Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010508
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.10.2024, č.k.
11T/29/2024-109, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.06.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný :

A. C. D. E. F. B. G. H. A. H. I. C. J. , nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom F. L. XXX/X, K.,

odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe
a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 určuje obžalovanému skúšobnú
dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s poukazom na § 51
ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, súd obžalovanému počas skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a
psychotropných látok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 súd ukladá obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zo dňa 09.10.2024, č.k. 11T/29/2024-109 uznaný za vinného, že
dňa 06.11.2023 v čase približne o 01.40 h, po predchádzajúcom požití návykových látok - drog s

účinnou látkou metamfetamín, amfetamín, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda
Octavia, evidenčného čísla K. XXX K., a to v meste Sládkovičovo, po ulici Mlynskej, kde bol zastavený
príslušníkmi hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Sládkovičovo, a po vyzvaní sa podrobil
dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom, avšak nakoľkojavil známky požitia omamných a psychotropných látok, bol pri kontrole následne vyzvaný, aby sa
podrobil akútnemu toxikologickému vyšetreniu lekárskym odberom biologického materiálu - odberom
moču a krvi, ktorému sa podrobil v nemocnici s poliklinikou v Galante dňa 06.11.2023 v čase o 02.00

h, a na základe ktorého bola v jeho krvi zistená prítomnosť amfetamínu v koncentrácii 72,78 ng/ml,
a metamfetamínu v koncentrácii 566,82 ng/ml, ktoré namerané hodnoty vylučovali schopnosť viesť
motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky, v dôsledku čoho bolo
u obžalovaného znemožnené bezpečne a spoľahlivo viesť osobné motorové vozidlo, pričom v zmysle
zákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkoch,vzneníneskorších

predpisov, metamfetamín, a jeho metabolit amfetamín sú zaradené do lI. skupiny psychotropných látok,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a poukazom na § 36 písm. l) Trestného
zákona, trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, a tiež na (ii) trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s
poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú
dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Obžalovanému zároveň podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3 Trestného

zákona súd počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania omamných a psychotropných látok.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta, a to proti výroku
o treste, pričom odvolanie bolo následne predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací
súd“ v príslušnom gramatickom tvare). Podané odvolanie prokurátor písomne odôvodnil, pričom uviedol

nasledovné (skrátene):
2.1. Prokuratúra sa nestotožňuje s postupom súdu, najmä s ohľadom na druh a výšku uloženého
trestu a rovnako tak so samotným odôvodnením uloženia predmetného trestu. Trest plní funkciu
ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj

voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trestný zákon vychádza z myšlienky, že
základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Prokurátorka má za to, že vyššie uvedenými ustanoveniami sa súd pri ukladaní trestu, dostatočne
neriadil.

2.2. V predmetnej veci bolo preukázané, že obžalovaný A. B., bol v čase vedenia motorového vozidla
dňa 06.11.2023 pod vplyvom návykovej látky, a to pod vplyvom amfetamínu a metamfetamínu, pričom
amfetamín bol zistený v koncentrácii 72,78 ng/ml, a metamfetamín v koncentrácii 566,82 ng/ml,
pričom odberom biologického materiálu - odberom moču a krvi, ktorému sa obžalovaný podrobil v
nemocnici s poliklinikou v Galante dňa 06.11.2023 v čase o 02.00 h, bola v jeho krvi zistená prítomnosť

amfetamínu v koncentrácii 72,78 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácii 566,82 ng/ml. Uvedenému
zodpovedajú závery z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia toxikológia. Zo záverov znaleckého
posudku znalca prof. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD. zo dňa 27.01.2024 vo veci toxikologického
ovplyvnenia osoby A. B., vyplynulo, že v krvi menovaného bol zistený metamfetamín a amfetamín,
pričom detegované koncentrácie mali závažný vplyv na psychické, senzorické a motorické funkcie

obžalovaného, následkom čoho jeho jazda priamo ohrozovala jeho a okolitých účastníkov cestnej
premávky na zdraví, resp. na živote s možným logickým vyústením aj do výrazných ekonomických
škôd pri prípadnej dopravnej nehode. Ďalej znalec uviedol, že veľmi vysoká koncentrácia amfetamínu
v krvi dokazuje, že A. B. užil pervitín v dlhšom časovom úseku pred jazdou, minimálne dve až tri
hodiny. Ďalej sa v závere konštatuje, že A. B. dňa 06.11.2023 v čase okolo 01.40 h nebol schopný viesť

motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky (bol v stave vylučujúcom
spôsobilosť), pričom za najdôležitejšie ovplyvňujúce faktory možno považovať poruchy psychických
funkcií a predlženie reakčného času. Uvedený vplyvy možno vyslovene účelovo prirovnať k vplyvu
etanolu jednoznačne veľmi vysoko nad 1g/kg (promile). Znalec vo svojom znaleckom posudku okrem
iného uviedol, že obžalovaný viedol motorové vozidlo dňa 06.11.2023 v čase okolo 01.40 h v štádiu

akútnej intoxikácie (otravy) metamfetamínom. Pri takomto stupni ovplyvnenia ľudského jedinca sú už
rozvinuté príznaky intoxikácie metamfetamínmi v psychickej, ako aj v senzorickej a motorickej sfére,
a to v takej miere, že sú už jednoznačne zjavné aj širšiemu okoliu. V znaleckom posudku sa ďalej
uvádza, že v prípade návykových látok metamfetamín a amfetamín, je všeobecne táto hranica určenánajčastejšie hodnotou 25 ng/ml. Ľudský jedinec je s nespochybniteľnou určitosťou v stave vylučujúcom
byť účastníkom cestnej premávky, ak v jeho krvi je detegovaná koncentrácia ako 150 ng/ml.
2.3. V tejto súvislosti poukazuje prokurátorka na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

— judikát Tpjn 300/2020 zo dňa 21.10.2020, ktorý vyslovil právny názor, že „Ridič se nacházi ve
stavu vylučujicím zpúsobilost ve smyslu § 274 odst. 1 Tr. zákoníku, pokud řídí motorové vozidlo
po užití jiné návykové látky než alkoholu, jejíž koncentrace v krevním séru dosáhne nejméné níže
uvedených hodnot: 10 ng/ml Delta-9-tetrahydrokanabinolu (9-THC), 150 ng/ml Methamfetaminu,
150 ng/ml Amfetaminu, 150 ng/ml 3,4-Methylendioxymethamfetaminu (MDMA), 150 ng/ml 3,4-

Methylendioxyamfetaminu (MDA), 75 ng/ml Kokainu, 200 ng/ml Morfinu. Závěr o vině takového
řidiče přečinem ohrožení pod vlivem návykové látky lze proto učinit již na podkladě zjištění o výši
koncentrace příslušné návykové látky obsaženého ve znaleckém posudku nebo odborném vyjádření z
oboru zdravotnictví, odvětví toxikologie.“
2.4. Prokuratorka je toho názoru, že stupeň vplyvu návykovej látky (drogy) páchateľa je potrebné
vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu, a mal by byť zohľadnený aj pri

individualizácii trestnej sankcie. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo
v rukách takto psychotropnými látkami ovplyvneného páchateľa mení na zbraň, a táto je v zásade
neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na
zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké, a pokiaľ
obvinený, vedomí si takéhoto rizika, sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky

z toho plynúce. Preto má za to, že podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou
dobou 1 rok a 6 mesiacov s probačným dohľadom, za daných vyššie uvedených okolností, je trestom,
ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov definovaných v ustanovení § 34 odsek 1 Trestného
zákona a nasl. Podmienečný trest v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov
s probačným dohľadom, pri ťažkom stupni ovplyvnenia psychotropnými látkami pri vedení vozidla za

daného stavu, požiadavku zákonného a primeraného trestu nepochybne nespĺňa, a to tak z pohľadu
individuálnej, ako i generálnej prevencie. Obžalovaný bol nie len že pod vplyvom troch návykových látok,
a to metamfetamínu, amfetamínu a extázy, ale v prípade metamfetamínu išlo o namerané hodnoty vo
výške 566,82 ng/ml, čo je veľmi vysoko nad hranicou, ktorá je ustanovená ako nespôsobilosť vedenia
motorového vozidla pod jeho vplyvom (hranica 150 ng/ml), teda išlo o skoro štvornásobok, pričom znalec

skonštatoval, že osoba bola vzhľadom na vysokú dávku toxickej látky v štádiu akútnej intoxikácie (otravy
metamfetamínom). Tento vplyv znalec prirovnal k vplyvu etanolu jednoznačne veľmi vysoko nad 1g/kg
(promile).
2.5. Prokuratúra ďalej uvádza, že v prípade obžalovaného nejde o prvé takéto protiprávne konanie,
nakoľko z lustrácie, konkrétne z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti

doposiaľ 16 krát priestupkovo postihnutý za priestupky v doprave, pričom mal uložené už dva
zákazy činnosti viesť motorové vozidlá v prípade dvoch priestupkových postihov z dôvodu porušenia
ustanovenia podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. ( ORP-P-982/DI-GA-2010 a ORPZ-GA-
ODI2-52/2016-P), teda, že mal opakovane požiť počas vedenia vozidla inú návykovú látku, pričom išlo
o závažný spôsob spáchania priestupku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2024 uviedol

k oboznámeným listinným dôkazom, že vtedy to nebol alkohol, ale marihuana.
2.6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný v minulosti neviedol riadny život, pričom sa dopustil
obdobného protiprávneho konania dvakrát (návyková látka počas riadenia motorového vozidla), ako aj
ďalších priestupkov v doprave, pričom prokurátorka má za to, že sankcie za jednotlivé priestupkové
postihy nemali na obžalovaného represívny charakter.

2.7. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v
prípade dopravných nehôd pod vplyvom návykovej látky s tragickými následkami sú tieto už nezvratné
a žiadny, teda ani prísny trest, vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým.
Pri prísnejších trestoch v prípade obrodzovacieho trestného činu podľa § 289 Trestného zákona tieto
naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočné uvedomil a už ju nikdy nezopakoval,

teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými
následkami. Prokurátorka taktiež poukazuje aj na potrebu generálnej prevencie, pričom tá spočíva
vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti, a uskutočňuje sa prostredníctvom
individuálnej prevencie. Ak sa trestom zabráni páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým
nepochybne najavo i ostatným členom spoločností, aké správanie je nežiaduce, proti čomu je zameraný

Trestný zákon, a tak možno ovplyvňovať ich pozitívnu hodnotovú orientáciu. Trest má pôsobiť na
spoločenské okolie páchateľa, pretože i páchateľ pôsobí trestným činom na svoje okolie. V rámci
generálnej prevencie pôsobí trest len svojimi psychickými účinkami. Disproporcie vo vzájomnom vzťahu
medzi generálnou a individuálnou prevenciou môžu viesť k nedostatočnému výchovnému pôsobeniutrestu, keď uložený trest nepovažuje za spravodlivý ani spoločnosť, či páchateľ, a to či už ide o trest
príliš zhovievavý alebo prehnane prísny.
2.8. Prokurátorka ďalej poukazuje na pretrvávajúci trend v náraste počtu trestných činov ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, kde napriek ich dostatočnej
medializáciinedochádzakpoklesupáchaniadanéhotrestnéhočinuamázato,žeúčinnýmprostriedkom
na zníženie uvedených trestných činov by mohlo byť tiež sprísnenie návrhových opatrení trestov zo
strany prokurátorov. Súdom uložený trest preto považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody
za neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

2.9. Z uvedených dôvodov preto prokurátorka navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 321
odsek1písmenod),písmenoe),odsek2Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudokprvostupňového
súdu vo výroku o treste, a aby v zmysle ustanovenia § 322 odsek 3 Trestnému poriadku obžalovanému
uložil primeraný a zákonný trest.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
prokurátorky OP Galanta, obžalovaný uviedol, že žiada o uloženie podmienečného trestu, aktuálne sa

mu narodila dcéra, našiel si dobre platenú prácu, baví ho, má ešte ďalšie dve deti a aj preto navrhuje
zamietnuť odvolanie prokurátora. Prokurátor navrhol odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316

Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátorky nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutého výroku (výroku o treste) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

prokurátorky nie je v prevažnom rozsahu dôvodné, resp. je možné mu vyhovieť len sčasti a aj to z iných
dôvodov ako namietala prokuratúra.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že súd nesiahol
po ukladaní alternatívneho trestu (peňažný trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia), nakoľko
s ohľadom na povahu žalovanej trestnej činnosti (vedenie motorového vozidla pod vplyvom drog, kedy

obžalovaný už za také konanie resp. obdobné konanie bol v minulosti administratívne sankcionovaný
zákazom činnosti), mal za to, že prípadne uložené alternatívne tresty by nemuseli viesť k úplnému
naplneniu účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona (v rozsahu nie len individuálnej prevencie, ale i
generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti); okrem toho, v minulostiuložený alternatívny trest u neho evidentne k úplnej náprave dosiaľ neviedol. S ohľadom na doterajší
život obžalovaného (z predošlého, jediného odsúdenia sa vedel osvedčiť, resp. má ho toho času
zahladené po výkone trestu povinnej práce) však súd nevidel priestor (na rozdiel od obžaloby) pre

nutnosť ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody (účel trestu sa dá dosiahnuť podľa názoru súdu aj
podmienečným trestom odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlo,
kedy bude odsledované probačným úradníkom súdu, že obžalovaný po drogách už siahať nebude,
resp. aspoň počas skúšobnej doby). Súd teda siahol po podmienečnom trestne odňatia slobody, a to v
kombinácii s trestom zákazu činnosti. Základná výmera tohto druhu trestu za žalovaný prečin bola až

do 1 roka; nakoľko však súd vzhliadol u obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolností (doznanie sa k
trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie), kedy súd neidentifikoval u obžalovaného žiadnu priťažujúcu
okolnosť, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd siahol nakoniec po výmere
podmienečného trestu odňatia slobody 3 mesiace (teda v dolnej polovici podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona upravenej trestnej sadzby), ktorú výmeru považuje súd za primeranú na naplnenie účelu trestu,
kedy prísnejšia sadzba podľa názoru súdu potrebná nie je - obžalovaný v rámci vlastnej sebareflexie sa

k trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania doznáva, ľutuje ju, teda prejavil záujem po náprave.
Pokiaľ ide o skúšobnú dobu podmienečného trestu odňatia slobody, tú mohol súd ukladať resp. určiť v
rozmedzí 1 roka ž 5 rokov, pričom podľa názoru súdu, berúc do úvahy (i) predošlý život obžalovaného
(odpis registra trestov, priestupky v doprave, už v minulosti vedenie vozidla pod vplyvom návykovej
látky), a naproti tomu (ii) kontinuálne v konaní prejavovanú sebareflexiu a ľútosť obžalovaného nad

vlastnou trestnou činnosťou, kedy (iii) v konaní pred súdom učinil i vyhlásenie viny, ktoré súd prijal, nie je
podľa názoru súdu potrebná skúšobná doba s probačným dohľadom dlhšia ako 1 rok a 6 šesť mesiacov
- súd teda určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 1 rok a 6
mesiacov, za súčasného uloženia zákazu počas skúšobnej doby požívať drogy (omamné/psychotropné
látky); súd mal za potrebné, s ohľadom na požívanie drog v minulosti u obžalovaného, počas skúšobnej

doby dohliadať správanie obžalovaného prostredníctvom probačného úradníka súdu.
8. Prvostupňový súd taktiež uviedol, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti
s vedením motorového vozidla v cestnej premávke, a nakoľko to podľa názoru súdu bolo dôvodné s
ohľadom na potrebu naplnenia účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona, v kombinácii s ukladaným
podmienečným trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel v cestnej premávke. Základná výmera tohto druhu trestu je 1 rok až 10 rokov, pričom
s ohľadom na zistené len poľahčujúce okolnosti, pri súčasnej aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona a úprave rozsahu výmeru trestu na 1 rok až 7 rokov, súd nakoniec siahol po výmere 4 roky
(teda v polovici upravenej výmery trestnej sadzby), ako výmere postačujúcej pre naplnenie účelu trestu.
Súd vzal do úvahy, (i) predošlý život obžalovaného (t. j. najmä 1 zahladené odsúdenie za majetkovú

trestnú činnosť, a toho času 15 priestupkov v cestnej premávke, kedy v minulosti už mu boli ukladané
administratívne zákazy činnosti z dôvodu vedenia vozidla pod vplyvom návykovej látky, (ii) kontinuálne
v konaní prejavovanú sebareflexiu a ľútosť obžalovaného nad vlastnou trestnou činnosťou (priznanie
a ľútosť už od času prípravného konania) a (iii) v konaní pred súdom učinené vyhlásenie viny, ktoré súd
prijal. Dlhšia výmera tohto druhu trestu preto potrebná nie je a v kombinácii s ukladaným podmienečným

trestom odňatia slobody (a dohľadom probačného a mediačného úradníka) je spôsobilá plne naplniť
účel trestu u obžalovaného.
9.Uloženýtrestresp.ichkombináciupovažujeprvostupňovýsúdzazákonný,primeraný(nieprílišprísny,
nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu v zmysle §
34 Trestného zákona, a to tak z pohľadu generálnej prevencie, ako aj z pohľadu individuálnej prevencie

či prevýchovy obžalovaného. Prvostupňový súd trest ukladal podľa znenia Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku, nakoľko nevidel vo svojom súhrne, vzhľadom na výsledky dokazovania,
aktuálne účinné znenie Trestného zákona (účinné od 06.08.2024) pre obžalovaného v tomto ohľade
ako priaznivejšie.
10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o

treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu. V konkrétnom prípade odvolateľ namietol výrok
o treste z dôvodu neprimeranej miernosti trestu.
11. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora, čo
do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia
prvostupňovým súdom), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

12. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace podmienečne, t.j. jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov. Trestnú sadzbu uvedenú v § 289 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval vjej hornej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, a preto znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 8 mesiacov.
13. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento doposiaľ súdne jedenkrát za majetkovú

tresnú činnosť ešte v roku 2012 na alternatívny trest, pričom sa na neho hľadí ako na netrestaného;
priestupkovo bol riešený na úseku dopravy v zmysle evidenčnej karty 14-krát od roku 2010, pričom
dvakrát (v roku 2010 a 2016) mu boli uložený zákazy činnosti vedenia motorového vozidla vzhľadom na
vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky.
14. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, priestupkovú a trestnú minulosť obžalovaného

(napriek priestupkom v doprave a skoršiemu odsúdeniu, ide teda v zásade o negatívne poznatky
nižšej a strednej závažnosti), že sa k trestnej činnosti priznával, a urobil vyhlásenie o vine, je trest
uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 3 mesiace, uložený pri dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný.
Rovnako ako prvostupňový súd je odvolací súd toho názoru, že po zohľadnení osoby obžalovaného,
jeho pomerov a možností jeho nápravy, ochranu spoločnosti pred páchateľom splní dostatočne uložený

podmienečný trest. Ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade vysoko
prevážila generálna prevencia ako jeden z účelov trestu nad úlohou individuálnej represie. Ochrana
spoločnosti pred páchateľmi takýchto trestných činov, a obžalovaného konkrétne, sa v tomto prípade
istým spôsobom dosiahne uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek
druhu. Možno konštatovať, že spáchanie prejednávaného trestného činu zjavne predstavovalo jeden

z výnimočných excesov v živote obžalovaného a keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a
doposiaľ na neho nebolo minimálne od roku 2012 vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, nie je
daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu práve uložením podmienečného trestu
odňatia slobody. V rámci požiadavky primeranosti trestu, kedy zohráva významnú úlohu sudcovská
individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch,

je zároveň táto prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové,

osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako
pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému

postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
15. K trestu zákazu činnosti odvolací súd udáva, že vzhľadom na konkrétne okolnosti spáchania
tohto skutku a trestného činu, tieto neodôvodňujú benevolenciu pri ukladaní tohto trestu a vzhľadom
na okolnosti prípadu a najmä priestupkovú minulosti obžalovaného, vyžaduje účel trestu u osoby
obžalovaného uloženie trestu v strede zákonného rozpätia – príslušnej sadzby vo výmere 1 až 10 rokov.

Z tohto uhla pohľadu sa aj odvolaciemu súdu javí ako správne uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere
4 roky. Odvolací súd je toho názoru, že práve uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
spolu s uložením trestu odňatia slobody a určením skúšobnej doby, navyše posilnenej o nariadený
probačný dohľad, zamedzí obžalovanému v páchaní trestnej činnosti tým, že jednak mu je zakázané
na určenú dobu vykonávanie činnosť, pri ktorej sa dopustil spáchania trestného činu, jednak tým,

že bude obmedzený v pracovnom či osobnom živote tým, že má zakázané po určenú dobu viesť
motorové vozidlá a jednak je počas skúšobnej doby vystavený kontrole súdu v tom zmysle, že vybočenie
z medzí riadneho života počas skúšobnej doby môže byť vyhodnotené ako porušenie podmienok
podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu trestu. Uložený monitoring vedenia riadneho života
v rámci probačného dohľadu má za účel skúmať aj dodržanie zákazu požívania návykových látok

obžalovaným.
16. Uloženie trestu zákazu činnosti má v prípade takýchto trestných činov (ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky) významný efekt v podobe individuálnej ale aj generálnej prevencie. Odvolací súd však
zohľadnil aj osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možný dopad trestu nielen na neho ako objekt
trestu ale aj na blízke osoby, a preto po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste (keďže

rozhodol sám, nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322
ods. 3 Trestného poriadku), uložil trest v rovnakej výmene, ako pôvodne uložil prvostupňový súd. Ako už
bolo vyššie uvedené, takýto trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bude ako následok spáchania
trestného činu obžalovaný pociťovať ako dostatočnú ujmu, pričom nebudú porušené zásady ukladaniatrestu a bude zohľadnená v dostatočnom rozsahu jednak osoba páchateľa ako aj okolnosti spáchania
trestného činu a jeho závažnosť.
17. Vzhľadom na odvolanie podané prokurátorkou v rozsahu výroku o treste mohol odvolací súd

reparovať výrok o treste, v ktorom prvostupňový súd zlúčil do jedného výroku výrok o uložení trestu
odňatia slobody s trestom zákazu činnosti, hoci ide o aplikáciu dvoch rôznych právnych inštitútov. Toto
pochybenie malo len formálny charakter, preto ho dovolací súd reparoval, pričom podstatu výroku inak
nemenil.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.