Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sps/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100535
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100535.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan
Morovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/XX, XXX XX
E., proti žalovanému: mesto Brezno, so sídlom Námestie gen. M. F. G. X/X, XXX XX E., v konaní
o žalobe vo veciach zhromažďovania občanov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. MsÚ-2025/6987-13 zo dňa 25. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oznámením doručeným mestu Brezno (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo „mesto“) e-mailom dňa

19. 06. 2025 žalobca, ako zvolávateľ verejného zhromaždenia, oznámil usporiadanie verejného
zhromaždenia s označením „Aj Brezno je Európa“, deklarovaným účelom ktorého bolo vyjadrenie
nesúhlasného stanoviska k súčasnému smerovaniu Slovenska, s dátumom konania verejného
zhromaždenia dňa 27. 06. 2025 od 19:00 hod., s predpokladaným ukončením o 20:30 hod. Ako
miesto konania verejného zhromaždenia zvolávateľ označil Námestie gen. M. R. Štefánika v Brezne,
konkrétnepriestorpredtribúnounámestiaM.R.ŠtefánikavBrezne.Žalovanýupozornilžalobcue-mailmi

odoslanými žalobcovi dňa 20. 06. 2025 a dňa 22. 06. 2025, že oznámenie neobsahuje všetky náležitosti
podľa § 5 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve. Žalobca svoje oznámenie doplnil o požadované
náležitosti e-mailom zo dňa 22. 06. 2025.

2. Žalovaný e-mailom zo dňa 24. 06. 2025 oznámil žalobcovi, že Technické služby Brezno (ďalej aj „TS
Brezno“), ktoré technicky zabezpečujú podujatie Župné trhy, cca od 18:30 hod. začnú s demontážou

predajných stánkov a ich odvozom za pomoci dodávkových vozidiel. Priebežne bude prebiehať
upratovanie ručné a nakoniec strojové zametanie plochy námestia. Časovo je upratanie námestia
naplánované od 18:30 do 20:30, pri ukončení akcie do 18:00 a primeranom neporiadku. Žalovaný
uviedol, že nakoľko predpokladaný čas ukončenia uvedených prác (demontáž a upratovanie) je o 20:30
hod., opätovne postupom podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve navrhuje, aby sa žalobcom
oznámené zhromaždenie konalo na inom vhodnom mieste (napr. park na ul. Švermova, Margitin park,

park na ul. Hradby) alebo v iný deň. Uvedené odporúča zvážiť vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré už
mesto uviedlo. V prípade, že žalobca nemá záujem o iný termín ani iné miesto konania zhromaždenia,
žalovaný ho požiadal o predloženie konkrétnych opatrení, ako organizačne zabezpečí, že: a) žalobcom
oznámené zhromaždenie bude bezpečné pre účastníkov zhromaždenia a nedôjde ku kolízii s prácami
Technických služieb Brezno, nedôjde k ohrozeniu zdravia či bezpečnosti osôb sa tam nachádzajúcich
(nakoľko je uvedený predpokladaný počet účastníkov cca 300 a na ploche pred tribúnou bude prebiehať

demontáž stánkov a upratovanie verejných priestranstiev); b) oznámené zhromaždenie nebude rušiť
stále prebiehajúce kultúrne podujatie v mestskom parku - Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta, oktorého priebehu má vedomosť (bude prebiehať koncert, sprievodné akcie), ako zabezpečí, aby sa toto
podujatie a žalobcom oznámené zhromaždenie nerušili. Na e-mail žalovaného zo dňa 24. 06. 2025
žalobca nereagoval.

3. Dňa 25. 06. 2025 vydal žalovaný, ako orgán verejnej správy podľa § 10 ods. 2 písm. c) a § 11 ods.
1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
o zhromažďovacom práve“) a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie č. MsÚ-2025/6987-13

(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zakázal verejné zhromaždenie pod názvom „Aj Brezno
je Európa“, riadne oznámené dňa 22. 06. 2025 e-mailom žalobcom, s dátumom konania 27. 06. 2025 od
19:00 hod. s predpokladaným ukončením 20:30 hod. na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne (priestor
pred tribúnou námestia gen. M. R. Štefánika v Brezne).

4. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal obsah oznámenia z pohľadu splnenia

podmienokurčenýchzákonomprejehodoručenieatiežzpohľadumiestaačasukonaniazhromaždenia.
Rovnako preskúmal aj skutkové a právne okolnosti predmetného verejného zhromaždenia, pričom
dospel k záveru o nutnosti ohlásené verejné zhromaždenie zakázať. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že
dňa 27. 06. 2025 bude v meste Brezno organizované verejné kultúrne podujatie – Župné trhy, ktoré sú
súčasťou podpory lokálnych remeselníkov a výrobcov tradičných regionálnych špecialít z jednotlivých

regiónov Banskobystrického kraja. Akcia je organizovaná Rozvojovou agentúrou Banskobystrického
samosprávneho kraja. Toto podujatie je spojené s podujatím Oblastnej organizácie cestovného ruchu
REGIÓN HOREHRONIE – Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta (ďalej spolu aj ako „kultúrne
podujatia“). Tieto podujatia majú charakter verejného kultúrneho podujatia v zmysle § 1 ods. 1 zákona
č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Súčasťou podujatia je aj stánkový predaj, ukážky

ľudových remesiel a iné. Podujatie sa vyznačuje vysokou návštevnosťou a riadna organizácia podujatia
a bezpečnosť jeho návštevníkov si vyžaduje opatrenia a obmedzenia na väčšine územia Námestia gen.
M. R. Štefánika v Brezne. Uvedené podujatia sú už dlhodobo a každoročne plánované. Dňa 27. 06.
2025 sa teda na Námestí Gen. M. R. Štefánika konajú 2 kultúrne podujatia, a to Župné trhy a Otvorenie
Breznianskeho kultúrneho leta. Žalobca argumentoval pri snahe mesta o ponúknutie náhradného

termínu alebo miesta zhromaždenia tým, že o 19:00 hod. už bude námestie (priestor pred tribúnou)
voľné a pripravené na ďalšie podujatie (myslené ako ním zvolané zhromaždenie). Mesto túto skutočnosť
preverilo u Technických služieb Brezno a zistilo, že až do 20:30 hod. bude prebiehať demontáž stánkov a
upratovanie námestia (pri ukončení akcie do 18:00 a primeranom neporiadku) a preto, hoci aktívna časť
Župných trhov spojená so stánkovým predajom by síce bola do 19:00 hod. pravdepodobne ukončená,

budú v tomto priestore prebiehať uvedené práce, ktoré fakticky patria ku kultúrnemu podujatiu a mohli
by byť spojené s ohrozením zdravia a bezpečnosti účastníkov zhromaždenia (podľa oznámenia cca
300 osôb). Zároveň na rovnakom námestí, v časti oddelenej iba komunikáciou (cestou) bude až do
21:00 hod. prebiehať ďalšie kultúrne podujatie - Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta. Mesto sa
niekoľkokrát pokúšalo so žalobcom dohodnúť na inom termíne alebo mieste zhromaždenia, avšak

napriek zjavnej snahe mesta sa toto nestretlo s pochopením na strane žalobcu a trval na zhromaždení
tak, ako ho oznámil. Mesto sa snažilo nevyužiť najtvrdšie opatrenie a teda zakázať celé zhromaždenie,
ale vyzvalo žalobcu (zvolávateľa) na predloženie konkrétnych opatrení, ako organizačne zabezpečí to,
žeoznámenézhromaždeniebudebezpečnépreúčastníkovzhromaždeniaanedôjdekukolíziisprácami
Technických služieb Brezno, nedôjde k ohrozeniu zdravia či bezpečnosti osôb sa tam nachádzajúcich

a že oznámené zhromaždenie nebude rušiť stále prebiehajúce kultúrne podujatie v mestskom parku -
Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta, o ktorého priebehu má zvolávateľ vedomosť (rešpektovanie
princípu proporcionality). Žiadne opatrenia však zvolávateľ nepredložil. Mesto preto po dôkladnom
posúdení celej situácie a skutkového stavu veci nemalo inú možnosť, ako podľa ustanovenia § 10 ods.
2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve zhromaždenie zakázať.

Žalobné body

5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 09. 07. 2025,
v zákonnej lehote podľa § 406 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 11 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve, domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o zákaze žalobcom oznámeného
zhromaždenia a jeho zrušenia, nakoľko neboli dané zákonné dôvody k zákazu zhromaždenia.6. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 19. 06. 2025 v zmysle platnej právnej úpravy o zhromažďovacom
práve riadne a včas ohlásil verejné zhromaždenie s názvom „Aj Brezno je Európa“, ktoré sa malo konať
dňa 27. 06. 2025 o 19.00 hod. na námestí gen. M.R. Štefánika v Brezne za použitia tribúny, ktorá

je statickou súčasťou južnej strany námestia. Išlo o druhé oznámenie v poradí po prvotnom zákaze
zhromaždenia v inej časti námestia, konkrétne pri soche gen. M. R. Štefánika v čase so začiatkom
zhromaždenia od 18.00 hod. Na oznámenie reagovala zamestnankyňa žalovaného e-mailom, v ktorom
argumentovala, že v inej časti námestia bude mestom organizované iné podujatie a keď o 18.00
hod. skončia Župné trhy na južnej strane námestia, skončí len akási aktívna časť a mesto potrebuje

priestor upratať a iné úvahy podobného charakteru. Zároveň žalobcu upozornila na jediný meritórny
aspekt, že v oznámení neuviedol v zmysle § 5 ods. 2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve
počet usporiadateľov. Tento nedostatok žalobca následne v ďalšom e-maile odstránil a upresnil presný
počet usporiadateľov aj spôsob ich označenia. Nasledovala ďalšia e-mailová komunikácia zo strany
zamestnankyne žalovaného opisujúca obavy, či zvolané zhromaždenie splní legitímne očakávania so
snahou vytesniť ohlásené zhromaždenie niekam na „perifériu“ v rámci územia mesta. Žalobca reagoval,

že jediná jeho požiadavka bola pre význam a dôležitosť tohto zhromaždenia miesto námestia a ohlásený
dátum 27. 06. 2025 vzhľadom k mesiac dopredu dohodnutému termínu pozvania hostí, ktorí sú pracovne
rozcestovaní. Zamestnankyňa mesta vôbec nezohľadňovala ústupky žalobcu v čase ani mieste v rámci
priestoru námestia, na čo žalobca reagoval posledným e-mailom, v ktorom poukázal na dvojaký prístup
vedenia mesta k využívaniu priestoru námestia.

7. Podľa názoru žalobcu hlavná argumentácia mesta bola zacyklená v tom, že dňa 27. 06. 2025 nie je
vhodné, aby v priestore námestia prebiehali dve súbežné podujatia, čo je v rozpore so stavom, ktorý
vytvorilo mesto, ktoré dve paralelné podujatia organizovalo. Jedno na severnej strane námestia od
17.00 hod a druhé (Župné trhy - niekoľko remeselných stánkov jednoduchej konštrukcie) s ukončením o

18.00 hod. Žalobca uviedol zamestnankyni mesta zrozumiteľný príklad, že bežne mesto robí v priestore
námestia súbežne aj viaceré podujatia naraz. Takým príkladom sú aj Dni mesta Brezna, kedy na pódiu
vystupujú hudobné telesá, na rovnakej strane námestia sú predajné stánky, nezriedka aj iná aktivita.
Na severnej strane námestia primátor so svojimi ľuďmi v historickom parku varí guľáš, prebiehajú tam
rôzne vystúpenia, vedľa sú stánky s občerstvením a v tvare písmena L sa pred evanjelickou farou a

hotelom Ďumbier nachádzajú rôzne typy kolotočov a herných zariadení. Uvedené odporuje argumentácii
mesta, že „námestie nie je až také veľké“, aby na ňom súčasne prebiehali dve podujatia. Neobstojí ani
argumentácia mesta o akomsi vzájomnom rušení, nakoľko keď mesto organizuje Dni mesta Brezna,
jednotlivé podujatia v priestore námestia sa zvukovo a aj vizuálne prelínajú, vzájomne sa rušia. Žalobca
navrhol, aby súd vykonal dokazovanie a za tým účelom vyžiadal od žalovaného predloženie mapy,

resp. nákresu námestia s jeho presnými rozmermi a so zakreslením relevantných statických objektov
(s jasným a farebným vyznačením umiestnenia tribúny, kde sa malo konať ohlásené zhromaždenie)
a pozemných komunikácií (vrátane vyznačenia pozemnej komunikácie, ktorá námestie rozdeľuje na
prakticky dve samostatné časti) a zrozumiteľným vyznačením jednotlivých podujatí, kde všade sa počas
dní mesta realizuje nejaký program alebo podujatie, aby bola zrejmá vzájomná vzdialenosť, keď tam

prebieha niekoľko podujatí súbežne.

8. Pojem „rovnaké miesto“ nie je explicitne definovaný v §10 ods. 2 písm. c) zákona o zhromaždovacom
práve. Podľa žalobcu z logiky výkladu, ak je námestie v Brezne geograficky členené na viaceré,
minimálne dve časti, naviac oddelené cestnou komunikáciou a inými stavebnotechnickými úpravami, je

odôvodnenie mesta nepostačujúce a nepreskúmateľné. V obdobných prípadoch (keď sa usporadúva
viacero akcií/podujatí na ploche námestia) mesto tieto podujatia povoľovalo (viď. archív rozhodnutí).
V prejednávanom prípade takto mesto nepostupovalo, a teda bola porušená zásada podľa § 3 ods. 5
správneho poriadku, pričom mesto postupovalo voči žalobcovi ako oznamovateľovi diskriminačne.

9. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný podľa § 10 ods. 4 zákona o zhromažďovacom práve nemohol
zhromaždeniezakázaťzdôvodovuvedenýchvodsekoch2a3,keďžežalobcaakozvolávateľprijalnávrh
mesta podľa § 8 zákona o zhromažďovacom práve. Mesto totiž zaslalo žalobcovi odpoveď s ponukou
organizáciezhromaždeniavinomčasealebomiesteažalobcaakoorganizátor/zvolávateľtakútoponuku
prijal, čo je evidentné z presunu času 18:00 hod. na 19:00 hod. a miesta pri soche gen. Štefánika na

miesto pred tribúnou.

10. Žalobca k žalobe pripojil fotografiu námestia v Brezne, zachytávajúcu priestor pred tribúnou, ktorá
mala byť zhotovená dňa 27. 06. 2025 o 18:33 hod. Uviedol, že z fotografie je úplne zrejmé, že tentopriestor je prázdny, dokonca sa na ňom nenachádzajú prakticky žiadne osoby. Priestor je v bežnej
čistote ako vo všedný deň, teda neobstojí argumentácia žalovaného o upratovaní. Ako ďalší dôkaz
predložil súdu fotografiu z ním zvolaného zhromaždenia z februára 2025, kde podľa jeho názoru z

pohľadu od tribúny je po ľavej strane vidieť konštrukcie stánkov a na strane ľavej umelo vytvorenú
plochu pre korčuľovanie. Vtedy nebol žiadny problém ohľadom upratovania ani toho, že sa tam
nachádzalikonštrukciestánkov.Pofebruárovompokojnomzhromaždenínevzniklanikomužiadnaškoda
namajetku,nevznikolžiadenincidentanipriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniu.Pozhromaždení
nezostal neporiadok a majetok mesta zostal v neporušenom stave.

11. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný uprel žalobcovi ako zvolávateľovi a občanom/
zhromaždeným právo slobodne sa zhromaždiť, ktoré im okrem ľudskoprávnych dohovorov, ktorým
je Slovenská republika viazaná, garantuje aj Ústava SR ako najvyšší zákon štátu majúci najvyššiu
právnu silu, nevynímajúc ani vykonávací predpis o zhromažďovacom práve. Mesto zábavu povýšilo nad
fundamentálne princípy fungovania ústavného demokratického zriadenia. Hoci právo zhromažďovať sa

niejeabsolútne,vtomtokonkrétnomprípadeideojasnýahrubýzásahdoprávobčanovzostranymesta.
Mesto týmto svojím škodlivým precedensom vytvorilo dve kategórie občanov, pritom občania sú si v
právach všetci rovní a občania, ktorí sa chceli na zvolanom zhromaždení zúčastniť, platia mestu rovnaké
dane ako občania iní. Je veľmi nebezpečné, aby na základe účelového konania jedného vedenia mesta
vznikol v európskom priestore škodlivý precedens, ktorý by mohol niekto v budúcnosti zneužívať.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že sa snažil so žalobcom dohodnúť, ponúkal mu iný termín
aj iné miesto na ním oznámené zhromaždenie. Nakoľko dohoda nebola možná, mesto požiadalo o

predloženie opatrení, ale tieto žalobca nepredložil, preto mesto nemalo inú možnosť, ako oznámené
zhromaždenie zakázať. Žalovaný uviedol, že je správne žalobcove tvrdenie, že ide o v poradí druhé
oznámenie po prvotnom zákaze zhromaždenia v inej časti námestia, konkrétne pri soche gen. M. R.
Štefánika v čase so začiatkom zhromaždenia o 18:00 hod. Aj prvotnému zákazu predchádzala snaha
mesta dohodnúť sa, ponúknuť žalobcovi náhradný termín či miesto konania zhromaždenia. Celý postup

mesta bol preverený správnym súdom a ukončený uznesením sp. zn. 3Sps/1/2025 zo dňa 19. 06. 2025,
kde správny súd preveril postup mesta a správnu žalobu zamietol.

13. K tvrdeniu žalobcu ohľadne viacerých súbežných podujatí žalovaný uviedol, že Dni Mesta Brezno sú
jedným kultúrnym podujatím, ktoré sa uskutočňuje na celej ploche námestia, vo všetkých jeho častiach.

Ide o program pre širokú verejnosť, organizovaný mestom každoročne. Program a všetky jeho súčasti
na seba nadväzujú, sú vo vzájomnom prepojení a vytvárajú celok jedného kultúrneho podujatia. To,
čo uvádza žalobca, je zavádzajúce a nesprávne poňaté, nakoľko nejde o dve alebo viac podujatí v
jednom čase, ale ide o jedno kultúrne podujatie „Dni Mesta Brezno“. Celý program a sprievodné akcie
sú dostupné na webovej adrese: H..

14. Podľa názoru žalovaného žalobca spája do súvislostí dve nezávislé správne konania, jedno
spájajúce sa s oznámením zhromaždenia pri soche gen. Štefánika o 18:00 – toto konanie bolo ukončené
vydanímazverejnenímrozhodnutiaozákazeanáslednýmpreskúmanímsprávnymsúdom(zamietnutím
správnej žaloby, sp. zn. 3Sps/1/2025) a druhé konanie, ktoré bolo ukončené vydaním a zverejnením

napadnutého rozhodnutia, ktoré je preskúmavané v predmetnom správnom súdnom konaní. V rámci
tohto „druhého konania“, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, žalobca neprijal žiadny
návrh obce podľa § 8 zákona o zhromažďovacom práve, hoci sa mesto opakovane snažilo ponúknuť
mu iný termín alebo miesto zhromaždenia. Tieto dve nezávislé konania nie je možné procesne spájať
do jedného.

15. Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe predložil fotografie z kamerových záznamov mesta, ktoré
obsahujú časovú pečať a z ktorých je podľa žalovaného zrejmý stav námestia pred tribúnou v časoch o:
18:35 hod, 19:00 hod, 19:32 hod. Fotky zobrazujú prebiehajúce práce TS Brezno, ktoré zabezpečovali
demontáž predajných stánkov a ich odvoz na TS za pomoci dodávkových vozidiel, upratovanie ručné a

strojové zametanie plochy námestia. Fotografia predložená súdu žalobcom sa podľa žalovaného môže
javiť ako účelovo vyhotovená spôsobom, aby vzbudila dojem, že námestie „je voľné“. Mesto pristúpilo
k demontáži a odvážaniu stánkov bezodkladne po ukončení kultúrneho podujatia Župné trhy kvôli
ochrane majetku, jeho zabezpečeniu pred poškodením (napr. vandalizmom, vplyvom poveternostnýchpodmienok atď.), nakoľko v minulosti boli niektoré stánky poškodené vandalmi, ako aj silným dažďom
vetrom či krúpami. Čo sa týka fotografie predloženej žalobcom z februára 2025, na ktorej vidieť
konštrukcie stánkov a na strane druhej umelo vytvorenú plochu pre korčuľovanie – v čase konaného

zhromaždenia vo februári 2025 nebolo na námestí v Brezne žiadne kultúrne podujatie, preto mesto
nemalo žiadny dôvod žalobcovi zhromaždenie zakázať. Počas zimných mesiacov na námestí prebieha
už tradičný zimný režim fungovania mesta, spojený s verejným korčuľovaním na ľadovej ploche, ako
aj s občerstvením v stánkoch (v čase konania zhromaždenia už boli stánky zatvorené). Tieto stánky
sú tam umiestnené dlhodobo, počas niekoľkých týždňov v zimnom období, rovnako ako klzisko. V

niektoré dni mesto organizuje na pódiu aj koncerty, či iný program pre obyvateľov mesta. Keďže na deň
24. 02. 2025 v čase od 18:00 do 20:30 hod. nebolo plánované žiadne kultúrne podujatie, ani nebolo iné
ohlásené verejné zhromaždenie, mesto nemalo žiadny dôvod, úmysel ani snahu zhromaždenie žalobcu
zakázať a toto sa riadne uskutočnilo. Rovnako ako sa uskutočnili všetky ďalšie zhromaždenia, ktoré
boli riadne platne mestu oznámené – do momentu prvého rozhodnutia o zákaze zhromaždenia žalobcu
mesto žiadne verejné zhromaždenie nezakázalo. A aj uvedené dve rozhodnutia o zákaze mesto vydalo

až po vyčerpaní všetkých možností dohodnúť sa so žalobcom na inom mieste alebo termíne konania
zhromaždenia.Mestopokladározhodnutieozákazezhromaždeniazakrajnúmožnosťaabsolútnenemá
záujem toto oprávnenie využívať a už vôbec nie zneužívať, a to ani voči zhromaždeniam ohláseným
žalobcom ani voči žiadnym iným. Za roky 2025, 2024 a 2023 (a aj za roky pred týmito rokmi) bolo mestu
ohlásených niekoľko zhromaždení aj kultúrnych podujatí (niekoľko ohlásených samotným žalobcom) a

všetky sa uskutočnili bez akýchkoľvek komplikácií za maximálnej súčinnosti mesta.

16. Žalovaný záverom zdôraznil, že všetky skutkové aj právne dôvody, na základe ktorých mesto
vydalo rozhodnutie o zákaze, sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. V správnom konaní mesto
postupovalo v súlade s odôvodnením uznesenia správneho súdu a má za to, že boli dodržané všetky

zákonné ustanovenia a postupy na zakázanie verejného zhromaždenia postupom podľa § 10 ods. 2
písm. c) a § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve. Mesto nemá žiadny záujem akékoľvek verejné
zhromaždenia zakazovať, pristúpilo k tomu len v týchto krajných prípadoch a na základe skutočností
uvedených v tomto vyjadrení, v rozhodnutí o zákaze a podložených dôkazmi.

Replika žalobcu

17. V replike žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného, že podľa vyjadrenia žalovaného sa tento
vyjadril “Uvedené tvrdenie je správne“ (zmena termínu žalobcom na základe výzvy žalovaného v
súlade s § 8 ods. 1 zákona zhromažďovacom práve), a teda fakt, že na základe žiadosti žalovaného

došlo k zmene miesta a termínu konania ohláseného zhromaždenia, je nesporný. Žalovaný postupoval
nezákonne v rozpore s § 10 ods. 4 zákona o zhromažďovacom práve. V správnom súdnom konaní sp.
zn. 3Sps/1/2025 nebola predmetom rozhodovania skutočnosť, že následne došlo k jasne zrozumiteľným
ústupkom zo strany žalobcu a v nasledovnej komunikácii k zmene miesta a času zhromaždenia.

18. Podľa názoru žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo ku vzájomnému sa
rušeniu hlukom a zvýšeným počtom osôb. Práve naopak, konanie viacerých aktivít na tom istom námestí
bolo bežnou praxou a pri zohľadňovaní programu nevyvstala prekážka hluku a zvýšeného počtu osôb.
Z programu zverejneného na internetovom odkaze nie je možné určiť, koľko aktivít prebiehalo paralelne
v jednom okamihu v priestore námestia. Žalovaný zavádza vo vyjadrení, že: „jednotlivé podujatia počas

dní mesta len na seba vzájomne nadväzujú a teda sa nerušia“. Nie je to pravda, pretože napr. počas
dní mesta sú dislokované na parkovisku pred hotelom Ďumbier kolotoče, kde hrá hlasná hudba, húkajú
tam rôzne majáky a sirény čo vytvára skutočne adekvátny hluk. Tribúna je odtiaľ vzdialená približne
50 metrov. Na tribúne v rovnakom čase vystupujú hudobné telesá, alebo do mikrofónu rozprávajú
zúčastnené vystupujúce osoby. Keď sa postavíte ku hlavnej ceste pri zvonici, jasne a zreteľne počujete

súbežne obe navzájom nesúvisiace podujatia, t. j. hudbu a hlasné zvuky od kolotočov a program
v priestore tribúny. Keď mestu nevadí vzájomné zvukové ovplyvňovanie sa ako je vyššie uvedené,
nie je zrejmé, prečo mu vadilo, že by malo v severovýchodnej strane pred Mestským úradom svoje
podujatie a iní občania by mali pokojné zhromaždenie v zmysle čl. 28 Ústavy SR, kde by piati hostia
povedali niekoľko myšlienok, ktoré by zazneli zo stredne veľkého reproduktora. Na záver by si účastníci

zhromaždenia z úcty k Slovenskej republike vypočuli pôvodnú štátnu hymnu a možno po hodine by sa
v pokoji rozišli. Vzdialenosti týchto dvoch miest sú minimálne podobné, ak nie väčšie, ako pri vyššie
uvedenom príklade počas konania dní mesta Brezna.19. Žalobca namietal, že fotodokumentácia predložená žalovaným nič nevyvracia a potvrdzuje
žalobcove tvrdenia a fotografie, že zhromaždenie v trvaní približne jednej hodiny sa mohlo v priestore
pred tribúnou pokojne konať. A až následne mohli, pokiaľ skutočne chceli a nebol tento krok len účelový

zo strany mesta, začať s nejakým upratovaním. Keby mestu skutočne záležalo na dodržiavaní práv
všetkých občanov bez rozdielu, určite by takýto krok učinilo, keďže by došlo len ku kozmetickej časovej
korekcii upratovania zo strany mesta.

20. Žalobca dôvodil, že druhé ohlásenie zhromaždenia je logické vyústenie rokovaní žalobcu so

žalovaným ako evidentný ústupok smerom k žalovanému a snaha o nájdenie riešenia a kompromisu.
Je preto esenciálne, aby sa predmetné ohlasovanie bralo v kontexte všetkých oznámení a emailovej
komunikácie, ktorá so žalovaným prebehla s cieľom uskutočnenia zhromaždenia a podujatia s rovnakým
názvom, obsahom, hosťami a cieľom, teda jednoznačne sa jedná o totožné zhromaždenie a nejde o
separátnu akciu.

Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 402 ods. 1
SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a správna žaloba nie je dôvodná, preto
ju podľa § 410 ods. 1 SSP zamietol.

22. Článok 28 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo pokojne sa zhromažďovať ako základné
právopatriacemedzipoliticképrávastým,žepodmienkyvýkonutohtoprávaustanovízákonvprípadoch
zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre

bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Právo
pokojne sa zhromažďovať je rovnako zaručené aj článkom č. 19 Listiny základných práv a slobôd,
ale aj medzinárodnými dokumentami, z ktorých je nutné spomenúť aspoň čl. 11 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 21
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 12 ods. 1 Charty základných práv

Európskej únie. Význam zhromažďovacieho práva bol opakovane akcentovaný i v súdnej judikatúre
(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 193/2003 zo dňa 30. 03. 2004, sp.
zn. I. ÚS 13/2002, sp. zn. I. ÚS 36/2002, sp. zn. III. ÚS 254/2006 zo dňa 18. 10. 2007, sp. zn. II. ÚS
348/2009 zo dňa 16. 02. 2010). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k zhromažďovaciemu
právu vyplýva, že toto právo a právo týmto spôsobom vyjadriť názory predstavuje jednu z prvoradých

hodnôt demokratickej spoločnosti. Z medzinárodných dohôd rovnako vyplýva, že zhromažďovacie právo
nie je právom absolútnym a za presne stanovených podmienok je ho možné obmedziť. Obmedziť právo
na pokojné zhromažďovanie je však možné len na základe zákona v nevyhnutných prípadoch, a to pri
dodržaní princípu proporcionality.

23. K charakteru tohto základného práva a určeniu podmienok jeho obmedzenia zákonom sa
vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze pod sp. zn. I. ÚS 193/2003 z 30.
03. 2004 nasledovne: 1. Zhromažďovacie právo podľa čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky, resp.
podľa čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právom absolútnym;
môže byť ústavne konformným spôsobom obmedzené. 2. Ospravedlniť zasahovanie (obmedzenie)

do základného práva pokojne sa zhromažďovať možno len vtedy, ak obmedzenie bolo ustanovené
zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej
potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom
(t. j. obmedzenie je v súlade so zásadou proporcionality). 3. Sloboda zhromažďovania a právo

prostredníctvom nej vyjadriť názory patrí k prvoradým hodnotám demokratickej spoločnosti. 4. Z Ústavy
Slovenskej republiky explicitne vyplýva (ako ďalší definičný znak tohoto základného práva) zákaz
podmieňovať zhromaždenie „povolením“ orgánu verejnej správy.

24. Zákonom, v ktorom je obsiahnutá komplexná právna úprava výkonu a obmedzenia práva pokojne sa

zhromažďovať na verejných miestach, je zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Tento zákon
obsahuje jednak právnu úpravu podmienok zvolania a usporiadania verejného zhromaždenia, a taktiež
právnu úpravu zákazu a rozpustenia verejného zhromaždenia. Výkon práva pokojne sa zhromažďovať
je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky vybudovaný na oznamovacom princípe.Verejné zhromaždenie sa spravidla môže usporiadať vtedy, ak bolo oznámené v súlade s ustanoveniami
zákona o zhromažďovacom práve a ak nebolo zakázané z niektorého z dôvodov uvedených v zákone.
Zákon o zhromažďovacom práve v ustanovení § 5 ods. 1, 2 a 3 výslovne stanovuje podmienky, ktoré

musí zvolávateľ verejného zhromaždenia splniť, aby sa jeho oznámenie verejného zhromaždenia mohlo
považovať za platne uskutočnené. Súčasne v ustanovení § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona je obsiahnutý
výpočet dôvodov, pre ktoré môže príslušný orgán (obec, mesto alebo okresný úrad, ak má zhromaždenie
presahovať územie obce) verejné zhromaždenie zakázať, pričom ide o taxatívny výpočet dôvodov
zákazu verejného zhromaždenia, ktoré je potrebné vykladať reštriktívne.

25. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného o zákaze
zhromaždenia ohláseného žalobcom, vydané z dôvodu podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona
o zhromažďovacom práve, teda z dôvodu, že sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase,
kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca e-mailom mestu platne (v súlade s § 5 ods. 1,

2 zákona o zhromažďovacom práve) oznámil zhromaždenie pod názvom „Aj Brezno je Európa“, ktoré
sa malo uskutočniť dňa 27. 06. 2025 od 19:00 hod. s predpokladaným ukončením do 20:30 hod., na
verejnom priestranstve – priestore pred tribúnou Námestia gen. M. R. Štefánika v Brezne. Oznámenie
bolo vykonané zo strany žalobcu dvomi e-mailmi zo dňa 19. 06. 2025 adresovanými mestu, následne
na výzvu mesta doplnené e-mailom žalobcu zo dňa 22. 06. 2025.

26. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalovaný postupoval v súlade s § 10 ods. 4 zákona
o zhromažďovacom práve, ktorý ustanovuje, že obec nemôže zhromaždenie zakázať z dôvodov
uvedených v § 10 ods. 2 a 3, ak zvolávateľ prijal návrh obce podľa § 8 zákona o zhromažďovacom
práve. Podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve obec môže s ohľadom na miestne podmienky

alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo
v iný čas. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom, ktorej prepis je aj obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že žalobca e-mailom zo dňa 19. 06. 2025 (o 12:21 hod, opraveným
v ten istý deň o 12:37 hod.) oznámil žalovanému zhromaždenie pod názvom „Aj Brezno je Európa“,
ktoré sa malo uskutočniť dňa 27. 06. 2025 od 19:00 hod. s predpokladaným ukončením do 20:30 hod.,

na verejnom priestranstve – priestore pred tribúnou Námestia gen. M. R. Štefánika v Brezne. Následne
ho zamestnankyňa mesta kontaktovala e-mailom zo dňa 20. 06. 2025 o 15:03 hod. s informáciou,
že kultúrne podujatie Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta bude prebiehať cca do 21:00 hod.,
pričom bude (v tesnej blízkosti tribúny) prebiehať koncert, ktorý by priebeh žalobcom oznámeného
zhromaždenia mohol rušiť. Zároveň bude prebiehať balenie stánkov a odchod stánkárov a zotrvanie

účastníkov Župných trhov na žalobcom požadovanom mieste. Preto bolo žalobcovi navrhnuté, aby
ním oznámené zhromaždenie bolo uskutočnené na inom mieste v rámci mesta (park na ul. Švermova,
Margitin park, park na ul. Hradby) a v prípade, že má pretrvávajúci záujem uskutočniť zhromaždenie
na námestí, aby si vybral iný termín. Žalobca v e-maile zo dňa 23. 06. 2025 (o 16:11 hod.) žalovanému
oznámil, že trvá na uskutočnení zhromaždenia na Námestí gen. M. R. Štefánika a že z jeho strany bol

urobený ústupok, keď zmenil pôvodný dátum začatia zhromaždenia o 18:00 hod. na 19:00 hod.

27. Správny súd uvádza, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci žalobca platne
oznámil vyššie uvedené zhromaždenie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 27. 06. 2025 od 19:00 hod. na
námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne (priestor pred tribúnou). Z obsahu e-mailu žalobcu zo dňa

19. 06. 2025 adresovaného žalovanému, z obsahu samotnej žaloby a repliky, vyjadrenia žalovaného
i napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobca tak urobil v reakcii na rozhodnutie Správneho súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 3SpS/1/2025 zo dňa 19. 06. 2025, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu
na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zakázané verejné zhromaždenie oznámené
žalobcom s označením „Aj Brezno je Európa“, ktoré sa malo konať dňa 27. 06. 2025 o 18:00 hod.

na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne (pri soche M. R. Štefánika). Žalobca dôvodil, že pri oboch
oznámeniach išlo o totožné verejné zhromaždenie a že urobil na návrh mesta podľa § 8 zákona
o zhromažďovacom práve ústupok v čase konania zhromaždenia, keď zmenil jeho začiatok z 18:00
hod. na 19:00 hod., aj v mieste jeho konania, keď pôvodne sa malo konať na Námestí gen. M. R.
Štefánika v Brezne pri soche M. R. Štefánika a v druhom oznámení toto miesto zmenil na Námestie

gen. M. R. Štefánika v Brezne pred tribúnou. Argumentoval, že tieto oznámenia na seba nadväzujú
a nemožno ich chápať ako dve samostatné oznámenia a teda dve samostatné konania, ako to poníma
žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj vo svojom vyjadrení k žalobe. Správny súd sa s uvedenou
argumentáciou žalobcu nestotožnil. Hoci správny súd v žiadnom prípade nespochybňuje základnéÚstavou SR a medzinárodnými dohovormi garantované právo pokojne sa zhromažďovať, absolútne
nevyhnutné pre fungovanie demokratickej spoločnosti, musel pristúpiť k preskúmaniu dôvodnosti a
zákonného rámca obmedzenia tohto ústavného práva žalobcu rozhodnutím žalovaného v zmysle

ustanovení zákona o zhromažďovacom práve.

28. Podľa § 16 zákona o zhromažďovacom práve sa konanie považuje za začaté dňom, keď obec
dostala oznámenie. Toto zákonné ustanovenie teda vylučuje žalobcovu teóriu, že jeho druhé oznámenie
o zhromaždení „Aj Brezno je Európa“ s dátumom začatia 27. 06. 2025 o 19:00 hod. je pokračovaním

prvého konania iniciovaného z jeho strany prvým oznámením o totožnom zhromaždení s dátumom
začatia dňa 27. 06. 2025 o 18:00 hod. Lehota na prijatie návrhu obce, aby sa zhromaždenie konalo na
inom mieste alebo v iný čas, než je uvedené v oznámení, končí súčasne s uplynutím lehoty, v ktorej
možno zhromaždenie zakázať podľa § 11 zákona o zhromažďovacom práve (t. j. najneskôr uplynutím
troch dní od okamihu, keď obec dostala platné oznámenie), resp. vydaním rozhodnutia obcou o zákaze
zhromaždeniapreduplynutímtejtolehoty.Žalobcavkonaníiniciovanomzjehostranyprvýmoznámením

o zhromaždení „Aj Brezno je Európa“ s dátumom začatia 27. 06. 2025 o 18:00 hod. neprijal návrh mesta
na konanie zhromaždenia na inom mieste ako je Námestie gen. M. R. Štefánika v Brezne ani v inom
čase, teda v iný deň ako 27. 06. 2025 a vydaním rozhodnutia o zákaze tohto oznámeného zhromaždenia
návrh mesta podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve stratil účinnosť. Následne žalobca (v
reakcii na neúspešnosť jeho žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MsÚ-2025/6987-07 zo

dňa 04. 06. 2025 o zákaze prvotne oznámeného zhromaždenia so začiatkom o 18:00 hod.) oznámil e-
mailom zo dňa 19. 06. 2025 žalovanému zhromaždenie pod názvom „Aj Brezno je Európa“, ktoré sa
malo uskutočniť dňa 27. 06. 2025 od 19:00 hod. na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne (priestor
pred tribúnou). Keď žalovaný dostal e-mail žalobcu zo dňa 19. 06. 2025, začalo sa nové konanie,
odlišné od konania ukončeného rozhodnutím žalovaného zo dňa 04. 06. 2025. Nemožno preto súhlasiť

s argumentáciou žalobcu, že zmenou času začatia zhromaždenia z 18:00 hod. na 19:00 hod. prijal návrh
žalovaného podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve, a preto žalovaný postupoval v rozpore s
§ 10 ods. 4 zákona o zhromažďovacom práve, keď napadnutým rozhodnutím oznámené zhromaždenie
zakázal, nakoľko išlo o dve rôzne konania.

29. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobcom oznámené
zhromaždenie nemožno uskutočniť na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne dňa 27. 06. 2025 o 19:00
hod. z dôvodu, že na tom istom námestí bude prebiehať verejné kultúrne podujatie – Župné trhy do 18:00
hod.anásledneccaod18:30hod.do20:30hod.budúTechnickéslužbyBreznozabezpečovaťdemontáž
predajných stánkov a ich odvoz (čo je nutné uskutočniť bezodkladne po ukončení kultúrneho podujatia

kvôli ochrane majetku), upratovanie ručné a následne strojové zametanie plochy námestia, čo by mohlo
byťspojenésohrozenímzdraviaabezpečnostiúčastníkovzhromaždenia;zároveňnatomistomnámestí
bude až do 21:00 hod. prebiehať ďalšie kultúrne podujatie – Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta.
Žalobca dôvodil, že bežne na tom istom námestí prebieha viac podujatí a že podľa ním vyhotovenej
a predloženej fotografie zo dňa 27. 06. 2025 o 18:33 hod. bol priestor pod tribúnou na námestí prázdny

a v bežnej čistote. Správny súd pristúpil k preskúmaniu, či žalovaný správne vyhodnotil, že bola daná
zákonnáprekážka,abysažalobcomoznámenézhromaždeniedňa27.06.2025o19:00hod.naNámestí
gen.M.R.ŠtefánikavBreznekonalo,apretohobolopotrebnézakázať,tedaskúmalrelevanciudôvodov
obsiahnutých v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhľadom na dikciu ustanovenia § 10 ods.
2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve v konfrontácii so žalobnými námietkami žalobcu, ktorými

je viazaný.

30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 27. 06. 2025 sa konalo na Námestí gen. M.
R. Štefánika v Brezne kultúrne podujatie s názvom Župné trhy, ktoré je súčasťou podpory lokálnych
remeselníkov a výrobcov tradičných regionálnych špecialít. Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo

sporné, že v rovnaký deň 27. 06. 2025 sa na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne uskutočnilo
aj ďalšie kultúrne podujatie Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE –
Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta, ktoré je spojené s programom najmä pre rodiny s deťmi.
Podľa argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí ide o kultúrne podujatia, ktoré majú svoju
dlhoročnú tradíciu, sú organizované každoročne, v nadväznostiach a v súvislostiach tak, že sa konajú

prevažne v rovnakom termíne ku koncu školského roka. Žalobca v správnej žalobe nespochybnil,
že sa tieto podujatia na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne konali a že ich konanie bolo
naplánované a povolené pred tým, ako oznámil zhromaždenie ním organizované. Správny súd nijako
nespochybňuje argument žalobcu, že aj ním zamýšľané verejné zhromaždenie vyžadovalo zosúladeniea organizačné zabezpečenie, avšak podstatné vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia žalovaného je,
že žalobca nespochybnil, že kultúrne podujatia sa konali, boli naplánované a bola aj príslušným
spôsobom odobrená ich realizácia pred tým, ako doručil oznámenie o ním organizovanom zhromaždení.

Argumentácia žalobcu o tom, že aj zorganizovanie jeho verejného zhromaždenia vyžadovalo čas
a zosúladenie pozvaných hostí, pričom navyše trval na konkrétnom termíne v piatok 27. 06. 2025
z dôvodu nadväznosti jeho verejného zhromaždenia na celoslovenské zhromaždenia, nevyvracajú
existenciu dôvodu, pre ktorý žalovaný zhromaždenie zakázal. Žalovaný navrhoval žalobcovi možnosť
zvoliť iný termín a miesto konania zhromaždenia, čím si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia

§ 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve. Ako vyplýva z e-mailovej komunikácie žalobcu a
žalovaného, vzhľadom na konanie dvoch už vopred pripravovaných a organizačne zabezpečovaných
kultúrnych podujatí, žalovaný navrhol žalobcovi s dostatočným časovým predstihom aj iné miesto
konania verejného zhromaždenia v rámci mesta (napr. park na ul. Švermova, Margitin park, park na
ul. Hradby), pokiaľ by pre žalobcu nebolo prijateľné organizovať zhromaždenie v inom termíne. Teda
bolo umožnené nájsť pre žalobcu riešenie, aby nedochádzalo ku kolízii miesta a času s kultúrnymi

podujatiami uskutočnenými na rovnakom mieste a v rovnakom čase a žalovaný nepristúpil ihneď a bez
ďalšieho k zákazu ohláseného zhromaždenia žalobcu pre kolíziu miesta a času. Bolo už na vôli žalobcu,
aby zachoval konkrétny termín, na ktorý mal pozvaných hostí, a v rámci mesta zvolil iné vhodnejšie
miesto, na ktorom by sa mohlo verejné zhromaždenie uskutočniť tak, aby nedochádzalo ku kolízii s
inými podujatiami.

31. Žalobca vyjadril presvedčenie, že 2 verejné podujatia (1 kultúrne podujatie - Otvorenie
Breznianskeho kultúrneho leta a ním ohlásené verejné zhromaždenie) sa na Námestí gen. M. R.
Štefánika v Brezne o 19:00 hod. mohli konať aj súbežne, respektíve tvrdenie, že vzájomne by
nekolidovali (neovplyvňovali by sa napr. hlukom). Žalobca predovšetkým tvrdil, že Župné trhy sa skončili

o 18:00 hod. a ním ohlásené verejné zhromaždenie malo mať začiatok o 19:00 hod., a teda nič nebránilo
jeho následnému uskutočneniu, keďže podľa jeho názoru už o 18:33 hod. bol priestor námestia pred
tribúnou v bežnej čistote a prakticky bez ľudí. Žalobca k správnej žalobe pripojil ako dôkaz fotografiu (č. l.
27spisu),ktorápodľažalobcubolavyhotovenádňa27.06.2025o18:33hod.amalazachytávaťprázdne
miesto oznámeného zhromaždenia – Námestie gen. M. R. Štefánika pred tribúnou. Žalovaný k svojmu

vyjadreniu pripojil fotografie z kamerových záznamov s časovou pečiatkou 27. 06. 2025 o 18:35 hod.,
19:00 hod. a 19:32 hod. (č. l. 50 spisu), ktoré mali dokumentovať Námestie gen. M. R. Štefánika v Brezne
pred tribúnou v rôznych časoch dňa 27. 06. 2025. Z týchto účastníkmi konania predložených fotografií
správny súd overil tvrdenie žalovaného, že na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne v uvedených
časoch (18:35 hod., 19:00 hod. a 19:32 hod.) prebiehali práce spojené s ukončeným kultúrneho

podujatia Župné trhy. Na fotografiách, ktoré zachytávajú aj časť námestia pred tribúnou aj širšie okolie
tejto časti námestia, je zreteľne vidieť, že sú tam prítomné nákladné motorové vozidlá a že prebieha
demontáž a odvoz stánkov. Fotografia predložená žalobcom zachytáva len výrez z námestia tesne
pred tribúnou, pričom nedokumentuje práce prebiehajúce v tesnej blízkosti tohto miesta, mimo záberu
fotografie (hoci v ľavej časti fotografie je aj jedno z nákladných motorových vozidiel, ktoré je vidieť aj

na fotografiách predložených žalovaným). Žalobca relevantne nespochybnil argumentáciu žalovaného
uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, založenú na vyjadrení Technických služieb Brezno,
o plánovanom potrebnom čase na demontáž a odvoz stánkov a upratanie námestia, ani argumentáciu
žalovaného o potrebe vykonať demontáž stánkov hneď po skončení Župných trhov kvôli ochrane
majetku, na základe skúseností z minulých rokov (vandalizmus, poškodenie vplyvom poveternostných

podmienok).Bolapretologickáúvahažalovaného,ženiejemožnéžalobcovizaručiťnerušenéapokojné
konanie jeho ohláseného verejného zhromaždenia so začiatkom po predpokladanom ukončení Župných
trhov - teda od 19:00 hod. a taktiež nemožno vylúčiť ohrozenie zdravia a bezpečnosti účastníkov
zhromaždenia počas činností vykonávaných Technickými službami Brezno.

32. Zásadné je aj to, že sa v tomto termíne na Námestí gen. M. R. Štefánika konalo aj druhé
kultúrne podujatie - Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta, a to práve aj v časovom rozpätí
kolidujúcom so zhromaždením žalobcu. Žalobca v správnej žalobe uviedol aj všeobecnú a nekonkrétnu
argumentáciu o možnosti bezproblémového súbežného konania zhromaždenia, ktorého je zvolávateľom
a Otvorenia kultúrneho leta, vzhľadom na veľkosť námestia, pričom žiadal vykonať dokazovanie

v tom smere, aby žalovaný predložil nákres Námestia gen. M. R. Štefánika s jeho rozmermi, so
zakreslením statických objektov a pozemných komunikácií. Správny súd dokazovanie navrhnuté
žalobcom nevykonal, nakoľko dospel k záveru, že takýto nákres uvedeného námestia nie je spôsobilý
vyvrátiť logickú argumentáciu žalovaného o konaní kultúrneho podujatia - Otvorenie Breznianskehokultúrneho leta na uvedenom námestí s programom, ktorý sa s programom žalobcom oznámeného
zhromaždenia bude zvukovo prekrývať a rušiť. Žalobca neprezentoval žiadne konkrétne opatrenia
na zamedzenie vzájomného rušivého vplyvu kultúrneho podujatia a zhromaždenia. Podľa správneho

súdu tieto podujatia by sa nedali súbežne, nerušene a do seba vzájomne nezasahujúco uskutočniť,
pričom celkom zjavne by tieto dve udalosti vzájomne časovo kolidovali (kultúrne podujatie so začiatkom
od 17:00 hod. do predpokladaného ukončenia 21:00 hod. a verejné zhromaždenie so začiatkom
od 19:00 hod. s predpokladaným ukončením o 20:30 hod.). Uvedené kultúrne podujatie, ktorého
konanie žalobca v správnej žalobe nijako konkrétne nerozporuje, a to ani z hľadiska času a miesta

jeho konania, bolo spojené so sprievodným programom určeným predovšetkým pre rodiny s deťmi
(interaktívne ihrisko pre deti, klzisko s verejným korčuľovaním, bublinová šou, penová párty, koncert
speváčky a pod.). Práve nevyhnutná požiadavka zachovať vzájomné nerušenie podujatí, ako aj nutnosť
zabezpečiť ochranu zdravia, majetku a verejného poriadku v praktickej rovine vylučuje možnosť konania
uvedeného kultúrneho podujatia s predpokladanou účasťou rodín s deťmi a žalobcom organizovaného
zhromaždenia tak, aby nedochádzalo k vzájomnému rušeniu podujatí. Predpokladaná zvýšená hlučnosť

a ruch okolo podujatia s mnohými interaktívnymi atrakciami pre deti a koncertom v podstate ani žalobcovi
negarantuje nevyhnutnú mieru štandardu pre pokojné a najmä nerušené konanie ním organizovaného
verejného zhromaždenia, na ktorom má žalobca ako zvolávateľ tohto verejného zhromaždenia nesporne
záujem. Podľa správneho súdu by preto ani žalobcovi nebolo možné zabezpečiť očakávaný komfortný
priebeh zhromaždenia, konkrétne pokojný a nerušený priebeh verejného zhromaždenia, ak by sa konalo

v prakticky rovnakom mieste ako sa koná podujatie určené prioritne pre deti a spojené s oslavou konca
školského roka. Miesto a čas zvolený na verejné zhromaždenie by nebolo schopné zabezpečiť legitímne
očakávania aj samotného zvolávateľa na pokojné a nerušené prostredie pre slobodné prejavovanie a
šírenie občianskeho postoja a názorov. V tejto súvislosti správny súd už len okrajovo poznamenáva, že
nemá dôvod spochybňovať organizačnú aj logistickú kompetenciu žalobcu ako zvolávateľa verejného

zhromaždenia, a to zabezpečiť pokojné a nerušené zhromaždenie, avšak práve predpokladaná účasť
maloletých detí na podujatí, ktoré sa konalo na mieste, na ktorom žalobca ohlásil konanie zhromaždenia,
si nevyhnutne vyžaduje zvýšenú mieru obozretnosti. Žalobca namietal porušenie zásady podľa § 3
ods. 5 správneho poriadku, avšak bez akejkoľvek konkretizácie priliehajúcej k prejednávanej veci, preto
správny súd k tejto námietke nemohol zaujať názor.

33. Žalobca k žalobe pripojil ako dôkaz aj fotografiu z ním vo februári 2025 organizovaného
zhromaždenia, ktoré nebolo zakázané. Tento dôkaz správny súd nevykonal, nakoľko vo vzťahu
k zákazu zhromaždenia napadnutým rozhodnutím a argumentom, na ktorých bol zákaz založený, nemá
relevanciu, či a ako sa uskutočnilo žalobcom skôr oznámené verejné zhromaždenie. Správny súd

nepovažoval za potrebné ani vykonanie listinných dôkazov predložených žalovaným, dokumentujúcich
iné oznámené verejné zhromaždenia, keďže žalobca nenamietal, že by sa kultúrne podujatia uvádzané
v rozhodnutí žalovaného nekonali. Pokiaľ ide o žalovaným predložené zoznamy oznámených kultúrnych
podujatí za roky 2023, 2024 a 2025, tie nemali relevanciu vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu
a dôvodom zákazu žalobcom oznámeného rozhodnutia.

34. Vyhodnotením žalobných námietok prednesených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa ustanovenia § 410 ods. 1 SSP zamietol. Žalobca
neosvedčil, že neexistovali zákonné dôvody podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o zhromažďovacom
práve, v dôsledku čoho by bolo zakázanie ohláseného verejného zhromaždenia rozhodnutím

žalovaného porušením ústavného práva žalobcu garantovaného článkom 28 Ústavy Slovenskej
republiky a súčasne aj rozporné so zákonnou úpravou zákona o zhromažďovacom práve.

35. Správny súd záverom uvádza, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2
SSP), keďže žalobca ani žalovaný nariadenie pojednávania nežiadali a správny súd nezistil dôvody,

ktoré by nevyhnutne odôvodňovali potrebu naradenia pojednávania v danej veci (§ 107 ods. 1 SSP).
Správny súd nie je pri tomto type súdneho konania viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy (§ 120 písm. b) SSP) a je preň rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodnutia (§
135 ods. 2 písm. a) SSP), napriek tomu je ale viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134
SSP), teda nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti v postupe

a v rozhodnutí žalovaného, preto je obmedzený zisťovaním skutkového stavu v rozsahu vymedzenom
v žalobných bodoch. Keďže správny súd vo veci vykonal dokazovanie len oboznámením sa s dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli účastníkom konania navzájom doručené, postupoval pri
vykonávaní týchto dôkazov oboznámením sa s nimi podľa § 124 ods. 1 SSP veta za bodkočiarkouv spojení s § 124 ods. 3 SSP a pojednávanie z tohto dôvodu nenariadil. Správny súd (uvedomujúc
si, že v tomto prípade je skutkovým súdom), takto postupoval za účelom zabezpečenia dodržania
práva žalobcu na rozhodnutie o jeho žalobe v lehote troch dní od jej doručenia, čo na druhej strane

predstavuje povinnosť správneho súdu rozhodnúť v tejto zákonnej lehote (§ 409 SSP). Správny
súd však dodržal štandard procesných práv v rozsahu typickom pre správne súdne konanie, keďže
žalobcovi aj žalovanému bol daný priestor na vzájomné vyjadrenie sa k ich podaniam a žalobcovi bolo
doručené aj poučenie o jeho procesných právach (teda ak by považoval za potrebné vec prejednať
na pojednávaní, mal možnosť to navrhnúť v žalobe alebo v replike k vyjadreniu žalovaného, čo

však neurobil). Z hľadiska procesného postupu správneho súdu v konaní vo veciach zhromažďovania
občanov (ktoré konanie je osobitne upravené v štvrtom diely piatej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho
poriadku) je potrebné zdôrazniť osobitosť konania o tomto type žaloby v rámci správneho súdnictva.
Špecifickosť tohto konania zo svojej podstaty priorizuje záujem žalobcu na zabezpečenie včasnej súdnej
ochrany jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na slobodné zhromažďovanie, ktoré
má prioritu pred zabezpečením procesných práv účastníkov súdneho procesu v plnej miere tak, ako

by vyplývali z procesných ustanovení Správneho súdneho poriadku v štandardnom súdnom konaní
o správnej žalobe. Správny súd je pritom limitovaný vo svojom postupe zákonnou lehotou vyplývajúcou
z ustanovenia § 409 SSP, podľa ktorej správny súd rozhodne o žalobe podľa § 402 ods. 1 SSP
do troch dní od jej doručenia správnemu súdu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť. Uvedenú
zákonnú lehotu troch dní na rozhodnutie od podania správnej žaloby je pritom správny súd povinný

bezpodmienečne dodržať, čomu je aj povinný prispôsobiť svoj procesný postup. Správny súd uvádza,
že tento záver jednoznačne vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 348/2009 zo
dňa 16. 02. 2010, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie základného práva fyzickej osoby pokojne
sa zhromažďovať zaručeného v čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky práve postupom správneho súdu
konajúceho o žalobe vo veci zhromažďovania občanov, ktorý nerozhodol v tejto lehote.

36. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd v zmysle zásady
úspešnosti v konaní obsiahnutej v § 167 ods. 1 SSP právo na náhradu trov konania pred správnym
súdom nepriznal. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanému, keďže neboli
splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP.

37. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).
1. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorújepotrebnépodaťnaSprávnysúdvBanskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.