Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201997
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124201997.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Silverside Financial
services s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 51 179 172 právne zastúpený: VIVID
LEGAL, s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915 proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát,
so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov o zaplatenie 290,47 Eur s prísl., o zaplatenie pokuty vo

výške 42,88 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 290,47 € od
01.10.2022 do 11.03.2024.
II. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy
- 78,45 € od 11.04.2021 do 13.04.2021,
- 75,07 € od 11.06.2021 do 15.06.2021,
- 78,45 € od 11.08.2021 do 15.08.2021,

- 78,45 € od 11.09.2021 do 17.09.2021,
- 78,45 € od 11.10.2021 do 12.10.2021,
- 78,27 € od 11.11.2021 do 14.11.2021,
- 77,04 € od 11.12.2021 do 14.12.2021,
- 75,81 € od 11.01.2022 do 11.01.2022,
- 78,45 € od 11.03.2022 do 13.03.2022,

- 58,80 € od 11.04.2022 do 14.04.2022,
- 02,02 € od 15.04.2022 do 22.04.2022,
- 76,40 € od 11.06.2022 do 11.06.2022,
- 74,35 € od 17.07.2022 do 13.07.2022,
- 76,40 € od 11.09.2022 do 22.09.2022, spolu vo výške 42,88 €.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 287,94 €, poplatok za poistenie vo výške 04,20
€, náklady na upomienky vo výške 7,00 € a zmluvné úroky vo výške 4,88 € a to všetko do 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 287,94 € od
11.08.2023 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z omeškaných splátok
istiny vo výške
- 48,57 € od 11.04.2021 do 13.04.2021,

- 47,59 € od 11.06.2021 do 15.06.2021,
- 52,49 € od 11.08.2021 do 15.08.2021,
- 52,04 € od 11.09.2021 do 17.09.2021,
- 54,06 € od 11.10.2021 do 12.10.2021,
- 54,69 € od 11.11.2021 do 14.11.2021,
- 54,27 € od 11.12.2021 do 14.12.2021,
- 53,87 € od 11.01.2022 do 11.01.2022,

- 58,20 € od 11.03.2022 do 13.03.2022,- 41,43 € od 11.04.2022 do 14.04.2022,
- 58,78 € od 11.06.2022 do 11.06.2022,
- 57,63 € od 11.07.2022 do 13.07.2022,

- 61,53 € od 11.09.2022 do 22.09.2022, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z omeškaných poplatkov
za poistenie zo sumy
- 4,20 € od 11.04.2021 do 13.04.2021,
- 4,20 € od 11.06.2021 do 15.06.2021,

- 4,20 € od 11.08.2021 do 15.08.2021,
- 4,20 € od 11.09.2021 do 17.09.2021,
- 4,20 € od 11.10.2021 do 12.10.2021,
- 4,20 € od 11.11.2021 do 14.11.2021,
- 4,20 € od 11.12.2021 do 14.12.2021,
- 4,20 € od 11.01.2022 do 11.01.2022,

- 4,20 € od 11.03.2022 do 13.03.2022,
- 4,20 € od 11.04.2022 do 14.04.2022,
- 4,20 € od 11.06.2022 do 11.06.2022,
- 4,20 € od 11.07.2022 do 13.07.2022,
- 4,20 € od 11.09.2022 do 22.09.2022, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 74,22% a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

istinu vo výške 290,47 €, poistné vo výške 4,20 €, zmluvné úroky vo výške 10,96 €, zmluvnú pokutu vo
výške 42,88 €, zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne zo sumy 290,47 € od 01.10.2022 do dňa podania
žaloby, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 290,47 € od 01.10.2022 do
zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z jednotlivých omeškaných splátok úveru
od 11.04.2021 do 22.09.2022, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo splátok poistného od

11.04.2021 do 22.09.2022.
1.1. Žalobu vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že žalobca je správca konkurznej podstaty úpadcu
spoločnosti Silverside a.s.. Konkurz bol vyhlásený uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku SR
číslo 187/2022 zo dňa 29.09.2022. Okresný súd Bratislava I. dňa 22.09.2022 pod číslom 31K 25/2022
rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside a.s. v konkurze. Žalobca poukázal na

skutočnosť,žeuznesenieovyhláseníkonkurzubolozverejnenévObchodnomvestníkudňa29.09.2022,
účinok zosplatnenia úveru nastal dňom 30.09.2022 ex lege.
1.2. V priebehu konania súd pripustil zmenu na strane žalobcu na terajšieho žalobcu z dôvodu ním
nadobudnutej pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

2. O čiastočnom zastavení konania rozhodol súd postupom podľa § 145 ods.2 C.s.p. (Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.).

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril nasledujúco

- zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ,
- zmluva obsahuje nesprávnu RPMN a sumu celkovej čiastky na zaplatenie z dôvodu, že poistenie bolo
povinné a preto malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN,
- úrok vo výške 17,81 % ročne je rozporný s dobrými mravmi,
- bola porušená odborná starostlivosť pri overovaní bonity žalovaného ako dlžníka.

3.1. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu a ostatné ním podpisované listiny nečítal, keďže
potreboval peniaze a ponáhľal sa. Zmluvu si prečítal cca až týždeň po jej podpise a nepozdávala sa mu.
Prečo však námietky vznáša až 6 rokov po jej uzavretí už neuviedol. Rovnako neuviedol prečo sa mu
úroková sadzba javí ako úžerná až teraz. Uviedol však, že napriek tomu, že splatil istinu, úver splácal
ďalej a v tom vidí úžeru.4. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, pričom zistil nasledujúce:
4.1. Z Obchodného vestníka č. 187/2022 vydaného 29.09.2022 vyplýva, že Okresný súd Bratislava 1.
v právnej veci konkurzného konania voči dlžníkovi Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/b, 821 09

Bratislava – Mestská časť Ružinov uznesením sp. zn. 31K/25/2022 vyhlásil konkurz. V Obchodnom
vestníku č. 85/2023 s dátumom vydania 04.05.2023 Okresný súd Bratislava 1. zverejnil uznesenie,
ktorým za správcu konkurznej podstaty úpadcu Silverside, a.s. stanovil UBC 2020, k.s., so sídlom
kancelárie Zelinárska 6, 821 08 Bratislava. 4.2. Dňa 06.05.2018 bola medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako spotrebiteľom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (č.l. 8 - 12). Na základe

tejto zmluvy bol veriteľom spotrebiteľovi poskytnutý úver vo výške 3000 Eur, ktorý mal byť vrátený v 60
mesačných splátkach s výškou pravidelnej splátky 75,87 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 10.06.2018
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol 10.05.2023. Úroková sadzba bola 17,81% ročne
a ročná percentuálna miera nákladov – 19,22%. Priemerná RPMN bola 12,54% a odplata podľa OZ –
17,81%. Súčasťou tejto zmluvy bol aj splátkový kalendár, z ktorého vyplýva splatnosť každej splátky
a jej rozčlenenie na istinu a úroky.

4.3. Dňa 06.05.2018 žalovaný uzavrel aj „Zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver“ a bol
mu odovzdaný nový splátkový kalendár aj s uvedením poistného.
4.4. Listom zo dňa 14.05.2020 bol žalovanému povolený odklad splátok na 3 mesiace z dôvodu
zmiernenia negatívnych následkov pandémie Covidu, čo viedlo k zmene predpisu splátok.
4.5. Žalobca v rámci procesného útoku predložil súdu listinu s názvom platobná disciplína k zmluve

o spotrebiteľskom úvere č. 655656773 (č.l. 23 - 29), z ktorej vyplýva, že na poskytnutý úver žalovaný
zaplatil sumu celkom 4731,60 Eur, ktorá bola žalobcom započítaná v rozsahu 2709,53 € na istinu,
1541,24 Eur na zmluvný úrok, 247,80 € na poistné, 101,54 € na úrok za obdobie odkladu, 1 € na úrok
z omeškania, 2,53 € na zmluvnú pokutu, 18,52 € na poplatky, 12,00 € na poplatky za vrátenie.

K skúmaniu bonity

5. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods.20 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľombez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.
5.1. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta musí brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,

predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či

zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie

o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - E. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského

soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,

neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele

posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně
také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvencev podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a
sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení
úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli

poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho
§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem
ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet
spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,

výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích
dlužníků.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex
offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí

pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 449/13: Z toho vyplýva, že veriteľ musí po prvé v každom
prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané

a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný
charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú
situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov
preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie
informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené

vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

6. V rámci ex offo skúmania, či pred uzavretím zmluvy bola z pozície veriteľa ako poskytovateľa úveru
splnená povinnosť odbornej starostlivosti skúmania bonity žalovaného, vyžiadal si súd všetky listiny
a doklady, na základe ktorých sa bonita žalovaného skúmala.

6.1. Žalobca predložil súdu „Správu z registra insolvencií“, kde žalovaný nemá záznam. Zo „Správy
z registra úverov s.r.o.“ vyplýva, že žalovaný splácal už úvery s mesačnou splátkou 176,00 € + 34 € +
49 € + 40 €, spolu 299,00 €.
6.2. Žalobca súdu predložil aj daňové priznania žalovaného, na ktoré právny zástupca žalovaného
kládol dôraz. K tomu súd uvádza, že tieto nepovažuje za dostatočne preukazné, nakoľko je mu z úradnej

činnosti známe, že drvivá väčšina daňových priznaní živnostníkov je vypracovaná tak, že ich výsledkom
jestrataalebominimálnypríjematozaúčelomzníženiazákladuprevýpočetdane.Zdaňovéhopriznania
nemožnozistiťcharaktervýdavkovžalovanéhoaichnevyhnutnosťaanito,čiavakejvýškesipodnikateľ
vypláca podnikateľskú odmenu.
6.3. Žalobca súdu predložil aj „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru“ podpísanú dňa 03.05.2018

žalovaným, z ktorej vyplýva priemerný čistý príjem – 2760 € mesačne a výdavky 1863,85 €. Ak teda
právny zástupca žalovaného uvádzal, že jeho ročný príjem vyplývajúci z daňových priznaní je 466 €
mesačne, tak vlastne tvrdil, že jeho klient – žalovaný v uvedenej žiadosti klamal za účelom získania
úveru. Zároveň neuviedol ako žalovaný spláca už existujúce úvery mesačne 299 € a zabezpečuje
živobytie svojej rodiny.

6.4. Za najkomplexnejší dôkaz pri skúmaní bonity považuje súd výpis z účtu, ktorý spravidla odzrkadľuje
všetky príjmy a výdavky spotrebiteľa. Súd nemal dôvod vychádzať z toho, že sú tu ďalšie príjmy
a výdavky, ktoré sa v snahe ich zakryť boli vykonávané hotovostne a bez dokladov.
Z osobného účtu žalovaného vyplýva, že tento bol ku dňu 30.04.2018 v mínuse 1180,35 €.
Z business účtu žalovaného vyplýva, že tento mesiac 01/2018 začínal v pluse 361 € a končil v mínuse

20,96 €. Mesiac 02/2018 začínal v mínuse 20,96 € a končil v pluse 222,88 €. Mesiac 03/2018 začínal
v pluse 222,88 € a končil v pluse 57,08 €. Mesiac 04/2018 začínal v pluse 57,08 € a končil v pluse
3377,66 €. Výdavky na oboch účtoch tak za čas 01/2018 – 04/2018 predstavovali sumu 13763 € (v
priemere cca 3440 € mesačne) a vklady sumu 15601,55 € v priemere 3900 € mesačne), čo predstavuje
za 4 mesiace plusové hospodárenie 1838,55 €, čo pri prepočítaní na jeden mesiac je cca plus 460 €, čo

súd považuje za dostatočné pre splácanie splátky vo výške cca 80 € mesačne.
6.5. Je teda zrejmé, že nejde o poskytnutie úveru v prípadoch známych súdu z úradnej činnosti, keď
každý z mesiacov, za ktoré bol výpis z účtu predložený končil v mínuse. Súd mal tak povinnosť skúmania
bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou za splnenú.7. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal aj z nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 46 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii - Nesplatné pohľadávky a záväzky

úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa
od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje
inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky
úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením
konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné

až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.
Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
§ 1 ods.2 - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa

alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa

osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené
úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom
ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;
obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
§ 2 písm.d) - Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Na základe vykonaného dokazovania tak súd má za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkového vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Je nevyhnutné uviesť, že OS PO prejednáva tisícky spotrebiteľských vecí ročne. Z úradnej činnosti
je tak súdu známe, že v prípade zastúpenia spotrebiteľov advokátmi špecializujúcimi sa na ochranu
spotrebiteľa dochádza k opakovaniu nasledujúcich východísk:
- samotné postavenie spotrebiteľa má zaručovať úspech v spore,

- vágne odôvodňovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
- nútenie spotrebiteľa dodávateľom k povinnému uzavretiu poistenia,
- nemravnosť akejkoľvek úrokovej sadzby (aj žalovaný uviedol, že úžeru vidí v splácaní úveru nad jeho
istinu),
- neaplikácia rozhodnutí NS SR, ktoré dali za pravdu dodávateľom,

- nečítanie zmluvy pred jej podpisom (čo má byť v prospech spotrebiteľa a v neprospech dodávateľa)
a následné prekvapenie, čo mali svojim podpisom potvrdiť a pod.

K tvrdeniu o povinnosti poistenia
10. Podľa § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z. – na účely tohto zákona sa rozumie - celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní
a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj
poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných

podmienok.
Podľa § 19 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa
použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom ...

11. Právny zástupca v zmysle vyššie uvedeného vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „poistenie úveru

bolo povinné pre jeho poskytnutie“. Následne však žalovaný uviedol, že nečítal, čo podpisuje, čo akési
nútenie tvrdené jeho právnym zástupcom vylučuje. Žalovaný ani len netvrdil, že mu bolo prezentované,
že poistenie je nevyhnutné pre poskytnutie úveru a ani, že zmluvu o poistení musel podpísať pred
zmluvouoúvere.Rovnakoanilennetvrdil,žepo„prečítanítoho,čopodpísal“sapokúšalpoisteniezrušiť.11.1. Súd tak má za to, že právny zástupca automaticky generuje tvrdenie o povinnosti poistenia, hoci
to ani jeho klient – spotrebiteľ netvrdí.
11.2. Súd vykonal dokazovanie iným spisom rovnakého pôvodného veriteľa, z ktorého vyplýva zhodnosť

formulácie a úpravy zmluvy o úvere ale kde spotrebiteľ poistenie neuzavrel. Aj uvedený dôkaz tvrdenie
právneho zástupcu žalovaného vyvracia.
11.3. Zároveň súd uvádza, že naopak požiadavku spotrebiteľa na uzavretie zmluvy o poistení úveru
považuje za logickú a prezieravú.
11.4. K tvrdeniu o neprečítaní zmluvy poukazuje súd na rozhodnutie KS v PO sp. zn. 7Co/182/5015 -

Písomné vyhotovená zmluva podpísaná obidvoma účastníkmi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku
o tom, že účastníci, ktorí zmluvu podpísali si jej obsah prečítali a obsahu porozumeli. Pokiaľ niektorý z
účastníkov zmluvy túto povinnosť zanedbal, nemôže sa tým neskôr brániť a tvrdiť, že zmluvu neuzavrel
vážne, resp. nepoznal jej obsah. Pokiaľ pôvodný žalobca nebol na uzavretie zmluvy nútený, bolo jeho
právom, nie povinnosťou, si písomne pripravenú zmluvu prečítať. Pokiaľ by aj tak neurobil, podpisom
zmluvy vyjadril vôľu byť obsahom zmluvy viazaný. V konaní neboli vykonané dôkazy svedčiace o tom,

že dohoda o splnomocnení na opravu chýb bola do zmluvy zakomponovaná bez vedomia a súhlasu
pôvodného žalobcu. Len tvrdenia o tom, že pôvodný žalobca si zmluvu len prelistoval nezakladá
neplatnosť takejto dohody. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že pôvodný žalobca bol pri
uzatváraní zmluvy uvedený do omylu.
11.5. Súd tak uzatvára, že nebolo preukázané tvrdenie o povinnosti poistenia a o nutnosti zahrnutia

poistného do výpočtu RPMN.
11.6. Pokiaľ ide o výšku RPMN, právny zástupca žalovaného predložil výpočet kalkulačkou z portálu
finančnej osvety MF SR. Táto však obsahuje upozornenie, že má nezáväzný charakter. Súd vykonal
kontrolný výpočet na kalkulačke, ktorú ma k dispozícii v registri a ktorá na rozdiel od kalkulačky MF SR
umožňuje uviesť konkrétny deň splátky. Kontrolný výpočet potvrdil v celom rozsahu správnosť RPMN

uvedenej v zmluve.

K výške zmluvných úrokov
12.Žalovanýmalzato,žeúrokovásadzba17,81%ročnejerozpornásdobrýmimravmiapretojedohoda

o výške úroku neplatná. Žalovaný argumentoval rozhodnutím NS SR vydaným za čias neexistencie
v prejednávanej veci rozhodnej právnej úpravy.
12.1. Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy - Ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov

požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú
výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12.2. Podľa NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ - § 1a ods.1: Ak
odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie
prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom

úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou
rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
12.3. Ako už bolo uvedené vyššie advokáti zastupujúci spotrebiteľov ako špecialisti odmietajú
akceptovať rozhodnutia NS SR, ktoré určitú spornú otázku vyriešili v neprospech spotrebiteľa. Ide napr.

o rozhodnutie
- NS SR sp. zn. 4Cdo191/2022: 21. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd k takému rozhodnutiu, sú však
výsledkomsvojvoľného(arbitrárneho)výkladuaaplikáciepráva,keďvodpovedinažalovanounastolenú
odvolaciu námietku týkajúcu sa najvyššej prípustnej výšky odplaty stanovenej ustanovením § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorú dohodnutá

výška úroku v danom prípade nepresahuje, odvolací súd argumentoval tým, že síce tvrdenie odvolateľky
je pravdivé, avšak ani táto skutočnosť nie je faktorom diskvalifikujúcim súd z možnosti podrobiť výšku
dojednaného úroku jeho súladnosti s dobrými mravmi. Dodal, že veriteľ sa pri peňažnej pôžičke síce
„uspokojil“ s výškou úroku len nepatrne (kozmeticky) nižšou (23,12 %) ako bol v tom čase strop
prípustnej odplaty (23,20 %), avšak takmer o 100 % vyšším, ako odplata v podobe priemerného úroku

za poskytovanie peňažných prostriedkov bankami v rozhodnom období. Podľa názoru dovolacieho súdu
uvedené závery okrem toho, že vykazujú znaky arbitrárnosti, pôsobia pomerne zmätočne a vnútorne
rozporne.22. Dovolací súd poznamenáva, že výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho
základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo
základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné

nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej
normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu
na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný prípad. Tým, že odvolací súd priznal
ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než mu
v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi

ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. prináležala, zásadne poprel účel a význam príslušných ustanovení. Uvedenými ustanoveniami bolo
zavedené generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú
od spotrebiteľa možno požadovať, a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú,
sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby
bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky,

ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku
ustanovuje vládnym nariadením. Možno prisvedčiť argumentácii dovolateľky, že účelom predmetných
ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon, pred nejednotnou rozhodovacou
praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre
úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný.

Pokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú
s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo
svojich dôsledkoch nenaplnili ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty, a to
legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva.
24. Preto dovolací súd uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní

rozporu dohodnutej výšky odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá pritom bola v zákonom stanovenom
limite, s dobrými mravmi, zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil
závažného interpretačného a judikatórneho excesu.
- NS SR sp. zn. 3Cdo/36/2020: 29. Na základe uvedených rozhodnutí možno konštatovať, že
dovolací súd v minulosti považoval za neprimeraný rádovo vyšší dohodnutý úrok ako úrok 28,68 %

v posudzovanom prípade. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí podľa dovolacieho súdu nemožno
považovať prístup odvolacieho súdu za správny, keď tento považoval dohodnutý úrok v zmluve o
revolvingovom úvere za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 občianskeho zákonníka).
30. Je síce pravdou, že v čase uzavretia zmluvy prevyšoval až trojnásobne - priemerné úrokové miery z
úverov obchodných bánk pre rok 2003. No podľa dovolacieho súdu v posudzovanom prípade dohodnutý

úrok vo výške 28,68 % nemožno považovať do takej miery neprimeraný, že by len na základe jeho
výšky bolo možné urobiť záver o hrubom nepomere vzájomných plnení, a to i napriek skutočnosti, že v
posudzovanom prípade išlo o vzťah spotrebiteľský.
12.4. Podľa vyššie citovaného rozhodnutia NS SR postupovali aj KS v Trenčíne a KS v Žiline, keď
v rozsudkoch predložených žalobcom aprobovali úrokovú sadzbu 22,14% ročne a 19,45% ročne.

12.5. V prejednávanej veci rozhodná RPMN predstavovala 19,22%. Túto výšku odplata 17,81% ročne
neprekračuje a preto je v súlade so zákonom.
12.6. Už len na margo prípadného porovnávacieho materiálu pre výšku úrokovej sadzby súd uvádza, že
právny zástupca žalovaného opäť zavádza. Predložil totiž tabuľku „Priemerné úrokové sadzby z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny“, teda tabuľku neodrážajúcu stav úrokových sadzieb v SR

ale v celej EÚ. Podľa tejto tabuľky bola priemerná úroková sadzba nových úverov v 05/18 do 5 rokov
(počet splátok bol dohodnutý na 60) 5,13% ročne. Podľa tabuľky úrokových mier nových úverov v SR
bola však priemerná úroková sadzba 9,57% ročne. Teda aj prípadné kritérium vytýčené KS v PO ako
dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby by bolo dodržané, keďže by predstavovalo 19,14% ročne.

13. Z istiny 3000 € tak žalovaný vrátil sumu 2709,53 €, čo predstavuje nevrátenú istinu 290,47 €.
Otázkou neprijateľnosť zmluvnej pokuty sa súd nezaoberal z dôvodu, že v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty bola žaloba vzatá späť. Súd však má vedomosť, že ZP vo výške 12% ročne bola vyhlásená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku (Uvedená neprijateľnosť je konštatovaná napr. aj v právoplatnom
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Csp/18/2023, ktorý sa odvoláva na rozsudok Okresného

súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/99/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 9CoCsp/23/2020 zo dňa 29.4.2021, ktorý totožnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty
vyhlásil za neprijateľnú.), preto sumu 2,53 € započítanú na zmluvnú pokutu započítava na istinu a jej
nedoplatok tak predstavuje výšku 287,94 €.Poistné je dlžné v rozsahu 4 splátok (16,80 €) ale žalobca požaduje iba 4,20 € a žaloba je v tejto časti
dôvodná.
Pokiaľ ide o zmluvné úroky, tieto boli zaplatené v sume 1541,24 € z celkovej sumy 1552,20 €. Rozdiel

tak predstavuje žalovaných 10,96 €. Žalobca uviedol, že úroky za odklad splátok mali výšku 95,46 €.
Z prehľadu úhrad však vyplýva ich zaplatenie v rozsahu 101,54 €, čiže o 6,08 € viac, preto súd túto sumu
započítal na zmluvný úrok a jeho dlžná časť tak predstavuje 4,88 € (10,96 € - 6,08 €).
Žalobcovi rovnako patrí náhrada nákladov za upomienky spolu vo výške 7,00 € vychádzajúc zo
„Sadzobníka poplatkov“ (č.l. 30), podľa ktorého za vystavenie listovej upomienky pri oneskorenej úhrade

sa účtuje poplatok 3,00 € a za vystavenie listovej upomienky s informáciou o možnosti odovzdania
pohľadávky do mandátnej správy a o možnosti zosplatnenia sa účtuje 4,00 €. Uvedené sumy považuje
súd za primerané náklady a akceptuje aj ich rozdielnu výšku vychádzajúc z ich rozdielneho rozsahu.

Úrok z omeškania
14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka–výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
14.1. Zmyslom § 3 ods.1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje
dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96).
Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných
situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie

hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je
úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé,
že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak
na postavení niektorého z nich navonok.
Výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, keď je takýto výkon v rozpore so všeobecne uznávanou

mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby
bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy
netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií
zodpovedajúcimvšeobecneuznávanýmpravidlámslušnosti,poctivéhosprávaniaapod.Dobrémravysú
vykladanéakosúhrnspoločenských,kultúrnychamravnýchnoriem,ktorévhistorickomvývojiosvedčujú

istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných.
14.2. Požiadavka na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v zásade neodporuje dobrým mravom.
Vždy ale treba brať na zreteľ špecifické okolnosti prípadu. Tieto v prejednávanej veci vidí súd v tom,
že zosplatnenie úveru bolo výsledkom aplikácie zákona, ktorý sa aktivoval nesprávnym poskytovaním

úverov so strany žalobcu a s tým súvisiacim neskorším úpadkom.
11.2. Pokiaľ ide o žalobou požadované úroky z omeškania zo splátok splatných v čase od 11.04.2021
do 11.09.2022 (pred zákonným zosplatnením) tieto súd priznal vo výške 5,00% ročne avšak iba zo sumy
istinysplátkyaniesplátkycelej(tedanieajzosumyúrokuvychádzajúczozákazuanatocizmu–úročenia
úrokov).

11.3. V prípade úrokov z omeškania po zákonnom predčasnom zosplatnení z dôvodu konkurzu súd
požiadavke žalobcu vyhovel, avšak až od dátumu po konečnej splatnosti úveru 10.08.2023 v rozsahu
sumy 287,94 € aplikujúc dobré mravy z dôvodov vyššie uvedených a majúc takéto riešenie za
spravodlivé.15. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
15.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 348,51 € a priznaná mu bola suma 304,02 €. Úspech žalobcu
– 87,11%, úspech žalovaného – 12,89%, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu trov konania

– 74,22%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.