Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200828
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: A.. E. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v K. č. XXX, práv. zastúpený: JUDr. Jana
Berecová Titková, advokátka, so sídlom v Nitre, Dubová 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa zo dňa 03. mája 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
08. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X,. o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho
súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2024, č. k. BA-7Sa/43/2019-152, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. novembra 2024,
č. k. BA-7Sa/43/2019-152 m e n í tak, že správnu žalobu žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 19. novembra 2024, č. k.

BA-7Sa/43/2019-152 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a § 191 ods. 3 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s
prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie vo veci priznania starobného dôchodku,
ktorým bol priznaný žalobcovi od 03. novembra 2018 starobný dôchodok v sume 708,60 Eur mesačne a
podľa § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi od 01. januára 2019 zvýšil starobný dôchodok
na sumu 727,10 Eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení
§ 60 ods. 10, § 65 ods. 1, § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z. z.“), článku 2 ods. 1, článku 52 ods. 1 základného nariadenia, článku 20 ods. 1 Zmluvy
medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, článku 15 ods. 1 Správnej dohody
o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení č.
175/1995 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel
k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Podľa názoru správneho súdu, nebolo sporným, že žalobca ku dňu rozdelenia ČSFR, t. j. k
31. decembru 1992 pracoval u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území Českej republiky, preto
prvostupňový orgán (následne aj žalovaná) pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku postupovalpodľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom
zabezpečení a zohľadnila iba dobu poistenia získanú podľa predpisov Slovenskej republiky. Rovnako
nebolo sporné, že všetky doby poistenia žalobca získal v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza

na území Slovenskej republiky, a že súčet čiastkových dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia
priznaného mu Českou správou sociálneho zabezpečenia a zo sociálneho poistenia priznaného
Sociálnou poisťovňou predstavuje nižšiu sumu ako dôchodok, na ktorý by žalobcovi vznikol nárok z
dôchodkového poistenia v Slovenskej republike so zohľadnením celej doby zamestnania. Spornou je
otázka nároku žalobcu na vyrovnanie rozdielu medzi takto vypočítaným starobným dôchodkom v súčte

so starobným dôchodkom z Českej republiky a výškou starobného dôchodku, ktorý by bol vypočítaný
len podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ak by všetky doby poistenia boli hodnotené ako doby získané u
zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky, keďže žalobca nespĺňa podmienky nároku
na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z. z.

4. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že v jeho prípade postup žalovanej považuje za

diskriminačný, a to v kontexte občanov, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do
31. decembra 1992 sídlo na území Slovenskej republiky, preto žalobcovi, ako bývalému občanovi ČSFR
a teraz občanovi Slovenskej republiky, nemôže byť na ujmu okolnosť, že došlo k rozdeleniu ČSFR,
ktorej právnym nástupcom je i Slovenská republika. S občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.
decembra 1992 sídlo na území Českej republiky nie je teda možné zaobchádzať inak ako s občanmi,

ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra 1992 sídlo na území Slovenskej republiky, a to aj v tom
prípade, že nespĺňajú podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona
č. 461/2003 Z. z.

5. Ďalej poznamenal, že podľa názoru správneho súdu je Sociálna poisťovňa povinná vypočítať starobný

dôchodok poistencovi aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby
súčet jeho starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového
kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu
poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Taký
postup je podľa názoru správneho súdu v súlade s ústavne konformným výkladom právnych predpisov

upravujúcich sociálne poistenie v súlade s Ústavou SR.

6.Zrušujúcimvýrokomsprávnysúdzaviazalžalovanúopätovnerozhodnúťonárokužalobcunastarobný
dôchodok a jeho výške a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z
Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok

poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len
u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky.

7. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov

konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

II.
Kasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku správneho súdu

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná podaním zo dňa 4.
decembra 2024. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

9. Poukázala, že žalobca ku dňu rozdelenia ČSFR bol zamestnaný u zamestnávateľa Digital Equipment

France, Praha so sídlom v Českej republike a zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia ČSFR k 31.
decembru 1992 sídlo na území Českej republiky, hoci miesto výkonu práce žalobcu bolo na území
Slovenskej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 1. januárom 1993 sa podľa
článku 20 Zmluvy považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná
poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala

žalobcovi starobný dôchodok od 23. decembra 2018 v sume 9.927 Kč mesačne.

10. Namietala, že rozhodnutia, na ktoré poukázal správny súd v napadnutom rozsudku, neriešia rovnaký
prípad ako je prípad žalobcu, ktorý o priznanie starobného dôchodku požiadal v čase, kedy už bolúčinný § 69b ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a o priznanie
vyrovnávaciehopríplatkunepožiadal.VtejtosúvislostipoukázalaajnanálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky zo dňa 11. septembra 2024, sp. zn. PL. ÚS 1/2023-92, v ktorom sa zaoberal súladom

ustanovení o vyrovnávacom príplatku s Ústavou SR.
11. Doplnila, že v súvislosti so zmenou právnej úpravy zákonom č. 105/2019 Z. z., ktorý novelizoval
zákon č. 461/2003 Z. z., s účinnosťou od 01. januára 2020, žalobca požiadal o prepočítanie sumy
starobného dôchodku. Na základe tejto žiadosti, žalovaná vydala rozhodnutie zo dňa 15. júna 2020,
ktorým žalobcovi zvýšila starobný dôchodok na sumu 861,20 eur mesačne.

12.Záveromnavrhla,abykasačnýsúdzrušilrozsudoksprávnehosúduavecmuvrátilnaďalšiekonanie.

III.
Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej

13. Žalobca sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo
dňa 24. januára 2025, v ktorom uviedol, že si je vedomý tej skutočnosti, že nespĺňa podmienku nároku na
vyrovnávací príplatok, keďže nedosiahol 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,
preto sa rozhodol vzhľadom na dovtedajšiu ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
na ktorú poukázal v rozsudku aj správny súd, žiadať o dorovnanie starobného dôchodku v konaní o

priznaní starobného dôchodku a nepožiadať o vyrovnávací príplatok, keďže takúto žiadosť by žalovaná
zamietla.

14. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR poukázal, že uvedený nález sa týkal právnej úpravy
vyrovnávacieho príplatku, pričom predmetom konania sp. zn. BA-7Sa/43/2019 na Správnom súde v

Bratislave nie je vyrovnávací príplatok, ale nárok na starobný dôchodok, je toho názoru, že predmetný
nález Ústavného súdu SR nie je možné ani len podporne aplikovať na jeho prípad.

15. Navrhol, aby bola kasačná sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.

16. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej bolo doručené na vedomie žalovanej dňa 27.
01. 2025.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalovanej je dôvodná.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil
rozhodnutie žalovanej zo dňa 03. mája 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým
správnym rozhodnutím zo dňa 08. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 03. mája 2019
postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a

potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 08. februára 2019 vo veci zamietnutia žiadosti o
zvýšenie sumy starobného dôchodku.

24. Najvyšší správny súd uvádza, že v čase rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
(ďalej len „ČSFR“) a v čase prijatia Zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území Slovenskej
republiky i na území Českej republiky jednotná právna úprava - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov, takže v prípade výpočtu dôchodkov a v ich súčte
z oboch republík v prvopočiatkoch sa nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na
strane slovenských občanov s bydliskom na území Slovenskej republiky. Výrazná zmena nastala v
dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v Českej republike a sociálne poistenie
v Slovenskej republike v neskoršom období. Diskrepancia vzniknutá rozdielnou právnou úpravou

dôchodkového poistenia (zabezpečenia), zakotvenou v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na oblasť
dôchodkového poistenia, prijatou Slovenskou republikou a Českou republikou po rozdelení ČSFR,
vyvolala potrebu doriešenia straty na sume dôchodku, spôsobenej práve kombináciou týchto dávok,
súčasne vyplácaných dvoma rozdielnymi nositeľmi poistenia, oproti prijímateľom dôchodkovej dávky
výlučne z nástupníckej krajiny bývalej federácie. Na elimináciu takto vzniknutého stavu, bol do zákona

č. 461/2003 Z.z. zavedený zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01. januára 2016,
vyrovnávací príplatok, ako nová dôchodková dávka, ktorý bolo možné priznať poistencom najskôr odo
dňa účinnosti, t. j. najskôr od 01. januára 2016 a ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby úhrnná suma
slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu, ktorá by tomuto dôchodcovi patrila,
ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred 01. januárom 1993, hodnotili na účely

slovenského starobného dôchodku. Táto dôchodková dávka teda kompenzuje nepriaznivé dosahy
rozdelenia bývalej ČSFR, na určenie sumy starobného dôchodku niektorých poistencov. Slovenská
republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu a v prípade zamestnania u
zamestnávateľasosídlomnaúzemíČSFR,nemožnototopovažovaťzaklasickézamestnanievcudzine.
Nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.

patrí len za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poistencovi,
ktorému bol priznaný starobný dôchodok. Toto ustanovenie má kogentný charakter a podmienky
ním jednoznačne uložené nemôžu byť modifikované rôznorodosťou výkladových pravidiel. Podľa §
69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak získal pred 01. januárom 1993 najmenej 25 rokov

československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný
starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Tomuto kogentnému charakteru zodpovedá
aj spôsob určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, ktorý je závislý od sumy fiktívneho starobného
dôchodku, ktorý sa vypočíta ku dňu nároku na vyrovnávací príplatok rovnako ako starobný dôchodok,
po pripočítaní obdobia dôchodkového poistenia získaného pred rozdelením ČSFR, ktoré sa považuje

za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Českej republiky.

25. Napriek tomu, že žalobca sám uvádzal, že nežiadal o vyrovnávací príplatok, ale o zvýšenie
starobného dôchodku, v kontexte prejednávaného prípadu, ale aj zo samotnej argumentácie žalobcu
vyplynulo, že v konečnom dôsledku žiadal vyplatenie rozdielu medzi súčtom priznaného starobného

dôchodku na území Českej republiky a priznaného starobného dôchodku na území Slovenskej republiky
v porovnaní s výškou starobného dôchodku, ak by sa mu všetky získané dôchodkové doby zohľadnili
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky; v zmysle uvedeného by však išlo v podstate o
vyrovnávací príplatok, tak ako to mal na mysli zákonodarca v predmetnej právnej úprave. Rovnako je
potrebné uviesť, že žalobca o priznanie starobného dôchodku požiadal v čase, kedy už bol účinný § 69b

ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Preto neobstojí poukaz žalobcu na rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9So/200/2011, sp. zn. 9So/203/2011, sp. zn. 9So/124/2013, sp.
zn. 1So/66/2013), keďže tieto boli vydané pred účinnosťou § 69b zákona č. 461/2003 Z.z., teda pred
zavedením inštitútu vyrovnávacieho príplatku do zákona č. 461/2003 Z.z.26. Pre úplnosť možno tiež uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vedenej pod
sp. zn. 9Sk/37/2020 uznesením zo dňa 24. februára 2021, sp. zn. 9Sk/37/2020 prerušil konanie podľa

§ 100 ods. 1 písm. b/ SSP a vec predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania
o súlade (okrem iného) aj tu dotknutých ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., konkrétne § 69b ods. 1
písm. a/ a písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., t.j. v
znení účinnom od 01. januára 2016 do 31. decembra 2017 a v znení zákona č. 266/2017 Z.z., t.j. v znení
účinnom od 01. januára 2018 do 31. decembra 2019. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením

zo dňa 11. januára 2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2023-17 návrh prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu a
následne nálezom zo dňa 11. septembra 2024, sp. zn. PL. ÚS 1/2023-92 návrhu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa § 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky
o súlade ustanovenia § 69b ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015
Z.z., t.j. v znení účinnom od 01. januára 2016 do 31. decembra 2017 a v znení zákona č. 266/2017
Z.z., t.j. v znení účinnom od 01. januára 2018 do 31. decembra 2019, ako aj ustanovenia § 293ej ods.

1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z.z., účinnom od 01. januára 2020 s
článkom 12 ods. 1 a článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej
republiky nevyhovel. Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu aj k tu prejednávanej veci v obsahovo
priliehajúcej časti uviedol cit.:
„39. Základné podozrivé kritériá odlišovania v čl. 12 ods. 2 ústavy sú charakteristikami, ktoré sú v

podstate pre danú skupinu osôb dané a ktoré jednotlivec nevie ovplyvniť, prípadne sú súčasťou ľudskej
identity danej skupiny. Doby poistenia (zabezpečenia) takýmto typickým kritériom nie sú. Iné postavenie
(čl. 12 ods. 2 ústavy in fine) spočívajúce v dobe poistenia je teda bez ďalšieho slabým rozlišovacím
kritériom (low scrutiny) a je ľahko justifikovateľné. Naopak, doba poistenia je rozumným a štandardným
kritériom pre vznik nároku na dôchodok a rozumným dôvodom rozlišovania (to nevylučuje, že výrazne

asymetrické nastavenie by teoreticky mohlo vzbudzovať ústavnoprávne pochybnosti).
40. Ústavný súd k bodu 2 a 4 testu princípu rovnosti uvádza, že právna konštrukcia 25 „federálnych“
rokov plus jeden rok „post-federálny“ je rozumná, racionálna. Jej idea vychádza zo vzťahu medzi
dobou zabezpečenia a vekom odchodu do dôchodku. Osoby, ktoré získali potrebnú dobu zabezpečenia
(poistenia), sú v tzv. čakateľstve s tým, že na získanie plného nároku na starobný dôchodok už im

stačí len dosiahnutie dôchodkového veku. Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení účinného k 31. decembru 1992 (v čase zániku ČSFR) bolo totiž základnou podmienkou pre
vznik nároku na starobný dôchodok získanie aspoň 25 rokov zamestnania (doba zabezpečenia, resp.
poistenia). Len táto skupina osôb mohla nadobudnúť silnejšie očakávanie, že vzhľadom na získanie
tejto doby už za federácie môže mať (po dovŕšení príslušného dôchodkového veku podľa uvedeného

ustanovenia) nárok na starobný dôchodok tak, akoby stále pokračovala federácia (v podstate týmto
spôsobom bola vyhodnotená v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienka, že podmienka
25 rokov by mala byť vypustená a mal by sa nasledovať v bode 17 citovaný rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 9So/203/2011 z 30. januára 2013 - porovnaj materiál UV-8344/2015 na rokovanie vlády -
www.rokovania.sk; k podmienke 25 rokov porovnaj tiež Sněmovní tisk 905/0 Poslanecká sněmovna, 6.

volební období, 2010 - 2013). ...
43. Ústavný súd k bodom 2 a 4 testu dodáva, že vývoj, podstata a nastavenie predmetnej vyrovnacej
dávky sú veľmi špecifické a v tomto zmysle ťažko s obdobným inštitútom porovnateľné. Vyrovnávacia
dávka typu 25 plus jeden rok, ako bolo uvedené, bola reakciou českej legislatívy na zložitý vzťah medzi
rozhodnutím českého ústavného súdu a SDEÚ, a teda išlo pôvodne o otázku špecificky českú (porovnaj

bod 15). Slovenský zákonodarca sa touto dávkou v rámci vlastného vývoja dôchodkového zabezpečenia
inšpiroval, čím sa dosiahla istá symetria týchto právnych úprav medzi nástupníckymi štátmi. V tomto
zmysle je podmienka 25 rokov plus jedného roka obhájiteľná, a nie je vypäto svojvoľná. Okolnosť,
že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného v tu spornom období (2016 až 2020) bolo
podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok získanie 15 rokov (resp. do 31. decembra 2007

10 rokov) dôchodkového poistenia, nie je podstatná. Podstatou veci je tu totiž otázka vyrovnávania
rozdielov, ktoré vznikli občanom v dôsledku udalosti nastalej k 31. decembru 1992, nie otázka priznania
starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (porovnaj bod 27).
44. Skutočnosť, že národná rada neskôr nárok rozšírila, je vecou diskrécie zákonodarcu, vecou politiky
sociálneho zabezpečenia, a teda nie vecou ústavnoprávnej povinnosti. Možno konštatovať, že zásah -

rozlíšenie je z hľadiska (i) cieľa právnej úpravy - vytvoriť symetrickú úpravu s Českou republikou, a (ii)
nekvalifikovaného, resp. racionálneho dôvodu rozlišovania plne proporcionálne. ...
46. Ďalej je potrebné uviesť, že z ústavy nevyplýva všeobecné pravidlo, z ktorého vzišla idea
vyrovnávacieho príspevku, a to skutočnosť, že rozdelenie federácie nemôže byť nikomu na ujmu.Zmenaštruktúryštátov,vzniknovýchštátov,nevyhnutneovplyvňujeajpozícieobyvateľovnástupníckych
štátov. ...
50. Možno uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci nejde o rozlišovanie na základe

kvalifikovaného kritéria a že ide o osobitnú dávku so špecifickým právnym vývojom, s podporným
argumentom, že sa právna úprava týka len obdobia rokov 2016 - 2020, ústavný súd konštatuje, že
zásah je ústavne akceptovateľný a napadnutá úprava nie je v rozpore s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl.
12 ústavy. Spôsob nastavenia vyrovnávacej dávky je vecou demokraticky zvoleného zákonodarcu.
Napokon ústavný súd konštatuje, že nevyhovenie návrhu vo vzťahu k čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 12 ústavy

v sebe zahŕňa aj nevyhovenie vo vzťahu k čl. 55 ods. 1 ústavy. Z týchto dôvodov návrhu nevyhovel, tak
ako to je uvedené vo výroku nálezu.“

27. Z citovanej časti odôvodnenia nálezu je zrejmé, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažoval
podmienku vyrovnávacieho príplatku, v zmysle ktorej musel poistenec pred 01. januárom 1993 získať
aspoň 25 rokov poistenia (zabezpečenia) podľa československých predpisov o sociálnom zabezpečení,

za rozpornú s článkom 39 a článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky, pretože z týchto ustanovení
nevyplýva žiadna požiadavka na celkom rovnaké zaobchádzanie s oboma skupinami starobných
dôchodcov (tí, čo celú dobu poistenia získali v Slovenskej republiky, a tí, čo ju získali sčasti v Českej,
sčasti v Slovenskej republike). Týmto právnym názorom je viazaný aj tunajší súd, a zároveň sú ním
v rovine záväznosti prekonané aj názory vyslovené v niektorých starších rozsudkoch najvyššieho

súdu, na ktoré žalobca, ale aj správny súd odkazoval. Judikatúra najvyššieho súdu, prijatá pred
vydaním citovaného nálezu ústavného súdu, je tak jeho prijatím prekonaná a nie je možné na ňu
relevantne poukazovať. Vzhľadom na túto viazanosť tak najvyšší správny súd musel vychádzať z
názoru, že podmienky vyrovnacieho príplatku sú striktne upravené v dotknutom a vyššie citovanom
ustanovení § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a pokiaľ ich žalobca nesplnil, nepatrí mu nárok na

vyrovnávací príplatok. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vo vzťahu k uplatnenému
vyrovnávaciemu príplatku nezískal potrebné československé obdobie dôchodkového poistenia, tak ako
to predpokladá vyššie citované § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. (získanie pred 01.
januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol po
31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky), lebo preukázateľne

získal len 7.838 dní, čo predstavuje 21, 4740 rokov dôchodkového veku, čím nesplnil podmienky vzniku
nároku na vyrovnávací príplatok, z ktorého dôvodu potom žalovaná postupovala v súlade so zákonom,
keď žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku (v podstate o sumu vyrovnávacieho príplatku)
zamietla (pozri tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Ssk/30/2023).

28. Z obsahu jednotlivých podaní žalobcu vyplýva, že sa domáhal zvýšenia starobného dôchodku
priznaného rozhodnutím zo dňa 08. februára 2019 od 03. novembra 2018 v sume 708,60 eur mesačne
(od 01. januára 2019 zvýšený na sumu 727,10 eur mesačne) v podstate o vyrovnávací príplatok
upravený v tom čase v § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 [cit.:
„ (...) rozdiel výšky starobného dôchodku, na ktorý by som mal nárok v Slovenskej republiky ku dňu

dovŕšenia dôchodkového veku (ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej
republikypovažovalozaobdobiedôchodkovéhopoisteniazískanépodľaprávnychpredpisovSlovenskej
republiky) a súčtu čiastkových dôchodkov priznaných mi Sociálnou poisťovňou, ústredie a Českou
správou sociálneho zabezpečenia je 111,89 EUR mesačne v môj neprospech (1.183,63 EUR - 1.071,74
EU = 111,89 EUR) a to odo dňa priznania „českého“ starobného dôchodku, t.j. od 23. 12. 2018. Odo dňa

priznania„slovenského“starobnéhodôchodku,t.j.od03.11.2018dodňapriznania„českého“starobného
dôchodku t.j. do 23.12.2018 strata na mojom starobnom dôchodku predstavuje 475,03 EUR mesačne
(1.183,63 EUR - 708,60 EUR = 475,03 EUR“]. Samotný spôsob výpočtu starobného dôchodku uvedený
v rozhodnutí zo dňa 08. februára 2019 žalobca žiadnym konkrétnym argumentom nerozporoval.

29. V súvislosti s vyššie uvedeným, najvyšší správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na skutočnosť,
že v čase jeho žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku bola platná a účinná právna úprava
týkajúca sa vyrovnávacieho príplatku v zmysle § 69b zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie zároveň
obstálo v teste ústavnosti, ako bolo konštatované nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 11. septembra 2024, sp. zn. PL. ÚS 1/2023-92. Z uvedeného vyplýva, že ak žiadateľ žiada

zvýšenie starobného dôchodku v čase, keď je platná a účinná právna úprava - v tomto prípade právna
úprava týkajúca sa vyrovnávacieho príplatku - a žiadateľ si je vedomý, že podmienky na priznanie
vyrovnávacieho príplatku stanovené zákonodarcom nespĺňal, nemôže sa účinne domáhať prepočítania
starobného dôchodku mimo rámca zákonom stanoveného mechanizmu. V konečnom dôsledku, žalobcaprostredníctvom prehodnotenia sumy starobného dôchodku, žiada priznanie nároku, ktorý zodpovedá
povahe vyrovnávacieho príplatku, a ten možno priznať len pri splnení zákonných podmienok (okrem
iného aj 25 rokov československého dôchodkového obdobia).

30.Vzhľadomnauvedenédôvodynajvyššísprávnysúdvyužijúcpritom(ajvzhľadomnazásadurýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho
súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, §
167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom
súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanej ich nepriznal,
lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.