Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202115
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324202115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Peter Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, deti rodičov - matka: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. X, E. a otec: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XX, J., o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Levice, č.k. 6P/87/2024 – 83 zo dňa 04.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a závislom výroku VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom (špecifikovaným vyššie) súd prvej inštancie zveril maloletú A., nar. XX.XX.XXXX,
maloletú C., nar. XX.XX.XXXX a maloletého D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky (výrok
I.). Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.). Otca zaviazal
povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 80,- € mesačne, na výživu maloletej
C. výživným vo výške 80,- € mesačne a na výživu maloletého D. výživným vo výške 80,- € mesačne
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 06.06.2024 (výrok III.). Zaostalé výživné

za obdobie od 06.06.2024 do 04.11.2024 na maloletú A. vo výške 386,75 €, na maloletú C. vo výške
386,75 € a na maloletého D. vo výške 386,75 € zaviazal otca povinnosťou uhradiť k rukám
matky do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) Vyslovil, že týmto dochádza k zmene
rozsudkov Okresného súdu Levice č.k. 6P/129/2019-50 zo dňa 18.05.2020 a č.k. 6P/104/2023-50 zo
dňa 06.09.2023 (výrok V.). O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok VI.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 217 ods. 1, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 § 75 ods. 1, a § 77 ods.
1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“).

3. Zistil, že maloletá A. B., maloletá C. B. a maloletý D. B., pochádzajú z mimomanželského pomeru
rodičov. Naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom upravený rozsudkom

Okresného súdu Levice č.k. 6P/129/2019-50 zo dňa 18.05.2020, ktorým súd všetky maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu každého maloletého
dieťaťa zvlášť sumou zodpovedajúcou 30 % aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 13.11.2019. Zároveňrozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2020. Následne rozsudkom Okresného súdu Levice č.k.
6P/104/2023-50 zo dňa 06.09.2023 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej došlo k zvýšeniu

vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom tak, že matka sa zaviazala prispievať na výživu
maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 32,10 € na sumu 50,- €, na výživu maloletej C. zvýšeným
výživným zo sumy 32,10 € na sumu 50,- € mesačne a na výživu maloletého D. zvýšeným výživným zo
sumy 32,10 € na sumu 50,- € vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom podania
návrhu. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2023. V čase tejto úpravy žili všetky

maloleté deti v domácnosti otca, ktorý zabezpečoval osobnú starostlivosť o deti. Tohto času sa všetky
maloleté deti fakticky od mája 2024 zdržiavajú v starostlivosti matky, nakoľko sami prejavili potrebu byť
viac s matkou. Otec so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky prejavil súhlas, s deťmi
má dobrý vzťah, pričom rodičia sa na úprave styku otca s maloletými deťmi vedia dohodnúť.

4. Súdprvejinštanciesazaoberalmajetkovýmipomermirodičovaodôvodnenýmivýdavkamimaloletých

detí, pričom uviedol, že maloleté deti navštevujú ZŠ v E., maloletá A. je od septembra tohto roku
žiačkou 9. ročníka, maloletá C. je žiačkou 7. ročníka a maloletý D. je žiakom 5. ročníka. Stravujú sa v
školskej jedálni, pričom stravné hradí štát, hradí sa iba paušálny poplatok cca 5,- €. Maloleté deti ŠKD
nenavštevujú, maloletá A. a maloletá C. nemajú osobitné záujmy, nenavštevujú žiadny krúžok. Maloletý
D. navštevuje futbalový krúžok, ktorý stojí 10,- € mesačne. Na stravu na maloletých detí má matka

výdavky vo výške okolo 250,- €, na oblečenie a hygienu maloletých detí je to cca 40,-€ mesačne. Maloletí
sú zdraví, matka nemá zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom. Výdavky za minulý a
budúci školský rok spojené so štúdiom maloletých detí sú na maloletú C. a maloletú A. približne 200,- €
na každú a na maloletého D. približne 250-300,- €. Matka je zamestnaná ako chyžná v Hotel F. A. K. (E.
F. D. L., K. I. XXX), kde dosahuje príjem v priemere 615,- € mesačne v čistom, avšak od 01.07.2024 je

PN. Ako vyplýva z ústrižkov zo Sociálnej poisťovne predložených matkou o vyplatení nemocenského,
v auguste jej bola vyplatená suma 274,- €, v septembri 404,- € a v októbri suma 391,- €. Matka iný
príjem nemá. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom M. L., pričom žijú v rodinnom dome, ktorý
majú v prenájme. Aktuálne mesačné výdavky matky sú: nájomné vo výške 400,- € spolu s energiami,
z čoho nájomné je vo výške 300,- € a plus sú to bežné výdavky na domácnosť, stravu, hygienu a

oblečenie.Partnermatkymájednuvyživovaciupovinnosťkmal.synovivovýškeminimálnehovýživného
a vykonáva pomocné murárske práce, pričom príjem z tejto činnosti je rôzny, ale je to minimálne 500,- €
mesačne. Otec bol zamestnaný ako pomocný pracovník na stavbe v spoločnosti N. L. A. K., kde pracoval
na dohodu v rozsahu 36 hodín mesačne s príjmom 4,- € na hodinu. Príjem otca za mesiac máj bol vo
výške 117,68 €, jún vo výške 134,85 € a júl vo výške 152,38 €. Aktuálne bol na brigáde v Taliansku,

kde si za necelé tri týždne zarobil sumu 1.650,- €. Momentálne je nezamestnaný, v spoločnosti N. L.
nemá žiadnu prácu. Býva v rodinnom dome v D., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, ale momentálne
býva u priateľky, ktorej prispieva na bývanie sporadicky sumou 100,- € mesačne. Výdavky spojené s
rodinným domom hradí on, na elektrinu uhrádza sumu 60,- € mesačne. Otec poberá rodinné prídavky
na maloleté deti vo výške 180,- € mesačne, ktoré zasiela matke. V spoločnosti O. L., P. bol zamestnaný

od 01.06.2023 do 31.07.2023 na riadny pracovný pomer, v mesiaci jún 2023 s vymeriavacím základom
v sume 1.147,87 € a v mesiaci júl 2023 s vymeriavacím základom vo výške 882,80 €. Pracovný pomer
otec ukončil dohodou z jeho strany z dôvodu jeho exekúcií, nakoľko po vykonaní zrážok z príjmu mu
bola vyplatená suma iba 460,- €. Otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, pričom v roku 2023 mu
bola vyplatená suma 2.767,50 € za rok a v roku 2024 v mesiacoch od januára do mája to bola suma

371,- € mesačne a od mesiaca jún je to suma 282,- € mesačne.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že matka v podanom návrhu ako aj na samotnom pojednávaní
navrhla všetky maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, s čím otec maloletých detí súhlasil,
vzhľadom na uvedené súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke. Pri určovaní výživného

na maloleté deti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí daných bežnými výdavkami na
stravu, hygienu, oblečenie (vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a primeranosti
ich obvyklej spotreby pre deti v porovnateľnom veku) súd akceptoval výdavky uvádzané matkou;
ako aj ich dobrým zdravotným stavom, aktuálne neprítomnosťou osobitných záujmov, ktoré vyžadovali
vynakladanie zvýšených výdavkov. S poukazom na preukázané odôvodnené potreby maloletých detí,

osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov prihliadnuc na skutočnosť, že rodičia nemajú
iné vyživovacie povinnosti, súd určil výživné na maloletú A. v sume 80,-€ mesačne, na maloletú C. v
sume 80,- € mesačne a na mal. D. taktiež sumou 80,- € mesačne, ktorú súd otca zaviazal uhrádzať
k rukám matky vždy k 20. dňu v mesiaci vopred počnúc dňom 06.06.2024. Zaostalé výživné určil zaobdobie od 06.06.2024 do 04.11.2024 na maloletú A. vo výške 386,75 €, na maloletú C. vo výške 386,75
€ a na maloletého D. vo výške 386,75 € s možnosťou úhrady zo strany otca k rukám matky do štyroch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky zaostalého výživného vychádzal zo sumy 80,- €

na každé maloleté dieťa mesačne, nakoľko otec na deti od času ako sú u matky neprispel na ich výživu
žiadnou sumou. O trovách rozhodol s poukazom na § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len ,,CMP“).

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec,

pričom ho navrhol zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške
60,- €mesačne, na výživu maloletej C. výživným vo výške 60,- € mesačne a na výživu maloletého D.
výživným vo výške 50,- €mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom
06.06.2024. Zaostalé výživné vo výške 386,75 € na maloletú A., 386,75 € na maloletú C. a 386,75 €na
maloletého D. je povinný otec uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 50,- €. Poukazoval
pritom na to, že kým boli maloleté deti u neho, matka na ich výživu vôbec ničím neprispievala. Je toho

názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nebral
patrične do úvahy jeho zárobkové pomery. Otec je presvedčený, že matka sa dostatočne nestará
ovýchovumaloletýchdetí,nezdržujesavichspoločnejdomácnostiavyhľadávaspoločnosťpochybných
ľudí. Mal za to, že matka nevedela ničím preukázať úhradu 400,- € za bývanie. Namieta v ďalšom, že je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi a nie je v stave prispievať na výživu maloletých mesačne sumou,

ktorú určil súd. Pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel jeho odvolaniu, žiadal, aby zmenil lehotu na
úhradu zaostalého výživného za obdobie od 06.06.2024 do 04.11.2024 tak, že toto bude povinný uhradiť
v mesačných splátkach po 50,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zhrnul doterajšiu situáciu medzi rodičmi

a maloletými deťmi, vrátane súdnych rozhodnutí, ktorými bola upravená starostlivosť o maloletých
a výživa, pričom uviedol, že lustráciou informačných systémov bolo zistené, že otec poberal v roku 2024
dávku hmotnej núdze len do dňa 31.08.2024, a to vo výške od 254,- € do 371,- €. Dávka hmotnej núdze
mu bola odňatá z dôvodu príjmu na strane otca. Toho času je poberateľom prídavkov na deti v sume
180,-€mesačne.Vďalšomkolíznyopatrovníkuviedol,žesapridržiavasvojhovyjadrenianapojednávaní

dňa 04.11.2024. Mal za to, že od posledného rozsudku sa zmenili pomery na strane maloletých detí.
Starostlivosť zo strany matky je toho času zabezpečovaná na požadovanej úrovni, súdom stanovená
výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí a spôsob uhradenia zaostalého výživného,
určeného súdom, zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca si zabezpečiť taký príjem, aby si vedel
svoje záväzky voči maloletým deťom plniť v plnej miere. S poukazom na uvedené navrhol krajskému

súdu, aby v rámci odvolacieho konania, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-otcom,vktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi (§ 66 CMP), s prihliadnutím
na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a odvolaním rozsudok v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP).

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne určil výšku vyživovacej
povinnosti otca pri zohľadnení tak oprávnených potrieb maloletých detí, ako aj možností rodičov
a zároveň, či správne rozhodol o spôsobe úhrady zročného výživného.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel záveru,

že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil.11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

14. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o

rodine. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok
3 Dohovoru o právach dieťaťa).

15. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne

vysvetlildôvody,prektorézverilmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatkyazaviazalotcapovinnosťou
prispievať na maloleté deti stanoveným výživným. Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu súdu
dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387
ods. 2 CSP).

20. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená
osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení,
napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na
úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne

nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča
k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na výživu dieťaťa. Suma mesačných nákladov dieťaťa predstavujevyčíslenie pravidelných, nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola určiteľná. Náklady na výživu
dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno
považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri skúmaní oprávnených
potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa
vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen
priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda
i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.

21. Výhrady otca k starostlivosti matky o maloleté deti nekorešpondujú so zisteniami súdu
z realizovaného šetrenia pomerov matky kolíznym opatrovníkom, ktorý v starostlivosti matky nezistil
nedostatky spomínané otcom. Zároveň tieto výhrady nemajú ani racionálny základ, samotný otec sa
vyjadril, že rešpektuje, že deti chcú byť s matkou, s ich prezverením do starostlivosti matky súhlasil.
Skutočnosť, ako si matka plnila vyživovaciu povinnosť nie je argumentom pre určenie výšky vyživovacej

povinnosti otcovi, po tom, čo došlo k zmene starostlivosti o maloletého deti, zákon v tomto smere súdu
dáva povinnosť zaoberať sa oprávnenými potrebami maloletých detí, nákladmi na pokrytie týchto potrieb
a možnosťami rodičov maloletých detí, čo súd prvej inštancie v zodpovedajúcej miere vyhodnotil.

22. Vo veci výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom rozhodoval Okresný súd Levice

naposledy rozsudkom 06.09.2023, č. k. 6P/104/2023-50, kedy ešte boli deti v starostlivosti otca a kedy
zvyšoval vyživovaciu povinnosť matky voči každému z detí z minimálnej výšky zodpovedajúcej 30
% životného minima na sumu 50,- € voči každému z detí. Rodičia maloletých detí pôvodne na
informatívnom stretnutí dňa 10.07.2024 uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal
uhrádzať výživné vo výške 60,-€ mesačne na maloletú A., vo výške 50,- € mesačne na maloletú C.

a vo výške 45,-€ mesačne na maloletého D.. Táto dohoda nebola napokon súdom schválená, matka
s jej schválením na pojednávaní 24.07.2024 súhlasila, otec na pojednávaní 24.07.2024 uviedol, že by
chcel zmeniť výšku výživného, nakoľko nedosahuje taký príjem, ako očakával v čase jej uzatvárania.
Určenie sumy 80,- €, ako sumy výživného určeného po vykonanom dokazovaní súdom voči každému
z detí, ktoré je povinné k rukám matky uhrádzať otec zohľadňuje cenový vývoj (v roku 2023 inflácia

v Slovenskej republike dosiahla úroveň 10,5 %, v roku 2024 to bolo 2,8 %), ako aj skutočnosť, že
potreby maloletých detí sa vekom zvyšujú. Súd prvej inštancie tiež správne postupoval, keď v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyhodnotil reálne možnosti otca dosahovať príjem vo výške
netto okolo 762,- € mesačne (teda vyšší príjem, ako matka, ktorá dosahujem príjem okolo 615,- €
mesačne), čo zodpovedá poslednému otcom dosahovanému stabilnejšiemu príjmu zo zamestnania

v roku 2023 v spoločnosti O. L. a zároveň správne poukázal, že schopnosti otca dosiahnuť vyšší príjem
ako príjmy v spoločnosti N. L. (netto 117,68 € v mesiaci máj 2024, 134,85€ v mesiaci jún 2024, resp.
152,38 € v mesiaci júl 2024) preukazuje aj skutočnosť, že otec si dokázal brigádou v Taliansku, v trvaní
necelých troch týždňov, zabezpečiť príjem v sume 1.650€. Neobstojí tak argumentácia otca, že nie je
v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletých detí.

23. Neobstojí ani výhrada, že matka nepreukázala výšku nákladov na bývanie (nájomné plus energie
v celkovej výške okolo 400,- € mesačne). Preukazovanie každého nákladu v konaní o určenie výšky
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nie je ani účelné, ani hospodárne. Výhrada otca by
bola na mieste, ak by matka uvádzala výšku nákladov na bývanie vymykajúcu sa z bežnej výšky

obdobných nákladov v prípade osoby, resp. rodiny, ktorá nevlastní nehnuteľnosť na bývanie a túto
si musí prenajímať. Toto ale prípad matky nie je, cena prenájmu bývania v sume 400,- € mesačne
zodpovedá bežnej výške v rámci Slovenskej republiky mimo hlavného mesta, možno skôr uzavrieť,
že je v nižšej výške, ako sa obdobné prenájmy pohybujú. Odvolací súd navyše otcovi pripomína, že
sa jedná iba jednu zložku nákladov na oprávnené výdavky maloletých detí, matka má okrem toho

náklady na stravu maloletých detí, náklady súvisiace so školou a v prípade maloletého D. aj s futbalovým
krúžkom. Toto súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyhodnotil a aj na základe týchto oprávnených
potrieb maloletých detí určoval konečnú výšku vyživovacej povinnosti, ktorú odvolací súd po zohľadnení
všetkých okolností vyhodnotil ako určenú správne.

24. Otec pre prípad, že by súd jeho odvolaniu, pokiaľ ide o výšku určeného výživného, nevyhovel,
žiadal, aby mu bolo umožnené uhradiť zročné výživné vo výške 386,75 € na každé z detí v splátkach
vo výške 50,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Tento návrh odvolací súd nevyhodnotil
ako dôvodný. Už samotný súd prvej inštancie umožnil otcovi uhradiť zročné výživné v lehote štyrochmesiacov od právoplatnosti rozsudku, poskytol tak predĺžený časový priestor na úhradu výživného, ktoré
inakužmalobyťnavýživumaloletýchdetídávnouhradené.Rozsudoksúduprvejinštanciebolvyhlásený
04.11.2024, čo otcovi poskytlo doposiaľ dostatok priestoru, aby si vytvoril rezervu na úhradu zročného

výživného. Ďalšie predlžovanie obdobia, v ktorom by malo byť zročné výživné uhradené podľa návrhu
otca by už bolo v rozpore so záujmom maloletých detí.

25. Vychádzajúc z uvedeného, tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty
otca neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery súdu prvej

inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,
sú dostatočné a správne, a súd vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo
výrokoch III. a IV. za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a spolu s ním aj
odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania.

26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu
trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

27. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.