nereaguje na závery
žalovaného, nie je spôsobilé ich spochybniť. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že predvolaní svedkovia
potvrdili uskutočnenie služieb, správny súd uvádza, že formálne potvrdenie uskutočnenia služieb

nepreukazuje, že služby boli uskutočnené vo vzťahu medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi.
Navyše pokiaľ neboli predložené žiadne dôkazy (zápisy, poznámky, výstupy, protokoly o zaškolení a
pod.) o ich uskutočnení, samotné svedectvá nemôžu byť považované za dostatočné na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet dane, ak sú v rozpore s inými
dôkazmi, ktoré jednoznačne poukazujú na nesplnenie týchto podmienok. Svedectvá ako subjektívne

výpovede nemajú rovnakú dôkaznú silu ako objektívne listinné dôkazy či iné materiálne skutočnosti,
ktoré správca dane vyhodnotil v rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo svojom
rozhodnutí uviedli konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá bezďalšieho relevantného a objektívneho podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť (Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025).

70. Správny súd konštatuje, že správcovi dane boli predložené dokumenty (rámcové zmluvy s
dodávateľmi, objednávky pre dodávateľov, preberacie protokoly o odovzdaní práce medzi dodávateľmi
a žalobcom, mandátne zmluvy medzi dodávateľmi a fyzickými osobami, ktoré mali vykonávať odborné
činnosti pre dodávateľov žalobcu), ktoré z formálneho hľadiska preukazovali nárok na odpočet dane,
avšak v danej veci správcovi dane po preskúmaní žalobcom predložených formálnych dokladov

vznikli dôvodné pochybnosti, na podklade ktorých pristúpil k preverovaniu, či reálne došlo k plneniu -
dodaniu služieb zo strany deklarovaných dodávateľov. Predloženie formálnych dokladov o obchodných
transakciách, ktoré prebehli medzi žalobcom a jeho dodávateľmi ešte neznamená, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno. Správca dane jednoznačne spochybnil skutočnosti, že priami deklarovaní
dodávatelia dodali fakturované služby, o čom svedčal zistený skutkový stav podrobne opísaný v
rozhodnutiach správcu dane aj žalovaného. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedol,

že Rámcové zmluvy obsahovali len všeobecný popis predmetu zmluvy, kde dielom alebo službou v
zmysle rámcovej zmluvy sa rozumejú časti alebo podklady projektových dokumentácií alebo inžinierska
činnosť alebo počítačové služby bez bližšej špecifikácie a konkretizácie týchto služieb, činností alebo
projektových dokumentácií; zároveň Rámcové zmluvy neobsahovali ani stanovenie ceny, pričom cena
za služby mala byť stanovená na základe objednávok; objednávky obsahovali identický popis služieb

ako faktúry; predložené protokoly o odovzdaní a prevzatí diela (medzi žalobcom a jeho dodávateľmi)
obsahovali len identifikáciu dodávateľa, žalobcu, cenu, podpisy a rovnaký popis ako predmet fakturácie
na faktúre, pričom žiadne iné bližšie skutočnosti o rozsahu prác a ich dodaní tieto zápisy neobsahovali.
Napriek tomu, že žalobca preukázateľne vedel o pochybnostiach správcu dane o existencii dodaných
služieb a mal možnosť tieto pochybnosti správcu dane rozptýliť prostredníctvom predloženia ďalších

dôkazov, žalobca však ďalšie dôkazy nepredložil, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze.

71. Správny súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane, vyhodnotili všetky dôkazy
a zistené skutočnosti jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť

deklarovaných obchodov. Správny súd sa s vyššie uvedenými závermi správcu dane a žalovaného
stotožnil a mal za to, že predložené rámcové zmluvy, faktúry, preberacie protokoly, objednávky a
mandátne zmluvy, aj vzhľadom na nezrovnalosti vo svedeckých výpovediach, nepreukazujú, že k
zdaniteľným obchodom, ktoré sú predmetom faktúr, skutočne došlo. Správny súd sa preto nestotožnil
s námietkou žalobcu, že predložil správcovi dane všetky potrebné doklady preukazujúce jeho nárok na

odpočet DPH. Ani žiadny z odborníkov, ktorí boli vypočutí v postavení svedka, nepredložil správcovi
dane poznámky a výstupy, resp. diela ani ich časti. Tie mali byť navyše protokolárne v zmysle
znenia mandátnych zmlúv odovzdané dodávateľom žalobcu, pričom svedkovia – odborníci uviedli,
že protokoly o odovzdaní diel dodávateľom žalobcu sa nevyhotovovali. Správny súd sa stotožnil s
napadnutými rozhodnutiami, že bezodplatné vykonávanie deklarovaných činností odborníkmi, s ktorými

spolupracovali dodávatelia žalobcu, a ktoré boli veľkého rozsahu, boli značne časovo náročné a
značne zodpovedné, je neštandardné. Uvedené v celkovom kontexte všetkých dôkazov preukázateľne
spochybňuje dodanie služieb žalobcovi.

72. Nie sú dôvodné ani námietky žalobcu, že došlo k jeho neúmernému zaťažovaniu dôkazným

bremenom, ktoré ho už nezaťažovalo. Teória prenosu dôkazného bremena, z ktorej vychádzali aj
daňové orgány, je výsledkom ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, Najvyššieho súdu SR,
teraz aj Najvyššieho správneho súdu SR, a aj Ústavného súdu SR. Správny súd v tejto súvislosti
odkazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 (s
odkazom na už judikované závery v rozhodnutí III. ÚS 401/09), v zmysle ktorých : „Daňový subjekt

má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procesedokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ Potom, čo správca dane žalobcovi oznámil svoje pochybnosti postupom podľa § 46 ods. 5

Daňovéhoporiadku,sadôkaznébremenopresunuloopätovnenažalobcuanebolopovinnosťousprávcu
dane vyzvať žalobcu na predloženie ďalších konkrétnych dôkazov dovtedy, kým by sa nepreukázali
tvrdenia žalobcu. Bolo na žalobcovi predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa týkali deklarovaného dodania
služieb, ktoré mal žalobca k dispozícii. Správny súd pripomína, že každý prípad dodania tovaru alebo
služby je charakteristický určitými konkrétnymi okolnosťami, a preto ho treba vždy vyhodnocovať v

kontexte konkrétnych skutkových okolností. Je pritom na účastníkoch konkrétneho obchodnoprávneho
vzťahu akým spôsobom bude realizované dodanie tovaru alebo služby a aké dôkazy si o tomto
realizovaní zabezpečia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ustálené závery judikatúry,
napríklad na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018, v
zmysle ktorých : „...určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu,
od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V

zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme,
v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený.“ K tomu sa
žiada uviesť, že judikatúra k otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, osobitne pokiaľ
ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v

posledných rokoch sa jasne ustálila na tom, že nepostačuje predložiť faktúru, prípadne i zmluvu, ak
správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto
zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017,
ako aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 705/2017.

73. Správny súd tiež uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali vzťahov a okolností
medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi, teda išlo o okolnosti a skutočnosti priamo v
dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podaných správnych žalobách. Preto bolo
od žalobcu možné spravodlivo požadovať, aby okrem formálnych dokladov preukázal alebo označil

ďalšie dôkazy svedčiace o existencii dodaných služieb. Ako už bolo vyššie uvedené daňové orgány
v priebehu daňovej kontroly opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných
plnení, čo však žalobca považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.
Správca dane vykonal šetrenie zamerané na dodávateľské spoločnosti priamo vo vzťahu k týmto
spoločnostiam, keď predvolal na výsluchy ich bývalých konateľov, od ktorých sám a bezprostredne

skutočnosti spochybňujúce sťažovateľom uplatnený nárok na odpočítanie DPH získal. Je teda zrejmé,
že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, nepoňal ho extenzívne a nijakým spôsobom
ho na úkor žalobcu nerozširoval, ako sa zrejme snažil žalobca naznačiť. S nezákonným prenosom
dôkazného bremena nemožno zamieňať situáciu, kedy správca dane skutočnosti získané šetrením u
dodávateľského subjektu použije ako podklad pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Nemožno

preto ako opodstatnené vyhodnotiť námietky žalobcu týkajúce sa neúmerného prenosu dôkazného
bremena. Pokiaľ žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, ktorý bol
neskoršou rozhodovacou praxou prekonaný (napr. rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018), závery
tohto rozhodnutia nesúvisia s prejednávanou vecou, nakoľko išlo o vec, v ktorej nebola spochybnená
materiálna existencia plnenia, ale spochybnenou bola skutočnosť, že tovar bol dodaný spoločnosťou

v postavení deklarovaného dodávateľa, teda išlo o spochybnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pre
odpočítanie DPH. V posudzovaných veciach však išlo o odlišné skutkové okolnosti a finančnými orgánmi
bola spochybnená druhá hmotnoprávna podmienka odpočítania DPH, teda podmienka materiálnej
existencie plnenia. Navyše správny súd uvádza, že nie je postačujúce, aby žalobca len označil právne
závery iných rozhodnutí súdov bez toho, aby konkretizoval, v čom sa skutkové okolnosti posudzovaného

prípadu žalobcu približujú skutkovým okolnostiam, z ktorých vychádzali súdy pri koncipovaní citovaných
čiastkových záverov, na ktoré v správnych žalobách žalobca poukazoval.

74. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že závery finančných orgánov, podľa ktorých sa zdaniteľné plnenia
nemali uskutočniť výlučne z dôvodov, že dodávatelia neboli na tieto dodania spôsobilí, boli nekontaktní

a nepreukázal sa u nich výkon ekonomickej činnosti, nakoľko sú to spoločnosti bez sídla a nemajú
ani materiálno-technické vybavenie na uskutočnenie preverovaných obchodov, pričom tieto skutočnosti
nemôžu byť v zmysle judikatúry dôvodom pre nepriznanie odpočítania DPH, tieto správny súd vyhodnotil
ako nedôvodné. V prvom rade tak ako to vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia, dôvodompre neuznanie odpočítania DPH bolo nesplnenie podmienky reálneho uskutočnenia služieb medzi
žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi, teda žalobca nepreukázal, že by mu jeho dodávatelia dodali
služby, ktoré boli predmetom preverovaných dodávateľských faktúr. Námietka žalobcu, že dôvodom

neuskutočnenia zdaniteľných plnení mal byť „iba“ resp. „výlučne“ nedostatok spôsobilosti dodávateľov
predmetné služby dodať, resp. ich nekontaktnosť, či nedostatok materiálno-technického vybavenia,
nezodpovedá odôvodneniu napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových rozhodnutí správcu
dane. Takéto závery správcu dane neboli tými podstatnými skutkovými zisteniami, na základe ktorých
došlo k neuznaniu odpočítania dane. Správny súd mal za to, že k pochybnostiam viedli správcu

dane také skutkové zistenia, ktoré sa týkali žalobcu a jeho priamych dodávateľov a ktoré spochybnili
reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi nimi. Správca dane zistil, že predložené Rámcové
zmluvy obsahovali len všeobecný popis predmetu zmlúv bez bližšej špecifikácie a konkretizácie služieb,
činností alebo projektových dokumentácií, neobsahovali tiež stanovenie ceny; objednávky obsahovali
len všeobecný popis predmetu objednávky; výpovede E. F. (bývalý konateľ MIREX GROUP s.r.o.),
E. A. (bývalý konateľ LEVITY s.r.o.), E. G. (bývalý konateľ ORFA security consulting s.r.o.) správca

dane vyhodnotil ako všeobecné, menovaní svedkovia tvrdili, že vyplácali v hotovosti z bankového
účtu svojich dodávateľov, teda fyzické osoby (H. E. B., H. I. B., H. E. K. M., E. L. a H. J. F.), ktoré
mali vykonávať odborné činnosti v rozsahu týždňov až mesiacov pre žalobcu, avšak z výsluchov
týchto odborníkov vyplynulo, že za svoju prácu nedostali žiadnu odmenu, hoci mali uzatvorené
odplatné mandátne zmluvy, pričom vyplatenia svojej odmeny sa žiadnym relevantným spôsobom

nedomáhali; svedkyňa H. B. utvrdila správcu dane v pochybnostiach predložením faktúr č. 20VF00001,
č. 20VF00002 a č. 21VF00002 pre podnikateľský subjekt s obchodným menom totožným s dodávateľom
žalobcu ( nesúvisiaca spoločnosť LEVITY, s.r.o., IČO: 36 657 671, bola z obchodného registra ex
offo vymazaná od dňa 08.04.2017), neboli predložené žiadne protokoly o školeniach osôb bývalých
konateľov dodávateľov (E. F., E. A. a E. G.) alebo zápisy z porád prípadných školení systému AutoCAD

konateľom žalobcu (H. E. M., M.); neboli predložené žiadne protokoly alebo zápisy o odovzdaní
techniky s príslušným programovým vybavením osobám konateľov dodávateľov; nebola predložená
žiadna špecifikácia predložených dokladov a dokumentov a pod.; k podaniam žalobcu priložené rôzne
tabuľkové prehľady, grafy, mapy, projekty a fotodokumentácia boli bez akejkoľvek bližšej špecifikácie,
popisuaoznačenia,kuktorejkonkrétnejdodávateľskejfaktúrealebododávateľovisapredmetnédoklady

mali vzťahovať, neobsahovali ani údaje a skutočnosti o tom, kto ich vyhotovil prípadne spracoval alebo,
že by ich spracovali práve uvádzané osoby, ktorých správca dane za účelom preverenia tvrdených
skutočností vypočul. Možno sa stotožniť so žalobcom v tom smere, že materiálne podmienky priznania
práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi kontrolovaným
daňovým subjektom (žalobcom) ako príjemcom plnenia a jeho priamym dodávateľom, preto pre

záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane by nepostačilo spochybnenie
dodávateľských spoločností a skutočnosť, že títo nemali žiadnych zamestnancov a ani materiálno-
technické vybavenie na realizáciu služieb (počítačové služby - spracovanie projektovej dokumentácie), a
teda nedisponovali potrebnými prostriedkami na zabezpečenie realizácie fakturovaného plnenia, avšak
v posudzovaných veciach žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu boli poskytnuté predmetné

služby a v akom rozsahu, teda neuniesol svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom poukázanie na ďalšie
nezrovnalosti (nekontaktnosť dodávateľov v čase daňovej kontroly, nedostatok materiálno-technického
vybavenia na uskutočnenie preverovaných obchodov) v širšom reťazci jednotlivých daňových subjektov
túto skutočnosť dopĺňala v celkovom kontexte, nešlo teda výlučne o zodpovednosť za správanie a
evidenciu tretích osôb.

75. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nedostatočne vysporiadal s
námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňových rozhodnutí, nakoľko žiadnym spôsobom nereagoval na
podstatu žalobcom vznesených odvolacích námietok. Z formulácií žalovaného nie je možné zistiť, na
základe akých konkrétnych skutočností zistených v daňovej kontrole správca k svojim záverom dospel

a aké konkrétne vykonané dôkazy svedčia v prospech záverov finančných orgánov. Vykonané dôkazy
nachádzajúce sa v obsahu administratívneho spisu sú podľa žalobcu v rozpore s výrokom napadnutých
rozhodnutí. Podľa žalobcu nie je preukázané, že správca dane hodnotenie dôkazov vykonal, nakoľko z
odôvodnenia nie je zrejmé, ako boli správcom dane vyhodnotené doklady, ktoré on predložil za účelom
preukázania okolností nadobudnutia diel a služieb. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho vlastného rozhodnutia a chýba argumentácia, v ktorej
by sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, absentuje aj úvaha žalovaného, ktorou
mal byť žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako aj správna úvaha, zodpovedajúca zásadám logiky,
ktorou sa žalovaný mal riadiť pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalobcateda namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného nie sú odôvodnené v súlade s ustanovením § 63
ods. 5 Daňového poriadku, ani s aktuálnou judikatúrou správnych súdov a sú preto nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

76. K uvedeným námietkam nepreskúmateľnosti správny súd uvádza, že vo všeobecnosti môže byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie správneho
orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok

ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je
výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody
nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia
právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.
Z hľadiska posúdenia dostatočnosti odôvodnenia je podstatné, aby sa správne orgány vo svojich
rozhodnutiach vysporiadali so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania,

čo môže v niektorých prípadoch znamenať konzumáciu vysporiadania sa s niektorými čiastkovými
námietkami, pričom uvedené platí najmä v prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu obsiahle,
ako tomu bolo aj v prípade odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Aj v
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS
342/2010) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z

09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté
otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Nevyžaduje sa, aby na každú námietku účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to v žalobe prezentuje žalobca, ale iba na taký
argumentčinámietku,ktorájeprerozhodnutiedanejvecirozhodujúcaavyžadujesašpecifickáodpoveď.

Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a neposkytol
presvedčivú odpoveď, prevzal text prvostupňových rozhodnutí a neuviedol vlastné vysporiadanie sa s
námietkami, správny súd uvádza, že táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
žalovaného.

77.Pooboznámenísasnapadnutýmirozhodnutiamižalovanéhovnadväznostinažalobnébodysprávny
súd konštatuje, že tieto spĺňajú kritériá ich preskúmateľnosti a obsahujú zákonom stanovené náležitosti
v zmysle § 63 Daňového poriadku. Rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k výrokom, ktorými potvrdzujú
rozhodnutia správcu dane, obsahujú riadne a dostatočné odôvodnenia, z ktorých jednoznačne vyplýva,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutia, obsahujú vyhodnotenie dôkazov, a to jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach, správca dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli
úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali,
zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok
na odpočet DPH, a to vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k materiálnej
existencii plnenia v súlade s judikatúrou NSS SR i SD EÚ. Žalovaný sa venoval v dostatočnej miere

podstatnýmodvolacímnámietkam,zjehozáverovvyplývaprávneposúdenievecizaloženénanesplnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom,
vo vzťahu k preukázaniu materiálnej existencie plnenia medzi žalobcom ako daňovým subjektom a
jeho priamymi dodávateľmi, spoločnosťami MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a
LEVITY s.r.o. Najvyšší správny súd SR k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu uviedol,

že „ide o jednu z najzávažnejších vád, ktorou môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne
ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť preskúmať.
Jednoducho povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo
rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Naproti tomu nedostatok
dôvodov znamená absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti,

ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu...“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR,
sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28. júla 2022). Správny súd poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho
správneho súd SR sp. zn. 4Svk/12/2025 zo dňa 21.05.2025, v ktorom uviedol, že „pri akomkoľvek
rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť
podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať

za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere
jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov
a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny
orgándospelnazákladevoľnejúvahy,trebavrozhodnutídostatočneodôvodniť,abybolozrejmé,čobolopodkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán
limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej
úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo

z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.“

78. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutých
rozhodnutí žalovaného je nedôvodná, nakoľko ich odôvodnenia obsahujú preskúmateľné, komplexné
a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobcu. Zároveň je táto

námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým
stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať
iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti predmetných
rozhodnutí ako celkov správnym súdom preto nie je konštatovaná. Záver správcu dane, na ktorom
postavil svoje rozhodnutia, je v odôvodnení jeho rozhodnutí vymedzený a vyjadrený jasne a spôsobom,
ktorý nedáva priestor pre pochybnosti o tom, čo bolo základom záverov správcu dane, a to že nebola

naplnená podmienka pre odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pretože priamym
dodávateľom žalobcu, ktorí boli dodávateľmi uvedenými na faktúrach, nevznikla daňová povinnosť podľa
§ 19 ods. 2 zákona o DPH.

79. Napokon neobstojí ani námietka žalobcu, že rozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné z

dôvodu, že závery správcu dane sú vnútorne rozporné, keď správca dane podľa žalobcu spochybňoval
reálnosť dodania plnenia, no súčasne spochybňoval reálnosť deklarovaného dodávateľa, kedy
vychádzal z reálnosti dodania plnenia. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí podľa názoru
správneho súdu jednoznačne formuloval svoje závery tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o
materiálnej existencii plnenia, ktoré bolo predmetom dodávateľských faktúr, preto námietka žalobcu

nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane. Pokiaľ uvedená argumentácia žalobcu mala
smerovaťktvrdeniamsprávcudanespochybňujúcimspôsobilosťdodávateľovdodaťpredmetnéplnenia,
konkrétne k pochybnostiam o nedostatku ich personálnych a materiálno-technických predpokladov na
uskutočnenie preverovaných obchodov, správny súd už uviedol, že úvahy správcu dane v priebehu
výkonu daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní, ktoré sa týkali deklarovaných dodávateľov

boli vyhodnocované len na dokreslenie deklarovaného obchodného modelu týkajúceho sa obchodných
plnení medzi žalobcom a deklarovanými spoločnosťami. Podstatným bolo zistenie, že reálne dodanie
služieb nebolo žalobcom preukázané, preto pochybnosti o splnení prvej hmotnoprávnej podmienky
(status deklarovaného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby) by boli v tomto smere nadbytočné, pretože
pokiaľ nebolo plnenie, potom je irelevantné, či osoba uvedená na faktúre mala status zdaniteľnej osoby.

80. Žalobca ďalej namietal nevykonanie dokazovania opätovným výsluchom svedkov s tým, že žalovaný
nemohol vedieť, čo by pri vykonaní dokazovania vyšlo pre správcu dane najavo resp. aké pochybnosti
získal, keďže mu zo strany správcu dane žiadne pochybnosti oznámené neboli a správca dane
nevykonaním opakovaných výsluchov zabránil tomu, aby sa ním tvrdené údajné nedostatky svedeckých

výpovedí odstránili, a to navyše bez presvedčivého zdôvodnenia, čím zasiahol do procesných práv
žalobcu. Žalobca uviedol, že osoby konajúce ako štatutári dodávateľov v čase preverovania neodmietli
vypovedať a z obsahu zápisníc z ústnych pojednávaní vyplýva, že odpovedali na každú otázku správcu
dane podrobne a vyčerpávajúco, pričom detailne opísali výkon fakturovaných prác pre žalobcu. Pokiaľ
sa správcovi dane zdali vyjadrenia svedkov príliš všeobecné, mal správca dane ničím neohraničenú

možnosť položiť svedkom doplňujúce otázky, čo však neurobil.

81. Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že boli vypočutí
tak bývalí konatelia dodávateľov, ako aj odborníci, ktorí mali vykonať služby pre dodávateľov žalobcu.
Nevykonanieopakovanýchvýsluchovsvedkovvyhodnotilisprávcadaneažalovanýakoneopodstatnené

s odôvodnením, že „žalobcom navrhnutí svedkovia boli vypočutí za prítomnosti splnomocneného
zástupcu daňového subjektu, ktorý kladením otázok svedkom mohol prispieť k objasneniu skutočností,
ktoré chcel daňový subjekt týmto dôkazom preukázať. Svedkovia sa však k uskutočneniu zdaniteľných
plnení pre daňový subjekt nevedeli konkrétne vyjadriť, ich odpovede boli všeobecného charakteru.
Pri nekonkrétnych vyjadreniach jednotlivých svedkov sa predložené faktúry a doklady o ich úhrade

stávajú len formálnym dokladom, obsah ktorých výpovede jednotlivých účastníkov obchodu hodnoverne
nepotvrdili už pri uskutočnených výpovediach svedkov, ktoré sú podrobne popísane v protokole“.
Správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie,
pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie jepritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správcu dane ale pri prijatom závere o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH zaťažuje dôkazné bremeno len v tej miere, aby preveril
skutočnosti tvrdené daňovým subjektom a preukázal svoje pochybnosti o tvrdeniach a podkladoch

daňového subjektu, ak sú tieto pochybnosti výsledkom preverovania. Správca dane nie je povinný
viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu o splnení hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet dane. Taktiež nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované daňovým
subjektom, avšak ak nevyhovie návrhu na vykonanie dôkazov, musí preskúmateľným spôsobom
odôvodniť, prečo vykonanie dôkazu nebolo potrebné. Žalobca v žalobných námietkach neuvádzal, že

rozhodnutiam úplne chýba argumentácia, prečo návrhu na vykonanie opakovaných výsluchov nebolo
vyhovené a prečo prípadne z hľadiska zákonnosti takáto argumentácia nemôže obstáť. Správca dane
vyhodnotil výpovede vypočutých svedkov za dostatočné pri prijatie jeho záverov, čo napokon potvrdil
aj sám žalobca v správnych žalobách, keď uviedol, že „z obsahu zápisníc z ústnych pojednávaní
vyplýva,žeodpovedalinakaždúotázkusprávcudanepodrobneavyčerpávajúco,pričomdetailneopísali
výkon fakturovaných prác pre žalobcu“. Pokiaľ mal správca dane za to, že z vykonaných výsluchov bol

skutkový stav dostatočne zistený a správca dane z ich vykonania nadobudol relevantné pochybnosti o
materiálnej existencii plnenia, nie je povinný vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania, ak si
svoj procesný postup presvedčivo odôvodní, tak ako tomu bolo v posudzovaných veciach.

82. Na tomto mieste správny súd ešte dodáva, že daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí síce

uviedli nadbytočne zistenia týkajúce sa spoločnosti BLIZARD SK s.r.o., ktorá však v preverovaných
zdaňovacíchobdobiachžalobcovislužbynedodávala(dodávateľombolavzdaňovacomobdobíjún2021
– 2 faktúry), avšak táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom nezákonnosti rozhodnutí. Zistenia
správcu dane ohľadom tejto spoločnosti boli uvedené len v časti rozhodnutí popisujúcej vykonané úkony
správcu dane a všetky zistené skutočnosti v priebehu daňovej kontroly. Konkrétne zistenia vo vzťahu

k tomuto dodávateľovi však neboli podstatné pre vyhodnotenie skutkového stavu zisteného správcom
dane alebo pre ním prijatý záver.

83. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci
správcom dane, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia, či reálne

došlo k plneniu v zmysle dokladov predložených žalobcom. Z administratívneho spisu nevyplýva, že
by správca dane nezohľadňoval dôkazy, ktoré by svedčili v prospech žalobcom tvrdených skutočností.
Správca dane ako aj žalovaný podľa správneho súdu v danom prípade vychádzali z jednoznačne
zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu a túto skutočnosť vo svojich
rozhodnutiach riadne odôvodnili.

84. Žalobca tiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí, je
v rozpore s jeho administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Poukázal na to, že uskutočnenie
prác zo strany dodávateľov nepreukazoval iba faktúrami, ale predložil aj ďalšie dôkazy ako zmluvy,
objednávky, dodacie listy, preberacie protokoly a dôkazy preukazujúce materiálnu existenciu plnenia.

Správca dane však z celkového množstva dôkazov preveril iba niektoré a vyradil veľké množstvo
dôkazov bez toho, aby uviedol logické a právne podložené vysvetlenie. Správny súd sa s námietkou
žalobcu ohľadom rozporu skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu nestotožnil, nakoľko
správca dane hodnotil všetky dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom v daňovej kontrole a vyrubovacích
konaniach, pričom presvedčivo zdôvodnil, prečo žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú reálnu

existenciu plnenia. Žalobca napokon konkrétnym spôsobom v správnych žalobách ani nebrojil proti
odôvodneniu správcu dane, prečo by mali ním predložené dôkazy obstáť a prečo je argumentácia
správcu dane a žalovaného mylná. Správny súd uvádza, že správca dane uviedol celý rad okolností,
ktoré vzbudili pochybnosti o reálnosti dodania preverovaných služieb od jednotlivých dodávateľských
spoločností:

85. Spoločnosť MIREX GROUP, s.r.o. podávala nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia júl 2021 až február 2022, ktoré bolo posledné podané daňové priznanie,
spoločnosť so správcom dane nespolupracuje a z tohto dôvodu bola spoločnosti zrušená registrácia
pre daň. Z podaných daňových priznaní k DPH za preverované zdaňovacieho obdobia roka

2020 a 2021 správca dane zistil, že výška uskutočnených plnení je takmer identická s výškou
uplatneného odpočítania s nízkou daňovou povinnosťou, spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. nemala
žiadny majetok ani zamestnancov. Nemala žiadne personálne a materiálno-technické predpoklady
na uskutočnenie preverovaných obchodov fakturovaných preverovanými faktúrami. Výpoveď bývaléhokonateľa spoločnosti MIREX GROUP, s.r.o. E. F. bola všeobecná. Svedok uviedol, že sídlo spoločnosti
nebolo na adrese uvedenej v obchodnom registri, spoločnosť nemala prenajaté priestory a nemala
majetok. Zároveň uviedol, že obchodná spolupráca so žalobcom vznikla nakontaktovaním sa konateľa

spoločnosti H. E. M., M. na základe vyhľadania si ho na internete. Svedok E. F. sa vyjadril, že
stavebno-inžinierske činnosti v subdodávkach zabezpečovali odborníci na základe mandátnych zmlúv
– H. I. B. a H. E. B., ktorí spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. fakturovali svoje služby, na ktoré E. F.
nemal kvalifikáciu. Žalobcom bol spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. poskytnutý počítač s licencovaným
programom AutoCAD, do ktorého mal byť zaškolený E. F. konateľom žalobcu H. E. M., M.. K rozsahu

vykonanýchslužiebakspôsobuakýmbolastanovenácenasvedokuviedolvšeobecnévyjadrenie.Podľa
vyjadrenia svedka spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. v preverovanom období obchodovala prevažne
so žalobcom. Preverované faktúry boli uhradené cez bankový účet. Svedok E. F. uviedol, že z účtu
spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. boli vyberané hotovosti, ktorými vyplácal svojich subdodávateľov.
Správca dane poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach bývalého konateľa E. F. a odborníkov H.
E. B. a H. I. B.. Nezrovnalosti boli vo vyjadrení E. F., podľa ktorého odborné služby odborníkov boli

spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. fakturované a vybratými hotovosťami z účtu spoločnosti vyplácal
svojich subdodávateľov a vo vyjadrení odborníkov, že odborné činnosti im neboli zaplatené. Svedkyňa
H. E. B. sa vyjadrila, že pracovala pre spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. ako živnostník v roku 2020 a
2021, tak ako je uvedené na faktúrach, ktoré správcovi dane predložila pri ústnom pojednávaní. Ďalej
sa vyjadrila, že zmluvu so spoločnosťou MIREX GROUP s.r.o. nemala, boli vyhotovené iba objednávky.

Faktúry, ktoré boli H. E. B. predložené nemala zaevidované v peňažnom denníku, nakoľko faktúry neboli
uhradené spoločnosťou MIREX GROUP s.r.o. Živnosť mala len na zákazky pre spoločnosť MIREX
GROUP s.r.o. a LEVITY s.r.o. Výdavky v súvislosti s výkonom odborných činností si neuplatňovala.
Nakoľko faktúry neboli zo strany uvedených spoločností uhradené a nemala žiaden príjem, daň
nebola priznaná ani odvedená. Správca dane poukázal na to, že H. E. B. nevymáhala faktúry od

spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. v sume 9 625,- Eur za rok 2020 a v sume 17 010,- Eur za rok
2021. Od februára roku 2022 je H. E. B. zamestnaná u žalobcu, kde pracuje ako dopravný inžinier na
menších projektoch. V predložených účtovných dokladoch spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. správca
dane preveroval v účtovníctve zaúčtovanie faktúr predložených H. E. B., pričom zistil, že tieto neboli
zaúčtované v účtovníctve spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. Správca dane mal dôvodné pochybnosti,

že predmetné faktúry predložené H. E. B. boli účelovo vyhotovené na ústne pojednávanie vo veci
preverenia obchodných vzťahov so spoločnosťou MIREX GROUP s.r.o. Svedok H. I. B. sa vyjadril,
že vykonával odbornú činnosť pre spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. ako súkromná osoba na základe
mandátnej zmluvy. Podmienky v zmluve neboli špecifikované, ani neboli špecifikované konkrétne práce.
Svedok nevedel uviesť, čo bolo predmetom obchodnej spolupráce, nevedel uviesť konkrétne mesiace

kedy boli práce vykonané, nevedel na koľkých zákazkách, projektoch pre spoločnosť MIREX GROUP
s.r.o. pracoval, pričom uviedol, že raz za 2 mesiace alebo raz mesačne. Svedok H. I. B. nevykonával
odborné činnosti pre nikoho iného len pre spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. Projekty a značenie
vykonával v programe AutoCAD, ku ktorému nevedel, či mala spoločnosť zakúpenú licenciu a nevedel
sa vyjadriť aké funkcie programu používal. Svedok vykonával 2 roky odbornú činnosť bez finančnej

odplaty s tým, že ho spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. v budúcnosti zamestná. Táto spoločnosť svedka
napokon nezamestnala.

86. Spoločnosť LEVITY s.r.o. so správcom dane nespolupracovala, poštu na adrese sídla nepreberala.
Spoločnosť LEVITY s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2021 daňové priznanie k dani z

príjmov právnických osôb. Z informácií z účtovnej závierky za rok 2020 boli zistené krátkodobé
záväzky z obchodného styku spoločnosti LEVITY s.r.o. v sume 16 980,- Eur. Spoločnosť podala
posledné nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2021.
Spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a z tohto dôvodu bola spoločnosti zrušená registrácia
pre daň. Z podaných daňových priznaní DPH za preverované zdaňovacie obdobie roka 2020 a

2021 správca dane zistil, že výška uskutočnených plnení je takmer identická s výškou uplatneného
odpočítania s nízkou daňovou povinnosťou. Spoločnosť LEVITY s.r.o. nemala žiadny majetok, nemala
žiadne materiálno-technické predpoklady na uskutočnenie preverovaných obchodov fakturovaných
preverovanými faktúrami. Správca dane vyhodnotil výpoveď bývalého konateľa spoločnosti LEVITY
s.r.o. E. A. ako všeobecnú, nakoľko sa vyjadroval k samotnej činnosti spoločnosti LEVITY s.r.o. ako

aj k obchodom s odberateľom DAQE Slovakia s.r.o. všeobecne. Svedok uviedol, že sídlo spoločnosti
bolo na adrese uvedenej v obchodnom registri, ktoré vlastnila svedkova kamarátka a spoločnosť
nemala majetok. Zamestnancom spoločnosti bol len on a to na trvalý pracovný pomer. Svedok
uviedol, že obchodná spolupráca so žalobcom vznikla nakontaktovaním sa na konateľa spoločnostiH. E. M., M. na základe vyhľadania si ho na internete. Spoločnosť vykonávala inžiniersku činnosť,
dopravné prieskumy a spracovávanie podkladov pre projektovú dokumentáciu. Nevedel uviesť, na
akých konkrétnych križovatkách sa vykonávali dopravné prieskumy. Inžiniersku činnosť vykonával v

licencovanomprogrameAutoCAD,ktorýmubolposkytnutýžalobcomspolusnotebookom.Doprogramu
bol zaškolený konateľom žalobcu. Svedok nevedel uviesť konkrétne požiadavky a zadania, ktoré
odovzdal žalobca spoločnosti LEVITY s.r.o. K rozsahu vykonaných služieb a k spôsobu akým bola
stanovená cena uviedol všeobecné vyjadrenie. Spoločnosť LEVITY s.r.o. v preverovanom období podľa
vyjadrenia svedka obchodovala prevažne so žalobcom. Profesionálne odborné práce svedok posúval

odborníkom v danej oblasti, a to H. E. B., E. K., E. L. a J. F.. Menovaní odborníci pracovali pre spoločnosť
LEVITY s.r.o. na základe mandátnych zmlúv, ktorí fakturovali spoločnosti LEVITY s.r.o. odbornú činnosť.
K úhrade preverovaných faktúr sa svedok vyjadril, že boli uhradené cez bankový účet. Svedok uviedol,
že z účtu spoločnosti LEVITY s.r.o. boli vyberané hotovosti, ktorými vyplácal svojich subdodávateľov
v hotovosti. Nevedel uviesť, v akých sumách boli vyplácaní subdodávatelia. Správca dane poukázal
na nezrovnalosti vo výpovediach bývalého konateľa E. A. a odborníkov H. E. B., E. K., E. L. a J. F..

Správca dane poukázal na skutočnosť, že tvrdenie E. A., podľa ktorého odborné služby odborníkov
boli spoločnosti LEVITY s.r.o. fakturované a vybratými hotovosťami z účtu spoločnosť LEVITY s.r.o.
vyplácalsvojichsubdodávateľovvhotovosti, čonekorešpondovalosvyjadrenímodborníkov(svýnimkou
H. E. B., ktorá pracovala ako samostatne zárobkovo činná osoba), ktorí uviedli, že odborné činnosti
vykonávali ako súkromné osoby, nefakturovali odborné činnosti a zároveň odborné činnosti im neboli

uhradené. Správca dane poukázal na to, že H. E. B. nevymáhala neuhradené faktúry spoločnosťou
LEVITY s.r.o. v sume 23 980,- Eur za rok 2020 a v sume 14 000,- Eur za rok 2021. Správca dane
poukázal na to, že z predložených faktúr H. E. B. vyplýva, že tieto faktúry boli vystavené odberateľovi
LEVITY s.r.o. IČO: 36 657 671, čo je spoločnosť, ktorá bola vymazaná z obchodného registra od
08.04.2017 ex offo a štatutárnym orgánom bola osoba F. I.. Spoločnosť uvedená na vystavených

faktúrach nie je spoločnosťou, ktorú H. E. B. v zápisnici označila ako spoločnosť, ktorej mala poskytovať
odbornú činnosť. Správca dane mal dôvodné pochybnosti, že faktúry predložené H. E. B. boli účelovo
vyhotovené na ústne pojednávanie vo veci preverenia obchodných vzťahov so spoločnosťou LEVITY
s.r.o., IČO: 51 336 987. Svedok H. J. F. vo výpovedi uviedol, že vykonával služby ako súkromná osoba na
základe mandátnej zmluvy, nie ako živnostník, pričom odborné činnosti mu neboli uhradené. Nepredložil

mandátne zmluvy, nevedel sa vyjadriť k časovému obdobiu, kedy boli práce vykonané pre spoločnosť
LEVITY s.r.o., nekonkretizoval ani cenu za odborné činnosti a uviedol, že cena bola navrhnutá z ich
strany. Svedok sa stretol s pánom E. A. len raz, všetko riešil s E. G., konateľom spoločnosti ORFA
security consulting s.r.o. Neuhradenie odborných činností svedok nevymáhal od spoločnosti LEVITY
s.r.o. Technické podmienky ohľadom projektov riešil s pánom H. E. M. M., nakoľko spoločnosť LEVITY

s.r.o. mu k technickým veciam nevedela povedať dostatočné informácie. Svedok E. K. vo výpovedi
uviedol, že chcel získať prax do budúcna, preto ho oslovil E. A. a dal mu možnosť spolupráce. Najskôr sa
jednalo o bezplatnú spoluprácu a neskôr ako súkromná osoba na základe mandátnej zmluvy. Správca
dane poukázal na neštandardné získavanie praxe u spoločnosti, ktorá nemala odbornú kvalifikáciu
na výkon odbornej činnosti. Svedok uviedol, že s H. E. M. M. je v kolegiálnom vzťahu, pozná ho z

univerzity v Žiline. Zároveň uviedol, že niektoré situácie, ako ich spracovať a vyriešiť, odkomunikoval so
žalobcom. K odbornej činnosti sa vyjadril, že sa jednalo o spracúvanie výkresov z hľadiska dopravného
inžiniera a projektanta v rámci dočasného dopravného značenia. Túto činnosť vykonával v licencovanom
programe AutoCAD, ktorý mu poskytol E. A. aj s notebookom. Nevedel uviesť konkrétnu oblasť, kde boli
práce vykonané, objednávky neboli uzavreté, nevedel uviesť konkrétny predmet obchodnej spolupráce.

K stanoveniu ceny za odborné činnosti sa nevedel vyjadriť a uviedol, že E. A. navrhol nejakú sumu.
Odborné činnosti spoločnosťou LEVITY s.r.o. mu neboli vyplatené, ani nevedel uviesť aká konkrétna
suma mu mala byť vyplatená za odborné činnosti. Nevyplatenú sumu za odborné činnosti svedok
nevymáhal a v súčasnosti nevykonáva žiadne odborné činnosti, pričom pracuje v súčasnosti ako
výskumný pracovník na univerzite v Žiline. Svedok E. L. vykonával pre spoločnosť LEVITY s.r.o. ako

súkromná osoba na základe mandátnej zmluvy odborné kresliace práce, ktoré konkrétne nešpecifikoval.
Kontakt na E. A. mu poskytol pán M., ktorý ho aj s E. A. zoznámil. M. M. poznal pred spoluprácou
so spoločnosťou LEVITY s.r.o. nakoľko mu pán M. dal kontakt na túto spoločnosť. V období, kedy
vykonával odbornú činnosť pre spoločnosť LEVITY s.r.o., uviedol, že bol zamestnaný v Bratislave na
pozícii manažér dopravy v stavebnej firme D4R7construction s.r.o., ktorej dodávateľom bola spoločnosť

žalobcu, preto na základe týchto dodávateľských vzťahov sa svedok poznal s H. E. M., PhD. Svedok
E. L. uviedol, že objednávky neboli, bola len mandátna zmluva, ktorej predmet si nespomínal, ani na
obdobie, na ktoré bola uzavretá. Svedok nevedel uviesť konkrétne obdobie, kedy boli práce vykonané,
aničasovérozmedzie,vakompracovalnajednotlivýchprojektoch.Uviedol,ževyužívalkresliaciprogramAutoCAD, ktorý mu dal E. A. na počítači, ktorý mu odovzdal. Kvalitu odovzdanej práce konzultoval s H.
E. M., M.. V mandátnej zmluve nebola definovaná finančná odmena, pričom tá bola dohodnutá ústne.
Sumy finančnej odmeny nevedel uviesť. Finančná odmena mu nebola zo strany spoločnosti LEVITY

s.r.o. uhradená, ani si ju svedok nevymáhal. Svedok vykonával odborné činnosti len pre spoločnosť
LEVITY s.r.o., nikomu inému neposkytoval odborné činnosti.

87. Spoločnosť ORFA security Consulting s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie 2021 daňové priznanie
k dani z príjmov právnických osôb. Spoločnosť podávala nulové daňové priznanie k dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2021 až február 2022, ktoré bolo posledné podané daňové
priznanie. Spoločnosť so správcom dane nespolupracuje a z toho dôvodu bola spoločnosti zrušená
registrácia pre daň. Z podaných daňových priznaní k DPH za preverované zdaňovacie obdobie
roka 2020 a 2021 správca dane zistil, že výška uskutočnených plnení je takmer identická s výškou
uplatneného odpočítania s nízkou daňovou povinnosťou. Spoločnosť nemá žiadny majetok a v roku
2020 nemala žiadnych zamestnancov. Nemala taktiež žiadne materiálno-technické predpoklady na

uskutočnenie preverovaných obchodov fakturovaných preverovanými faktúrami. Podľa správcu dane
bola výpoveď bývalého konateľa spoločnosti E. G. všeobecná, nakoľko sa vyjadroval k činnosti
spoločnosti a k obchodom s odberateľom DAQE Slovakia s.r.o. všeobecne. Svedok uviedol, že sídlo
spoločnosti bolo na adrese uvedenej v obchodnom registri, spoločnosť nemala prenajaté priestory,
nemala majetok. Obchodná spolupráca so žalobcom vznikla nakontaktovaním sa na konateľa H. E.

M., M. na základe odporúčania rodinného známeho. K obchodnej spolupráci sa vyjadril tak, že bola
uzavretá rámcová zmluva s objednávkami. Predmetom fakturácie boli dopravné prieskumy, sledovanie
križovatiek a intenzita dopravy, pričom uviedol, že toto bola len časť prác, ktoré robil pre pána M.,
zvyšok boli zákazky odbornejšieho charakteru ako inžinierska činnosť, na ktorú svedok nemá vzdelanie.
Odborné činnosti fakturované spoločnosti ORFA security consulting s.r.o., na ktoré on nemal vzdelanie,

vykonával H. J. F., architekt, na základe mandátnej zmluvy. Svedok E. G. neuviedol konkrétne práce,
ktoré realizoval, uvádzal všeobecné uvedené príklady, nevedel sa vyjadriť k fakturovanému plneniu -
provízia za sprostredkovanie predaja tovaru v roku 2020, nevedel uviesť o aký druh tovaru sa jednalo,
komu bol tovar sprostredkovaný. E. G. boli žalobcom poskytnuté notebooky, prenosné disky, USB kľúč
s licencovaným programom AutoCAD. Základné funkcie programu mu ukázal pán M.. K funkciám, ktoré

v tomto programe pri práci používal, sa vyjadril všeobecne. K rozsahu vykonaných služieb a k spôsobu
akým bola stanovená cena uviedol všeobecné vyjadrenie. Správca dane poukázal na to, že svedok v
čase, kedy mali byť zákazky realizované, pracoval na predajni v KIA a sledovanie križovatiek vykonával
vo voľnom čase, keď nemal zákazníka. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť ORFA security consulting
s.r.o. v preverovanom období obchodovala prioritne so spoločnosťou DAQE Slovakia s.r.o. K úhrade

preverovaných faktúr sa vyjadril, že boli uhradené cez bankový účet. Z účtu spoločnosti OFRA security
consulting s.r.o. boli vyberané hotovosti, ktorými vyplácal svojich dodávateľov a spolupracovníkov.
Správca dane poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach svedkov E. G. a J. F.. Tieto spočívali v tom,
že svedok E. G. sa vyjadril, že odborné služby pána F. boli spoločnosti ORFA security consulting s.r.o.
fakturované a vybratými sumami z účtu spoločnosti ORFA security consulting s.r.o. vyplácal svojich

dodávateľov a spolupracovníkov, pričom z výpovede pána J. F. vyplýva, že vykonával služby ako
súkromná osoba, nie ako živnostník, na základe mandátnych zmlúv a odborné činnosti mu neboli
uhradené. Svedok J. F. mandátne zmluvy nepredložil, nevedel sa vyjadriť k časovému obdobiu, kedy
boli práce vykonané pre spoločnosť ORFA security consulting s.r.o., nekonkretizoval cenu za odborné
činnosti a uviedol, že cena bola navrhnutá z ich strany. Neuhradenie odborných činností svedok J.

F. nevymáha od spoločnosti ORFA security consulting. Technické podmienky ohľadom projektov riešil
svedok J. F. s pánom M., nakoľko spoločnosť ORFA security consulting s.r.o. mu k technickým veciam
nevedela povedať dostatočné informácie. Z uvedeného vyplýva, že počas výkonu daňovej kontroly
nebolo na základe predložených dokladov a zistených informácií preukázané, že predmetné služby
fakturované spoločnosťami MIREX GROUP, s.r.o., LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o.

boli skutočne zrealizované. Správca dane dospel k správnemu záveru, že žalobca nepredložil žiadne
dôkazypreukazujúcemateriálnuexistenciuplneniadodávateľskýmispoločnosťami.Možnososprávcom
dane súhlasiť aj v tom smere, že pri rozporných a nekonkrétnych vyjadreniach jednotlivých svedkov
sa predložené listinné dôkazy stávajú len formálnymi dokladmi, obsah ktorých výpovede jednotlivých
účastníkov obchodu hodnoverne nepotvrdili. Daňový subjekt neuviedol žiadne relevantné skutočnosti

o priebehu zdaniteľných plnení, ktoré by jednoznačne a bez pochybností boli preukazom uskutočnenia
formálne deklarovaných obchodov. Dokazovanie správcu dane potvrdilo, že vo vzťahu k spoločnostiam,
s ktorými mal žalobca obchody realizovať, si žalobca nezabezpečil dostatok relevantných dôkazov, aby
reálnosť obchodov vedel riadne preukázať, čím sa ocitol v dôkaznej núdzi. V priebehu daňovej kontrolya vyrubovacích konaní neboli predložené žiadne vecné dôkazy, argumenty, ktoré by preukazovali a
potvrdzovali, že spoločnosti MIREX GROUP s.r.o., LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o., ktoré
fakturovali zdaniteľné plnenia odberateľskými faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet

dane, reálne služby aj dodali.

88. Na základe uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu dospel správca dane na základe
dôsledne zisteného skutkového stavu majúceho oporu v administratívnom spise a vo vykonanom
dokazovaní k správnemu záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane, nakoľko žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil relevantným spôsobom pochybnosti o hodnovernosti faktúr,
z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Správny súd na záver dodáva, že všeobecné namietanie
nezákonnosti rozhodnutí nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti
napadnutých rozhodnutí. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi
závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho,
aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich

súhrne orgánom verejnej správy v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Samotný fakt, že závery,
na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich
nezákonnosť.

89. Nakoniec žalobca namietal, že v správnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo
veci samej. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného s odôvodnením,
že v priebehu dvoch dní mu správca dane doručil celkom 18 rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane
s totožným poučením o opravnom prostriedku, čo prakticky znamenalo, že na podanie odvolania
v každom jednotlivom prípade bola daňovému subjektu reálne poskytnutá lehota iba necelých 1,22

dňa napriek tomu, že zákon priznáva daňovému subjektu právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
správcu dane do 30 dní odo dňa jeho doručenia, správny súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť,
že aj správca dane a žalovaný sú v zmysle ustanovení Daňového poriadku limitovaný vo svojom
procesnom postupe lehotami na rozhodnutie, ktoré musia dodržiavať. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že každé z prvostupňových rozhodnutí obsahovalo poučenie o práve podať odvolanie v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v súlade s § 72 ods. 3 Daňového poriadku, pričom okolnosť
doručeniaviacerýchprvostupňovýchrozhodnutívrozsahudvochdnínespôsobujenezákonnosťpostupu
orgánov verejnej správy, nakoľko nedošlo k skráteniu lehoty na podanie odvolania. Žalobcovi bolo
zachované právo podať odvolanie proti každému z prvostupňových rozhodnutí v rovnako dlhej 30 dňovej
lehote, pričom povinnosť doručovať prvostupňové rozhodnutia s určitým časovým odstupom správcovi

dane zo zákonnej úpravy nevyplýva, preto správny súd nevzhliadol dôvodnosť žalobcovej námietky o
nezákonnosti postupu správcu dane. Zároveň treba dodať, že v prejednávaných veciach žalobca právo
podať odvolanie využil, svoje odvolacie dôvody riadne a včas doplnil, správca dane so žalobcom v
rámci odvolacieho konania konal v súlade so zásadou úzkej súčinnosti a žalovaný sa jeho odvolaniami
zaoberal, teda žalobca nebol postupom správcu dane v rámci odvolacích konaní žiadnym spôsobom

ukrátený na svojich právach.

90. Žalobca videl porušenie jeho práv žalovaným aj v tom, že rozhodol vo veci samej, napriek tomu,
že lehota na odstránenie nedostatkov podaného odvolania žalobcovi neuplynula, čím mu bolo odopreté
právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia správcu dane. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe

v zásade uznal opodstatnenosť tejto žalobnej námietky, keď uviedol, že správca dane nerozhodol v
lehote o žiadosti o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania, čo však podľa žalovaného
nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí žalovaného a správcu dane, nakoľko žalobcove právo na podanie
odvolania a jeho doplnenie bolo dodržané, toto žalobca vykonal a žalovaný s ohľadom na podané
námietky žalobcu aj rozhodol. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a dospel k záveru,

že žalobcom namietaná skutočnosť nepredstavuje podstatnú vadu konania, ktorá by mohla mať za
následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Vadu procesného postupu správcu dane je
potrebnévždyvnímaťvmateriálnychsúvislostiach,atonajmäzpohľadu,čijepredmetnávadaspôsobilá
sama o sebe ovplyvniť samotný výrok rozhodnutia. V okolnostiach posudzovaných vecí je zrejmé, že
žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, správca dane ho vyzval na odstránenie ich

nedostatkov (doplnenie odvolacích dôvodov) a konal so žalobcom v rámci odvolacieho konania v súlade
so zásadou úzkej súčinnosti. Žalobcovi bolo umožnené doplniť svoje odvolacie dôvody v dodatočnej
lehote a žalovaný sa nimi zaoberal a v napadnutých rozhodnutiach ich riadne vyhodnotil. V tomto smereteda žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach a už vôbec nie spôsobom, ktorý by
mohol mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.

91. Pokiaľ žalobca v priebehu konania pred správnym súdom poukazoval na protokoly z daňových
kontrol vykonaných u žalobcu za zdaňovacie obdobia, ktoré predchádzali zdaňovacím obdobiam
a nasledovali po zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, z ktorej vzišli
prvostupňové rozhodnutia správcu dane a napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktoré boli predmetom
súdneho prieskumu v tomto konaní, správny súd uvádza, že napriek tomu, že nie je skutkovým súdom,

teda nevykonáva dokazovanie, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy,
považoval za potrebné vysporiadať sa s dôkazmi žalobcu predloženými v konaní pred správnym súdom.
Z predložených protokol vyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom daňových
kontrol, síce išlo o rovnakých dodávateľov žalobcu ako je tomu v tu posudzovaných veciach, avšak
závery správcu dane a žalovaného závisia od konkrétnych okolností každej zdaniteľnej transakcie.
Samotná skutočnosť, že iný správca dane (resp. iní kontrolóri správcu dane) vyhodnotil skutkové

zistenia v prospech žalobcu ešte samo o sebe neznamená, že závery správcu dane a žalovaného
v tu posudzovaných veciach nie sú správne a ich rozhodnutia nie sú zákonné, zvlášť za situácie,
keď je zrejmé, že predložené protokoly netvorili podklad rozhodnutí finančných orgánov, ktoré by
boli predmetom prieskumu pred správnym súdom. Vzhľadom na uvedené ani žalobcom predložené
protokoly z daňových kontrol žalobcu nespochybnili zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a

správcu dane.“

70. Nad rámec citovaného odôvodnenia správny súd považuje za potrebné osobitne sa vyjadriť
k argumentácii žalobcu uvedenej v správnych žalobách, ktorá nebola obsahom správnych žalôb
v súvisiacej veci (vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/30/2023).

71. Žalobca namietal, že vo fáze daňového konania, kedy boli vypočúvaní svedkovia, ležalo dôkazné
bremeno na správcovi dane, a teda výsluch svedkov bol vykonaný primárne z dôvodu, že týmto
chcel, resp. mal správca dane (nie žalobca) preukazovať, resp. verifikovať nejaké skutočnosti tvrdené
daňovým subjektom. Záver správcu dane je prejavom nesprávneho vyhodnotenia a posúdenia a

rozloženia dôkazného bremena v danej fáze daňovej kontroly, teda v čase výkonu výsluchu svedka.
Správny súd si k uvedenej argumentácii dovoľuje uviesť, že správca dane nie je pri dokazovaní viazaný
iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného
vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec
dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada

voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné
postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,

pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. V zmysle uvedeného potom neobstojí
argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej bolo podľa žalobcu podstatné to, že k výsluchu svedkov došlo
v čase, kedy dôkazné bremeno zaťažovalo správcu dane. Žalobca opomína skutočnosť, že výsluchy
svedkov boli vykonané správcom dane za účelom preverenia skutočností tvrdených žalobcom, pričom

bolo najmä v záujme žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na priznanie odpočítania dane, aby sa výsluchmi
svedkov potvrdili skutočnosti, ktoré pred správcom dane tvrdil. Žalobca si musel/mal byť vedomý už
v čase uskutočnenia výsluchov, že pokiaľ správca dane nadobudne aj na základe výsluchov svedkov
pochybnosti o skutočnostiach tvrdených daňovým subjektom, potom bude na žalobcovi, aby tieto
pochybnosti správcu dane rozptýlil. Podstatným v tomto smere bolo, že svedecké výpovede boli získané

zákonným spôsobom, nakoľko žalobca mal prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý bol
zúčastnenýnavýsluchochsvedkov,možnosťklásťsvedkomotázky,atozaúčelompreukázaniasplnenia
podmienok na odpočítanie dane. Žalobca pritom v odvolaniach ani v správnych žalobách neuviedol,
ktorékonkrétneskutočnostimalibyťopakovanýmivýsluchmisvedkovpreukázané,resp.ktorékonkrétne
skutočnosti (preukazujúce existenciu materiálneho plnenia) mali byť svedkami potvrdené. Žalobca

bez bližšej argumentácie iba vyjadril nesúhlas s vyhodnotením svedeckých výpovedí správcom dane
a žalovaným ako všeobecných a nekonkrétnych. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že aj
svedeckévýpovedesaméosebe,bezvyhodnoteniaspolusďalšími(najmälistinnými)dôkazmi,nemusia
predstavovať dostatočný dôkaz na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane. Zásadaobjektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
(žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,

nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane
v priebehu konania k dispozícii. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o

nesprávnom vyhodnotení dôkazného bremena v čase výkonu výsluchov svedkov ako nedôvodnú.

72. K námietke žalobcu, že postupom orgánov finančnej správy pri vydaní napadnutých rozhodnutí
došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, konkrétne že došlo k porušeniam uvedeným
v bode 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorých podrobnejšie odôvodnenie sa nachádza v bodoch

5.6.1 až 5.6.9. odvolania, správny súd uvádza, že uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
táto námietka nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Z odôvodnenia rozhodnutí
žalovaného vyplýva, že na stranách 34 až 37 napadnutých rozhodnutí sa žalovaný vyjadril k jednotlivým
odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy. Skutočnosť, že žalobca odôvodnenie žalovaného považoval za nedostatočné, či

nepresvedčivé, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutí. Navyše treba uviesť, že žalobca v správnych
žalobách ani neuviedol dôvody, pre ktoré by argumentácia žalovaného nemala obstáť, resp. prečo
sa žalovaný pri posúdení odvolacích námietok mýli. Napadnuté rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia
správcu dane obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku
a v ich odôvodnení je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom týchto rozhodnutí, vysporiadanie sa s

návrhmi a námietkami žalobcu vznesenými v priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní ako i v
odvolacom konaní, orgány verejnej správy uviedli, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali.

73. Správny súd ďalej uvádza, že poukaz žalobcu na zásady správy daní a tvrdenie o porušení

princípu práva na spravodlivé súdne a iné konanie, ktorý uviedol v záverečnej časti správnych žalôb,
je všeobecný, má konštatačný charakter, bez konkretizácie na preskúmavaný prípad. K žalobcom
namietanému porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd správny súd
uvádza, že na daňové spory čl. 6 Dohovoru nie je aplikovateľný (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci
Ferraziny v. Taliansko zo dňa 12.07.2001). Rovnako poukaz na rozsudky Najvyššieho súdu SR bez toho,

aby žalobca konkretizoval ich vplyv na preskúmavaný prípad (obdobné skutkové okolnosti alebo právne
závery) nepostačuje na vyvodenie záverov o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

74. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli
spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného a správcu dane, preto správne

žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP.

75. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na

náhradu trov konania nepriznal.

76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.